Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám informáciu o prerokovaní návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2022 až 2024, tlač 743, vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 780 z 22. októbra 2021 pridelil návrhy rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2022 až 2024 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 19. novembra 2021. Výbory, ktorým bol návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridelený, ho prerokovali v stanovenom termíne, zobrali na vedomie návrh rozpočtu úradu na roky 2022 až 2024, súhlasili s návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2022 a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu úradu na rok 2022 schváliť s tým, že príjmy sa rozpočtujú vo výške 64,5 milióna eur, výdavky vo výške 23,8 milióna eur a prebytok schodok podľa metodiky ESA 2010 vo výške 490 000 eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor mal rokovať 23. novembra 2021. O návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov výbor nebol uznášaniaschopný. Predsedníčka výboru ma poverila, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a v zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku budem predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán riaditeľ, ďakujem pekne za vystúpenie. Aj z tohto vystúpenia bolo vidieť, a som veľmi rád, že ste poukázali na to, ako ťažký tento rok bol a ako veľa toho Sociálna poisťovňa zvládla. Špeciálne aj to, a ja to dovolím si teda ešte raz prízvukovať, že vianočné, alebo teda volajme 13. dôchodky, pre tento rok boli, myslím, že dodnes už vyplatené drvivej väčšine a myslím si, že asi už úplne všetkým dôchodcom, takže aj toto je fajn, že to majú načas, presne v tom období, keď aj dôchodci teda potrebujú tie peniažky. Takže aj toto je ukážka, že teda tá práca funguje. A chcem teda ešte raz poďakovať a som rád, že je vidieť, že aj v týchto ťažkých rokoch, keď sa skutočne robí koncepčne, že sú vidieť tie výsledky a veľa zdaru takto aj pre budúci rok, nech sa darí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za odpovede. Ja keďže som to nemal napísané, tak som niektoré otázky zabudol, tak ešte, ešte nejaké mám. Len ku technikálii, ja aj vy, pán riaditeľ, sa môžeme prihlásiť, koľkokrát chceme, takže ak ešte budete chcieť odpovedať, tak ešte môžete ísť do rozpravy.
Ja som sa na ten transfer pýtal hlavne kvôli tomu, lebo teda ak sa, ak som to správne pochopil, tak žiaden na začiatku nebol plánovaný na ten rok 2020, to myslím, že Marián spomínal. Ale teda, akože logicky kvôli tým pandemickým PN-kám ste nejaký museli dostať. A celkovo ma zaujíma, že akože sa vlastne vypočítava ten, ten očakávaný transfer, ste hovorili, že na budúci rok sa očakáva okolo 400 miliónov, to bola nejaká suma. Či to je, či vy si požiadate o transfer vždy vo výške deficitu fondu dôchodkového poistenia, plus teda nemocenského poistenia a potom nejako negociujete na ministerstve financií a s ministerstvom, alebo teda že, že vlastne ako to konkrétne funguje. Ja sa pýtam kvôli tomu, lebo sme sa, teda ja osobne som sa v návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne v minulých rokoch dosť hrabal, keďže sme to už potrebovali kvôli výpočtu nejakých reforiem a teda dosť veľa času sa nad tým strávilo. Neboli mi niektoré tieto veci úplne jasné, že, že ako ten, ten tok peňazí tam ide.
A konkrétne by ma ešte zaujímalo ten 13. dôchodok, aj tehotenské, na to, na to nemáte fondy. Takže toto máte vyplácané vždy z dotácie, že máte dotáciu vždy špeciálne, teda 13. dôchodok aj tehotenské bolo teraz prvýkrát, ale že vlastne ako to bude do budúceho roka, že a toto vyslovene dostanete už účelovú dotáciu? To je tá druhá otázka.
A potom, že či zaznamenávate alebo budete mať aj nejakú úsporu zo zrušenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia, to máme teraz v prvom čítaní, predpokladám, že to prejde. Takže či tam máte nejaké prostriedky rozpočtované a teda či budú usporené.
A posledná otázka, že či boli nejaké zmeny v elektronickom prostredí klienta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za oba príspevky. Začnem od konca.
Verím, že, úplne súhlasím s pánom poslancom Muňkom. Verím, že som to aj v mojom vystúpení dostatočne zdôraznil, že fakt patrí veľká vďaka riaditeľovi, manažmentu a kompletne všetkým zamestnancom, pretože to, čo zvládli v tomto roku, je fakt obdivuhodné a v tých podmienkach.
Tuto sa vlastne presuniem už aj k odpovedi pánovi kolegovi Sujovi. No čo sa týka trinástych dôchodkov, možno neviete, už boli vyplatené pre tento rok. Boli vyplatené v najvyššej výške, v akej kedy bol teda vianočný dôchodok vyplatený a už aj to ukazuje, že už je vyplatený, že teda si robia, robí Sociálna poisťovňa svoju prácu dobre. No čo sa týka prázdnej špajze, tu asi ste si všimli, že strana SaS nie je zástancom 500-eurových poukazov. Obávam sa, že to nesplní ani jedno z tých legitímnych cieľov, ktoré sú. Nepomôže to v krátkodobom horizonte ani tým prevádzkam, pretože to sa nedá tak rýchlo zorganizovať a nepomôže to ani samotnej motivácii, pretože ak niekomu sľúbite poukaz, ktorý reálne dostane v budúcom roku v lete, no.
A ďalšia vec je, samozrejme, a to tiež musím povedať, že veď vieme, aký ťažký zápas prebieha o aspoň nejaké zvýšenie platov napríklad učiteľov alebo aj zdravotníkov a doteraz tie odpovede aj my sme počúvali, že nie je. No zrazu asi je. Tak uvidíme, čaká nás to tuná v parlamentne, uvidíme, čo s tým bude, aká debata.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegynky stále nemáme, vážený pán generálny riaditeľ, dovoľte mi pár slov teda ku predloženému rozpočtu.
Rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorý máme pred sebou na schválenie, nie je len predkrmom pred schvaľovaním štátneho rozpočtu, ale naopak, je to veľkým sústom tak pre štát, ako aj pre občanov, ako aj pre nás tu v sále. Rozpočet sociálnej poisťovne je o, ako už pán generálny riaditeľ spomínal, o takmer 10 miliárd euro výdavkov na hotovostnej báze, ktoré potrebujeme vyplácať vyše jednému miliónu dôchodcov na dôchodkoch a mnohým ostatným občanom na rôznych dávkach. Už tretí rok po rokoch 2020, 2021, aj v roku 2022 ideme sanovať dieru vznikajúcu z nedostatočných príjmov Sociálnej poisťovne z prostriedkov štátneho rozpočtu. Za tri roky išlo a ide alebo teda pôjde spolu o viac ako 2 miliardy eur, ktoré v kase Sociálnej poisťovne chýbajú a aj naďalej v budúcnosti budú chýbať na každoročnej báze.
Za predchádzajúcej vlády v rozpočtovom roku 2019, v hojnom roku desaťročia hojnosti, nedostala Sociálna poisťovňa od štátu transfer ani jedno jediné euro. Inštitúcia s rozpočtom výdavkov cez 9 miliárd eur v roku 2020 mala pri rozbehu našej vlády v kase rezervy vo výške iba pol miliardy eur. Je to veľmi podobné, ako keby domácnosť s mesačným rozpočtom 900 euro mala ráno prvého v mesiaci k dispozícii v peňaženke celej rodiny 50 euro. Poviem ešte raz. Máme hotovosť 50 euro a vieme o nákladoch na mesiac za 900 euro. V mnohých rokoch hojnosti bola Sociálna poisťovňa poslednou v rade bez almužny a pred pandemickou krízou zostala takmer bez zdrojov s krajinou v lockdowne so sto tisícmi ľuďmi na pandemických dávkach a bez príjmu z ich neexistujúcich odvodov. Ďakujeme vládam SMER-u, MOST-a-HÍD a SNS. Ak bola niekde v republike prázdna špajza, tak v Sociálnej poisťovni určite. A to štát čakalo vyplácanie novej SMER-om prisľúbenej dávky - vianočné dôchodky alebo volajme ich trináste dôchodky, na ktoré však v schválenom rozpočte na rok 2020 nebolo ani jedno jediné euro. Nevadilo to bývalým riaditeľom tejto inštitúcie, nevadilo to ministrom financií, nevadilo to ani poslancom, nevadilo to nikomu zodpovednému za budúcnosť. S touto krajinou sa narábalo ako s práčkou a so Sociálnou poisťovňou ako s nutným zlom, ktoré žerie ´cash´.
Tá doba pominula a dnes má Sociálna poisťovňa zodpovedné vedenie, starostlivého riaditeľa, schopných manažérov, kultivované vystupovanie, vždy výborne a jasne pripravené podklady, správy o hospodárení a nakoniec aj dnes predkladaný rozpočet na roky ´22 až ´24.
Po potrebnej dotácii vo výške takmer 1 miliardy eur, ktorú poslal Sociálnej poisťovni štát v roku 2020 na krytie deficitu v dôchodkovom poistení, je dnes inštitúcia v dobrom stave. V roku 2021 bude podľa predloženého rozpočtu potrebovať 750 miliónov, čo je o niečo menej, ako pre tento rok schválená dotácia. Už v máji pri schvaľovaní úpravy štátneho rozpočtu som upozorňoval, že Sociálna poisťovňa hospodári dobre, dávky je z čoho vyplácať, druhá vlna v máji vtedy už končila, zamestnanci sa vracali do zamestnania a začínali platiť odvody, pričom však vtedajším naratívom bolo, že vraj nebude z čoho platiť dávky matkám, nezamestnaným rodičom, nezamestnaným rodičom pri deťoch či na pandemickej OČR-ke alebo PN-ke.
Dovolím si povedať, že sa stalo presne to, čo som vtedy tvrdil po naštudovaní všetkých dostupných dokumentov a analýz. Sociálna poisťovňa nepotrebovala dostatočné zdroje a nebude čerpať podľa navrhovaného rozpočtu v očakávačke za rok 2021 ani tie, čo má schválené a končí v prebytku hospodárenia, čo je veľmi dobrá správa.
Pri svojej práci venujem pozornosť komunikácii s predstaviteľmi Sociálnej poisťovne. Dovolím si povedať, že mám prehľad o situácii. Na všetky otázky Sociálnej poisťovne sme vždy dostali na výbore pre rozpočet a financie, či v mojom tíme alebo aj ja osobne, vždy a rýchlo kvalitnú a kompetentnú, presnú odpoveď. Vážim si to. Je to zmena v štýle práce oproti minulosti a je to príklad, ako riadiť štátne financie a pripravovať rozpočty. Ďakujem celému tímu Sociálnej poisťovne, ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi a takisto, samozrejme, ďakujem aj ministerstvu financií za kvalitné podklady.
Rozpočet za rok 2020 považujem za konzervatívny vzhľadom na existujúce riziká ku koncu roka 2021, ale aj tie, ktorým bude, ktorým bude poisťovňa čeliť od začiatku roka 2022. Som veľmi rád, že to pán riaditeľ aj spomenul, pretože teda čelíme ďalšej vlne. Prajem si, aby sme čo najskôr ku prelomu rokov mohli, prajem si, aby čo najskôr mohli ku prelomu rokov ísť pracujúci naspäť do práce, aby mohli zarábať reálny príjem, zamestnávatelia z ich príjmu opäť platiť odvody, aby Sociálna poisťovňa mohla benefitovať z oživenia ekonomiky a trhu práce. Som presvedčený, že delta-vlna je, nazvime to, že teda v svojej špičke a teda, že už sme skôr na konci ako na začiatku. Verím, že nás nečaká dlhý lockdown, ale naopak, pre väčšinu obyvateľstva po stabilizácii situácie v nemocniciach a s počtom, a v počtoch pozitívnych postupný návrat do normálu. Som presvedčený, že po dvoch rokoch strádania sa aj Sociálna poisťovňa bude môcť v budúcom roku vrátiť do normálu a jej pracovníci takisto aj z homeofficu do práce.
Samotná inštitúcia bola schopná z roku 2020 preniesť do roku 2021 vyše pol miliardy zdrojov vo fondoch, ktoré majú tento rok narásť o ďalších približne 100 miliónov a postupne by mali rásť aj v roku 2022. Očakávaný transfer zo štátneho rozpočtu na krytie deficitu fondu dôchodkového poistenia má v roku 2022 byť vo výške okolo 400 miliónov, čo je menej ako polovica sumy, ktorú bolo potrebné transferovať v roku 2020.
Som rád, že Sociálna poisťovňa bola schopná vyplácať všetky dávky, dokonca bola schopná pristúpiť k odkladu splatnosti niektorých odvodov a pomáhať tak sanovať cashflow zamestnávateľov a živnostníkov. Toto je veľmi dôležité.
Bola to, bola a je to neoceniteľná pomoc v ťažkých časoch a pri reštarte ekonomiky. Pri splácaní a nakoniec aj pri vymáhaní dlžných súm si prajem férový, ale spravodlivý prístup a ku koncu roku aj čo najefektívnejšiu elimináciu týchto dlžôb z minulosti. Verím, že pri reštarte ekonomiky a pri náraste počtu zamestnaných budú rásť odvody zamestnávateľov a príjmy poisťovne nad úroveň rozpočtovaných príjmov a umožnia tak štátu hospodáriť s nižším deficitom verejných financií. Rovnako budem rád, ak dobré hospodárenie povedie k diskusiám o tak potrebných zmenách v daňovo-odvodovom zaťažení práce na Slovensku.
Bohužiaľ, musím spomenúť aj významný fakt, ktorý prispieva pozitívne na stránke nákladov k hospodáreniu Sociálnej poisťovne pri výplate dôchodkov. V dôsledku vysokého počtu nadmerných úmrtí dôchodcov prišla poisťovňa o časť kmeňa beneficientov. V dôsledku poklesu počtu dôchodcov pod úroveň roku 2019 dnes Sociálna poisťovňa ku koncu roku 2021 bude vyplácať napriek starnutiu obyvateľstva porovnateľný počet dôchodkov, ako tomu bolo ku koncu roku 2019. Demografia sa v dôsledku pandémie prejavila na zložení a počtoch poberateľov dôchodkov. Tieto zmeny sú v rozpočte zapracované a budem veľmi rád, ak akékoľvek podobné dopady budú v decembri tohto roka alebo aj v celom budúcom roku iba minimálne.
Dovolím si uviesť, že pri očakávaných transferoch okolo 750 miliónov eur tento rok a 400 miliónov v roku 2022 pri raste zostatku fondov o takmer štvrť miliardy eur je príspevok hospodárenia Sociálnej poisťovne na verejné financie kumulatívne za dva roky menej ako jedna miliarda dodatočného deficitu, čo predstavuje približne 1 % hrubého domáceho produktu. Ide o sumu a percento za dva roky a považujem to vzhľadom na okolnosti pandémie za výborný výsledok.
Kolegovia, veľmi vás poprosím o podporu predloženého rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko využijem príležitosť, keďže som sa nemal šancu pána riaditeľa pre moju neprítomnosť opýtať na výbore, tak by som teda v rozprave rád položil niekoľko otázok, ktoré ma teda naozaj zaujímajú len teda z nejakého profesného hľadiska. Hovorili ste, že očakávaná bilancia za teda minulý rok bude nejakých 750 miliónov plus, ak som to správne pochopil, ak som správne čítal. Predpokladám, že toto nebola na začiatku roka asi očakávaná bilancia a hovorili ste aj o transfere zo štátneho rozpočtu. To už bolo aj vrátane pandemických péeniek? Toto by ma zaujímalo, že vlastne koľko boli tie pandemické výdavky.
Ďalej sta hovorili, že 140 miliónov očakávate, bol lepší výber zo, do fondu starobného poistenia, ak som vás správne počúval. Viete nám povedať, koľko ste zhruba ušetrili, teda alebo tak, alebo, že o koľko boli nižšie výdavky oproti tomu, aké boli očakávané na začiatku roka? Keďže mali sme pomerne vysokú mortalitu, žiaľbohu, hlavne u starších občanov. Tak toto ma, toto ma zaujíma. A to je asi všetko. Možno potom ešte vo faktickej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán riaditeľ, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2022 a rozpočtový výhľad na roky 2023 a 2024, tlač 696.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 780 z 22. októbra 2021 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci, ktorý na základe rokovania výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu. Návrh rozpočtu prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť oba určené výbory s tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2022 sú rozpočtované tak, ako je uvedené v predloženom materiáli.
Správa výborov o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 154 z 23. novembra 2021. Výbor ma poveril, aby som predložil Národnej rade správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady, ktorý tvorí prílohu správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Ja nechcem pôsobiť tak, že som nejak zviazaná ako právnik nejakými pravidlami a že nevnímam realitu alebo proste naozaj situáciu, v akom je naše zdravotníctvo alebo aj iné oblasti na Slovensku. Ale z úcty k tomu, že sedíme v zákonodarnom orgáne, z úcty k tomu, že naozaj sme tu preto, aby sme sa venovali tej kvalite našich zákonov, kvalite právneho poriadku, aj nás zaväzujú nejaké pravidlá, podľa ktorých máme konať, podľa ktorých máme rozhodovať, a jedným z tých pravidiel, to hovorím naozaj s pokorou a s rešpektom, je, aby sme pri všetkých zákonoch, ktoré tu budeme prijímať, mysleli na najlepší záujem dieťaťa. To hovorí niekoľko medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktoré sú pre krajiny Európskej únie, ale aj vzhľadom na naše členstvo v iných medzinárodných spoločenstvách pre nás zaväzujúce.
A preto aj pri týchto zákonoch ja naozaj hľadím na ten najlepší záujem dieťaťa, každého jedného dieťaťa, a preto ten filter veku a podobných dispozícií, o ktorých sme sa bavili, je pre mňa niečo veľmi ťažko prijateľné. Aj keď rozumiem, kam tým mierite, rozumiem, o akých obmedzeniach hovoríte. Naozaj toto je niečo kde, kde nás zväzujú pravidlá a ja si tie pravidlá vážim a rozumiem ich dôležitosti.
Teším sa, že tu vidím ochotu komunikovať o tejto téme ďalej, že nás spája ochota priniesť ďalšie výsledky v tejto téme. Takže budem sa tešiť na ďalšie diskusie a veľmi dúfam, že naša koalícia sa podpíše o lepšie podmienky pre deti v nemocniciach na základe našej vzájomnej spolupráce.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja chcem sa v prvom rade poďakovať pani poslankyni, mojej kolegyni, Šebovej, ktorá túto tému rieši. Takisto sa jej veľmi aktívne venujem. A tak ona, ako aj iné matky nielen tu v miestnosti, ale aj na Slovensku veľmi dobre poznajú situáciu, kedy sa ocitnú v nemocnici so svojím dieťaťom a chcú byť pri tom svojom dieťati nie preto, že to dieťa je choré. Niektoré deti, žiaľ, sú v tak ťažkej situácii, že tá choroba ich sprevádza celý život. To sú častokrát práve deti s ťažkým zdravotným postihnutím. O to viac si vážim, že na nich takto citlivo myslíme touto legislatívnou zmenou.
Ale v priebehu života táto situácia stretne takmer každého z nás a to dieťa, ktoré sa stretne s chorobou, ale nemusí to byť len dieťa, ale aj dospelý človek, sa ocitne tak vo fyzickej, ako aj psychicky ťažkej situácii. Práve psychosomatická stránka každej liečby je tak kľúčová, že môže byť rozhodujúcim faktorom pre dĺžku liečby, pre zotavovanie a pre to, ako človek na liečbu samotnú reaguje. A to nehovorím ja, to hovoria výskumy.
Nenašla som v žiadnych ani svetových, ani v slovenských podmienkach žiaden výskum, ktorý by popieral to, že prítomnosť blízkej osoby je kľúčová, a práve preto právne úpravy iných štátov poznajú inštitút prítomnosti blízkej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to nielen pri osobách s ťažkým zdravotným postihnutím, tam je aj trochu smutné, povedzme si do vlastných radov, že sa vôbec o tom bavíme, pretože to by mala byť samozrejmosť. Tak ako by mala byť samozrejmosť, že pri deťoch je vždy ich rodič v takýchto nepríjemných, ťažkých situáciách. A tak ako by malo byť samozrejmé, že aj pri iných dospelých, pre ktorých to môže a často je traumatizujúci zážitok byť hospitalizovaní alebo ak im je poskytovaná naozaj zložitá zdravotná starostlivosť, že chcú mať pri sebe blízku osobu.
Keď sa pozrieme za hranice, nemusíme ísť ďaleko, stačí sa pozrieť do Českej republiky na ich právnu úpravu, kde bez ohľadu na vek, bez ohľadu na to, že či ide o človeka s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo človeka, ktorý sa jednorazovo ocitol v situácii, kedy mu musí byť poskytnutá hospitalizácia alebo ťažšia, zložitejšia zdravotná starostlivosť, má túto oporu v zákone, pretože ich zákon, český zákon, hovorí o prítomnosti blízkej osoby pre každého človeka. A ešte osobitne sa venujú deťom, čo som spomínala aj pri predkladaní môjho zákona, ktorý riešil prítomnosť blízkych osôb u maloletých.
Ale ja si naozaj myslím, že v tejto diskusii obmedzovať sa na akékoľvek skupiny je síce v našich podmienkach, vzhľadom na stav nášho zdravotníctva, nevyhnutné, bohužiaľ, ale nemalo by tak byť, pretože ide o základné právo. A pri maloletých, ale aj takisto pri osobách, ktorých sa týka táto navrhovaná zmena, je to právo, ktoré stojí nad naším zákonom. Je to právo, ktoré sme ratifikovali medzinárodnými zmluvami, kde naša ústava zakotvuje, že toto právo stojí naozaj nad tým, čím sa zaoberáme tu, nad novelami a nad právnym poriadkom, ktorý poznáme v rámci našej republiky.
Takže ďakujem ešte raz, pani navrhovateľka, že túto tému otvárate, že táto téma je živá. Ja si veľmi želám, aby, aby sme v nej našli porozumenie a naozaj nerobili z nej politiku, ale pozreli sa na právnu stránku veci a, a dokázali náš právny poriadok sprecizovať tak, aby vyhovoval štandardom 21. storočia a takisto štandardom toho, k čomu sem sa zaviazali voči našim partnerom, voči medzinárodným organizáciám, voči spoločenstvu národov, ktorého sme aj my súčasťou.
Ja som právnik, nie som lekár. Sú tu lekári, ktorí, nepochybujem, že robia všetko pre to, aby skvalitňovali naše zdravotníctvo. O tom som presvedčená. Sedia aj tu v tomto pléne. Ja im veľmi ďakujem za ich prácu, naozaj si ju veľmi vážim. A, a v tomto si myslím, že ani lekári, ani právnici nie sú nepriatelia. Pretože cieľ je jasný, chceme, aby to dieťa so všetkými jeho právami, so všetkými jeho pocitmi, s celou jeho osobnosťou malo tú najväčšiu a najlepšiu šancu v prípade ochorenia dostať sa z neho čo najskôr. A veľmi podporným faktom je práve prítomnosť človeka, na ktorého je zvyknutý, ktorý je mu emočnou oporou, psychickou oporou a ktorý dokáže byť veľmi dôležitým prvkom počas rehabilitácie, počas uzdravovania. O tomto sa rozprávame. Takže tu si naozaj ani právnická, ani lekárska obec neprotirečí, ale hovorí o tom istom cieli, o uzdravení.
Ďakujem veľmi pekne a tento zákon má moju podporu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, tento návrh zákona bol prerokovaný s, jednak s rezortom financií a jednak aj s rezortom minis... á, pôdohospodárstva vzhľadom na to, že sa ho dotýka prostredníctvom zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh. A po dôslednej diskusii sme dospeli k názoru, že je potrebné pripraviť pozmeňujúce návrhy, ktoré si vám dovolím teraz prečítať.
Pozmeňujúci návrh poslankyne, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej, György (Györgya, pozn. red.) Gyimesiho, Mariána Viskupiča, Petra Cmoreja, Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 663.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prekladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vys... na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov.
Bod 1. K čl. I, 3. bodu. V čl. I sa vypúšťa bod 3. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. K čl. I, nové body. V čl. I sa za doterajší bod 3 vkladajú nové body 4 až 6, ktoré znejú:
„4. V § 10 ods. 1 úvodnej vete, § 11 ods. 1 úvodnej vete a § 12 ods. 1 sa za číslo „64“ vkladá čiarka a slová „65a“.
5. V § 12 ods. 2 sa za slová „prevádzkovateľ daňového skladu,“ vkladajú slová „prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar,“.
6. V § 14 ods. 2 prvej vete sa za slová „podnik na výrobu alkoholického nápoja,“ vkladajú slová „daňový sklad, ktorým je malý samostatný liehovar,“.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 1 písmeno b) znie:
„b) nie je majetkovo ani personálne prepojená s inou osobou, ktorá v rámci podnikania lieh vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela,“.
Bod 4. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 1 písm. d) sa za slovo „vyrába“ vkladá čiarka a slová „spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela“.
Bod 5. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 1 písm. e) sa za slová „§ 15“ vkladá čiarka a slová, v ktorom sa, „v ktorom vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh, alebo podľa § 15a,“.
Bod 6. K čl. 1, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b odsek 2 znie:
„(2) Ročnou výrobou liehu sa podľa odseku 1 písm. a) rozumie celkové množstvo liehu, ktoré bolo v danom výrobnom období vyrobené v daňovom sklade, ktorým je malý samostatný liehovar. Výrobné obdobie trvá od 1. októbra bežného roka do 30. septembra nasledujúceho roka.“
Bod 7. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 3 písm. b) sa za slovom „liehu“ vypúšťa čiarka a slová „skladovania liehu a predaja liehu“.
Bod 8. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 4 písmeno c) znie:
„c) technická dokumentácia a nákres výrobného zariadenia v daňovom sklade, ktorým je malý samostatný liehovar, s vyznačením miest, na ktoré priložil uzávery colný úrad, opis výrobných a skladovacích priestorov a zariadenia na spracovanie a skladovanie liehu s pripojeným nákresom a vyznačením umiestnenia uzáver“ miestnostni, opravujem, „miestností, stručný opis činnosti a opis daňového skladu, spôsob zabezpečenia liehu pred neoprávneným použitím, technická dokumentácia a opis kontrolného liehového meradla podľa § 45 ods. 1 na meranie vyrobeného množstva liehu a zariadení na zisťovanie zásob liehu, teploty liehu a doklad o overení týchto zariadení alebo vyhlásenie o zhode týchto zariadení,“.
Bod 9. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 5 sa vypúšťa písmeno h).
Bod 10. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 6 sa za slovo „úradu“ vkladajú slová „podľa § 42 ods. 2“.
Bod 11. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, odseku... Čítam ešte raz bod 11.
Bod 11. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 7 sa slová „§ 42, 44 a 45“ nahrádzajú slovami „§ 42 ods. 1, § 43 až 45“ a posledná veta sa nahrádza textom, ktorý znie: „Colný úrad vydá osobe podľa prvej vety oprávnenie na distribúciu a pridelí jej číslo oprávnenia na distribúciu podľa § 54 ods. 2 ku dňu vydania povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar. Na základe takto vydaného oprávnenia na distribúciu môže prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar predávať len spotrebiteľské balenie, ktoré vyrobil.“.
Bod 12. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b odsek 8 znie:
„(8) Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, je povinný každú zmenu skutočností a údajov podľa odseku 3 písm. a) a b) a odseku 4 písm. b) a d) oznámiť colnému úradu do 15 dní odo dňa ich vzniku a podľa odseku 4 písm. a) do 15 dní odo dňa podania návrhu na zmenu údajov príslušnému orgánu. Zmenu údajov podľa odseku 4 písm. e) je prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, povinný oznámiť najneskôr do 15 dní odo dňa jej vzniku, ak dôjde k zmene zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov. Zmenu skutočností a údajov podľa odseku 4 písm. c) je prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, povinný oznámiť colnému úradu najneskôr 5 pracovných dní vopred; to sa nevzťahuje na zmenu skutočností a údajov o technickej dokumentácii a opise kontrolného liehového meradla podľa § 45 ods. 1 na meranie vyrobeného množstva liehu, zariadení na zisťovanie zásob liehu, teploty liehu a na doklad o overení týchto zariadení alebo na vyhlásenie o zhode týchto zariadení, ktorých zmenu je povinný oznámiť do 15 dní odo dňa ich vzniku. Colný úrad preverí u prevádzkovateľa daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, údaje uvedené v oznámení a s prihliadnutím na obsah a závažnosť zmien doplní pôvodné povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, alebo vydá nové povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar. Pri vydaní nového povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, pre toho istého prevádzkovateľa daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, zostáva v platnosti pôvodné registračné číslo prevádzkovateľa.“.
Bod 13. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 17 úvodnej vete sa za slovo „na“ vkladá slovo „celkové“ a slová „vyrobeného“ v kalendárneho, „v kalendárnom roku“ sa nahrádzajú slovami „vyrobené za výrobné obdobie“.
Bod 14. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 20 písm. b) sa za slová „uvedených“ („uvedených v“, pozn. red.) vkladajú slová „odseku 1 písm. a) až d) a“.
Bod 15. K čl. I, 4. bodu. V čl. I v doterajšom bode 4, § 49b ods. 20 písm. e) sa slová „osvedčenie o registrácii na prevádzkovanie pestovateľskej pálenice ovocia“ nahrádzajú slovami „sa zaregistruje ako liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia“.
Bod 16. K čl. I, nový bod. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
„7. V § 55 ods. 2 sa za slová „§ 15 ods. 11“ vkladajú slová „alebo § 49b ods. 22“.“.
Doterajšie body sa po... primerane prečíslujú.
Bod 17. K čl. I, 8. bodu. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 8. Doterajšie boty, body sa primerane prečíslujú.
Bod 18. K čl. I, 9. bodu. V čl. I v doterajšom bode 9, § 65a ods. 2 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a meno a priezvisko, trvalý pobyt a adresu miesta, kde sa bude pivo vyrábať“.
Bod 19. K čl. I, 9. bodu. V čl. I v doterajšom bode 9, § 65a ods. 3 sa vypúšťajú slová „podľa § 10 ods. 2 písm. b)“ a slová „do troch pracovných dní nasledujúcich po dni“ sa nahrádzajú slovami „do 25. januára kalendárneho roka nasledujúceho po zdaňovacom období“.
Bod 20. K čl. I, 9. bodu. V čl. I v doterajšom bode 9 sa § 65a dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Pivo vyrobené na daňovom území súkromným výrobcom piva je oslobodené od dane, a to najviac v množstve uvedenom v odseku 1 písm. a).“.
(Bod 21, pozn. red.) K čl. I, 11. bodu. V čl. I doterajší bod 11 znie:
„11. V § 70 sa odsek 1 dopĺňa písmenom ak), ktorý (ktoré, pozn. red.) znie:
„ak) je prevádzkovateľom daňového skladu, ktorým je malý samostatný liehovar, a lieh použije na iné účely ako“ uv... ako „účely uvedené v § 49b ods. 18.“.“
Bod 22. K čl. I, 12. bodu. V čl. I doterajší bod 12 znie:
„12. V § 70 sa odsek 2 dopĺňa písmenom ag), ktoré znie:
„ag) vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo liehu použitého na iný účel ako uvedený v § 49b ods. 18 za správny delikt podľa odseku 1 písm. ak), najmenej však 2 500 eur.“.“.
Para... á, bod 23. K čl. I, nové body. Čl. I sa dopĺňa bodmi 13 a 14, ktoré znejú:
„13. V § 72 ods. 6 sa za slová „§ 49 ods. 14 a 15,“ vkladajú slová „§ 49b ods. 20, 21 a 22 písm. d),“.
14. V § 72 ods. 9 sa za slová „§ 49 ods. 2 písm. d),“ vkladajú slová „§ 49b ods. 4 písm. e),“.
Bod 24. K čl. III. V čl. III sa číslo „2022“ nahrádza číslom „2023“.
Súčasne vynímam na osobitné hlasovanie body 1, 3, 6, 7 a 8 zo spoločnej správy.
Teraz mi dovoľte, aby som prečítala druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady SR Jarmily Halgašovej, György (Györgya, pozn. red.) Gyimesiho, Mariána Viskupiča, Petra Cmoreja, Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače 663.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov.
Bod 1. K čl. I, pardon. Opravujem.
Bod 1. K čl. II, 1. bodu. V čl. II bod 1 znie: „1. V § 2 sa odsek 3 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
„r) malý samostatný liehovar, v ktorom možno vyrábať výlučne lieh najviac v množstve 1000 l a. za kalendárny rok a lieh vyrobený v tomto malom samostatnom liehovare možno súčasne spracúvať, manipulovať s ním a uvádzať na trh2ab); žiadateľ o povolenie na výrobu liehu v malom samostatnom liehovare, ani s ním majetkovo prepojené osoby alebo personálne prepojené osoby, nesmú byť zároveň výrobcom podľa odseku 5 v inom malom samostatnom liehovare alebo inom liehovarníckom závode podľa písmena a) až p).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2ab) znie:
„2ab) § 49b ods. 1 zákona č. 530/2011 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z.“.
Bod 2. K čl. II, nové body. V čl. II sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 7, ktoré znejú:
„3. V § 3 ods. 2 písm. d) a ods. 5 písm. b) sa za slová „a) až m)“ vkladajú slová „a r)“.
4. V § 3 ods. 3 písmeno n) znie:
„n) údaje žiadateľa a osôb podľa § 4 ods. 4 potrebné na vyžiadanie výpisu z informačného systému finančnej správy v časti týkajúcej sa evidencie daňových nedoplatkov a nedoplatkov colného dlhu, nedoplatkov pokút a iných platieb vymeraných alebo uložených podľa colných predpisov, nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane pri dovoze prostredníctvom informačného systému verejnej správy,“.
5. V § 3 sa ods. 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o) čestné vyhlásenie, že žiadateľ, ani s ním majetkovo prepojené osoby alebo personálne prepojené osoby, nie sú zároveň výrobcom podľa § 2 ods. 5 v inom malom samostatnom liehovare alebo inom liehovarníckom závode podľa § 2 ods. 3 písm. a) až p).“.
6. V § 3 sa ods. 6 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) čestné vyhlásenie, že žiadateľ, ani s ním majetkovo prepojené osoby alebo personálne prepojené osoby, nie sú zároveň výrobcom podľa § 2 ods. 5 v inom malom samostatnom liehovare alebo inom liehovarníckom závode podľa § 2 ods. 3 písm. a) až p).“.
7. V § 3 odsek 8 znie:
„(8) Žiadateľ a osoby uvedené v § 4 ods. 4 musia spĺňať podmienku, že nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.13)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:
„13) Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. K čl. II, 4. bodu. V čl. II, bod 4 znie: V čl. IV („V § 4“, pozn. red.) odsek 4 znie:
„(4) Ministerstvo povolenie nevydá, ak žiadateľ alebo iná právnická osoba, ktorej má žiadateľ priamu alebo nepriamu majetkovú účasť prevyšujúcu 10 %, alebo právnická osoba, ktorej vlastníkom, spoluvlastníkom, členom štatutárneho orgánu alebo štatutárnym orgánom je vlastník, spoluvlastník, člen štatutárneho orgánu alebo štatutárny orgán žiadateľa, nespĺňa podmienku podľa § 3 ods. 8.“
Súčasne vynímam na osobitné hlasovanie bod 9 zo spoločnej správy.
Ďakujem za pozornosť, bolo to trošku dlhé, ale vzhľadom na to, že je to naozaj výroba alkoholických nápojov, ktoré sú pod drobnohľadom finančnej správy, tak bolo potrebné urobiť tieto všetky spresnenia.
Ďakujem.