Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no ja začnem zasa tak, že určite ten zámer dáva zmysel. Určite je to niečo, čo má sociálny rozmer, určite je to niečo, čo vie pomôcť ľuďom, kľudne aj rodinám, hej. Určite je to návrh výrazne lepší než taká tá streľba Igora Matoviča a zrušme dane úplne a zrušme najprv do 25 rokov, lebo si mladý, potom ďalších 15 rokov, lebo si mamina a rozbime celé tie verejné financie a proste to, to sú úplne že, to je jednoznačne predvolebná agenda. Som rád, že to dopadlo, ako to dopadlo a, Marek, to chválim teraz teba, a toto je proste návrh, ktorý je ďaleko zmysluplnejší v tom, že v prvom rade nemá to tak obrovský dopad na rozpočet, je to do nejakej miery, samozrejme, realizovateľné, tiež sa treba zamerať aj na to, že nejaký výpadok to je a treba hľadať náhradu, ale jednoducho je to, je to návrh, ktorý dáva ďaleko väčší zmysel a už len to, že to neni jadrová zbraň, zasa ako Igor Matovič rozpráva, budeme prvá krajina v Európe, ktorá najprv do 25 rokov zruší mladým daň, potom teda tým mamičkám a keď budú mať v štyridsiatke posledné dieťa, tak až do päťdesiatpäť nebudú platiť dane, a teda to chválenie sa, to prezentovanie tým že á, prvý v Európe, prvý na svete.
Páči sa mi tu presne tak ako si to koniec-koncov avizovala aj ty, alebo aj kolega Milan Vetrák, ktorý hovorí, že pozreli sme sa na Českú republiku a inšpirovali sme sa a hľadáme riešenie, ktoré by mohlo byť vhodné aj pre Slovensko. Výborne, presne takto nejak by sme mali asi robiť veci, pretože s Českou republikou máme teda, koľko, 70-ročnú spoločnú históriu, čiže ten náš legislatívny poriadok bol úplne rovnaký v ´93 sme sa rozišli, a teda tie legislatívne právne poriadky sa teda začali meniť. Asi všetci vnímame, že to Česko malo aj lepšiu východiskovú pozíciu, aj sú väčšia krajina, aj to vzdelanie tam má vyššiu hodnotu, to znamená to čes... aj vlády malo to Česko myslím si, že v tej histórii svojej kvalitnejšie ako sme tu mali my, či už budem menovať pána Mečiara, pána Slotu, pána Fica, takže je sa čo v Česku inšpirovať. Úplný, úplný súhlas, takže to, to, to je dobré. To je ten pohľad právny. No čo sa týka toho bývania, samozrejme, posledné roky výrazne rástli ceny bytov, čo tento problém zvýrazňovalo, pretože tá daň samotná je rozrozdielu nákupu, predaja a zároveň tie vyššie ceny, samozrejme, sťažujú dostupnosť bývania pre hlavne teda mladých, mladých ľudí. Takže aj, aj tento zámer, že poďme sa do toho pustiť, dáva, dáva zmysel.
Trošku sa možno treba zamerať zasa keď sa pozriem širšie, teraz teda SME RODINA tlačí ten veľký projekt nájomného bývania, kde teda síce sa nepostavilo, koľko to malo byť, 40-tisíc bytov do konca volebného obdobia? (Reakcia z pléna.) Dvadsať... dobre, okej, dokonca 25-tisíc ročne, nevadí, ale o to mi nejde, že sa teda nepostavilo, to bolo nerealistické jasné od začiatku. No problém je ten, že sa to pomaličky teraz rozbieha, ale rozbieha sa to tým, že tie projekty, ktoré teda budú tie, tie firmy, myslím, že už sú dve, ktoré sa do toho idú pustiť, nejdú že nanovo a rozšíriť tú ponuku, ony viac-menej vykupujú tie existujúce projekty a tým paradoxne vlastne ten problém zasa budú zväčšovať. Pretože keď tieto veľké firmy vykúpia tie projekty, no takže pre toho aj mladého alebo akéhokoľvek človeka, ktorý si bude chcieť ale kúpiť svoj byt, nie takýto nájomný, že by išiel do nájmu, no tak to zasa tie ceny zvýši, hej. Takže toto je to, že na jednej strane tuná chceme pomáhať, na druhej sa ten projekt rozbieha tak, že ten prvý najbližší výsledok toho nájomného bývania bude v tom, že, že tie ceny bytov, na nákup ich bude menej a budú, budú drahšie, takže zas je to také protichodné. Ale, samozrejme, ten, ten, dôležité je aj vybudovať nejaký systém nájomného bývania a vybudovať aj nejaký systém toho, aby ľudia vlastnili nehnuteľnosť.
Treba povedať, že my sme v tomto špecifická krajina, ak si dobre pamätám, po Rumunsku, po Rumunsku sme druhá krajina, ktorá, kde ľudia majú najväčší podiel vlastnenia nehnuteľnosti. To, to je, to je fakt. V Rumunsku to pochádza z toho, že vlastne ako končil Čaušesku, tak sa to nejak akože každému tie nehnuteľnosti rozdelili, takže tam má vlastne takmer každý nejakú nehnuteľnosť, na Slovensku je to okolo 90 %. Čiže aj o to je to zaujímavejšie, lebo my tak historicky považujeme to investovanie do tých bytov a aj do toho svojho bývania za, za dôležité, a teda toto je zase jedným z parametrov. No a teraz je tu tá debata, že či ísť do režimu znižovania daní alebo robenia ďalších výnimiek. Už som to povedal vo faktickej, ale zopakujem, oceňujem, že kolegovci vlastne vnímajú, že tie dane sú vysoké, hej, pri napríklad teda pri predaji nehnuteľností. No a teraz teda otázka je, samozrejme, jedna možnosť je robiť takéto výnimky pre kupovanie si teda ďalšej, väčšej nehnuteľnosti na bývanie pre seba, alebo či sa na to nepozrieť tak možno trošku plošnejšie, že či sa nám zdá všetkým vlastne okej, že popritom platení daní, hej, z príjmu, to sa tak asi nejak vníma, že tých buď 19, alebo 25 % podľa, podľa teda príjmu, tak okej, tak že či z toho neurobiť akoby jednu daň, to my hovoríme veľmi často o rovnej dani, hej. To je jedna možnosť.
A druhá možnosť to je tá, že prečo z tohto sa má platiť zdravotný odvod, hej. Lebo aj s tým sa dá hrať, lebo keď to zráta si človek, zdravotný 14, minimálne 19 daň z príjmu, no zrazu je už z toho tých 33 a to už ako, samozrejme, sa každému zdá vlastne zvláštne, pretože kúpil som si byt, predal som si byt, vlastne mám byt, mám byt a ešte mám z toho platiť nejaké fakt že veľké peniaze. Takže či možno neísť cestou takouto, že vyradiť z toho preč ten zdravotný odvod. Dá sa baviť teraz, áno, že či teda len pri takomto nejakom bývaní alebo pri celom. Proste vždy sa pozerať na to, že či vyrábať ďalšie a ďalšie výnimky alebo sa pozrieť na systém tak, aby bol vo finále jednoduchší. Aj to, to je ten ďalší pohľad.
No a potom čo je, a to podľa mňa to bude Peťo asi hovoriť najviac, že každý systém prináša to, ako sa obchádza, hej. Aj teraz vieme a vidíme, že ono tú daň reálne zďaleka neplatil každý, hej, že boli, proste našli sa spôsoby, nechcem ich tu veľmi menovať, ale našli sa spôsoby, ako sa vlastne tomu rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou vyhnúť a teda sa to obchádzalo. Čiže to je zasa. Spravme podmienky jednoduchšie, zmysluplnejšie a možno sa to bude obchádzať menej a ten výpadok sa nahradí práve tým, že zase viacej ľudí zaplatí. Jedna možnosť. No ďalšia možnosť je, že treba tu veľmi dať pozor na to, že aj toto bude prinášať zasa opačným smerom veľmi veľa ochoty to obchádzať, pretože to, že budeme mať zvýhodnenie na bývanie. No, Slovensko je národ kreatívny a myslím si, že teda veľmi veľa aj iných bytov bude do toho padať. Preto to treba veľmi opatrne spraviť.
A poslednú vec, čo poviem, zasa nemáme tu kolegu Vetráka. Fakt máme 250 bodov na tejto schôdzi, veľa z nich prejde do druhého čítania. Máme pred sebou ďalšiu schôdzu. Jedna vec sú teda tieto stanoviská odboru, no proste OLAP-u a druhá vec je potom to, že aby fakt bol ten priestor veci vylepšiť. Áno, ja oceňujem aj vnímam, samozrejme, snahu kolegu Milana Vetráka, ktorý jasne hovorí, že je ochotný diskutovať. Veď tak sa to aj deje, samozrejme, fakt, že s ním sa dá. Len aj on má len 24-hodinový deň. Len dnes tu máme už asi tretí, štvrtý zákon, kde teda aj on je predkladateľ alebo aj kolega Peťo, Peter Kremský a fakt sa obávam toho, že keď aj všetko prejde do druhého čítania, že nebude ten časový priestor, aby sa tie zákony dokázali doladiť do takého stavu, aby priniesli viac dobra ako zla. A toto, toto je potrebné, aby sme mali, mali fakt na pamäti, že možno niekedy menej je viacej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak kolega Milan Vetrák, no v prvom rade vnímam, že to že vnímate, že tie dane sú vysoké, hej. To hovoríme dlhodobo a my teda hovoríme dlhodobo aj o ich znižovaní. Čiže ak si dobre pamätám, áno, tak nejaký čas dozadu som teda odpovedal kolegovi Milanovi Vetrákovi a áno, v tomto zmysle určite návrhy na zmysluplné znižovanie daní majú svoj význam. Zároveň teda sme v oblasti bývania, čo teda asi tiež všetci vnímame, že zďaleka nielen kvôli zvyšovaniu cien, ale vôbec aj celkovej dostupnosti, ale ktorá, samozrejme, je limitovaná hlavne tým zvyšovaním cien, je stále väčší a väčší problém pre mladých ľudí, aby si to svoje bývanie dokázali zabezpečiť, aby ho dokázali zaplatiť. Takže z tohto pohľadu ten nápad je určite že dobrý.
Zároveň, a my sme sa aj s kolegom Milanom Vetrákom bavili, že teda čo s týmto návrhom ďalej a sám hovorí a veď to teraz aj zopakoval, že teda je priestor do druhého čítania vylepšovať, odstraňovať možno niečo, čo tam je podivné teraz, ale jednoducho hľadať takéto zrozumiteľnejšie znenie. No to je všetko v poriadku, ja som to povedal jemu, ja to poviem aj teraz, len viete, dnes mala končiť schôdza, ešte tu budeme týmto tempom možno týždeň, za chvíľu začína ďalšia, sme v situácii, kedy ani parlamentná legislatíva nestíha vôbec robiť stanoviská k tomu množstvu zákonov a ja sa tohto obávam, že či všetko takto na poslednú chvíľu, všetky tie zákony, ktoré prejdú do druhého čítania, bude časť a priestor, hej, veď sme limitovaní aj ďalšou schôdzou a voľbami, aby sa to vôbec dalo upraviť. Mali sme tu aj to PZP-čko, teraz je tu toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Peťo, čo si to chcel dopovedať? (Reakcia z pléna.) Dobre, tak ja len za kolegu dopoviem, aby ho bolo počuť, čo chcel povedať, že by sme mali podporovať finančné nástroje (reakcia z pléna), čo je ETF? (Reakcia z pléna.) Dobre, tak fond, ktorý je kótovaný na burze, fondy, ktoré sú kótované na burze a tak. Ďakujem, ďakujem za pomoc, ja som veľmi zvedavá na tvoje vystúpenie, Peter, lebo ty si v tomto veľmi šikovný, ďakujem ti veľmi za túto faktickú.
A ja tu teda čítam, že cieľom návrhu zákona je rozšíriť výnimky, kedy príjem z predaja nehnuteľností bude oslobodený od dane, teda že je návrh inšpirovaný právnou úpravou z Českej republiky, k tomu Peter už hovoril. No my, samozrejme, v SaS-ke veľmi kvitujeme a veľmi sa tešíme a snažíme sa celú našu existenciu bojovať za to, aby sa znížili dane, akékoľvek dane, preto keď to tak čítam a keď vás tak počúvam, tak ma trošku mrzí, že všetky tie naše snahy o znižovanie daní boli často bojkotované, nepodporené, pritom je to práve znižovanie daní, ktorý, ktorým, ktoré ľuďom výrazne zvyšuje príjmy, motivácie, zvyšuje životnú úroveň v krajinu, a v krajine, kde je vyššia životná úroveň, tam je, samozrejme, lepšie všetko, zdravotníctvo, školstvo, ale aj súdnictvo, samozrejme, doprava, na akýkoľvek aspekt si spomenieme, ľudia si jednoducho šťastnejší, majú sa lepšie, potom sú neni takí aj nahnevaní na nás politikov a viete, aj nám by sa robilo lepšie, takže viac takých návrhov zákonov, ktoré znižujú ľuďom dane.

Ďakujem, Milan, za veľmi zaujímavú rozpravu. Ono, žiaľbohu, je to u nás tak, že väčšinou keď sa inšpiruješ českou právnou úpravou, tak je to lepšie. Lebo naozaj tie naše právne úpravy sa za tie desaťročia veľmi, veľmi, povedzme že, tie smery, ktorými išli, boli pomerne rozdielne a naozaj mám pocit, že tá kvalita českej právnej úpravy je v mnohých veciach oveľa premyslenejšia. To je aj výsledok toho, kto nám tu vládol prevažnú časť, odkedy sme sa rozdelili.
Musím povedať, že, ale k tomu ešte poviem viacej v rozprave, že niektoré tie veci, ktoré sú v tom návrhu zákona, tak sú pre mňa také podivuhodné. Ale aby som reagoval na teba, tak ty si hovoril o tom, že Česi majú, ak som to správne zachytil, že pokiaľ držíš, pokiaľ máš investičný byt desať rokov, tak ho máš oslobodený od dane. Tak je to zaujímavé, ale neviem teda, či by sme chceli podporovať, aby ľudia ako svoje investičné aktívum používali byty a aj tak tí ľudia to robia aj bez toho, boli v podstate k tomu vedení politikou centrálnych bánk nulovými sadzbami. Včera som napríklad počúval podcast o investorovi do bytov, ktorý má 54 bytových jednotiek, čo akože klobúk dole pre ním, aj teda má to že premakane spravené, ako normálne ten podcast odporúčam, rád vám poviem, kde to, kde to bolo, lebo bolo to veľmi inšpiratívne, ale je veľa ľudí, ktorí teda majú tie investície do bytov a uvidíme, že ako sa im bude dariť, keď sa budú teraz zvyšovať úrokové sadzby. A, a nedá mi povedať, že skôr by sme mali podporovať investície do finančných nástrojov, k čomu aj vedie jeden návrh zákona, ktorý teraz prešiel do druhého čítania, a teda pevne verím, že bude podporený aj v nasledujúcom, aj teda o mesiac a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za vyhlásenie reakcie. Myslím, že aj z toho môjho vystúpenia bolo zrejmé teda, že som v tomto prípade tak na vážkach, lebo ten zámer, samozrejme, že podporujem, považujem za legitímny, považujem za správny, považujem za dôležité, aby sa tento problém riešil a aby sa s tým Slovenská republika konečne nejako, nejako vysporiadal, ale z hľadiska tej formy mám vážne pochybnosti, že či, či to navrhnuté riešenie, a teda najmä ten postup poslaneckého návrhu zákona je pre tak vážny problém optimálny.

Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako pri predchádzajúcom bode by som sa chcel vyjadriť k tomuto návrhu zákona aj z dôvodu, že pán predkladateľ v čase, keď som bol štátnym tajomníkom, tak komunikoval s ministerstvom spravodlivosti o tejto téme. A mali sme vôľu spoločne tento problém riešiť a priniesť nejakú satisfakciu ženám, ktoré boli nezákonným spôsobom v rozpore s právom sterilizované.
Považujem ten zámer za legitímny a správny a považujem za dôležité, aby sa s tým niečo robilo, a teda chcem oceniť úsilie predkladateľa pána poslanca Polláka, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Dosiahol alebo teda bol iniciátorom toho ospravedlnenia, ktoré prišlo zo strany vlády a komunikoval aj s ministerstvom spravodlivosti o vecnej stránke riešenia alebo teda poskytnutia nejakej, nejakej satisfakcie.
A podobne ako, ako v prípade predchádzajúceho, kde pán poslanec Grendel prišiel s nejakou vlastnou iniciatívou a komunikoval s ministerstvom spravodlivosti, vidím tu však jeden rozdiel, ktorý z hľadiska praktickej uskutočniteľnosti toho návrhu sa mi zdá dosť dôležitý, a síce ako tá novela infozákona z dielne pána poslanca Grendela tak tento zákon o odškodnení obetí nezákonných sterilizácií od pána poslanca Polláka by určite boli lepšie, ak by, ak by prešli riadnym legislatívnym procesom, akým prechádzajú vládne, vládne návrhy zákonov, teda štandardné medzirezortné pripomienkové konanie a nielen pripomienkové konanie k stanovisku alebo návrhu stanoviska vlády k poslaneckému návrhu zákona. A ten rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi ale vidím v tom, že v prípade novely pána poslanca Grendela ide o doplnenie nejakého nového okruhu povinne zverejňovaných informácií do už existujúceho zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je to v podstate preklopenie povinne zverejňovaných zmlúv do podoby povinne zverejňovaných analýz, samozrejme s nejakou odlišnou úpravou, ale je to iba nový inštitút v rámci existujúceho zákonného mechanizmu a je to pomerne podrobná úprava, ktorá je v tom, v tom zákone alebo návrhu zákona obsiahnutá. V tomto prípade ide o úplne nový zákon, taký, aký v našom právnom systéme vo vzťahu k tejto téme dosiaľ, dosiaľ nemáme. A tá, tá úprava je, povedal by som, že pomerne stručná, až mám teda obavy, ako bude, ako bude vykonateľná, keď je napríklad vylúčený, vylúčený z konania správny poriadok a nie som si istý, že celkom jasne budeme vedieť, alebo tí, ktorí budú o tom rozhodovať, budú vedieť rozhodovať, na základe čoho majú, majú rozhodnúť.
Ja viem, že je ten návrh inšpirovaný, alebo teda vychádza z tej, z toho návrhu, návrhu legislatívneho zámeru, ktorý bol v ministerstve. Vychádza aj z českej právnej úpravy, ktorá je, ktorá je veľmi podobná. A napriek tomu sa domnievam, že v tomto prípade viac ako v prípade toho návrhu pána poslanca, poslanca Grendela, by bolo žiaduce, aby to bol vládny návrh, nie poslanecký návrh. A rozdiel vidím aj v tom, že v prípade tej iniciatívy pána poslanca Grendela, sme boli v situácii, že pán poslanec to chcel predložiť ako vlastný návrh alebo pozmeňujúci návrh, komunikoval s ministerstvom a ministerstvo nakoniec sa rozhodlo, že ten jeho návrh napriek úvahe, že by mohlo zapracovať do vlastného návrhu, nezapracovalo. Čiže tam nie je predpoklad, že by, že by to ministerstvo chcelo riešiť. A v tomto prípade ja zatiaľ vidím na strane ministerstva bez ohľadu na meniace sa osoby ministrov vôľu tento problém, problém riešiť, o čom svedčí aj to pripomienkové, pripomienkové konanie k legislatívnemu zámeru. Takže rozumel by som tomu, keby sme boli v situácii, že sa ministerstvo rozhodne, že nebude ten problém riešiť, že príde, príde poslanecká iniciatíva. Len mám teda pochybnosti o tom, či je na mieste poslanecká iniciatíva v situácii, keď ministerstvo má vôľu tento problém riešiť a to riešenie cez vládny návrh systémovo by bolo lepšie.
Rozumiem, že môže byť protiargument, že budú voľby, nevieme, nevieme, čo bude, čo bude po voľbách a v tomto období to už, samozrejme, že ministerstvo nestihne predložiť, lebo, lebo návrh zákona nebol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bol iba, iba legislatívny zámer, takže sa to nemá ako stihnúť. Napriek tomu moje pochybnosti o tejto ceste sú v tomto prípade vážnejšie z hľadiska tej formy, ako v prípade predchádzajúceho bodu, ktorý som mal zhodou okolností tiež možnosť vidieť a rokovať o ňom s pánom predkladateľom, ešte keď som bol na ministerstve spravodlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Kyselica, ja som práve preto na to upozornil, že predpokladám, že aj rezorty a ďalšie verejné inštitúcie budú žiadať o ďalšie výnimky a bude treba posúdiť, že nakoľko ide legitímne a nakoľko ide o snahu iba nesprístupňovať informácie. Z tohto hľadiska by bolo lepšie riadne MPK. Ale teda keď bude pripomienkové konanie aspoň k poslaneckému návrhu, tak môže veci vyriešiť alebo posunúť správnym smerom.
K tomu, čo hovorila pani poslankyňa Garstková, no tá výška pokuty sa má odvíjať od závažnosti porušenia a dôležitosti uvedenej analýzy z hľadiska verejného záujmu na jej zverejnení. Len opakujem. Ak je spodná hranica 5 000 eur, tak nie som si istý, že je to, že je to úplne primerané, keď všetky ostatné priestupky s výnimkou jedného majú hornú hranicu pod, pod 5 000 eur. Tak to asi, asi pri všetkej úcte potrebe zverejňovať analýzy, vyslovujem teda pochybnosť, že, že je to dobre stanovené. A teda navyše priestupku sa, sa môže človek dopustiť aj z nedbanlivosti, lebo na zodpovednosť za priestupok postačí zavinenie z nedbanlivosti. Ak nie je vyslovene ustanovené, že je potrebné úmyselné zavinenie. A teda keď niekto z nedbanlivosti nezverejní, nezverejní nejakú analýzu, tak že by to malo začínať od 500 eur vyššie, tak, tak, no veď budeme o tom asi snáď hovoriť.
A, samozrejme, že je na, na debatu, že či aj tie interné analýzy nezverejňovať nejakým spôsobom, napríklad analýzy vypracované parlamentným inštitútom sú zaujímavé, aj dobré, keď sú zverejňované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia, keďže bol som súčasťou toho spomínaného vedenia ministerstva spravodlivosti, ktoré s pánom poslancom Grendelom rokovalo o jeho zámere doplniť do zákona o slobodnom prístupe časť, ktorá by upravovala povinné zverejňovanie analýz rôzneho druhu, ktoré boli vypracované za verejné financie, tak by som rád vystúpil aj v rozprave v prvom čítaní a chcel by som tomuto zámeru vyjadriť podporu. Považujem to za dôležitú, dôležitú iniciatívu, ktorá rozšíri okruh informácií, ktoré sú zverejňované a pri ktorých je aj problém so sprístupňovaním informácií, lebo veľké množstvo informácií, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a aj keď nie sú v režime povinného zverejňovania teda, že ich tie povinné osoby aktívne zverejňujú na svojich webových sídlach alebo, alebo inde. Ale keď si ich niekto vyžiada, tak sa k nim obvykle dostane, na základe žiadosti sú mu sprístupnené. V prípade takýchto analýz to býva obvykle problém, lebo tam sa autori alebo povinné osoby odvolávajú na autorské práva a kladú prekážky tomu, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s takýmito informáciami. Pritom veľmi často sa možno domnievať, že nejde o autorské dielo, ktoré by si zaslúžili ochranu v zmysle autorského zákona, ale ide o analýzy, ktoré boli vypracované za verejné zdroje a ktoré sa týkajú nejakých aspektov verejných politík alebo na základe ktorých sú tie verejné politiky vytvárané, a teda nie je dôvod na ich utajovanie okrem možno obavy, aby sa verejnosť nedozvedela, že za nejakú analýzu bola vyplatená suma, ktorá je neprimeraná, neprimeraná kvalite a rozsahu takejto analýzy... (Prerušenie vystúpenia hlásením interného oznamu.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Díky. (Reakcia z pléna.) To bola faktická poznámka, prosím vás?

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ale netrvala ani dve minúty, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Myslím si, teraz len tak, myslím si, že asi môžme pokračovať ďalej, som pochopil.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
V najhoršom tu všetci, všetci zhoríme.

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Bol poplach, ale už je vyriešený, tak hádam dráčik bol zahasiť. Dobre ja vám, samozrejme, nechám potom viac času. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem, pán podpredseda.
Čiže áno, ak bude tento návrh zákona schválený, bude, bude vytvorený priestor, aby sa verejnosť oboznámila aj s takými informáciami, kde ten dôvod nesprístupnenia alebo nezverejnenia častokrát nie je legitímny, ale, ale súčasná právna úprava to umožňuje. My sme s pánom poslancom Grendelom rokovali v čase, keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti a keď sa pripravovala taká rozsiahlejšia novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú sme v tom čase chceli dať druhýkrát do pripomienkového konania, napokon sa do toho návrhu nedostala, ale teda dávali sme to, to v čase, keď už v podstate sme končili na ministerstve, takže už nebol priestor na to to dotiahnuť.
Potom tu bola v parlamente schválená poslanecká novela skupiny poslancov okolo pána poslanca Kremského, ktorá riešila veľkú časť tých vecí, ktoré sme chceli riešiť aj tou ministerskou novelou, tá myslím, potom niekde uviazla, už, už tie ďalšie veci sa, sa neriešili, takže rozumiem, že pán poslanec Grendel vychádza s touto, s touto iniciatívou, lebo teda zo strany ministerstva už to nejaké pokračovanie mať nebude v tomto volebnom období a je teda možné, že by ten zámer nebol ani v budúcom volebnom období a chcel by som sa spýtať na niektoré veci, ktoré, ak prejde návrh do druhého čítania, tak zrejme ho budeme riešiť aj, aj v druhom čítaní. Jednak teda, že či potom ešte prebehla nejaká komunikácia s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom kultúry ohľadom tých vecí, ktoré boli diskutované a ktoré boli vnímané ako problematické či už zo strany rezortu spravodlivosti, alebo z hľadiska tej všeobecnej úpravy, alebo z hľadiska rezortu ministers... rezortu kultúry a z hľadiska ochrany autorských práv, aby, aby teda nevznikli tam nejaké, nejaké problémy.
Ďalšia moja otázka sa týka toho druhého cieľu, ktorý pán poslanec Grendel spomínal, teda nielen kontrola toho, za čo sa vynakladajú verejné prostriedky, ale aj, aj teda zväčšenie rozsahu informácií, ktoré môžu byť k dispozícii pre, pre verejnosť, a teda tam sa chcem spýtať na tú výnimku, ktorá je v § 5aa ods. 4 písm. a), že nemajú byť povinne zverejňované analýzy vypracované spracovateľom, ktorý má s povinnou osobou uzavretú služobnú zmluvu, pracovnú zmluvu, dohodu o práci vykonanej mimo pracovného pomeru, ak táto analýzy bola vypracovaná v rámci príslušného štátno-zamestnaneckého pomeru alebo pracovného vzťahu. Ja rozumiem, že prečo nie je toto až tak dôležité z hľadiska, z hľadiska toho zámeru kontrolovať vynakladanie verejných financií, pokiaľ ide o, zjednodušene povedané, analýzy vypracované zamestnancami, ale z hľadiska toho druhého cieľa, ktorý sa mi zdá porovnateľne dôležitý, teda rozšírenie okruhu informácií, ktoré povinné osoby aktívne zverejňujú, by som teda dal na úvahu, že či, či takáto výnimka tam má byť, alebo teda by som sa spýtal, že aký je účel tejto výnimky a potom je tam zoznam ďalších výnimiek, lebo naozaj niektoré zverejnenie niektorých informácií môže byť problematické, ak ide o veci, ktoré súvisia, ja neviem, s činnosťou tajných služieb alebo, alebo s vedenými hroziacimi súdnymi rozhodcovskými arbitrážnymi sporovými konaniami a podobne. Tam by vlastne mohli byť povinné osoby poškodené, keby niektoré typy analýz zverejnili a tu by som len teda dal do pozornosti, že ak sa návrh dostane do druhého čítania, bude k nemu stanovisko vlády a bude, bude nejaké pripomienkové konanie aspoň k tomu stanovisku vlády, tak asi bude dôležité zozbierať podnety z toho pripomienkového konania, lebo predpokladám, že sa ozvú viaceré povinné osoby s tým, že by, že by tam mohli byť aj nejaké, nejaké ďalšie výnimky, lebo, lebo naozaj môže byť, môže byť problém, ak by bola zverejnená nejaká analýza, na ktorej nezverejnení neexistuje nejaký legitímny verejný záujem.
Ďalšiu vec by som sa spýtal, ktorá súvisí s § 5aa, stále som v článku 1, teda v infozákone odsek 6 a tá sa týka toho, že nemá byť, nesmie byť odplata za vypracovanie povinne zverejňovanej analýzy uhradená skôr, ako dôjde k jej zverejneniu. V zásade rozumiem zámeru, ale otázka je či, či teda nemôže to vytvoriť aj nejaké praktické problémy, keďže najmä analýzy, na ktorých sa pracuje dlhšie, predpokladám, že v niektorých prípadoch sú aj priebežne, priebežne uhrádzané, že toto by sme tým, tým vylúčili. Potom, potom ide odsek 7 hneď nasledujúci, ktorý hovorí o zverejňovaní v centrálnom registri analýz, ktorý je inšpirovaný Centrálnym registrom zmlúv, kde, kde sa dáva okrem Národnej banky výnimka aj obciam vyšším územným celkom a rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktoré sú nimi zriadené. Tam toto bola pôvodná úprava, pokiaľ viem aj vo vzťahu k centrálnemu registru, registru zmlúv, ale tam došlo k posunu, že, že aj obce a vyššie územné celky zverejňujú v Centrálnom registri zmlúv a nie, nie na svojom webovom sídle, čo sa mi zdá, že by bolo lepšie riešenie aj pre, aj pre ten centrálny register analýz.
A posledná vec, na ktorú sa chcem spýtať, je tá výška pokuty, ktorá ma teda zaujala, že za priestupok spočívajúci v porušení povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú analýzu sa má uložiť pokuta vo výške od 5 000 do 30 000 eur, ja teda rozumiem, že prísny trest alebo hroziaci prísny trest má odradiť od porušovania tejto povinnosti, ale keď horná hranica trestu alebo pokuty za iné porušenie infozákona je, je na podstatne nižšej úrovni nad 1 600 euro, keď, keď povedzme nezverejnenie povinne zverejňovanej zmluvy bude mať hornú hranicu 1 600 a nezverejnenie povinne zverejňovanej analýzy dolnú hranicu od 5 000 eur, tak kladiem otázku, že či je to primerané, lebo tak som si pozrel pokuty ukladané podľa priestupkového zákona a nieže dolná, ale horná hranica tam myslím, že iba v prípade zákona o, teda v prípade priestupku na úseku registrácie partnerov verejného sektora je vyššia ako to, čo tu navrhuje pán poslanec ako dolnú hranicu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, veď áno. Každopádne zákon hovorí, neprihlásia vám ho, pokiaľ nie je doklad o PZP zmluve, zaplatení v čokoľvek. Jasné, áno, dá, niekto zaplatí za mesiac, niekto na tri mesiace, niekto má len tú zmluvu a nezaplatené. No, bohužiaľ, všetko na svete sa nejak obchádza, však áno, hovoríme o tom istom. Však takto to, samozrejme, byť nemalo. Otázka znie, že dnes podľa mňa tým hlavným problém je, tých neexistujúcich hlavne, ktoré fakt už boli dávno rozobraté, čokoľvek, časť z nich je jednoducho po nejakej trestnej činnosti v nejakých kanáloch, vo Váhu a kade tade. Proste takýchto vozidiel sa dá dnes zbaviť z evidencie, že zaplatíte 500 euro a bez odovzdania do recyklačného centra vám ho vyradia z evidencie. Toto je ten základný problém. Toto dnes nikto nerobí. Nikto neexistujúce vozidlo na ktorom hovorím už, dobre predali ho do šrotu, kamkoľvek, zbavilo sa ho, na Ukrajine je, kdekoľvek. A nedá niekto 500 euro za to, aby mu ho vyradili. Čiže možno ten prvý krok by mohol byť možno ten, taký to len jednoduchý, že, že dať amnestiu na tých 500 euro a odsledovať vlastne, že teda čo by to spravilo, keby ľudia dostali na mesiac, na dva, na tri možnosť vlastne vyradiť vozidlo bez toho, aby museli zaplatiť tých 500 euro, že možno to by sa dokázala znížiť, znížiť ten počet. Ale, to teraz akože len, len, len rozmýšľam. Celé je to o tom, fakt je to, je toto komplexná téma. Ja úplne rozumiem, že napríklad akože kancelária poisťovateľov toto jasne podporuje. Pre nich je to vyriešenie obrovského problému. Zároveň ale hovorím, potom je tam ten pohľad Policajného zboru, pohľad životného prostredia, pohľad ministerstva financií. Toto je normálne že komplexnejší problém. Mne sa na prvý pohľad zdá, a treba aby sme to vyriešili čo najlepšie, no. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, budem rýchly, nestihol som sa prihlásiť do, do písomnej. No, koľko stihnem. Jednoznačne problém existuje. Slovensko má problém s vozidlami, ktoré nemajú povinné zmluvné poistenie a spôsobuje to problémy na rôznych frontoch presne tak, ako hovorí predkladateľ, to je pravda. Zároveň ale treba dávať veľký pozor, aby to navrhované riešenie bolo kvalitné, rozumné, vyvážené, jednoducho, aby sa nevylialo aj teda s vodou z vaničky aj samotné dieťa. No a možno, možno začnem asi takto.
Čiže tento návrh zákona zavádza štvrtú možnosť vyradenia z evidencie. Momentálne máme tri, čiže vyradí sa z evidencie vozidlo, ktoré teda sa vyváža mimo Slovenskej republiky, ale sa odovzdáva na ekologické spracovanie alebo teda sa dá neexistujúce vozidlo vyradiť, ak sa zaplatí pokuta 500 euro do environmentálneho fondu. Toto, samozrejme, veľmi málo funguje, pretože kto by platil za vozidlo, ktoré už nejak speňažil a síce nejazdí po cestách a nemôže spôsobiť nehodu, ale teda jednoducho nevyradí ho, lebo proste 500 euro je veľa, hej. Každopádne všetky tri aktuálne zavedené možnosti vyradenie z evidencie predpokladajú, že vlastník vozidla sa zbavuje dobrovoľne alebo teda na základe rozhodnutie príslušnej autority. No, čiže vlastník sa chce zbaviť vozidla z vlastnej vôle, či už predajom, alebo teda odovzdaním na ekologické zlikvidovanie a nehrozí, že vlastník vozidla sa bude zbavovať spôsobom, ktorý porušoval ustanovenia predpisov o odpadoch alebo mal negatívny vplyv na životné prostredia. Tento, tento postup je upravený v § 120, ten vlastne, to je ten §, ktorý aj kolega ide práve meniť.
No a teda vzhľadom na to, že je navrhovaná štvrtá možnosť vyradenia z evidencie, zakáže používanie vozidla, hej, keďže sa teda vymaže z evidencie. Ale tento návrh nezabezpečí súčasne povinnosť odovzdať staré vozidlo na ekologické spracovanie. No a môže sa stať, že neevidované vozidlo so zrušenou evidenciou zostáva bez evidencie v sivej zóne. A po skúsenostiach z predchádzajúceho obdobia môže napríklad robiť či už opustený odpad, alebo môže zostať aj ako jazdiace v sivej zóne. Lebo treba si uvedomiť, že my tu máme, áno, kopu vozidiel, ktoré neexistujú, tých musíme nájsť cestu, ako sa ich zbaviť. To hovorí, to úplne súhlasím a hľadajme ju a hľadáme ju, ale zároveň je tu nejaké množstvo ľudí, ktorí úplneže cielene to nezaplatia a dnes tí policajti tiež majú možnosť. Veď oni vidia, oni vás zastavia, keď jazdíte bez PZP a vedia to riešiť. Proste pokutou, čímkoľvek. Ale každopádne teda si môže niekto z tých ľudí povedať, že a ja to nezaplatím a vyradí sa a jazdiť bude tak či tak. Čiže nevyrieši to celý problém. Môže takéto vozidlo ďalej, ďalej jazdiť. No, zároveň teda ale môže to skončiť aj tak, že to skončí ako opustený odpad po speňažení toho, čo sa speňažiť dá, to niekde zostane opustené a budú mať, budú mať obce, hej, problém.
Čo si myslím že by pomohlo, doplniť definíciu odpadu vec, ktorá sa nemôže používať na pôvodný účel alebo teda doplniť a to je asi dôležitejšie, doplniť ustanovenia § 120 o informáciu, že ako by sa teda manipulovalo s tými značkami a s tým samotným či už veľkým, alebo malých techničákom. Lebo toto si uvedomme, že systém povie do konca júna, Peter, tak? Do konca júna sa nezaplatí PZP, automaticky bude vyradené. Ešte raz, vozidlo fyzicky tu môže stále zostať alebo aj nie, ale každopádne zase nerieši sa, čo so značkami, to vie byť, samozrejme, problém, dajú sa na kadečo používať, ale proste zostanú u človeka. To isté veľký technický, to isté malý technický. Toto sú, myslím, veci, ktoré sa dajú v druhom čítaní proste nejak riešiť. Len treba, treba na to myslieť, treba na to myslieť.
A možno stihnem ešte toto, je tu pár otázok, na ktoré si len dovolím teda, aby sme mali o čom diskutovať. Čiže treba mať, myslím si, že, jasnú, jasnú odpoveď na to, či zo strany ministerstva financií je naozaj vôľa riešiť problém nepoistených vozidiel takýmto zásadným a razantným spôsobom bez možných nejakých takých mäkkých riešení predtým možno nejakých takých ťahových. Či teda toto riešenie vlastne nie je otázka nezvládnutia alebo neochoty komunikovať s nepoistenými motoristami, či už zo strany štátu, polície, okresných úradov alebo aj samotných poisťovní. Veď vnímajme, že akékoľvek vozidlo, ktoré či už sa prihlasuje do evidencie, alebo prehlasuje, sa tá prihlásiť alebo prehlásiť len vtedy, ak má potvrdenie o zaplatenom, hej, o zaplatenom PZP. Či sa to, ako sa to obchádza, je druhá vec. Ale veď povieme si, proste čiže, čiže či tam by nemohlo byť tá komunikácia lepšia. Ak sa ten, ten motorista na najbližší rok rozhodne nezaplatiť, proste fakt, že či tá poisťovňa urobila maximum, aby ho upozornila, že teda neplní si svoju povinnosť, že vlastne neobnovuje zmluvu.
A teraz ďalej sa pýtam, že ak sa takéto vozidlo vyradí z evidencie, bude o tom informovaný vlastník vozidla, že toto máme doriešené, aby sa vôbec ten, ten dozvedel, že sa mu to stalo? To inak kľudne môže byť človek, ktorý je pracovne v zahraničí celý rok. Takže to je, to je kľúčové. No a pokiaľ sa vozidlo vyradí z evidencie úradne, ale na vozidle zostanú teda tabuľky s evidenčným číslom a jeho držiteľ bude teda aj tak jazdiť, to auto môže jazdiť, môže chcieť s ním jazdiť po cestnej komunikácii. A príde k ďalším situáciám, ktoré momentálne táto zmena nerieši, takže na to tiež sa treba pozrieť.
No a ešte stihnem možno. Je to zasa z toho pohľadu vlastne tej recyklácie z toho, takže tento návrh, tak ako ho kolegovci navrhli, rozporuje, rozporuje európskej legislatíve. Nakoľko teda tento návrh odporuje procesu deregistrácie vozidiel, ktorý je definovaný v čl. 5 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES o vozidlá po dobe životnosti, kde sa uvádza, že k vyradeniu vozidla z evidencie je potrebné predložiť potvrdenie o tom, že vozidlo bude ekologicky spracované u autorizovaného spracovateľa, teda bez toho, aby bolo predložené potvrdenie o ekologickom spracovaní, by nemalo dôjsť k vyradeniu vozidla z evidencie. Toto tiež ešte v tomto momente, ako ten návrh zákona nerieši.
No a tiež je ťažko akceptovateľné, aby, aby teda boli vyraďované vozidlá z evidencie bez toho, aby sa teda či už polícia, vlastne polícia, ktorá to reálne vyraďuje, proste sa snažila nasmerovať, aspoň teda tie, čo existujú, do, to spracovateľských zariadení. Lebo toto je ten problém, ono to bude vyradené a ten človek, dobre, tak to tam nechá na tom stole. Dnes to aspoň, aspoň teda bolo nútené, aspoň to existujúce, hej, že muselo byť to potvrdenie, že to bolo odovzdané na tú recykláciu. Takže na toto sa určite treba pozrieť.
No a teda môže sa stať, že vyradením z evidencie nebude zabezpečené to dosiahnutie samotného cieľa zníženia počtu vozidiel v prevádzke viesť vozidlá. Jednoducho tá časť ľudí, ktorá ten zákon nechce dodržiavať, bude, bude jazdiť, jazdiť naďalej.
No a teraz teda ešte raz zhrniem. Takže môže to ostať, tieto vraky môžu ostať opustené na pleciach miest a obcí, ktoré riešia zaberanie verejného priestranstva, a teda budú musieť tie parkoviská, ale dobre, tam je nejaký postup. Je to náročné, ale dobre, nejak sa to vyriešiť dá. Čo je teda horšie je, že teda takéto vozidlá sa fakt môžu stať predmetom neoprávneného využívania ohrozu ostatných účastníkov cestnej premávky bez poistení, bez technických, bez emisných kontrol. Lebo toto je to, že ak ten človek ho mal zaregistrované a nemal vlastne len to PZP dobre, tak jedna vec. Ale takto, že už keď bude úplne deregistrovaný, tak už ho bude kašlať že úplne, úplne na všetko a, samozrejme, stále je tu áno, môže ho tá polícia chytiť, zobrať mu čokoľvek, len je to proste, vie to byť problém.
Ďalej sa môže stať takého vozidlá predmetom nekontrolovaného obchodovania s lukratívnymi komponentami. Proste nejaká, nejaká šedá ekonomika, že to teraz to bolo nútené, že fakt to do toho spracovateľského miesta recyklačného bolo odnesené. No a asi už viacej nestihnem.
Ďakujem pekne, proste všetko sú to veci, aby sme na to mysleli, aby sme to celé sa snažili doladiť. A ešte raz na záver opakujem, myšlienka je správna, problém existuje, treba ho riešiť.
Ďakujem pekne.