Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ide o nie extrémne veľkú novelu, ale má to, myslím, že tri strany, takže možno na poslaneckú novelu je to také obsiahlejšie. Je to vďaka tomu, že toto bola, toto bol posledný zákon, na ktorom som pracoval ešte ako koaličný poslanec. Takže vlastne 100 % toho textu je odobrené, je odobrené miestne, teda odborným útvarom, konkrétne odborom majetku na ministerstve financií.
Riešime tam niekoľko vecí. Prvá taká, no niekoľko z nich je úplne takých jednoduchých, že myslím si, že tam naozaj nikto s tým nebude mať problém.
To prvé je, že sa zavádza hlasovanie na domovej schôdzi elektronickým spôsobom. Toto, toto bolo zavedené v rámci covidovej situácie, v rámci tých mimoriadnych opatrení. Osvedčilo sa to. Kto býva v takých panelákoch alebo teda v domoch s viacerými vlastníkmi, tak ten určite vie, že domové schôdze sú pomerne náročná disciplína. A keď máte susedov, korí sa nechcú dohodnúť, tak to býva náročné. A aj elektronické hlasovanie pomáha k tomu, aby niektoré veci boli priechodnejšie, keďže elektronické hlasovanie, toho sa nám zúčastnia aj ľudia, ktorí inak nie sú ochotní sa zúčastniť tých domových schôdzí, ktoré niekedy vyzerajú nie veľmi dobre. Takže toto by bolo dobré zachovať aj do budúcna. A v podstate toto som tam pridal na podnet z ministerstva financií, teda z odboru majetku, ktorí, keď som sa ich pýtal, keď som tam prišiel s tým zámerom, tak mi povedali, že toto by tam bolo dobré dať.
Druhá vec, ktorá tam je, taká veľmi jednoduchá je, že meníme ešte aj zákon o ochrane nefajčiarov, na čo mám súhlas pána ministra Lengvarského, ktorý mi vtedy dal, a to, že, že zakazujeme fajčiť v spoločných priestoroch bytového domu. Toto tam v tom zákone doteraz chýba a pokiaľ máte nejakého nespratného suseda, ktorý vám fajčí niekde na chodbe, tak môžete naňho aj, aj volať policajtov, ale veľmi vám to nepomôže. Takže pridávame do toho zákona nové písmenko, ktoré hovorí, že sa teda zakazuje fajčiť aj v uzavretých priestoroch spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, ktorými sú chodby, vchody, schodištia, uzavreté terasy, podkrovia, povaly, výťahy, práčovne, kotolne, sušiarne alebo kočikárne. To znamená tie, tie miesta, kde sa teda že všetci nejak zdržiavame a asi by sa nám nepáčilo, keď to niekto používa ako svoju fajčiareň. Ale zároveň, keďže sú to len uzavreté priestory a máte napríklad v dome spoločnú terasu, tak tej sa to netýka, lebo tak tú asi využívajú najmä fajčiari. Tak toto sú také tie veľmi jednoduché veci.
Potom je tam, potom v zákone jednoznačne upravujeme, resp. precizujeme vedenie účtov pre jednotlivé domy. Ak ste, ak ste to niekto teda čítali, ak vás to zaujalo, tento zákon, tak sa možno pýtate, že prečo tam sú tie prvé paragrafy. No a oni sú tam preto, lebo teda neviem, či niekto z vás ten zákon pozná nejak lepšie, ale tento zákon je teda že čistá tragédia. On bol rokmi dokaličený rôznymi poslaneckými novelami. Je plný obsolentných ustanovení, ktoré by tam byť nemuseli, a naozaj by sa ho oplatilo napísať odznova. Možno niekedy do budúcna by mal byť, by malo byť toto, čo je obsahom toho zákonu, skôr obsahom občianskeho zákonníka, pokiaľ príde k jeho, k jeho rekodifikácii. No ale, summa summarum, hovorím to kvôli tomu, lebo konkrétne napríklad, keby to niekoho zaujímalo, teda § 7b ods. 4, tak keď si niekto prečíta súčasné znenie, tak pre mňa ako vyštudova... ja som teda aj právo vyštudoval, a teda pre mňa ako právnika je úplne fascinujúce, ako sa dokáže do jedného odseku napísaného v štyroch vetách, ako sa tam dokážu dostať tri vzájomne nesúvisiace vety. Tam jednoducho sú ustanovenia, ktoré keď si, si čítate ten paragraf, tak tie vety na seba nenadväzujú. A to, že nemá že hlavu a pätu. A toto práve riešime na tej prvej strane a pol asi toho návrhu, kde my tie paragrafy, my, my ich nemeníme, my len vlastne že preusporiadavame tie vety, aby to začalo dávať zmysel. To, toto naozaj že neviem, že ako toto vzniklo, to, čo tam je v tom zákone teraz, ale to je jednoducho že, že je nečitateľné.
Takže len to dávame dokopy, vyhadzujeme tam analytické účty, lebo tie už sa nepoužívajú, takže sme, sme tam vlastne prepísali, že, že majú byť vedené tie účty pre jednotlivé, že teda, že, že to ne, keď máte spoločenstvo, ktoré má viacej domov, teda nie, správcu, ktorý má viacej domov, tak pre každý dom musí mať osobitný účet. Bolo tam, tam napísané, že to má byť analytický účet, tak teraz tam už dávame, že to má byť bankový účet.
Následne ešte je tam jedna vec, to je vlastne na konci tej novely paragraf, bod, bod 9. Tak toto je zasa bod, ktorá, ktorý chcela, ak sa nemýlim, pani poslankyňa Mierna s pánom poslancom Vetrákom. A keď som to pripravoval, tak som sa dozvedel, že aj oni mali teda, teda záujem novelizovať tento zákon, ale keďže tam s veľkou časťou ministerstvo nesúhlasilo, tak ostala táto časť, s ktorou súhlasili, a tú sme nakoniec teda pridali do tej mojej novely, ktorú teraz predkladám.
Tam sa upravuje hlasovanie pri výstavbe, ktorá pôdorysne rozširuje, rozširuje dom. Teda konkrétne sa tam píše, že vlastníci dvojtretinovou väčšinou hlasov rozhodujú o zmluve o výstavbe výlučne v novej spoločnej časti, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva, ktorým sa dom pôdorysne rozširuje, lebo toto je teda, že v zákone nebolo doteraz riešené.
Kým sa dostanem k poslednej, k poslednej veci, ktorú tam upravujeme, ktorá je pre mňa taká že, povedzme že ako pre mňa to, to bola motivácia, prečo sa tým zákonom zaoberať a chcem o nej hovoriť najdlhšie, tak ešte chcem poznamenať, že ešte sa mi doteraz nestalo, aby hneď po predložení zákona sa mi ozvalo toľko subjektov, ktoré by chceli do toho, do tej novely niečo pridávať alebo chceli by to konzultovať. Naozaj vnímam, sa mi teda ozvalo viacero domových samospráv a teda viacero správcov. Naozaj vnímam, že ten zákon je katastrofálny a tá, a tá vôľa občanov alebo teda ľudí, ktorí s týmto robia, niečo tam vylepšiť je veľká. A keďže viem, že neni to v legislatívnom pláne úloh, tak aspoň tu máme šancu niečo, niečo tam, niečo tam pridať a urobiť ten zákon trošku lepším.
No a teraz tá posledná vec, s ktorou sa ja prišiel, teda prečo, prečo som chcel riešiť tento zákon, je, že chcel som zmeniť trošku pravidlá pre stavby a nadstavby. Dnes to je totiž tak, že pokiaľ chcete nadstaviť ďalšie poschodie alebo chcete urobiť na povale, teda chcete zobytniť povalu a spraviť tam nejaký ďalší byt, tak dneska to je tak, že musia s takouto zmenou súhlasiť dve tretiny všetkých vlastníkov na danom liste vlastníctva, teda vlastníci toho domu, ale zároveň musia súhlasiť všetci bezprostredne susediaci. Všetci do jedného. Keď jeden nesúhlasí, tak celé to padá.
Čo je chybičkou, nie je tam ani napísané, že čo to je bezprostredne susediaci. Nie je to tam upravené, čo býva vcelku výkladovým problémom. Ja navrhujem alebo teda myslím si, že lepšie by bolo, keby sme to zmenili a ostali by dve tretiny všetkých tak ako doteraz vlastníkov na LV-čku a tí bezprostredne susediaci by boli tiež len dve tretiny. Ale zároveň budeme tam lepšie definovať, že kto to sú tí bezprostredne susediaci a v návrhu máme napísané, že sú to všetci, ktorí sa s tým predmetným priestorom dotýkajú čo i len hranolom. Takže už, už bude jasné, že akože kto to je.
Tých dôvodov je niekoľko. V prvom rade si treba uvedomiť, že tie situácie, kedy sa toto deje. No častokrát, častokrát ide o situácie, kedy napríklad ten dom potrebuje rozsiahlu rekonštre... rozsiahlu rekonštrukciu. Zateká im, zateká im cez strechu, a teraz sa tí vlastníci, sa dohodnú, že máme tu takúto ponuku, že niekto nám nadstaví jedno poschodie, lebo máme napríklad iba štyri alebo päť poschodí a, a za to nám zrekonštruuje strechu a nemusíme my dať dvestotisíc na, na rekonštrukciu tej, tej strechy, nemusíme si brať vysoký, vysoký úver. No a teraz sa stane, že niekto z tých bezprostredne, teda z tých, z tých vlastníkov, ktorí sú rovno pod tou strechou, tak máte tam niekoho, komu nevadí, že mu kvapká do obývačky, lebo nemá s tým problém, že vylieva vedro a možno ani s ním nie je reč v ničom, v ničom inom. Možno je to naozaj iba o tom, že si človek hovorí, že, fíha, že či tento človek je ešte svojprávny, to nechcem hovoriť, že sú takí všetci, ale aj takíto sú. A takýto človek keď sa zatne, tak on dokáže, on dokáže zmariť investíciu celého toho bytového domu a dokáže všetkým svojim susedom výrazne zhoršiť ich životnú situáciu a zasiahnuť do toho, akým spôsobom oni disponujú vlastníckym právom ku tomu svojmu bytu.
Toto právo veta je, je problémom aj preto, lebo de facto to výrazne sťažuje udržiavanie bytového fondu a jeho zveľaďovanie a domnievam sa, že takéto, že to, že tam je že ´všetci´, tak dáva to príliš silné, neprimerané právo niektorým vlastníkom bytov rozhodovať o nakladaní so spoločnými časťami bytového domu pred inými spoluvlastníkmi. Preto si myslím, že bolo by lepšie, keby tam boli tie dve tretiny.
Pri príprave tejto novely som v podstate zistil, že toto je taká vec osobného názoru častokrát. Toto je jediná vec, na ktorej som sa nezhodol s pánom, teda s pánom Pokorným, čo, čo tomuto odboru majetku na ministerstve financií šéfuje. Napríklad keď som sa o tom rozprával pred pár mesiacmi zhodou okolností s premiérom s Eduardom Hegerom, tak som sa dozvedel, že aj on bol kedysi domovým dôverníkom a tiež mal s týmto problém, takže on napríklad vtedy mi povedal, že on by toto podporil, a ešte počas našej vrcholiacej koaličnej krízy tak sme boli aj predbežne dohodnutí s Michalom Šipošom, že prídem na klub OĽANO, aby sme, aby ste vyjadrili svoj väčšinový názor, či do tohto ísť alebo neísť, ale to už sa nezrealizovalo.
Takže toto beriem ako takú vec možno aj osobného názoru a som zvedavý, že ako sa k tomu, ak teda, a že ako sa k tomu postaví táto snemovňa, tento parlament. Tak ja pevne dúfam, že už, že aj pre tie nekonfliktné body všetky ostatné to posuniete do druhého čítania a budeme sa potom môcť porozprávať aj o tom, že či tento posledný bod zrealizovať alebo nezrealizovať, lebo ja teda osobne si myslím, že to je dobrá vec, ale tak rozhoduje väčšina. Dobre.
To som vlastne ešte v úvodnom slove, že? Takže sa ospravedlňujem, chcel som to povedať v rozprave. Tak to je úvodné slovo.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Väčšinou túto správu uvádza predseda výboru pre európske záležitosti, ale ja som veľmi rada, že dnes na seba zobrala túto povinnosť pani podpredsedníčka. Keďže táto správa hovorí o období, kedy ja som ešte výboru nepredsedala, ale keďže sa odkladala niekoľko mesiacov, tak ju máme na programe dnes. Čo chcem pri tejto správy povedať, že je veľkou zásluhou aj samotného odboru, ktorý pomáha európskemu výboru, aj členom, že tento výbor je konzistentný. Od začiatku funkčného obdobia, či už ho viedol kolega Valášek alebo po ňom ja, stále sme sa snažili držať pilierov našej európskej politiky a zabezpečiť, aby sme si tú reputáciu a naše miesto v rámci EÚ udržali veľmi čitateľne a veľmi predvídateľne. Takže vďaka kolegom z európskeho výboru, že sa na tom podieľajú. A naozaj musím povedať, že aj po skúsenostiach aj s inými výbormi tento výbor, jeho zloženie aj fungovanie a celé zázemie, ktoré máme, je veľmi málo prekvapením. Vždy je naozaj spoľahlivým partnerom pre celú Národnú radu.
Takže ďakujem všetkým, ktorí tam boli predo mnou, a že v tomto môžme pokračovať.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Naozaj niet veľa čo dodať k tomu, čo povedal pán minister. Ale je pre mňa veľmi dôležité, aby pri tejto správe, ktorá je tu predkladaná raz do roka, zaznelo aj to, čo je skutočne v tejto chvíli, kedy zažívame vojenský konflikt priamo za našimi hranicami, dôležité povedať o našom členstve v Európskej únii.
Pre nás je to záruka, pre nás je to dôvod a príčina, prečo tu dnes stojíme v mieri, prečo naše deti stále môžu chodiť do školy, prečo máme elektrickú energiu a prečo nečelíme takým hrozbám, ktorým čelia naši priatelia na Ukrajine. Je to naše členstvo v Európskej únii. Je to naše členstvo v NATO. A mali by sme si naozaj tieto naše európske piliere chrániť, pretože je to niečo, o čo sa krvou usilujú naši susedia, aby mali rovnaké geopolitické privilégiá, aké máme dnes my. Takže toto považujem za dôležité si pripomínať v tomto hroznom období, ktorému čelíme v rámci zahraničnej politiky.
A druhá vec, ktorá mi nedá v tomto období, keďže už v utorok dôjde naozaj k dôležitému hlasovaniu aj o budúcnosti a podobe Európskej únie a ochrane jej hodnôt. Je pre mňa veľmi dôležité, aby Slovensko, tak ako doteraz, stálo na európskych hodnotách, chránilo ich, pretože tým chráni aj demokratické hodnoty a demokraciu tu na Slovensku, o ktorú sa budeme vedieť opierať aj po ďalšie roky. Čiže pre mňa hlasovanie, ktoré bude v utorok na ECOFINE, týkajúce sa zmrazenia eurofondov pre Maďarsko, bude veľkou výpoveďou aj o tom, ako ďalej bude vyzerať podoba Európskej únie a aké pevné budú jej základy. A preto verím, že tak ako doteraz som nemala pochybnosť o ľuďoch, ktorí riadia našu zahraničnú politiku, tak tomu bude aj naďalej. A bude predvídateľná, európska, silná.
Ďakujem pekne.

Ja len by som ohlásil hlasovanie. Hlasovanie o tejto tlači, to je tlač 1213, sa uskutoční v nasledujúcom hlasovacom bloku, po tomto bloku, v ktorom sa bude hlasovať o tlači 1214. Chcem zdôvodniť, tieto zákony na seba nadväzujú a je potrebné potom, keď sa schváli ten prvý zákon, dostatočný časový priestor, dostatočný časový priestor, aby sa pripravil, aby sa pripravili podklady na to druhé hlasovanie. Takže aby to bolo hlasovanie v... nasledujúce hlasovanie, ktoré bude. (Reakcia z pléna.) Tak, tak pravdepodobne...

Pán poslanec Richter, so všetkým, čo ste povedali, musím súhlasiť. Ale. Tým, že tie príspevky boli nárokovateľné, lebo my ich nerušíme, akurát ten, že nebudú nárokovateľné, tak boli jedinci, boli starostovia, ktorí nejakým spôsobom to zneužívali. A ten spôsob je nasledovný: proste prihlásil si všetkých nezamestnaných na aktivačné práce, moc ich neorganizoval, hlavná vec, že ho volili, nehovoriac o tom, že tých ľudí automaticky nevolali na kontakty na úrad práce a mohli sa vybrať na, do šedej ekonomiky aj do zahraničia a aj kdekoľvek. A tým, že ten príspevok bol ná-ro-ko-va-teľ-ný, tak vlastne áno, a tým, že sa to neruší, tie okresné úrady alebo výbory na tých okresných, alebo pracovníci na okresných úradoch práce presne vedia, kde sa to využíva, kde to má nejaký zmysel alebo kde to nijaký zmysel nemá, tak áno, a toto priniesla doba. Toto priniesla doba. Mix nezamestnaných sa nám úplne zmenil, vlastne každoročne sa nám, sa nám znižuje nezamestnanosť, ale hlavne tým, že odchádzajú ľudia do dôchodku a na ten trh prichádza ich menej, takže toto opatrenie je na riešenie tejto situácie tiež vhodné.

Jedná sa o zákon zamestnanosti, je to základný zákon rozvoja zamestnanosti. Naozaj, ak máme záujem rozvíjať zamestnanosť, tak v tomto zákone by mali byť zadefinované hlavné a možnože všetky podpory zamestnanosti, aby sme ľudí motivovali, zamestnancov, zamestnávateľov a všetkých aktívnych hráčov na trhu aby sme nejakým spôsobom motivovali, aby tá zamestnanosť a hlavne nezamestnaní, ťažko zamestnateľní ľudia, dlhodobo znevýhodnení, zdravotne znevýhodnení mali podmienky také, aby tí zamestnávatelia ich mali možnosť zaujímať.
Pri krízach, ktoré, ktoré vlastne sme za posledné obdobie prežili, či už to bola covidová kríza, utečenecká kríza a, ako aj demografický vývoj na Slovensku, je jasné, že s týmto zákonom sa musí aktívne narábať, lebo ten mix nezamestnaných a vlastne tá zamestnateľnosť, zamestnanosť na Slovensku sa veľmi hýbe.
Možno jeden zaujímavý údaj, ktorý som už tu párkrát použil, ale použijem ho znova, že za predchádzajúci rok sa nám pracovný trh znížil o sedem... o 29-tisíc ľudí vzhľadom k tomu, že väčšia časť odišla do dôchodku, ako ľudia, ktorí prišli na pracovný trh, a takisto prisťahovalectvo, vlastne prisťa... odsťahovaní nám nerobili také kladné číslo, aby to nejakým spôsobom nahradili.
Spomeniem pár vecí, ktoré sa mi v tom zákone nejako páčia alebo ma zaujali. Tento zákon ruší nárokovateľnosť aktivačných prác. Určite si pamätáte príspevky rôznych televízií, kde prišli do obce, kde bolo niekoľko stoviek aktivačných prác a prišli tam, nenašli nikoho. A, samozrejme, v tej obci je jedna verejná budova, obecný úrad, a napriek tomu, a napriek tomu, keďže tie aktivačné práce nerobia nič iné len, len upratujú, napriek tomu tam upratané nebolo. Ja som to viackrát kritizoval, že my vlastne dáme stovky aktivačných pracovníkov, lebo stačilo, aby starosta dal žiadosť a automaticky mal na to nárok. Tieto peniaze boli nárokovateľné a koľko si zmyslel, že tých pracovníkov aktivačných potrebuje, nič ho to nestálo, toľko, toľko žiadostí dal. Bolo to neefektívne jednak, že nebola kvantifikovaná a následne aj kontrolovaná, že čo tí ľudia vlastne za tie peniaze, ktoré od štátu dostávajú, a jednak tí aktivační pracovní a jednak zdroje, ktoré boli, ktoré sú vynakladané na prevádzku tejto činnosti, ale zákon jasne definuje, že pri tejto činnosti je dôležité získavať, aby títo pracovníci získavali pracovné návyky a pracovné zručnosti. Ale ja sa pýtam, aké pracovné návyky, aké pracovné zručnosti títo pracovníci získavajú, keď poväčšine alebo skoro je to pravidlom, že upratujú, upratujú v tých obciach smeti a vlastne robia poriadok. Tak aké zručnosti tam môže ten pracovník získať? A keď sa jedná o pracovné návyky a si spomenieme na tie reportáže, ktoré boli, tak tiež asi pokiaľ tí ľudia do tej práce chodia, ako chodia, že keď tam tí, tie štáby nikoho nenašli, to znamená, že asi tie pracovné návyky tiež nejakým spôsobom nezískavajú.
A čo ma najviac na tom udivuje, že my tých pracovníkov takým spôsobom sme aktivizovali 25 rokov s prestávkami. A on je stále na tom pracovnom trhu a pokiaľ nemá tú aktivačnú prácu, tak vlastne nikde inde nie je schopný sa zamestnať, to znamená, že náš výsledok je nula, ale keď, keby sme sa hlbšie nad tým zamysleli, už dávno by sme pochopili, že tieto peniaze nie sú efektívne využívané. A pred týmto zákonom sme schvaľovali zákon o sociálnej ekonomike, kde naozaj tieto prostriedky sú oveľa, oveľa, oveľa efektívnejšie využívané, lebo tí ľudia musia sa zamestnať na pracovnú zmluvu, musia vytvoriť nejakú hodnotu. Lebo nikdy ten štát nebene... nebe... nedáva benefity tým sociálnym podnikom v plnej výške, to znamená, časť tých benefitov si musí ten sociálny podnik zarobiť. To znamená, ja to vnímam veľmi pozitívne.
Čo je ešte pozitívne na tomto, na tejto zmene, je to, že určuje sa maximálna hranica z 18 mesiacov na 12 mesiacov a potom musí ten pracovník už z tých aktivačných prác odísť. Čiže toto pokladám za jednu dôležitú zmenu. Teraz budú o tom rozhodovať výbory zamestnanosti v danom okrese, ktorí vedia presne posúdiť, kde a ako sa tie aktivačné práce vykonávajú, kde je to efektívne a kde a koľko ľudí je potrebných.
Pána ministra som sa pýtal, a myslím, že aj pre ministerstvo sociálnych vecí je to dôležité, aby sa vlastne zanalyzovalo, koľko tých peňazí sme ročne na túto činnosť dali. A to je kvôli tomu, lebo výbory na okresných úradoch práce, samozrejme, budú rozhodovať na ne... na základe nejakých rozpočtov, ktoré budú mať, a naozaj, keď chceme zachovať tie aktivačné práce, kde je to efektívne, kde naozaj sa snažili tým ľuďom nejaké tie pracovné návyky a pracovné zručnosti dať a má to nejaký zmysel, aby sme vedeli posúdiť, koľko tých zdrojov do toho systému išlo a koľko tých zdrojov následne budú tie výbory, výbory poskytovať.
Troška ma vyrušilo pri tejto novele rušenie § 50j, každý troška zorientovaný starosta vedel, čo je to § 50j, je to paragraf, kde, ktorý je určený len pre samosprávu, pre mestá, obce, samosprávne kraje a organizácie v stopercentnej zriaďovateľskej pôsobnosti týchto, týchto obcí a samosprávnych krajov. A pokiaľ sa stala nejaká nemilá udalosť, to znamená, že povodne a bolo potrebné upratovať, alebo pri jarných prácach, pri jesenných prácach alebo keď napadlo veľa snehu, tak automaticky štát podporoval, keď aj bolo menej tých zdrojov, tak podporoval tieto zdroje na § 50j, aby naozaj tie obce mohli túto, túto situáciu buď krízovú, alebo, alebo, samozrejme, situáciu s ročným obdobím plynule zvládnuť.
Tým, že sa zrušil ten § j a sa to urobilo tak, aby všetky, aby žiadať mohli všetky organizácie, tak ja som si hovoril, že ten § j bol určený na taký, nielen na tú zamestnanosť, ale aj na ten regionálny rozvoj, a troška mi to, troška mi to vadilo, ale na ministerstve ma ubezpečili, že oni vedia vyčleniť peniaze cez výbory zamestnanosti tak, že presne určia, že toto je pre zamestnávateľov vo verejnej správe, to znamená obce a mestá. Tak pokiaľ je to tak, tak jakože určite, určite je to dobrý. Je to len, je to len naozaj technická otázka a pokiaľ je to tak, tak je to v poriadku.
Čo mi troška vadí, že my, a nielen pri týchto veciach, ale vo všeobecnosti, že my všetko plánujeme financovať z európskych zdrojov. Berieme to tak, že tie európske zdroje ako keby sme ich mali veľa, sú voľné, tak financujme a, samozrejme, je to výhodnejšie jak zo štátneho rozpočtu. Ale keď si pamätáte, tak v minulom období boli pozastavené peniaze z operačného programu, celý operačný program bol pozastavený práve kvôli tomu, že sa kdesi nejaké peniaze ukradli alebo transparentne neboli rozdelené. A teraz si uvedomme, že my vďaka tomu, aby sme zefektívnili čerpanie tých zdrojov, sme urobili jeden operačný program. To znamená, že v minulosti, keď bol problém, tak ten daný operačný program, bolo ich niekoľko, sa zastavil a sa niekoľko mesiacov, myslím, že viac aj jako rok nečerpalo z toho programu. A toto je obrovské riziko. To znamená, že máme jeden operačný program a keď sa niečo také stane, tak všetky peniaze z toho operačného programu sa nám zastavia. A ja mám obavu, hej, aby pri takom niečom, čo sa môže stať a na Slovensku sme veľmi, sme veľmi kreatívni, takže stať sa to môže, aby naozaj nedoplatila na to tá aktívna politika trhu práce a naozaj aby tie, aby tie zdroje, aby to bolo tak nastavené, aby tie zdroje potom mohli aspoň v menšej miere, samozrejme, výrazne menšej miere, ale aby na tie nevyhnutné veci mohli tiecť zo štátneho rozpočtu.
Takže to sú také moje hlavné body, čo ma v tom zákone zaujalo. Ja si myslím, že ten zákon je potrebné podporiť, rovnako, rovnako ako zákon o sociálnom podnikaní, aj tento reaguje na to, čo nám život priniesol. Myslím si, že pravidelne raz za dva, raz za tri roky treba takýto zákon novelizovať a vlastne prispôsobovať o tom, aký mix sa nám na pracovnom trhu objavuje a aké vonkajšie zásahy sa nám do toho dostávajú, a následne prijať k tomu nejaké riešenia.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1213), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1732 z 20. októbra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovania návrhov zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Vládny návrh zákona (tlač 1213) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci.
Ústavnoprávny výbor o návrhoch zákona dňa 29. novembra 2022 nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov vyplýva 36 pozmeňujúcich návrhov.
Návrh spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu prerokoval gestorský výbor vo svojej 89. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Gestorský výbor neprijal platné uznesenie o schválenej spoločnej správe výborov, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbor ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal informáciu o výsledku rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa ako prvý.

Ja len krátko. Ja som príjemne prekvapený, že bavíme sa na odbornú tému, a že nikto tu nikoho nenapadá, ale bije sa o svoje argumenty. To som v tomto parlamente už dlhšie nezažil. Takže áno, stretli sa tu ľudia, ktorí, ktorí sa tejto téme venujú, majú určité názory a tie názory presadzujú. Je to úplne normálne a páči sa mi to. Bodaj by to tak bolo pri, aj v iných oblastiach.
Takže hlasovanie navrhujem na najbližšie možné hlasovanie, to znamená zajtra o 11.00 h. Tak?

Pán Karahuta, musím vám povedať, že ten zákon poznám veľmi dobre, lebo keď ešte bol pán štátny tajomník Ondruš, dva roky predtým, než sa ten zákon schválil, tak odvtedy ja aj s mojimi kolegami som nebol v nejakom pracovnom tíme. Čiže poznám ho dokonalejšie, ako si myslíte.
Ale napriek tomu, že ho poznám, nič o poľnohospodárstve v novele zákona som nenašiel ani o, teraz ani o rodinných podnikoch a už vôbec sa tam nespomína rodinná farma, ale viem o tom, že na ministerstve pôdohospodárstva, lebo poslali mi ten zákon na pripomienkovanie, pripravili zákon, kde definujú pojmy ako rodinná farma, sociálna farma, ale to je iný zákon, aj keď v obdobnej oblasti. Takže naozaj keby ste si ten zákon prečítali, tak pojmy ako rodinná farma a sociálna farma v zákone o sociálnom podnikaní nenájdete.
A aby som bol taký praktický a konkrétny, keď sa prijme ten zákon o tých rodinných podnikoch, ja nevidím žiadnu motiváciu podniku, aby na základe tohto zákona mal dôvod sa registrovať. Prečo si má komplikovať svoju dostatočne byrokratickú činnosť pri podnikaní ešte ďalšou byrokraciou, keď nemá z toho žiadne benefity? Ako podnikateľ sa správa logicky. Proste dajte mi, dajte mi nejaké benefity a ja sa potom tam zaregistrujem a pokiaľ je to výhodné, to budem používať. Takže, a práve to je problém, že od A do Z to tam nevidím, prečo by ten podnikateľ mal dôvod alebo tá rodinná firma sa registrovať. Čiže takú komplexnosť toho všetkého.
A naozaj, keď ste povedali (povedané s pobavením), že ten zákon nepoznám, tak ste zaťali do živého.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Karahuta, dosť často ste sa obracali vo vašom vystúpení na mňa, tak dovoľte mi aspoň na dve veci reagovať. Jedna bola definícia. Vy ste hovorili, že my sme sa ani nedopracovali k definícii rodinného podnikania. No, je mi to ľúto, ale musím konštatovať, že nehovoríte pravdu. A mám na to aj písomný dôkaz. My sme sa dopracovali k definícii rodinného podnikania a práve v tej skupine, o ktorej som hovoril predtým, v medzirezortnej skupine pre podporu rodinného podnikania, ktorú som ja ako štátny tajomník viedol a v ktorej ste boli aj vy za SME RODINA členom. Čiže mali by ste o tom vedieť, že práve táto medzirezortná skupina po dlhých mesiacoch diskusií dospela k definícii a tá definícia sa potom ocitla v akčnom pláne pre podporu rodinného podnikania, ktorý sme dali do medzirezortného pripomienkového konania. Viete si to tam vyhľadať v Slovlexe. Definícia tam je, má podporu všetkých členov tej medzirezortnej pracovnej skupiny. Bohužiaľ, už naším odchodom tá, ten materiál sa nedostal do vlády. Čiže nebolo to vládou schválené. Ale definíciu, k tej definícii sme dospeli.
Pokiaľ ide o to, že mohli sme aj my urobiť registráciu. No to je práve ten hlavný rozdiel medzi nami. My sme mohli registráciu urobiť, ale neurobili sme ju práve preto, lebo sme chceli ísť tou cestou pomoci všetkým rodinným firmám. Vy registráciou ich delíte automaticky na podskupiny, všetky rodinné firmy a potom tie, ktoré budú ochotné absolvovať ten váš komplikovaný proces.
Takže... aby som bol pozitívny. Spoločné máme to, že chceme pomôcť rodinným firmám, ale dobrý zámer nestačí, pretože to, čo tu ja počúvam aj z tých pozmeňovacích návrhov, je veľmi zlý návrh a čaká nás ešte horšia realizácia, bohužiaľ.