Videokanál klubu

Ďakujem. Že tu zaznelo niečo zmätočné, ja som mal potrebu povedať veci, ktoré tu zazneli počas dňa, ktoré som si značil. Tak možno, keď to bolo zmätočné, tak sa ospravedlňujem pre niektorých.
Pán Čepček, ministerstvo školstva, že predložiť návrh zákona dofinancovania. Čo ja viem, tak nemali šancu veľakrát niečo predložiť, a hlavne čo sa týka platov učiteľov, keďže mali povedané, že majú nájsť rezervu vo vlastnom rezorte a takto môžu vlastne zvýšiť platy učiteľom. A práve preto aj viem, že minister školstva ohlásil, že sa zúčastní štrajku, pretože chce tých učiteľov podporiť, lebo celý čas to robil a chcel.
Pán Kučera, tam nejaká poznámka, že deti, že či, že by som si pozrel, či to mám dobre napísané, že hlavným... Áno, mal som napísané, že nemali by byť hlavným zdrojom financovania rodiny. Čo, bohužiaľ, sa niekde stáva a myslím, že viete aj vy, že také prípady sú. (Zaznievanie gongu.)
Samosprávy že sa majú uskromniť. No, neviem. S týmto veľmi súhlasiť nemôžem, pretože ja osobne mám prejdené samosprávy a som regionálny politik dlhé roky. Čiže, čiže viem.
Chcel by som reagovať na viacej vecí. Áno, pán Pročko, Jožko, SMER že tu šafáril roky, to viem a to si uvedomujem. Narobili tu veľa škody a práve preto mi je veľmi ľúto, že táto vláda nevie nejakým spôsobom spolupracovať a hľadať cestu a že sa nevie dohodnúť na vláde alebo niekde mimo týchto lavíc a tu už prísť akože dohodnutí.

Ďakujem za slovo.
Rodinám pomôcť chceme určite všetci. Otázka je ako. Hľadajme spôsob, ako im pomôcť čím lepšie a cielene, ale hlavne hľadajme zdroje tak, aby sme im zároveň z druhého vrecka nevzali. Hlasovane proti tomuto zákonu nie je hlasovaním proti rodine, toto je hlasovanie o zlých dopadoch na spoločnosť a na ich rodiny.
Je k tomu mnoho výhrad. (Zaznievanie gongu.) Výhrady majú ministerstvo školstva k poukazom, ktoré nie sú zapracované, samosprávy majú veľké výhrady práve k dopadom na regióny a na občanov, učitelia, riaditelia škôl a nikto s nimi nič neprebral, neprerokoval. My máme výhrady, že sa to veľmi rýchlo prejednáva, bez diskusie, v skrátenom konaní, a pritom väčšina vecí, ktoré tam sú, vstupujú do platnosti až od 1. januára ´23, teda si myslím, že je na to dostatok času.
Prejdem teda aj k nejakým výhradám. Brať bohatým firmám? Kde to v konečnom dôsledku zaplatia bežní ľudia a aj rodiny s deťmi? Aké firmy chceme zdaniť? Firmy, ktoré nemajú žiadny vplyv na vývoj cien? Myslím, že nie. Bola spomenutá firma Slovnaft. Firma si to zaúčtuje do zvýšenia cien a to zvýši ceny všetkého, potravín, služieb, naozaj všetkého. Teraz dokonca vyšlo vyjadrenie od Slovnaftu, výkonný riaditeľ hovoril, že nikomu nesľuboval, že ceny palív nebudú rásť. Povedal tam aj to, že spoločnosť má 27-tisíc akcionárov a týmito vyjadreniami boli označení za zlodejov, zbohatlíkov. Ale hlavne si myslím, že toto, takéto vyjadrenia vysielajú aj zlý signál aj pre ďalších investorov, ktorých na Slovensku potrebujeme a ktorých to odrádza. Prídu sem, zainvestujú a štát ich bude naďalej nejak dodatočne zdaňovať?
Ďalší veľký argument prečo nie sú samosprávy. Na základe toho si budú určite, bude im to chýbať v rozpočte, tak si budú zvyšovať poplatky a dane a bude to mať... a bude to vlastne aj opodstatnené. Ešte pred vyhlásením tohto návrhu, návrhu tohto zákona, žiadali o pomoc a o dofinancovanie. Majú síce vyššie príjmy cez podielové dane, ale zároveň majú enormný nárast nákladov. Najprv pandémia, ktorú z veľkej miery zastrešovali samosprávy, potom, a hlavne na východe, riešenie prílivu utečencov z Ukrajiny a teraz zníženie príjmov, a to ich čaká veľké dofinancovanie nákladov na energie a na kúrenie. Školy, DSS-ky, kultúrne zariadenia, športové zariadenia, všetky hlásia, že keď nepríde dofinancovanie, tak skolabujú, budú zatvárať, dokonca riaditelia škôl mi vraveli, že budú v jeseni musieť asi zatvoriť školy, keď nepríde nejaké dofinancovanie, čiže potrebujú dofinancovať svoje rozpočty, ktoré prídu práve z tých samospráv. Už teraz majú školy napríklad, o ktorých ja viem, vyčerpané rozpočty, vlastne financie, ktoré mali pridelené na energie a na kúrenie.
Samosprávy potrebujú financie aj na iné, samozrejme, na opravy ciest, na zimnú údržbu, na opravy budov, a my im chceme ešte vziať v týchto ťažkých časoch.
Dnes som počul aj argument, že vraj nevedia samosprávy gazdovať a zle narábajú s verejnými financiami. Áno, sú určite aj také, aj ak niektorí poslanci, ktorí tu o tom hovorili, nejaké také poznajú, tak mali by na to upozorniť a majú možnosť aj teraz kandidovať a ukázať, že to vedia robiť aj ináč.
Dnes som počul ďalší argument na výbore školskom, že vraj ich týmto len zastrašujeme a že v skutočnosti to také nie je. Ale ony vedia najlepšie, ako to je, a tú kritiku a ten hlas, že potrebujú pomoc, už kričali aj predtým a kričia to aj teraz a my ich len počúvame a toto tu nahlas hovoríme.
Najviac sa to dotkne práve malých miest a obcí. Tam taktiež žijú občania, majú existenčné problémy. Starostovia tam robia za štvrtinovú mzdu, aby ušetrili. Nemá tam kto ísť dokonca ani kandidovať teraz v týchto voľbách. Nikto to nechce robiť a týmito opatreniami to bude ešte horšie. Áno, jasne, sú argumenty, že ony by sa mohli aj zlúčiť, ale k tomu by som vedel dlho rozprávať, že čo všetko k tomu by potrebovali a aké majú problémy.
Ďalšiu vec, ktorú som sa dneska dopočul, že vraj niektoré obce fungujú za náklady 100 eur na občana a iné za 400 eur na občana a že vraj to dokazuje, ako neefektívne pracujú. Tam vlastne existuje ľahké vysvetlenie, lebo starostovia naozaj tam robia za štvrtinové mzdy a nemôžu si dovoliť ďalších zamestnancov. A poznám osobne starostov, ktorí aj počas péeniek musia chodiť, počas vychádzok, vykonávať svoju činnosť, aby ich občania neostali bez výkonu.
A krúžky? Tak taktiež žiadna odborná diskusia a predložený, predložené narýchlo. Nemusím a nebudem hovoriť veci, ktoré tu už odzneli. Spomeniem len obrovské množstvo kontrolórov financií na to, neisté, koľko to bude stáť, a hlavne to prihlasovanie cez internet. Nie každý rodič to privíta, lebo s tým majú problémy už teraz. Veľké množstvo ľudí nemá ani prístup na internet. Kam sa budú chodiť registrovať? Na úrad? Bohužiaľ, aj v tejto dobe sú rodiny, ktoré si to dovoliť nemôžu a nemôžu si dovoliť ani ten smartfón, prostredníctvom ktorého budú prihlasovať deti na krúžky. Počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19, kedy vyučovanie prebiehalo dištančne, sme už rovnakému problému čelili a pre mnohých možno neuveriteľné, no 12,5 % domácností s jedným dospelým nemá možnosť pripojiť sa na internet a takmer 10 % domácností, kde sú dvaja dospelí ľudia s deťmi, taktiež. Najmenej dostupný je v okresoch Banská Bystrica, Prešov, Košice a podľa odhadu je pripojenie k internetu napr. pre štvrtákov v týchto krajoch len 83 %, čo predstavuje predpoklad takmer 4-tisíc detí bez internetu.
A nedá sa mi nespomenúť, toľko keď už tu sa o tom hovorí, o platoch učiteľov. Podľa OECD je Slovensko zo všetkých krajín najhoršie vo výške platov učiteľov. Už tento rok bude mať Slovensko problém s viac ako tisíc pozíciami, ktoré nebude vedieť rezort obsadiť pre nedostatočný záujem o oblasť školstva. Najviac chýbajú učitelia fyziky, matematiky, chémie. Medzi najhoršími v rámci EÚ sme dokonca. No... (Reakcia z pléna.) Začínajúci pedagóg zarobí na Slovensku v hrubom 716 euro a my ideme rozdať 400 mil. eur na krúžky, keď naše deti, vnúčatá nebudú mať, nebude ich mať kto učiť. Dokonca nemáme ani niekde školy a neviem športoviská vybudované, kde potrebujeme dofinancovať. Nečudujme sa, že nám mladí odchádzajú do zahraničia, nielen lekári a zdravotné sestry, ale aj učitelia. Toto nie je ani zďaleka suma, ktorá by ich udržala, myslím tie platy.
Bolo povedané, že ministerstvo školstva nereagovalo na zvyšovanie platov, že to nikdy nepredniesli. Ja zas mám iné informácie, dokonca bol mi poskytnutý zoznam rokovaní a vlastne kedy, kde to bolo prednesené.
Strana SaS určite nie je strana proti rodinám, len sa nebojíme pomenovať fakty a vysloviť ich nahlas. Rovnako ako to, že aj napríklad príspevok, ktorý sme riešili predtým, je lepšie rozdeliť aj podľa toho, ktoré dieťa to možno je. Možno niektorým sa to nebude páčiť teraz tu, ale veľakrát tu bolo povedané, že majú deti byť prínosom pre rodinu aj spoločnosť. To áno. Ale deti nemôžu zároveň byť zdrojom základného príjmu pre rodinu, ako to, bohužiaľ, v niektorých prípadoch je. Kde je potom ich výchova, blaho, vzdelanie, šťastie? Úplne na poslednej koľaji a o tie deti sa nakoniec musí postarať len štát. A takéto deti určite šťastné nie sú.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja som sa musel pri tom prejave chvíľu štípať, lebo som sa pristihol pri tom, ako súhlasím s pánom poslancom Mazurekom v niektorých častiach. Samozrejme, potom prišli reťazce a neviem aké sprisahania, ale som zhrozený z tej spolupráce našich koaličných partnerov s vašimi bývalými kolegami, je to niečo neuveriteľné! Tak ako nadávali a vulgárne urážali ministra financií počas covid pandémie a zrazu sú veľkí kamaráti. Ja si myslím, že to je pre nich klinická smrť. Ich totálna smrť nastane v roku 2024, keď budú parlamentné voľby. Všetci ich voliči, ale aj voliči Tomáša Tarabu pôjdu ku vám do strany REPUBLIKA. A toho sa ja obávam, že vaša strana narastie do obludných rozmerov, lebo... lebo robíte to dobre v tomto prípade.
A mňa to mrzí, že naši koaliční to, koaliční partneri to nevidia. (Zaznievanie gongu.) Mrzí ma, že naši koaliční partneri to nevidia a nespolupracujú s tými, ktorí sú ich koaliční partneri, ale obracajú sa na opozíciu. Opakujem znova, som prokoaličný a snažím sa, aby táto koalícia fungovala čo najlepšie. Nevykrikujem, neziapem zo zadnej lavice, snažím sa diskutovať. Len, bohužiaľ, nevidím tu snahu z druhej strany.

Ďakujem.
Pán poslanec Krajčír, no veď ja nepopieram, ja som ani nespochybnil, že či má pravdu, alebo nemá pravdu pán minister financií vo svojom tvrdení. Ja som len konštatoval niekoľko databáz, niekoľko kritérií, ktoré my reportujeme za Slovensko, kde vyhodnocujeme, do akej miery sú u nás rodiny postihnuté, postihnuté rizikom chudoby. A skonštatoval som, že nie sme na tom najlepšie, dokonca v mnohých kritériách sme pod priemerom Európskej únie, ale nie sme najhoršie, ako tvrdí pán minister financií, a to si myslím, že bolo jednoducho klamstvo.
Pán poslanec Kuriak, no symbolicky prís... prídavok na deti to zrovna nie je, ide tam o veľmi vysokú, mnoho stomiliónovú, stomiliónovú podporu. To zrovna na, za symbolické nepovažujem, ten návrh. A uviedol si, kolega, tú krátku štatistiku z rodiny. No ja vôbec nespochybňujem, že rodinám vzrástli výdavky, a dokonca ani tým strednepríjmovým, ja stále iba poukazujem na to, že týmto spôsobom, ktorý je, ktorý je jednak veľmi veľká, obrovská suma, jednak, za druhak nevieme vlastne ani, odkiaľ bude vybratá, vieme tam niečo, že možno sa vyberie niečo, že sa uberie samosprávam. Ja tvrdím, že v tejto situácii nekonsolidovaných verejných financií ísť týmto smerom nie je vôbec správne a proste mne to zodpovednosť voči voličom nedá, aby som niečo takéto podporil, lebo je to naozaj veľmi hlboko nezodpovedné.
Pani poslankyňa Drábiková, je to podobné. Proste ja uznávam, že je tam istá diferenciácia v adresnosti, to absolútne nikto, si myslím, že nespochybňuje, však to je z toho návrhu jasné. My tiež chceme ohroz... najviac ohrozené deti a rodiny podporiť, ale nie tie menej ohrozené, keďže naozaj nemáme konsolidované verejné financie a de facto je to výdavkový bianko šek a príjmový do štátneho rozpočtu bianko šek.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prepáčte, že budem tiež asi ako kolega Viskupič otravovať číslami. Viem, že pre niektorých poslancov sú čísla nepríjemné, štatistiky a nejakým spôsobom mi nechcú uveriť, ale pokúsim sa niektoré štatistiky použiť v kontexte toho, že čo je rodinná politika aj v kontexte vlastne celého sveta. Takisto sa pokúsim konfrontovať s niektorými údajmi pána predkladateľa, pána navrhovateľa, pána ministra financií, pretože si myslím a som presvedčený, že, nielen v tomto prípade, som o tom presvedčený vždy, že v drvivej väčšine prípadov hovorí klamstvá alebo, alebo zavádzania, alebo falošné argumentácie, ale v tomto prípade si myslím, že minimálne ide o nejaké zavádzanie, respektíve vytŕhanie z kontextu.
No, ako je to teda s pomocou rodinám v takom globálnom svetovom kontexte. Budem citovať z jedného odborného článku, ktorý vyšiel na webe ReliefWeb, ktorý je takou humanitárnou informačnou službou, ktorú poskytuje Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí. Veľká väčšina detí mladších, konštatuje, veľká väčšina detí mladších ako pätnásť rokov na celom svete, 73 % detí na celom svete, je to 1,5 miliardy detí na celom svete, nedostáva žiadne detské ani rodinné peňažné dávky. Informácia tam odkazuje na správu Medzinárodnej organizácie práce, tá požaduje, aby boli v chudobných krajinách uplatňované dávky na deti, pretože je to nástroj, a to je veľmi dôležité, pretože to je nástroj na odstránenie detskej práce. Toto je v drvivej väčšine krajín na svete hlavnou motiváciou, prečo vlády vlastne zavádzajú nejakú, nejaké, nejakú podporu rodín a podporu detí, je kvôli tomu, aby eliminovali detskú prácu. Samozrejme, že tá väčšina krajín, ktorá je spomínaná, ide o chudobnejšie krajiny, ale neznamená to, že ony by nechceli robiť nejakú rodinnú politiku, znamená to len, že jednoducho na to nemajú povedzme rozpočtovo, že si to nemôžu dovoliť.
Takže si to zhrňme. Prídavok na dieťa sa vo väčšine sveta považuje najmä za nástroj na odstránenie detskej práce, ktorú na Slovensku takmer nemáme. Nepochybujem o tom, že možno sú tu prípady, kedy máme aj detskú prácu, samozrejme nelegálnu detskú prácu, ale myslím si, že tento problém u nás na Slovensku neni nejako veľmi závažný. Takže predkladateľ tvrdí, že ten, kto nechce podporiť jeho návrh, tým vlastne nechce pomôcť rodinám, a vlastne tým tvrdí, že vlády v tých krajinách, kde žije veľká väčšina, výrazná väčšina detí, že títo ľudia sú vlastne nejakí sociálni netvori. Že tie krajiny, ktoré nemajú takúto finančnú podporu pre deti v rôznych formách, že sú to vlastne nejakí sociálni netvori, ktorí nechcú pomôcť rodinám, a to je teda bohapustá lož.
Teraz prejdem krátko k štatistikám Eurostatu. Tie tu boli spomínané, pán minister financií tu spomínal jednu štatistiku Eurostatu, podľa ktorého, podľa ktorej slovenské rodiny sú vo všeobecnosti vystavené najväčšiemu riziku chudoby pravdepodobne teda v Európskej únii. Spomína tam aj niektoré čísla, že 34 % rodín, ktoré majú tri a viac detí, to sa zhruba kryje s údajmi, ktoré poskytol slovenský štatistický úrad, no ale čo hovorí Eurostat? Eurostat, priamo takúto štatistiku sa tam dá veľmi ťažko dohľadať a Eurostat je organizácia, kde my dodávame (rečník si odkašlal), pardon, údaje o tom, koľko, v akom stave je teda spoločnosť čo, z hľadiska rizika chudoby pre rodiny s deťmi. Takže napríklad v prvom kritériu, ktoré porovnáva Eurostat, je vlastne riziko chudobných detí podľa občianstva ich rodičov. Dodávame dáta za Slovensko, tam je Slovensko tesne za priemerom Európskej únie a predstavme si, že oveľa horšie na tom je napríklad Rumunsko, Bulharsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko. Čiže nie, nie sme v tomto kritériu úplne zlí, sme len tesne niekde za priemerom Európskej únie, čo sa týka rodinnej politiky v Európskej únii, čo je teda v ostrom kontraste voči tomu, čo hovorí pán minister financií a čo sa tu opakuje nekonečnekrát, že sme naozaj na tom veľmi zle.
Ďalšie kritérium je tam výdavky vlád na rodinnú a detskú teda politiku, na nejaké benefity vo vzťahu k HDP. Tam je tiež Slovensko tesne za priemerom Európskej únie, ale opäť horšie je Rumunsko, Portugalsko, predstavte si, bohatá krajina Holandsko dáva menej v porovnaní s HDP, teda na HDP ako Slovensko, Španielsko, veľká krajina sociálna, ktorá má takéto tendencie podporovať rodinu, aj to je na tom horšie.
Tretí podiel, tretie kritérium je podiel detí s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie, tam je v rebríčku, tam je v rebríčku 24 krajín a sme, 16 krajín je na tom horšie, sme teda ôsmi, ôsmi najlepší v tejto, v tomto kritériu rodinnej politiky podpory, podpory rodín.
Štvrté kritérium je osoby s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie. Tam treba povedať, že tam sa zmiešavajú dva faktory aj so sociálnou exklúziou. Tam sú podrobné štatistiky za rok 2019, ktorých je 33 krajín a ešte aj iné krajiny. Slovensko je, budete prekvapení, ale deviate najlepšie. Je deviate najlepšie z 33 krajín EÚ z hľadiska rodinnej politiky.
Piate kritérium je ľudia s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie, ale teda všetci ľudia, teda vrátane aj napríklad dôchodcov, a tam sme, predstavte si, druhí najlepší v Európskej únii, kľudne si to môžme potom konfrontovať, môžem tie tabuľky, tabuľky dodať.
Pozrel som sa aj na štatistiky OECD, aby sme videli teda ten koncept, akým spôsobom pristupujú štáty sveta k rodinnej politike, a konštatujem, že ide tam, citujem z dokumentu OECD Family cash benefits, ktorým sa sumarizujú celkové rodinné dávky podľa jednotlivých krajín. Ten zohľadňuje rôzne, rôzne typy politík, zohľadňuje, zohľadňuje napríklad daňové úľavy, zohľadňuje prídavky na deti, zohľadňuje nejakú prvú platbu narodenému dieťaťu a množstvo, množstvo ďalších iných politík. Čiže je to pomerne dobrá metodológia, ktorá je veľmi-veľmi už taká kompaktná a výsledok teda toho, tejto analýzy, je (ruch v pléne, zaznievanie gongu), že rodina s jedným rodičom na Slovensku poberá štvrté najvyššie rodinné dávky spomedzi štyridsiatich krajín OECD. Ale to je jediný faktor, kde veľmi vyskakujeme, a to je rodina s jedným rodičom. Pri dvoch rodičoch, pričom obidvaja sú zarábajúci, sa pohybujeme niekde, opäť niekde v priemere.
Pre taký komplexnejší pohľad z iného kritéria som vybral ešte aj v pomere v priemere k HDP, hento bolo v pomere k platom, a v pomere k HDP sú tam naposledy výsledky za rok 2017, tam je Slovensko pod priemerom OECD, ale za ním sa nachádzajú napríklad Švajčiarsko, teda za priemerom EÚ sa nachá... OECD sa nachádzajú Švajčiarsko, Česko, Taliansko a za nami, za nami sú krajiny, ako je Kanada, Japonsko, Írsko (rečník si odkašlal), pardon, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Južná Kórea, Amerika.
Treba ešte jedno povedať, jednu veľmi zaujímavú vec, že tá podpora, rodinná politika, tá podpora krajinám postupne v mnohých krajinách, dokonca by som povedal, že až vo väčšine krajín postupne klesá. Ako keby tie krajiny postupne v tejto rodinnej politiky ustu... politike ustupovali od toho, že budú, budú nejakým spôsobom vstupovať nejakými dotáciami alebo daňovými úľavami. Čiže veľmi veľa krajín postupne tak trendovo, trendovo klesá.
Takže summa summarum v čase ekonomickej krízy, v ktorej sme teraz, neskonsolidovaných verejných financií, náporu na výdavky v súvislosti s agresiou Putina na Ukrajine, potreba, potrebe držať si výdavky pre ďalšiu pandémiu covid, ktorá, dúfam, nepríde, ale s tým musíme počítať, tak vlastne predkladateľ navrhuje zaťažiť alebo obrať rozpočet verejnej správy o ďalších, myslím, že koľko to vychádza (?), 700 miliónov eur na program podpory rodín, ktoré hoci v tomto kritériu nepatríme, naozaj nepatríme že ku dnu Európskej únie ani OECD, skôr sa pohybujeme niekde v priemere alebo ľahko pod priemerom.
Naopak, kritériá, v ktorých zaostávame, sú platy učiteľov. Tam sme, myslím, že úplne na dne, platy (ruch v sále, zaznievanie gongu) zdravotných pracovníkov, tam sme tiež, myslím, že niekde úplne na dne skoro. A do týchto v čase krízy neinvestujeme vôbec, vôbec nič.
V závere ešte jeden, jeden príspevok od analytika Marcina Lipku, ktorý sa venuje práve prípadu Poľska. Poľsko je krajina, ktorá veľmi významne podporuje rodiny, dokonca je v niektorých rebríčkoch úplne na najvyššom mieste z hľadiska celosvetového. Ale, ale treba povedať, že je to naozaj až extrémne, extrémny prípad politiky, ktorá je takto, takýmto spôsobom orientovaná. A práve tento autor konštatuje, že značný počet krajín, ide až o 75 zo 183, nemá pre deti vôbec žiadnu podporu, absolútne žiadnu, či už vo forme nejakých dávok, alebo daňových úľav, alebo čohokoľvek iné. A takisto konštatuje to, čo je úplne zjavné zo všetkých týchto štatistík, že mimo Európy a niekoľkých krajín OECD sú peňažné prevody rodinám alebo nejaká forma daňových úľav skôr symbolické alebo dokonca žiadne.
To znamená, že sa chcem spýtať, že prečo, prečo považujete ľudí, ktorý oponujú, oponujú návrhu na nejaké brutálne zvýšenie podpory rodinám teraz v tomto čase, prečo týchto ľudí stále to niekto nazýva, že to sú ľudia, ktorí nechcú podporovať rodiny, ktorí sú proti rodinám, ktorí sú sociálni netvori. Ja tomu nerozumiem. Vysvetlite mi to. Lebo ja tomu naozaj, naozaj nerozumiem, prečo tu stále niekto vykrikuje aj vzhľadom na tieto dáta, že to proste nie je pravda, prečo tu stále niekto omieľa a oplieskava o hlavu, že my, ktorí oponujeme nejakému brutálnemu zvýšeniu výdavkov v tomto čase, sme nejakí že protirodinní, že sme, že nenávidíme rodiny, nechceme podporiť rodiny. Naozaj ja toto nerozumiem. Európa je tradične, je tradične v politike podpory rodín, nazvem to, sociálnejšia, ale presnejšie by bolo asi socialistickejšia než zvyšok sveta, ale to neznamená, že aj celý svet pristupuje takto k rodinnej politike, takto k podpore rodín takouto nejakou významnou mierou.
Samozrejme, ja nepopieram to, že poďme, že podporujme naďalej. Nepopieram, že je veľmi dôležité podporiť rodiny, ktoré majú napríklad (ruch v sále, zaznievanie gongu) tri a viac detí v tomto čase rastúcej inflácie a dopadu cien energií. Ale poďme to robiť adresne, poďme to robiť práve tým najzraniteľnejším skupinám a nielen, nielen rodinám, resp. nielen deťom, ale proste všetkým, ktorí spadajú do skupiny nízkopríjmových, ako sú napríklad aj dôchodcovia alebo ľudia nezamestnaní. (Ruch v sále.)
Toľko na záver. Ja tento návrh nepodporím, pretože si myslím (zaznievanie gongu), že v tomto čase je absolútne neadekvátny, navyše je neadresný a spôsobí v podstate emitáciu nekrytých peňazí, resp. ublíži veľmi mimoriadne samosprávam, ktoré prídu práve o tento balík peňazí. Takže ja ho považujem za, tento návrh, za kompletne zlý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
No, ja skúsim s tými poukazmi. Jasné, myšlienka je dobrá a nedesím sa aplikácie. Všetko musí mať takú zdravú mieru, to som hovoril. Treba aplikáciu, ale nejak tak že s rozumom, hej? A čo je problém, je, že aj my sme mali, treba začať tie poukazy s nejakým pilotom, aby sa náhodou nestalo, že aj ten existujúci systém skončíme, zrušíme ho, ale nebude ho mať plošne čo nahradiť od januára. Toto je, toto je, to je to jemné ladenie, aby to dávalo zmysel.
K Tomášovi Šudíkovi, kolegovi, a teraz otázka znie teda, to Humenné, ja som presvedčený, že pri tých pôvodných príjmoch veľa tých obcí by si vyriešili tieto problémy. Áno, rástli im, rastú im teraz aj energie, ale teda vyriešia si ten problém s teplom skôr a ľahšie, keď sa teda aj Humennému znížia príjmy? Toto, to je to, o čom hovorím.
Plus, kolega Krajčír, čo sa týka toho odškodňovacieho zákona, nepamätáš si to správne. Odškodňovací zákon minister hospodárstva trikrát niesol na vládu, ani raz nebol na tú vládu zaradený. Takže to je ten problém, prečo nevznikol a prečo to odškodňovanie nebolo efektívnejšie. Ale teším sa v podstate, že teda po mojom tridsaťminútovom vystúpení musíš spomenúť moju kolegynku, ktorá je v Holandsku, asi teda nemáš veľa vecných výhrad, keď ju spomínaš.
Rovnaká výhrada aj k pánovi Mizíkovi. Okej, však spomínal som pána Mihála, jasné, ale tiež je to také, že tak dobre, no tak je to vlastne, že teda kde bol Jožko Mihál pred pätnástimi rokmi, tak asi tiež neboli vecné výhrady k vystúpeniu, tak to berem tak relatívne pozitívne.
A ešte... ešte stihnem, ako je to, aha, pán poslanec Kuffa. No takto, s tými bohatšími. Bohatší platia aj pri rovnakých sadzbách veľa daní, hej, a netreba im že ani dávať, ani brať. Proste treba pomáhať tým, ktorí nemali to šťastie, že sú dostatočne akoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v pléne.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, rokovanie o tomto zákone sa zasa dostalo do rovnakého konfrontačného štýlu, ktorý postupne rozkladá našu krajinu. Prosím, tu nie je rozpor pomôcť rodinám alebo nepomôcť rodinám. Aj strana SaS jednoznačne chce pomáhať, proste inflácia je mimoriadna a pomáhať treba. Hovoríme, že treba pomáhať cielene a zmysluplne všetkým tým, ktorí pomoc najviac potrebujú. Áno, aj rodinám, súhlasíme. Ale prezentovaný naratív, že teda pomoc treba len a len rodinám, nie je správny. Prosím, uvedomme si, že v ťažkej situácii sú aj ľudia, ktorí, no napríklad nemali to šťastie mať deti alebo už ich majú odrastené. Na tých tento zákon úplne zabúda.
Druhé čítanie vždy má byť o takom jemnom ladení prerokovávaného zákona, o odstránení posledných chýb či nejakých drobných vylepšeniach. Práve prerokovávaný protiinflačný balík má však toľko problémov, že za jediné riešenie považujeme jeho stiahnutie a dopracovanie. Tento procedurálny návrh sme dali v prvom čítaní a, bohužiaľ, nebol schválený. Predkladaný zákon má veľa chýb, ide nesprávnou cestou, zvýši infláciu a zaťaží verejným financiám. Máme pocit, že nie je možné ho do akceptovateľnej podoby vylepšiť pozmeňovákmi v časovom priestore pár hodín v pléne, preto strana SaS žiadne pozmeňováky nepredkladá. Svoje vystúpenie teda venujem poukázaniu na najväčšie problémové oblasti.
Poďme asi najprv k daňovému bonusu. Dva základné fakty. Nastavenie nového daňového bonusu nemá nič spoločné s pomocou chudobnejším rodinám. A druhý fakt, nový bonus je zložitý, no poviem, že až z toho ide strach. Skúsim vysvetliť na príkladoch. Živnostník, povedzme v Rimavskej Sobote, má, manželku má na materskej, dnes dostáva daňový bonus na dve malé deti 94 eur mesačne. Mesačne vyfakturuje tisíc euro, od júla bude mať daňový bonus 36 euro. To je skoro o 60 euro menej ako doteraz, fakt menej ako doteraz.
Iný živnostník, zhodou okolností asistent poslanca Národnej rady, má takisto dve malé deti, tiež má manželku na materskej, aj on dostáva dnes rovnaký daňový bonus 94 euro mesačne. Keďže fakturuje svojmu poslancovi povedzme že 2 800 euro mesačne, bude mať od júla daňový bonus 140 eur, a teda od januára až 200 eur. Polepší si o vyše 100 eur. No veď je inflácia. Akurát, že polepšiť si potreboval ten živnostník v Rimavskej Sobote a možno ten asistent ani nie.
Prečo je to tak? Minister financií nový systém nastavil tak, že na prvý pohľad budú mať všetci pracujúci či podnikajúci rodičia pekne zvýšený daňový bonus na deti. No to je ten marketing, v ktorom je pán minister neprekonateľný, to je úprimná pochvala. Realita? V skutočnosti si polepšia najmä nadpriemerne zarábajúci rodičia. Tam to pekne vychádzajú plné sumy, plné sumy bonusu. Slabšie zarábajúcim sa pridá menej a niektorí živnostníci dostanú dokonca menší bonus na deti, ako mali doteraz, menší. Ale presne tí, ktorí práve potrebovali tú pomoc viac.
K tomu druhému faktu, že systém bude násobne komplikovanejší ako doteraz. Ak ste majiteľ firmy, nečudujte sa, že vaša účtovníčka dá výpoveď a pôjde radšej robiť predavačku do obchodného reťazca. Slová pána ministra o zjednodušení systému, ktorý bude mať 23 slov a šesť čísel, sú skôr zlým vtipom. Zamestnanci nebudú vôbec chápať, ako sa im vypočíta daňový bonus. Myslím si, že na komplikovaných zmenách si zarobia tvorcovia softvérov na mzdy, firmám, bohužiaľ, zasa vzrastú náklady na školenia. Mám tu aj odkaz od nášho kolegu Jozefa Mihála, ktorý teda hovorí, že áno, bude mať ešte viac a ešte plnejších školení a že ďakuje za takto komplikované zákony. Má prácu a má jej už aj nad hlavu.
Máme tu kategórie teda 20, 27 %, 34 %, kde vlastne podľa počtu detí je hranica vlastne na maximum vyplateného bonusu, kde to je teda ako čiastkový základ dane, teda hrubá mzda rodiča mínus odvedené odvody. Zasa, vzniklo to, jeden deň to nebolo, na druhý deň to bolo. Je to správne? Prečo sú to takéto čísla? Možno otázky na pána ministra. Práve pre toto takéto veci potrebujú čas.
A ale tu ho aj akoby pochválim, že v tom priebehu takého toho, keď sa to riešilo na tom facebooku tie dni, tak tam bol dokonca aj taký návrh, že ten strop na bonus na dieťa bude ako čiastkový základ ro-di-čov. Teraz si predstavte, firma s tisíc zamestnancami a vlastne tam teda ten tím účtovníčok by musel zisťovať vlastne príjmy rodičov a spočítavať to a podľa toho teda vypočítavať vlastne tú hornú hranicu bonusu. No našťastie toto teda zmizlo a zostalo to na jednom rodičovi. Ale aj tak je to násobne zložitejšie ako teraz a tak ako teraz každý vedel, aký ten bonus je, koľko to je, ako sa to vypočíta, no zrazu to bude násobne zložitejšie. Ale dobre, to je akoby technikália.
Poďme sa skôr ešte, že čo to celé znamená. No, bude sa šetriť na chudobných a bohatí dostanú viacej. Toto je sociálna pomoc, ktorá je úplne postavená na hlavu. Má to byť presne naopak. Mali by sme pomôcť chudobným viac, bohatým menej a nad nejakú mieru by sme už v podstate ani nemali nejak zásadne pomáhať. Pán minister vždy reaguje, že to treba počítať spolu aj s detskými prídavkami a krúžkovným. Áno, keď spočítame, samozrejme, že každej, každej rodine sa teda zvýšia aj detské prídavky a dostanú, no v úvodzovkách dostanú, lebo to sú virtuálne peniaze to krúžkovné, ale dobre, tak dostanú niečo navyše. Áno, pán minister už ťuká do tabuliek, takže takto dostanú niečo navyše. Ale zasa dnešný relatívne motivujúci systém, že aj ten, ktorý teda zarobil aspoň ten šesťnásobok minimálnej mzdy počas roka, mal nárok na bonus, daňový bonus na dieťa vyplatený aj do mínusu podľa počtu detí, tak ho to motivovalo pracovať. Ale táto zásluhovosť dávok, lebo tá motivácia je, aby sa teda pracovalo, sa teraz oslabuje, lebo teda, tak ako som povedal, u tých nízko zarábajúcich sa tento daňový bonus vlastne buďto zníži v niektorých prípadoch, alebo teda narastie menej ako tie proklamované čísla, ale to navýšenie, ktorým teda bude pán minister avizovať, že každý dostane viacej, sú už ale dávky, ktoré nie sú naviazané na to, že ten človek pracuje. Tie sú už naviazané len na ten počet detí. A toto nie je úplne správna cesta. To naviazanie na to, že práca, pracuj, hoci aj za minimálnu mzdu, ale ocení to štát, hej, ocení to až tak, že tej dane vráti ešte viac, než si jej zaplatil, to bolo v poriadku. Toto sa veľmi oslabilo.
Plus ďalší, ďalší detail, verím, že sa možno vyrieši, spomínali sme to, zatiaľ to vyzerá, že sa zabudlo na valorizáciu príplatku k prídavku na dieťa. Toto je dávka vlastne, ktorú dostávajú ľudia, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať, proste nemohli mať daňový bonus, lebo sú zdravotne postihnutí, sú invalidní dôchodcovia a čokoľvek, a tým bol vlastne vyplácaný tento príplatok k prídavku na dieťa a zatiaľ to nevidím v tom návrhu a ani v pozmeňovákoch, ktoré som videl, že by to už bolo zapracované.
Ďalší dôležitý faktor je, že tým, že podporujeme a dávame viacej príjmov aj bohatým, tieto príjmy zrýchlia infláciu. Proste ľudia budú mať viacej disponibilných zdrojov, ktoré teda hodia do ekonomiky a zasa proste inflácia bude vyššia. Ale to má ešte jednu konotáciu a to je to, že tá zvýšená inflácia, na ňu zasa doplatia viacej tí chudobní. Proste ona na nich dopadne viacej. Už aj menej dostali, bohatí dostali viacej, zvýšilo to infláciu, ale postihne to zase len tých najchudobnejších. No majú proste dvakrát smolu. Takto nevyzerá rozumná politika. Takto to vyzerá skôr tak, že sa podarilo vyrobiť nový problém, ktorý si myslím, že bude aj s nasadením a obávam sa, že aj v skrátených legislatívnych konaniach zasa treba riešiť.
Plus teda ďalšia vec. Slovensko aj v minulosti išlo cestou balíčkov našich predchodcov. Dnes pokračuje aj hnutie OĽANO balíčkovou terapiou, ale nepomáha to. To Slovensko sa dlhé roky aj teda pred nami, aj nejak tak za nás proste pomaly prepadáva vo výkonnosti ekonomiky a v konkurencieschopnosti a vôbec – a toto je kľúčové – vôbec tu neznie debata, že treba podporovať ekonomiku a robiť ju konkurencieschopnejšou. Prečo? Veď práve ekonomika dáva ľuďom prácu, dáva im mzdy, dáva firmám možnosť rozvíjať sa. Fungujúca ekonomika dáva možnosť zamestnancom ísť robiť do inej firmy za viac peňazí. Toto je skutočná cesta, ktorú, ako zvládnuť aktuálnu infláciu. Veď koniec koncov len ekonomika, dokonca len jej produktívna časť produkuje všetky peniaze, financie, ktoré minister financií rozdáva, ako keby boli jeho vlastné. Veď fakt len produktívna časť ekonomiky zabezpečuje všetky finančné zdroje, aj tie, ktorými platíme všetkých verejných zamestnancov, aj nás. No a ja mám pocit, že minister financií chce veľmi veľa – teraz v dobrom – že dojiť tú ekonomiku, ale silne sa zabúda, silne zabúda na to, že ekonomika tiež potrebuje svoju potravu, aby dokázala vytvárať hodnoty, z ktorých následne žije štát. Čiže pomáhať musíme tým najzraniteľnejším, musíme pomáhať, zopakujem to, musíme pomáhať, ale tým najzraniteľnejším, tým, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Pre ostatných je najlepšou pomocou, akú my môžme urobiť, a je to našou základnou politickou povinnosťou, vytvárať čo najlepšie podmienky, aby si dokázali pomôcť sami. To je to, že pomáhať ekonomike, vytvárať podmienky, aby bola konkurencieschopnejšia.
Kľúčový problém teda je, že prijímané opatrenia sú teda veľmi drahé, ale nepomáhame tým, aj tým iným, ktorí pomoc nevyhnutne potrebujú, ale majú smolu, že nemajú deti alebo ich majú odrastené. Úplne nepochopiteľne sa na nich zabudlo.
Poďme ku samosprávam. Áno, ide sa im zobrať 550 miliónov. Ono sa hovorí o 550 miliónoch, ale povedzme, že ročne a v dvadsiatom štvrtom znova a potom znova. Áno, mali v minulých rokoch nárasty príjmov a priznávam a mali sme aj s pánom ministrom debatu aj na výbore, áno, nájdeme aj samosprávy, ktoré fungujú neefektívne, jasné. Ale to nie je žiadny dôvod, ani jeden z nich, že mali nárasty alebo že niektoré fungujú neefektívne, aby sa takto zásadne zobralo z príjmov obcí. Obce v posledných rokoch však dostali nielen teda peniaze navyše, ale mali aj kopu nových povinností. A tá funkčnosť obcí sa ukázala jednoznačne v posledných rokoch, či už v koronakríze, či už v ukrajinskej kríze. Čokoľvek, čo štát vymyslel, a nie vždy to boli rozumné veci, proste tie obce to zvládli. A teraz takéto zásadné zníženie je poďakovanie? Teraz za čo, že to zvládli alebo to až moc dobre zvládli a chceme, aby to nabudúce zvládli horšie? Veď obce tiež čelia inflácii. Aký signál im vysiela táto zmena? Veď môžme sa baviť o tom, že nedostanú v absolútnom vyjadrení menej, ale tie výpočty sú tam, že pre budúci rok asi o 1,2 % viacej, pre ten ďalší pol percenta. Akože to, veď tu to rozprávame týždeň, že je tu inflácia, je výrazná, treba pomáhať. Aj štát teda potrebuje viac peňazí, aj ľuďom treba viac peňazí a samosprávam nie? Ako majú tie ich príjmy, ktoré stúpnu povedzme, ak teda stúpnu o to 1 %, vykryť nimi výdavky, ktoré stúpnu, no možno minimálne o 12? Toto nesedí.
Už keď zasa, keď aj sa chce niečo robiť, tak dobre, tak sa mal urobiť nejaký prechod. Nejaké postupné navyšovanie daňového bonusu o to vlastne postupné nejaké teda znižovanie príjmov. Teda žiadny takýto sek nie je, nie je správny a nie je ani dobrý. Navyše, okej, daňový bonus je určité zvýšenie daní, áno, ale proste už aj pán minister pripúšťa, že teda niektoré obce, a skôr to budú desiatky až stovky, budú mať problémy. Áno, bude sa ich teda na konkrétnej báze riešiť. Čiže jedna vec je, že ako sa to bude stíhať, ale druhá vec je, riešiť znamená sanovať. To už stojí financie. No a plus všetky ďalšie obce tento svoj výpadok nemajú inú možnosť, než že zvýšia miestne dane, miestne poplatky. Tam, kde vedia, vedia proste nájsť nejaké peniaze navyše. No a ten zvyšok zhoršia svoje služby, zrušia niečo, čo poskytovali, niekde, kde dali možno zrovna športovú dotáciu, bude menšia alebo žiadna. Ale každopádne to, čo chcem teraz povedať, je, že ten, to zníženie daňovo-odvodového zaťaženia sa týmto nárastom jednoducho stratí a nebude žiadne zníženie.
No a ešte je tam teda ďalší efekt, čo som hovoril, že ľudia teda budú musieť zaplatiť viac. Obec bude mať menej zdrojov, no tak bude zvyšovať dane. No ale všetkým. Nie každý dostal zvýšenie od toho štátu, nie každý má deti, to je 37 % domácností, ktoré budú benefitovať či už z detských prídavkov, alebo daňového bonusu, ale náklady sa zvýšia všetkým a zasa proste to najviac postihne tých najchudobnejších. Zasa ich trestáme. Toto nie je sociálna politika. Ja nikoho tu, proste nehovorím, že to bolo so zlým úmyslom, len sa nám to alebo proste, nám, sme koalícia, nepodarilo. Normálne že nepodarilo. Takto to nemôže vyzerať.
Poukazy. No, minúť 400 miliónov eur na krúžky v čase, keď nemá kto učiť naše deti a rodičia si platia za opravy, za učebnice, na chod školy, na všetko proste, je nezodpovedné hazardovanie s verejnými financiami. Zasa, zámer dobrý, zmysluplný, aj my sme mali poukazy v našom programe. V poriadku, len sa to nepodarilo. Proste krúžky sú dôležité, ale je to nadstavba. Štát musí najprv zabezpečiť základ, a tým je vzdelanie v školách. Nie vytvárať nový výdavok, kvôli ktorému nezostane na školy, a teda kvôli fungujúcim krúžkom pripravíme deti o dobré vzdelanie. Zasa ešte v tom športovom je to v poriadku, ale ak budeme mať že vzdelávací krúžok, tak budeme deti vzdelávať na krúžku po škole, lebo na to peniaze teda sa našli, ale nebudeme ich vzdelávať, vzdelávať v škole, lebo tam sa nám nejak nenašli peniaze na platy a vlastne už tam nemá ani kto učiť a keď tam aj niekto učí, tak možno je to menej kvalitný človek, ako by to bol. Čiže proste takto, takto nie.
Ja by som zasa povedal možno, možno ten príklad. Predstavte si, kúpite si pozemok, chcete tam mať dom, záhradu, ale najprv postavíme hojdačku, bazén, tobogan, no a nakoniec zistíme, že ale na ten dom, na ten projekt a na samotnú stavbu nejak už nezostalo. No a tak jedno dieťa nám bude spať v bazéne, druhé v tobogane a tretie bude spať teda asi na hojdačke. Proste takto, toto je obraz, keď sa chce investovať do krúžkov, ale v školách chýbajú peniaze. Ako fakt si, prosím, mali by sme si určiť priority a pochopiť, že najprv musíme riešiť vzdelanie detí a potom ich voľný čas. Ak sa pozreme na tých 400 miliónov, tak v podstate zvýšenie platov učiteľov o 10 % predstavuje 180 miliónov. Aj pán minister financií to pred voľbami sľuboval. Takto by zostalo 220 miliónov aj na ďalšie výdavky, na vybavenie škôl, učebnice, platy nepedagogických pracovníkov.
Takže podpora rodín znamená v prvom rade dať deťom kvalitné vzdelanie. Tento návrh ale na úkor vzdelania platí deťom krúžok a rodičom v podstate ešte aj navyše zvýši poplatky. Už som to spomínal. Mestá a obce totiž prídu o financie. To treba tiež povedať. Tie financie, ktoré pôjdu do krúžkov, vlastne budú zobraté z toho, čo reálne funguje. My sa môžme baviť o tom, že to nefunguje možno dokonale, ale funguje to proste a tie peniaze proste zmiznú a docela dobre sa môže stať, a to je jedna z najväčších obáv, že my vlastne v procese zrušíme existujúci systém a tento nový systém nebude schopný povedzme od januára budúceho roka nabehnúť tak, ako je plánované.
Dneska sme mali prvýkrát pána ministra financií na našom výbore na rokovaní, prvýkrát. Veľmi mu za to ďakujem a myslím si, že bola slušná debata. Sám toto pripustil. Je to zložitý systém, ktorý, už teraz je jasné aj pánovi ministrovi, že bude potrebovať, bude potrebovať ďalšie novelizácie. Bude potrebovať ani nieže ladenie, ale prekopanie a je, normálne ja úprimne tu hovorím a však niekto tie moje slová za sedem mesiacov skontroluje, ja som presvedčený, že tento systém nebude schopný nabehnúť od januára. To je tak zložitá, tak náročná zmena, nielen na strane štátu, ale aj na strane samospráv, škôl, všetkých. Proste toto bude veľký problém, aby to nabehlo v čase, kedy je to plánované.
Už len zopakujem, že skutočná podpora rodín je dať deťom kvalitné vzdelanie, aby sa uplatnili v živote, aby sa dokázali postarať o svojich rodičov na staré kolená. V tomto sa, myslím, zhodujeme že úplne všetci.
Ďalšie výhrady teda k časti, k časti poukazov. Zákon je v rozpore s ôsmimi zákonmi, ktoré teda v tomto momente vôbec nenovelizuje. To sú tie veci, ktoré bude treba novelizovať, proste osem rôznych školských zákonov, nebudem ich menovať. Plus to tiež, čo som už hovoril, zákon rozbije financovanie ZUŠ-iek, centier voľného času, jazykových škôl. Tie sa momentálne financujú z podielových daní, tie sa teda podľa, financujú momentálne z podielových daní a k tomu získavajú príspevky od rodičov na pol roka vopred. Zákon spôsobí aj túto nepredvídateľnosť. Totižto podľa § 18 sa objednáva, objednáva proste každý mesiac ten krúžok alebo teda tá ZUŠ-ka. No to je skutočne malé obdobie na to, proste jeden mesiac bude mať ZUŠ-ka, ja neviem, 300 žiakov, na druhý mesiac 150. Čo bude potom robiť? Dnes to funguje tak, samozrejme, musí tam byť nejaké obdobie. Dnes to funguje na pol roka, hej, na nejaký, nazvime to, semester a to dáva vlastne tým zariadeniam, aby mali nejakú akoby istotu na toho pol roka.
No potom, kto sa začítal do toho návrhu zákona, tak ono proste mám to tu nazvané, že nezmyselné objednávanie krúžku cez webovú aplikáciu. Jasné, samozrejme, je digitálna doba a musíme sa posunúť, ale zasa odtiaľ potiaľ. Krúžok sa objednáva, ako som už spomínal, každý mesiac. Po každej aktivite sa vyznačuje hodnotenie, inak nemôže pokračovať. Proste toto, to fakt každý, keď bude ten krúžok raz-dvakrát do týždňa, ja neviem, všetci, kto poznáme EduPage a máme deti, tak vieme, koľko tam treba klikať. A teraz sa už desím teraz nejakej ďalšej aplikácie, ktorá bude po mne chcieť každú chvíľku niečo.
No a potom ešte ten opačný problém, sú aj rodičia, ktorí nemajú mobil alebo web. Tí budú musieť chodiť toto riešiť, objednávať a potvrdzovať účasť na obecný úrad. Na obecný úrad, fú!
Posledná výhrada. Zákon podporuje podvodníkov. Zasa nehovorím o zlom zámere, božechráň, proste, len tam nie sú nastavené proste tie riešenia, aby teda tých podvodov bolo čo najmenej, hej? V tomto momente zákon neurčuje, koľko trvá krúžok, môže to byť päť minút za mesiac alebo 15 hodín za mesiac, neurčuje frekvenciu krúžkov. Učiť môže hocikto, hej? § 1 čl. II ods. c) hovorí, že teda poskytovateľ musí splniť len dve podmienky. Teda buď fyzická osoba so živnosťou, alebo teda právnická osoba. Dnes, keď sa bavíme o tom, kto môže poskytovať našim, našim deťom vzdelanie, no tak, samozrejme, školský zákon a zákon o pedagogických zamestnancoch teda upravujú nejakú kvalifikáciu pedagógov, nejakú bezúhonnosť. Takisto aj pri športe, hej, nie každý môže trénovať len preto, že má pocit, že chce, proste sú nejaké parametre, ktoré treba spĺňať. Toľko k poukazom.
Ja v podstate jednu vec ešte by som mohol povedať. Hovorím tu stále o 400 miliónoch, no ale vlastne... Jožko! Ale vlastne ono je to už znova 500. Dnes na výbore prešiel pozmeňovák, ktorý presúva, teraz to bolo, že prídavky 50, krúžkovné 50. Tak to zasa presunul, že prídavky budú 40 a krúžkovné bude 60. V podstate akože po jednej stránke toto je akoby zmena teda z toho pohľadu verejných financií dobrá, pretože si myslím, že tých 40 euro ako nárast detských prídavkov, to je taká tá správna suma vzhľadom k inflácii. Čiže je to už len 40, avizované teda bolo viacej, ale toto je z môjho pohľadu akoby taká tá správna, relevantná suma. No a druhá vec je tá, že teda už keď to bude 60 na krúžky, ja som presvedčený, že teda v prvom rade to nezačne a v druhom rade ono to nebude úplne, akože neminie sa to vždy všetko a ono to po nejakom roku prepadáva. To sú tam zasa také finesky. Takže ono sa v podstate akoby niečo ušetrí, lebo ten systém nebude schopný nabehnúť. Ale tak to je také len skôr ako informácia. Ale zasa mení sa to z minúty na minútu, no všelijak.
No možno ešte v posledných troch-štyroch minútach, že nech len akoby nekritizujem, ale skôr aj povedať, že čo by tak dávalo zmysel, aký je teda náš pohľad a tak sme ho koniec koncov aj prezentovali. No treba zvýšiť životné minimum, hej? Možno to nemusí byť úplne suma, akú sme povedali, ale každopádne treba zvýšiť životné minimum. Teraz ono sa zvýši, samozrejme, nejakými tými zákonnými valorizáciami asi o 7,5 % a to životné minimum a dávky naňho naviazané sú vlastne tým, ktoré vlastne pokrývajú taký ten strom toho alebo tých ľudí, ktorí tu pomoc potrebujú. Takže toto je vlastne existujúci systém, ktorý tu máme. Ten by mal vlastne byť riadne valorizovaný, no aspoň o tú infláciu, prípadne, samozrejme, o niečo viacej a to automaticky tou kaskádou dávok vlastne by pomohlo všetkým tým, ktorí pomoc potrebovali alebo teda veľkej väčšine. Samozrejme, že aj rodinám s deťmi, ale teda aj všetkým ostatným, ktorí majú tú smolu, že deti nemajú.
A ešte potom, samozrejme, dáva zmysel možno po vzore Česka zvýšiť a sprístupniť príspevok na bývanie. Lebo teda kopu tých nákladov vlastne súvisí s energiami a vôbec s nákladmi na bývanie. Toto je vlastne taká tá trojica základných vecí. A tú tretiu ešte poviem, že posunúť vlastne na základe zmeny životného minima tie dávky, nejaká väčšina z nich sa posúva až od januára ďalšieho roka. Čiže bolo by dobré, aby to navýšenie, tá valorizácia na základe zvýšenia životného minima nastala skôr. Takže toto sú veci, kde by sme dokázali teda pomôcť aj rodinám bez detí, aj ľuďom bez detí. Sociálne dávky by teda narástli v súlade s infláciou, aj rodiny s deťmi by sa takto dostali, samozrejme, k vyšším dávkam a toto by bolo vlastne také to zmysluplné riešenie, ktoré má to prioritné a to prvé, že pomáhame v inflácii, riešime protiinflačný balíček, a nie to, že máme tu riešenie, ktoré vzniklo ako úplne niečo iné, nie ako pomoc v inflácii a teraz za každú cenu si to chceme pretlačiť.
Zaslúžia si aj rodiny s deťmi podporu, ale nemali by sme zabúdať na iných, ktorí nemali to šťastie mať deti a tú podporu takisto z titulu svojej sociálnej situácie potrebujú.
Poslednú, poslednú vec, myslime, prosím, fakt na ekonomiku. Podpora ekonomiky, rozumné riešenia pre ekonomiku, to je tá skutočná cesta von, von z tejto krízy.
Vzhľadom teda ku tomu všetkému, čo som povedal, bohužiaľ, v tomto prípade nevieme, nevieme predkladaný zákon podporiť. Slovensko potrebuje racionálne, zmysluplné a pochopiteľné riešenia, proste trošku inú formu, než aká bola zvolená a než aká je pretláčaná.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len dve drobné upresnenia.
Pán podpredseda, keď sme vyplatili 13. dôchodok teraz, resp. vyplatí sa teraz, áno, jasné, sú to peniaze, ktoré sú, skôr ich majú ľudia a je to potrebné a je to zmysluplné riešenie. Ale prosím, nemôžme hovoriť, že sú to peniaze navyše. To zatiaľ sme dali ľuďom tie peniaze, na ktoré majú nárok a dostali by ich na konci roka. Čiže to, aby to padlo presne, ale je to riešenie, ktoré je dobré.
Plus s obcami zasa. No áno, mali obce v posledných rokoch nárast, ale zasa, no, veď to by nás ale malo tešiť. Veď všetci tu hovoríme o decentralizácii, o tom, že tie obce sú najbližšie k občanom a že vlastne najbližšie a najlepšie vedia tie potreby občanov zabezpečiť. A ukázala to či už koronakríza, alebo aj ukrajinská kríza. Ako prečo to takto hovoríme, že je zle, že ich mali? Buďme radi, že ich mali. Verme, že za ne efektívne robia. A ak aj, samozrejme, nájdeme a sú aj neefektívne fungujúce samosprávy, súhlasím, to nie je žiadny dôvod, aby sa teraz povedalo, že sa má zobrať všetkým samosprávam. Toto tiež treba dať na to pozor. A ešte jedna vec. Za tie roky samosprávam – či obciam, alebo VÚC-kam – aj pribudli nejaké povinnosti, nielen peniaze.
Ďakujem pekne.