Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi naozaj cťou, že môžem uviesť práve v tomto čase návrh zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože myslím si, že osobitne po vražde Matúša a Juraja a zranení Radky, vražde, ktorá jednoznačne na základe všetkých informácií, ktoré máme, bola motivovaná nenávisťou voči ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, tak je namieste, aby sme niečo urobili v našej spoločnosti, a párom rovnakého pohlavia umožnili dôstojne žiť a dať im jasne najavo, že sme radi, že sme rôzni, a... a chceme im dať možnosť, aby svoje rodinné vzťahy si mohli tak upraviť, ako aj väčšinová spoločnosť.
V prvom rade chcem povedať, že vlastne ja som bola veľmi smutná, keď sme prijali do ústavy vlastne prehlásenie, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. A ja si myslím, že je to veľmi vážnym nepochopením, čo vlastne tento inštitút znamená, nakoniec, keby sme išli aj do dejín, tak by sme zistili, že cirkev vlastne až sa dodatočne dostala ako svedok vôbec pri uzatváraní manželských zväzkov, to znamená, že ani by som tu nevidela potrebu vnášania nejakých hodnôt do uzatvárania takéhoto zväzku, a rovnako v tom nevidím ani žiadny rozpor pri úvahe o tomto inštitúte, že ak by sme tento inštitút mali aj pre iné zväzky ako pre zväzky muža a ženy, že by to nebodaj bolo v rozpore s kresťanskými hodnotami, veď máme množstvo štátov, kde kresťanskí farári, farárky uzatvárajú manželstvá párov rovnakého pohlavia, a to znamená, zaiste ak by to bolo v rozpore s ideológiou viery kresťanskej, tak by predsa takéto niečo nebolo možné v iných krajinách.
Myslím si, že vlastne to, čo sa nám deje v súvislosti s uznaním práv pre páry rovnakého pohlavia, v niečom mi to pripomína situáciu z dejín ľudstva, kedy skutočne nám trvalo, kedy sme si uvedomili, že otrokárstvo nie je v poriadku, nie je v poriadku, ak časť ľudstva považujeme za tých, ktorí sú menejcenní, a preto je v poriadku, ak časť má oprávnene byť otrokárom a iným dáme pocítiť postavenie otrokov. Veľmi dlho trvalo, vôbec kým sme vlastne doznali, že ženy môžu mať práva ako muži, ženy dokonca môžu voliť, nebodaj môžu byť aj volené ako zástupkyne do inštitúcií, ktoré reprezentujú vôľu ľudu a rozhodujú o tom, ktorým smerom sa uberá politika v štáte. Jednoducho to nám trvalo veľmi dlho, kým sme si to uvedomili, a v tom čase keď sa o tom rozhodovalo, tak o tom boli vždy veľmi vážne polemiky, o hodnotách, o ideológiách, plné, samozrejme, emócií a ja si myslím tiež, že teraz sme ako spoločnosť vlastne v takom stave uvedomovania sa, a ja len dúfam, že čo najskôr tento proces uvedomovania sa, že jednoducho časť našej spoločnosti tu žije v hlbokej neprávnosti, neprávosti a nedôstojne a väčšinová spoločnosť jednoducho má skutočne tú výsadu vystúpiť z radu tých krajín, myslím väčšinovú spoločnosť našej, Slovenska, vystúpiť z radu tých krajín, ktoré ešte nedoznali práva týmto menšinám, a jednoducho vystúpiť cestou demokratickej spoločnosti, ktorá uznáva dôstojnosť každého človeka a vníma jeho jedinečnosť, rôznosť a vlastne aj krásu toho, že sme rôzni a že vzájomne k sebe môžeme byť tolerantní.
Predkladám teda zákon o... ako návrh zákona o životnom partnerstve berúc do úvahy ústavné limity, ktoré, ja sa domnievam, že že samo osebe sú protiústavné, a v tom si dovolím odkázať aj na rozhodnutie ústavného súdu v Slovinsku, ktorý jasne deklaroval, že to, že štát neuznáva manželstvo aj pre páry rovnakého pohlavia, ale výsostne ich dáva len párom rôzneho pohlavia, tak je vlastne diskriminujúce, pretože neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo vlastne takýto zväzok neuznať ako manželský.
Takže predkladáme návrh zákona, rešpektujúc, samozrejme, našu ústavu ako návrh zákona o životnom partnerstve, predkladáme to ako návrh, ktorý umožňuje zväzky pre partnerov ako rovnakého pohlavia, tak aj rôzneho pohlavia, nechceme byť v tomto diskriminujúci pre páry rôzneho pohlavia, ak by sa rozhodli, že by chceli využiť tento nový inštitút, a snažili sme sa do predmetu úpravy dať všetko, čo môže byť dôležité pre dvoch ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať vzájomne voči sebe práva, ale aj povinnosti, a súvisí to, samozrejme, so všetkými možnými životnými situáciami, ktoré pre pár ľudí, ktorí chcú spolu žiť, môže vzniknúť.
To znamená, že riešime tu, samozrejme, otázky, ktoré súvisia s platnosťou partnerstva, s uzavretím partnerstva. Nie je to síce spôsob taký slávnostný ako manželstvo, ale ten, ten, ten spôsob prehlásenia, ktorý sme uznali, že by mohol byť aspoň v nejakej miere dostačujúci, je uzavretie partnerstva pred matričným úradom, samozrejme, v tej súvislosti aj zápis do knihy partnerstiev, životných partnerstiev, riešime tu otázky aj bezpodielového spoluvlastníctva partnerov, samozrejme, vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, pretože toto presne ľudia, ktorí vzájomne k sebe cítia silnú náklonnosť, k sebe majú, to znamená nielen čerpať práva, ale mať k sebe aj povinnosti.
A ďalej súčasťou tejto právnej úpravy je aj možnosť, dalo by sa to nazvať, ako doosvojiť si dieťa, ak to dieťa vlastne žije už v tejto rodine ako dieťa biologické u jedného z partnerov, to znamená, že ide nám v tomto momente v prvom rade o ochranu dieťaťa. Chceme, aby to dieťa malo istotu, že v prípade, ak sa niečo stane vlastne jeho biologickému rodičovi, tak je tu cesta, ako by sa oňho mohol ďalej starať práve ten človek, ktorý mu je najbližší, a to je predsa ten druhý partner, ktorý ho spolu so svojím partnerom vychováva. To znamená, naozaj je mu druhou matkou alebo je mu druhým otcom a teraz nejde o to, aby sme riešili, neriešime v tomto momente to, že či niekto chce byť jasne zapísaný v rodnom, alebo nie, ale ide nám teraz v prvom rade o to, že zápis do toho rodného listu je kľúčový pre to dieťa, to dieťa je chránené. Je chránené, napríklad v prípade úmrtia má práva, takže je kľúčové práve pre tie deti, ktoré vyrastajú v týchto rodinách, umožniť im, aby mali ochranu a aby tu boli jasné povinnosti zo strany práve tých ľudí, ktorí sa o ne starajú a chcú sa o ne starať. A preto možnosť, by som povedala, doosvojiť si dieťa, ktoré takto vyrastá v takomto partnerstve je absolútne minimum, ktoré rešpektuje kľúčovo ochranu detí, a ja si myslím, že v tomto jednoducho nemôžeme mať ani všetci, ktorí sme aj teraz v tejto sále, žiadne, si myslím, rozporuplné názory.
Ďalej to, čo riešime v tomto návrhu zákona, sú, samozrejme, všetky ostatné otázky, ktoré riešia ďalšie zákony a súvisia so životnými situáciami partnerov, ktorí by žili v životnom partnerstve a z tých, by som povedala, najkľúčovejších asi spomeniem ustanovenia, ktoré súvisia so sociálnymi právami, samozrejme, otázky, ktoré súvisia či už s dedením, či už v prípade úmrtia aj právo na... na vdovské, situácie, ktoré súvisia aj s ťažším zdravotným postihnutím a podobne. To teda to sú všetko situácie, ktoré jednoducho sa bežne dejú, a páry rôzneho pohlavia, ktoré sa rozhodli vlastne čerpať aj z tých výhod, ktoré, ktoré znamená zväzok, ktorý je verejne prehlásený, tak ten chceme umožniť, aby aspoň v tej miere, ktorej, ktorým umožňuje vlastne takýto zákon o životnom partnerstve, aby mohli rovnocenne z takýchto práv čerpať.
Ja si dovolím na záver iba spomenúť a nadviazať na úvod, že to, že Slovensko nie je schopné uznať nejakým spôsobom páry rovnakého pohlavia, ak sa pozrieme len na krajiny v rámci Európskej únie, a teraz si dovolím spomenúť hlavne tie krajiny, ktoré sú silne, by som povedala, označované ako krajiny so silným príznakom katolíckeho vierovyznania, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, to sú krajiny, ktoré uznali manželstvo pre páry rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že už z tohto je zrejmé, že to neexistuje kultúrnoetický problém v rámci viery. Tu ide skôr len o otázku uvedomenia si, že jednoducho žijeme s ľuďmi, ktorí sú iní ako väčšinová spoločnosť a väčšinová spoločnosť proste musí len zísť a pozrieť sa okolo seba a uvedomiť si, že jednoducho je tolerantná. A chce aj iným ľuďom priznať tú dôstojnosť, ktorej tá väčšinová spoločnosť má.
Ja si dovolím dokončiť ten zoznam krajín, ktoré majú zakotvené manželstvo pre páry rovnakého pohlavia v rámci Európy, lebo si myslím, že je to dôležité, že je to dôležité preto, aby sme videli, že je to normálne, a my nie sme normálni, že sme nedokázali pre páry rovnakého pohlavia uznať nič. Takže z toho zoznamu všetkých krajín v rámci Európy, Európskej únie, ešte sem patrí, teraz hovorím o krajinách, ktoré uznávajú manželstvo, Holandsko, Francúzsko, no to asi tiež nie je krajina, ktorá by mala problém s katolíckou vierou, Belgicko, Veľká Británia, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Island.
A ešte spomeniem Írsko. Írsko je krajina, kde naozaj boli obrovské dilemy, polemiky v súvislosti s právnou úpravou, ktorá súvisela s interrupciami. Jednoznačne je to krajina, ktorá patrí k tým, kde katolícka viera, by som povedala, je základnou vierou pre, pre ľudí v tejto spoločnosti. No tak ak táto krajina prijala právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia s inštitútom manželstva, tak je zrejmé, že tu nie je problém viery.
Tu skôr dochádza k tomu, že nie sme tu dobre informovaní, čo je v rozpore s katolíckou vierou. V katolíckej... s kresťanskou vierou, že? Toto podľa mňa je problém našej spoločnosti, že nie sme ochotní možno ešte otvoriť ďalšie dvere, dozvedieť sa viac o niektorých témach, ku ktorým bola len jedna cesta, a nie sme ochotní zistiť, že proste tých ciest zrazu už je viac a že to vnímanie tej reality okolo nás jednoducho bolo chybné. A prečo to neurobiť, ak môžeme odstrániť neprávosť voči iným ľuďom, ak môžme umožniť ľuďom žiť v láske, ja si myslím, že to je predsa úplne kľúčové to, čo predsa kresťanská viera hlása, a ja som to už povedala viackrát, ja som presvedčená, že keby tu bol Ježiš s nami, že by v tom mal veľmi jasno a tieto dilemy by sme tu jednoducho nemali. A som o tom skalopevne presvedčená, že tak to je, nech si čítam akékoľvek texty, ktoré súvisia aj s kresťanskou vierou.
A preto predkladáme tento návrh zákona a vnímam to už aj ako morálnu povinnosť, to predkladať a upozorňovať na to, uvedomujeme si, samozrejme, realitu väčšiny v tomto parlamente, ale považujeme to za dôležité, dôležité pre, pre ľudí, ktorí tu s nami žijú, aby sme im dali jasne najavo, že jednoducho majú tu svoj hlas, a urobíme všetko pre to, aby sme doznali ich práva a boli aj, aj v tejto oblasti práv rovnocenní. Toľko si dovolím na úvod a teším sa na akúkoľvek debatu, ktorá je určite dôležitá k tejto téme, ktorá nás dostane k uznaniu práv rovnakého pohlavia pre tieto páry.
Ďakujem pekne.
