Videokanál klubu

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, a chcem len pár slovami, ktoré som nestihol v piatok, lebo skončil rokovací deň, vyjadriť svoju podporu k návrhu zákona o životných partnerstvách, ktorý predkladá kolega Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska. A ako už bolo zmienené, aj skupina mojich kolegýň a kolegov z poslaneckého klubu SaS predkladá návrh o partnerskom spolužití, ktorý je podobný, ktorý smeruje k naplneniu toho istého cieľa. A rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi, a dotknem sa toho asi aj v rozprave k nášmu návrhu zákona, keďže som sa podieľal na jeho príprave, je v tom, že návrh pána poslanca Valáška je ambicióznejší, je ďalej, a náš návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády, vychádza zo zámeru, ktorý je obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády, a to je zlepšiť legislatívnu úpravu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.
Náš návrh bol pripravený už pred vyše rokom, bol poskytnutý koaličným partnerom, len, žiaľ, až doteraz, respektíve až do odchodu SaS z vládnej koalície sme sa nedopracovali k spoločnému pohľadu na naplnenie tohto zámeru. Čiže ja sám za seba môžem povedať, že návrh, ktorý predkladá pán poslanec Valášek, určite podporím a podporia ho aj moji kolegovia a kolegyne z poslaneckého klubu SaS, a my sme sa pokúsili o taký konzervatívnejší variant, o návrh, ktorý by, myslíme si, mohol mať väčšie šance teoreticky na schválenie v tejto snemovni, lebo vychádza z programového vyhlásenia vlády, či to tak bude naozaj, alebo nie, tak to sa presvedčíme v priebehu pár dní predpokladám, keď príde náš návrh na program. Ale myslím si, že aj jedno, aj druhé je v tejto chvíli prvý krok, a teda nie som si istý, že ho spravíme na tejto schôdzi, ale skôr či neskôr som hlboko presvedčený, že ten prvý krok spravíme.
Náš návrh sa nijako nedotýka zákona o rodine, naozaj je zdržanlivý, a tu by som chcel upozorniť na jednu otázku, ktorá sa týka adopcie detí pármi rovnakého pohlavia alebo teda pármi, ktoré uzavrú či už partnerské spolužitie, alebo životné partnerstvo, a toto je téma, ktorá je nepochybne na dlhšiu diskusiu, vyvoláva kontroverzie, ale je jeden moment alebo jedna časť tejto témy, ktorá podľa môjho názoru neznesie žiadny odklad a je ju potrebné riešiť hneď teraz. A to je osvojenie detí spolužijúceho partnera. Lebo bez ohľadu na to, že či takýto inštitút máme alebo nemáme ukotvený v našom právnom systéme, žijú aj na Slovensku páry rovnakého pohlavia alebo aj páry rôzneho pohlavia, ktoré nemajú upravený svoj právny vzťah v podstate nijakým spôsobom a žijú aj s deťmi. S deťmi jedného z týchto partnerov, reálne tie deti majú dvoch rodičov obvykle, reálnych rodičov, ktorí sa o nich starajú, ktorí ich majú radi, ktorých tie deti majú rady, ale nemajú k tomu druhému partnerovi a nemôžu mať k tomu druhému partnerovi žiadny právny vzťah, pretože to nie je možné ošetriť nejakou zmluvou, to nie je možné ošetriť nejakým plnomocenstvom a v situácii, keď sa jednému z tých dvoch partnerov niečo stane, tomu rodičovi, tak ten druhý k nemu, k tomu dieťaťu alebo k tým deťom nemá žiadny právny vzťah.
Samozrejme, nehovorím tu o situácii, keď to dieťa má druhého biologického rodiča, ktorý sa oňho zaujíma, stará sa oňho a tam je to iné a tam sú v podobnej situácii aj páry rôzneho pohlavia, ktoré žijú s dieťaťom jedného z nich alebo jednej z nich, pričom tie deti majú aj druhého rodiča, tam je to iné, ale sú situácie, keď nemajú, keď nežije, keď je neznámy alebo keď sa dlhodobo nezaujíma o tie dieťa a v takom prípade, v takom prípade dnes páry rovnakého pohlavia nemajú žiadnu možnosť. Páry rôzneho pohlavia tú možnosť majú, majú možnosť si osvojiť to dieťa, majú možnosť vstúpiť do manželstva, páry rovnakého pohlavia takú možnosť nemajú, a toto je myslím vec, ktorá neznesie odklad, a teraz som veľmi rád, že je obsiahnutá aj v návrhu, s ktorým prichádza pán poslanec Valášek. A vnímam to ako vážny problém, ktorý by sme nemali odbývať tým, že áno, vyžaduje to ale dlhú spoločenskú diskusiu, či sa také niečo stane, alebo nie.
Posledná vec, ktorú by som chcel v tejto rozprave zmieniť, je to, čo načrtol aj spravodajca pán poslanec Šeliga, a to je spôsob, akým sa ukončuje, či už životné partnerstvo, alebo partnerské spolužitie, ktorý je oveľa voľnejší ako v prípade manželstva, kde o zániku manželstva musí rozhodnúť súd. A teda pán poslanec Šeliga sa konzervatívne domnieva, že aj v prípade partnerstiev by ten postup mal byť zložitejší, no ono to vychádza primárne z tej idei, že partnerstvá majú byť voľnejším zväzkom ako manželstvo, a preto aj ten spôsob rozväzovania by mal byť voľnejší, ale, samozrejme, že môže to byť téma na diskusiu, akým spôsobom ukončovať, či už jeden, alebo druhý typ, druhý typ vzťahu. Keby sme sa nebodaj dostali do druhého čítania, verím, že priestor na to by tam bol, takže ak sa dostaneme, tak sa nepochybne k tej téme vrátime.
Teraz chcem povedať iba ešte raz, vítam návrh pána poslanca Valáška a teda jedna z vecí, pre ktoré by som mohol byť rád, že už nie sme súčasťou vládnej koalície, je, že nie sme v tejto veci viazaní tým, že koaliční partneri s návrhom nesúhlasia a teraz môžeme v súlade, úplne v súlade s vlastným presvedčením a neviazaní tým, na čom sme sa dohodli v rámci nejakých koaličných pravidiel, keďže tieto sa už na nás nevzťahujú, hlasovať za návrh zákona, ktorý pán poslanec Valášek predkladá.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolegovia, ďakujem pekne za faktické. Vy... register vylúčených osôb funguje. Kolega Martin Čepček, treba sa ísť spýtať. Funguje, je funkčný a pomáha. To je jedna vec.
Druhá vec. Si povedal, že nevieme zistiť, koľko každý človek prestávkuje. No to ani nemôžme vedieť zistiť, to, veď to chce absolútne kontrolovať život človeka. Budeš zisťovať, aj koľko masla spotrebuje? To už je sociálne, sociálne inžinierstvo. To, to takéto nie. To nedá sa o tomto baviť, aby si mal možnosť vedieť, koľko človek prestávkuje alebo koľko alkoholu vypije, to je úplne že zlá cesta.
A aj tie pumpy, aj ten alkohol, keď sa ešte k tomu vrátim vlastne, lebo to aj kolega Marek Šefčík spomínal. No keď nenájdu ľudia alkohol na pumpe, nájdu ho inde. Tak teraz ho zakážeš na pumpe a vedľa pumpy vznikne obchod s alkoholom, ktorý bude otvorený rovnako ako pumpa a bude tam. A keď to zakážeš desať metrov od pumpy, tak bude jedenásť metrov. Jednoducho to nie je cesta, takto regulovať spoločnosť.
Áno, vzdelávajme ľudí. Áno, majme aj represiu pri teda šoférovaní, keď je človek opitý. Všetko toto je, ale nevymýšľajme ďalšie a ďalšie regulácie, ktoré vo finále vytvoria zase len nejaký... inú formu, aby, aby to bolo, takže fakt všetko s mierou.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, v tomto komornom prostredí piatkovom si dovolím povedať pár slov k predloženému návrhu zákona.
No ja by som začal, že ešte stále sme slobodná krajina, ktorá, si myslím, že v tejto oblasti je možno až preregulovaná, ale určite platí, že dostatočne regulovaná, dostatočne na to, aby bolo potrebné takéto nejaké ďalšie regulácie prinášať. Skúsim to demonštrovať na... práve na tom prípade alkoholu. Alkohol je, samozrejme, veľký problém a koniec koncov je absolútne neakceptovateľný v slovenskom právnom systéme pri šoférovaní. To znamená, je tam 0,00 a dokonca máme syst... teda v našom právnom systéme, že ak teda človek má viac ako jedno promile, tak je to v podstate trestný čin, normálne, že cela predbežného zadržania a odsúdenie v superrýchlom konaní. To znamená, aj z tohto pohľadu je, si myslím, že dostatočne stanovené a dostatočne proste zachytené to, aby, aby proste nepili šoféri. Nemyslím si, že, že to funguje nejak tak, že teraz príde šofér na pumpu triezvy všetko v poriadku, na pumpe si vypije, a teda ide ďalej, ide ďalej opitý.
Toto, myslím si, že za prvé nie je žiadny problém a za druhé zase takéto ďalšie regulácie. Dobre, teraz prepadol zákon, ale proste, kolega Čepček Martin, navrhuješ zákaz nedeľného predaja. Proste toto sú všetko takéto regulácie, ktoré postupne a postupne vlastne ničia toto prostredie a robia, robia krajine stále väčšie problémy. Áno, učme ľudí, že teda piť sa pri šoférovaní nemá, máme tam aj teda dostatočné tresty. Ako ja si myslím, že skončiť kvôli tomu, že si človek vypil a išiel autom, v cele predbežného zadržania, stráviť tam noc, je určite dostatočné odstrašenie, určite väčšie ako to, keď na tej pumpe alkohol nenájde ten človek, čiže toto, si myslím, že je absolútne, absolútne zbytočné a nič neriešiace a navyše kaziace proste celkové prostredie a škodí, ako by... škodí to ekonomike, aj keď teda možno to pri, pri tomto nie je taká veľká suma. Ale prosím, toto, toto, však budeme hlasovať, ale toto, toto nemá, nemá nejaký význam.
Čo sa týka toho ďalšieho... (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Áno, reklama. Zasa, samozrejme, aj tá reklama. My, nie je to, že nie je žiadna reklama. To nie je, že to nie je regulované, práveže či už alkoholické nápoje, alebo teda aj, aj ten hazard, to je regulované. Nechcem teraz povedať, či je to regulované, že úplne dokonale. Ale nestavajme to do situácie, že, že to regulované nie je. Ten, ten segment je regulovaný, som presvedčený, že dostatočne. A všetky takéto ďalšie a ďalšie sprísňovania vedú vo finále nie k tomu, že teraz ľudia prestanú piť, ale, ale vedie to práve skôr opačne. Vedie to k šedej zóne, k šedému trhu, ku nerešpektovaniu pravidiel, čiže všetky regulácie, je to čaro, ak sa vedia dať nejakú správnu, správnu mieru. A často také úplne prísne regulácie nespôsobia nič iné, než si človek dá pásku cez oči, že to nevidíme, lebo to zmizne z nejakej reálnej bielej ekonomiky, ale o to viac je to potom v tej šedej.
A teraz úplne nemám prečítané, čo tam bolo k tomu hazardu. Ale aj ten hazard, hazard je veľmi regulovaný, má svoje pravidlá. A tam presne toto, toto je veľmi dôležité. Pri tom hazarde je extrémne dôležité, že ak tie pravidlá sú nastavené veľmi prísne alebo ťažko realizovateľne, ten hazard nezmizne. Ten hazard má obrovskú schopnosť stať sa z neho šedý hazard, online hazard. A teraz sa nebavme ani možno o dosahoch na, na verejné zdroje, resp. na výber povedzme dane z hazardu, alebo teda odvodu z hazardu, ale aj na to zdravie, ktoré spomínaš, lebo to som akoby vnímal, že ti ide v tomto zákone hlavne o to zdravie ľudí, či už teda pri ohrození alkoholom, alebo hazardom. Ale práve toto je, veď my máme registre vylúčených osôb. Proste tí ľudia, keď majú problém, vedia sa dostať do toho legálneho systému aj pomoci. Ale v momente, keď sa ten hazard dostane do šedej zóny, tí ľudia neprestanú hazardovať, akurát sa dostanú mimo toho všetkého, proste mimo systému, mimo toho registra vylúčených osôb a ten problém sa zhorší, nebudeme o ňom vedieť až nakoniec, samozrejme, tie, tie smutné príbehy tam potom si to, samozrejme, všimne už aj zdravotný systém.
Ale prosím, tuto pri akejkoľvek sprísňovaní regulácie treba dávať veľký pozor na to, aby tá, tá miera tej regulácie bola správna. To som chcel povedať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa tak na poslednú chvíľu prihlásil.
Pán kolega Čepček, mňa zaujali tie posledné slová, že, kde, že ak, že sa takto dá dostať, ak som to dobre rozumel, do rozpočtu desiatky až stovky miliónov eur, len hovorím, že, prosím, toto skús vysvetliť, že, že ako vlastne, minule som to možno nezachytil alebo to nebolo povedané.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ku pánovi kolegovi Beluskému, áno, toto je problém, presne tak, ale treba povedať, že toto sa týka až rozpočtu ’24 pre tie obce. Rozpočet pre budúci rok ešte tam ten problém nie je, čiže je dostatočný časový priestor a bude asi s tým treba niečo urobiť, súhlasím.
Ku kolegovi Tomášovi Tarabovi. No, Tomáš, hovoríš dobre, len nehovoríš pravdivo. Jednoducho - a je to fakt - v roku 2021, to znamená vlaňajší rozpočet upravoval sa, to máš pravdu, ale SaS to kritizovalo a SaS tú zmenu nepodporilo. My sme hlasovali, my sme sa zdržali, a teda zmena rozpočtu, s ktorou sme nesúhlasili a nebola dobrá, a ukázala to realita, my sme za ňu nehlasovali. Už vtedy sme ju kritizovali, takže my sme konzistentní. A ja tu zopakujem, čo som povedal, za daného stavu my nepodporíme už teda ako opozičná strana, ale nepodporíme ani tú zmenu pre budúci rok, pretože to je 1,3 mld., o ktorej nevieme, ako bude použitá. Čiže, Tomáš, prepáč, sme konzistentní. To isté očkovací bonus.
Alebo poďme najprv očkovacia lotéria, tam si to pamätám. Proti tomu sme boli, my sme ako súčasť koalície hlasovali proti lotérii, pretože to bolo neefektívne minutie verejných zdrojov, a zasa to realita ukázala. A čo sa týka očkovacieho bonusu, tam si nepamätám, ako sme hlasovali, úprimne, si nepamätám, ale čo si pamätám, je, že sme mali k tomu ix výhrad a robili sme všetko pre to, aby sa to aspoň upravilo, len teda neviem, či sme to nakoniec podporili po úpravách, alebo nie, to, to neviem v tomto momente povedať, takže my sme v tomto aj ako koaličná strana jednoznačne vždy upozorňovali na... ak sa jedná o neefektívnosť vynakladania verejných zdrojov. To je naša, naša DNA. To robíme vždy, robili sme to aj budeme to robiť.
Ku kolegovi Kamenickému... no vlastne už nestihnem.
Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predseda, vážený pán predseda Rozpočtovej rady, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov.
V prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať pánovi, pánovi predsedovi Tóthovi za jeho správu o dlhodobej udržateľnosti a takisto aj o transparentnosti. No to, čo správa hovorí, sa nečíta a nepočúva ľahko, nie je to dobrá vizitka aktuálneho ani hlavne teda dlhodobého stavu našich verejných financií. O to však je dôležitejšie, aby tieto fakty zaznievali, aby to zaznievalo tuná v sále, ideálne, keby tu sedelo viacej nás kolegov, aby to zaznievalo aj v médiách, aby to zaznievalo aj na úrovni odbornej debaty, ale hlavne aby to bolo počuť tam, kde sa o tom najviac rozhoduje, a to je na ministerstve financií.
Už dva roky sme nad najvyšším sankčným pásmom, ako bolo povedané, avšak momentálne sme stále ešte, myslím, do mája budúceho roku, v dvojročnej grace period, v dvojročnej ochrannej dobe novej vlády, kde sa neuplatňujú všetky sankcie, ktoré vyplývajú z toho, kde náš dlh sa nachádza. Prečo je to tak? Je to tak, možno pre ostatných kolegov poslancov, ktorí nevnímajú túto tému, nová vláda sa berie ako nové programové vyhlásenie. To znamená tým, že bola zmena teda z Eduarda He... (rečník si odkašlal), z Igora Matoviča na Eduarda Hegera, tak vlastne od toho momentu, kedy nastúpil nový premiér, má vláda dva roky ochrannú dobu, kedy sa neuplatňujú všetky sankcie, ktoré vyplývajú zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti, z ústavného zákona.
Čo sa ale uplatňuje, a pán predseda to jasne povedal, sú prvé tie dve najnižšie sankcie. Jedna je teda, že vláda musí dať do parlamentu správu teda s nejakými opatreniami. A druhá je, že sa zamrazujú platy členov vlády. No o to horšie je zasa to zistenie, ktoré pán predseda jasne pomenoval, že ani tieto dve základné sankcie nebola vláda schopná a ochotná akceptovať a splniť. Tá spomínaná správa dodnes deň nebola predstavená, nebola prerokovaná, jednoducho nebola na ministerstve financií vypracovaná, a i keď to mrazenie, zmrazenie platov sa akoby už deje, ale ani to nebolo doteraz splnené. Čiže toto je na tom všetkom mrzuté, že máme tu Rozpočtovú radu, máme tu proste orgán, ktorý hovorí, čo treba, máme tu zákon, v prvom rade ktorý určuje to, čo sa má diať, a vláda, proste orgán, ktorý má byť tým základným garantom zákonnosti a dodržiavania zákonov, tým vzorom, od ktorého by mali odvíjať svoje konanie všetci občania, všetky firmy, všetky ostatné štátne inštitúcie, nedodržiava ani tie dve základné bezzubé, skutočne bezzubé sankcie, ktoré v podstate nič neznamenajú, keď to takto poviem. Ani to sa nestalo.
Zároveň takisto pán predseda povedal, podarilo sa teda prijať zákon o výdavkových limitoch, nie síce ako ústavný, doplnili sa, doplnilo sa to zatiaľ len do zákona o rozpočtových pravidlách, ale O. K., nejaké výdavkové limity, podľa ktorých sa dá riadiť, máme prijaté, čo je fajn, čo je dobré, väčšina z nás tu za to zahlasovala, dokonca to, myslím, malo akoby až ústavnú väčšinu, bolo tých minimálne 90 hlasov, aj keď nebolo to potrebné. Ale zasa, ten diabol sa skrýva v detailoch. Aj ten platný zákon, ktorý, samozrejme, vyžaduje napríklad ešte schválenie metodiky, ako sa ten samotný výpočet tých výdavkových limitov bude diať, proste jednoducho nie je. Vláda to tak, vláda... ministerstvo financií to blokuje a tá metodika dodnes deň nie je schválená, čo ale už zasa znamená, že no nie je schválená metodika, nevie, nevie RRZ vypočítať vlastne tie výdavkové limity, nevie sa to stať súčasťou budúcoročného rozpočtu a zasa je to také malé, tichučké, ale úplne účinné blokovanie aj toho, čo sa tu teda prijalo a s čím sme teda boli všetci O. K.
Takže viete, pokiaľ to ministerstvo, ktoré má byť tým... alebo je reálne tým výkonným orgánom, tým garantom aj tej krátkodobej udržateľnosti, resp. krátkodobého stavu financií, ale, samozrejme, spolu aj s inými rezortami aj tej dlhodobej, keď takto s prehľadom na to kašle, takto to na rovinu poviem, no tak potom tá situácia asi sa nemá ako veľmi zlepšovať.
Ako bolo povedané, naše dlhodobé verejné financie sa nevyvíjajú dobre. Aj napriek zlepšeniu v predchádzajúcich dvoch rokoch, keď už sme sa teda posunuli naspäť do stredného pásma, a ktoré sa mohlo stať, a to opakujem slová pána predsedu, dobrým odrazovým mostíkom do ďalšieho pozitívneho vývoja a v ideálnom prípade do postupného prechodu do nízkeho pásma rizika, bohužiaľ, sa to nestalo.
Zasa možno so zmenou kormidla na ministerstve financií práve naopak vybrali sme sa opačným smerom, vybrali sme sa smerom k vysokému riziku, vybrala sa naša krajina smerom ku väčším a skorším problémom v budúcnosti. Toto treba mať na pamäti, a treba to mať ale na pamäti nielen pri tých tých skutočne dlhodobých riešeniach, ako je napríklad vyriešenie stability dôchodkového systému, znovuzavedenia vekového automatu, ale toto sa musí prenášať aj do tých, tých krátkodobých rozhodnutí, do každého jedného rozpočtu, ale potom, samozrejme, aj do tých denných rozhodnutí a toto, toto sa nedeje. Tak ako tu bolo povedané, blížime sa znovu do pásma vysokého rizika, každý jeden výdavok musí byť veľmi dobre zvážený, mal by byť posúdený, máme Útvar hodnoty za peniaze. A toto všetko by malo byť úplne tou, tou dennou rutinou každého rozhodnutia, no ale tá realita je zasa iná.
O rodinnom balíčku už nebudem hovoriť. Ja som ho spomínal včera pri mojich vystúpeniach, spomenul ho pán predseda dnes. Ja si dovolím znova spomenúť zasa také to krátkodobé rozhodnutie. Áno, je to jednorazový výdavok, to znamená, dosah na dlhodobé financie je minimálny, ale zasa tu máme zákon, ideme práve upravovať rozpočet, kde 1,3 mld. ide byť zapojené bez akejkoľvek informácie o tom, ako tie financie budú použité. To je zasa v príkrom rozpore s tým, ako by sa to malo robiť, ako aj Rozpočtová rada navrhuje, aby sa to robilo, a ja si myslím, že pán predseda bude mať dostatok času, lebo tú otázku dostal, aby povedal jeho názor na aktuálnu úpravu rozpočtu.
Ja som už zachytil, Rozpočtová rada sa vyjadrila, minimálne na Facebooku a, predpokladám, asi aj tlačovou správou, ale teda minimálne na Facebooku, kde teda už povedala, že jednoznačne i napriek energetickej kríze, i napriek určitým spôsobom mimoriadnej situácie by v žiadnom prípade sa tu nemala schvaľovať zmena rozpočtu, kde s výnimkou 207 mil., kde je jasné, že to ide na dôchodky, je to, sú to peniaze, ktoré sa nasypú do všeobecnej pokladničnej správy a až následne sa bude nejak riešiť ich využitie.
Takto by to fakt nemalo byť a ja ešte raz ďakujem predsedovi Rozpočtovej rady, že nastavuje zrkadlo, že tieto fakty a tieto chyby pomenúva, a chcem apelovať na ministra financií, chcem apelovať na ministerstvo financií a na celú vládu, aby počúvala Rozpočtovú radu, pretože tak ako bude ministerstvo financií riadiť naše verejné financie, tak sa budeme mať my všetci a naše deti v budúcnosti. A teda je otázka, že či to bude dobré, alebo zlé. Zatiaľ sme na veľmi zlej ceste, ktorá nás v nejakom časovom horizonte dovedie do vážnych, vážnych problémov, kde bude fakt problém zabezpečiť základné funkcie štátu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Beluský, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Myslím si, že vaše otázky zodpovie, samozrejme, pán predseda Rozpočtovej rady.
Ja len jednu vec si dovolím vlastne s tým HDP. No do toho výpočtu vstupuje nominálne HDP, ktoré bude teda výrazne zvýšené infláciou, tohtoročnou, budúcoročnou, a, samozrejme, toto nominálne HDP sa porovnáva so starými dlhmi, čiže s tými pôvodnými číslami, preto bude vlastne tento na pohľad veľmi dobrý vývoj zníženia, zníženia našej zadlženosti, ale ešte raz, a to musí padnúť, to je len krátkodobá epizóda, tak ako povedal pán predseda, ale hlavne to nijakovsky neukazuje, že sa nám niečo alebo že sa vláde niečo podarilo. Je to skutočne len dôsledok výraznej inflácie a nie je to nijak pozitívne, pozitívny vstup.
Ďakujem pekne.

Ja si prihlásim do rozpravy, hoci by som to mohol urobiť v záverečnom slove, ale predsa len si myslím, že by bolo zdvorilejšie umožniť kolegom a prípadne pánovi ministrovi sa k tomu vyjadriť, ak niektorí uznajú, že je to vhodné.
Ja, samozrejme, o tejto úprave môžem povedať asi len toľko, že súhlasíme asi všetci, že je správne humanizovať prostredie, v ktorom sa ocitnú akíkoľvek ľudia, aj tí, ktorí sú podozriví z trestnej činnosti. To je všetko v poriadku.
Avšak dávam do láskavej pozornosti skutočnosť, že k takýmto úpravám dochádza až potom, čo sa vo väzbe – a obzvlášť v kolúznej väzbe – ocitajú ľudia, ktorí boli predtým naši ľudia a o ktorých existuje ešte stále podozrenie, že sú naši ľudia. A tí naši ľudia si teraz vybavujú to, aby sa ich podmienky súčasné, alebo ktoré možno očakávajú v budúcnosti v dohľadnej, aby sa trošku poľudštili, pretože doteraz na to nezáležalo, lebo, samozrejme, vo väzbe sa ocitali len takí ľudia, ktorí nemali príslušnú moc, a teda, inými slovami, neboli naši ľudia, takže potiaľ ako-tak v poriadku.
Ovšem o čom mám veľmi veľké pochybnosti, je to, že takouto úpravou sa ukladajú ďalšie a ďalšie povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, konkrétne v súvislosti s potrebou prítomnosti na úkonoch, ktoré chce vykonať väzobne stíhaný pred advokátom alebo notárom. A nie je vôbec z môjho pohľadu jasné, ako bude možné aj tieto úkony vykonávať tak, aby neboli zneužívané. Nie, nie je možné za... zabezpečiť za takto navrhovaných podmienok to, aby sa tie úkony neo... neopakovali, ja neviem, každý deň trikrát. To mi nie je jasné. A viete, keby sme mali slušnejšiu spoločnosť, tak by to asi nejak fungovalo, že by to neprichádzalo v úvahu. Ale my nemáme slušnú spoločnosť, a hlavne my nemáme advokátov, advokátsku komoru, ktorá by sama dohliadla na to, že advokáti nezneužívajú svoje postavenie.
My máme advokátsku komoru takú, ktorá je prístavom pre bývalých príslušníkov iných právnických povolaní, ktorí boli vyhodení z tých, z tých povolaní, najmä sudcov, a tam pristanú. Máme advokátsku komoru, v advokátskej komore pristanú. A máme advokátsku komoru, ktorá sa nevie vysporiadať v podstate s nekalou, nechcem to nazvať trestnou činnosťou, ale v podstate nekalou činnosťou svojich členov, využívajúc skutočnosť, že má monopol na to, že bez advokátskej komory si nikto nevie predstaviť tú existenciu, ani nemôže, ale to, že advokátska komora si neplní svoju povinnosť dohliadať na to, aby advokáti čestne vykonávali svoje zákonné povolanie, to je príčinou toho, že existujú obrovské obavy, že takéto, takáto úprava zákona bude advokátmi zneužívaná.
Predsa mi nikto nepovie, že, že advokáti, ktorí sa vyznamenali takými excesmi, ako je nejaký advokát Para alebo jemu viacerí podobní, že nebudú tieto, tieto ustanovenia zneužívať, čiže nebudú zaťažovať orgány činné v trestnom konaní, že si nebudú vymýšľať úkony tak, aby unavili tých, proti ktorým bojujú za svojich klientov, za obrovské peniaze, podotýkam, bojujú proti tým, ktorí majú, majú veľmi priemerné platy, a jednoducho sa ich snažia, snažia unaviť.
Čiže ešte raz, myslím si, že áno, humanizácia väzobne stíhaných, v poriadku, ale nie ich ochrana do miery, ktorá znemožňuje zabezpečeniu, zabezpečenie alebo dosiahnutie účelu trestného stíhania, a to je spravodlivý proces a odsúdenie tých, ktorí majú byť odsúdení, lebo je realitou u nás, že vďaka tomu, aký, akú to máme históriu a ako si v podstate advokáti vymohli to, že budú kontrolovať trestný proces, tak vďaka tomu my nie sme schopní dosahovať očistu spoločnosti tak, ako táto vláda, ktorá nám tu teraz vládne, to všetkým sľúbila. To je chiméra, jednoducho to nefunguje, a tí, ktorí sa ocitli vo väzení alebo sú väzobne stíhaní, alebo im to hrozí, tak tí teraz bojujú a o to, aby sa to celé zvrátilo, aby všetky sľuby boli márne.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rady schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporučil Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1035a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel, ak dovolíte, zdôrazniť tri veci. To, čo povedal pán poslanec Baránik, je, samozrejme, reflexiou jednej časti stavu na súdoch, ja by som chcel, aby zaznelo v tomto pléne a aj na základe mojej osobnej skúsenosti, že existujú sudcovia v rodinnoprávnej agende, ktorí, naopak, sa snažia rozhodovať tak, ako im káže zákon, v najlepšom záujme dieťaťa a robia to vlastne rýchlo. Chcel som, aby to zaznelo. Nieže neexistuje aj iná skúsenosť, ale existuje veľmi zjavne aj táto, po prvé.
Po druhé. Samozrejme, že reflexiou toho, čo hovoril Alojz Baránik, čo som hovoril ja alebo zdôrazňoval aj pán minister, veď to bolo v skutočnosti predmetom reformy súdnictva, ktorý poznáme pod tzv. skratkou súdna mapa, a predovšetkým, predovšetkým v tom, že nám predsa ide o špecializáciu, aby tí sudcovia v rodinnoprávnej agende mali viac priestoru na zložitejšie kauzy, aby sa im mohli venovať, aby sa im mohli venovať v spolupráci s inými organizáciami, inštitúciami, jednotlivcami, aby nabádali, aby pomáhali a aby čo najrýchlejšie rozhodovali. Využívam túto príležitosť a by som poprosil pána ministra, ja rozumiem tomu, že situácia je zložitá, rozumiem politickým okolnostiam, ale zdá sa mi dobré, aby nejakým spôsobom špecializácia sudcov, resp. súdov v Bratislave, Košiciach na okresnej alebo krajskej úrovni, kde môžme umožniť takúto špecializáciu sudcov na poručenskú agendu hlbšiu a lepšiu, než je dnes, aby ju ministerstvo podporovalo a vytváralo pre tých všetkým predpoklady, rozumiem, že do veľkej miery je závislé aj od toho, aká bude spolupráca medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií. Samozrejme, že tomu rozumiem.
A po tretie. Budem rád, ak podporíte môj pozmeňujúci návrh, samozrejme, že toto plénum sa vyrovná aj s návrhom pani poslankyne Katky Hatrákovej. Ja v každom prípade by som bol rád, aby sme zákon ako celok, nech to bude akokoľvek, schválili, lebo si myslím, že je výrazným zlepšením situácie oproti dnešku, a zároveň to je moje posledné slovo v tomto, predpokladám, že ak sa nestane nič nepredpokladané, budeme o tom hlasovať v utorok o 11.00 hod.
Ďakujem veľmi pekne.