Videokanál klubu

Ďakujem pekne kolegom za ich príspevky. Ja som to už hovoril v úvodnom slove, ale ešte raz by som, ešte raz, ešte raz by som to rád zdôraznil. Ja by som tak neostrakizoval tých súkromných investorov vo vodárňach, lebo my ich tam raz v budúcnosti budeme potrebovať. Vy viete, že, že všetky tie vodárne majú obrovské investičné dlhy a naozaj nie sú spravované dobrým spôsobom, avšak určite tam nemôžme pustiť nejakých divných ľudí, ktorí to kupujú cez nejaké nastražené firmy, ale naozaj to musíme dobre zaregulovať, aby bolo jasné, čo ten súkromník tam môže a aby si štát a obce udržali ten, ten kontrolný balík, aby tam bol ten kontrolný balík, aby tam bol ten kontrolný mechanizmus, čo dneska nie je. Preto dneska, preto naozaj to vnímajme ako nejaký ochranný val, ktorý dneska staviame okolo, okolo vodární.
Ešte by som rád pri tejto príležitosti povedal o tom, že najväčší problém pri tomto rozdrobenom vlastníctve a Východoslovenská vodárenská spoločnosť je asi najukážkovejším príkladom. Neviem, či je iná vodárenská spoločnosť, ktorá by mala rozdrobenejšie vlastníctvo. Však aj Košice tam vlastnia tuším nejakých 20 percent a nie je tam jediný, nie je tam žiaden majoritný vlastník, tak najväčším problémom je, dá sa povedať, že rezignácia na výkon tých svojich majetkových práv. Videli sme to aj tuto v Bratislave, že, že tí, tí primátori a starostovia niekedy ani nevedeli, čo sa robí v ich mestských podnikoch. Niekedy to, samozrejme, že, že vyslovene, že predali, ale častokrát tí šéfovia tých mestských podnikov sú sami sebe pánom a to, že tam kradnú ako straky, tak sa o tom, tak sa to zistí až po nejakej dobe, kedy tam príde, príde to tam opäť niekto kontrolovať. Vlastne opäť si môžme povedať príklad Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, kde ten šéf to tam mal pomaličky ako dedičné léno a nevedeli ste ho odtiaľ dostať, až kým si poňho neprišla polícia.
Takže určite s týmto je potrebné niečo robiť a toto vnímam ako len prvý krok pred nejakou väčšou reformou mestských podnikov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tento zákon, ktorý predkladám s mojimi priateľmi z klubu OĽANO a s mojím kolegom Mirom Žiakom, je ďalší zo série zákonov - chránime majetok nás všetkých v mestských podnikoch a konkrétne vo vodárňach.
Prvý zo série týchto zákonov, novelu zákona o regulácií v sieťových odvetviach, sme schválili približne pred dvoma mesiacmi. V tom zákone sme zamedzili tunelovaniu vodární cez dcérske spoločnosti, čo bol osvedčený a dlhoročný model, ktorý bol známy najmä z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Tento zákon, ktorý máte pred sebou, reaguje na hrozbu, že k našej základnej strategickej surovine, ktorou voda nepochybne je, sa snažia dostať rôzne zvláštne záujmové skupiny, ktorých cieľom, obávam sa, teda skúsenosti nás učia, že nie je to rozvoj vodovodnej a kanalizačnej siete či služba občanovi, ale len vlastný prospech. Bratislavská vodárenská spoločnosť takýto problém v minulosti vyriešila zmenou stanov, kde akcionári priamo zakotvili, že ich akcie nie sú prevoditeľné mimo obce a mesta Bratislavského kraja. A tieto stanovy nie sú zmeniteľné bez súčinnosti Dozornej rady. Žiaľ, ostatné vodárenské spoločnosti nemajú takéto ustanovenia vo svojich stanovách, a preto teraz Východoslovenská vodárenská spoločnosť rieši podobný problém, keď sa o účasť vo vodárňach snaží neznáma osoba s neznámymi úmyslami cez nastrčeného advokáta.
Preto navrhujeme zákonnú úpravu, ktorá hovorí, že majetkové účasti štátu, obcí a samosprávnych krajov môžu byť prevedené iba na iné obce, samosprávne kraje či štát. Obmedzenie prevoditeľnosti akcií určite nie je ideálne riešenie. Štát a, žiaľ, ani samosprávy nie sú ideálnymi vlastníkmi. Je potrebné povedať, že je to dočasné riešenie, je to akási záchranná brzda. Staviame múr okolo našej strategickej suroviny, lebo nechceme, aby sa k nej dostali rôzni barbari. Ale chcem zdôrazniť, že sa musíme postupom času dostať aj k takému nastaveniu pravidiel, ktoré, ktoré umožní vstúpiť do takýchto podnikov strategickým investorom. Takým, ktorí budú mať nastavené jasné pravidlá, povinnosť investícií a jasné rozvojové plány, ktoré budú musieť plniť. Na takéto niečo potrebujeme zákon o obchodných spoločnostiach, ktoré vykonávajú služby vo verejnom záujme.
Kolegovia, veľmi pekne ďakujeme za podporu a dúfam, že v tejto iniciatíve - ako chrániť majetok nás všetkých - budeme aj naďalej pokračovať.

Ďakujem pekne. Na záver by som ešte veľmi rád zdôraznil to, že ani zvolením nového generálneho prokurátora naša práca nekončí. Tento orgán zákonodarný a ústavodarný musí zaistiť, že ktokoľvek, kto bude generálnym prokurátorom, nebude môcť konať inak, ako pre budovanie právneho štátu, pre rozvoj našej spoločnosti tak, aby sme sa stali súčasťou skupiny demokratických a právnych štátov. Tak, aby sme navždy vyhnali gangstrov z politiky a od kormidiel ovládacích pák tohto štátu. Tak, aby sme navždy sa zbavili pliagy fašizmu a neonacizmu, ktorá sa živý na tom, že nemáme právny štát.
Myslime, prosím, na to, že musíme byť neustále obozretní, s očami otvorenými na akékoľvek najmenšie pochybenie orgánov, ktoré majú povinnosť stíhať trestnú činnosť, ktorá zasahuje do základov právneho štátu. To je naša rola a ja osobne dávam sľub, že aj keď sa voľba generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora stratí z centra záujmu spoločnosti, ja osobne budem stále dohliadať na to, aby sa ten trend, ktorý verím, že teraz nasadzujeme, už nikdy nezmení.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Baránik, dotknem sa dvoch vecí, o ktorých si hovoril. Veľmi správne si poukázal na to, že úlohou generálneho prokurátora, nového generálneho prokurátora, nebude iba byť lepší ako Trnka alebo Čižnár, to je málo. Je dôležité, aby sa zmenilo fungovanie prokuratúry zásadným spôsobom, a to aj vo vzťahu k radovým prokurátorom, aby tí radoví prokurátori, ktorí si robia poctivo svoju robotu, cítili, že majú vo vedení oporu, že za nimi vedenie stojí, že im nebude hádzať polená pod nohy, že ich nechá samostatne pracovať. Aj to sme sa dozvedeli z koncepcie predstáv viacerých prokurátorov. A na druhej strane, že vedenie alebo nadriadení prokurátori budú vyvodzovať zodpovednosť za zlyhania, za chyby, ale aj za zlyhania, ktoré majú charakter taký, že je tam podozrenie, že to zlyhanie bolo zámerné. Lebo aj k takým, k takým zlyhaniam na prokuratúre dochádza, že tí dobrí, tí zodpovední, tí, ktorí si poctivo robia svoju robotu, nebudú trestaní tým, že bude, bude im hádzané viacej roboty a že budú nejako bezdôvodne šikanovaní.
Druhá vec, ktorá ma zaujala je, že si hovoril o tom, že nekončí táto vec, táto téma nielen pre budúceho generálneho prokurátora, ale ani pre nás ako poslancov a že budeme to musieť pozorne sledovať. Budeme sa musieť zaoberať zmenou legislatívy, ale myslím si, že aj dôslednejšie ako v minulosti by sme mali vykonávať kontrolnú funkciu parlamentu smerom k prokuratúre a smerom ku generálnemu prokurátorovi nie raz do roka nejaká správa.

Ďakujem pekne. Rád by som reagoval na niektoré myšlienky, ktoré tu boli povedané, a to tak, aby aj vy prípadne, ak to uznáte za vhodné, ste mohli zase vy možno na ne reagovať na to, čo som ja uviedol.
Veľmi rád by som zdôraznil ešte poďakovanie všetkým navrhnutým kandidátom za účasť na tomto procese. V starých demokraciách sa hovorí, že ten, kto nekandiduje, nekandiduje na žiadnu funkciu, sa nemá potom čo sťažovať na to, že veci nefungujú. Tým, že títo siedmi kandidovali, prejavili nielen nám, ale hlavne Slovensku veľkú službu, pretože potvrdili, že toto je transparentný proces a že žiaden z tých kandidátov ani žiadna jedna osoba nebola vopred vybraná, že to nie je žiadna fraška. Kto sa pozrel na to, ako to prebiehalo, musel to mať v hlave jasné, že my kandidáta hľadáme a že nikto to nemá teda isté. Takže týmto účastníkom toho procesu zo strany navrhovaných kandidátov naozaj patrí veľká vďaka.
Proces bol náročný, vypočúvanie bolo, ako to už bolo uvedené, bolo naozaj občas drsné. Ale chcem pripomenúť, aby sme sa pozreli na to, ako sa inde vypočúvajú kandidáti na funkcie, ktoré rozhodujú o povahe právneho štátu. Kto videl vypočúvanie kandidáta na sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Breta Kavanoa, tak nič sa tomu, čo tu u nás prebehlo, nevyrovná takému vypočutiu, ktoré tam trvalo tri dni a boli tam vypočúvaní svedkovia a došlo tam k silne emočným výlevom. Takže ak niekto hovorí, že to bolo občas cez čiaru a že to bolo príliš, mýli sa. My tu máme pred sebou na rozdiel od krajín, kde majú pevne zakorenené demokratické inštitúcie a právny štát, my tu máme pred sebou obrovský boj o to, aby sme sa právnym štátom len stali. A teda nemáme žiaden priestor na pochybenie.
Chcem na rozdiel od tých, ktorí hovorili alebo hovoria, že už nikdy nebudeme mať nového Trnku vo funkcii generálneho prokurátora, chcel by som týmto ľuďom pripomenúť, že to ani zďaleka nestačí. Už nestačí mať niekoho, kto je lepší ako Trnka alebo lepší ako Čižnár. Spoločnosť je ďalej. Trpezlivosť ľudí s absenciou právneho štátu je na konci. Vidíme to najlepšie na tom, že inteligentní, slušní ľudia sa utiekajú k fašistom a že tí, čo boli bývalí sociálni demokrati alebo aspoň sa za nich vydávali, tiež si myslia, že je pre nich výhodnejšie sa hrať teraz na fašistov. Tu naozaj ide o všetko. Čiže nemôžeme pochybiť, my musíme mať generálneho prokurátora, ktorý nezlyhá v žiadnom prípade, o ktorého osobnej čestnosti nemôžu byť žiadne pochybnosti. Preto ešte raz apelujem na to, aby sme podľa tohto kritéria vyberali generálneho prokurátora.
Čo nás učí súčasná pandémia je to, že ľudia sú na konci so silami a v takých časoch sa utiekajú k strašným rozhodnutiam a k nerealistickým riešeniam. My v oblasti právneho štátu nesmieme dopustiť, aby sa stav alebo život ľudí ešte zhoršil v tom, že sa nevedia dovolať svojich práv. A súčasťou toho už akokoľvek a kohokoľvek si zvolíme, musí byť aj to, čo budeme robiť v budúcnosti. Už sa nikdy nesmie stať, že generálny prokurátor bude kašlať na Národnú radu, už sa nikdy nesmie stať, že generálnemu prokurátorovi bude jedno, ako a čo sa deje v jeho prokuratúre, že už sa nikdy nesmie stať, že generálny prokurátor bude katastrofálne rozhodnutia riešiť výhovorkou, že sa jednalo o iný právny názor. To viedlo ku Kováčikovi a to viedlo k tomu, kde teraz sme.
Základom pre dosiahnutie riadneho zlepšenia je personálna očista prokuratúry. Žiadny, žiadne Ficove frajerky a Ficova rodina rozlezená po celej prokuratúre na všetkých tých miestach, kde ich potrebuje mať. Nič také. Slušní ľudia, ktorí chcú pracovať, ktorí chcú tento štát urobiť právnym štátom.
Počas vypočutí, ale aj zo súkromných rozhovorov s prokurátormi a nielen s kandidátmi sme sa podozvedali strašné veci o tom, že ako funguje prokuratúra. Je súčasťou tohto výberového procesu a vypočutí to, že sa na nás obracajú naši voliči alebo občania, aby nám oznámili informácie. Niekedy, samozrejme, sa treba pýtať, že do akej miere sú oprávnené také informácie, ale na to je to vypočutie, aby sme sa spýtali tých kandidátov, že čo si o takej-ktorej informácii myslia a ako reagujú na tie informácie.
Môžem povedať, že ani zďaleka sme neventilovali všetko to, čo sme sa dozvedeli o tých jednotlivých kandidátoch, lebo my sami sme si robili určitý druh autocenzúry, aby sme tú pomyselnú čiaru neprekročili príliš, aby sme sa nedotkli tých navrhovaných kandidátov príliš. Ale z toho, čo vieme, sa jasne vinie to, že toto je organizácia ovládnutá kriminalitou, že sa tam dejú procesy, pri ktorých sa bežne počíta s úplatkami, že vychádzajú prokurátori bežní, radoví prokurátori z toho, že sa im nič nemôže stať, keď zoberú 500 eur tam, 1000 eur onam, že to je ich štýl práce. Pretože kto ich skontroluje? Skontroluje ich Kováčik, o ktorom všetci vedia, že má maslo na hlave. Oni síce hovoria, samozrejme, že ja som to nevedel a tak. Museli vedieť. To sú inteligentní ľudia, ktorí poznajú zákony a procesy.
Čiže nie je to tak, že si teraz dosadíme generálneho prokurátora a dúfajme, že neskôr špeciálneho prokurátora a môžme na vec zabudnúť. Takto to nie je. Tak by to malo byť, ale, bohužiaľ, nie je náš právny štát natoľko etablovaný, aby sme sa mohli spoľahnúť, že týmto je to vybavené. My musíme dohliadať na toho nového generálneho prokurátora, musíme ďalej pracovať na legislatíve tak, aby sme mali tú situáciu, že je generálny prokurátor odvolateľný. A to bola jedna z otázok, ktoré sme kládli tým navrhovaným kandidátom. Čo vám vadí na tom, keby ste mali byť odvolateľný, keď si nebudete svoju prácu robiť riadne. To je dôležité. Pretože každý slušný človek by mal povedať, keď to nebudem robiť riadne, ja sám odídem a nebudem čakať na to, kým ma odvoláte. Čiže naša práca, ak sa nám podarí zvoliť dobrého kandidáta, nekončí, musíme hľadieť na to, aby sa právny štát budoval trvale.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. Skúsim od konca povedať pár slov.
Pán poslanec Blcháč, súhlasím. Prokuratúra má aj netrestný úsek. Prakticky pri každom kandidátov sme sa aj pri vypočúvaniach toho dotkli. A je to, žiaľ, tak že, že ten netrestný úsek bol tak trochu v zákryte toho, čo, čo aj kandidátov, aj, aj nás ako kladúcich otázky zaujímalo najviac. Ani, ani v tých koncepciách tie časti, ktoré sa venovali netrestnému úseku a netrestnej oblasti v pôsobnosti prokuratúry neboli nejako veľmi rozpracované. Asi sa tomu nemožno čudovať, keďže všetci 7 sú trestní právnici a hlavná náplň alebo ťažisko činnosti prokuratúry je v trestnej oblasti. Ale plne súhlasím s tým, že je potrebné zlepšiť činnosť prokuratúry aj vo vzťahu k netrestnému úseku. A to ja špeciálne som sa viacerých uchádzačov pýtal na dohľad nad dodržiavaním zákonnosti v orgánoch územnej samosprávy. Verím, že aj tam nastane zlepšenie, nielen čo sa týka prokuratúry, ale myslím si, že aj v oblasti správneho súdnictva by mohol nastať, nastať posun a zlepšenie, zlepšenie lepšie vymáhanie zákona, dodržiavanie zákonov v oblasti samosprávy.
Pán poslanec Drdul, tak sa teda zhodneme v tom, že teda netreba zatiaľ podliehať falošnému pocitu sebauspokojenia z toho. A pripomínam, že ešte nás v blízkej dobe čaká aj voľba špeciálneho prokurátora, ktorá bude podobne dôležitá.
A, pán poslanec Svrček, áno, budeme to robiť transparentne. Transparentne sme vypočúvali a transparentne budeme aj voliť. A, áno, je to dôležité.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka udržiaval úzke priateľské kontakty s mafiánom Marianom Kočnerom. Generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka sa s mafiánom Marianom Kočnerom stretával vo svojej pracovni generálneho prokurátora a generálny prokurátor Slovenskej republiky Dobroslav Trnka si nechal mafiánom Marianom Kočnerom nainštalovať vo svojej pracovni generálneho prokurátora skrytú kameru, na ktorú si nahrával stretnutia s rôznymi ľuďmi vrátane politikov z najvyšších poschodí vtedajšej politiky.
Najznámejší je jeho rozhovor s ministrom financií Ficovej vlády Jánom Počiatkom. Od tej doby už uplynulo desať rokov, a teda môžem povedať, že je to dávna minulosť, ale nie je to dávna minulosť. Po Dobroslavovi Trnkovi a jeho ére mala prísť očista, zásadná očista Generálnej prokuratúry, ktorá neprišla. S Jaromírom Čižnárom sa éra Dobroslava Trnku v podstate len predĺžila. Nedošlo k žiadnej zásadnej zmene, ktorú prokuratúra potrebuje, a preto tá zmena musí prísť až teraz.
Jaromír Čižnár neočistil Generálnu prokuratúru ani prokuratúru, neodstránil jej neduhy. Jeho najbližší spolupracovníci takisto udržiavali kontakt s Kočnerom alebo sa nejako inak zaplietli. A jeho námestník, špeciálny prokurátor je dnes vo väzbe, lebo bol s vedením, takmer s kompletným vedením polície súčasťou zločineckej skupiny.
My nevolíme bežného funkcionára, ktorý má potiahnuť Generálnu prokuratúru trochu ďalej a rozvinúť nejaké jej kladné stránky a napraviť nejaké drobné nedostatky, prípadne priniesť nejaké, nejaké inovatívne myšlienky. My volíme človeka, pod ktorého vedením očakávame, že sa prokuratúra očistí, že čestní prokurátori si budú robiť svoju robotu tak, ako si mnohí z nich robili tú robotu doteraz, že im do toho nebude nikto zasahovať v zmysle, že by chránil zločincov bez ohľadu na to, že či tí zločinci sedia v kreslách politikov alebo sú to, sú to mafiáni a zločinci.
Váha zodpovednosti pred týmto parlamentom je teda veľká. Pán podpredseda Národnej rady Gábor Grendel tu už hovoril o tom procese, ktorý naozaj je v histórii volieb generálneho prokurátora bezprecedentný. Ale myslím si, že to nie je dôvod na to, aby sme sa tým chválili, lebo je to naša psia povinnosť. To je hlavný dôvod, prečo sme dostali dôveru od ľudí. To, že ľudia uverili tomu, že s novou garnitúrou príde právny štát, príde obnova právneho štátu, príde vymáhanie práva a trestné stíhanie bude vedené voči všetkým, voči ktorým trestné stíhanie vedené byť má.
Ako člen ústavnoprávneho výboru som sa zúčastnil tých verejných vypočutí všetkých siedmich kandidátov. Chcem sa poďakovať všetkým siedmim kandidátom, že sa prihlásili do súťaže, ktorej výsledok nie je dopredu zrejmý, ako sa možno niektorí domnievali. Bola to otvorená súťaž a ešte stále je to, je to otvorená súťaž a kandidáti čelili často aj nepríjemným otázkam. Lebo nebolo to o tom, že by sme u niekoho z nich pochybovali o ich odbornosti alebo o ich skúsenostiach profesionálnych.
Samozrejme, pýtali sme sa, pýtali sme sa aj na ich predstavy o ďalšom fungovaní prokuratúry, ale veľká časť otázok smerovala k prevereniu kandidátov ako osobností a k prevereniu pochybností a ich slabých stránok. A ja registrujem, že aj veľkej časti verejnosti sa to zdalo možno až neprimerané, ako sme boli tvrdí na tých kandidátov, ktorí vo všeobecnosti majú zväčša dobrú povesť, pokiaľ ich, pokiaľ ich verejnosť pozná a že sme sa rýpali vo veciach, ktoré sa mohli zdať malicherné maličkosti nepodložené. Ale to opäť bola naša povinnosť preveriť akékoľvek pochybnosti a konfrontovať kandidátov s tými pochybnosťami, lebo, opakujem, nevyberáme manažéra inštitúcie, ktorá je v ako-tak dobrom stave. Vyberáme človeka, ktorý bude mať zásadný význam pre obnovu právneho štátu a pre obnovu dôvery verejnosti v to, že štát môže fungovať normálne, že jeho inštitúcie môžu fungovať normálne, že sa moc nebude, nebude zneužívať.
A ako opäť spomenul podpredseda Národnej rady Gábor Grendel vo vystúpení predo mnou, nebudeme mať druhé podanie, tretie podanie, nebudeme mať možnosť jednoducho napraviť svoj prípadný omyl, tak ako je možné vymeniť manažéra, ako je možné vymeniť politika, ktorý, ktorý sa dopustí niečoho zlého. Volíme človeka, ktorý pri súčasnej právnej úprave bude najbližších sedem rokov prakticky neodvolateľný.
Preto tie nepríjemné otázky. Ja neviem, či niekto z kolegov má záľubu v kladení nepríjemných otázok. Ja určite nie, ale bolo potrebné tie otázky položiť, aby sme odhalili silné aj slabé stránky kandidátov, aby sme overili ich dôveryhodnosť, lebo tá je podstatná.
Čiže, áno, môžem súhlasiť s tým, čo tu, čo tu zaznelo. Ten proces bol asi, nie asi, ale určite najtransparentnejší v doterajšej, v doterajšej histórii voľby generálnych prokurátorov a proces je dôležitý. Je dôležité aj to, že bude voľba verejná, že každý bude vidieť, ako každý z nás hlasoval, komu dal svoj hlas alebo prípadne, prípadne nedal hlas nikomu, pokiaľ si z takejto ponuky nedokáže vybrať.
Proces je dôležitý, ale tým podstatným bude až ten výsledok. Čiže neupadal by som do nejakého pocitu sebauspokojenia z toho, ako sme to dobre zvládli, aj keď aj ja mám dobrý pocit z toho, že sa uskutočnilo verejné vypočutie aj ako prebiehalo, ale dôležitý bude ten výsledok. Dôležité bude to, koho reálne zvolíme a najmä to, ako ten, komu dáme dôveru, bude reálne pôsobiť. Čiže ešte by som si chvíľu počkal na ten pocit spokojnosti. Rovnako ako vy verím, že sa dostaví a že sa nám podarí zvoliť dobrého generálneho prokurátora.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, keďže generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky uplynulo funkčné obdobie, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 234 z 11. septembra 2020 vyzval oprávnené subjekty, aby predložili návrhy kandidátov, určil formálne náležitosti návrhu a lehoty na ich predloženie, a to do 9. októbra 2020.
V určenej lehote bolo ústavnoprávnemu výboru doručených 14 návrhov, v ktorých oprávnené subjekty nominovali 7 kandidátov. Splnenie podmienok voliteľnosti podľa § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre overil príslušný výbor Národnej rady pred hlasovaním o návrhu.
Ústavnoprávny výbor rokoval o návrhoch na 44. schôdzi v dňoch 19., 20. a 23. novembra 2020, na ktorú pozval navrhovaných kandidátov: Jozefa Čentéša, Tomáša Honza, Jána Hrivnáka, Juraja Klimenta, Rastislava Remetu, Jána Šantu a Maroša Žilinku.
Kandidáti sa schôdze ústavnoprávneho výboru zúčastnili, predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii generálneho prokurátora, motiváciu a koncepciu riadenia a ďalšieho rozvoja prokuratúry a následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady a zástupcov prezidenta Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor podľa § 125 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady uznesením č. 176 rozhodol, že navrhnutí Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka spĺňajú podmienky ustanovené v § 7 ods. 3 zákona o prokuratúre. Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Chcem vás požiadať o jednu minútu prest... teda takú, že prípravy na toto, pretože naozaj som netušil, že tak rýchlo pôjde program, tak ja si to tu len nahodím. Hneď to bude. (Reakcia z pléna.) Nevýhoda tých, ktorí zostali v sále a tým pádom sa im bod nepresúva. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) No, skúsim to aspoň takto stručne uviesť, aby som sa neopakoval tým, čo som už povedal pri prvom čítaní.
Táto úprava je celkom jednoduchá. V zásade upravujeme tam tzv. limity alebo referenčné rámce pre dodávateľov biopalív druhej generácie, ktoré boli nastavené na roky 2020 až teda 2021 až 2022 v objeme, v minimálnom objeme 0,5 %, a navrhujeme v ňom znížiť, znížiť na 0,3 %.
Vzišlo to z aplikačnej praxe vzhľadom k tomu, že tie percentá biopalív druhej generácie neboli dodávané ani v roku 2019 a 2020 podľa zákona, takže museli sa, museli sa nejakými opatreniami ministerstva hospodárstva uvoľniť tieto pravidlá, a teda priznať, priznať teda, že nie sú vybudované dostatočné kapacity a trh neponúka dostatok týchto biopalív druhej generácie na to, aby mohli byť dodané objednávateľom, resp. výrobcom už potom pohonných hmôt.
Takže na základe aj rokovaní zúčastnených strán došlo k tomu, že bude na tieto najbližšie dva roky znížený tento podiel na 0,3 %, čo je v súlade aj s európskou legislatívou. A tie ďalšie roky zostávajú tak, ako boli aj v súčasnom znení zákona o obnoviteľných zdrojoch energie s tým, že budú pokračovať tie percentuálne podiely týchto limitov, týchto referenčných hodnôt v tých ďalších rokoch. Takže znižuje sa na roky 2021 a ´2 z 0,5 na 0,3, ale potom to následne pokračuje tým ďalším tempom.
Úmyslom predkladateľov naozaj nie je nijakým spôsobom obmedzovať, obmedzovať alebo znižovať podiely biopalív druhej generácie, ich umiestnenia na trhu. Naopak, práve vzišlo to naozaj len z požiadaviek teda v podstate súčasného stavu na trhu biopalív druhej generácie.
Takže budem veľmi rád a chcel by som vás požiadať o podporu tohto, tejto novely zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kamenický, začali ste zmierlivo, tak ja tiež poviem len zmierlivo. Použijem slová bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu, veľmi sa hodia na vaše vystúpenie, človek môže mať svoj názor, ale nie svoje fakty. Vlády SMER-u neplnili ani svoje vlastné rozpočtové ciele a to je, tým je asi povedané všetko.
Ďakujem.