Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som na začiatku povedal, že budeme podporovať novelu. Ja som veľmi rád, že túto novelu, ktorú sme pripravovali ešte my na ministerstve, sa konečne podarilo dostať do Národnej rady. Ja som sa aj celkom obával v rámci toho dlhého trvania času vymenovania nového ministra, že tento návrh alebo táto novela sa posunie až na októbrovú schôdzu. Musím povedať, že to by spôsobilo naozaj enormné problémy hlavne kolegom na ministerstve školstva, ktorí potrebujú, aby tento návrh zákona bol schválený skôr, aby bol podpísaný prezidentkou, aby sa nastavili všetky ostatné veci a ja dúfam, že v druhom čítaní sa nebude nejakým výrazným spôsobom meniť, nie sú tam okrem tej jednej veci, ktorú spomínal pán minister v rámci investícii, resp. kupovania budov a ostatných náležitostí, žiadna sporná vec. Aj tuto by som ja obhajoval ešte v rámci druhého čítania, aby tam zostala, pretože môže otvoriť ruky ministerstvu.
Reforma poradní začína, tak ako bola spomínaná, teraz od 1. januára 2023 a na to, aby sa mohla spustiť, resp. aby o rok na to sa mohlo spustiť aj nové financovanie, potrebujeme mať jednotlivé dáta, čo poradne robia. A tieto jednotlivé dáta, čo poradne robia, potrebujeme mať od všetkých poradní, teda nie iba od tých štátnych, ako sa rozpráva, ale aj od ostatných poradní, ktoré sú zaradené teda bez nejakého rozdielu zriaďovateľov. Momentálne tieto dáta od súkromných poradní nemáme, musím povedať, že keď sme prišli na ministerstvo školstva, začali sme pripravovať reformu poradní, tak v rámci tejto reformy poradní sme naozaj narážali na také tie sporné veci, čo sa týka dát, lebo na základe toho sme nevedeli nastavovať ostatné postupy, ostatné kroky a už vôbec nie nejakým spôsobom financovanie. A viete, že máme aj niektoré poradne, hovorím že niektoré, nie všetky, ktoré majú neúmerné, veľké množstvo klientov a veľmi málo zamestnancov, takže je to veľmi sporné, že akým spôsobom poskytujú tieto služby, ako sa venujú deťom, ako robia jednotlivé diagnostiky.
Dovoľte mi, aby z mojej strany som ešte povedal, že čo sú také tie najzákladnejšie a kľúčové veci a čo je podstatou novely tohto zákona, okrem toho, že potrebujeme na nastavenie tých spravodlivých a transparentných zmien vo financovaní štátnych a neštátnych poradní. Možno takými inými slovami, pretože niektorí kolegovia sa ma aj pýtali, že čo vlastne touto novelou budeme riešiť. Tak tento systém poskytovania odborných činností pre deti a ich rodiny financovaní štátu musí byť na základe skutočnej podpory. Toto je veľmi dôležité, aby sme to stále opakovali, pretože tu máme tú historickú skúsenosť, že sa to takto nedialo, že to nebolo na základe skutočnej podpory, ale bolo to na nejakom, ja poviem, že aj princípe biznisu s deťmi a kvôli tomu hlavne musíme nastaviť rovnaké pravidlá vo všetkých poradenských prvkoch celého poradenského systému.
Tieto rovnaké pravidlá znamená, že obsah odbornej činnosti má byť financovaný na základe toho, o akú náročnosť poskytovanej služby ide. Tu musí ísť o kvalitu a nie o kvantitu. Môžme sa stále vracať do histórie, kde vieme, že boli takéto problémy, že sa veľmi výrazne diagnostikoval kvôli tomu, aby sa nahnali nejaké počty, ale tá kvalita naozaj v tomto prípade nebola. A keďže v súčasnosti nemáme alebo ministerstvo školstva nemá detailné dáta o kvalite poskytovaných služieb za všetky tieto poradne, táto novela zákona 597 nám poskytuje ten právny rámec alebo ministerstvu školstva poskytuje ten právny rámec, aby od každej jednej poradne, tak ako som spomínal, bez toho nech vieme, aký to je zriaďovateľ, teda všetky typy zriaďovateľa, aby sme mali informácie, aby sme mali informácie, že kto, s čím, prečo, akými výsledkami, akým spôsobom pracuje s deťmi a na základe toho, aby sa mohol vytvoriť už konečne transparentný systém, ktorý pomôže v prvom rade deťom.
Možno si budete klásť otázku, že prečo je dôležité tá vec v rámci procesu reformy poradní. Asi všetci, ktorí sa venujeme tejto téme, viete, že to začalo už v 2019, tam boli také tie prvé nástrely, prvé návrhy, ktoré sa prezentovali ešte pod pani riaditeľkou Motlovou. Tam nebola nejaká politická, možno aj iná vôľa, aby sa naozaj zmenil poradenský systém. Tá zmena nastala príchodom nových ľudí na ministerstvo školstva, ktorí naozaj sa nadýchli, začali stavať na tom podklade, na tom prvotnom základe v roku 2019 a ja som veľmi rád, že sa to potom pretavilo do spomínanej novely na jeseň v roku 2021 a teraz že pokračujeme ďalej k tomu, aby sa zbierali dáta, aby od nasledujúceho kalendárneho roku toho ďalšieho, sme vedeli nastaviť aj financovanie. Možno tri také dôležité veci, ktoré ja som vnímal, keď sme tvorili tento návrh zákona, a to bola jednotnosť systému, to boli štandardy jednotlivých činností, a to bolo také to motto, že bližšie k školám, pretože sme vnímali, že tento poradenský systém je naozaj ako keby odtrhnutý v niektorých segmentoch od škôl.
Čo sa týka jednotnosti systému, ktorý sa nastavuje, tak tam je veľmi dôležité, že rodič už nemusí rozmýšľať, na akú diagnózu má dieťa, že akú poradňu má navštíviť, pretože od januára budúceho roku ´23 budú všetci odborníci pod jednou strechou. Ako to funguje v súčasnosti, to určite viete, ale možno vysvetlíme ešte raz, ak som rodič dieťaťa, ktoré má v škole ťažkosti, a neviem, že prečo má tieto ťažkosti, navštívim štandardnú poradňu, tam ma príjmu, ja absolvujem vyšetrenie, dieťa si zvykne, zvykne si na poradňu, zvykne si na kolegov, resp. teda odborníkov, ktorí sú tam. Potom však môjmu dieťaťu budú diagnostikovať nejakú diagnózu, ktorá už nemôže byť vykonávaná v tom štandardnom centre, ale pôjde do špeciálnopedagogického centra v súčasnosti, teda do druhého centra. Tam znova budú robiť diagnostiku, tam si znova bude musieť zvyknúť na prostredie, bude si musieť zvyknúť na odborníkov a paradoxom je, že aj v tomto centre sú tí istí odborníci, ktorí sú aj v tom štandardnom centre, v tom ja hovorím, že bežnom prúde, ktorý je. Sú tam psychológovia, špeciálni pedagógovia, špeciálni logopédi a tak ďalej a tak ďalej a je to, je to nezmyselné, aby sme dieťa, ktoré si má zvyknúť na nejaký štandard, potom opätovne posúvali. Toto je ten problém, ktorý zažívame pri prideľovaní asistentov učiteľa, že sa deje na školách, že každý rok pomaly je možno iný asistent, čo dieťaťu nepomáha, a to sa tiež rieši v rámci nárokovateľných opatrení asistentov.
Teda po novom, po schválení tejto novely, budú všetky centrá pod jednou strechou a rodič príde do poradni, a tam v tejto poradni ostane počas celého dňa. Nielen touto novelou, ale aj tou, ktorú sme schválili na jeseň ´21. Toto je to pokračovanie, aby sme vedeli nastaviť ten systém.
Druhá vec, ktorú som spomínal, sú štandardy činnosti. Akýkoľvek rodič alebo kdekoľvek rodič príde s dieťaťom, ten štandard kvality bude vo všetkých poradniach rovnocenný. Ja nebudem hovoriť, že rovnaký, ale budem hovoriť, že rovnocenný. Toto zároveň teda zabraňuje nesprávnemu zaraďovaniu detí do špeciálnych škôl, to sme zase zažívali, ja tu nechcem vymenovávať tie sporné mestá alebo obce, kde vieme, že boli tieto kauzy, ale treba sa na to naozaj veľmi podrobne pozerať, a treba robiť tie jednotlivé kroky. Aj toto je jeden z tých krokov, aby sa takéto veci nestávali, aby sme vedeli zabrániť zaraďovaniu detí do špeciálneho prúdu škôl napríklad aj tým, že namiesto takej tej komplexnej diagnostiky, ktorá sa používala v minulosti, sa v súčasnosti v niektorých, opakujem znova, v niektorých centrách používala iba určitá časť tohto diagnostického systému a možno práve keby prekročili tú časť, ktorá im dovoľuje, či už financie, alebo ostatné možnosti jednotlivých poradní, toto dieťa, by sme prišli na to, že nemá takú diagnózu alebo že má inú diagnózu a na základe toho by sme vedeli nastaviť jednotlivé jeho pôsobenie aj v ďalšom, ďalšom živote.
V súčasnosti teda bude to nastavená tak, že každá poradňa bude využívať alebo v súčasnosti, teda každá poradňa využíva aj iné testy, a tým spôsobuje aj iné vyhodnocovanie. Vzniká tam viacero problémov v praxi, môže tam byť chybovosť, môže tam byť rozdielna miera kvality pre všetky deti alebo aj pre ich rodičov, samozrejme, lebo na toto veľmi vplývajú následne aj rodičia.
Dôležitá vec, ktorá ešte sa udeje, ktorú som spomínal v rámci toho tretieho bodu, je, že bližšie, bližšie v školách. Bližšie v školách znamená, že súčasťou tohto poradenského systému tak ako je nastavených tých päť krokov, ktoré pripravovala organizácia VÚDPaP v rámci poradenského systému, sa stáva aj učiteľ. Stáva sa učiteľ v triede a stávajú sa aj odborní zamestnanci na školách, pretože tam nie je možné to nejakým spôsobom oddeliť, toto sú prepojené nádoby, ktoré musia naozaj veľmi dobre fungovať a musia fungovať aj do budúcna hlavne kvôli tomu, aby sme pomohli každému jednému dieťaťu, ak chceme, aby dieťa bolo úspešné, aby bolo úspešné, či už v škole, alebo následne potom v živote, tieto poradenské zariadenia musia bezpodmienečne fungovať so školou. Nemôžu to byť nejaké oddelené nádoby, tak ako som spomínal.
V súčasnosti to funguje aj tak, že niektoré poradne naozaj nefungujú so školami alebo že tam nie je taký ten štandard, že každá škola je na rovnakej úrovni a takýmto spôsobom komunikujú, ale možno niektoré školy majú lepšiu komunikáciu, niektoré školy majú inú komunikáciu, preto aj VÚDPaP nastavoval jednotlivých päť krokov poradenského systému tak, aby ten prvý, resp. prvé dva boli na školách, aby boli zafinancované, aby školám boli poskytnuté finančné prostriedky a na to potom nastavujeme ďalšie kroky, ktoré sú.
Preto po novom od januára súčasťou poradenského systému je aj automatická práca v škole, teda odborníci z poradní budú spolupracovať nielen s rodičom dieťaťa, ale aj s pedagógmi alebo odbornými zamestnancami na školách. To sú také tie tri základné veci, ktoré som vnímal ja, keď sa tvorila táto novela. Ja dúfam, že tam zostanú a že takýmto spôsobom pôjde aj do druhého čítania, následne bude schválený. Treba ešte podotknúť, že táto novela je súčasťou aj jedného z míľnikov plánu obnovy v komponente 6, je to 3. Je pravda, že toto splnenie máme až v roku, v ďalšej platbe, teda v štvrtej platbe, nie v tretej platbe, ktorá má byť na jar. Ja som veľmi rád, že takýmto spôsobom sa to podarilo predpripraviť, že aj pán minister budete mať omnoho jednoduchšiu prácu potom v rámci takého odčiarkávania si jednotlivých míľnikov cez štvrtú platbu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som chcela len veľmi pekne poprosiť, som sa dozvedela, že viacero poslancov Národnej rady tu dnes bolo s pozitívnym testom na covid. Vieme, že kto je pozitívny na covid, poslanec, môže sa zúčastňovať hlasovania, na to sú uspôsobené hlasovacie zariadenia na balkóne, ale som sa dopočula, že boli to aj poslanci, ktorí boli ako navrhovatelia, resp. spravodajcovia zákonov. Ja by som chcela poprosiť, aby ste urobili s pánom predsedom poriadok, aby sa tieto veci neopakovali. Covid je nákazlivá choroba a myslím si, že opatrenia, ktoré Úrad verejného zdravotníctva v tejto veci vydal, sú jasné. Možno sa niečo zmenilo, ale pochybujem, že by zmenili to, že pozitívny človek, hoc má respirátor, sa pohybuje medzi ľuďmi, ktorí toto, chorobu, túto chorobu nemajú. Tak chcem vás poprosiť o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za reakcie a pokúsim sa na niektoré reagovať.
Pán poslanec Gyimesi tvrdil, že tento návrh zákona je na ochranu štátnosti. Rozhodne nie. Dúhové vlajky neohrozujú slovenskú štátnosť, ani LGBTI komunita neohrozuje slovenskú štátnosť. A to, že povedal, že súhlasí, že by nemala byť na štátnych budovách vlajka akejkoľvek ideológie, ktorá popiera ľudské práva, no tak je zvláštne, že tu nemáme návrh zákona, ktorý by zakazoval vyvesovanie vlajok ideológii, ktoré popierajú ľudské práva, a mám tu návrh zákona, ktorý zakazuje dúhové vlajky alebo teda vlajky ideológií, ktoré propagujú údajne nejakú sexuálnu orientáciu.
Pán poslanec Potocký, veľká skupina ľudí je taká, že sa jej nepáčia dúhové vlajky, no, to je život v demokratickej a slobodnej spoločnosti, že sa deje mnoho vecí, ktoré sa nám nemusia páčiť, ale mali by sme ich tolerovať pokiaľ nepresiahnu nejakú, nejakú mieru. Vyvesovanie dúhových vlajok určite žiadnu mieru nepresiahne.
Pán poslanec Schlosár, sa ma tu pýta, že či nie som homosexuál, no tak môžem spraviť pri tejto príležitosti ´coming out´ zoči voči fašistom, ako je pán poslanec Schlosár a jemu podobní, sa cítim byť pevnou súčasťou LGBTI komunity.
Pán poslanec Kuffa, hovoril, že ukrajinský parlament ratifikoval Istanbulský dohovor, však dobre. To treba oceniť, to súhlasím.
A pán poslanec Mičovský, ocenil pána ministra Káčera, tak ja len dopoviem, že síce som opozičný poslanec, ale považujem ho za svojho ministra ako občan tejto krajiny, a tiež som s jeho pôsobením doterajším a názormi spokojný.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, odpichnem sa od faktickej poznámky pána poslanca Mičovského, ktorý hovoril, že teraz, teda okrem iného hovoril, že teraz nie je čas na to, že sú tu dôležitejšie veci. A s tým zvyškom, čo hovoril pán poslanec Mičovský, v zásade súhlasím, toto podľa mňa, čo som citoval, nie je veľmi dobrý argument, lebo vždy sme v tej situácii, že je niečo oveľa dôležitejšie ako drvivá väčšina z toho, čo tu, čo tu riešime. Poslanci majú právo prichádzať s legislatívnou iniciatívou, a teda každý pociťujeme tú dôležitosť veci rôzne. Podľa mňa je to zlý návrh a nesprávny. A myslím si, že by som ho takto vnímal, aj keby boli vyriešené už všetky ostatné problémy, ktoré na svete sú, a toto by bol ten, ten posledný, tak aj v tej situácii by som s tým návrhom nesúhlasil, kritizoval ho a vystúpil proti nemu v rozprave.
A pán poslanec Gyimesi v úvodnom slove nabádal na to, aby tá debata bola vecná a aby sa to teda nezvrhlo na nejaké hejty voči LGBTI komunite. Len zvláštne, že to povedal len pár minút po tom, čo LGBTI komunitu prirovnal alebo vypichol k zoofilii, čo teda je snaha dehonestovať, a teda zdá sa mi to dosť, dosť nechutné, ak hodnotím LGBTI komunitu prostredníctvom toho, že existujú aj zoofili. Potom sa pani poslankyňa Vorobelová pridala s pedofilmi a nekrofilmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musím vás upozorniť, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pán poslanec Schlosár sa pridal s deviantmi a chorou sexuálnou menšinou, ďalší poslanci tu spomínali rôzne počty, počty pohlaví, tak áno, je to taká salámová metóda, o ktorej tu hovoril pán poslanec Goga, akurát v opačnom garde, lebo to nie je, že by sme tu jednali o nejakom návrhu zákona, ktorý má zlepšiť postavenie LGBTI. Ale je celkom logické, že keď prídete s takýmto návrhom zákona, tak to dá priechod aj takýmto homofóbnym poznámkam.
Ale teda k samotnému návrhu zákona. Navrhujete doplniť do zákona o štátnych symboloch ustanovenie, že na budovy a v budovách ustanovizní, uvedených v § 3 ods. 1, teda štátne, štátne orgány, a na budove, a v budovách, v ktorých sídli verejný ochranca práv, sa zakazuje umiestniť symboly hnutí, organizácií, komunít alebo ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie. Tak keby tam bolo, že akýkoľvek druh ideológie, tak možno by sa tomu dalo rozumieť, ale prečo akýkoľvek druh práve sexuálnej orientácie? Prečo nie napríklad zástavy alebo symboly hnutí organizácií a ideológií propagujúcich nenávisť, neznášanlivosť, extrémizmus? Keďže u nás máme dvojaký meter na posudzovanie komunistickej a fašistickej symboliky, tak aj po schválení vášho návrhu zákona teoreticky, ak si nejaký štátny orgán alebo obec vyvesí sovietsku vlajku, symbol komunizmu, tak to bude v poriadku, nebude to zakázané zákonom, ale dúhová vlajka zakázaná bude. Príde mi to zvláštne z hľadiska dôležitosti toho, čo by mal štát vôbec zakazovať. Ak by mal niečo zakazovať, tak som presvedčený, že by mal zakazovať ideológie a ich prejavy, ktoré sú extrémistické, nenávistné, totalitné.
A symbolika, a to tu už tiež zaznelo v rozprave, symbolika je dôležitá. Niekedy ju môžu prejavovať aj štátne orgány alebo verejné orgány, keď Ukrajina bola napadnutá Putinovým Ruskom, tak viaceré aj verejné inštitúcie vyvesili ukrajinské vlajky, hoci Ukrajina, nie sme súčasťou Ukrajiny, ale takouto formou podporovali Ukrajinu ako obeť agresie a dávali najavo svoju solidaritu. Keď v Bielorusku boli sfalšované prezidentské voľby, tak opäť viaceré inštitúcie vyvesili vlajky, teda tradičnú bieloruskú vlajku, nie tú oficiálnu Lukašenkovu, ale tradičnú historickú bieloruskú vlajku. Zvyknú sa vyvesovať vlajky Tibetu, onedlho budeme mať deň, Deň Taiwanu, tak na niektorých budovách alebo v niektorých budovách sa objaví, objaví taiwanská vlajka. Sú situácie, keď sa vyvesuje rómska vlajka na pripomenutie si nejakej, nejakej udalosti. Čiže symbolika má svoj význam a myslím si, že má význam aj vo vzťahu k demonštrovaniu tolerancie a nastaveniu prijímania voči LGBTI komunite.
Pán predkladateľ tu spomenul zákaz maďarských vlajok alebo teda vlajok iných štátov na zápasoch. Ja by som nemal problém, aby sme tento zákaz zrušili, lebo zdá sa mi to neprimeraný zásah do slobody prejavu. A napokon keď v roku 2019 na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia na návrh SNS bol, bolo v podstate zakázané hrať a spievať zahraničné, ale teda najmä maďarské, maďarskú hymnu na oficiálnych podujatiach a bolo, bolo, nebolo zjavné, že a kde, tak ja som bol ten, ktorý na to upozorňoval, ktorý to kritizoval a pod vplyvom ktorého to potom bolo, bolo zmenené, alebo MOST - HÍD si to vtedy akosi, akosi nevšimol.
A v rozprave pán predkladateľ povedal, že teda nemožno porovnávať národnostné menšiny a sexuálne menšiny. Ja si myslím, že nikto netvrdí, že národnostné menšiny a sexuálne menšiny sú, sú tá istá kategória, že majú tie isté problémy alebo že by to bolo to isté. A na druhej strane si myslím, a som o tom hlboko presvedčený, že vo vzťahu k menšinám, a teraz je jedno, či sú to národnostné, náboženské, názorové, politické alebo sexuálne, je potrebné, aby väčšina sa správala tolerantne, aby ich akceptovala, aby bola voči nim ústretová, znášanlivá, a teraz nehovorím o nejakých menšinách, ktoré šíria, šíria nenávisť a neznášanlivosť, aby nedošlo k omylu, ale k menšinám, ku ktorým ľudia patria na základe toho, že sa takí narodili alebo že takí, že sa tak, že sa tak cítia. A z tohto ohľadu sú menšiny porovnateľné, aj národnostné, aj sexuálne.
A opäť, ja nehovorím, že je to to isté alebo že má byť, má byť rovnaká legislatívna úprava práv príslušníkov národnostných a sexuálnych menšín.
Pán poslanec Kuffa tu vo svojom príhovore okrem iného tvrdil, že dúhové vlajky dehonestujú štátne symboly. No tu by som rád upozornil, že vy navrhujete novelizovať zákon o štátnych symboloch, pričom to, dúhová vlajka nikto netvrdí, že je štátny symbol. Neviem si síce predstaviť, akým spôsobom vyvesenie dúhovej vlajky na budovu, v ktorej sídli štátny orgán, by mohlo dehonestovať štátnu vlajku Slovenskej republiky alebo iný, iný štátny symbol, ale rieši to niečo, niečo úplne, úplne iné.
A tá otázka, otázka, asi by som tým aj skončil, či je akt sexuálnej orientácie aj predmetom nejakej diskriminácie, tak tu by som zacitoval asi mesiac staré vyjadrenie pána ministra Káčera z doby, keď ešte nebol ministrom, ale už bolo známe, že má nastúpiť, ktorý hovorí, že: "Iná farba pleti a priznaná homosexuálna orientácia dokážu robiť peklo v živote. Vyspelosť spoločnosti sa okrem iného hodnotí aj akceptáciou a rešpektovaním inakosti. Garantovanie rovnakých občianskych práv a služieb štátu občanovi by malo byť minimum. Podpora tých, ktorých ich inakosť nejako hendikepuje, by mala byť samozrejmosť. Dôležitá je celková atmosféra v spoločnosti. Keď netoleranciu a nenávisť k inakosti živia ľudia, čo by mali byť vzorom cnosti a ťahať spoločnosť k vyšším štandardom humanity, je to odporné a nízke. Pre mňa dúhová vlajka nie je symbolom propagovania inej sexuálnej orientácie, však je to nezmysel ako hrom. Kto je hetero, bude hetero, aj keby mu obývačku oblepili dúhou. Je to pre mňa symbol tolerancie a akceptácie inakosti."
Ja som síce v tejto chvíli opozičný poslanec a návrh predkladá jeden odjakživa koaličný poslanec a jeden čerstvo de facto koaličný poslanec, čiže nie je to môj minister zahraničných vecí, ale súhlasím s ním podstatne viac ako vy a ako to, s čím vy prichádzate.

Ďakujem pekne.
Juraj, ty si sa navážal do transľudí, že to považuješ za nenormálne, ak sa niekto narodí ako muž a prejde transakciou a po nej chce, aby sme ho oslovovali ako ženu. To je normálne. Ja považujem za nenormálne, ak sa narodí niekto a je pomenovaný ako Juraj a po štyridsiatich rokoch sa rozhodne, aby sme ho oslovovali ako György. Je možno taký poetický kalkul. Ale teda dobre. Povedal si tiež, že, že si pripravený týmto ľuďom pomáhať, že by sme im mali pomáhať. Tak to som veľmi rada, pretože pevne verím, že návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorý predkladáme zajtra alebo pozajtra v hlasovaní podporíš.
Ďakujem.

Pán poslanec Gyimesi, povedali ste to, čo hovoríme my a je to napísané aj v ústave. Otec je muž, matka je žena a deti sú deti. Žiadne iné cicavce to nerobia. To nie je inde v prírode. Robíme to len my, keď niekto tvrdí opak, je to dekadencia. Tak nerozumiem celkom, že čo si tým chcel povedať. Ale ak si chcel povedať, že inde v prírode neexistuje homosexuálne správanie zvierat, tak to nie je pravda. Aj iné zvieratá sa správajú homosexuálne. A ak si tým chcel povedať, že žiadne iné cicavce nemajú homosexuálne manželstvá, tak ani heterosexuálne manželstvá nemajú žiadne iné cicavce, tak ako nemajú žiadne iné cicavce parlament. Ale teda neviem, aký to má byť argument v rámci tejto debaty.
A môžeme mať, samozrejme, že rôzny názor, že čo je normálne, že ako sa má kto obliekať na akej akcii a pred deťmi a čo nie je normálne, čo by nemalo byť. Ale úplne normálne je, keď sa dvaja ľudia majú radi, žijú spolu, vychovávajú spolu deti, starajú sa o ne, starajú sa o seba a majú vzájomné práva a povinnosti upravené zákonom. A to bez ohľadu na to, či tí dvaja ľudia, ktorí sa majú radi a žijú spolu, sú ľudia rôzneho pohlavia alebo sú to dvaja ľudia rovnakého pohlavia. To je úplne normálne. A my ako Národná rada by sme mali pre to vytvoriť nejaké právne prostredie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, no veď na toto sme presne apelovali, veď tu sú vedľa seba dva procesy, že skutočne bez problémov prijaté dôchodky, a teda neprijatá zmena rozpočtu. Je tak mimoriadna situácia, že keby vláda prišla, že trikrát so zmenou rozpočtu, ktorá keby táto pokrývala tých 207 mil., ktoré sú teda takto, tak bez problémov, si myslím, to by zasa dostalo, dostalo tých 130 hlasov plus. Čiže o toto, samozrejme, to sme tu aj ja osobne som to v predchádzajúcej rozprave hovoril, že ak by sa výdavková strana spresnila alebo teda riešilo len to, čo sa v danom momente riešiť dá, tak tá situácia by tu bola, som, predpokladám, že iná, pretože všetci cítime, áno, je tu energetická kríza, je tu inflačná kríza, ekonomiku máme jednu bez ohľadu na to, či sme opozícia, alebo koalícia a proste treba pomôcť aj firmám. Čiže tuto, s týmto len potvrdzujem to čo Ondro, nie je, nie je tento rozpor, tu je rozpor v tom, že 1,3 mld. je v tomto momente bianco šek, tak ako to teraz spomenul aj pán Beluský, takže toto je ten problém. No a tak zasa sa raz ide tak nejak hlavou proti múru, ono tá, tá právnická vec, ako sa to urobilo, je, že návrh totožný, len k nemu prišlo vlastne na novo vládou schválené skrátené legislatívne konanie, ale iste, samozrejme, bola možnosť, aby vláda stiahla pôvodný návrh a súčasťou skráteného bol nový návrh, ktorý by teda reflektoval veci, ktoré tu zazneli v predchádzajúcej rozprave. To hlavou proti múru. Pán minister Matovič to tak nejak ide spolu, že to takto poviem.
Ďakujem pekne.

Tiež by som sa chcel ako pán poslanec Viskupič dotknúť toho procesu a z formálneho hľadiska je to asi, asi v poriadku, že vláda môže opätovne požiadať o skrátené legislatívne konanie aj k tomu istému návrhu. Môže sa to zdať zvláštne, keďže pri zákonoch je šesťmesačná lehota, keď nie je možné opätovne predložiť taký istý zákona alebo návrh zákona, vo vzťahu k návrhu na skráteného legislatívne konanie to možné je, tam také obmedzenie v zákone o rokovacom poriadku explicitne stanovené nie je. A ale aj tak je namieste sa teda pýtať, že čo sa zmenilo alebo či, či ten návrh je nejaký iný alebo iba, iba vláda teda bude skúšať a skúšať až raz tu bude taká zostave, že, že prejde aj ten návrh na skrátené legislatívne konanie. Ale teda vecne by som sa chcel spýtať a nebudem sa kvôli tomu hlásiť do rozpravy keďže to súvisí aj s tým, čo hovoril pán poslanec Viskupič, že či vláda neuvažovala že by, že by predložila okrem ďalšieho návrhu na skrátené legislatívne konanie aj návrh novely zákona o štátnom rozpočte, ktorý by povedzme vyšiel v ústrety tým pochybnostiam a výhradám, ktoré tu zazneli v rozprave, lebo ja nevnímam tú náladu takú tak, že by bola a priori väčšina, väčšina parlamentu proti akejkoľvek zmene rozpočtu, ale toto sa nám zdá tak všeobecné, že, že nenašlo sa dosť poslancov, aby podporili skrátené legislatívne konanie. Možno keby sme tu mali v tejto chvíli iný návrh novely zákona o štátnom rozpočte, kde by bolo konkretizované aspoň to, čo konkretizované byť môže, lebo uznávam, že možno nie všetko môže byť konkretizované, tak by sa tu nemuseli rátať hlasy, že či to prejde o dva hlasy alebo o jeden hlas, alebo to neprejde o jeden hlas, ale by to pohodlnou väčšinou prešlo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no ako začať? Máme tu znova skrátené legislatívne konanie k návrhu zmeny rozpočtu na tento rok, ktoré sme takto včera či predvčerom, včera neschválili. Okej. Vláda expresne znovu schválila a doručila nám naspäť toto skrátené legislatívne konanie, no ja by som povedal, že deje sa to celé v takom chaose, že tentokrát prerokovanie, zaradenie a prerokovanie prekvapilo dokonca ešte aj organizačný odbor, ktorý teda zvláda iné veci, a prihlásiť do rozpravy som sa musel na čistý papier, pretože ešte ani nestihlo sa vôbec pripraviť to tlačivo. Presne takto by asi veci nemali vyzerať a zrovna vtedy, keď riešime vec za jeden a pol miliardy eur - navýšenie príjmov, ale aj výdavkov rozpočtu. Čiže máme tu niečo, o čom sme rozhodli včera okej, máme znova, znova skrátené, môže to tak byť, tak sme tu naspäť.
Druhá vec, čo chcem povedať, je, takto dnes ráno tu mal sedieť minister Matovič a predkladal, mal predkladať zákon o Štátnej pokladnici. Nesedel, nepredkladal, je 13.15 h, mal sedieť, či už k tomuto skrátenému, ale aj ku dani z ruskej ropy na výbore pre financie a rozpočet, nesedel, nepredkladal. 14.00 h bolo termínované, termínovaný zákon o ruskej ropy, o ruskej rope, ktorý mal, samozrejme, predkladať v pléne minister Matovič, nesedel, nepredkladal. A dnes, keď sme teda takto expresne rýchlo zaradili toto skrátené, tak tu mal sedieť pán minister Matovič, tu mal vysvetľovať, prečo je to tak urgentné a tu mal sedieť. A nie tu poslať ministra sociálnych vecí, ktorý zasa si tu bude musieť vypočuť kritiku úplne, ktorá mu vôbec nepatrí, proste ja sa pýtam, čo má také na práci pán minister financií, či skutočne teda je toto, čo tu preberáme, tak dôležité, keď si pán minister nenájde čas na to, aby sa tu posadil a povedal nám za prvé, prečo je to dôležité a za druhé, aby nám povedal, kde chce tú 1,3 mld. eur minúť, komu chce pomôcť, áno, pomôcť treba, ktorým zraniteľným skupinám obyvateľov, ktorým firmám, ktorým ďalším skupinám, ktorým pomôcť treba.
Vidíme, že skrátené je možné poslať expresne rýchlo, tak ja sa pýtam, keď to je možné urobiť v priebehu týždňa dvakrát, prečo teda si vláda nevie sadnúť, počkať aj na nejaké výsledky európskych rokovaní a jednoducho napísať do toho návrhu ako a komu tie peniaze budú pomáhať. Ak by to tam napísali, tak by to dopadlo presne tak, ako pred chvíľkou hovoril minister sociálnych vecí, kde teda zákon o štrnástom dôchodku prešiel 130 hlasmi, myslím. Čiže ja si myslím, že táto Národná rada si zaslúži vedieť pri takýchto sumách, to je 1,3 mld., je to 1,5, ale teda rátam týchto 200 mil., že tie sú nejak určené. Národná rada si zaslúži pri takomto hlasovaní vedieť viac, než len to, že tie peniaze pôjdu do všeobecnej pokladničnej správy a netušiť, čo sa s nimi ďalej stane. To sú peniaze pre tento rok, to sú peniaze, ktoré musia byť použité do konca roka. A včera aj pán premiér povedal, že nevie povedať, ako ich použiť. No dobre, keď nevie, tak proste to o tom nemôžme v tomto momente hlasovať, tak počkajme týždeň, za chvíľku nám začína riadna októbrová schôdze, nie táto septembrová, ktorá sa pretiahla do októbra, a to skrátené sa sem dalo posunúť proste nanovo.
Takže takto je situácia. Možno sa zdá, že je normálne, že teda nedá sa, nevie sa, ako by sa tie peniaze minuli. Ako je určitá neistota, ale na strane príjmov, aby som teda aj pochválil, sa stalo to, čo sme nejaké mesiace už hovorili, že tie príjmy navyše budú, že teda či už našťastie zatiaľ aj dobrým vývojom ekonomiky ale, samozrejme, z veľkej časti inflačným vývojom tie príjmy budú väčšie, budú vyššie, budú skutočne vyššie minimálne o tú 1,2 až 2 mld. Tu treba jednoznačne povedať, že ľudia, firmy, občania tohto štátu ďakujeme, to sú peniaze, ktorých vy ste sa museli vzdať, či už dépeháčkou, alebo rôznymi inými formami daní, odvodov a všetkého a zároveň, kolegyne, kolegovia, a to vás chcem veľmi upozorniť, to sú neni naše peniaze, my ich len nejakou formou spravujeme. Proste, my nemôžme tie peniaze, ktorých sa ľudia vzdali, len tak bez, schváliť toto navýšenie, schváliť nové výdavky, ktoré ale nevieme, aké budú. To takto nejde. Na strane príjmov sa to podarilo tomu ministerstvu financií, jasne, pekne tú tabuľku, to je myslím príloha 1, napísali, že daň z príjmu sa zvýši o toľkoto toľkoto miliónov, že daň z príjmu právnických osôb, že daň z pridanej hodnoty sa zvýši o toľkoto toľkoto miliónov. Pomenili všetky kolonky, ktoré bolo pomeniť treba, dokonca niektorú aj znížili, keďže prognóza ukázala, že príjmy, tam boli nejaké colné alebo takéto niečo, sa proste znížili. Čiže toto všetko išlo, tak to má byť. Na strane druhej, je jediná zmena 1,5 mld. ide do všeobecnej pokladničnej správy.
Trebalo rozpísať, ako tie peniaze budú použité, komu budú pomáhať. Bez toho proste strana SaS za takýto nevie zahlasovať, ani za skrátené, ani za samostatný návrh. A ešte k jednej veci sa vyjadrím. Pretože sa to dezinterpretuje, schválené dôchodky štrnáste vo výške 207 mil. eur nie sú nijako spojené s nutnosťou prijať zmenu rozpočtu. Ministerstvo financií je schopné alebo štát je schopný toto vyplatiť aj bez zmeny. Samozrejme, že ak sa zmena vykoná, že sa tie príjmy navýšia a navýšia sa aj výdavky, je to úradnícky jednoduchšie, samozrejme. Ale to nie je zákonne spojené, ak niekto hovorí, že ak tu neprijmeme zmenu rozpočtu a ešte, že ju neprijmeme dnes alebo zajtra, tak nebudú môcť byť vyplatené tie dôchodky, ktoré už sme schválili, to nie je pravda. Tie dôchodky sa dajú vyplatiť, nie je žiadny zákonný problém, aby ktorý by v tom bránil. A nie je žiadne spojenie tohto zákona s tým zákonom, ktorý je schválený, proste nie je. Takže, prosím, aj toto majte na pamäti, keď budete uvažovať o tom, či teda schválime toto skrátené legislatívne konanie alebo teda ak ho schválime, či teda ďalej schválime celý proces zákona a samotnú, samotnú zmenu rozpočtu. Čiže na záver chcem ešte raz povedať, že strana SaS nepodporíme ani návrh na skrátené legislatívne konanie, ani na samotnú, samotnú teda zmenu rozpočtu v takomto vyjadrení. Nevieme si predstaviť, že 1,3 mld. sa vyrobia nové výdavky bez toho, aby sme tušili, aké výdavky to budú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda.
V súlade s § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vyslovujem pochybnosť o tom, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Vonsa k parlamentnej tlači 1084 bol podaný v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby k tomu zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor. Ide o zákon, novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú vetovala pani prezidentka. Jednou z jej námietok bolo, že zákon je retroaktívny, lebo mal nadobudnúť účinnosť 15. júna, pričom bol schválený až 22. júna. Pán poslanec Šimko pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý chcel predložiť v druhom čítaní. Dal ho na zverejnenie 27. septembra, nestihol sa prihlásiť do rozpravy, tak ten návrh miesto neho predniesol pán poslanec Vons. Je to ten istý hárok, nie je doplnený podpisový hárok, že ide o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, dajte ešte raz minútu pánovi poslancovi. Dokončite, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem. Spravilo sa to teda tak, že sa pán poslanec Vons dopísal medzi tých podpisujúcich sa na hárok pána poslanca Šimka, ktorý už bol odovzdaný a zverejnený. Doplnil sa do hlavičky pozmeňujúceho návrhu, ale ten podpisový hárok je pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Jozefa Šimka. Tam sa pán poslanec Vons nespomína, čiže podľa mňa je to, je to chyba. A teda nie je to ten istý, ten istý pozmeňujúci návrh. Čiže podľa môjho názoru nebolo to predložené v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.