Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Verím, že oceňujete moju stručnosť.
A, kolegyne, kolegovia, na, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je odstránenie výnimiek z desaťpercentnej dane z pridanej hodnoty na tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačoviny tiež v jednotlivých listoch, ako aj na noviny, časopisy a periodiká a tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál.
Čiže ešte raz, je to vlastne, tieto tlačoviny sú v 10-percentnej sadzbe a niektoré boli v 20-percentnej sadzbe, čiže odstraňujeme výnimku, zjednodušujeme systém, všetky tlačoviny budú v jednej zníženej 10-percentnej sadzbe. Poviem zasa bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Plus teda ešte teraz, návrh zákona bude mať drobný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne zatiaľ.

Prekvapivo sa bude o tomto zákone hlasovať zajtra o 17.00 hod.

Ďakujem pekne ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, takže skúsim v skratke vysvetliť teda, o čo sa, o čo sa jedná.
Jedná sa o to, že dnes teda je chránený vklad do výšky 100-tisíc euro, od ktorého sa pri problémoch banky, to znamená, ak sa banka dostane do problémov, ak sa teda aktivuje tento zákon o ochrane vkladov, od tejto sumy sa odpočítavajú splatné záväzky, nie všetky záväzky, splatné záväzky, to je, to je dôležité, a teda vyplatí sa ten rozdiel.
Je to drobná zmena v tom, že ak túto zmenu urobíme, a to znamená, že bude sa vlastne vyplácať priamo tá suma, ktorú mal, do chránenej výšky, ktorú mal klient v banke, tak vlastne je to akoby také zvýšenie istoty klienta, zvýšenie istoty, že teda jeho vklad bude vyplatený ako celý. Tá realita je tá, že dnes vlastne človek sa môže vyhnúť tomu, aby teda jeho splatné záväzky boli započítané, sa môže vyhnúť tak, že v jednej banke bude mať úvery a v ďalšej banke bude mať vklady. Ten, ten dôvod, ten dôvod je, že je situácia, teda špeciálne aj v Amerike niektoré banky majú problémy a aj týmto chceme trochu posilniť dôveru, dôveru klientov v banky, dôveru v to, že jednoducho tie ich vklady sú chránené a že nemusia robiť napríklad takéto presuny, keby prišlo teda k nejakým problémom, aleže teda ten jeho vklad je chránený ako celý.
Áno, je tu otázka vlastne, prečo by sa to nemalo započítať, veď ak je splatný záväzok, tak, samozrejme, môže byť odpočítaný a mal by byť odpočítaný. Samozrejme, je to možnosť, ktorá je funkčná a ktorá môže byť, ale pozrime sa, pozrime sa na to z toho pohľadu istoty klienta, toto tú istotu klienta zvýšiť, istotu banky trošku zníži, ale porovnajme to, to sú, to sú dva, dva právne vzťahy. Jeden právny vzťah je, že človek si v banke uložil nejaký vklad, ktorý má právo dostať v prípade problémov banky naspäť celý, do chránenej výšky, a takisto má v banke nejaký úver, kde, samozrejme, má splátky, a ak je tá splátka splatná, tak, samozrejme, banka má plné právo tú splátku vyžadovať a, samozrejme, či už tá úverová zmluva, alebo potom následne napríklad Občiansky zákonník, jednoducho banka má možnosti právne, ako si vlastne svoju splatnú, splatnú časť vymôcť. Čiže keď je pri bežnej situácii v banke, tak toto sa automaticky nezapočítava. Sú to, hovorím, dva, dva právne vzťahy, máte vklad a máte tam povedzme úver.
Preto ten návrh je, aby to takto isto zostalo aj pri problémoch banky, to znamená, že vám banka vráti celý vklad a zároveň, samozrejme, banke zostáva právo, aby od vás vymohla, ak, ak teda máte tam niečo splatné, či už teda formou tej samotnej úverovej zmluvy, alebo už teda ďalšími formami. Takže toto je, toto je tou zmenou, ktorou by sme chceli zvýšiť istotu klientov bánk.
Nechcem sa púšťať potom do ďalšej roviny debaty, kedy sa môže stať vklad splatný celý, ale to už sú, to už sú situácie komplikovanejšie. Je toto relatívne drobná zmena, ktorá teda môže pomôcť klientom bánk.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, vážený predsedajúci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým teda meníme zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov.
Cieľom návrhu je zmena výšky výpočtu vkladu chráneného zákonom o ochrane vkladov tak, aby sa od objemu vkladov neodpočítal, neodpočítaval objem splatných záväzkov voči banke. Momentálny stav je teda, že výška, keď sa banka... alebo inak to spravme. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude... bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu, služby verejnej správy pre občanov ani manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Bližšie k samotnému návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Zákon, takýto dôležitý zákon nemôže byť politickým zákonom, tento zákon je hlboko odborný, zasahujúci obrovskú, obrovské spektrum verejnosti a dotknutých osôb a si myslím, že ministerstvo aj súc vediac, že aká je politická situácia, mohlo ten zákon dať do medzirezortného pripomienkového konania aj s tým rizikom, že už by ho možno nevyhodnocovali, ale bolo by, boli by zjavné, že k tomuto návrhu aké sú stanoviská dotknutej verejnosti a dotknutých subjektov. Neurobili tak. Tak čo na to povedať?
No nestalo sa tak, ale z toho dôvodu je to jeden z kľúčových dôvodov, pre ktorý nemôžeme tento návrh zákona podporiť.
Hlasovanie bude zajtra o 17.00 hod.

Ďakujem pekne za slovo. No musím povedať, že ma prekvapil tento návrh zákona. Vieme o tom, že ministerstvo životného prostredia dlhodobo pripravovalo veľkú novelu zákona. Boli sme o ňom na rôznych rokovaniach informovaní, že, nie o obsahu, ale o zámere, že interne ministerstvo pripravuje tento návrh. Napokon bola táto informácia aj uvedená v... v... na Slov-Lex-e ako v rámci predbežnej informácii o tom, že sa tento návrh zákona pripravuje. V rámci predbežnej informácie aj boli nejaké, zopár pripomienok. Avšak všetci sme čakali, že bude tento návrh zákona ministerstvom posunutý do medzirezortného pripomienkového konania. Nestalo sa tak.
Teraz tu prichádza vlastne skupina poslancov s návrhom úplne nového zákona. To nie je novela. To je nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je tam viacero zásadných zmien. A domnievam sa, že tak zásadný zákon, ktorý je, odzrkadľuje aj dôležitú, veľmi citlivo vnímanú smernicu Aarhuskeho dohovoru o práve na informácie a spolurozhodovania verejnosti vo veciach životného prostredia, tak takýto zákon, je nevyhnutné, aby prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním.
Viacero vecí sa tam upravuje. Sú tam veci, ktoré, s ktorými by sa dalo súhlasiť. Viaceré sú na to dôležité, aby prešli dôslednou odbornou oponentúrou verejnosti, ale, samozrejme, aj tej strany, ktorá, na ktorú sa vzťahujú tie požiadavky pri návrhu rôznych zámerov, či sú to strategické dokumenty, sa to týka nejakých zámerov pri navrhovaných činnostiach. Sprísňuje sa tam aj samotná príloha č. 8, ktorá je kompletne zmenená obsahovo, ale aj rozsahom, čo sa týka v rámci limitov, a jednoducho tento, takýto návrh zákona takto tesne pred koncom bez medzirezortného pripomienkového konania podľa mňa nie je možné schváliť.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1700). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel jeho úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za reakciou, pani poslankyňa. Ja mám s uplatňovaním tohto zákona teda skúsenosti nielen z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ale aj z komisií zastupiteľstva rôznych úrovní, však niektoré aj spoločné s pánom poslancom Vetrákom z mestského bratislavského zastupiteľstva a nespomínam si veľmi, že by uplatňovanie tohto zákona pomohlo odhaliť nejaký reálny konflikt záujmov, že, že by niektorý funkcionár uprednostnil reálne osobný záujem pred verejným záujmom a bol za to postihnutý na základe tohoto zákona.
Keď bol niekto postihnutý, tak bol postihnutý za to, že oneskorene podal oznámenie, zabudol podať oznámenie, zabudol uviesť nejaký údaj, ktorý mal uviesť v oznámení, inak si vysvetlil znenie zákona a nepochopil, že, že teda čl. 7 ods. 1 musí, musí čítať aj to, čo je o tom napísané v čl. 3, lebo, lebo bez toho to pochopí, pochopí inak, alebo dokonca že si ani neuvedomil, že je verejným funkcionárom, lebo v minulosti verejným funkcionárom nebol, potom sa zmenil ústavný zákon a už je verejným funkcionárom a dokonca ešte aj teraz po, po už, už troch rokoch od, od zmeneného znenia zákona ešte stále máme v niektorých prípadoch diskusie, že či nejaká pozícia sa má alebo nemá považovať za výkon verejnej funkcie, alebo, alebo je to, je to iný typ aktivity, ktorý sa má posudzovať ako nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie. Celkom nedávno sme tu mali, sme tu mali takýto prípad.
Čiže áno, tých vecí, ktoré by tam stáli za úpravu, je pomerne veľa.

Ďakujem pekne, Ondro, za tvoje vystúpenie. Myslím, že si veľmi jasne uviedol aj konkrétne príklady z praxe a niekedy naozaj neprimeranú tvrdosť zákona. A to s tým poukázaním na nebodaj stratu mandátu je naozaj veľmi vážne a len na základe hlasovania poslancov, ktorý môže byť aj je vlastne politickým orgánom, sama poznám rozhodnutia, kedy tento výbor, nie síce v tomto volebnom období, ale mohlo sa stať, ale teda z minulosti mám také znalosti, že výbor rozhodoval v rámci politicky spriaznených osôb, ktoré urobili isté prehrešky inak ako osoby, ktoré neboli politicky spriaznené s väčšinou členov výboru, a tie rozhodnutia boli naozaj veľmi nespravodlivé, nie síce až takéto dramatické, že by niekto prišiel o mandát, ale to riziko je tam a takéto politikárčenie, i keď na základe istého porušenia zákona, ktorý by sa nemalo stať, ale niektoré tie porušenia, ktoré už aj tu bolo povedané, a povedali ich viacerí predrečníci aj z opozície, aj z koalície, že sú neprimerané a že bolo by dobré naozaj ich upraviť, aby kvôli jednému dňu oneskorenia nejakého podania alebo niečo také, že nešlo o zámer nepodať oznámenie o majetku verejného funkcionára, ale naozaj možno o drobnú nedbanlivosť a poukazovať to na to, že nikto vôbec nepodal, pričom vtedy v tom prípade je to jemnejšie trestanie ako ten. čo podal o jeden deň neskôr.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.