Videokanál klubu

Ďakujem pekne všetkým kolegom za pripomienky.
Takto, pomoc nikto nespochybňuje. Áno, máme tu krízy, len musia byť dodržané vždy základné parametre – pomáhať tým, ktorí pomoc najviac potrebujú, používať verejné zdroje efektívne a hospodárne a pritom sa zadlžovať čo najmenej. Prečo? Pretože potom sa dostávame do nepríjemnej situácie napríklad, že dlhová služba pre budúci rok bude vyše 1,3 mld. eur, za splátky našich úverov dá táto krajina za rok 1,3 mld. eur, ešte viacej, to je plánované, ak sa nebude výrazne zhoršovať situácia. To je inak viac než celý tento protiinflačný balíček, o ktorom sa tu bavíme. Viac dávame na splátky dlhov, než pomáhame deťom.
No a áno, vystúpil som preto, aby som poukázal na to, že takto sa fakt nedajú robiť zákony. To, kolegovci, to nás čakajú ešte ďalšie dva finančné zákony, o ktorých budeme hlasovať, ešte tu máme zákon o DPH a ešte máme, ešte tam máme tú e-kasu. V oboch je plánované znovu otvorenie druhého čítania. To my budeme hlasovať týmto štýlom, že do piatej, ale v kuse, bez prestávky? Takto sa to proste nedá robiť. Ja som pre toto vystúpil, aby som na to poukázal. Nemôžme robiť daňové zákony, od ktorého sa odvíjajú nastavenia všetkých účtovných systémov v každej firme, na poslednú chvíľu a tak, že ani, ani v deň hlasovania nie je jasné, ako to bude vyzerať. Veď či sa prijme, alebo neprijme ten konkrétny pozmeňovák, to je len, v úvodzovkách len, 300 miliónov rozdielu v jednom roku. Akože toto proste takto nemôže fungovať.
No a stihnem ešte pánovi Pročkovi. No toto určite nie je populistické vystúpenie, keď hovorím o tom, že treba strážiť kondíciu verejných financií a teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Maroš Viskupič, ty si pekne zosumarizoval, v čom je problém s týmto návrhom zákona, a myslím si, že po tej formálnej stránke je to klasická ukážka problémov, ako sa schvaľuje legislatíva, ako schvaľuje legislatívu táto vláda. Jednoducho nemôžme zásadné veci meniť v úplne poslednom štádiu schvaľovania legislatívy a variť tuná podmienky pre či už občanov, alebo pre firmy v posledných štádiách.
Pokiaľ ide o obsah, tak tam musím povedať, že samozrejme, že keď je návrh na zníženie daní, tak to je chvályhodné, ale zároveň treba povedať, že to je absolútne polovičaté riešenie. Ak si zoberiete, že hrubá mzda, pri hrubej mzde tisíc eur je čistá mzda, ktorú má človek vo vrecku, 770 eur, ale zamestnávateľa stojí 1 350 eur, čiže 580 je rozdiel a to je rozdiel, ktorý sa volá daňový klin. To je niečo, čo si štát berie na daniach a odvodoch, a tento návrh rieši len tú jednu polovicu. To znamená, že zvyšuje o niečo čistú mzdu zamestnanca, to, čo zamestnancovi zostane vo vrecku. Ale vôbec nerieši to, že zamestnávateľ má celkové mzdové náklady rovnaké. Čiže ak by sme chceli reálne pomôcť slovenskej ekonomike, ak by sme reálne chceli pomôcť slovenským občanom, tak by sme nedávali len daňový bonus občanovi a teda zamestnancovi, ale hľadali by sme spôsob, ako znížiť celkové mzdové náklady zamestnávateľa, pretože ten daňový bonus v konečnom dôsledku ten zamestnanec platí z príjmu a ten príjem je niečo, čo musí vygenerovať firma, v ktorej je zamestnaný. A je mi veľmi ľúto, že táto vláda nakoniec neprišla so žiadnou zásadnou daňovou reformou, ktorá by podporila slovenské firmy, aby mohli lepšie a za lepších podmienok zamestnávať slovenských pracujúcich.

No, Maroš, ďakujem pekne za tvoj pozmeňovací návrh. Dnes je Mikuláša, možno by som pánovi ministrovi mohla požičať mikulášsku čiapku, ale chcem povedať, že aj kolegovia, ktorí sa vyjadrujú k tvojmu pozmeňovaciemu návrhu a chvália vládu, tak hovoria, vlastne riešia problém, riešia problém... (k rečníčke pristúpil minister Matovič a doniesol jej darček), nech sa páči, vymením, vezmi si (rečníčka podávala ministrovi Matovičovi červenú čiapku s bielym okrajom a bielym brmbolcom), riešia problém, ktorý sami vyvolali. Takže naozaj je to smiešne.
A ja chcem len pripomenúť, že takéto nesystémové riešenia, ktoré prináša vláda a ukracuje samosprávy, je naozaj veľmi nebezpečné, pretože narúša celý systém a stabilitu jedného veľkého segmentu štátu, ktorý drží štát mnohokrát práve na nohách. (Zaznievanie gongu.) Namiesto toho, aby prišlo s novelou nariadenia vlády, ktorá, ktoré určuje vlastne prerozdelenie výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, je to číslo 668/2004, tak prichádza s takýmito prosíkmi, núti ponižovať sa starostov, primátorov, vôbec zástupcov samosprávy, aby chodili vyjednávať za poslancami a poukazovať... (Zaznievanie gongu.)
Berete mi čas, pán podpredseda.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Vy kľudne hovorte.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ehm, ďakujem, no, takže takéto gongy. No, ale tak ste s fanfárami vlastne dali oznam o tom, že naozaj riešenia, ktoré prináša vláda, sú nesystémové a nie je to správne. Nie je to správne, že príde si vyjednať ten, príde lobovať, pretože takéto lobingy – aj keď možnože z pohľadu poslancov za správnu vec – sú nesprávne, že im podliehame, a treba tlačiť práve vládu, aby prijímala systémové opatrenia, ktoré sú zákonné a ktoré sú spravodlivé.
Takže ďakujem, Marián, za tvoj pozmeňovací návrh a pevne dúfam, že nájde širokú podporu v pléne Národnej rady.

Ďakujem pekne.
Ono je to vždy veľmi pekné niečo rozdať, to je, myslím si, že taká hlavná túžba každého alebo veľkej väčšiny politikov, niečo rozdať, niečo dať ľuďom. Je to pekné, ľúbivé, veď kto by to nechcel, a preto sa aj ťažko takéto rozdávanie kritizuje. No každá minca má dve strany. Jedna je to, že dáme niečo pekné ľuďom, ľuďom sa to bude páčiť, dúfame, že nás budú voliť. A tá druhá strana mince je deficit v štátnom rozpočte, dlhy, ktoré budú splácať naše deti, a tie momentálne teda rastú astronomicky. Nielen jednorazové výdavky aj štrukturálny dlh.
Na to, aby politici nepodliehali tomuto vábeniu toho rozdávania, no tak máme tu rôzne, máme tu systém bŕzd a protiváh, napríklad Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá to síce, sa k tomu veľmi jasne vyjadrila, a síce že celý tento balíček zvyšuje štrukturálny deficit. Národná banka sa k tomu tiež vyjadrila a tak ďalej. Európska únia s týmto, teda s tým naším deficitom má problém. Máme tu dlhovú brzdu, budúci rok v máji bude musieť predstúpiť pred parlament vláda, lebo prekročila dlhovú brzdu, ale to je všetko jedno, teraz sa ide rozdávať, to je pekné, to je normálne, že niektorí ľudia nevedia tomu jednoducho odolať. Zodpovedná politika vyzerá každopádne inak.
Na záver chcem povedať, že my sme ponúkali Igorovi Matovičovi dohodu na tomto balíku a to tak, že to krúžkovné sa presunie na ministra školstva a on to bude procesovať aj to, aj to celé nastaví. Ďalej, že daňový bonus na dieťa bude naviazaný na nezdaniteľné minimum, tak aby ho nedostávali bohatí. A do tretice, že detské prídavky ostanú tak, ako ich navrhol Igor Matovič. Toto bolo odmietnuté.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, zákon o dani z príjmu prišiel do parlamentu ako pravidelná ročná úprava s bezproblémovým obsahom. Následne však eldorádo pozmeňujúcich návrhov vládnych poslancov z neho urobilo nepodporiteľný zákon. Boli podané pozmeňujúce návrhy, budú stiahnuté, budú podané nové, máme otvorené druhé čítanie, preto som si dovolil vystúpiť aj ja, aby som poukázal na to, že takto, takto to proste nemôže byť.
Samozrejme, o tom, že problém je, svedčí aj už iksté posunutie hlasovania a i samotný fakt, že tu teda znova stojíme v znovu otvorenej rozprave v druhom čítaní.
Teda prečo, prečo je problém s týmto zákonom? Pre odpoveď sa musíme vrátiť o nejaký čas dozadu, keď minister financií Igor Matovič prišiel s myšlienkou daňovej revolúcie, ktorá v sebe obsahovala časť prorodinná politika a v nej 200 euro na dieťa mesačne. Z daňovej revolúcie nebolo nakoniec nič a šéf OĽANO sa upol na jedinú mantru, prorodinnú politiku, 200 euro na dieťa. Na začiatku bola postavená na troch nohách – rodinné prídavky, daňový bonus, krúžkovné. Plynúcim časom a tlačovkami sa prorodinný balík transformoval do novej podoby, keďže začala inflácia, tak vlastne už bol z toho protiinflačný balíček.
Už si pamätáme, to nie je tak dávno, protiinflačný balíček si za každú cenu, bagrom, to sú slová pána ministra, dokázal pretlačiť v skrátenom konaní cez parlament. Takisto si ho dokázal pretlačiť naproti vetu pani prezidentky. No a keďže nedbal na naše pripomienky, ale aj na pripomienky, samozrejme, odborníkov, zákon ako taký bol schválený v nevykonateľnom znení, napríklad krúžkovné, a zároveň tak kriviac zákony a platné legislatívne pravidlá, že skončil na Ústavnom súde. No a ďalšie mesiace, to už žijeme teraz, v rôznych zákonoch koalícia postupne opravuje tento balíček a ďalšia kľúčová oprava sa deje aj v tomto zákone, čo všetko sú to pridané veci. Ešte raz, to bol zákon o dani z príjmu, ktorý bol pravidelná ročná úprava tohto zákona. Toto všetko je tam dané nové. Prakticky nanovo sa tuto definuje daňový bonus na dieťa. Prečo? Dôvodom je, aby sa obišlo rozhodnutie Ústavného súdu. Ak sa tu schváli nanovo, tak vlastne už Ústavný súd nebude mať o čom rozhodovať.
Zmysluplnú pôvodnú myšlienku podpory voľnočasových aktivít, ktorá bola tak zle prijatá, že bola fakt nerealizovateľná, realizácia bola odsunutá na rok 2025, to sa stalo nedávno, ale túto myšlienku, kolegyne, kolegovia, tento zákon v podstate definitívne pochováva. Daňový bonus sa zvyšuje vlastne až na maximálnu hodnotu 140 euro, o tie, o tú pôvodnú sumu teda, ktorou malo byť krúžkovné, a posúva sa do 18 rokov. No bude tu aj podaný, respektíve bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý bude stiahnutý, ale bude podaný nanovo, kde teda koalícia konečne priznáva, že celkový výpadok príjmov samospráv vo výške tej poslednej približne 850 mil. euro ročný je pre samosprávy likvidačný, a teda tento pozmeňujúci návrh prinesie nejaké kompenzácie pre samosprávy. Problém však ale nerieši. Plus tam je ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý úpravou formy zdaňovania dlhopisov prináša komplikácie a zneisťuje investorov, to je ďalší problém. No a byrokracia a komplikovanosť priznania a výpočtu daňového bonusu dosiahla už extrémny level a takto vlastne to zasa prináša ďalšie problémy každej jednej firme.
Čo sú teda základné problémy? Daňový bonus je extrémne vysoký. Minister financií dodnes nedefinoval, alebo neboli prijaté zákony, ako budú vykryté tieto výpadky. Jednoducho krajina si v dnešnej dobe nevie dovoliť takúto výšku daňového bonusu. Zvolené plošné a teda už z princípu veľmi drahé riešenie je navyše postavené na hlavu. Bohatým pomáha viac ako chudobným tento daňový bonus. K maximálnej výške bonusu sa nedostanú práve zraniteľné skupiny obyvateľstva, práve napríklad matky samoživiteľky, ktoré sa starajú o dieťa, a proste všetky tieto skupiny, ktoré pomoc reálne, reálne potrebujú. Opačne, zasa sa vyplytvá veľké množstvo financií pre bohatých, dobre situovaných ľudí, kde ničomu to nepomôže a nikomu a ničomu to nepomôže.
Ďalšia vec, kolegyne, kolegovia, uvedomme si, prosím, že len 24 % domácností má deti v závislom postavení. Treba povedať, že pokrývajú 47 % populácie. Stále je to menej ako polovica, ktorej sa teda nejakou formou pomôže, a teda iba títo môžu čerpať daňový bonus. Čiže napriek jednej teda forme plošnosti, ale veľkému, a veľkému množstvu potrebných financií toto riešenie zďaleka nepomôže každému, kto pomoc reálne potrebuje.
Ďalším problémom je, a to tu treba jasne, aby zaznelo, túto rodinnú politiku pána Matoviča platia obce. Priznaním potreby kompenzácií bola zároveň priznaná absurdnosť prijatého riešenia. Štát nemal brať financie obciam, veď potom by ich následne nemusel kompenzovať. Navyše z výpadku tých cca 850 mil. štát vykompenzuje približne 300 mil., takže tie obce stále budú čeliť 450-, možno polmiliardovému výpadku. Táto situácia, a to si tiež treba uvedomiť, má ďalšie konzekvencie. Obce chýbajúce, chýbajúce financie budú musieť získať inde. Zvýšia miestne dane, zvýšia poplatky, zdražia služby pre občanov, školné, sociálne služby, kultúru aj šport. Ale toto sa dotkne všetkých. Aj tých občanov, ktorí z daňového bonusu nemohli nijak profitovať.
Summa summarum, bolo vybraté zase raz najnákladnejšie, ale zároveň najmenej účinné riešenie. Rozumné riešenie je neprijať zákon ako celok a následne formou sociálneho systému cielenejšie riešiť zraniteľných obyvateľov.
Ešte si dovolím pár slov ku občianskodemokratickej platforme. Oceňujem, že sa ozvali a poukázali na despotizmus ministra financií a na neudržateľnosť toho obrovského výpadku príjmov samospráv, avšak dúfal som, že budú chcieť riešiť podstatu problému. A tá podstata problému je zníženie extrémnej výšky 140-eurového daňového bonusu. Bohužiaľ však riešili len výšku a spôsob kompenzácie pre samosprávy. Problém chýbajúceho finančného krytia to nijak nevyriešilo, len určili teda, že menej financií bude chýbať samosprávam a teda viac bude chýbať štátu. Obce a VÚC-ky dostanú v roku 2023 a ´24 konkrétnu sumu z výnosu dane z príjmu právnických osôb. Už toto, takýto pozmeňovák je neštandardné riešenie.
Rokovania však odhalili systémovú chybu, že veci sa neriešia podľa možností nášho rozpočtu, je to naopak, proste že sa rozpočet musí prispôsobovať svojvôli politikov. A dôkazom toho je aj 26 mld. nárastu dlhu za štyri roky aktuálnej vlády, čo je polovica dlhu, ktorý vyprodukovalo Slovensko za zvyšných 27 rokov svojej existencie. Plus ešte jedno ponaučenie, že malo byť prijaté systémové riešenie pre obce, daňový mix, ktorý bude zaručovať stabilnejšie financovanie. Každopádne neprijatie tohto zákona by len potvrdilo, že svojvôľou mocných nevznikajú rozumné riešenia. Neprijatie by otvorilo dvere hľadaniu zodpovedného riešenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Chcel by som sa vyjadriť k tomu limitu, pretože s týmto súhlasím, tých 0,9 je tam nastavených kvôli tomu, že na Slovensku sme mali pravidlá tak, aby do 1 MW elektrárne nepotrebovali tzv. osvedčenie o súlade s energetickou koncepciou Slovenska, ktoré v tom čase prakticky, keď sa pripájali takéto zariadenia, nebolo možné získať, lebo tam boli určité obmedzenia najmä na SEPS-ke. A teda väčšina takýchto zariadení bola do 1 MW; bavíme sa možno o 400 zariadeniach, ktoré sú tým grom, kde vieme inframarginálne, takéto inframarginálne technológie zdaniť. Čiže tuná ja naozaj problém nevidím.
Týka sa to nielen bioplynu, ale napríklad aj fotovoltiky. Takisto majú predané niektoré z nich, ktoré sú vystúpené z povinného výkupu, elektrinu za povedzme za 400 eur, zatiaľ čo napríklad výkupná cena je pre nich iba 250 a všetko medzitým sa zdaní. To, čo je kritické v prípade bioplynu, je, že oni nemajú zohľadnené tie palivové príplatky. To znamená nárast tých vstupov. A toto bol, toto bol ten pozmeňovák, ktorý som predkladal na výbore a ktorý mi, bohužiaľ, neprešiel. Súčasná metodika ÚRSO zohľadňuje iba uzatvorené obdobie, to znamená roky ´20 a ´21, kde ten nárast nebol takýto dramatický, a preto hrozí zánik takýchto bioplyniek. Včera tam bol koniec koncov aj zástupca jednej asociácie, ktorý hovoril o tom, koľko z nich už naozaj zatvorilo svoje brány. A toto nám bude v budúcnosti v tom mixe chýbať. Ale s tou hranicou súhlasím.
Čo sa týka tej zmluvy a memoranda. Memorandum je uzatvorené. Zmluva je schválená Európskou komisiou. Čaká sa na jej podpis, ale musí sa ešte predtým schváliť u akcionárov. Tu dôverujem ministrovi Karlovi Hirmanovi, že naozaj urobí všetko pre to, aby aj tie ceny, tak ako budú nastavené v tom rozhodnutí vlády, žiadnym spôsobom nenarušili práve ani memorandum, ani zmluvu, tak ako sa k tomu zaviazal aj včera na výbore, tak dúfam, že to tam tak aj bude.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolega Peťo Kremský, ďakujem, že si spomenul viacero problémových alebo slabých miest predkladaného zákona. Verím, že sa to teda podarí ešte nejak vylepšiť. Obávam sa, a teda chcem sa ťa spýtať, že ako zákon vyrieši situáciu, ak si ale obchodníci s elektrinou navyšujú ceny a realizujú veľké zisky. Spomínal si to, myslím si, že toto je skôr náš slovenský problém, a obávam sa a podľa mňa ten predkladaný zákon toto nerieši a nevyrieši, pretože je zameraný na výrobcov. No a keď sa pozrieme na Slovensko na realitu, tak majoritným výrobcom sú Slovenské elektrárne. Pri pohľade na ich finančné ukazovatele nevidíme nejaké kladné čísla, skôr naopak, veľké zadlženie a v podstate hrozbu bankrotu.
Zároveň treba jasne povedať, že teda elektrárne súhlasili s predajom elektriny pre občanov za vynikajúcu cenu, tých 61 euro, a zastropovanie ich ďalších teda predajných cien na nízkej úrovni by podľa mňa mohlo ohroziť aj toto memorandum. A teda keď sa pozrieme na Slovenské elektrárne, tak ja si nemyslím, že by malo byť hlavným záujmom vlády, aby elektrárne teda nemali možnosť predávať svoju, svoju produkciu za rozumné ceny, myslím si, že práveže kopu teda predali jej v minulosti aj do budúcej výroby za malé ceny. No ale to chcem povedať, že práve skrachujúce a zadlžené elektrárne by bol skutočný problém a ja si myslím, že Slovenské elektrárne by práve mali mať možnosť a schopnosť naakumulovať zdroje a štát by mal trvať prednostne na ich použití na dostavbu jadrovej elektrárne, štvrtého bloku Mochoviec a tam, ak by sa toto čo najrýchlejšie podarilo zrealizovať, vie byť nejaké memorandum dva, ktoré by dokázalo zabezpečiť zasa za vynikajúcu cenu možnože energiu pre verejný sektor, prípadne pre možno aj súkromný sektor sčasti. Takže toto si myslím, že by sme tiež mali mať na pamäti.
Ďakujem pekne.

Dovolím si pár upresnení. Peťo, hovoril si o zdanení cien elektriny, ale toto sa naozaj bude diať iba na strane výrobcov. Ty si hovoril aj o priekupníkoch alebo dodávateľoch. Toto sa, bohužiaľ, nedá aplikovať, pretože ani nariadenie to neupravuje. My sme to napádali ešte ako bývalé vedenie, potom aj Karel Hirman takisto kvôli tomu nezahlasoval práve za toto nariadenie na Rade. Takže toto sa bude týkať naozaj iba výroby, kde tie zisky sú relatívne malé, a to najväčšie nám, bohužiaľ, uniká.
Čo sa týka stanovenia limitov vládou, spomenul si práve bioplynky, ale tieto, paradoxne, práve vláda stanovovať nebude, tieto majú stanovené svoje výkupné ceny, ktoré upravuje ÚRSO, a preto ten môj návrh, v ktorom som navrhoval, aby zohľadnil aktuálne ceny vstupných surovín, ktoré takíto výrobcovia majú.
Potom si hovoril o vypínaní kotolní, že k tomuto dôjde, pokiaľ by neprešiel tento návrh zákona, respektíve pokiaľ by nemali plyn za dobrú cenu. Ale práve toto hrozí, pretože preklápame tohtoročné cenníky, kde dodávatelia majú cenu plynu, za ktorú nakupovali v roku ´21, ale v roku ´23 budú musieť dodávať už za ceny, za ktoré nakúpili v dvadsiatom druhom, a potom v zákone sa píše o kompenzácii v priebehu štyroch rokov alebo zo štátneho rozpočtu a toto bola tá moja pripomienka.
Ty si hovoril o nedostatkoch, ja verím, že sa tým pádom, že podporíš aj ten môj návrh na vrátenie.
Veľa si hovoril o kompenzáciách, tam naozaj dobrá robota zo strany ministerstva hospodárstva, aj keď to nesúvisí priamo so zákonom. Kompenzácie v ústave, k tomu nám hádam povie aj pán minister, lebo ja tam vidím stále iba možnosť domáhania sa súdnou cestou.
A posledné k tomu memorandu. No, vyrokoval to minister Sulík s Igorom, prišlo to od Sulíka, ale dokončil to Karel Hirman a ľudia nám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré ráno všetkým. Pekného Mikuláša aj za mňa a za klub SaS.
Prejdem rovno k zákonu, ktorý sme mali včera na výbore. Asi dve hodiny sme o ňom diskutovali, dovolím si povedať, že vo veľmi konštruktívnom duchu bez nejakého politikárčenia a rád by som v tomto pokračoval aj dnes. Ale tak ako sa včera ukázalo aj na výbore, môj návrh, ktorý som predkladal aj na poslednej schôdzi, na jeho dopracovanie alebo vrátenie na dopracovanie bol opodstatnený, pretože naozaj bolo predložených šesť pozmeňovákov s celkovo dvadsiatimi siedmimi bodmi.
Jeden z tých pozmeňovákov sme dokonca odsunuli tak, že pán Vons ho má predložiť do parlamentu, ale teda nevidel som ho medzi pozmeňovacími návrhmi. Videl som, teraz po deviatej tam pribudol pozmeňovací návrh pána Petra Kremského a Petra Pčolinského, ktorý bol vypracovaný ministerstvom. Včera sme ho ako členovia výboru dostali aj do schránky a rieši aj veci, ktoré sme ešte namietali na výbore, minimálne tie, ktoré sú vypuklé voči výrobcom z plynu a tým, ktorí majú už dneska zastropované ceny. Takže naozaj s týmto, s týmto pozmeňovacím návrhom sa dá súhlasiť.
Petrovia, dobrá robota, ste tu podpísaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Kľudne pokračujte, pán poslanec.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Hovoril som, že teda nebudem politikárčiť, iba jednu poznámku si dovolím. Keď sme tu boli naposledy v tom prvom čítaní, tak po práve rozprave sa mal jeden poslanec za OĽANO vyjadriť, že Sulík mi mal zakázať predložiť pozmeňovací návrh. Toto ale naozaj som nikdy nepovedal ani to neviem, odkiaľ táto informácia vzišla. Ja som svoj pozmeňovací návrh predložil, obsahoval štyri body. Riešili sme to na výbore, prešli sme si všetky štyri body. Nebudem sa k nim vracať, pretože naozaj si myslím, že sú stále opodstatnené. Riešia jednak to zastropovanie, ktoré dneska je v zákone veľmi široké. Hovorí o tom, že to je od tých 50 do 250 eur a že to stanoví vláda. Ja si myslím, že naozaj stále toto tej vláde neprináleží. Navyše, keďže je to tam tých 50, ohrozuje to naozaj aj memorandum podpísané so Slovenskými elektrárňami. Pán minister dal včera prísľub, že osobne sa postará o to, aby žiadnym spôsobom takéto, takéto nariadenie alebo takýto, takéto stropovanie, ktoré príde z vlády, nezasiahlo do tohto memoranda, takže beriem si tento prísľub ako záväzný. Ja verím, že tomu tak naozaj aj bude.
Boli tam však aj iné body, ktoré sa týkali napríklad práve bioplynových staníc, ktoré dnes nemajú, alebo biomasy alebo iných zdrojov, ktoré majú nejakým spôsobom palivové príplatky, ktoré sa im výrazne zvýšili, a dnes platná regulácia a najmä metodika, akým postupuje ÚRSO, im toto nezohľadňuje a hrozí tam aj likvidácia takýchto výrobcov. Chcem veriť tomu, že ÚRSO bude aj k tomuto pristupovať zodpovedne a vyhne sa tomu.
No a potom tam bol riešený aj moment, kedy sa odoberajú niektoré právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pán minister už teraz v úvodnom slove povedal, že je to konzultované aj s úradom. Ja s tým súhlasím alebo teda som si toho vedomý, že určite to konzultovali, ale stále mi pripadá, že takéto náležitosti alebo takéto kompetencie vláde nepatria. A najmä to predlžovanie tých cenových rozhodnutí, ktoré končia k tomu 31. 12., a čakanie až dovtedy, kým sa vydajú nové, a nechávanie tých výrobcov v podstate naozaj, v podstate vystavených riziku toho, že im nebudú tieto kompenzácie poskytnuté, je stále veľmi vysoké. Pán minister aj včera sa vyjadril, že toto si on nedovolí, pretože samotná ústava hovorí o tom, že pokiaľ je obmedzené niekomu nejaké právo, tak toto právo je za primeranú náhradu. Len otázka je, že kedy. V zákone sa hovorí behom štyroch rokov alebo keď to štátny rozpočet dovolí. Títo výrobcovia štyri roky, bohužiaľ, nemajú, a ústavné právo, tak ako je dneska nastavené, hovorí, že áno, máte na to právo, ale musíte sa ho domáhať. To znamená, že v podstate ako keby sa títo výrobcovia mali ísť tohto svojho práva domáhať na súd, a toto mi nepríde úplne fér. Budem rád, ak mi pán minister aj k tomuto zaujme stanovisko, lebo ja to aspoň takto čítam.
Počas samotného výboru okrem týchto pripomienok, ktoré boli prezentované, boli aj ďalšie pripomienky, ktoré prišli od odbornej verejnosti, ktorá nemala možnosť sa zapojiť do skráteného legislatívneho konania. Samotný zákon bol predložený minulý pondelok na vládu, následne v utorok sme ho mali už tu v parlamente, potom včera sa k tomu konal výbor, kde sme, dovolím si povedať, takisto nestihli prebrať úplne do detailov všetky veci, a hlavne ja si nemyslím, že výbor bol tým miestom, kde sme mali tieto pripomienky riešiť. Ja som bol síce na tom ministerstve, ale je to hlavne tá odborná verejnosť, ktorej sa toto bytostne týka, a mám takú obavu, že naozaj ich prístup k tomuto zákonu aj vzhľadom k času, aj vzhľadom k tomu, čo sa, ako to bolo prebrané včera na výbore, bol pomerne limitovaný.
Áno, uznávam, zákon rieši energetickú krízu. Má svoje opodstatnenie. Koniec koncov všetky ostatné zákony, ktoré boli predložené aj ministerstvom hospodárstva do parlamentu, do Národnej rady, sme schválili, pretože neboli rozporuplné. Boli naozaj vysporiadané všetky pripomienky, ktoré sme k tomu mali alebo mohli mať, ale toto je zákon, kde sa stále nachádza ešte veľmi veľa nášľapných mín. Tento zákon vychádza z nariadenia Rady, ktoré bolo, ktoré je platné od 1. decembra, pokiaľ si dobre pamätám, ale bolo prijaté už začiatkom októbra. Takže naozaj ten časový priestor tam bol. Ak by bol tento návrh vrátený na dopracovanie predkladateľovi, tak som presvedčený, že dnes sme tu už mohli mať komplexné riešenie a nie iba pozlátané v rámci tých pripomienok, ktoré tu boli z výboru.
Ako aj pán minister včera sám uviedol, v Nemecku takisto toto nariadenie budú preklápať do svojej legislatívy. Má sa to udiať 16. 12., pokiaľ si dobre pamätám. To znamená, že naozaj ten časový priestor tam stále je, pretože týmto zákonom sa naozaj rieši najmä to, ako budú nastavené príjmy z tých technológií, ktoré sú definované aj v nariadení. Vďaka teda pozmeňovacím návrhom boli niektoré zlimitované.
Takisto sa tam rieši práve tá regulácia, a najmä to teplo, ale práve v tom teple sú tie najväčšie nástrahy, ktoré čakajú na tých dodávateľov. Preto si myslím, že naozaj stále je čas sa o tomto zákone baviť. Šijeme to horúcou ihlou, v mnohých ohľadoch je to také ohýbanie cez koleno, preto opätovne prosím a žiadam a navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ten čas, ten časový priestor tu stále je.
Vieme z toho naozaj urobiť zákon, za ktorý bude vedieť zahlasovať, tak ako za všetky ostatné, ktoré riešili energetickú krízu, vie za to zahlasovať komplet celé plénum. Ale momentálne naozaj tak, ako je tento zákon nastavený, a tak ako neboli niektoré návrhy, respektíve pripomienky zohľadnené a najmä, najmä nebola do toho zahrnutá – alebo teda veľmi limitovane – tá odborná verejnosť, tak vidím tam ešte viacero, viacero prekážok a takých neuralgických bodov, ktoré by mohli v budúcnosti byť nášľapnými mínami a to nielen pre dodávateľov, ale napríklad aj pre budúce vlády, pretože je tam napríklad hrozba, keď sa bavíme o tom štvorročnom vyplácaní tých... štvorročnom zohľadnení v regulácii tých kompenzácií alebo teda strát, ktoré budú generovať dodávatelia, tak tuto je riziko naozaj vytvárania akéhosi ďalšieho historického dlhu. Historického dlhu, ktorý sme tu už raz mali. Tento vznikol vtedy na TPS-ke, bol v objeme 360 mil. eur a tiež sme ho museli sanovať zo štátneho rozpočtu.
Ja dúfam, verím, že k tomuto tak v tomto prípade nedôjde, aj preto chcem vrátiť tento zákon na dopracovanie a bol by som rád, aby sme o tomto hlasovali. Napriek tomu ešte raz veľmi pekne ďakujem aj za tú konštruktívnu debatu včera na výbore a za to, že sa nám podarilo aspoň tie najpálčivejšie body odstrániť. Niekoľko ich tam ešte stále ostáva a ak je vôľa, tak ich naozaj odstráňme.
Ďakujem. 9.48 h.

Začnem pánom Pročkom. Tak, samozrejme, je to pravda, že SaS-ka volila pána generálneho prokurátora, ale keď bolo treba sa vyjadriť proti tomu, ako koná, keď bolo treba hlasovať za odmietnutie jeho správy, no tak vás nebolo nikde. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Ďakujem, že ste hlasovali za to, ďakujem vám, ospravedlňujem sa za to, že som vás do toho stiahol, ale jednoducho nemáme dobrého generálneho prokurátora a dostal sa tam preto, že sa tam preklamal. Takže klamal od rána do večera a ja som urobil všetko pre to, aby sme ho nemali. Viac som urobiť nemohol.
Pán kolega Suja, povedali ste to správne, áno, keď vykupovali pozemky, dali mi cenu, dohodol som sa a bol som spokojný. Tak to má prebiehať. Nie tak, že najprv sa postaví diaľnica a potom znalec povie, že aj tak nemôžem nič robiť, tak bachne mi cenu. Nie, takto to je nesprávne. Preto ak existuje takáto situácia, tak sa na ňu použije predpis, ktorý je tej situácii najbližší, a to je to, že sa užíva cudzia vec a za to sa musí platiť priebežne. Čiže v tom sa, myslím si, plus-mínus nejako zhodneme.
A pozrite, ešte by som sa vrátil k pánovi Pročkovi, je to pravda, že som nespokojný s tým, ako veci u nás fungujú a že sa na to často sťažujem, ale čo iné môžem robiť? To, že ja vidím veci nejak a vy ich vidíte inak, vy ste spokojní s tým do veľkej miery, ako to funguje, to je, proste o tom je parlament, každý má iný názor.