Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Rada by som predstavila druhý návrh, novelu, ktorú som iniciovala. Ide o novelu zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona je veľmi stručný, ide naozaj o jednu vetu. A jeho hlavným cieľom je rozšírenie okruhu zákonom uznateľných daňových výdavkov o výdavky vynaložené na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. V súčasnosti, keď zamestnávateľom chýbajú pracovné sily, je ťažké začleniť matky malých detí do pracovného procesu, a to najmä vo väčších mestách, kde ten nedostatok kapacít v materských školách a v jasliach je veľmi citeľný. A práve tu som sa snažila nájsť riešenie, ktoré by bolo efektívne a ktoré ešte, o ktorom sme ešte nediskutovali v parlamente a ktorým by sme mohli pomôcť zmierniť tú situáciu, ktorá je dnes veľmi vypuklá, s nedostatkom miest v materských školách a v jasliach.
Štát v súčasnosti nemá k dispozícii veľa rýchlo realizovateľných možností riešenia tohto stavu. Jedným zo spôsobov, ako by však zamestnávatelia mohli byť štátom motivovaní sami z vlastných súkromných zdrojov takéto typy zariadení vytvárať, volá sa to materské podnikové školy alebo podnikové jasle, sú práve daňové nástroje. Ak vezmeme do úvahy, že dnes takéto typy zariadení tieto podnikové materské školy, firemné škôlky nemáme, resp. je ich strašne málo, naozaj sa bavíme o desiatkach, vplyvy na verejné financie budú minimálne, ak by sme aj k tejto zmene pristúpili. Čiže naozaj je to skôr nástroj, ktorý by mal motivovať k vzniku ďalších takýchto škôlok a takýchto zariadení práve z iniciatívy firiem a podnikov, ktoré po konzultácii s nimi dnes nemajú absolútne žiadnu motiváciu to robiť, lebo nevedia si to dať do svojich nákladov v rámci daňových výdavkov.
Rada by som uviedla, že tento návrh zákona vnímam ako jeden z krokov, ktorým pomôžeme rodičom, či už v úplných rodinách, alebo rodičom samoživiteľom, zosúladiť ich pracovný život so starostlivosťou o dieťa, čo práve pri tých rodinách samoživiteľov je veľmi náročné. Tam aj štatistiky hovoria, že keď žena, v deviatich z desiatich týchto rodín na čele stojí žena, a práve ženy majú viac ako 50-percentný výpadok vlastne ekonomických, na ekonomickom trhu, potrebujeme hľadať nástroje, ktoré by pomohli dostať tieto ženy do pracovného procesu. A ja vidím aj tento nástroj ako nápomocný.
Taktiež spomeniem ďalšie výhody, ktoré firemné škôlky prinášajú, a tým je veľmi dôležitý prispôsobený čas prevádzky firemnej škôlky potrebám zamestnanca. Napríklad zdravotné výhody pre matku a dieťa v dôsledku neprerušenia dojčenia, čo je tiež výhodou v rámci týchto firemných škôlok, kde tá matka vie prísť a funguje to tak najmä v zahraničí, kde je dojčenie podporované a v prípade potreby je rodič okamžite pri dieťati, čiže istota udržateľnosti nejakej pracovnej pozície, menej voľna čerpajú, zlepšenie finančnej situácie týchto rodičov a zároveň veľmi dôležitý je aj aspekt čo najskoršieho vzdelávania detí, keďže tam tie údaje a vlastne tie výskumy sú nesporné, že investície do vzdelávania v rámci štátnych investícií sú mimoriadne návratné, práve keď ide o deti v útlom detstve.
Odporučím, nechcem tu zachádzať do detailov, ale článok posledný od nobelistu Heckmana, ktorý tam krásne v grafoch ukazuje, že čím skôr štát investuje do vzdelávania detí, tým menej musí investovať do aktívnych nástrojov na trhu práce v budúcnosti, tým vyššia je miera samostatnosti na ekonomickom trhu, tým vyššia je miera úspechu, začlenenia a tak ďalej. Čiže toto, toto je naozaj pre mňa dôležitý aspekt a včera k tejto téme vyšiel aj článok na Denníku N, kde tri ekonómky porovnávali výsledky štúdie, kde v roku 1995 sociálna reforma v rámci Česka vlastne ženám umožnila, aby boli rok dlhšie na materskej, čiže sa deti dostávali o rok neskôr do materských škôlok až v štvrtom veku, a malo to naozaj fatálne dôsledky na, neskôr na úroveň vzdelania tých detí a v podstate táto reforma veľmi uškodila budúcnosti týchto detí, ktoré boli súčasťou vlastne využitia tejto výhody pre matky. Z toho nám jasne vyplýva, že my musíme hľadať nástroje, ako dostať deti do vzdelávacieho procesu už pred tým tretím rokom života. A toto je jeden z tých nástrojov, ktoré my v tomto priestore, parlamentnom, môžeme prijať.
Na záver by som rada uviedla, že predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami. Je inšpirovaný práve zákonmi v rámci Európskej únie, kde toto je súčasťou zmien a úprav. Návrh zákona bude mať mierne negatívny vplyv na verejné financie, ale ako som povedala, tým, že tých firemných škôlok je dnes veľmi málo, tak ide o veľmi nízke, nízke percentá. Ale áno, ide o zavedenie daňovej výnimky. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na služby verejnej správy a tak isto ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať najmä pozitívne sociálne vplyvy a vzdelanostné vplyvy a pozitívny vplyv tak na manželstvo, rodičovstvo, ako aj na samotnú rodinu.
Preto vás prosím o jeho podporu. Naozaj mi na tomto zákone veľmi záleží.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 30. januára 2023. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov predniesla návrh novely zákona, ktorý som ja sama iniciovala a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok a zároveň zákon o obetiach trestných činov.
Cieľom môjho návrhu je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľným obetiam trestných činov a chrániť ich pred ďalšou ujmou, ďalším ublížením a pred tzv. druhotnou viktimizáciou. V súčasnosti právny poriadok im poskytuje pomerne vyššiu ochranu, ale tá sa ukazuje v praxi ako stále nedostatočná, a tak sa v mojom návrhu venujem trom oblastiam, ktoré vám ďalej opíšem. No je pre mňa dôležité ozrejmiť v tomto priestore aj to, kto sú obzvlášť zraniteľné obete trestných činov, pretože sú to najmä deti v našich podmienkach, sú to seniori, sú to obete sexuálneho násilia a rodovo podmieneného násilia. Tak ako som povedala, prax ukazuje, že tieto obete stále nechránime dostatočne a ja prinášam zmeny, ktoré sa osvedčili v Česku a v iných krajinách Európskej únie, čiže sú vyskúšané, sú spozorované a vlastne v niektorých krajinách už fungujú vyše desiatky rokov.
Mojím prvým návrhom je, aby obzvlášť zraniteľné obete trestných činov neboli viac konfrontované so stretnutím s osobou, ktorú označili za páchateľa, s osobou, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, alebo s osobou, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu. V súčasnosti náš právny poriadok hovorí len o tom, že sa nesmú stretnúť s osobou páchateľa. Lenže my často v tom prvotnom riešení danej situácie ešte nevieme s určitosťou právne povedať, že ide o páchateľa, ide väčšinou len o osobu, ktorú obeť označila za páchateľa. Preto tu chcem precizovať toto slovo, že nemusí ísť už vopred o páchateľa, pretože tam sa často stávalo, že sa tá obeť stretla s tým človekom, keďže v tom danom momente ešte nemohli vzniesť rozhodnutie, že to je samotný páchateľ, ale keď tam pridáme to slovo, že osobu, ktorá označila obeť za páchateľa, vieme predísť ich stretnutiam, čo považujem za veľmi kľúčové a naozaj ide o technickú vec, doplnenie dvoch slov, ale môže to dopomôcť aj tomu, aby sa tá osoba nebála nahlásiť, nahlásiť ten útok alebo nahlásiť násilie na nej páchané, lebo bude vedieť, že sa už s osobou, ktorú označila ako páchateľa, ďalej nestretne.
Druhá oblasť, ktorú sa snažím priniesť v rámci zmien, sú otázky, ktoré smerujú do intímnej oblasti, a tu navrhujem, aby sa kládli len v nevyhnutnej miere. To znamená, že keď dôjde už k samotnému násiliu, aby sme naozaj nejakú mieru proporcionality pri tých otázkach zvažovali a ak nie sú nevyhnutné detaily, napríklad pri deťoch, tak aby sme do nich nešli. Toto je úplným štandardom v iných krajinách Európskej únie.
A taká tretia zmena, ktorú prinášam, je, aby si obete mohli vybrať, osoba akého pohlavia ich bude vypočúvať. Toto je tiež štandard v zahraničí a veľmi to pomáha. Znova budem hovoriť o tých detských obetiach, pretože tam ak je páchateľom napríklad otec, tak tie deti oveľa lepšie zvládajú, keď ten výsluch prebieha vlastne so ženou a nie je to muž a podobne. Tam sú na to dlhoročné výskumy a naozaj je to taká soc-zmena, ktorou vieme ten už beztak ťažký proces vlastne zmierniť.
Čo ma viedlo k takejto novele? Prichádzam s ňou najmä preto, že dlhodobo evidujeme na Slovensku nízke počty nahlásenia násilí tohto druhu. V prípade sexuálneho násilia sa evidujú štatistiky, že na políciu sa obráti len niečo vyše 11 % obetí a v prípade násilia páchaného na deťoch, tam presné štatistiky nemáme, ale z toho, čo hovoria odborníci, vieme vychádzať, že pri opakovaných činoch násilia, teda pri pravidelných násilníkoch sa dozvieme o menej ako polovici týchto činov. To znamená, že tam je niekde aj procesná prekážka, prečo sa tieto obete boja tieto činy nahlásiť a čo ich od toho odrádza. Takže mojím úprimným úmyslom je, aby sme neodvracali zrak od bolesti druhých, aj keď to je téma, o ktorej sa tu málo rozpráva, o ktorej sa ťažko rozpráva, ale aby sme sa snažili stále túto tému ako keby držať živú, aby sme v nej dokázali robiť aj takéto malé, mierne, ale dôležité posuny vpred, ktoré tým obetiam pomôžu. Ja sa venujem najmä detským obetiam násilia, a toto sú naozaj také tri prvky, ktoré by dokázali veľmi výrazne pomôcť vlastne aj pri vyšetrovaní tých konkrétnych činov.
Takže toľko z mojej strany, nech sa páči.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1310. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým zavádzam niekoľko menších zmien, ktorých spoločným menovateľom je zjednodušenie a zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti výroby a predaja potravín. Konkrétne ide o tieto zmeny.
Spresňuje sa právna úprava bezodplatného prevodu tak, aby bolo nepochybné, že povinnosť sa týka výlučne prevádzkarní, prevádzkovateľa s predajnou plochou väčšou ako 400 m² a potravín, ktoré sú umiestnené na trhu v tejto prevádzkarni. Vypúšťa sa povinnosť pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov monitorovať inú formu na vyjadrenie alebo prezentáciu označenia výživovej hodnoty potravín a správu o tom zasielať ministerstvu, keďže táto povinnosť nevyplýva prevádzkovateľom z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 a je to tým pádom worldplating. Vypúšťajú sa niektoré povinnosti vo vzťahu k skladovaniu a k preprave potravín, tieto vnútroštátne povinnosti sú dnes nastavené odlišne alebo duplicitne ako priamo aplikovateľné právo Európskej únie v oblasti potravín.
Navrhuje sa ohlasovanie povinnosti v rámci zabezpečenia ochrany bezpečnosti štátu podľa § 24 ods. 1 až ods. 3 stanoviť len pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú prvovýrobu. Čiže nebude sa vzťahovať na spracovateľov surovín alebo na maloobchodných predajcov. Zavádza sa nová skutková podstata správneho deliktu nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona, čiže práve povinnosť, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku má povinnosť oznámiť inú formu vyjadrenia výživovej hodnoty potravín.
Zavádza sa nový inštitút upustenia od uloženia pokuty, stanovujú sa dve podmienky pre možnosť využitia tohto inštitútu a znižujú sa horné hranice pokút za priestupky na úseku úradných kontrol potravín z 2-tisíc a 4-tisíc eur pri opakovanom porušení povinnosti na tisíc a 2-tisíc eur pri opakovanom porušení povinnosti.
Predložený návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Kolegovia, kolegyne, toľko k predloženému návrhu zákona a vopred ďakujem za jeho podporu.

Áno, hlasovanie navrhujem na budúci týždeň na utorok, na prvé hlasovanie.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý bol uvedený pod tlačou 1319. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1377 zo 14. novembra 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a na gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. V tomto prípade ide iba o zosúladenie platnej legislatívy, nakoniec, nakoľko presne rovnaké ustanovenie bolo prijaté do zákona o III. pilieri a podľa dohody, ktorá tu bola, tak rovnaké ustanovenie malo byť pozmeňujúcim návrhom prijaté aj do zákona o II. pilieri, teda do zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Nakoniec sa to nestalo. Ja by som povedal, že len pre ješitnosť pána ministra Krajniaka, to bola tuná ten, to bol tuná ten, s prepáčením, že bordel okolo zdaňovania dôchodkových úspor.
Chcel by som vysvetliť, že o čo ide. Oranžová obálka a ja neviem, či, že či to všetci poznáte alebo nie, tak je to koncept, ktorý je starý už niekoľko desiatok rokov, také, funguje to v Holandsku, funguje to vo Švédsku, vo Švédsku to funguje teda viac ako 20 rokov a volá sa to podľa oranžovej obálky, v ktorej chodí táto informácia budúcemu dôchodcovi, a je to vlastne informácia o tom, že aký dôchodok môžete očakávať, keď pôjdete do dôchodku. Táto informácia má byť komplexná, má byť zrozumiteľná. Komplexná znamená, že keď máte viacej dôchodkových pilierov, tak to má byť spoločne za všetky tie dôchodkové piliere a mala by byť podaná, lebo to je dôležité, aby bola podaná tak, aby to ten človek pochopil, hej? Lebo vy keď dáte bežnému človeku len sumár čísel, tak, samozrejme, ľudia, ktorí sa číslam veľmi nevenujú, tak majú možno problém pochopiť, že čo sa im snažíte povedať. A to je ten základ, že akým spôsobom im to ukazujete, im to prezentujete.
Oranžovú obálku sa tu snažíme, alebo teda snahy o zavedenie oranžovej obálky sú už roky rokúce. Neviem, či sa aj pán minister, pán exminister Richter prihlási, aj za jeho ministrovania boli tieto snahy. Žiaľbohu, zatiaľ to dospelo len k tomu, že každý pilier jednotlivo, teda aj druhý, aj tretí posielajú nejakú informáciu. Nie je to súhrnná informácia, to znamená, že ten človek, ten budúci dôchodca nemá možnosť alebo nevie si vyhodnotiť, že teda tak či bude mať spolu dobrý dôchodok alebo nebude mať dobrý dôchodok a je to informácia štylizovaná spôsobom, akým, aké, spôsobom, aký určilo ministerstvo. Jednoducho na ministerstve si nejaký úradník povedal, že takto by sa mi to páčilo, aby to bolo usporiadané a takýmto spôsobom to posielajte. No tí úradníci nemajú ani nijakú inú možnosť, len asi všetci chápete, že takto od stola niekto, kto na to nemá výskum, niekto, kto si to nevie overiť s tými ľuďmi, že ako to vnímajú, tak takto je ťažko dosahovať tie, tie najlepšie riešenia.
A to, o čo sa tuto ja snažím, alebo čo sme prijali do toho III. piliera, aby sme umožnili takéto oranžové obálky robiť súkromný sektor. To znamená, že keď ja si poviem, že chcem, aby informácie o mojom dôchodkovom sporení, aby tá DSS-ka a DDS-ka, kde už to máme, aby dávali nejakému technologickému startupu alebo nejakej, alebo mojej banke, tak aby to tá druhopilierová a treťopilierová spoločnosť bola povinná urobiť. Ešte raz zdôrazňujem, je to len na mojom osobnom rozhodnutí. To znamená, že ja nejdem dávať dáta všetkých ľudí, ktorí, bez ich opýtania, len dať tú možnosť, aby keď ja poviem, že chcem, aby moje dáta išli do tej aplikácie, tak aby to bola tá spoločnosť povinná, povinná to urobiť.
Žiaľbohu, druhopilierové a treťopilierové spoločnosti to nechcú robiť bez toho, aby mali tú povinnosť v zákone, lebo ochrana dát a neviem čo všetko, ale teda ani to neni pre nich zásadný problém a teda tie treťopilierové spoločnosti, tak sme im to tam dali do tej novely, no tak nad tým pokrčili ramenom, no dobre, tak keď nám zákon povie, tak to robiť budeme. No a teraz nám to chýba v tom II. pilieri, takže tam by som to, tam to touto novelou chceme dať. Keď sa toto bude diať, tak tie jednotlivé technologické startupy budú môcť medzi sebou súťažiť aj tým, že akým spôsobom tie dáta prezentujú tomu budúcemu dôchodcovi. Kto to prezentuje najlepšie. Ja napríklad, keď bude táto možnosť, tak ja zrejme ten súhlas udelím každej jednej aplikácii, ktorá, ktorá to bude ponúkať, lebo ja sa teda ako nebojím o svoje dáta, že niekto sa dozvie, koľko mám nasporené v II. pilieri, to mi je úprimne jedno, či to niekto vie, alebo či to niekto nevie, ale budem so záujmom sledovať, že akým spôsobom mi tú predikciu, tie jednotlivé aplikácie, mi tie jednotlivé aplikácie ukazujú. No a týmto spôsobom ak vznikne takáto konkurencia v súkromnom sektore, tak môže to pomôcť aj štátu, ktorý má ambíciu zaviesť oranžovú obálku, lebo už bude vedieť, že na čo tí ľudia reagujú najlepšie. Takže toto je, toto je celé za tým.
Ešte chcem teda upozorniť, že ak by toto začalo fungovať, tak ono to má aj ambíciu ušetriť štátu desiatky miliónov eur, lebo súčasná snaha je, aby oranžovú obálku poskytovala Sociálna poisťovňa, čo si, teda podľa mňa nie je úplne ideálna predstava, reálne to bude znamenať, že ten systém, že či už bude robiť, robený z interných zdrojov, tak aj tie, ani tie platy nie sú, nie sú zadarmo, tých IT-čkárov, takže prevádza a vybudovanie toho, alebo tá prevádzka z toho môže stáť veľké peniaze, ktoré by sme teoreticky vedeli ušetriť, ak by sa našlo súkromné riešenie, ktoré by bolo dostatočne robustné, tak sa možno môžme rozhodnúť, že urobíme nejakú, nejaké výberové konanie na prevádzkovateľa tej oranžovej obálky, ktorý to dostane na desať rokov, a nech to desať rokov prevádzkuje a každých desať rokov to budeme vyhodnocovať. No takže má to aj teda potenciál ušetriť peniaze a ešte, čo je teda pre mňa dôležité, je, že v týchto súkromných oranžových obálkach aj odpadne riziko konfliktu záujmov, ktorý tam je a je veľmi veľký, lebo Sociálna poisťovňa ak to bude mať robiť, tak ona vlastne bude mať ukazovať, že ten dôchodkový systém, teda ten I. pilier nie je veľmi udržateľný a pokiaľ máte 20 alebo 30, tak by ste si mali sporiť čo najviac, lebo inak, lebo tie vaše dôchodky nebudú dobré. Teda keď dáte niekomu zákonnú povinnosť, aby vlastne ne, dával informáciu, ktorá ak je pravdivá, tak má znieť, že moc dobre sa vám nedarí, tak ja sa obávam, že toto môže byť v budúcnosti zneužívané, môže to byť predmetom politického boja a dopracujeme sa tam, kam nechceme. Takže chcem vás teda poprosiť, aby ste túto maximálne pozitívnu zmenu, zmenu prijali, posunuli do druhého čítania, aby ste neboli malicherní, lebo takéto niečo už malo byť urobené pradávno.
Ďakujem pekne a tiež by som teda poprosil spravodajcu, aby dal hlasovanie ideálne na utorok.

Myslím, že nie je to napísané exaktne v zákone, ale keď som sa teda na ministerstve pýtal, že, alebo teda keď sme sa bavili o tých účtoch, tak mi povedali, že nemajú v podstate za tie roky, čo tam sú, a ten pán je tam, myslím, že dobrých dvadsať rokov, že nemajú k tomuto že žiadne nejaké pripomienky, resp. že sa touto problematikou doteraz nejako nezaoberali, takže myslím si, že tým pádom sa nemohli zaoberať ani týmto problémom, že či to môže byť termínovaný účet alebo nie.

Ďakujem pekne. Ešte by som rád reagoval, ale možno trošku obšírnejšie na pána poslanca Kočiša. K tým účtom, tak my sme tie paragrafy preto začali upravovať a preto sme došli k tomu, že to nedáva zmysel, lebo mali sme ešte teda taký ďalší podnet, ktorý mi pripadal rozumný, že napísať do zákona exaktne, že môžte peniaze z fondu opráv, že môžte peniaze bytového domu mať na viacerých bankových účtoch. Terajšie znenie je také, že si to jeden vykladá tak, druhý tak. Ministerstvo financií teda, žiaľbohu, trvá, že to má byť iba na jednom účte. My sme išli s tým, že tak keď si niekto sporí na to, aby si urobil väčšiu rekonštrukciu domu, tak, samozrejme, že má bežný účet, lebo tak však potrebuje niečo hradiť, ale pokiaľ si roky sporia, ide to do desať tisícov a napríklad máme obdobie, kedy sú vyššie úrokové sadzby, to, čo sa nám možno blíži, tak pre mňa by bolo logické, aby som časť tých prostriedkov, ktoré viem, že nemám na bežnú prevádzku, tak dal radšej na termínový účet, čo v podstate keď máte v zákone napísané, že to môže byť iba jeden účet, tak to neni možné. Takže my sme tam chceli napísať, že to, že to má byť na viacej účtov, no s tým ministerstvo financií nesúhlasilo. No ale ak by to prešlo do druhého čítania, tak to ešte stále môžme, môžme zmeniť, môžme to tam ešte stále pridať. A ja teda, ak by to prešlo do druhého čítania, tak asi by som sa snažil, lebo už som hovoril, že ma teda oslovilo viacero správcov, tak asi by som sa, asi by som potom zorganizoval možno nejaké stretnutie tuto niekde na výbore a pozval tie spoločnosti a tých, no teda všetkých tých, čo ma zavolali, aj vás, páni poslanci, ktorých to zaujíma, a aby sme sa prípadne spoločne dohodli, že čo v tom zákone by ešte bolo dobré vylepšiť.
No tak ja pevne teda dúfam, že sa tento zákon nestane obeťou nejakých prekáračiek, že kolegovia si uvedomujú, že sú tu na to, aby schvaľovali zmeny pre ľudí, dobré zákony, a teda pevne dúfam, že nechcú počúvať od svojich voličov, že teda za čo berú ten plat, keď potopia zákon bez toho, aby dokázali povedať k tomu nejaké výhrady. No a teda pevne dúfam, že aj pán predsedajúci bude tolerantnejší ako predchádzajúci predsedajúci a, Peter, ešte si neurčil dátum hlasovania, tak ja by som ťa chcel poprosiť, aby si to dal na utorok, aby som ešte teda prípadne mohol politicky rokovať o podpore tohto zákona. Neviem, či ma, Peťo, počúvaš.