Videokanál klubu

Ďakujem, pani kolegyňa, že si objasnila to, že opozícia k takejto právnej úprave nijako nesúvisí s tým, že či je niekto konzervatívny, alebo liberálny vo svojich náhľadoch alebo že či je kresťan, alebo nie je kresťan, alebo dokonca katolík, pretože práve v tých krajinách, ktoré sú najviac kresťanské a katolícke a nielen v Európe, ale aj na svete. Krajiny ako Kanada, čo je prevažne katolícka krajina, Amerika ako veľmi konzervatívna krajina, Mexiko, Brazília, ale iné, samozrejme, európske vysoko konzervatívne krajiny považujú takéto zväzky za plne súladné s ich vierou a s ich presvedčením.
A z toho treba povedať, plynie aj plynú výroky Svätého otca. A preto robím záver, že opozícia k takýmto návrhom, ktorá na Slovensku je všadeprítomná, plynie nie z nejakého, z nejakej viery alebo z nejakého konzervativizmu, ale z čistej nenávisti a z politickej nenávisti, pretože je politicky výhodné nenávidieť a rozširovať nenávisť, pretože je proste pravdou, že nenávidieť menšinu je politicky výhodné, pretože môžme menšinu obviňovať z čohokoľvek, lebo tá menšina nemá možnosť sa brániť proti väčšine. Takto to je, a preto je to odsúdeniahodné.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, zo všetkých strán často počúvam, že Slovensko na niektoré zákony či pravidlá ešte nedorástlo. Slovenská republika je pritom už takmer 30 rokov samostatným štátom, 18 rokov je tiež súčasťou modernej a v mnohých smeroch pokrokovej Európskej únie a po svojom boku máme krajiny, ktoré pristupujú ku všetkým svojim obyvateľom rovnocenne bez ohľadu na rozdiely napríklad aj v sexuálnej orientácii. Aj napriek tomu sme stále nedorástli napríklad na riešenia eutanázie, dekriminalizácia marihuany, či práve na riešenia týkajúce sa registrovaných partnerstiev. Rozumiem, sú to ťažké témy, ale je potrebné o nich na verejnosti otvorene diskutovať. Avšak v našej spoločnosti sa to stále javí ako veľký problém.
Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, či je skutočne taká veľmi konzervatívna naša vláda, alebo či je taká konzervatívna len naša vláda a parlament. Za mňa to je práve vláda spolu s parlamentom, ktorý, neviem z akého dôvodu, nechcú počúvať občanov a ich požiadavky a prispôsobiť sa ani dianiu v okolitom svete. Témy registrovaných partnerstiev pritom riešia oveľa konzervatívnejšie a kresťanskejšie krajiny ako sme my, napríklad Španielsko alebo Rakúsko, v roku 2020 som požiadala Parlamentný inštitút o vypracovanie štúdie o situácii v tejto oblasti v štátoch Európskej únie.
Slovensko bolo v roku 2020 jedným zo 6 členských štátov Európskej únie, v ktorých nie je legislatívne upravený inštitút partnerského spolužitia pre páry, ktoré sa z určitého dôvodu nezosobášili alebo teda takýto zväzok podľa platnej legislatívy uzavrieť nemôžu a sú tak na právach ukrátené. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia umožňuje 13 krajín Európskej únie a ďalších 8 štátov má zavedený inštitút registrovaného partnerstva. A trendom je rušenie inštitútu registrovaného partnerstva z dôvodu, pretože sa povoľujú sobáše rovnakého pohlavia napríklad v Španielsku.
Štáty skúmané v štúdii majú určité odlišnosti partnerského spolužitia v porovnaní s manželstvom, avšak registrované partnerstvo bolo zavedené v Dánsku už v roku 1989. Kresťanské a konzervatívne Španielsko od roku 2005 legalizovalo manželstvá rovnakého pohlavia. A tu je vidieť, že vláda a parlament v tom konzervatívnom Španielsku vytvára pre lepší život všetkým svojim občanom. Čo je takmer pre všetky skúmané štáty rovnaké, je, že tento inštitút zavádza povinnosť podporovať partnera, majú voči sebe vyživovaciu povinnosť, právo zastupovať práva a povinnosti partnera, druhého partnera a hájiť jeho záujmy. Majú právo na bezpodielové spoluvlastníctvo, daňové zvýhodnenia, nárok na rovnaké sociálne benefity ako manželia, vdovský dôchodok a v prípade smrti partnera je dedičské konania upravené rovnakým spôsobom ako v prípade smrti manžela alebo manželky.
Lenže na Slovensku žijeme v akomsi vákuu a tvárime sa, že nás sa táto téma nielenže netýka, ale niekedy nadobúdam pocit, že ľudia, ale ani poslanci a vláda nechcú o nej diskutovať, nemajú dostatočné porozumenie pre tieto témy. Mne osobne však veľmi záleží na tom, aby ľudia nemali motiváciu odchádzať zo Slovenska a žiť, ísť žiť do iných krajín len preto, aby neboli diskriminovaní a ukrivdení na svojich právach. Všetci sme si rovní a všetci máme aj rovnaké práva. Zdôrazňujem, našim návrhom nechceme zaviesť registrované partnerstvá, ale inštitút partnerského spolunažívania. Nepozeráme sa v ňom len na páry rovnakého pohlavia, ale aj na pár muža a ženy, ktoré pre nejaký akýkoľvek dôvod nechce alebo nemôže vstúpiť do manželstva. Zaoberáme sa osobami, ktoré žijú v spoločnej domácnosti, či sú rovnakého, alebo rôzneho pohlavia, pričom našim cieľom je urobiť dôležitý krok, a áno, aj k zlepšeniu práv LGBTI+ osôb, ale aj v situácii nezosobášených heterosexuálnych párov.
Druhovia a družky, ktorí spolu žijú v jednej domácnosti, no svoje spolužitie nemajú nijakým spôsobom právne potvrdené. Majú v porovnaní s manželským párom oveľa menší rozsah práv. Nevedia sa dostať k informáciám o zdravotnom stave, nevýhodnejšie je ich postavenie pri dedičskom konaní a nemajú ani nárok na ošetrovné. Ak ste nezosobášení, hoci spolu žijete, naše zákony vás berú takmer ako cudzích ľudí. Príbuzní, s ktorým ste na nože, má zo zákona určité práva, zatiaľ čo vy ako partner žiadne. Ak spolu žijete ako partneri, partner alebo partnerka umrie, celý čas ste striedavo bývali spolu v domácnosti a prebehne dedičské konanie, vy sa ani nemusíte dozvedieť, že už bolo ukončené a ani to, aký je jeho výsledok. Ako by ste boli cudzí ľudia. Toto sa reálne stalo a deje denne v malých obdobách. Môžete podať žalobu, avšak ak chcete, aby došlo k otvoreniu dedičského konania, musíte preukázať, že ste skutočne žili v spoločnej domácnosti. Možno uspejete, ale zároveň sa to môže skončiť aj tak, že sa dedičstva nedomôžete.
S inštitútom partnerského spolužitia budete patriť do príslušnej dedičskej skupiny a nemusíte nič dokazovať. Teoreticky je možné, že táto agenda vďaka inštitútu odbremení súdy od obdobných sporov. V rámci nami navrhovaného inštitútu partnerského spolužitia nevymýšľame zvýhodnenia, ale odstraňujeme existujúcu diskrimináciu v prípade párov rôzneho aj rovnakého pohlavia. Ak nechceme, aby ľudia odchádzali do krajín, kde sa im bude žiť ľahšie, musíme venovať ich spolužitiu patričnú pozornosť, pretože naša spoločnosť bude ich odchodom strádať v rôznych smeroch. A toto by sme nemali dopustiť.
Nechcem sa dotýkať udalosti, ktoré sa stali, a preto toto moje vystúpenie ukončím s veľkou žiadosťou a prosbou o podporu tohto zákona, ktorého cieľom je pomáhať. Pomáhať všetkým ľuďom bez rozdielu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
K návrhu poslancov Národnej rady Jarmily Halgašovej, Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Lehotského, Petra Osuského a Vladimíry Marcinkovej dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 a gestorský výbor 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovania návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré obsahuje zámer zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Cieľom návrhu zákona je ukotvenie inštitútu partnerského spolužitia v slovenskom právnom poriadku. Návrh je koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená, že umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia, druh a družka, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia. V nadväznosti na tento novozavádzaný inštitút sa nastoľujú oprávnenie v prospech spolužijúcich partnerov v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, ako aj pri nároku na ošetrovné, ktoré poznáme pod skratkou OČR, a v ďalších situáciách týkajúcich sa majetkových a iných práv spolužijúcich partnerov.
Existencia neformálnych zväzkov tak medzi mužmi a ženami, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia je objektívna skutočnosť, ktorá tu vždy bola a bude bez ohľadu na jej legislatívne ukotvenie a bez ohľadu na to, či si niekto želal, alebo nie.
V prípade osôb rôzneho pohlavia ide v mnohých prípadoch o dlhodobé a stabilné zväzky, kedy tieto osoby necítia potrebu potvrdzovať svoj vzťah manželským sľubom. Osoby rovnakého pohlavia na druhej strane žijúce v dlhodobých a stabilných zväzkoch nemajú v súčasnej dobe možnosť upraviť svoj vzťah právnym inštitútom, ktorý by zabezpečil ich vzťahu právnu ochranu. Náš právny poriadok, žiaľ, aj dnes pozná neurčitý, a teda pozná neurčitý a písomne nezachytiteľný inštitút osoby žijúcej v spoločnej domácnosti, ktorý je však napríklad v súvislosti s dedením veľmi ťažké dokazovať.
Návrh zákona zakladá poskytnutie minimálnych občianskoprávnych nárokov v oblasti vzniku bezpodielového spoluvlastníctva, dedenia, ako aj určitých oprávnení vo vzťahu k prístupu k zdravotnej dokumentácii, či nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a nároku na ošetrovné.
Predložený návrh zákona má neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a má pozitívny sociálny vplyv, nemá negatívny vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. A návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť a do rozpravy sa prihlasujem ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na informáciu Národnej rade Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2022 Z. z., tlač 1205.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1686 zo 4. októbra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor. Výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci o vládnom návrhu nerokovali, pretože neboli uznášaniaschopné.
Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. O návrhu spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona gestorský výbor na svojej 83. schôdzi dňa 5. októbra 2022 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal informáciu o výsledku rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec Drdul. Ako si poukázal na viac vecí, mňa zaujali z toho dve veci. Jedna vec je, že tá netolerancia sa, samozrejme, netýka iba jednej skupiny ľudí, tá netolerancia a barvou sme podobní a niekedy, niekedy je to nevšímavosť, ľahostajnosť, ale niekedy má také vyhrotené podoby, ktoré sme v najextrémnejšej podobe zažili minulý týždeň a dvoch ľudí to stálo život. A bez toho, aby sme teda bagatelizovali tie iné formy, tak je asi dôležité aj rozlišovať, je dôležité rozlišovať, čo je politický súboj, politická kritika a čo už je šírenie, šírenie nenávisti, neznášanlivosti a netolerancia v takých rozmeroch, že na ňu je potrebné reagovať, je potrebné reagovať aj politicky.
Druhá vec, ktorá ma zaujala, je, že jedna vec je, že budeme vyjadrovať sústrasť, budeme deklarovať, že odsudzujeme nenávisť, budeme sa zastávať tolerancie, ale dôležité je to, aby sme vytvárali aj podmienky pre normálne fungovanie ľudí, v tomto prípade ľudí s LGBTI komunity tak, aby mali pocit, že sú akceptovaní väčšinou, že sú akceptovaní väčšinou, že sú akceptovaní spoločnosťou, že sú akceptovaní ako normálna súčasť spoločnosti, ktorú ten zvyšok spoločnosti prijíma. Možno nie všetci, lebo nejaký nenávistníci tu budú vždy, ale spoločnosť ako taká a štát ako taký.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Rovnako, Jozef, ďakujem za tento príspevok.
A nad rámec toho, pán predsedajúci, dovoľte jednu technickú vec, týka sa môjho pozmeňujúceho návrhu. Ja som dostal informáciu o tom, že si pozmeňujúci návrh v jednom bode môj koliduje aj s pozmeňujúcim návrhom pána Čekovského a v momente, keď teda sa bude o ňom hlasovať a prejde, tak vlastne o mojom by sa nemohlo hlasovať. Tak chcem poprosiť pre záznam, že ak teda dôjde k tomu, že pozmeňujúci návrh pána Čekovského prejde, tak aby sa o bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne, o bodoch 1 a 3 a osobitne teda o bode 2, ktorý potom bude bezpredmetný, o ktorom sa nebude hlasovať. Dozvedel som sa to teraz, nemal som to ako vedieť, tak využívam túto možnosť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ako, pán Pročko, kolega Pročko, myslím, že toto bolo jedno z vašich lepších vystúpení. Naozaj jasných, dôrazných a musím povedať, že ďakujem za to, za vaše jasné slová, jasné posolstvá, ktoré dnes odzneli od vás. Takže len toľko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Musím teda povedať, že debata je šialená miestami. Na jednej strane paralelná realita v podaní pána Mazureka. Na druhej strane stredovek v podaní pána Kuffu. Bohužiaľ, bohužiaľ, dovoľte aj mne teda z tohto miesta vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, dvoch mladých ľudí, ktorí zahynuli brutálnou smrťou v rámci teroristického činu, ktorý sa udial na Zámockej ulici. Veľmi ma to mrzí.
Rovnako ďakujem poslancom koalície, ktorí prišli s týmto uznesením, ktoré sa snaží zaujať nejaké stanovisko k tejto veľkej tragédii. Musím povedať, že aj strana SaS mala vlastné uznesenie alebo má vlastné uznesenie, ale po dohode a rokovaní s koaličnými, bývalými koaličnými partnermi sme sa rozhodli, že podporíme toto uznesenie. Je to veľmi dobrý krok.
Na druhej strane sme presvedčení, že mali by sme ísť trochu ďalej. Ďalej z pohľadu konkrétnosti a ďalej aj možno z pohľadu svedomia. Čo sa týka konkrétnosti tak to, čo vytýkame tomu uzneseniu, je to, že zostáva v nejakých všeobecných formuláciách a odkaze na www vlády. A čo sa týka toho svedomia, tak myslím si, že v rámci LBGTI komunity alebo teda LBGTI ľudí máme veľký dlh a mali by sme ho splácať. A nemalo by to zostať len pri nejakých majetkových právach alebo nejakých životných situáciách. Mali by sme ísť ďalej.
A v tomto zmysle sme pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý teda prečítam, ale teda najskôr ho tak v stručnosti uvediem a vysvetlím.
Ten pozmeňujúci návrh má tri body. Vzhľadom na to, že to uznesenie je trošku nejasné v tom, že ako keby malo dva nadpisy. V tom jednom nadpise chýba spomenutie menšiny LGBTI+ v rámci toho uznesenia a vzhľadom na tie udalosti, ktoré viedli k vytvoreniu tohto uznesenia, tak si myslíme, že si ten názov zaslúži spomenutie menšiny LGBTI+.
Ten druhý bod sa viaže k tomu, čo som povedal teda, že máme pocit, že to uznesenie nie je dostatočne konkrétne a zastrešuje sa teda PVV-čkom. My teda navrhujeme doplniť konkrétny záväzok do tohto uznesenia týkajúci sa zlepšenia legislatívy v oblasti majetkových práv a životných situácii osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. To znamená, že ideme ďalej, ideme o krok ďalej.
A tá tretia vec sa týka toho, čo som spomínal ohľadne tej veľkorysosti, resp. svedomia, kedy navrhujeme do tohto uznesenia doplniť deklarovanie záväzku zákonodarného zboru prijať legislatívne zmeny, ktoré zabezpečia ľuďom z prostredia LGBTI+ rovnaké práva, ako majú všetci ľudia tak, ako to je určené v čl. 12 slovenskej ústavy. To znamená, nemali by sme sa a tento parlament by sa nemal obmedziť len na to, aby riešil určité majetkové práva a zvýhodňovanie a zjednodušovanie života tých ľudí. V tejto oblasti, resp. na nejaké životné situácie, ale mali by sme ísť ďalej a uplatniť práva LGBTI+ ľudí v celosti.
Takže, pán predsedajúci, teraz dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k silnejúcim prejavom nenávisti voči menšinám a komunitám, osobitne komunite LGBTI+ a židovskej komunite žijúcim na Slovensku.
1. Názov uznesenia znie: "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2022 k prejavom nenávisti voči menšinám, osobitne menšine LGBTI+ a komunitám žijúcim na Slovensku".
2. Bod D uznesenia znie:
"D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby naplnila záväzky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2021 - 2024 zamerané na zlepšenie postavenia menšín, vrátane záväzku zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv a životných situácií týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Rovnako žiada, aby vláda Slovenskej republiky navrhla opatrenia na potlačenie prejavov nenávisti vo verejnom priestore,"
3. Návrh uznesenia sa dopĺňa bodom E, ktorý znie:
"E. sa zaväzuje prijať také legislatívne zmeny, ktoré zlepšia postavenie LGBTI+ ľudí s cieľom zabezpečiť rovnosť v dôstojnosti i v právach, vychádzajúc z čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky."
Toľko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu strany SaS. Ešte raz vďaka za toto uznesenie. Chcem požiadať všetkých poslancov, aby podporili toto uznesenie a zároveň chcem požiadať všetkých poslancov, aby podporili aj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Právoplatne odsúdený extrémista a rasista Milan Mazurek, ktorý v minulosti chválil Hitlera, popieral holokaust, mal tú bezočivosť, že nás obvinil zo šírenia nenávisti. Je tu preto potrebné pripomenúť mu pár slov, jeho vlastných slov, ktoré povedal na adresu pani ombudsmanky Patakyovej v júni 2020. Zneli takto: Potom pokračujete ďalším zásadným dôležitým problém vášho pohľadu, a to je údajný problém nútenej sterilizácie transrodových osôb. Som neveril tomu, keď som to čítal, že to myslíte vážne. Podľa mňa totižto neexistujú žiadne transrodové osoby, sú nejakí blázni, ktorí si zo dňa na deň povedia, že ja už nie som žena, ja som muž, ja už nie som muž, ja som žena. Potom si povie, že ja som leguán. Ďalší týždeň si povie, že je krokodíl. Jednoducho že je to úplne normálne, v pohode. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak aj sodoma gomora je slabý odvar voči tomu, čo vy tu navrhujete. To vážne chceme ísť až do takejto absurdnosti a budeme si základné ľudské práva vymieňať za úchylné zvrátenosti. Potom ste sa zúčastnili nejakej diskusie o dúhových rodinách. A zistil som, že dúhové rodiny sú dvaja chlapi, ktorí spolu žijú. Dve ženy, ktoré spolu žijú. Možno chlap a krokodíl, chlap a luster, žena a leguán. Jednoducho tak, ako je to teraz moderné v tých západných spoločnostiach, kde to vidíme úplne normálne. A zasa ste poukázali na to, na čo sa tu poukazuje stále. A pritom ja to nedokážem pochopiť, že kde sa vo vás berie tá istota, že toto sú ľudské práva, takéto dúhové rodiny, teda dvaja chlapi, dve ženy, dvaja krokodíly a dvaja transformery a neviem, čo majú mať takéto práva. Práve takéto slová šíria nenávisť a vedú k skutkom, aký sa odohral na Zámockej ulici. Môžte sa hanbiť!