Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o štátnom rozpočte je vizitkou ministra financií. Je to kľúčový zákon, pritom to, ako sa vyrokuje jeho výsledok, jednoznačne hovorí o spôsobilosti ministra financií ako osoby zastávať svoju funkciu.
To, ako je spôsobilá táto osoba zastávať svoju funkciu, zaiste hovorí aj to, ako sa správa k poslancom, ktorí sa vyjadrujú k jeho zákonu. Zvyčajne stojí chrbtom k parlamentnej sále a je absolútne arogantný aj k tomu, keď pripomienky k tomuto štátnemu rozpočtu dáva koaličná poslankyňa. Ja si myslím, že to veľmi veľa vypovedá o tom, ako minister financií vníma vážne a zodpovedne svoju rolu a ako slušne sa správa aspoň k svojim koaličným poslancom. Jednoducho zákon o štátnom rozpočte je základný kľúč, ako je spravovaná krajina. Jednoznačne či už koaličný, alebo opozičný poslanec má právo sa k tomu vyjadriť a minister financií by mal vedieť na to primerane reagovať, a nie tak, že sa skrýva, tvári sa, že to nepočuje, prípadne v miestnosti vôbec nie je, alebo sa rozpráva s inými a dáva najavo svoju absolútnu aroganciu a nezáujem vlastne o výsledok celého prerokovania v parlamente.
Samotný proces je, samozrejme, o vyjednávaní, samozrejme, o tom, ako jedná minister financií a jeho tím s jednotlivými rezortami. S tým súvisí aj to, čo môžme očakávať ako od výsledku. Musím povedať, že ako ministerka spravodlivosti ešte za minulý rozpočet, teda tohtoročný, som bola naozaj nemilo prekvapená, že k rokovaniu medzi ministrom financií a ministerkou spravodlivosti ani nedošlo. Jednoducho to vypovedá o tom, aký je vzťah ministra financií k zodpovednosti, s ktorou súvisí vedenie tejto krajiny. Jednoznačne akákoľvek animozita, ktorú môže mať ku komukoľvek ako politikovi, sa nemôže prejaviť v tom, ako riadi túto krajinu. A preto naozaj si myslím, že o to viac aj vzhľadom na moju vlastnú skúsenosť treba veľmi vážne sa pozerať na proces, ako sa prijíma štátny rozpočet, s akým návrhom sa prišlo do parlamentu, čo mu predchádzalo a čo urobil minister financií pre to, aby mal dostatočnú podporu práve v čase krízy na Slovensku, kedy mal naozaj urobiť všetko pre to, že predpokladá, že predpokladá, že rozpočet bude prijatý a nebude sa vyhrážať a nebude vydierať, či bude mať dostatočnú podporu v parlamente, a nebude hroziť provizóriom, keď vie, že áno, je dôležité, aby krajina mala zodpovedný rozpočet.
Ja si dovolím úzkoprso sa vyjadriť k rezortu justície a potom povedať širšie k štátnemu rozpočtu. Úzkoprso preto, pretože napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sú jednoznačné priority pre justíciu, tie sa nepretavili dodnes do štátneho rozpočtu. Neviem, že či minister financií naozaj čaká, že bude prispievať len tam, kde bude štrajk. Či s ohľadom na posledný príspevok koaličnej poslankyne Jany Žitňanskej čaká, že tu bude štrajk opatrovateliek. Či čaká, že tu bude štrajk tých, na ktorých nemyslel v zdravotníctve, a rovnako či čaká, že tu bude štrajk justičných zamestnancov, pri ktorých som apelovala od začiatku nástupu do vlády s ohľadom aj na programové vyhlásenie vlády, že musí rešpektovať aj ich ohodnotenie, ich miesto v spoločnosti, aby sme mali včasný prístup k spravodlivosti. Jednoducho tak ako lekár potrebuje zdravotné sestry a personál, lebo vlastne ako keby nemal ruky, tak aj sudca, keď nemá kvalitný tím okolo seba, ktorý je dobre zaplatený, nemá ruky. Jednoducho tu sa stáva to, že minister financií si stanoví svoje vlastné priority, ktoré presadzuje, a keď vec ide prekypieť, tak ju nechá vyeskalovať do maxima, využíva k tomu napätie, nálady v spoločnosti, ale nie k prospechu spoločnosti, k tomu, aby sme mali výsledok, na ktorom sa všetci zhodneme aspoň v nejakej miere a rozumieme tomu procesu, ale využíva samotný proces na presadzovanie, bohužiaľ, svojich vlastných záujmov a často na riešenie svojich animozít.
Kríza v zdravotníctve by zaiste nedosiahla takýto vrchol, keby mal normálny vzťah a prístup k riešeniu k rezortu zdravotníctva, ale neriešil by svoje animozity s ohľadom na osobu, ktorá ministerstvo zdravotníctva momentálne vedie. Viac ako rok neriešená situácia ohľadom odmeňovania jednoducho vyeskalovala do súčasného stavu. A potom už iba vrcholkom je, že vystúpi v parlamente po dohode vlády s predstaviteľmi lekárov, odborov lekárov a žiada parlament, aby nepodporili urobenú dohodu, ktorú urobil sám premiér. Toto jednoducho ukazuje, že ten proces, ktorý je dôležitý pri rokovaní o štátnom rozpočte, minister financií nie je schopný zvládnuť, a preto môže byť azda poslednou barličkou aj s ohľadom na očakávania, ktoré môže mať od štátneho rozpočtu, že na jednej strane to nebude len o takých prioritách, ktoré sa nám dostanú do štátneho rozpočtu, o ktorých si myslí minister financií a koalícia súčasná, že je to dobré a že je to dobré osobitne v predvolebnom roku, lenže tu máme aspoň nejakú základnú barličku vo výdavkových limitoch, aspoň nejaký základný vzorec, že vieme, že štát na to má. Pretože na jednej strane môžme sa tešiť aj z dohody, ktorú máme s lekármi, ale máme na to v takejto miere, aby sme to naozaj pokryli v rámci celého zdravotníctva? Muselo to naozaj vyeskalovať až do takejto situácie pri schvaľovaní štátneho rozpočtu?
Ignorancia voči zákonu o štátnom rozpočte, do ktorého si sám rezort financií vložil výdavkové limity, je symbolom toho, ako sa treba pozerať na štátny rozpočet. Jednoducho je to netransparentný, nezodpovedný rozpočet. Tu nie je žiadna istota, že krajina zvládne takto nastavený rozpočet. Osobitne, ak ešte dáva práve ministrovi financií bianko šek v obrovskom balíku vo všeobecnej pokladničnej správe, kde nevieme, načo a kedy sa to použije. Môžme len dúfať a očakávať, že takýto bianko šek bude použitý len v nevyhnutných prípadoch naozaj na zachraňovanie krízových situácií. Ale ako nám ukázalo aj leto a príprava tzv. rodinného balíčka so všetkými dopadmi, toto nie je tá situácia, ktorú by sme mohli očakávať od ministra financií. Rodinný balíček takzvaný, pretože nerieši krízu, infláciu a nerieši najchudobnejších, nám urobil veľkú dieru v rozpočte. A nie je to len niekoho subjektívny názor. Jasne to potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A osobitne tu je nevyhnutné, aby sme mali výdavkové limity, aby sme tu mali nejakú brzdu, ktorá jednoducho komukoľvek, kto vedie rezort financií, jasne ukáže konečnú, ak mieni proste so štátnym rozpočtom nakladať podľa svojich najlepších predstáv, ktoré sú ale v rozpore so záujmami krajiny.
Je nepredstaviteľné, že máme zákon o štátnom rozpočte, ktorý minister financií nerešpektuje. Je nepredstaviteľné, že práve v čase, kedy krajina sa sama zmieta s rôznymi investičnými dlhmi, ja si pamätám rokovanie na vláde, kedy prišiel minister dopravy a ukázal nám kritickú situáciu ohľadom mostov na Slovensku, že jednoducho je nevyhnutné, aby sme zainvestovali do mostov, aby nám tu nepadali, tak odišiel s dlhým nosom, že má si nájsť vo svojom vlastnom rozpočte k tomu financie, aby tie mosty vedel sanovať.
Pamätám si, že každý minister v zásade takto odišiel so svojimi návrhmi, ktoré boli kritické a ktoré mal riešiť vo svojom rezorte. Pamätám si obdobnú situáciu ohľadom energetickej krízy, kedy poslal skrátka ministra hospodárstva, že si má riešiť energetickú krízu v rámci svojej vlastnej rozpočtovej kapitoly. Toto je jednoducho nemysliteľné a toto je minister financií, ktorý sem teraz prichádza s návrhom zákona o štátnom rozpočte a nerešpektuje ani zákon. Nerešpektuje v tejto situácii, že na to, aby sme dostali miliardovú pomoc, v miliardách pomoc z Európskej únie z plánu obnovy a odolnosti, tak nerešpektuje ani dohodu, ktorú máme s ohľadom na plán obnovy a odolnosti.
Jednoducho ako krajina sme si sami stanovili míľniky. Stanovili sme si výdavkové limity, pretože vieme, že to je dôležité a dobré pre verejné financie. Dali sme si to do zákona. Predložili sme to Európskej únii, Európskej komisii, že spĺňame dohodu, ktorú sme urobili, na základe ktorej v stách miliónov potom priebežne čerpáme z plánu obnovy a odolnosti a takto sa snažíme vyrovnať aj s investičným dlhom v jednotlivých sektoroch správy na Slovensku, a potom prídeme s návrhom zákona o štátnom rozpočte bez výdavkových limitov a vydierame, že takto má byť schválený. Jednoducho niektorú situáciu, keď človek nezažije, tak neuverí.
A tak, bohužiaľ, okrem toho, že chýba slušnosť, rozpočet sprevádza chaos a nie je možné ho podporiť.

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem. Budem stručný, lebo veľa vecí sme si vydiskutovali aj priamo na ministerstve ohľadom tohto zákona, lebo niektoré neboli úplne jasné.
Ide o skrátené, teda ide momentálne o rokovanie o tom, či skrátime konanie k tomuto zákonu, takže k zákonu sa vyjadrovať nebudem. Ide o to, že máme dnes energetickú krízu. V rámci energetickej krízy prijímame mnohé opatrenia, veľa zákonov sme naozaj už aj bez nejakej veľkej diskusie schválili, lebo naozaj boli potrebné. Dnes ideme implementovať nariadenie Európskej rady, ktoré bolo prijaté ešte koncom septembra. Väčšina krajín ho už prijala, implementovala do svojej legislatívy. Treba veľmi férovo povedať, že Slovensko a Poľsko sa v tomto prípade zdržali, pretože naozaj ten zákon alebo teda to nariadenie nie je úplne dobré a určite neprospeje všetkým krajinám. Tie mnohé výhrady sme už komunikovali. Bolo to to zastropenie, ktoré žiadnym spôsobom nepostihne mnohé technológie alebo keď ich postihne, tak, naopak, ich môže výrazným spôsobom zlikvidovať. Napriek tomu máme tú povinnosť, musíme to do tej legislatívy preniesť.
Ja súhlasím s tým, aby sme sa o tom bavili aj v rámci skráteného legislatívneho konania, hoci si myslím, že prichádza pomerne neskoro, lebo od septembra nám už ubehli dva mesiace, a týmto spôsobom by bolo dobré, aby sme mali pred tým aj možno nejakú diskusiu, najmä s tou odbornou verejnosťou, ktorá v tomto prípade sa o tom dozvedela vlastne až prvýkrát v pondelok. Bol okolo toho veľký poprask, hlavne okolo niektorých ustanovení, ktoré neboli úplne tak jasne napísané, ako to bolo v prípade českého zákona. Ale chápem, je to jednoducho urgencia, je to niečo, čo treba prijať, a tá diskusia koniec koncov môže byť aj tu v parlamente. To znamená, prejdime teraz tým skráteným, poďme do toho prvého, následne do toho druhého. Som presvedčený, že tam bude aj viacero možností na zmenu. Avšak v rámci tohto zákona sú aj niektoré opatrenia, ktoré sú nad rámec tohto nariadenia, a niektoré tam zase, naopak, chýbajú, a v prípade niektorých, ako je napríklad krízová regulácia, je otázne, že či je potrebné skrátené legislatívne konanie.
Samozrejme, berieme to momentálne ako balíček, takže bavme sa o tom ako o balíčku. Ja si myslím, že to skrátené vo všeobecnosti opodstatnenie má, avšak tie kľúčové prvky, ktoré sa tam nachádzajú, si myslím, že sú skôr charakteru odvodového. Teda tento zákon je svojím spôsobom daňovým zákonom a mal by byť skôr v kompetencii ministerstva financií ako ministerstva hospodárstva, a teda bol by som radšej, keby ho obhajoval a predkladal sám pán minister Matovič. Verím, že aj k tomuto zákonu sa vyjadrí a dostaneme aj od neho k tomu nejaké ďalšie relevantné informácie v rámci rozpravy.
Ďakujem, za mňa toľko.

K tomu, prečo považujem celý návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 za zlý, som sa vyjadril vo svojom prvom vystúpení, v tomto druhom vystúpení by som sa chcel trochu venovať dopadom rozpočtu a dopadom legislatívnych zmien, ktoré s rozpočtom súvisia, na financovanie samospráv.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o reforme verejnej správy a mali vzniknúť viaceré komisie a pracovné skupiny, v rámci ktorých by sa rozpracovali návrhy na pokračovanie decentralizácie. Vláda svojimi návrhmi opakovane siaha na zdroje, z ktorých je financovaný chod slovenských samospráv, a to bez toho, aby takéto vážne zásahy realizovala systémovo na základe pripravených reforiem, častokrát to ide mimo riadneho legislatívneho procesu, pozmeňujúcimi návrhmi, poslaneckými návrhmi, skráteným legislatívnym konaním. Je preto otázka, prečo vláda dosiaľ nepripravila žiadne reformy na pokračovanie decentralizácie a systémových reforiem týkajúcich sa kompetencií a financovania územných samospráv. Možno je odpoveďou aj to, že reálne nemáme určeného člena vlády, ktorý by sa touto témou zaoberal, a nemáme ani splnomocnenca vlády, na ktorého by táto úloha bola delegovaná, ako to bolo v minulosti za Dzurindových vlád. Lenže ani to nezbavuje vládu zodpovednosti za realizáciu toho, čo sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, práve naopak.
Platí, že daňovo-odvodové bremeno pracujúcich ľudí na Slovensku je vysoké, preto sa dá rozumieť snahám o znižovanie daní alebo aj o zvýšenie daňového bonusu, prosto snahám, aby ľuďom z ich príjmov zostalo v ich peňaženkách viac. Lenže ak sa to robí tak, ako to robí táto vláda, a tzv. prorodinný balíček bol toho exemplárny príklad, je to na úkor daňových výnosov, z ktorých samosprávy financujú svoje služby pre obyvateľov a systémovo sa nenavýšia zdroje, o ktoré takto samosprávy vláda pripraví, tak tie samosprávy, ktoré musia mať bežné rozpočty podľa zákona vyrovnané, na rozdiel od celoštátneho rozpočtu, budú musieť zvýšiť ceny za služby, ktoré ľuďom poskytujú, a tak sa zámer z veľkej časti minie účinku, respektíve ostane tu dobrá vláda, dobrý Matovič, ktorý dáva, a zlé samosprávy, ktoré berú. Ale je to perfídne, lebo to ukazuje, že vláde vlastne o ľudí nejde, lebo im dá niečo, čo im niekto iný bude musieť vzápätí zobrať. Preto je potrebné systémové reformy financovania samospráv zrealizovať a takou systémovou reformou rozhodne nie je návrh pána poslanca Kuriaka, jedného zo spravodajcov, ktorý tu nesedí, nikto tu nesedí zo spravodajcov, ten návrh iba, pozmeňujúci návrh dáva samosprávam dočasne aj podiel z dane z príjmu právnických osôb.
Z podielových daní, ktoré samosprávam beriete, sa financuje chod ich originálnych kompetencií, lenže ešte je tu prenesený výkon štátnej správy, teda kompetencie, ktoré v rámci decentralizácie vykonávajú samosprávy pre obyvateľov v mene štátu. To sú napríklad stavebné úrady, matriky, školské úrady, register obyvateľov a adries, starostlivosť o životné prostredie a ďalšie. Dlhé roky platí, že vláda protiústavne v rozpočtových kapitolách príslušných ministerstiev nevyčleňuje na prenesený výkon také zdroje, aké sú samosprávy nútené vynakladať na ich reálny chod pri poskytovaní služieb obyvateľom. Neboli vykonané audity, ktoré by do detailu spočítali, aké sú tie náklady. Ale tí, čo máme skúsenosti z pôsobenia v samosprávach, vieme, že neraz štát nechá samosprávy dofinancovávať prenesený výkon z ich vlastných zdrojov, podotýkam v rozpore s tým, čo hovorí ústava, že prenesený výkon štátnej správy musí byť štátom financovaný. Musia byť prenesené aj finančné zdroje. Nestačí to, čo štát dáva samosprávam, ani na samotné mzdové náklady, už nehovoriac o nejakých súvisiacich iných bežných nákladoch alebo kapitálových.
Návrh rozpočtu verejnej správy pre nasledujúce roky síce v niektorých kompetenciách prináša mierny nárast financovania preneseného výkonu, ktorý v mene štátu realizujú pre obyvateľov územné samosprávy, avšak ak sa pozrieme na očakávanú infláciu plus z poloviny nárast platov na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je zrejmé, že vláda naďalej nebude hradiť samosprávam to, čo by im podľa ústavy a zákonného rámca hradiť mala. A tento príklad nedofinancovania preneseného výkonu štátnej správy nám hovorí, že napriek plánovanému astronomickému deficitu štát reálne nekryje ani to, čo podľa zákona ukryť má. A tak je to aj v iných sférach. Modernizačné deficity v tejto krajine tak neustále rastú a týmto sa podobáme na to neslávne Grécko, ktoré tiež v papieroch vykazovalo lepší stav než v skutočnosti bol.
Ako som spomínal, včera na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj boli predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenka, únie miest, páni Tréger a Rybníček, a upozornili, že to, čo má vládna koalícia v úmysle spraviť s rozpočtom, ale teda najmä so zmenou zákona o dani z príjmov a s daňovým bonusom, môže mať pre samosprávy až likvidačný dopad. Zacitujem z materiálu, ktorý poskytli poslancom: Navrhované zvýšenie daňového bonusu má významný až likvidačný dopad na samosprávu, ktorá za posledné štyri roky vôbec nezbohatla a budúci rok si bude môcť dovoliť toľko, čo v rokoch 2015 až ´17. Prepad o 6 až 8 rokov dozadu. Namiesto vlastných daňových príjmov, ktoré rástli dvakrát rýchlejšie ako samospráve, rozdáva štát z rozpočtov samospráv. Mestám a obciam zoberie ročne sumu, ktorú boli schopné ročne posledné roky investovať. V kombinácii s rastúcimi cenami a mzdami budú okrem zastavenie investícií nútené obmedzovať služby, menej opravovať či kosiť, škrtať dotácie napríklad aj na šport, sociálne služby či kultúru, dvíhať poplatky v školách, v zariadeniach pre seniorov, vstupné na športoviská, dvíhať dane a ani to nemusí stačiť, keďže dlhová brzda ich v roku 2024 potrestá za vysoký dlh štátu, za ktorý vôbec nemôžu, keďže podiel samospráv na dlhu verejnej správy predstavuje približne 1,5 až 2 % celkového verejného dlhu.
A teda samosprávy upozorňujú, že hrozí zastavenie investičných projektov, opráv ciest a chodníkov, opráv školských budov a iných budov samospráv, menej čistenie a údržby, nižšia intenzita kosenia a zastavenie výsadby stromov, zníženie intenzity či času svietenia verejného osvetlenia, zastavenie opráv, údržby a výstavby nových detských ihrísk, zatvorenie zimných štadiónov a plavární, redukcia alebo zrušenie kultúrnych a spoločenských podujatí, redukcia spojov a zhoršenie intervalov v MHD, zastavenie dotácií pre šport, kultúru, sociálne služby vrátane dotačných programov pre občianske združenia, cirkvi a cirkevné organizácie, zvýšenie dane z nehnuteľností, dani za ubytovanie, prepúšťanie zamestnancov samosprávy, zvýšenie úhrad v sociálnej oblasti a tak ďalej a tak ďalej.
Ako som povedal, návrh zákona považujem za zlý nielen pre jeho dopady na samosprávu. A vzhľadom na to, dávam v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) a § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby Národná rada vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, a teda dávam to do pozornosti pánovi spravodajcovi, aby si poznačil, že som takýto návrh dal. Lebo v zmysle rokovacieho poriadku § 83 ods. 1 sa o takomto návrhu hlasuje ako o prvom. Čiže vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v programovom vyhlásení vlády sa koalícia zaviazala priorizovať potravinárstvo, zvýšiť potravinovú sebestačnosť, potravinovú bezpečnosť, čo sa podľa tohto návrhu rozpočtu nepodarí. Pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine a s ňou súvisiaca energetická kríza sa jednoznačne významnou mierou podpísali na návrhu rozpočtu, ale opatrenia ani návrh rozpočtu nepomôžu sektoru pôdohospodárstva tak, ako by sme očakávali. Ak už návrh štátneho rozpočtu z dielne rezortu financií vytvára deficit na úrovni 6,44 %, čo predstavuje takmer 8 mld. eur, potom by som očakávala jednoznačnú podporu sektoru pôdohospodárstva.
Už dnes veľakrát odznelo, a ja to zopakujem, že v záujme udržateľnosti verejných financií, ako aj v záujme dodržiavania záväzkov voči Bruselu, Slovensko malo zaviesť výdavkové limity. Nestanovením výdavkových limitov, ale rovnako aj neplnením iných stanovených cieľov, ako je napríklad pre niektorých také nevinné odloženie súdnej reformy, Slovensko môže prísť o finančné prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, keďže plnenie týchto stanovených cieľov sú jednoznačnými podmienkami Európskej komisie na ich čerpanie. Navyše sme prijali zákon, ktorým sme zaviedli do rozpočtu výdavkové limity, čo znamená, že absencia limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok je tak porušenie zákona. Však, pán kolega Kuriak? Čiže nie tak, že zákon je v súlade so zákonom, nie je.
Kým v roku 2020 výdavky na pôdohospodárstvo dosiahli 1 % HDP, v roku 2023 to bude len 0,8 HDP. V budúcom roku bude rozpočet pre ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nižší takmer o pol milióna eur. Najviac utrpí program rozvoja vidieka, teda projektové podpory, čo je aj logické v súvislosti s končiacim programovým obdobím. Je to však jediný rezort, ktorému sa rozpočet v budúcom roku kráti.
Chcem podotknúť, že Slovensko je v čerpaní peňazí v programovom období 2014 – 2020 na posledných miestach v rámci Európskej únie, pričom čerpať tieto peniaze môže len do konca roku 2023. A hovorím to preto, lebo sa to týka aj a najmä rezortu pôdohospodárstva. Čerpanie peňazí, napríklad z operačného programu Rybné hospodárstvo, je tak mizerné, že slovenský sektor akvakultúry a spracovania rybích produktov zlým riadením operačného programu už prišiel o viac ako 8,3 mil. eur a je vysoko pravdepodobné, že zo zostávajúcich peňazí dokážeme vyčerpať len asi 1 mil. eur a aj to len na štátnu propagáciu konzumácie sladkovodných rýb a na administráciu.
Rovnaké obavy sú aj s čerpaním finančných prostriedkov na už vyhlásené výzvy pre potravinárov v sume 240 mil. eur, keďže výzvy boli vyhlásené na, pre potravinárov na poslednú chvíľu a možno očakávať, že mnohí potravinári tieto peniaze vyčerpať nestihnú, aj keď hneď budú mať projekt schválený, pretože nebudú, nestihnú urobiť verejné obstarávanie a jednak nie sú v dobrej kondícii a banky im neposkytnú úvery.
To, čo potravinári a poľnohospodári potrebujú, je odškodnenie za ceny energií, ktoré kontinuálne rastú od leta minulého roka a na prelome rokov 2021, 2022 už boli dvojnásobné. Doteraz sa nedočkali kompenzácií a mnohí malí a strední podnikatelia buď skrachovali, alebo sú v zlej kondícii a banka im už úver jednoducho neposkytne. To je dôvod, prečo napríklad pekári nedokážu čerpať vyčlenené peniaze, a teda výzvy mali byť vyhlásené a projekty vyhodnotené oveľa skôr, ako sa hovorí, kto včas dáva, dvakrát dáva.
A tieto problémy sa premietajú do historicky najvyšších cien poľnohospodárskych surovín a potravín. Saldo zahraničného obchodu za europotravinárskymi komoditami a medziročne zvýšilo až o 14,6 %, nízka produktivita a zvyšujúce sa záporné saldo znamenajú silnú a rastúcu závislosť Slovenska od dovozu potravín, čo ohrozuje strategickú bezpečnosť štátu. A v tomto roku bolo v štátnom rozpočte pridelených na štátnu pomoc 90 mil. eur, kým na rok 2023 je plánovaných 61 mil. eur, z ktorých 30 mil. je určených len na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach, pričom kompenzácie cien energií v rozpočte nie sú.
V návrhu ma vyrušuje tiež informácia, že pridelené finančné prostriedky pre rezort nepostačujú na zabezpečenie plnenia úloh, tak sa to tam konštatuje. Rovnako podmienenie navýšenia mzdových prostriedkov zavedením správnych poplatkov je v dnešnej kríze doslova absurdné. Jednak tieto peniaze skončia v štátnom rozpočte a nie na účte rezortu pôdohospodárstva, čiže ich presun na účet ministerstva pôdohospodárstva závisí od plnenia dohody, čo možno bude platiť jeden rok, ale nemôžme povedať, že to bude platiť už ďalší.
A po druhé, výber peňazí nemôže postačovať na navýšenie miezd pre inšpektorov štátnej veterinárnej a potravinovej správy. A to vyslovuje domnienku, pretože vyčíslenie predpokladu výberu správnych poplatkov súčasťou rozpočtu nie je, ale štátni zamestnanci vykonávajúci kontroly však nie sú len na štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Ministerstvo počíta s navýšením inšpektorov na ÚKSUP-e, to je úrad pre kontrolu a skúšobníctvo pre pôdohospodárstvo, v súvislosti s rozširovaním právomocí, kde pre nich nájde peniaze na mzdy, keď to nie je navrhované v štátnom rozpočte. Nehovoriac o tom, že v týchto ťažkých krízových časoch zaťažuje podnikateľov platením správnych poplatkov, o ktorých oprávnenosti zavedenia môžme polemizovať, zákon takúto možnosť totižto neposkytuje. Rezortu celkovo chýba 2 mil. eur na mzdy pre rozpočtové organizácie. Kde ich chce nájsť, nevieme.
Budúci rok bude mimoriadne ťažký pre občanov, ale rovnako pre potravinárov a poľnohospodárov. Rozpočet predpokladá dvojciferný rast spotrebiteľských cien a pokles reálnych miezd, ale vyrábať potraviny musíme a na to rezort nemyslí, keďže štátnu pomoc plánuje oproti minulému roku nižšiu o 30 mil. eur. V texte sa uvádza, že pozitívne majú vplývať na investície z plánu obnovy a odolnosti, tieto financie však neviem, ako majú pozitívne vplývať, pretože plán obnovy a odolnosti na sektor pôdohospodárstva, keď rezort nedostal ani cent a rezort životného prostredia nie je ochotný rovnako vyčleniť ani cent, čo sa týka napríklad na krajinotvorbu alebo pozemkové úpravy.
Na záver poviem len toľko, že ja tento návrh zákona nepodporím. Nič ma o tom nepresvedčí, je to populistický predvolebný zákon, ktorý nemá nič spoločné s korektnosťou, s férovosťou. Ako tímlíderka pre pôdohospodárstvo za stranu Sloboda a Solidarita som sklamaná z toho, ako málo myslela vláda na sektor pôdohospodárstva. Pritom keby zrazu nemali čo jesť a bol by nedostatok základných potravín, zrejme by si tento problém aj všimli. Poľnohospodársky a potravinársky sektor sú pre nás kľúčové, no nie každý si to uvedomuje a, žiaľ, ani táto vládna koalícia, preto zopakujem ešte raz, že tento návrh zákona ja nepodporím.
Ďakujem.

Pán poslanec Svrček, mňa zaujal záver vášho vystúpenia o tom štátnom fonde a tých pripravovaných investíciách a vzhľadom na zmenu rokovacieho poriadku pripravenú, schválenú v predchádzajúcom volebnom období, ste nepovedali všetko, čo ste k tej téme chceli povedať, tak ako mňa by zaujímalo, keby ste to prípadne dokončili vo faktickej poznámke.

Ďakujem pekne za slovo. No v úvodnom slove predkladateľ návrhu štátneho rozpočtu minister financií Igor Matovič nezostal nič dlžný svojej povinnosti. Jeho slovo namiesto racionálnych zdôvodnení jeho návrhu bolo v prvom rade útočiť na SaS, na Richarda Sulíka, stavať sa rozhodne do role martýra ako člena vlády, ktorej všetci ubližujeme, lebo oni to myslia so Slovenskom a s každým dobre.
Vláda ministra financií Igora Matoviča myslí na seba. Niektorí jej členovia omámení mocou sú a mocou a vlastnou dokonalosťou. Útočné vyjadrenia manipulujú a rozoštvávajú spoločnosť. A namiesto pokory k mandátu, k exekutíve člena vlády a úlohe, ktorú dostala vláda, sú nezodpovední. Neustále prenášajú svoje pochybenia na politických konkurentov. Je to, pán minister, nepočúva, ale ostatní áno. Pán minister, je to slabošské.
Manipulovanie mienky a predstava, že len vaše riešenia sú správne a najlepšie a jediné. Pán minister, vo svojom úvodnom vystúpení si predviedol, že nerozumieš parlamentnej demokracii. Tá nie je o poklonkovaní sa tvojim predstavám a predstavám vlády. Vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak. Pán minister, pán premiér, kolegovia, to je rovnica. Ponižovanie a urážanie politických konkurentov a hľadanie vinníkov u druhých nepomáha. Práve naopak, rozdeľuje spoločnosť. Nárast extrémizmu a radikalizácia spoločnosti je aj dielom tejto vlády, vlády Eduarda Hegera. Rozpočet je sprevádzaný hanbou, ktorá výrazne poškodzuje reputáciu Slovenska. Podvod, ktorý môže Slovensko stáť obrovské škody v podobe zabrzdenia financovania projektov v pláne a odolnosti. Výdavkové limity, ktoré sú podmienkou čerpania týchto prostriedkov, a zabrzdenie reforiem, to sú dôvody.
Reakcia štátneho tajomníka Klimeka, ktorý bol na výbore, a keď som sa ho na to pýtala, tak jeho reakcia bola, mykol plecom, že nemá on dať aké výdavkové limity do rozpravy, lebo neboli vypočítané. Ale to, že neboli vypočítané z dôvodu arogancie ministerstva financií, ktoré pre istotu o nich nerokovalo. O tom ale hovoril aj náš tímlíder SaS pre verejné financie Marián Viskupič, ale nielen on, bolo to aj v správe NKÚ k štátnemu rozpočtu.
Musím dať aj krátku poznámku k balíku peňazí na účte Všeobecná pokladničná správa, rozpočtová kapitola, v ktorej sú zahrnuté rôzne rezervy na nečakané udalosti a pre obratného ministra financií, ktorým určite Igor Matovič je, umožňuje rôzne zaujímavé hry s číslami.
Ešte mám pár minút a chcem sa venovať aj oblasti životného prostredia. Tu dochádza k rastu výdavkov v objeme 1,8 miliardy eur na celkovú úroveň výdavkov v sume dva, viac ako dve miliardy. Avšak zaostávame pri odstraňovaní environmentálnych záťaží. Je úplná absencia výdavkov na odstraňovanie havarijných stavov, vodných stavieb v majetku štátu a tým nedostatočné zabezpečenie financovania protipovodňových opatrení, ktoré by mali byť v prvom rade realizované na princípe obozretnosti a prevencie. Je nedostatočné, aby sa vláda zaoberala len s informáciou o povodňových škodách na majetku, ktoré sú často aj sprevádzané na obeťami na ľudských životoch. Opakuje sa nedostatočné programové rozpočtovanie, ktoré bolo v minulosti zavedené, a práve z dôvodu, aby sa výdavky plánovali podľa navrhovaných cieľov a aby boli odpočtovateľné. Ale to je chyba celého rozpočtu a na toto tiež poukázala správa NKÚ.
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik je naďalej na chvoste záujmu. Napriek tomu, že ide o strategický podnik, neustále ho štát drží v strate. Funguje so strojmi, ktoré patria do múzea. Nemajú dostatočnú výbavu na rýchly zásah napríklad pri stavaní protipovodňových bariér. Údržba tokov sa vykonáva v minimálnom rozsahu. Aj vďaka tomu prestáva naše najväčšie vodné dielo plniť protipovodňovú funkciu a stáva sa z neho len vodná elektráreň, cez ktorú vedie medzinárodná plavebná cesta. Stále nie je zapracovaná mapa protipovodňového ohrozenia do územných plánov. V štátnom rozpočte sa uvádza, že od ukončenia auditu v 2017 sa v Slovenskom vodohospodárskom podniku nedarí napĺňať jeho odporúčania a plánovaná úspora vo výške 20 milión eur nebola dosiahnutá. Ale vzhľadom na výrazný nárast rozsahu spravovaných vodných tokov v roku 2020, ako aj potrebnú aktualizáciu sa pripravuje jeho aktualizácia auditu. To však nestačí, pretože tento štátny podnik je podivuhodnou organizáciou, ktorá bola preradená do sektora verejnej správy. Pán minister, toto, prosím, vysvetlite.
Ďalší štátny podnik je Vodohospodárska výstavba, z ktorej nadmerného zisku bude osobitný odvod 150 miliónov eur. V minulosti to bolo 200-tisíc. Ale opäť je tu nedoriešený diskriminačný vzťah medzi Vodohospodárskou výstavbou, štátny podnik a Slovenským vodohospodárskym podnikom.
Vrátim sa ešte k tej, práve k tým, k Slovenskému vodohospodárskemu podniku, kde, ktorý je štátny podnik, ktorý explicitne hovorí o tom, že štátny podnik, zamestnanci sa riadia, sa riadia Zákonníkom práce a že len na základe akejsi metodiky boli preradení do subjektu verejnej správy, čo sa domnievam, že to nemá oporu v zákone. Sú naplánované obrovské výdavky na projekty a budovania rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, avšak nie je povedané, aké priority, na základe akých, akých hodnotení a prioritizácie.
Podobne je to aj v ovzduší, v oblasti ovzdušia. V roku 2022 bola dofinancovaná prevádzka SHMÚ vo výške 3,5 milióna eur, ale už v ďalších rokoch nie. Je to nesystémové a tieto úlohy, úlohy, ktoré plní SHMÚ, sú ohrozené, čo sa týka monitorovania vôd, ovzdušia, klímy, ale aj meteorológie.
Na Slovensku evidujeme viac ako 1 800 envirozáťaží, ale len 34 je naplánovaných do roku 2030. Ich sanácia, vôbec nevieme akých, ktorých, na základe akého výberu a takýmto spôsobom rozhodne Slovensko nemôže dosiahnuť stav dobrých vôd. Nie je povedané, ani či sú zahrnuté nejaké nové metódy vedy a výskumu pre ich sanáciu. Nič. To, čo vítam, je, že sa cielene určujú výdavky z environmentálneho fondu na plnenie niektorých úloh, ktoré boli, ktoré boli prijaté v tomto a minulom roku na úseku napríklad ochrany prírody.
Čo však je nedostatočné, že nemáme vôbec žiadnu perspektívu o tom, ako sa docieli aj úloha, ktorá je v programovom vyhlásení vlády, záchrana Žitného ostrova. Akčný plán do dnešného dňa nebol predložený na rokovanie vlády, z ktorého by malí vzísť úlohy. Tieto úlohy, konkrétne záchrana Žitného ostrova ako našej najväčšej zásobárne pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, nemá svoju kapitolu ani v programovom rozpočtovaní. Podobne to nemá ani svoju, svoju kapitolu tam nemajú práve ani tieto environmentálne záťaže, ktoré by mali byť jednotlivo popísané. Nie sú tam ani samostatne vedené úlohy, ktoré je potrebné napĺňať v súvislosti aj s pripravovaným zákonom, novým zákonom o ovzduší, kde nedostatočným spôsobom sa monitoruje kvalita životného, kvalita, kvalita ovzdušia. Tu sa rozhadzujú prostriedky na rôzne iné úlohy, ale na to, aby sme vlastne mali exaktné dáta o tom, v akom stave je životné prostredie, potrebujeme vedieť monitorovať kvalitu, kvalitu ovzdušia, kvalitu podzemných aj povrchových vôd, nie robiť len rôzne úvahy a predstavy na základe meraní, ktoré sa robia raz za nejaký dlhý čas.
Z tohto dôvodu, aj z tohto dôvodu štátny rozpočet podobne ako moji kolegovia nepodporím.

Pán poslanec Kuriak, neschválenie rozpočtu nebude znamenať obrovské nedozierne následky. Je možné o návrhu zákona o štátnom rozpočte rokovať a hlasovať opätovne, tam neplatí tá polročná lehota, ktorá zakazuje opätovne predkladať návrhy zákonov, čiže je možné, aby vláda prišla do parlamentu s iným rozpočtom, a nemusí to byť o pol roka, môže to byť ešte v decembri alebo to môže byť v januári.
Neviem, či som dobre počul, ale povedali ste, že sa znižujeme k politizovaniu ešte aj pri rozpočte. Teda neviem, či ste to mysleli všeobecne, alebo iba na mňa, ale teda neviem, počúvali ste vystúpenie svojho predsedu, pána ministra financií Matoviča? A teda kto tu politizoval? Ja som hovoril k návrhu rozpočtu. Politizoval som, keď som reagoval na jeho úvodné vystúpenie a opísal som, o čom hovorili iní ministri financií pri uvádzaní rozpočtu v rokoch 2018, 2019, v rokoch 2020 a dokonca v roku 2021, keď ten návrh uvádzal pán minister Matovič, ale zjavne bol v inom duševnom rozpoložení, ako je dnes.
A teda argument, že ak bol návrh vypracovaný v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, tak by mal byť podporený, je, mierne povedané, absurdný, lebo všetky rozpočty, ktoré boli vypracované v súlade s legislatívou za smeráckych vlád, boli predsa tiež v súlade s legislatívou Slovenskej republiky vypracované a napriek tomu sme za ne my ani vy, poslanci OĽANO, ktorí ste vtedy boli poslanci OĽANO, nehlasovali, lebo to nie je argument.

Ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že veľmi trefne poukázal na priepastný rozdiel medzi tým, ako svoj návrh rozpočtu uvádzali bývalí ministri financií a ako svoj návrh rozpočtu dnes uvádzal minister Matovič. Ten totiž o návrhu rozpočtu nepovedal prakticky vôbec nič a namiesto toho, ako je jeho zvykom, urážal a dehonestoval svojho bývalého koaličného partnera. A pod spŕškou urážok ho vyzval, aby sa správal zodpovedne a rozpočet podporil. Ak privrieme jedno oko a druhé si vypichneme a slová Matoviča budeme považovať za svojsky, svojský spôsob morálneho apelu, nebude na škodu odcitovať slová komentátorky Nataše Holinovej, ktoré znejú takto: Človek, ktorý mal dva mesiace času, aby dôkladne zvážil, či uprednostní verejný záujem na udržaní väčšinovej vládnej koalície, alebo svoju vládnu funkciu. Aké právo na morálny apel má človek, ktorý disponuje dostatočnou machialistickou inteligenciou, aby vedel posúdiť, aké následky prinesie jeho osobné rozhodnutie. Keďže si sám vybral, že pre neho je najvyššou prioritou zotrvanie na ministerskom poste, a nie väčšinová vláda, ako môže od nich žiadať, aby odvrátili „koniec sveta", ktorý svojim rozhodnutím privolal. Výzva ´myslite na ľudí a na ich blaho´ je určite správna, ale nie z úst politika, ktorý myslel a myslí iba na seba a na svoje pretrvanie vo svetle reflektorov.

Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán spravodajca, pán poslanec Kuriak (reakcia z pléna), áno, odchádzajúci spravodajca, ale ešte, ešte stále na mieste, tak som rád, že ste na mieste. Ja by som vás chcel naozaj poprosiť, aby ste nepoučovali poslancov, čo môžu alebo nemôžu hovoriť. Tu sme v parlamente, tu sme na pôde, kde sa má hovoriť a má sa vystupovať aj kriticky a je úplne v poriadku, keď opoziční poslanci vystupujú k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý nechcú podporiť, lebo ho považujú za zlý, alebo sú opoziční poslanci, a teda nenájdete v histórii veľa príkladov, ak vôbec nejaké, keď opoziční poslanci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, lebo na tom sa to obvykle, obvykle člení. (Reakcia z pléna.) Nehovorte mi do toho, pán poslanec Kuriak. Môžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môžete kedykoľvek vystúpiť. A, a teda je právom opozičných poslancov vystupovať v rozprave, dávať faktické poznámky aj dávať pozmeňujúce návrhy, a to aj v situácii, keď nechcú hlasovať za zákon ako celok.
Začal by som otázkou. Chcel by som sa spýtať tu prítomných poslancov a poslankýň, či keď niekedy od niekoho niečo chcú, tak zvyknú postupovať tak, že mu vynadajú, okydajú ho, skritizujú ho, vyčítajú mu všetko možné a nemožné a následne ho požiadajú, aby pre nich ten okydaný, skritizovaný niečo urobil. Otázka je rečnícka, netreba na ňu odpovedať. Lebo presne takto postupoval pán minister financií Igor Matovič vo svojom doobedňajšom vstupe, ktorým uviedol návrh zákona o štátnom rozpočte, a z jeho vystúpenia je úplne zjavné, že v skutočnosti mu nejde o to, aby získal pre návrh rozpočtu hlasy poslancov za SaS. Tú podporu si zjavne hľadá niekde inde.
A čo je ale zaujímavé, je, že nezaťažoval sa číslami, faktami, vysvetľovaním súvislostí, robil to, čo mu ide najlepšie, útočil na svojho bývalého koaličného partnera a na pani prezidentku. Využil som to, že bola obedná prestávka, že sa, že sa natiahlo rokovanie o štátnom rozpočte vďaka ďalšiemu veľmi zaujímavému vystúpeniu pána ministra financií, ktorý kritizoval vládny návrh na zvýšenie platov lekárov, a pozrel som si, čo v úvodných slovách hovorili ministri financií, uvádzajúci návrh zákona o štátnom rozpočte v minulosti.
Pán minister Kažimír v roku 2018 v rozpočte o roku dvetisíc... na rok 2019, čo bol jeho posledný rozpočet, hovoril o prioritách vlády, fiškálnych cieľoch, vyrovnanom hospodárení, o deficite, prognózach, hrubom dlhu, čistom dlhu, trhu práce, o výdavkoch jednotlivých rezortov, o daniach.
Pán minister Kamenický v roku 2019 pri uvádzaní štátneho rozpočtu na rok 2020 hovoril o tom, ako sa rozpočet zostavoval, hovoril o rokovaniach s Európskou komisiou, opäť o deficite, o tom, čo na to Eurostat, o daniach, finančných operáciách, cieľoch rozpočtu, rizikách spojených s rozpočtom, výške dlhu, premietnutie legislatívnych zmien schvaľovaných poslancami do rozpočtu a o jednotlivých výdavkových kapitolách.
Minister financií Eduard Heger v roku 2020 pri uvádzaní rozpočtu na rok 2021 hovoril o pandémii, neistote, o východiskách rozpočtu, spomalení približovania Slovenska k najvyspelejším krajinám, hovoril o podnikateľskom prostredí, čerpaní eurofondov, zlyhaní krajiny v spravodlivosti, korupcii, o cieľoch novej vlády, o dôsledkoch koronakrízy, štruktúre výdavkov, deficite a novej štruktúre rozpočtu.
Pán minister Matovič v roku 2021, pred rokom, pri uvádzaní návrhu rozpočtu na rok 2022 hovoril o dlhu, deficite, jeho poklese, rozpočtovej zodpovednosti, programe stability, makroekonomických prognózach, výdavkových prioritách, o štruktúre výdavkov, o reformách a áno, spomenul aj nedohodu v rámci vládnej koalície ohľadom prijatia novely ústavného zákona o dlhovej brzde.
No a o čom hovoril pán minister financií Matovič dnes doobeda v roku 2022 pri uvádzaní rozpočtu na rok 2023? Hovoril o SaS, o SaS, o tom, ako sa nedá dohodnúť s SaS, o tom, ako je SaS nekonštruktívna, o tom, ako sa pani prezidentka pomýlila, o tom, ako pani prezidentka nechce dopriať rodinám a potom zasa o SaS, o SaS, o Sulíkovi a o SaS. Chýbali už len tie povestné nekúpené testy, ktoré Sulík zabudol kúpiť.
Teraz k samotnému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Pán minister predložil do parlamentu návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 s podtitulom Rozpočet pomoci ľuďom, a pritom sa tvári ako Mikuláš, ktorý sľubuje darčeky jednotlivým skupinám voličov, rodinám alebo dôchodcom. Aj táto pomoc ale bude nie z peňazí, ktoré si štát niekde vyčaruje, ale bude to z peňazí, ktoré zoberie daňovníkom na úkor tým, ktorí tvoria ekonomické zdroje a za cenu posilňovania rozsahu a vplyvu štátu. Čo jedno aj druhé dlhodobo uškodí ľuďom.
Je pravda, že po období pandémie s negatívnymi ekonomickými dôsledkami je dnes vláda aj pre energetickú krízu, rastúcu infláciu a hroziacu recesiu v podstatne horšej situácii ako boli smerácke vlády, ktoré rozvrátili verejné financie v ekonomicky dobrých časoch.
To však vládu neospravedlňuje, že predložila neúsporný rozpočet, ktorý zatína na budúci rok veľkú sekeru, prináša veľké zvýšenie verejných výdavkov, neprináša konsolidáciu a ozdravenie verejných financií a nerešpektuje zákony a dohody s Európskou úniou. O to viac dnes v čase vysokého rizika dlhodobej neudržateľnosti slovenských verejných financií. Spomeniem aspoň pár vecí.
Vláda chce zaťať v budúcom roku príliš veľkú sekeru do verejných financií. Deficit verejných financií na budúci rok vo výške 7,9 miliardy eur by totiž zodpovedal nielen 6,4 % hrubého domáceho produktu, ale aj približne 1 450 eurám na každého obyvateľa. Znamenal by, že každé takmer ôsme euro, ktoré verejná správa minie v budúcom roku, si bude musieť požičať.
Okrem toho vláda naplánovala aj na ďalšie dva roky, teda 2024 a 2025, poriadne sekery. Síce menšie, ale takéto deficity verejnej správy považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za príliš optimistické a odhaduje, že reálne budú vyššie. Na rozhadzovačných a rozpočtovo nezodpovedných vládach so SMER-om v dobrých časoch nadväzuje súčasná vláda s ministrom financií pánom Matovičom a pokračuje v takomto prístupe a v zatínaní veľkých sekier aj v horších ekonomických časoch, kde sa to tak očakáva, ale nie v takejto miere a takto ekonomicky zdôvodnené. Je samozrejmé, že vláda musí reagovať nejakým spôsobom na krízy, prijíma kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom energií vo výške 3,4 miliardy eur, ale bez potrebnej konkretizácie použitia týchto prostriedkov a ich zdôvodniteľnosti.
Budúcoročný deficit však majú výrazne zdvihnúť aj iné výdavky. Pán minister sa tu pýtal, že kde teda chcete ušetriť. Možno by ani netrebalo šetriť, možno by stačilo, keby vláda nepresadzovala väčšie rozhadzovanie ako v minulosti, ako napríklad takzvaný prorodinný balíček schválený s fašistami porušením pravidiel legislatívneho procesu alebo takzvaný rodičovský dôchodok. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom nedávnom hodnotení rozpočtu upozorňuje, že čistý príspevok opatrení bude v roku 2023 negatívny vo výške až 1,6 % hrubého domáceho produktu, hlavne kvôli novoprijatej legislatíve, najmä takej ako je rodinný balíček alebo zavedenie rodičovského dôchodku a nárasty miest vo verejnej správe presahujúce rast miest v súkromnej sfére.
Vláda týmito sekerami zatínanými na spotrebu prenesie ďalšiu veľkú finančnú záťaž do budúcnosti na daňovníkov a bude to ešte navýšené, samozrejme, o úrokové výdavky. Úrokové sadzby a úrokové náklady na obsluhu rastúceho dlhu pritom rýchlo rastú a s najväčšou pravdepodobnosťou budú rásť ďalej a ešte intenzívnejšie. A vláda sa už nebude môcť spoliehať na dlhovú barličku Európskej centrálnej banky v podobe umelo nízkych úrokov.
Dôsledkom takýchto rozpočtových deficitov bude výrazný nárast verejného dlhu v absolútnom vyjadrení, budúcoročný verejný dlh má oproti roku 2019 vyskočiť až o 25,5 miliardy eur na 70,7 miliardy eur, čo aby sme si to vedeli predstaviť, je až 13-tisíc eur na každého obyvateľa Slovenska. Také bude zadlženie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Osuský, viete, že by ste nemali fotografovať počas rokovania.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... bude to znamenať trojnásobok daňových príjmov alebo 1,7-násobok všetkých daňových a odvodových príjmov verejnej správy. Vážnym nedostatkom rozpočtu je absencia ozdravného a úsporného plánu verejných financií minimálne v strednodobom horizonte s reálnou a konkretizovanou predstavou dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu bez zvyšovania daní a odvodov. Rozpočet zároveň neobsahuje opatrenia, akými chce vláda v budúcnosti znižovať dlh tak, aby rešpektoval požiadavky zákona o dlhovej brzde. Verejné financie sú pritom dnes podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti.
Rada tiež upozorňuje na dôležitosť konsolidačných opatrení pre udržateľnosť verejných financií aj ich absenciu v rozpočte. Uvádza napríklad, že bez prijatia opatrení už v strednodobom horizonte, ktoré by viedli ku zníženiu štrukturálneho deficitu do roku 2025, sa dlh začne opätovne zvyšovať, čo spolu s vplyvom zhoršujúcej sa demografie bude viesť k neudržateľným úrovniam dlhu už v horizonte najbližších 15 až 20 rokov.
Prispieva k tomu zásadná chyba v rozpočte, a to nie je v súlade s výdavkový, a to, že nie je v súlade s výdavkovými limitmi, hoci nás k tomu zaväzuje aktuálne znenie zákona v rozpočtových pravidlách schválené v parlamente v marci tohto roku. A ako aj záväzok Slovenska voči Európskej únii z plánu obnovy a odolnosti, k čomu sme sa dobrovoľne zaviazali. Európska komisia upozorňuje, že ak výdavkové limity nebudú v budúcom roku zavedené v praxi, tak pozastaví Slovensku vyplácanie peňazí z plánu obnovy. To by znamenalo nielen finančné, ale aj výrazné reputačné riziko.
Ministerstvo financií sa vyhovára na nedohodu s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť k metodike výdavkových limitov. Rada však oponuje, že skutočným dôvodom nezavedenia limitov môže byť chýbajúca politická podpora, pričom nedohoda na metodike je len spôsob ako procesne zavedenie limitov zastaviť. Napokon potvrdzujú to aj informácie o tom, ako k výdavkovým limitom pristúpila koaličná rada, že ich jedna z koaličných strán, konkrétne SME RODINA, vetovala. Pritom práve výdavkové limity by mohli účinne brzdiť vládu v prejedaní rastúcich daňových príjmov.
Dochádza totiž napríklad aj k tomu, že dodatočné daňové príjmy nad rámec rozpočtovaných vlády rozpúšťajú v ďalších a ďalších výdavkoch. Výdavkové limity by zároveň predstavovali brzdu nadmerne rastúcich verejných výdavkov. Významný vplyv na rast výdavkov a na štrukturálny deficit bude mať aj nezodpovedné zvyšovanie plošných sociálnych dávok. Týka sa to vládou nedávno presadených finančne mimoriadne náročných a nekrytých programov výdavkového politického populizmu, ako je napríklad rodičovský dôchodok pána ministra Krajniaka alebo takzvaný prorodinný balíček pána ministra Matoviča s výrazným nárastom prídavku na dieťa od budúceho roku a zavedením krúžkovného od roku 2025. Tieto neadresné finančné transfery nielenže zhoršia udržateľnosť verejných financií a viac zaťažia daňovníkov, ale tiež posilnia kultúru závislosti od štátu, mentalitu nárokovateľnosti a ďalšie deformácie v sociálnom systéme, ktoré potláčajú zodpovednosť jednotlivcov a rodín, a tým vlastne aj oslabujú rodiny, ktorými sa častokrát zaštítil.
Takéto podpory zapadajú do realizovania verejných výdavkov aj na funkcie, ktoré by vláda nemala v slobodnej trhovej spoločnosti alebo v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou zabezpečovať a ktorými prehlbuje neudržateľné nafukovanie sociálneho štátu. Garantuje totiž široký rozsah nárokov aj tým, ktorí to vzhľadom na svoju finančnú situáciu nepotrebujú. Namiesto úspor a koncepčných zmien na výdavkovej strane sa vláda opäť spolieha na vyššie daňovo-odvodové príjmy a vyššie dane. Oproti rozpočtu na tento rok sa spolieha o 3,6 miliardy vyššie daňové príjmy a o 5,7 miliárd vyššie celkové daňovo-odvodové príjmy verejnej správy.
Príkladom je napríklad trojnásobné zvýšenie odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach a rozšírenie rozsahu jeho uplatnenia, ktoré podobne ako prorodinný balíček neprešlo štandardným pripomienkovým konaním. Ide pritom o selektívny politický nástroj zavedený pred desiatimi rokmi Petrom Kažimírom, ktorý takouto zmenou ešte viac zvýši náklady vybraných podnikateľských subjektov, ale tým pádom aj ceny ich zákazníkov a celkové daňové bremeno.
Vládna koalícia tak týmto rozpočtom a súvisiacimi daňovými návrhmi, o ktorých ešte budeme rokovať, otvára do budúcnosti dvere ďalším daniam, zvyšovaniu daní a celkového daňového a odvodového bremena. A to pritom celkové bremeno povinnými platbami na Slovensku podľa prepočtov Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika predstavuje až 62,5 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou.
Záverom by som chcel len konštatovať, že vládou predložený rozpočet ako rozpočet pomoci ľuďom je de facto rozpočet spotrebných úverov odvolávajúc sa na ľudí. Považujem tento návrh za nezodpovedný, neúsporný výdavkovo expanzívny, proinflačný a rizikový, za návrh, ktorý prehlbuje rozsah a vplyv štátu, a tým aj podstatu problémov vo verejných financiách a v strednodobom a dlhodobom pohľade poškodzujúci daňovníkov a celú ekonomiku. Takýto návrh nemôžem v tejto podobe podporiť. Verím, že takýto návrh nebude v tomto parlamente schválený.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, to je teda veľmi veselé celé toto. Sme počuli teda to opozičné vystúpenie druhého najmocnejšieho muža v krajine, lebo prvým je Boris Kollár, hej, aby teda to tu normálne toto bolo jasné, nie že prvý. Čiže no tak mňa čo zaujíma, je vlastne, že čo ten Igor od nás vlastne chce. Že ako druhý najmocnejší muž v krajine teda nám sem dovolil priniesť a položiť návrh, o ktorých máme hlasovať, lebo ako som hovorila, je úplná pravda tá časť o tom, že to rovnostárstvo je nesprávne, že by tam mala byť nejaká motivácia, zásluhovosť, dokonca veď ja som niekoľkokrát navrhovala, že áno, navýšme platy zdravotníkom, ale nie do koeficientov, ale zvýšme budžet v rozpočte, zároveň obmedzme rozumne zisk, aby to išlo do zdravotníckych zariadení, aby tam bolo na platy, ale nech si teda už manažér tej nemocnice, toho zariadenia, riaditeľ nech si rozhodne, komu pôjde koľko podľa toho, aké má ten lekár výsledky, možno, že niekto nepotrebuje dať lekárovi, možnože niekto potrebuje a určite niekto potrebuje dať zdravotným sestrám, lebo tam má primára, ale potrebuje štyri zdravotné sestry, aby sa nezavrelo oddelenie, niekto má iných pracovníkov, ktorých chce odmeniť alebo mu chýbajú, jednoducho takto to malo byť riešené. Ale nie, my tu máme takýto návrh.
Máme tu takýto návrh preto, lebo zástupcovia strany, ktorej, alebo teda a nominanti strany, ktorej Igor Matovič je predsedom, takýto návrh vyrokovala. A teraz o tom máme my hlasovať. My tu nemáme iný návrh, ak by tu bol iný, my za SaS by sme určite podporili návrh, ktorý podporuje jednoducho nejakú zásluhovosť, nejakú motiváciu v tom systéme a ktorý by bol férový k ostatným povolaniam. Ale čo ste spravili vy, kolegovia, teda sa musím obrátiť v tomto na OĽANO, lebo ťažko, teda inak, aj keď som počula, že to bolo práve na nátlak Borisa, lebo že teda povedal, že musí to tak byť a hotovo. Bez ohľadu na to, či tak alebo tak, výsledok je, že vy máte, ako keby ste na to vždy zabúdali, že vy máte ten 25-percentný mandát vo voľbách, ktorý ste dostali presne na to, aby ste rozhodovali. Rozhodli ste, dali ste nám sem návrh, ktorý, áno, nie je dobrý. Ten návrh je, fakticky to bolo úplne správne vystúpenie, nie je dobrý. A ako to riešite teraz, keď viete, že máte problém, tak idete s ďalšími návrhmi. Tam sestry, tam všetci ostatní, nikto nám nepovedal, koľko to bude stáť, ani z čoho to chcete zaplatiť.
Na zdravotníckom výbore trikrát som sa dopytovala o tom, aby sme rokovali o zdravotníckom rozpočte, priatelia. Poslanci koalície hlasovali tak, aby o tom rozpočte nebolo možné rokovať. A to je normálne neuveriteľné. Čiže moja otázka znie, že z čoho sa to bude platiť, zároveň ma zaujíma, či to bude z ambulantného sektora, respektíve z tých peňazí, z tých 400 miliónov, čo boli sčasti sľúbené ambulantnému sektoru, alebo nie, zaujíma ma, koľko bude stáť pozmeňovák pani Kaveckej, pozmeňovák pána Šefčíka, či sa plánujú aj ďalšie. Lebo všetci súhlasíme, že chceme, aby boli vyššie platy, ale presne to, čo opisoval váš predseda, tá reťazová reakcia jednoducho je na mieste, ale presne preto bolo potrebné sa dohodnúť oveľa skôr a oveľa rozumnejšie na inom návrhu, a nie na takom, že pár dní, nechám sa natlačiť do situácie, kde o pár dní nebudem mať v nemocniciach lekárov a potom teda idem vyjednávať. Však jasne, že vtedy nič nevyjednám, však som úplne že po Igorovom, by som povedala, vydierateľný, hej, však vláda sa vmanévrovala do situácie, kde sa ani nedalo inak.
Tak keby ten návrh, ktorý tu je, bol naviazaný na výkon, na spokojnosť, na kvalitu, keby sa riešili dvojité úväzky lekárov v ambulanciách, v nemocniciach, super, že my by sme tlieskali. My sme to navrhovali, urobme to takto. Nie. Vy si sem podáte takýto návrh a potom Igor Matovič vystúpi a vlastne sprdne úplne všetkých, ktorí rokovali, napriek tomu, že on bol hlavný dôvod, prečo sme sa dostali do tejto situácie. Igor Matovič vyše roka čakal na to, kým vôbec sa dokázal baviť o zvýšení platov.
Ja si pamätám pozmeňovák pani Kaveckej, neviem teraz, či raz, dvakrát na výbore k zdravotným sestrám už bol. Pamätám si analýzu Inštitútu finančnej politiky a ZI, zdravotníckych analýz, ktorá vyhodnocovala už minulý rok, že jednoducho musíme pridať minimálne siedmim zdravotníckym povolaniam, hovorila koľko, skončilo to ministrovi financií na stole a tam to bolo zabudnuté. Až do momentu, kým teda neprišlo k takémuto, že idú sa dávať výpovede a aj tam akože ťahalo sa to do poslednej chvíle.
Ja sa vôbec nečudujem, keď niekto takto komunikuje s tými lekármi alebo s kýmkoľvek, to nie je len o lekároch, že jednoducho nedopadne to dobre. Veď dôkazom bolo, že nakoniec keď Igor Matovič tam nebol, tak k dohode prišlo a, áno, tá dohoda vôbec nie je šťastná a bude to strašne drahé. A volajme to kľudne Matovičov účet. Lebo nič iné to nie je. Keby tam nebol a keby tam normálne že racionálny človek, ktorý sa nechce mstiť tuto ministrovi Lengvarskému za Sputnik a ide mu to tak akože vracať cez zdravie ľudí, tak jednoducho by sme tú dohodu mali oveľa skôr, normálne racionálnu.
Ja sa tiež s odborármi nezhodnem, ani náhodou, ja som z pravicovej SaS-ky, sa môžte opýtať Visolajského, čo si o mne myslí a v čom so mnou súhlasí, napriek tomu sa s ním viem normálne akože vecne baviť. Kľudne hodiny a normálne to dokážu aj pochopiť, aj akceptovať, len to sa nemôžem vmanévrovať do takejto situácie.
No výsledok tohoto celého je, že ja vlastne vidím, že síce Igor opäť raz niekoho úprimne nenávidí a zas osobné útoky a zas nejaké úplné dno, vidím, že tu je návrh, ktorý ako druhý najsilnejší muž v krajine a prvý v OĽANO sem dovolil poslať, že tu má teda poslancov, zastúpenie, vidím tu návrh, s ktorým je sám nespokojný, ale nevidím žiadne riešenie, žiadny protinávrh, žiadne vylepšenie, tak ešte raz, za SaS hovorím, ak podáte pozmeňujúci návrh, ktorý bude teda dbať na tú motiváciu a na tie veci, čo som spomínala, na toto bude naviazaný, tak za SaS môžte rátať s podporou, ale, priatelia, nič také tu nemáme, tak ja naozaj nerozumiem, že čo teraz, keď od zajtra už platia výpovede. Naozaj tomu nerozumiem.
Ďakujem.