Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.6.2022 o 18:39 hod.

Mgr. MBA

Jana Bittó Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

17.6.2022 13:40 - 13:55 hod.

Kazda Radovan Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja som nepovedal, že sa nedeje nič, však predsa vidíme, že rastú ceny energií a rastú ceny všetkého, preboha, kto by tvrdil, že sa nič nedeje, ale akože haló, haló, hovorím vám ešte raz, ja som vás tu raz vyzval a raz som ponúkol stávku a vy sa tejto čestnej, podľa mňa naprosto tejto čestnej stávky a naprosto čestnej výzve, ste ani neodpovedali, že či ju prijímate, či ju neprijímate, no je mi to ľúto.
Pán poslanec Mazurok, Mazurek, pardon, tu nie je, tu ste, tu ste. Vy hovoríte, že, že je nezmyslom konsolidácia verejných financií, keď hovorím o konsolidácii verejných financií, však že to je nezmysel, no tak ako prepáčte, ale konsolidácia verejných financií je veľmi dôležitá, veľmi. Bez toho sa nedá... (reakcia z pléna), dobre.
Pani poslankyňa Sulanová, nemáme na platy učiteľov. Nuž, ja vám to poviem takto. Keby som bol ja ministrom financií, tak ja urobím všetko pre to, všetko pre to, všetky možné akékoľvek možné dostupné škrty v rozpočte, aby platy učiteľov rástli o 100 %, o 100 %, pretože tak hlboko zaostávame v platoch učiteľov. Čiže taká prudká konsolidácia, také prudké škrtanie výdavkov rozpočtu by muselo nastať, aby sme našli peniaze na skokový nárast, na skokový nárast, aby sme boli aspoň v strede krajín Európskej únie a aby tí učitelia si, aby tí učitelia mali ten plat, ktorý si zaslúžia a aby mohli súťažiť. Mám 24 sekúnd, ja som to prehnal trošku, ale možno, že prihlásim sa teda ešte do, o slovo a skúsim doodpovedať. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak po poslancovi Mazurekovi, tak viac nestíham, no nestihnem už.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 13:10 - 13:25 hod.

Kazda Radovan Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem krátko reagovať.
Pán poslanec Gyimesi, ja nerozumiem, že prečo nereagujete na moju výzvu. Ja som vás k niečomu vyzval, tak by ste mohli povedať, že: výzvu prijímam, výzvu neprijímam, ale dobre, tuto bol ešte taký vyšperkovaný nápad a ja teda do toho idem. Však keď vy tvrdíte, že do osemnástich mesiacov tá spoločnosť nebude fungovať, tak si dostojte svojho slova a ja to ponúkam ako stávku. A keď tá spoločnosť do tých osemnástich mesiacov padne, ja ponúkam svoj mandát a ja sa nebudem uchádzať, neprijmem ponuku na, ak nejakú dostanem, neprijmem ponuku kandidovať v parlamente. Je to férová stávka. Ja si myslím, že naši voliči nám to odpustia, vaši aj moji, alebo dokonca moji to budú rešpektovať, pretože tu ide o česť poslanca, je tu, ide tu o česť vyjadrení, ide tu o to, aby si poslanec nerobil z úst trhací kalendár, ale aby vedel zodpovedne, zodpovedne si obhájiť svoje slová a nevychádzal s neodôvodnenými vyhláseniami a výzvami na odstúpenie nejakého ministra. Toľko k pánovi poslancovi Gyimesimu.
Chcel som sa vyjadriť ešte k dvom veciam. No viete, a to súvisí práve aj s týmto, aj s týmto vyjadrením pána poslanca Gyimesiho. Ja som si prečítal teda to, to vaše odôvodnenie a vy staviate teda odôvodnenie, navrhovatelia teda staviate to odôvodnenie na tom, že to kľúčové, prečo ste sa rozhodli, že dávate tento návrh, je, že práve ohrozil nejaké, nejakú bezpečnosť Slovenska, ak by som mal byť úplne presný, viem to aj tuto niekde zacitovať, ak to nájdem: „Rozhodujúcim momentom bola absolútna ignorácia slovenských národných ekonomických záujmov na ostatnom zasadnutí Európskej rady..." a tak ďalej a tak ďalej, viedli k, „ktoré podstatne výraznejšie poškodia Slovenskú republiku."
Ja som ešte nevidel, no asi som sa možno stretol, ale myslím si, že ani nie, ja som sa nestretol s niečím, s nejakou výzvou na vyslovenie nedôvery na základe špekulatívnej, špekulatívneho podozrenia, podozrenia. Pretože toto nie je niečo, že čo urobil zle, to ako nieže, čo ja viem, že korumpoval politik alebo urobil nejaké, nejaké veľmi zlé rozhodnutie, ktoré sa dá jasne kvantifikovať, jasne sa dá zmerať. Toto je len špekulácia o tom, že v budúcnosti to môže poškodiť hospodárske záujmy Slovenska. A na základe tohto vlastne vy a váš, predpokladám že budúci opozičný kolega, Gyimesi na základe tejto špekulácie vy vyzývate, respektíve vy navrhujete odvolanie ministra, ministra Sulíka. To mi príde naozaj veľmi zvláštne, lebo keby ste uviedli naozaj, že reálne, že čo naozaj reálne nastalo, tak by som tomu rozumel.
No a ešte sa chcem vyjadriť k tej vašej prvej časti toho vášho odôvodnenia a vlastne to nebude k tej prvej časti, to bude k tomu, čo tu zaznievalo veľmi často, a to bolo to, že vy vytvárate taký, taký zvláštny naratív, ktorý tu nejak vznikol za posledné desaťročia, taký zvláštny naratív, že keď rastú ceny, tak za to môže vláda a tá vláda musí niečo robiť. Viete, v roku 1989, to ja už som bol vlastne skoro úplne dospelý, tak si pamätám celú tú genézu. Tie prvé kroky, ak si pamätáte tú, tú Klausovu ekonomickú reformu, tie viedli k tomu, že sa zrušilo, zrušilo sa fixovanie cien, maloobchodných, urobila sa deregulácia cien. To znamená, že sa pripustilo, že ceny niekde budú rásť a takisto bolo aj upozorňované ekonómami, takisto aj Klausom, to bola jedna z tých jeho lepších stránok osobnosti, bolo upozorňované na to, že musíte sa pripraviť na to, že jednoducho budeme si musieť uťahovať opasky a musíte sa pripraviť na to, že bude inflácia. A tá sa u nás aj rozbehla.
To bola proste veľmi prudká inflácia v 90. rokoch, ale ja som nikdy nezachytil nejaké, nejaké návrhy na odvolávanie kohosi, ja som nikdy, v tých 90. rokoch si nepamätám, že by niekto nejakým zásadným spôsobom požadoval, aby vláda okamžite znovu nejakým spôsobom zastropovala ceny, jak to tu pán Gyimesi navrhuje, stropovanie cien znamená vytvorenie doslova nedostatku a hladomoru pre niektorých, ale pán poslanec Gyimesi v tom má jasno ekonomicky, takže nepočul som nejaký názor, že treba stropovať ceny alebo, alebo nejako zregulovať, alebo že rýchlo znižovať dane, keď rastú ceny. No proste prišla zlá ekonomická situácia, niekedy sa inflačná špirála rozbehne, niekedy je to spôsobené vládami, táto inflačná záležitosť posledných mesiacov je spôsobená vládami, nielen slovenskou, tá je spôsobená vládami v celom svete, pretože začali púšťať peniaze na trh, začali emitovať, začali sa zadlžovať a tým pádom, samozrejme, rozbehli, rozbehli infláciu.
No a mne sa to nepáči, naozaj s tým nesúhlasím. Nesúhlasím s týmto, s týmto socialistickým, socialistickým názorom, že sa treba vrátiť k nejakému tvrdému socializmu a treba nejakým spôsobom regulovať ceny a tak ďalej a tak ďalej. Toto sa mi teda vôbec nepáči. Žiaľ, táto spoločnosť sa stáva čoraz viac socialistickejšou a populisticky socialistickejšou a ľudia tomu začínajú, žiaľ, veriť. Ale ľuďom treba naozaj vysvetľovať, že inflácia je vec, ktorá sa niekedy stáva. Áno, niekedy spoločnosť prichádza do situácie, kedy, kedy má, kedy sa dostáva do ekonomických problémov, čím, samozrejme, netvrdím, že vláda nemá pomáhať občanom, keď rastú ceny. Tvrdím, že má, môže si vziať za úlohu a dokonca považujem, že by si aj mala vziať za úlohu tým najviac zraniteľným občanom pomôcť nejakou formou úľavy alebo možno aj nejakou formou dotácie. Vždy je to trošku dosť nebezpečná záležitosť, pretože keď urobíte dotáciu, znovu opäť vlastne len posilňujete infláciu, lebo zrazu rozbehnete, rozdáte nejaké peniaze, rýchle peniaze, takže vždy je to riskantné, ale treba ľuďom vysvetľovať, že áno, vieme pomôcť, ale má to aj také riziká, že keď niekomu dáme, tak odniekiaľ musíme zobrať. To nerastie proste na strome. Peniaze nie sú, nerastú na strome. Tie prichádzajú do rozpočtu. A keď niekomu dáme, inému zoberieme. Keď dáme niekomu 400 miliónov na voľnočasové poukazy, tak pozor, tuto týmto nedáme 400 miliónov. Takže toto, toto je zásadná vec. Toto je zásadná vec, ktorá mi tam, ktorá mi tam vadí.
A ešte som tu včera spomínal jednu vec. Možnože ste si už prečítali, vyšiel taký, vyšiel, Parlamentný inštitút vydal takú veľmi zaujímavú štúdiu Porovnávacia analýza - opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvu rastúcich cien energií vo vybraných štátoch. Je tu jeden veľmi zaujímavý graf, ktorý ma zaujal, že finančné prostriedky pridelené v období od septembra 2021 do mája 2022 vybranými štátmi na ochranu domácností a firiem pred rastúcimi cenami energie. Čerpajú tu nejaký zdroj že Bruegel, ešte som to neoveroval, ale Slovensko akože nie je na tom najlepšie, samozrejme, z hľadiska percent z, asi pravdepodobne z HDP tam vedú Grécko a Litva. Ale Slovensko nie je posledné. Dokonca za nami je Česko veľmi výrazne. Slovensko sa drží tak tesne za stredom tých krajín v rámci, v rámci nejakých foriem pomoci. Táto, táto drobná a malá štúdia ešte hovorí aj o tom, že existujú tri formy podpory, akými môže vláda, vláda vplývať na, na ceny, a to je regulácia ceny, potom je to zníženie daní a potom je to sociálna podpora. Ja už som to včera spomínal, že no regulácia ceny, reguláciu ceny vie urobiť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, o tom ste pravidelne informovaní, akým spôsobom budú regulované ceny a akým spôsobom sa úrad snaží, snaží znižovať ceny, respektíve brániť prudkému nárastu cien a nie je to kompetencia ministerstva hospodárstva. Je to kompetencia nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Znižovanie daní. Áno, to, ten návrh tu nakoniec aj je, ale opäť, čo s tým má ministerstvo hospodárstva? To by ma naozaj seriózne zaujímalo. Je to záležitosť ministerstva financií. Ak sa vám navrhovateľom nepáči, že zatiaľ vláda neznížila dane, tak prosím, navrhnite odvolanie, vyslovenie nedôvery ministrovi financií. To môžte urobiť. Ale ja sa, ja poviem otvorene, chcem to tu povedať otvorene, ja si myslím, že v tomto smere ministerstvo financií v tej takej rezervovanosti voči napríklad nejakým takým že daňovým, znižovaniam daní v tejto oblasti, tak tomu celkom rozumiem a ja si myslím, že ak je to vedené tým, aby boli konsolidované verejné financie, tak je to v poriadku. Samozrejme, ministerstvo financií nehodnotím z hľadiska tých iných záležitostí, ako sú obrovské teraz tie bonusy a tak ďalej, daňové, tam si myslím, že zase naopak ministerstvo financií nerobí dobrú politiku. No a tá tretia vec je sociálna podpora. No a sociálna podpora, tak tú má na starosti predsa ministerstvo práce a sociálnych vecí, čiže opäť sa mi zdá, že ako návrhovo, váš návrh ide proste mimo, strieľa mimo toho, mimo, proste klope na iné dvere, búcha na iné dvere, strieľa mimo terč.
Z ministerstva hospodárstva, čo sa týka kompetencií ministerstva hospodárstva, ten materiál ste tu videli, bol tu rozdaný, myslím, že minister financií, minister, pardon, hospodárstva Richard sa obhájil celkom dostatočne a nemám ambíciu robiť tu nejakého dodatočného verklíkovača tých istých slov, pretože tam to bolo faktograficky vysvetlené, čo sa vyjednávalo v rámci, čo urobilo SPP, čo sa vyjednalo so Slovenskými elektrárňami, ako pokračuje zásobovanie, napĺňanie zásobníkov, akým spôsobom sa podarilo doviesť jadrové palivo, aby jednoducho bola zabezpečená situácia, čo teda významne, a to je významná vec, ktorá bráni vlastne budúcemu možno prudkému nárastu cien palív a cien ropy a plynu teda. Takže v tomto smere ja tu nebudem robiť verklíkovača, ja som, mne sa zdôvodnenie pána ministra hospodárstva zdalo byť presvedčivé, mňa presvedčilo, tejto problematike sa navyše aj venujem, aj v hospodárskom výbore, takže mám tie informácie aj spätne verifikované na základe iných zdrojových dát na rozdiel od pána Gyimesiho, ktorý vlastne len verklíkuje vyjadrenia lobistu. Hej? Čím nehovorím, že stretávať sa s lobistom je zlé. To je práve naopak úlohou poslanca, len nie potom následne verklíkovať bez verifikácie jeho tvrdenia.
Suma sumárum domnievam sa, že tento návrh váš triafa mimo terč a ja ho teda, ako iste je celkom jasné, ja nebudem hlasovať za tento návrh a ja, ja by som bol veľmi rád, keby aj možno niektorí poslanci z opozície pochopili, že tento návrh na odvolanie nemá, nemá dobré zdôvodnenie a bol by som rád, možno že keby aj pán poslanec opozície Gyimesi pochopil, že ešte nie je poslancom opozície a správal sa ako koaličný poslanec.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2022 12:55 - 13:10 hod.

Kazda Radovan Zobrazit prepis
Pán opozičný poslanec Gyimesi, no ja sa neprestávam diviť, ja sa neprestávam diviť s akou politickou naivitou a s otvoreným lobizmom v prospech jednej rafinérii tu neustále verklikujete vyjadrenia jednej rafinérskej spoločnosti a považujete ich za sväté slovo. Viete čo? To je tak na úrovni takého piatačika na základnej škole. Viete sa, ako sa vyjednáva s lobistom? Lobisti, s lobistami sa treba stretávať, so spoločnosťami sa treba stretávať, treba si ich počúvať a treba následne ich vyjadrenia verifikovať. K verifikácii ste tu nepovedali nič, tu ste opakovali vlastne len stanoviská spoločnosti dotknutej rafinérie. Takže ja mám, domnievam sa, že asi pravdepodobne ste nejaký, nejaký možno lobista tejto spoločnosti.
No ale ja sa neprestávam diviť ešte v jednej veci, a to, akým podlým, a musím povedať aj tvrdšie slovo, že takým chrapúnskym spôsobom porušujete pravidlá koaličnej zmluvy a koaličných dohôd. Ale to vlastne len svedčí o tom, že vy ste opozičný poslanec, tak ako som vás nazval v tom oslovení. To mi je naozaj veľmi ľúto a ja by som vás aj, ešte pokiaľ mám čas, veľmi rád vyzval, že ak si chcete teda dostať tých slov, ktoré ste hovorili aj na tlačovej konferencii, kde ste hovorili, že Richard Sulík spôsobil, že spoločnosť Slovnaft možno do osemnástich mesiacov padne, tak pokiaľ to nebol len blábol, tak ja vás vyzývam, aby ste o osemnásť mesiacov, ak tá spoločnosť nepadne, aby ste sa vzdali poslaneckého mandátu a aby ste sa vzdali, aj neprijali ponuku na kandidovanie v ďalších voľbách, pretože iba tak si môžete pred voličmi dostať svojho slova a ukázať sa ako čestný človek, že keď prehráte a tvrdili ste lož, tak odstúpite. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 9:40 - 9:55 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja si tiež ešte dovolím pár slov a komentáru ku pánovi guvernérovi.
Veľmi pekne ďakujem za odpovede a myslím, že s veľkou väčšinou súhlasím. A som rád, že tu odzneli. Len pár, pár akoby komentov.
Áno, samozrejme, covid bol do veľkej miery, že si teda to, samozrejme, krajina nevybrala, ani Slovensko, ani iné krajiny. Ale, a teda nebola tam ani stigma, súhlasím, tak to nejak aj má byť. Ale treba tiež povedať, že ale boli krajiny, ktoré to dokázali zvládnuť lepšie, ktoré sa dokázali zadlžiť menej, ktoré proste dokázali ekonomiku poškodiť menej. Čiže nedá sa to zas úplne že zgeneralizovať, že vlastne to sa spravilo že úplne rovnako v celej Európe. Aj tu je dobré si taký nejaký, minimálne pre budúcnosť, lebo však covid ešte nás tu môže, samozrejme, postihnúť znova do nejakej miery, tak aj tu je dôležité povedať, že pozrime sa na tie krajiny, ktoré to zvládli lepšie. A, paradoxne, inak ono aj to tam, je tam taký nejaký pohľad, že tie krajiny, ktoré zvládli covid lepšie, s menším množstvom stimulov, obmedzení a všetkého, dnes čelia menšej inflácii. To ako je tiež pravda, či už sa pozreme na napríklad, ja neviem, Švajčiarsko alebo, alebo Švédsko, čiže sú krajiny, ktoré to zvládli. Čiže toľko k tomu.
Čo sa týka nízkej ceny peňazí, áno, toto je kľúčové a tiež som veľmi rád, že to, že to pán guvernér spomenul. V prvom rade nie je normálne, aby peniaze mali proste zápornú cenu, jednoducho peniaze sú tiež výrobný faktor, tak jak všetko na svete, musia mať svoju cenu. Áno, žili sme dlhú dobu, kedy sa to javilo, že peniaze sú zadarmo. Ja som osobne veľmi rád, že tá doba sa ide znormalizovať, pretože nie je to dobré. Keď už pre nič iné, tak práve, práve neprebiehala tá kreatívna deštrukcia. Jednoducho tie peniaze boli lacné pre každého, dokázala sa financovať aj neefektívne fungujúca firma. Toto keď sa deje dostatočne dlho, tak potom sa tých málo efektívnych firiem naskladí, naskladá v ekonomike toľko, že celá krajina má problém s rastom. Takže toto, ono to asi bude bolieť. To asi je jasné všetkým, ale jednoducho tá situácia sa musí znormalizovať. Peniaze musia mať svoju hodnotu. Samozrejme, zasa je dobré, ak sa to vie udiať v nejakom plynúcom čase, aby, aby bol priestor sa prispôsobiť, tak ako presne pán guvernér povedal, či už rodiny, či už firmy, či už ekonomika a, samozrejme, aj štát. A tu sa zasa vrátim a budem trošku kritizovať aj našich predchodcov, ale aj nás.
Treba na rovinu povedať, že ani Slovensko to relatívne dlhé obdobie vlastne lacného financovania, lacných peňazí nijakovsky nevyužilo na nejakú zásadnú konsolidáciu svojich verejných dlhov, verejných financií a po tomto dobrom období vlastne a ktoré bolo teda ukončené koronakrízou, kde, samozrejme, určitý nárast dlhov je normálny a bol v celej Európe, to zasa tiež treba povedať. No ale sme presne, ako zasa bolo povedané, sme v situácii horšej, pretože verejný dlh máme vyšší, nie nižší, hej, nevyužili sme, aby sme ho znížili. Takisto, takisto máme proste aj väčší, väčšie percento verejného sektora, čiže jednoducho sme v tej situácii horšej. A to, samozrejme, tak ako tie peniaze začnú mať svoju cenu, a tak ako zasa raz už a konečne budú tie finančné trhy častokrát tým najväčším výkričníkom pre zodpovedné správanie sa štátov, tak vlastne budeme, budeme to cítiť.
Toto si treba uvedomiť, že štátom vlastne práve táto situácia, keď tie peniaze nestáli nič, no proste umožňovala zväčšovať veľkosť verejného sektora, podporovať, dotovať, čokoľvek robiť, populistické opatrenia. Jednoducho tie finančné trhy, tá hrozba toho, že pozor, lebo za prvé nebudeš schopný si financovať ten svoj dlh a za druhé ti ani nepožičiame, keď budeš úplne že v zlej situácii, toto tu bolo vypojené a jednoducho vidíme to, že potrebuje, ten svet to jednoducho potrebuje, aby tie peniaze mali svoju cenu.
No, dotkne sa to aj nás. Buďme si toho vedomí a práve preto aj my ako SaS-ka stále hovoríme, že buďme extrémne opatrní, špeciálne pri vytváraní ďalších a ďalších štrukturálnych výdavkov, ďalších balíčkov, ktoré budú zaťažovať naše verejné financie dlhodobo a jednoducho bude stále väčší problém na ne získať peniaze alebo ich dlhovo ufinancovať. Takže toto si treba uvedomovať.
Áno, treba zasa druhý, druhú, druhým dychom hneď musím povedať, že treba pomáhať v inflácii. Jednoznačne, proste tá je tak extrémna, že tie najzraniteľnejšie skupiny sú veľmi-veľmi ohrozené a veľmi-veľmi postihnuté. Ale práve preto treba pomáhať zmysluplne a cielene. To znamená len tým, ktorí to zásadne potrebujú a dosah na ich život aj kvalitu života a vôbec schopnosť prežívania je zásadná. Proste žiadna krajina sveta, a už vôbec nie Slovensko, nemá na to, aby sme robili také tie opatrenia, že, a úplne každej rodine a najlepšie 1 500 euro, alebo teda úplne každému človeku. Jednoducho na to proste nemáme. To si treba na rovinu povedať. A ak nejaká vláda na to populisticky chvíľku nájde, ono nás to potrestá a potom to ešte násobne poškodí ale že úplne všetkým. Takže to, aj takéto riešenia sú možno kúpenie si času, ale s násobne horšími dôsledkami.
Pán guvernér povedal ďalší veľmi dôležitý faktor, na ktorý, samozrejme, dosah nemáme, ale vplývať na nás bude. Jednoznačne sme krajina, ktorá susedí s krajinou, ktorá je vo vojne. To vždy, to história aj teraz, ale aj budúcnosť to vždy ukáže, samozrejme, že toto je pre finančné trhy rizikový faktor. Jasné, nijak to ovplyvniť nevieme, len o to musíme byť ešte obozretnejší, pretože to naše financovanie, áno, bude o tú vojnovú, nazvime to rizikovú, prirážku drahšie. Proste trhy to tak vnímajú. História ukázala, častokrát konflikty mali tendenciu sa rozširovať, nuž asi sa rozširujú, tak sa vedia rozširovať do susedných krajín. Takže každopádne to je akoby ten extrém, ale, samozrejme, veď ono to má dosah aj na tú ekonomiku ako takú. Proste, samozrejme, že, i keď v tomto prípade našťastie pre Slovensko či už Ukrajina, ale aj Rusko neboli zásadní obchodní partneri, tá ich celková expozícia pri vývoze Slovenska je, myslím, že Ukrajina a Rusko spolu niečo málo cez dve percentá. Takže našťastie ten dosah nie je až taký, ale proste je, je to naša susedná krajina, proste boli firmy, ktoré sa zameriavali na či už Ukrajinu, alebo Rusko a proste, jednoducho sú tým postihnuté. A to zasa sa, samozrejme, prenáša do celej ekonomiky.
Posledné slovo ku fragmentácii. Ďakujem pánovi guvernérovi za jeho slová. Áno, treba, ono to možno treba vnímať, akože teda Európa to má fakt ťažké, že nemá, nemá teda tú dokonalú menovú úniu, ale nedá sa proste ten morálny hazard ani podporovať a nebolo by to ani dobré. Keď budete trestať zodpovedného žiaka a hladkať toho nezodpovedného, tak vo finále tá trieda bude mať stále horšie a horšie priemerné výsledky. Takže som rád, že aj teda pán guvernér hovorí, že bude dohliadať na to, aby sa to nedialo, resp. dialo čo najmenej, a keď, tak len do skutočne rozumnej miery.
Ešte raz chcem poďakovať pánovi guvernérovi a takisto aj vám všetkým za pozornosť.
Ďakujem pekne. A čo sa týka hlasovania, hlasovať budeme pri najbližšom hlasovaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 9:25 - 9:40 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegynky, kolegovia, dovolím si v takejto komornej rannej atmosfére povedať pár slov. (Povedané s pobavením.)
Ďakujem pánovi guvernérovi za prednesenie správy o finančnej stabilite ku máju 2022. Asi všetci vnímame, že žijeme turbulentné a rýchlo sa meniace časy, tak ako to aj pán guvernér potvrdil, situácia sa mení v podstate zo dňa na deň a dá sa povedať, že úplne signifikantne sa mení fakt z každého týždňa na týždeň. Prím hrá inflácia a stále viac vidieť aj ďalšie a ďalšie dôsledky, ktoré vlastne sú s vplyvom inflácie spojené.
Aj preto som rád, že tentokrát sa správa dostala ešte relatívne čerstvá na rokovanie pléna. Pamätáme si, keď sme mali poslednú, že vlastne prebehlo tam dlhé obdobie a pán guvernér v podstate viac už musel hovoriť o budúcnosti ako o samotnej správe, keďže fakt ten čas mení, mení proste tie parametre veľmi rýchlo. Takže teraz máme relatívne veľmi čerstvú správu a chcem teda poďakovať aj za jej prejednanie na výbore pre financie a rozpočet, kde sme mali dlhú a obsažnú debatu, samozrejme, za účasti pána guvernéra, ale aj za účasti jeho kolegov: člena bankovej rady pána Dvořáčka a takisto aj riaditeľa odboru finančnej stability pána Ličáka.
Keďže samotnú správu teraz v pléne pomerne vyčerpajúco predstavil pán guvernér, nebudem sa jej nejak veľmi venovať. Skôr chcem poukázať na vlastne ten meniaci sa svet a takisto sa spýtať aj pána guvernéra, využiť, že ho tu máme, na aktuálnu situáciu, presne teda na ten meniaci sa svet, a na aktuálne, resp. najnovšie riziká, ktoré sa nejak tak objavujú.
Možno ste si všimli, že akoby takou tou udalosťou tohto týždňa malo byť rozhodnutie amerického FED-u o zvýšení úrokových sadzieb. FED totiž zvýšil základnú úrokovú sadzbu o 1,75 percentuálneho bodu, čo je jednorazove najvyššie jednorazové zvýšenie od roku 1994. Už len z toho vidíme, že tá situácia je povedzme že výnimočná. A len aby som teda uviedol, takže tým pádom aktuálna nová zákonná sadzba je v pásme 1,5 až 1,75 %. Čiže to sme teda v Amerike.
Ako je na tom Európska centrálna banka? Aj tu sa situácia mení. Európska centrálna banka konečne na svojom riadnom zasadnutí avizovala v júli zvýšenie základnej úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. Len aby sme vedeli, čo to znamená, teda úroková sadzba v júli stúpne z aktuálnej –0,5 na –0,25 %. Zároveň teda bolo avizované aj ďalšie zvýšenie v septembri o 0,5 percentuálneho bodu, takže v septembri by sme sa mali so základnou sadzbou dostať do kladných čísel a mala by byť teda 0,25 %.
Ak pán guvernér by potom chcel k tomu doplniť, tak budem veľmi rád. Je to také, že bolo zároveň povedané, že ak by sa tá situácia mimoriadne menila, je možné vlastne ešte, ešte ďalšia, ďalšia reakcia. No, sami vidíme, že teda, že aj toto zvýšenie, zatiaľ len avizované, je extrémne málo pri aktuálnej výške inflácie, ktorá je nad 12 %. No a teda, aby som sa vrátil k tomu, zároveň sa udalosťou týždňa stala aj, nazvime to, že panika na dlhopisových trhoch, až tak, že Európska centrálna banka na stredu (?), myslím stredu, zvolala mimoriadne zasadnutie Rady guvernérov s cieľom zmierniť, zmierniť túto paniku na dlhopisových trhoch.
No a čo sa vlastne stalo? Pri pohľade na vývoj rizikových prirážok štátnych dlhopisov Talianska a Grécka je úplne jasné, čoho sa teda centrálni bankári zľakli alebo boja. Ešte v septembri minulého roku platila talianska vláda za desaťročné pôžičky len o necelý jeden percentuálny bod viac ako na druhej strane najdôveryhodnejšia krajina eurozóny, čo je Nemecko. Dnes už je tá prirážka dvojnásobná a počas, začiatkom týždňa teda výnosy desaťročných štátnych dlhopisov Talianska, ktoré je druhou najviac zadlženou krajinou eurozóny a zároveň treťou najväčšou ekonomikou eurozóny, sa tak tento týždeň prvýkrát od roku 2014 ocitli nad 4 %, čo už sú veľmi vysoké čísla.
Možno si ešte pamätáme, zasa kúsok naspäť, pred ôsmimi rokmi Európa ešte stále bojovala s dlhovou krízou, ktorá si vynútila multimiliardové záchranné balíčky pre Nemecko, ale aj pre Portugalsko či Írsko, nakoľko zadlžené, tieto zadlžené krajiny si už nevedeli na trhu požičať za znesiteľné úroky, proste za také úroky, ktoré by ich nezruinovali.
Ale poďme naspäť do dnešných dní. Pre Európu, ktorá teda čelila covidovej kríze teraz a treba na rovinu povedať, že čelíme aj dôsledkom ruskej inflácie, pardon, ruskej invázie na Ukrajinu, a teda aj sankčných balíčkov, by nové kolo dlhových problémov, najmä teda ak by postihlo tak veľkú a dôležitú krajinu, ako je Taliansko, mohlo byť veľkým problémom. To je proste objektívny fakt.
Úrokové sadzby na finančných trhoch vrátane teda výnosov štátnych dlhopisoch, dlhopisov rastú s tým, ako silnie presvedčenie, že centrálne banky budú so zvýšenou infláciou bojovať razantným sprísnením menovej politiky. Je to fakt, vidíme to či už aj v Európe na krajinách, ktoré nie sú členmi eurozóny, či už Česko, Poľsko, proste, ale, samozrejme, vidíme to aj na americkom FED-e, tak ako som spomínal, a teda nevyhneme sa tým ani Európe. Znamená to, že okrem rastu úrokových sadzieb sa končí aj ochranná ruka Európskej centrálnej banky nad dlhopisovými trhmi, ktorú teda predstavovali nákupy dlhopisov na trhu s cieľom naliať do ekonomiky viac peňazí.
No, čo sa teda v tú stredu stalo, zasa veľmi poprosím pána guvernéra o také bližšie zhodnotenie, teda napokon Európska centrálna banka neprišla zatiaľ so žiadnym mimoriadnym krízovým opatrením, sľúbila len flexibilitu v reinvestovaní výnosov pandemického dlhopisového programu a urýchlenie vývoja nového nástroja, ktorý má zabrániť tzv. fragmentácii, a tá fragmentácia je odlišná reakcia na kroky centrálnej banky, čiže na jednotný krok centrálnej banky v rôznych a v jednotlivých členských krajinách eurozóny.
Tu si dovolím citovať pána guvernéra: "Pripraviť si nástroje, ktoré pomôžu adresovať možnú neodôvodnenú fragmentáciu v eurozóne, považujem za správne." Toto teda po stredajšom rozhodnutí alebo teda zasadnutí Rady guvernérov spomenul pán guvernér, a tu sa chcem teda, položiť ďalšiu otázku. Chcem sa teda pána guvernéra spýtať, že či je to skutočne správne riešenie, alebo do akej miery je to správne riešenie, aby teda centrálna banka priemerovala úročenie štátnych dlhopisov, v úvodzovkách, ono to tak jednoduché nie je, ale teda znamená to toto u týchto dlhopisov jednotlivých krajín eurozóny. V ľudskej reči čo to znamená? Že teda úročenie zodpovedných krajín, no napríklad toho Nemecka, by bolo o niečo vyššie a zároveň teda tých nezodpovedných, väčšinou tých južných, zasa nižšie. No, je to istá a poviem, že nebezpečná forma morálneho hazardu.
Dovolím si zasa akoby kúsok histórie ku nákupom dlhopisov. Samozrejme, Európska centrálna banka v minulosti teda pomohla Taliansku aj iným krajinám, ako som spomínal, ktorým teda rástli náklady na obsluhu dlhu nákupmi ich štátnych dlhopisov. Nejaký nový nástroj by teda centrálnym bankárom mohol umožniť zvýšenie úrokových sadzieb, ktorá je teda potrebná na skrotenie inflácie, ale teda bez obáv, že popritom skrachuje no napríklad tretia najväčšia ekonomika eurozóny, Taliansko. Len má to svoje veľké a zásadné riziká.
V minulej dekáde, keď hrozilo, že menová únia by sa, sa pre fiškálne problémy niektorých členov neudrží v celku, vyhlásila centrálna banka program priamych menových operácií, ktorý je teda známy pod anglickou skratkou OMP. Ten umožnil Európskej centrálnej banke neobmedzene nakupovať dlhopisy členských krajín, teda ktoré mali problém s likviditou a spĺňali ďalšie podmienky. Realita je, ak sa mýlim, ma opraví pán guvernér, reálne nebol nikdy aktivovaný, ale slúžil ako výstraha pre finančné trhy, že centrálna banka, a tu zasa použijem slová vtedajšieho jej guvernéra Mária Draghiho, urobí všetko, čo bude treba, aby euro neskončila, neskončilo. Čiže to sa dialo v minulosti.
Tá realita je, že Európska centrálna banka dlží... drží aktuálne vyše 6 biliónov eur v štátnych dlhopisoch členských krajín. Dopyt zo strany centrálnej banky jej výnosy stlačil natoľko, že dnes alebo teda v nedávnej minulosti nezohľadňovali reálne kreditné riziko, vysoko zadlženým krajinám ako Taliansko, samozrejme, nízke úrokové sadzby pomáhali refinancovať staré záväzky a kryť ďalšie deficity za zvládnuteľné náklady. Toto všetko ako dáva, samozrejme, do určitej miery zmysel, len tá otázka je, že ako veľmi tie pokojné časy napríklad to Taliansko využilo na konsolidáciu svojich verejných financií a na to, aby keď raz tie časy skončia, nemuseli akoby znova začať nejaké podporné programy, lebo, hej? Takže tu je tá odpoveď, že asi ani veľmi nie a začína to byť veľmi rýchlo vidieť. No, každopádne teda ale napriek tomu, že Európska centrálna banka neprišla zatiaľ s ničím že zásadne konkrétnym, výnosy talianskych a gréckych dlhopisov po tom stredajšom zasadnutí do nejakej miery klesli, a teda aj pán guvernér pripomína, že tento program OMP je, s ktorým teda ale teda zásadne nesúhlasila v tej dobe a myslím, že stále nesúhlasí Európska centrálna banka, je stále v hre.
Čiže tá moja posledná otázka na pána guvernéra, teda ako túto možnosť vníma, alebo teda nejaké ďalšie možnosti a či ju nepovažuje za priveľké riziko, ktoré teda by vo finále a možno v nejakom dlhodobejšom horizonte jednoznačne spôsobilo, že zodpovedných krajín bude stále menej a populistických stále viac. No, aké by mohli byť dôsledky, radšej nechcem ani špekulovať.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 9:10 - 9:25 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu o, správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o finančnej stabilite – máj 2022 (tlač 1051).
Správu o finančnej stabilite pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1112 zo dňa 8. júna 2022 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 13. júna 2022. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet a dovoľte mi teda uviesť výsledok rokovania vo výbore.
Uvedenú správu prerokoval výbor a prijal k nej uznesenie č. 341 zo dňa 13. júna 2022. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 353 zo dňa 14. júna 2022 a zároveň ma určil za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.6.2022 18:54 - 18:59 hod.

Kazda Radovan Zobrazit prepis
Ja budem len krátko reagovať. Chcel som reagovať na pani poslankyňu Sakovú, prosím vás, keď budete teraz vystupovať, skúste nejako zazdrojovať to, že máme najdrahší benzín a naftu, čo ste teraz použili. Ja som teraz prešiel na stránku Cargopedia, môžem vám to aj teraz ukázať, rýchlo som si to dal do tabuľky, tam porovnávajú 42 krajín. Slovensko je v benzíne na dvadsiatomsiedmom, od najvyššej po najnižšiu, čiže dvadsiatasiedma, čo sa týka benzínu, a čo sa týka nafty až dokonca až tridsiataprvá zo štyridsiatichtroch krajín, štyridsiatichdvoch, to znamená, že nie je pravda, že máme najdrahší benzín a naftu. Takže poprosím vás, keby ste to možno prípadne v tom príspevku nejako, nejako zazdrojovali, aby som vedel.
A pán poslanec Pellegrini, no ja som hovoril, preto som použil to ťažké slovo cenová elasticita, lebo som sa snažil vysvetliť, snažil som sa vysvetliť, že ľudia sa najprv vzdávajú produktov a služieb, ktoré majú väčšiu cenovú elasticitu, napríklad dovoleniek. Čiže keď napríklad príde takáto kríza, inflácia, tak sa vzdávajú najprv vecí, ktorých sa vedia vzdať, ale nevedia sa vzdať, samozrejme, palív a potravín.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2022 18:39 - 18:54 hod.

Bittó Cigániková Jana Zobrazit prepis
No áno, pán Pellegrini, my sme súčasťou tejto koalície. My sa ani netvárime, že nie sme, ani sa netvárime, že zodpovednosť nemáme. Nakoniec hrdo sa hlásime k tomu, že sme spoluzodpovední a miestami až iniciátormi mnohých reforiem, že sme ten zdravý rozum v koalícii. Ja si nemyslím, že by bolo od nás rozumné, keby sme odišli a nechali by sme tu kolegov bačovať za pomoci niektorých ľudí v tomto parlamente. Hneď by sme tu mali vyššie dane, ja neviem, schválené interrupcie, zakázaný nedeľný predaj, testovali by sme sa ešte dodnes, podľa mňa. Rozdávali by sa tu stovky miliónov eur, ktoré zarobil niekto iný a nikto by tu nevysvetľoval, že to je problém. Je dobré, že SaS-ka je v koalícii a že hovoríme nahlas, že toto je problém, keď niektoré veci sú problém v tej koalície, je to dobré. Ja si myslím, že to prospešné.
Ale, pán Pellegrini, vy ste boli v SMER-e. Viete, a ja som vás vtedy nepočula, vy ste tam boli dlhé roky. Ja som vás nepočula ani za Jahnátka, ani za Žigu, ani za Kažimíra, ani pri všetkých tých kauzách, o ktorých písal napríklad Ján Kuciak. Za mnohé z nich teraz naozaj ľudia reálne končia vo väzení. Ja som vás tu vtedy nepočula vykrikovať a volať po nejakej spravodlivosti a rozčuľovať sa. Napriek tomu, že my sme len v koalícii, vy ste boli v strane. Vy ste raz nevystúpili kriticky k tomu, čo sa tam deje. A dnes hovoríte o našej zodpovednosti. No tak určite ju máme menšiu ako kolegovia, ktorí tie chyby podporujú. Ale vy máte plnú zodpovednosť za smerácke vládnutie a odvolávate dnes ministra, ktorý zastropoval ceny energií aj znížil budúce energie, znížil našu závislosť na Rusku, zvýšil diverzifikáciu, zabezpečil dostatok energií rok dopredu. Jednoducho absolútne ste neobjektívny a len politikárčite. Ste úplne rovnaký v tomto ako SMER. Chceli ste byť iný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2022 18:39 - 18:54 hod.

Kazda Radovan Zobrazit prepis
Pán poslanec, dovoľujem si vám odporučiť jednu, jednu publikáciu Parlamentného inštitútu. Pán poslanec, ma teraz nepočúva. Jedna publikácia Parlamentného inštitútu. Vyšlo to len ešte pred dvomi hodinami, tak nájdete to v emailovej schránke. A ona tam práve porovnáva, čo urobili vlády pre boj proti vysokým cenám energií, a tam na začiatku sa hneď píše, že existujú v podstate tri formy podpory, ktoré môže vláda urobiť. Tá prvá je regulácia ceny, druhá je zníženie daní, tretia je sociálna podpora, cielená alebo plošná. Ani jedna sa netýka ministra hospodárstva. Ja viem, vy ste hovorili, že asi by to malo ísť na Hegera, na pána premiéra, ale ani jedna sa netýka ministra hospodárstva. Minister hospodárstva urobil to, čo tu prezentoval. Rokovania so Slovenskými elektrárňami, s plynárenským priemyslom, naplnenie zásobníkov a tak ďalej a tak ďalej. Reguláciu ceny vie robiť URSO a reguláciu ceny vie robiť ministerstvo financií, keď napríklad zníži dane, ale to už je vlastne tá druhá položka, to zníženie daní.
A chcel som ešte jednu vec. Cenová elasticita. Benzín nemá vysokú, ani nafta nemá vysokú cenovú elasticitu. Znamená to, že akokoľvek rastie cena, tak ten spotrebiteľský dopyt nejak veľmi, veľmi neklesá. To je proste ekonomická poučka, ale, samozrejme, že klesá, klesá u tých najchudobnejších. No a preto my tu celý čas s vervou bojujeme na to, aby sme tým najchudobnejších, tým najadresnejším dali nejakú podporu, pretože to je presne ten nástroj, ktorý práve potrebujú tí chudobní ľudia. Naozaj nepotrebujú mať celé Slovensko nejakú veľkú podporu, pretože, pretože základné potraviny, respektíve potravinový balík a energetický balík to je to, čoho sa vzdávajú úplne nakoniec. My potrebujeme dostať adresné peniaze najchudobnejším ľuďom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2022 18:39 - 18:54 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Pán Pellegrini, no nevyhoviem vašej prosbe. Ja si myslím, že naopak, málo sa hovorí o minulosti, vašimi slovami teda častokrát to, že sa dnes nemáme za čo najesť, je výsledkom minulých činov a takto to naozaj je aj v tejto situácii. Vy ste sa pýtali, že prečo v situácii, keď plynu, ropy bolo dosť a bolo za výhodné ceny, by sa niekto zamýšľal nad tým, že či s tým nie je potrebné niečo urobiť. No preto, lebo taký líder by nebol krátkozraký a v tom sa teda líši dobrý líder od krátkozrakého lídra. Preto existuje taký predmet na škole, volá sa dejepis, aby sme sa z našich minulých chýb dokázali poučiť. Klamete, keď hovoríte, že nikto nedokázal očakávať situáciu, ktorá nastala teraz. No dokázal. A keď sa pozriete na verejnú diskusiu v roku 2009, kedy bola prvá plynová kríza a ja odporúčam, však dajte svojim asistentom trošku pošrámať sa na Googli, ja som si vygúglil a hneď prvé tri články sú na tému, že Slovensko je v obrovskom ohrození, a to bol rok 2009, kedy prvýkrát prestal tiecť plyn na Slovensko. Potom prišiel rok 2014 a keď v roku 2009 vám nezvonil budík, tak vám malo v roku 2014 zvoniť tých budíkov aspoň dvadsať, ale, bohužiaľ, nezvonilo. A uzavriete túto absolútne neúspešnú kapitolu vašej činnosti, vašej v zmysle SMER-u, kedy ste Slovensko vystavili obrovskému riziku, tak uzavriete túto kapitolu tým, že spokojne skonštatujete, že veď vy ste takmer dokončili nejaké prepojenie. Tak to považujem za veľmi, ale veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis