Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja som sa trochu nečakane prihlásil do tejto rozpravy len preto, aby som vyjadril môj odpor k tomuto návrhu zákona, a ten odpor je založený na skutočnosti, že tento návrh stavia na hlavu a hore nohami základné princípy, ktoré sú platné od rímskeho práva, od dôb rímskeho práva, a to v tom, že ten, takto sa stanovuje tento návrh, že ten, kto vlastní stavbu, bude v podstate vlastniť všetky podstatné práva, ktoré sa viažu k vlastníckemu právu pod, na, k pozemku, ktorý je pod touto stavbou.
Samozrejme, je to pokračovanie komunistických praktík, kedy podľa práva platného za komunistov na líniové stavby nebola, nebolo potrebné ani stavebné povolenie, proste komunisti si cestu postavili, kde chceli a tým bola vec vybavená. A potom tu príde pán veleprávnik Svrček, ktorý nám tu bude upravovať také, už také drzé sprostosti, že špekulanti s pozemkami že požadujú až päťnásobok ceny. A tuná pán Kuriak ako odborník na, na význam slova špekulant bude nás tu poučovať.
Špekulant, prosím pekne, je legitímna právna funkcia v právnom štáte, kde niekto riskuje svoje peniaze tak, že špekuluje na to, že to, čo kúpi, že možno predá drahšie. A je to jeho riziko a je to jeho vec, že či bude v takomto podnikaní úspešný, alebo nie. Ale za komunistov sa to volalo že špekulant, že ten špekuluje, že investuje a potom na tom zarobí. No a tento druh slovníka tunák používa tzv. pravicová a protikorupčná koalícia. Ste, je to úplne, je to úplne trápne a tento návrh zákona, samozrejme, je hlboko protiústavný a je len otázkou času, kedy, kedy niekto podá návrh na Ústavný súd a možnože sa nájde aj tridsať poslancov alebo pani prezidentka, alebo dokonca možnože aj váš generálny prokurátor, ktorý sa obráti na Ústavný súd, pretože sa tu jedná jednoznačne o vyvlastnenie bez náhrady.
Pretože to malo logický základ, je to, že ak niekto používal niečí pozemok tým, že naň postavil stavbu, tak potom je jeho povinnosťou platiť náhradu za to použitie v podobe nájomného, ale jednorazová, jednorazová náhrada, ešte navyše podľa nejakého znaleckého posudku pri vedomí toho, že ako u nás fungujú znalci, tak to je nič iné ako vyvlastnenie bez náhrady. A toto je pochopiteľne len potvrdenie toho neporiadku, ktorý v tejto našej krajine máme, absenciu právneho štátu a táto vaša koalícia to len prehlbuje.
Ďakujem.

No, ja by som si dovolil polemizovať s tým, že jednak, že seniori ako skupina, že potrebujú nejaké ochranu, ktorá je podobná povedzme osobám, ktoré majú zdravotné postihnutie. Pretože ak seniori majú zdravotné postihnutie, tak, samozrejme, sú zahrnutí v tej prvej skupine. A jednoducho si myslím, že sa tu jedná o úplne trápnu politickú populistickú aktivitu, ktorá nič nemá s tým, ako efektívne pomáhať našim seniorom. Je to proste len hlúpy nápad, ktorý navyše, ale nemusí byť až tak hlúpy, pretože sa v tomto návrhu zákona pojednáva aj o trestnom konaní a konkrétne o kolúznej väzbe. A tam už tuším, že by to prípadne mohlo byť nápomocné tým, ktorí v či už v koalícii, alebo v opozícií očakávajú, že by sa mohli v kolúznej väzbe ocitnúť a mohli by si nárokovať špeciálne práva, keďže sú seniori. Tiež mi nie je jasné, že ako je definovaná táto skupina seniori. Proste je to zase ďalšia populistická sprostosť, ktorú táto koalícia vyrába na, na, ako bežiacom páse len preto, že vedia, že majú to ťažké a musia sa takýmito populistickými nápadmi politicky zachraňovať.

Ďakujem pekne.
Pán minister, na tú novelu zákona som čakala vyše roka a musím povedať, že nie som spokojná s tým, ako bola pripravená, navrhnutá. Viacero bodov, ktoré sú aj v programovom vyhlásení vlády v časti, ktoré som aj ja presadzovala, aby sa doňho implementovali, tak tam nie sú. Bolo spomínané, že bude informačný systém, ktorý bude prepojený ohľadom kvality podzemných vôd, takzvanej tej surovej vody, ktorá sa upravuje potom následne alebo dodáva do siete ako do, upravuje na pitnú vodu. A tieto veci tam vôbec nie sú, hoci podľa tých informácií, ktoré som mala z predchádzajúcich rokovaní, takýto informačný systém mal byť hotový a funkčný do konca júna tohto roku.
Meníte, vo vašom návrhu meníte viacero zákonov o vodách a o vodovodoch a kanalizáciách, ale taktiež aj meníte zákon o vodách, a nie som spokojná s tým, že vlastne upravujete, znižujete povinnosti pri tvorbe manažmentu rizík vody, ktorá sa, takzvanej tej surovej vody, ktorá sa má následne upravovať. Manažment rizík je kľúčom k tomu, aby sa nestávali veci, ako sa stali pred pár rokmi a, žiaľ, dejú sa aj doteraz. Ale pred pár rokmi, dvetisíc, myslím, na Vianoce 2018, myslím, to bolo, kedy ľudia na Žitnom ostrove pili vodu obsahujúcej vysoké koncentrácie atrazínu a sa to zistilo vlastne až v analýzach na kohútiku na pitnej vode. A je to jeden z dôsledkov, pre ktoré sa nedostatočne realizoval, ak vôbec, manažment, manažment rizík podzemnej vody, a to hovorím aj o podzemných vodách, ktoré, práve v lokalite Žitného ostrova sa táto udalosť udiala.
V súvislosti s obrovským množstvom environmentálnych záťaží, ktoré máme na Slovensku, dnes je to vyše 2 000 a z toho naozaj vyše, myslím, 1 600 je s vysokým rizikom, a tieto environmentálne záťaže v prvom rade, v prvom rade ohrozujú podzemné vody, ktoré sú dynamický systém, to znamená, že nestačí nejaké jednorazové merania a identifikácia, že áno, tuto je nejaká environmentálna záťaž, ktorá je izolovaná a vieme o nej, ale nie je aktívna. Gro, väčšina týchto environmentálnych záťaží je v kontakte s podzemnou vodou alebo zrážkovou vodou, prostredníctvom ktorej sa dostáva do systému podzemných štruktúr a svojím prúdením sa dostávajú aj do oblastí, ktoré môžu byť zdrojom, vodárenským zdrojom pre pitnú vodu. Takýmto spôsobom, že sa nedostatočne analyzujú, robí prevencia manažmentu rizík a nielen manažmentu, že sa, si povieme, ale aj opatrení, ktoré by mali nasledovať, keď takéto riziko je identifikované, tak nám odchádzajú jeden vodárensky zdroj za druhým. A riziko toho, čo, čo máme a čo je bohatstvom Slovenska, že máme ešte stále vysoké zásoby podzemných vôd, tak si ich takýmto spôsobom ešte nedostatočnou legislatívou výrazným spôsobom ohrozujeme ten potenciál, ktorý Slovensko má, to bohatstvo, čo sa tomu v podstate hovorí biele zlato.
Tak ste v zákone podľahli tlaku vodárenských spoločností alebo úradu verejného zdravotníctva, ktoré len z dôvodu, že nemá dostatok kapacít, možno finančných prostriedkov, tak si uľahčuje, uľahčuje život, aby sa nedozvedelo o potenciálnych hrozbách. Pretože ak by sa dozvedelo, tak by muselo konať. A tak sa tvárime, strkáme hlavu do piesku, že ten problém tuná nie je. Prehadzuje sa z jednej strany na druhých, kto je zodpovedný, či ministerstvo životného prostredia, alebo štát za to, že neidentifikuje zodpovednú osobu za environmentálnu záťaž. Tým pádom sa odďaľuje, odďaľuje jej riešenie, sanácia a zastavenie rizika znečisťovania podzemných vôd. Prevencia a princíp obozretnosti je ďaleko efektívnejší a lacnejší ako už riešenie rizika, ako zavádzanie akýchkoľvek technológii na prečisťovanie znečistenej vody, ktorá sa má používať pre ľudskú spotrebu. Tak si potom povedzme, nalejme si čistého vína a povedzme, že na čo máme takéto vodárenské zdroje? Na čo chránime podzemné priestory, keď budeme mať rôzne technológie na úpravu vody na pitné účely. Tak poďme, čerpajme rovno z tokov, čerpajme vodu na pitné účely rovno z Dunaja a upravujme ju a nehrajme sa na to, že naozaj máme úprimný záujem chrániť, ochraňovať zásoby podzemných vôd, ktoré sú vhodné na pitné účely, respektíve na konzumáciu pre účely pre ľudskú spotrebu.
Čiže vidím veľa nedostatkov. Je to pre mňa sklamanie, pretože som dávala nádej, že táto transpozícia smernice posunie veci dopredu, ale tie ďalšie súvisiace novely, ktoré ste tam zapracovali do tohto návrhu zákona, v podstate ten dobrý úmysel brzdia. Nerozumiem tomu, prečo, prečo to takýmto spôsobom je nastavené. Alebo možno práve rozumiem, že minister financií zas brzdil dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa dali peniaze tam, kde je potrebné, aby sme nehasili, ale aby sme naše bohatstvo chránili a mali tak do budúcna dostatok pitnej vody pre naše deti a pre budúcu generáciu.
Ďakujem.

Nie sme navrhovateľmi tohto zákona, ale v prvom rade to riešenie je, že musia byť tie hodnoty exaktne namerané, čiže sa pýtam pána ministra, keď ukladajú nové povinnosti, kto to bude merať, ako to bude monitorovať a potom vlastne treba tú informáciu verejnosti dať a vlastne aby oni poskytli analýzu, koľkých bytových domov a koľkých území a lokalít a územných plánov sa to bude týkať.

Ďakujem pekne. Nebudem dlho rozprávať, avšak problematika radónu v obytných budovách a aj v územnom plánovaní sa mi nejaví ako dostatočne riešená pri existujúcej zástavbe a teda potom pri plánovaní novej. Paragrafy hovoria o projektovaní nových budov a o zabezpečení, aby sa množstvo radónu, ktoré by mohlo preniknúť do obytnej budovy, tak musí byť naprojektované také opatrenia, aby nedosahovalo nejakej úrovne. Radón je prirodzené žiarenie, ktoré sa vyskytuje v prírode najmä v lokalitách, ktoré sú potenciálne zvýšené zo seismicity. To znamená, sú to lokality tektonicky potenciálne aktívne. Tieto územné plány i keď okrajovo v súčasnosti sa dotýkajú problematiky radónu, aj teda je to ako povinná časť tých územných plánov, avšak nijakým spôsobom následne v existujúcich budovách nie je ani merané, ani vlastne obyvateľstvo nemá túto informáciu, že či domy, ktoré sú v súčasnosti postavené, skolaudované, možno že už aj historicky postavené, či sú vystavené takémuto žiareniu a že či štát nejakým spôsobom teda ukladá povinnosti alebo požiadavky, že to žiarenie nesmie byť väčšie ako tých 300 mikrónov, neviem, proste taká hodnota, myslím, nejaká je tam.
Tak vlastne vystavuje obyvateľstvo možno aj riziku, väčšinové obyvateľstvo, pretože tie nové obytné budovy, ktoré keď sa budú stavať, tak možno už budú nejak technicky zabezpečené, i keď to je tiež vlastne otázne, akým spôsobom a akým spôsobom teda možno sa naprojektovať to dá, ale čo s tými budovami, ktoré sú postavené v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, a to si povedzme, že to je veľká, veľká časť lokalít, pretože tejto oblasti sa naozaj v minulosti nejako nevenovala pozornosť, a predpokladám, že keďže teraz takáto rozsiahla novela zákona je, že ste identifikovali možno nejaké zdravotné riziká.
To ma tiež zaujímalo pán minister, že aké zdravotné riziká ste identifikovali, či to máte aj nejako zmerané, že v tých lokalitách, kde obmedzujeme v podstate výstavbu v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, že či naozaj to máte podložené aj exaktnými meraniami. Takže toto by bola takáto moja otázka. Nenašla som to ani v dôvodovej správe, ani v doložkách vplyvov. Doložka vplyvov sa skôr venovala dopadom na podnikateľské prostredie, avšak mňa zaujíma práve dopad na obytné budovy a najmä obytné budovy, ktoré sa vyskytujú v lokalitách so zvýšeným radónovým rizikom, aj to, že či toto bude povinná časť územných plánov, kde sa tieto radónové riziká budú musieť povinne nejak zohľadňovať, zakresľovať, aby obce, verejnosť túto informáciu mala a kto to bude merať.
Ďakujem pekne. Ak teda mi viete odpovedať, budem rada, keď nie, tak akceptujem.

Ďakujem za reakcie. Pán poslanec Susko, no SaS je v opozícii, len to, s kým ste v opozícii, to si nevyberáte, to vám vybrali voliči. S kým ste v koalícii, to si môžte vybrať. Ja teda nijako nie som nadšený z toho, že s kým musíme byť v opozícii. Ale súhlasím s tým, že tento návrh je v prospech vládnej koalície.
Ďakujem pánovi poslancovi Čepčekovi za teda vysvetlenie jeho motivácie. Beriem to teda tak, že nie je to nejaký návrh koaličný, ale je to návrh jeho. Len teda nevidím ten dôvod a ten spôsobom, akým by schválenie tohto návrhu mohlo nejako prispieť k zrýchleniu rokovania parlamentu, lebo aj vy, pán poslanec Čepček, aj pán poslanec Kočiš ste tu hovorili o zrýchlení procesu vzhľadom na to, koľko bodov prepadáva. Ale veď tie body ktoré prepadávajú, no proste ony prepadávajú z dôvodu, že tu nie je predkladateľ. Nie primárne z dôvodu, že predkladateľ nechce, aby sa o tom návrhu rokovalo a nevie zohnať tri poslanecké kluby. Iste aj také, také veci sa stávajú, ale drvivá väčšina tých prípadov, keď návrh zákona prepadne, je z dôvodu, že tu nie je predkladateľ alebo nie je tu spravodajca, či už ide o poslanca. Ale teda stáva sa, že tu nie je prítomný ani člen vlády, ktorý by mal byť prítomný. Takže možnosť na návrh nie troch, ale dvoch poslaneckých klubov vypustiť nejaký bod z programu nevidím veľmi, ako by mohla zabrániť tomu, aby tie body naďalej prepadávali, keď tu nebudú prítomní predkladatelia, no a keď bude fungovať parlament tak, ako funguje v posledných týždňoch.

Vážený pán predkladateľ, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, mňa by zaujímala motivácia predkladateľa predložiť takýto návrh zákona, samozrejme, že je to úplne legitímne, a tak teoreticky by preraďovanie, teda zaraďovanie nových bodov alebo, alebo vyraďovanie bodov z programu schôdze mohol navrhovať aj jednotlivý poslanec. Ale máme tu právnu úpravu, ktorá predpokladá, že sa to bude diať na návrh troch poslaneckých klubov alebo teda v prípade zaraďovania na návrh predsedu Národnej rady. Má to aj istú logiku, keď sa schváli program schôdze, no tak ten program schôdze by nemal byť úplne trhací kalendár a ak sa to má zmeniť, tak okrem toho, že to musí odsúhlasiť väčšina, alebo teda to musí byť schválené všeobecným súhlasom, tak, tak aj sa vyžaduje nejaká prekážka preto, aby, aby teda svojvoľne sa vyraďovali body z programu schôdze, alebo zaraďovali teda, že buď, buď tri kluby, alebo teda v prípade zaraďovania predseda Národnej rady ako, ako šéf Národnej rady.
A teda nerozumiem celkom, že čo pána poslanca Čepčeka viedlo k tomu, aby takýto návrh dal a v celku ma to zaujímalo, lebo keby bol pán poslanec Čepček poslancom zaradeným v nejakom poslaneckom klube, ktorý má nejaký iný poslanecký klub, s ktorým by niečo chcel navrhovať, a teda dva kluby nestačia, potrebovali by tri, tak, tak by som rozumel tej motivácii.
Ale pán poslanec Čepček je nezaradeným poslancom, nie je členom žiadneho poslaneckého klubu, tak nerozumiem celkom tomu, čo ho k tomu vedie, lebo z postavenia jeho ako nezaradeného poslanca sa nezmení nič.
Takisto nebude môcť navrhovať, lebo on nereprezentuje žiadny poslanecký klub, teda niekedy, niekedy si to môže vybaviť, ale teda úplne by som rozumel, keby, keby napríklad poslanci vládnej koalície, ktorá v súčasnosti je tvorená dvoma poslaneckými klubmi, prišli s takýmto návrhom, lebo majú problém, alebo môžu mať problém, keď chcú presunúť nejaký bod na ďalšiu schôdzu. A teda musia sa dohodnúť s niektorým z opozičných klubov a možno to tak ako blbo znie, keď je to na návrh OĽANO, SME RODINA a SMER-u, že sa toho chcú, tejto možnosti zbaviť, takže ak by to predkladal koaličný poslanec, hovorím, že rozumel by som tej motivácii. Ale pán poslanec Čepček je nezaradený poslanec, nie je členom žiadneho poslaneckého klubu, nie je členom vládnej koalície, aspoň oficiálne, aj keď ako občas s nimi spoločne spoločne hlasuje, tak ak sa bude chcieť vyjadriť, tak budem veľmi rád, keď nám objasní svoje motivácie, lebo ani z toho úvodného vystúpenia, ani z dôvodovej správy to nie je celkom zrejmé. A prípadne ak aj má nejakú, nejaké vysvetlenie, že čo bol konkrétny podnet, lebo nakoniec ako viaceré zákony, najmä poslanecké, vznikajú tak, že na poslancov sa niekto obráti a, a na základe toho podajú návrh zákona, alebo niečo si všimnú, nejakú, nejakú situáciu, ktorú si povedia, no takto to by som vyriešil, vyriešil takouto zmenou zákona. Tak čokoľvek nám k tomu pán predkladateľ povie, tak budem, budem len rád, a teda prípadne aj to, že či sám si ten návrh pripravil, alebo mu ho niekto teda iný prišiel a povedal mu, že tuto je taký dobrý nápad, že či by ho mohol predložiť.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 1307. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií, v ktorom sa uvádza, vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že zákon nebude mať dopady na štátny rozpočet. Zákon bude mať dopad na rozpočet dotknutých obcí, náklady spojené s označovaním ulíc a iných verejných priestranstiev nazvaných v súlade s § 2b ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. zabezpečuje obec na vlastné náklady. V doložke vybraných vplyvov sa uvádza, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podotýkam, že rozpočty obcí sú súčasťou rozpočtu verejnej správy. Z tohto dôvodu a v súlade s § 33 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy musia byť v predloženom návrhu uvedené a zdôvodnené predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov, upozorňuje ministerstvo financií.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona nie je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Rovnako nie je zrejmý ani z jeho dôvodovej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a v gestorskom výbore do 30. januára 2023 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len pripomenúť, že o tomto návrhu zákona budeme hlasovať teraz o jedenástej. Až v utorok to dáte? (Reakcia spravodajcu.) Aha. Dobre. Tak nevedela som, že až v utorok, ale každopádne chcela som vás poprosiť o to, aby ste mu dali šancu. Je to prvé čítanie. Som otvorená rôznym vašim predstavám o precizovaní tohto návrhu. Je to naozaj jedna z mála ciest a nástrojov, ktorú som našla, ako môžeme výrazne motivovať aj súkromníkov, aby nám pomohli s tými nedostatočnými kapacitami, ktoré dnes máme v materských školách a v jasliach. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán Kočiš, že ste venovali pozornosť tomuto môjmu návrhu a že ste sa zapojili do rozpravy. Áno, presne tak, ako ste vy vyzdvihli veľmi dôležitý aspekt týchto firemných podnikových škôlok, tak je to práve nielen dostupnosť, že uprednostňujú tých svojich zamestnancov a im vytvárajú priestor pre starostlivosť o deti, ale je to aj tá doba prevádzky, čo som spomínala aj ja v úvodnom slove. Toto je často kameň úrazu napríklad aj u zdravotníkov, o ktorých sa tu často bavíme. Často mi hovoria o tom, že niektoré materské školy vlastne sú pre nich nedostupné z dôvodu toho, kedy otvárajú a zatvárajú svoju prevádzku, alebo v prípade nočných hodín. Čiže tam vieme nabádať aj takéto veľké komplexy poskytujúce služby a zamestnávajúce stovky, tisícky zamestnancov, aby vytvorili priestor pre svojich zamestnancov aj starostlivosťou o deti, lebo sa im to oplatí, lebo si to budú môcť dať ako daňový výdavok. Dnes mi všetci zamestnávatelia, ktorí aj majú veľkoryso firemné škôlky, hovoria, že je to pre nich v podstate stratové a jediné výhody vidia v tom, že zamestnávajú naozaj veľký počet žien a tie ženy sa pomerne skoro vrátia do práce. Takže podľa mňa je to veľmi pragmatická úvaha zo strany nás zástupcov štátu, aby sme vytvárali pre tieto firemné škôlky veľkorysé prostredie, ktoré im umožní rásť.