Videokanál klubu

Vážený pán predseda (ruch v sále a zaznievanie gongu), členovia vlády, kolegovia a kolegyne, nesmieme robiť rozdiel medzi politikou a morálkou.
Aké má kto mravy, takú robí politiku, povedal Tomáš Garrique Masaryk. A Igor Matovič je politik, ktorý si službu verejnosti zmýlil s hračkou. Svoje povinnosti si minister financií neplní v záujme občanov. Porušuje ústavu a zákony a podkopáva vieru občianskej spoločnosti v čestný a zodpovedný výkon funkcie. Jeho spôsob vykonávania vládnej moci škodí demokratickému právnemu štátu a občianskej spoločnosti. Už nemôžeme zatvárať oči pred bezprecedentnými prešľapmi ministra Matoviča. A nehovoríme to len my, ale myslí si to aj spoločnosť. Z víťaza volieb sa stal člen z vlády s najnižšou dôverou.
Návrh SaS na vyslovenie nedôvery ministrovi financií Igorovi Matovičovi sa opiera o jasné a vecné argumenty, ktorých spoločným menovateľom je, že minister financií sa spreneveril svojmu sľubu člena vlády. Výkon funkcie člena vlády a ministra financií a predtým aj predsedu vlády poníma Igor Matovič ako priestor pre násilné presadzovanie svojich - často neodborných - myšlienok, ako nástroj boja o moc a realizáciu svojich súkromných vojen a ako nástroj pomsty.
Dôvody na vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi ako členovi vlády sú ústavné, zákonné, politické a rovnako morálne a etické. Opovrhuje ústavou, nerešpektuje zákonné postupy. Obchádza legislatívny proces. Sám to uznáva a dokonca sa na tom zabáva. Snaží sa však následne maskovať, že jeho osobné okamžité nápady nemajú koncovku.
Spôsob, ktorým Igor Matovič predstavil, uviedol a cez parlament presadil v skrátenom legislatívnom konaní tzv. rodinný balíček, nerešpektoval zákonné a ústavné limity. Porušil princíp pluralizmu, princíp otvorenej diskusie zástancov konkurenčného názoru i princíp ochrany práva parlamentnej menšiny na prezentovanie názoru a kontrolu vládnucej väčšiny.
Áno, aj SAS bola ešte v tom čase súčasťou vládnej koalície, ale všetko to, čo predchádzalo predloženiu tohto návrhu, jeho prerokovanie a napokon schválenie, bolo už vrcholom, za ktorý sme už neboli ochotní ani schopní ďalej rešpektovať vyčíňanie ministra financií.
Igor Matovič v pozícii ministra financií ruinuje verejné financie Slovenskej republiky. Jeho rodinný balíček bol pripravený s dopadom na verejné financie vo výške takmer 1,3 mld. eur, a to bez adekvátneho krytia v štátnom rozpočte. Do dnešného dňa minister financií dôveryhodne nevysvetlil, z akých zdrojov a príjmov mienil kryť trvalé výdavky na realizáciu tohto tzv. rodinného balíčka. Ide o vrcholne nezodpovedné nakladanie s verejnými prostriedkami, ktoré sa prieči princípom dobrého hospodára.
Takéto nakladanie a správa verejných financií sú v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte, ale aj s princípmi ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Schvaľovanie legislatívnych zmien s významným negatívnym dopadom na rozpočet bez toho, aby bolo v tom čase zrejmé ich prefinancovanie bez hlbšej diskusie a zdôvodnenia, považuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za prijatie v rozpore s čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky.
Spomínaný rodinný balíček nebol predložený sociálnym partnerom na dialóg ani na posúdenie Útvaru hodnoty za peniaze.
Spomenúť je potrebné aj markantný dopad tzv. rodinného balíčka na rozpočty samospráv, pričom minister financií ignoroval hlasy predstaviteľov samospráv a svojimi vyjadreniami na ich predstavi... na ich predstaviteľov hanebne znevažoval prácu zástupcov územnej samosprávy.
Igor Matovič si v pozícii ministra financií dlhodobo privlastňuje právo zasahovať do pôsobnosti iných rezortov. Za rukojemníkov si vzal učiteľov, zdravotníkov, záchranárov, pracovníkov v justícií, ale aj znevýhodnené skupiny, ako sú telesne ťažko postihnutí či seniori. Konal bez dohody a spolupráce s týmito rezortmi a ich ministrami, bez kooperácie s odborníkmi z daných rezortov a bez ich súhlasu. Tým prispieva k napätiu spoločnosti a sociálnym nepokojom.
Nejde o ojedinelé zlyhanie, ale o vnútornú charakteristiku jeho celkového prístupu k fungovaniu vládnej moci a nezvládnutiu výkonu verejnej funkcie, čo dokazuje aj presadeníe si nezmyselnej očkovacej lotérie počas pandémie COVID-19, ktorá mala markantný dopad na verejné financie, pričom sledovaný cieľ v podobe zvýšenia počtu zaočkovaných ľudí proti covidu sa nedal efektívne overiť a v praxi nebol dosiahnutý.
Nedodržiavanie ústavných a zákonných noriem Igorom Matovičom pri výkone funkcie ministra financií a celkovo ako člena vládi... vlády škodí štátnemu rozpočtu, škodí demokratickému právnemu štátu a v neposlednom rade občianskej spoločnosti a občanom republiky.
Pod jeho vedením ministra financií sa neúmerne navýšili výdavky štátneho rozpočtu v rokoch 2020 až 2022. Ako minister nerieši akútne problémy, ktoré mu z jeho postavenia vyplývajú, a ich neriešenie má devastačný účinok pre celú krajinu. Protesty záchranárov, ale najmä výpovede tisícok lekárov, pre ktoré akútne hrozí kolaps zdravotníctva, aký si krajina nepamätá, už len toto je obrovský dôvod, prečo by na svojom mieste nemal ostať ani jediný deň navyše. Už len tieto dôvody sú dostatočné pre vyslovenie nedôvery ministrovi financií Národnou radou Slovenskej republiky.
Ale nie je to všetko, čo sa dá ministrovi financií vyčítať. Je neprípustné, aby bol tolerovaný spôsob komunikácie, ktorý šíri napätie a rozdeľuje spoločnosť. Útokmi voči médiám a jednotlivým novinárom Igor Matovič osobne vplýva na verejnú mienku, pričom ide o neopodstatnené útoky vedené najmä osobným nenávistným postojom.
Je nutné zdôrazniť, že v tomto sa veľmi podobá Robertovi Ficovi, ktorý novinárov označoval za svojich nepriateľov, a trvalo mu roky, kým im začal pejoratívne nadávať, Igorovi Matovičovi na to stačil jeden rok. Igor Matovič znevažuje postavenie médií, skresľuje a dezinterpretuje rebríčky dôveryhodnosti.
Na druhej strane devalvuje odkaz Jána Kuciaka, na ktorého sa neustále odvoláva, ako by boli blízki priatelia.
Dôvera občanov v štátne inštitúcie je krehká. Politici ovplyvňujú verejnú mienku. Je ich povinnosťou zvyšovať dôveru v štátne inštitúcie a rozhodnutia odborníkov. O to viac je neprípustný výkon verejnej funkcie spôsobom, akým ho uchopil Igor Matovič. Uráža a znevažuje neziskový sektor. Aj vlastnými verejnými vystúpeniami rezignoval na kontrolné mechanizmy občianskej spoločnosti. Komunikácia aj verejných politík prostredníctvom sociálnych sietí. Neustála kritika a urážky partnerov, prezidentky, médií, ako aj znevažovanie a spochybňovanie vedcov a odborníkov, profesijných skupín, menšín.
Nevyberaný slovník na sociálnych sieťach, na tlačových besedách aj v mediálnych výstupoch, aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, toho všetkého dôsledkom je ničivý dopad na vnímanie politiky zo strany verejnosti rozdeľujúci spoločnosť a odrážajúci sa vo veľkej nedôvere verejnosti v politiku a politikov.
Nemožno tiež opomenúť zľahčovanie dejinných udalostí, martýrskym prirovnávaním vlastnej osoby k Židom a postavenia OĽANO k hrdinskej Ukrajine. Aj tieto popísané dôvody sú rovnako vážne a spôsobilé pre vyslovenie nedôvery ministrovi financií Národnou radou Slovenskej republiky.
Zvykli sme si, že využívanie lží, osobných útokov a mediálneho nátloku... nátlaku na politického súpera je súčasťou politického zápasu o priazeň voliča. Dnes sme však svedkami, že Igor Matovič túto taktiku doviedol do dokonalosti. Pľuvanie jedu z úst Igora Matoviča sa deje dlhodobo a na každého, kto nesúhlasí s jeho politiku. Na každého, kto si dovolí využiť právne mechanizmy kontroly produktov jeho legislatívnej tvorby. Príkladom za všetkým je prezidentka republiky, ktorá, využijúc svoju právomoc podania návrhu na kontrolu súladu tzv. rodinného balíčka s ústavou na Ústavný súd, si okamžite vyslúžila útoky, slová opovrhnutia až osobné ad hominem urážky z úst Igora Matoviča.
Vieme, že návrhom na vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi spúšťame lavínu invektív a nadávok jeho aj jeho blízkych, útokov, opakovaných klamstiev a obvinení, ktoré si následne vypočujeme. Nemôžeme však mlčať. Zdá sa až neuveriteľné, koľko toho Igor Matovič stihol za necelý rok a po vo funkcii ministra financií pokaziť. Urobili sme všetko pre to, aby premiér našej krajiny, ako aj poslanci hnutia OĽANO otvorili oči a videli realitu. Podaním tohto návrhu uprednostňujeme obranu morálky a etiky vo verejnej službe, obranu demokracie aj inštitúcií pred zachovaním vlastného politického pohodlia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Tak isto pripomínam členom finančného výboru, že zasadáme dnes 12.00 h, teda okamžite po skončení rokovania pléna. Ďakujem pekne.

Už len úplne záverečné slovo. V prvom rade chcem poďakovať všetkým tým pár poslancom, ktorí tu vydržali. Mňa len toto mrzí, že koľko razy, keď tu riešime veci, ktoré sú relatívne málo dôležité a majú len minimálny dosah na verejné financie, sedí nás tu viacej, máme košaté diskusie.
Tuto riešime peniaze, riešime verejné rozpočty, riešime peniaze našich občanov a je nás tu, je nás tu päť a pol. Toto mi je, toto mi je trošku ľúto. O to väčšie poďakovanie vám všetkým, ktorí ste tu boli. Ešte raz chcem poprosiť o podporu týchto zákonov. A teda áno, majstrovi Peťovi Kremskému v pingpongu chcem ešte povedať, že no, na tom finančnom výbore teda sme viackrát videli ministra Sulíka ako ministra Matoviča. Takže toľko úplne na záver.
Ešte raz ďakujem pekne a pekný zvyšok dňa.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Schválne sa hlásim do rozpravy, aby som umožnil ešte znovu aj kolegovi Kremskému reagovať, aby to nevyznelo tak, že teda povieme si svoje a nemôže sa reagovať. Takže bude na mňa možné ešte teraz znovu reagovať, preto reagujem nie faktickou, ale vystúpením v rozprave.
Takto. Áno, čo sa týka dépeháčky, nemôže to štát spraviť samostatne, je tam potrebný súhlas z Európskej únie. Dokonca ono platí, že by sa ani nemala znižovať DPH z motorových palív. Toto je pravda. Zároveň ale treba povedať, že taká Poľská republika majú presne osempercentnú DPH, a teda aj tu platí, že je to možné. Je to možné, Poliaci sú toho existujúcim príkladom, preto sme aj my navrhovali zníženie DPH.
Áno, minister financií toto hovoril. Zároveň teda platí, že toto je ale záležitosťou ministerstva financií, tak ten súhlas by bolo treba vlastne žiadať z ministerstva financií, čo je pravda, že, samozrejme, minister financií odmietol, Peťo Kremský, odmietol a zasa všetkých návrhov alebo pri jednom vystúpení zhrnul vlastne kompletne celé, celé tieto naše dvojičky, a teda celé návrhy.
Takže toto by som si ešte dovolil. Ešte raz vystupujem, aby mohol pán kolega Kremský reagovať. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. No, tak prihlasujem sa. (Povedané so smiechom.) Ale áno, jasné, takže ďakujem pekne.
Odo mňa, myslím, dnes posledný návrh zákona. Dovolím si tuná trošku zosumarizovať, aj keď už sme sa tak aj dvakrát dotkli vlastne celej tejto témy ruskej, ruskej ropy, a teda zníženia, zníženia daní. Čiže skúsim to vlastne celé ešte raz zosumarizovať.
Áno, už nejaké mesiace v parlamente leží návrh zákona, ktorý má zdaňovať nadmerné zisky z ruskej ropy. Princíp je ten, že ruská ropa je jednoducho lacnejšia a takto prináša tzv. windfall tax, prináša, alebo windfall výhodu spracovateľovi tejto ropy, na ktorej sa akoby nijak nezaslúžil. Preto dáva zmysel tohto návrhu, ktorý teda je tu už v parlamente dlhšie, a toto zdaniť. S tým, že našou dlhodobou červenou čiarou je nezvyšovanie daní, preto, tak ako som spomínal aj pánovi predsedovi hospodárskeho výboru, ktorý, myslím, práve odišiel, my sme už vtedy navrhovali formou pozmeňovacieho, pozmeňujúceho návrhu, aby sa teda buď znížila daň z pridanej hodnoty, alebo prípadne znížila spotrebná daň tak, aby tieto dodatočné príjmy štátneho rozpočtu skončili priamo vo vreckách občanov našej krajiny formou toho, že budú platiť nižšiu cenu za pohonné hmoty.
Toto riešenie má alebo malo by, ak sa prijme, ešte aj ďalšie výhody, že vlastne nižšími cenami palív, ktoré tvoria relatívne dosť veľkú časť spotrebného koša, z ktorého sa aj vypočítava inflácia, by vlastne tlmili inflačné dopady a vlastne takto by ešte aj prenesene pomáhali, pretože tá inflácia proste by sa nenabaľovala potom aj na všetky, všetky ďalšie tovary, takže ešte aj toto by bolo ďalšie, ďalší benefit, ktorý by toto riešenie prinieslo.
Čiže ešte raz. My sme toto navrhovali aj v máji, aj na júnovej schôdzi, rokovalo sa minimálne dvakrát, možno trikrát na koaličnej rade, ale teda v tej dobe ako koaličný partner, ktorý dodržiava tie platné pravidlá, tak jednoducho minister financií povedal nie, tak sme, samozrejme, tieto naše návrhy nepriniesli do pléna.
Teraz teda nie sme súčasťou koalície, takže prinášame to tu aj práve preto, aby neboli takéto vyjadrenia, že my všetko blokujeme. No nie, my neblokujeme nič. My prinášame riešenia, takže je tu riešenie, ktoré znižuje dépeháčku na 8 %.
Prečo dočasne? No preto, pretože sa vníma, že aj tá daň z ruskej ropy bude mať len dočasný, dočasný vplyv, takže aby to bolo vyvážené.
A samozrejme, mal by som povedať aj niečo ku peniazom, to sa odo mňa patrí. Takže dopad tohto zníženia na 8 % z aktuálnej 20-percentnej sadzby je približne 150 mil. eur pri súčasných cenách palív. Samozrejme, čím sú vyššie, tak aj výber z DPH je vyšší. A, ale jednoducho pri daných cenách je to približne 150 mil. eur, čo je približne suma, ktorá je predstava, že by mohla byť teda vybratá z tej dane z ruskej ropy. Takže vplyv na rozpočet je nulový.
Možno ešte posledná vec. Toto nie je úplne že dvojička, pretože tu prinášame len to zníženie, keďže tá samot... ten samotný návrh zákona už leží v parlamente. Takže s týmto k zákonu o ruskej rope to tvorí dvojičku.
Poviem ešte jednu vec. Ak teda toto nebude prijaté a bude sa prerokovávať ešte samotný zákon o ruskej rope, tak tam takisto budeme pripravení podať pozmeňujúci návrh a kľudne aj v dvoch variantách, aby sme umožnili vlastne, zasa vyšli v ústrety, aby sme hľadali nejaký možný kompromis, takže predložíme tam pozmeňujúce návrhy, teda ešte raz to poviem, pri prerokovávaní samotného návrhu zákona o ruskej rope tak, aby vlastne ten výsledok bol presne rovnaký, ako hovorím
A ešte raz to poviem. Áno, aj DPH, aj spotrebnú daň, aby boli zasa viaceré možnosti, aby minister financií mohol ešte viacej rozmýšľať nad nejakým kompromisom, aby ste, kolegovia z OĽANO, mohli to celé zavnímať a aby ste vnímali, že tým princípom tohto všetkého je pomoc ľuďom. Na Slovensku máme asi 3 mil. 400-tisíc registrovaných motorových vozidiel, takmer každý je motorista. A zasa jednoducho toto je niečo, čo vytiahne menej peňazí z vreciek ľudí, to znamená, viacej im zostane. Nemusíme im, nemusí im štát dať nejaký balíček, pretože im nezoberie. Takže toto je ten náš prístup, ktorý sa vlastne tiahne ako taká niť všetkými predloženými návrhmi.
No, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a, kolegynka, kolegynky, kolegovia, prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže návrh zákona, ktorým dopĺňame zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, predkladám na rokovanie Národnej rady ja a moja kolegynka Jarka Halgašová, obaja sme teda z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita.
Tentokrát je to veľmi jednoduchý návrh zákona. Cieľom je dočasne na jeden rok od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na benzín a na plynový olej, ale my to všetci voláme nafta, na úroveň 8 %.
Navrhovaná zmena sa viaže ku zákonu o ruskej rope, o ktorom sme tu vlastne už aj pred chvíľkou rozprávali, a tým základným cieľom je, aby sa príjmy z tuná už niekoľko mesiacov ležiaceho zákona o ruskej rope preniesli priamo na občanov a teda formou zníženia DPH.
Toľko asi na úvod, ešte možno potom pár slov poviem v rozprave.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže skúsim pár slov bližšie ku predstaveniu teda tohto návrhu zákona.
Zavedenie dane z osobitnej stavby plynovodu sa týka prepravného systému slúžiaceho na medzinárodnú prepravu plynu na území Slovenskej republiky, ktorý pozostáva z niektorých, z niekoľkých paralelných potrubí s priemerom 1,2 alebo 1,4 metra s maximálnym prevádzkovým tlakom asi 7,5 MPa a, čo je dôležité, s celkovou dĺžkou na území Slovenskej republiky približne 2 273 km. Základom dane je však celková dĺžka osobitnej stavby, ktorá je približne 749 km, teda nezdaňuje sa celková dĺžka potrubí, ale celková dĺžka tej stavby.
Sadzba dane sa stanovuje na 13 350 metrov za každý jej začatý kilometer osobitnej stavby a zdaňovacím obdobím je teda v zmysle návrhu zákona kalendárny mesiac. Predpokladá sa priamy pozitívny vplyv na verejné financie vo výške 120 mil. eur ročne.
A teraz tu je napríklad aj ten príklad, čo sme sa trochu bavili s kolegom Karolom Kučerom, že áno, ak zobereme priamo tú daň, priamo tú sadzbu, takto prídeme k tomu, že ten výber, alebo teda to, čo príde do rozpočtu, bude 120 miliónov. Ale treba sa pozerať na to, že vlastne, samozrejme, to bude mať vplyv na ziskovosť, samozrejme, že to bude mať vplyv na dividendy a jednoducho je nad slnko jasnejšie, že ziskovosť sa zníži, že dividendy teda budú nižšie, a preto aj tuto to jasne hovorím, že rátame teda s čistým pozitívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy len vo výške 59 mil. eur. Čiže toto je to, že nie každá sadzba vám okamžite prinesie toľko peňazí, koľko z tej sadzby nejak sa vypočíta, ale treba vždy vnímať, čo to spraví s tým celým prostredím.
Takže ešte raz, predpoklad je, že by mohla táto daň z osobitnej stavby priniesť do rozpočtu verejnej správy približne 59 mil. eur ročne. No a to bolo teda zvýšenie, resp. nová daň.
A zasa opačne, aby mali aj ľudia niečo z toho a v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania majú okrem výnimiek všetky fyzické osoby, ktoré sú evidované dodá... ako dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov, ako aj zamestnávatelia, ktorí majú v pracovnom pomere aspoň troch zamestnancov, povinnosť prispievať na chod Rozhlasu a televízie Slovenska prostredníctvom úhrad za služby verejnosti, teda koncesionárskych poplatkov, a tie chceme zrušiť. Tento výber je nespravodlivý a neetický (rečník si odkašľal), pardon, nakoľko zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu alebo televízie využívajú, alebo nie. No veď sa aj volá zástrčkový zákon. Platíte podľa toho, či máte elektrinu, a nie, či máte televíziu. Už to je také, by som povedal, že pritiahnuté za vlasy.
Navyše je tento zákon diskriminačný aj voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti využívajú verejnoprávne médiá, alebo ich nevyužívajú.
Ak chce štát poskytovať občanom služby rozhlasu a televízie ako verejnoprávneho média, musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré už občania štátu odvádzajú, a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami.
Cieľom návrhu je teda zrušiť úhrady na, za služby verejnosti ako osobitnú finančnú záťaž občanov i podnikateľskej sféry, ktorá ide nad rámec ich daňového alebo odvodového zaťaženia. Súbežne – a to je dôležité, lebo teda zrušením poplatkov príde televízia a rozhlas o svoje, o svoje príjmy, takže, samozrejme, treba okamžite nastaviť aj to, ako sa k príjmom dostanú. Takže súbežne navrhujeme cez zmenu zákona č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska zaviesť financovanie tejto služby prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu. Výška príspevku je stanovená pre rok 2023 na 81 mil. 640-tisíc eur a v zákone pamätáme aj na to, že v každom ďalšom roku sa rozpočtovaná suma oproti predchádzajúcemu roku upraví o priemernú mieru inflácie, ktorú teda zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období júl až jún bezprostredne predchádzajúcom roku oproti teda rozpočtovému.
Ako sme teda stanovili sumu pre rok 2023? Takže tú základnú, je stanovená ako najvyššia suma dosiahnutá výberom koncesionárskych poplatkov v posledných troch rokoch, pretože, samozrejme, boli tam, boli tam covidové roky, boli tam nejaké výpadky príjmov, takže preto, preto je to stanovené takto.
Čo sa týka teda roku 2023, takže tento návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške spomínaných takmer 82 mil. eur, avšak, a už som to spomínal, len teda nie úplne so správnym číslom, samotné ročné náklady na výber sú na úrovni 2,5 mil. eur. Čiže vyberú cca 80 mil. eur ročne, ale 2,5 mil. stojí celá tá správa. Myslím si, že takto, takto sa dá zjednodušiť. Namiesto celého oddelenia, ktoré robí správu a teda výber, ale aj vymáhanie týchto koncesionárskych poplatkov, vlastne to, prídu tie peniaze televízii vlastne jedným, resp. viacerými tranžami na ich účet bez akejkoľvek, akýchkoľvek ďalších problémov. Čiže v čase vysokej inflácie toto opatrenie bude priamou finančnou pomocou pre domácnosti, ale aj firmy, lebo aj tie platia, a teda zároveň sa zníži byrokratická záťaž.
Ešte raz to poviem, máme tendenciu stále ísť nejaké balíčky a dať ľuďom, dať ľuďom. Rovnakú službu, ale ďaleko lacnejšiu a ľahšiu urobí to, ak ľuďom niečo nezoberieme. Proste ak tých necelých 60 euro ročne každá rodina nebude musieť zaplatiť, no zvýši sa ich príjem o 60 eur ročne. Nezvýši, znížia sa ich výdavky, ale budú mať 60 euro navyše. Presne to isté, ak im, než keď im nejakým balíčkom 60 euro pošleme. Ale k takému balíčku musí byť zasa nejaký zákon, nejaká byrokracia, nejakí zamestnanci, nejaké prevody, proste snažme sa vždy veci robiť najjednoduchšie, ako sa dajú.
Toľko za mňa, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a poprosím takisto o podporu tohto návrhu zákona, tejto našej tretej daňovej dvojičky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán predseda, ďakujem pekne opäť za slovo.
Tento, tento návrh zákona predkladáme súbežne s ďalšími zákonmi, ktoré teda upravujú oblasť daní a poplatkov. Už len zopakujem, že sú úhrnne rozpočtovo neutrálne a nezvyšujú tak daňovo-odvodové zaťaženie. Zároveň znižujú byrokraciu.
Cieľom týchto návrhov je znížiť niektoré druhy daní a poplatkov pri zachovaní súčasnej výšky daní. Preto, samozrejme, teda nevyhnutnou súčasťou týchto návrhov je aj zvýšenie, resp. valorizácia tých daní, ktoré sa dlhodobo nezvyšovali, prípadne teda je spoločensky zmysluplné, aby sa zvýšili.
Konkrétne teda tento predložený návrh zákona zavádza daň z osobitnej stavby plynovodu, ktorý slúži na medzinárodnú prepravu plynu, a po druhé zrušuje alebo ruší úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tzv. koncesionárske poplatky, a nahrádza ich, to je dôležité, nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejnú, na rozpočet verejnej správy, to je to zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale i pozitívny, to je zasa tá daň z osobitnej stavby. Celkový vplyv tejto konkrétnej dvojičky bude negatívny. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na informatizáciu ani na materstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Takisto by som si dovolil návrh zákona podrobnejšie predstaviť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne za slovo.