Videokanál klubu

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Krajniak pri uvádzaní tohto návrhu v podstate tak veľmi decentne a vznešene zdôvodnil, prečo prišiel s týmto návrhom. A v zásade to má nejakú logiku a teoreticky, keby sme, keby sme sa na to pozreli čisto teoreticky, tak možno proti tomu ani nemožno nič mať. No tak vláda príde s nejakým návrhom skôr, bude na to viacej času, budeme vopred vidieť, o čom sa hovorí, ale ten reálny účel, a to ako to reálne bude vyzerať aj tá verejná diskusia, to máme skôr možnosť vidieť nie z toho úvodného vystúpenia pána predkladateľa, ale skôr z tých ďalších vystúpení, s ktorými tu ďalší poslanci vystupovali.
Pán poslanec Šeliga, napríklad hovorí o tom, že občania budú vystavený tomu, že im štát škrtne 6 mld. Ale to tak nie je. To je strašenie. Vláda má prísť s návrhom vyrovnaného rozpočtu, ak sme v tomto dlhovom pásme, ale nie je v ústavnom zákone napísané, že v takej výške má byť schválený deficit rozpočtu. To nie je v ústavnom zákone. To je proste návrh, aby vláda pripravila... to je, to je rámec, že vláda má pripraviť taký návrh, ale štátny rozpočet, preboha, schvaľuje Národná rada, nie vláda.
Pán poslanec Krajniak tu veľmi správne poukázal v úvodnom slove, že, že vláda, aj tak úradnícka vláda má povinnosť, povinnosť prekladať návrh štátneho rozpočtu. A zároveň hovoril, že však bude to riadna vláda a vláda má v zbore rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, a tu si dovolím pána poslanca Krajniaka trošku doplniť, že táto právomoc patrí vláde, ktorá má dôveru. Nie vláde, ktorej bola vyslovená nedôvera alebo nebola jej vyslovená dôvera a potom bola odvolaná prezidentom alebo prezidentkou a bola dočasne poverená výkonom právom... výkonom niektorých právomoci, ale tejto nie.
Čiže vláda, ktorej nebude vyslovená dôvera, rovnako ako vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, nemá právo rozhodovať o zásadných otázkach, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky. (Reakcia z pléna.) Teraz má, ale 31. augusta, kedy jej to termínujeme, tak 31. augusta tú právomoc mať nebude, pokiaľ jej nebude vyslovená, pokiaľ jej nebude vyslovená dôvera. Áno, ale teda predpokladám, že neočakávame, že vláda do 26. júna predloží návrh, návrh rozpočtu.
Ďalej by som chcel povedať, že áno, v minulosti dokonca sme mali v zákone o rozpočtových pravidlách povinnosť ministerstva financií predložiť vláde návrh štátneho rozpočtu do 15. augusta, čo sa tiež tak trošku obchádzalo, nebol to ústavný zákon, bol to obyčajný zákon a v roku 2012 minister financií Peter Kažimír predložil vláde v termíne návrh rozpočtu, ale vyriešil to tak, že boli tam tri alebo štyri bodky miesto, miesto čísel, takže neboli tam, neboli tam žiadne čísla a potom to za tretej Ficovej vlády bolo to, táto povinnosť vypustená zo zákona. Ostal tam ten, ten 15., 15. október, kedy má vláda povinnosť v zmysle ústavného zákona predkladať, predkladať návrh rozpočtu.
Skúšam teda pochopiť logiku, teda ak odmyslím, že sú tam aj nejaké iné úmysly a očakávania od, od toho predloženia, logiku toho, toho zámeru, ako ho pán poslanec Krajniak vysvetlil na úvod, lebo tomuto som celkom nerozumel, keď hovorí o tom, že sa mu zdá férové, že súčasná vláda bude mať tri mesiace na prípravu toho vyrovnaného rozpočtu a potom nová vláda bude mať tri mesiace na prípravu toho reálneho, ktorý bude reálne schválený. Ak teda predpokladáme, že reálne bude schválený ten, ktorý predloží alebo za ktorý sa postaví tá nová vláda, ktorá už bude mať dôveru budúceho parlamentu, ktorý vzíde z volieb, tak ako to súvisí s tým, že či tá súčasná vláda bude predkladať svoj návrh do 15. októbra, ako by to bolo, nebyť tohto uznesenia, alebo do 31. augusta, pretože tá vláda bude konštituovaná. Otázne je ako rýchlo po voľbách sa ju podarí, podarí vytvoriť. A keď sa ujme funkcie, no tak začne pripravovať svoj návrh rozpočtu. Možno ho bude, možno ho bude nejakým spôsobom meniť, možno ho bude pripravovať úplne, úplne na novo. Ale teda nerozumiem tomu argumentu férovosti, lebo to, koľko bude mať budúca vláda času na prípravu nového rozpočtu závisí od toho, ako rýchlo sa po voľbách podarí zostaviť vládu, nie od toho, či tá súčasná vláda predloží svoj návrh v auguste alebo, alebo v októbri.
A teda celkom som nerozumel ani tomu argumentu, že informačný systém ministerstva financií neumožňuje pripravovať naraz dva rozpočty. To možno by tiež si žiadalo nejaké, nejaké objasnenie, lebo teda nikdy som nepracoval na ministerstve financií, ale teda predstava, že ministerstvo financií nemá kapacity pripraviť naraz variantný návrh rozpočtu, ktorý by počítal s tým, že niektoré výdavky budú, niektoré výdavky nebudú, alebo teda budú v inej výške, to predpokladám, že, že toto by malo zvládnuť, zvládnuť ministerstvo, aj keď by to pripravovalo na rôznych technických zariadeniach.
Ďalej ten, ten systém lego kociek a nejakých možného znižovania, alebo teda výberu si, výberu si tých reálnych riešení, to, že nejaké príjmy zvýšim tým, že zvýšim dane alebo nejaké odvody, alebo nejaké poplatky, alebo nejaké výdavky znížim, tak, tak, že budem škrtať nejaké, nejaké výdavky, mne ten zámer príde ako korektný a nerozumiem tomu, že prečo je zosmiešňovaný zo strany niektorých vystupujúcich, lebo to nie je, že my sme nejakí analytici a však vy si rozhodnite. Ale veď reálne o tom tak či tak bude rozhodovať parlament, teda reálne o tom, ktoré z tých kociek si zoberiem, a teda ktoré pridám ako výdavok alebo ktoré, ktoré uberiem ako rozpočtový škrt, o tom nerozhodne vláda. Vláda môže niečo navrhnúť, ale tak či tak o tom rozhodne parlament. A parlament je tvorený, tvorený politikmi. Aj vláda je tvorená politikmi. V tejto chvíli, v tejto chvíli sú, sú v politických funkciách, to myslím, že je teoretická debata, že či sú to odborníci, úradníci alebo politici. Člen vlády je politická, politická funkcia. To ja, to ja nespochybňujem, len chcem povedať, že reálne o štátnom rozpočte na budúci rok budú rozhodovať poslanci zvolení vo voľbách, ktoré sa uskutočnia 30. septembra, čiže budú to politici a v tom čase už predpokladám, že budeme mať aj vládu zostavenú štandardným spôsobom, ktorá bude mať za sebou dôveru parlamentnej väčšiny.
A k... k tej otázke, že ako, ak môže byť reálny ten návrh, návrh rozpočtu, čo sa týka toho škrtania, aj keď všetci vieme, že aj keby bol navrhnutý ako vyrovnaný, čo teda bude musieť byť najneskôr do 15. októbra bez ohľadu na toto uznesenie, tak v takej podobe nebude schválený, tak schválenie takého rozpočtu vyžaduje aj zmeny zákonov. Zmeny zákonov, ktoré budú zvyšovať dane a odvody alebo v tom lepšom prípade zmeny zákonov, ktoré budú znižovať verejné výdavky, lebo veľmi veľkú časť tých výdavkov nie je možné znížiť bez toho, aby sa zmenili aj zákony. To nie je len tak, že sadneme si a zoškrtáme a dostaneme sa, dostaneme sa na vyrovnaný rozpočet. A, bohužiaľ, možnosťou meniť zákony disponuje Národná rada, nie vláda.
Čiže vláda, aj keby veľmi chcela, tak nebude môcť meniť zákony, v tomto volebnom období už, už vôbec nie. A vláda dokonca, táto vláda nemá dosah ani na to, čo Národná rada v tomto zložení dnes, dnes schvaľuje, a teda či, či schválime zákony, ktoré navyšujú výdavky alebo, alebo zvyšujú príjmy, alebo znižujú príjmy, to je v rukách parlamentu, to nie je v rukách tej vlády. Čiže áno, môže vláda niečo pripraviť, ale bez toho, aby sa to presadilo v parlamente vrátane zmien príslušných zákonov, z toho nemôže byť nič.
Ďakujem.

Juraj, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie faktické. A áno, po tej politickej stránke, ale toto je politický, politický problém. Dokonca podľa mňa ešte väčš... viac ako ekonomický, lebo ekonomický to v podstate je vyriešené, lebo zákon o ústavnej zodpoved... o rozpočtovej zodpovednosti hovorí o tom, že taký rozpočet má byť predložený, hej, nie, že má byť v Národnej rade schválený. To znamená, že asi Národná rada žiadna neschváli a nie už teda nová rozpočet proste s nulou. Čiže to je jedna vec.
A potom buď schváli nejaký, nazvime ho, realistickejší, alebo B, bude rozpočtové provizórium. Čiže skutočne že to ekonomicky má riešenie, hej, nie ideálne, samozrejme, ale, ale teda nejaké má. Čiže to, to chcem len povedať, že áno, je to, je to aj ústavný politický, politický rozmer.
No čo sa týka daňovej brzdy. Ešte raz. Tá... tam je problémov viacero, ale čo sa týka daňovej brzdy, tak tá je v danej situácii, a ja potom poviem ešte bližšie, ešte dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Ľudia za vlaňajšok zaplatili o 2,4 mld. na daniach viacej. Fakt tu niekto chce povedať, že tým riešením z tejto krízy, z týchto dlhov je, že budú platiť ešte viacej? Akože hop, stop! Akože daňovo-odvodové zaťaženie Slovenska je fakt veľmi vysoké. A toto hovoríte ľuďom, že ešte, ešte viacej budú platiť akože na daniach? 2,4 mld. medziročný nárast platenia daní. Proste to je fakt veľa.
Ďakujem.

Ďakujem pene za slovo.
Pán kolega Edo Heger, zareagujem. No čo sa týka hlasovania, ja som toto isté povedal v rozprave. Možno, možno si tu nebol, ale takto, nie je v moci spravodajcu posunúť hlasovanie na inú schôdzu, hej, lebo to nebude na tejto schôdzi hlasovanie o PVV, čiže toto sa zrealizovať nedá, ale je predbežná dohoda, takto to poviem, verím, že bude naplnená, toto sa dá vyriešiť tromi poslaneckými klubmi. To znamená na základe troch poslaneckých klubov procedurálny návrh, že hlasovanie posunieme na budúcu schôdzu, potom ako bude zrejmé, že teda úradnícka vláda nedostala dôveru, resp. že nebolo schválené programové vyhlásenie. Takže takto nejak.
No a čo sa týka, čo sa týka zákona alebo novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti takisto som to už hovoril. No tri roky alebo dva roky sa relatívne intenzívne hľadala zhoda, to sa zhodneme, veď u veľa z toho sme boli aj spoločne. No áno, buchol po stole Igor Matovič, proste akýkoľvek kompromis aj tuná Edo Heger prinášal, všetky kompromisy mu ani nie že škrtala SaS-ka, škrtal mu ich jeho vlastný šéf, takto to bolo. Zároveň má určité vážne výhrady takisto aj strana SME RODINA, to takisto bolo prezentované, a áno, výhrady má aj strana SaS.
Áno, my stojíme si za daňovou brzdou ako ďalším pilierom rozpočtovej zodpovednosti. Realita je tá, nejdem nikam ukazovať, no jednoducho strany bývalej koalície nenašli zhodu na schválení, nemyslím si, že je cesta ju nájsť, ale hlavne my potrebujeme, aby teraz sa to riešilo a tá účinnosť toho zákona nemôže byť, niekedy je že od, od, ja neviem čo, mája alebo júna, alebo júla, takže to táto cesta vlastne je, si myslím, že už zarúbaná aj z tohto pohľadu. Takže tak.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No ja začnem tým, že opravím pána poslanca Matoviča, nerokujeme o žiadnom návrhu zákona, rokujeme o uznesení.
No klasika, zaznievali slová o psychopatoch, no ja si myslím, že z vystúpenia je jasné, že kto je tu psychopat, akože mrzí ma, že to takto musím povedať, ale takto to je. No na jednej strane Igor Matovič kritizuje, že sme teda hlasovali za zvýšenie dôchodkov pre dôchodcov, teda sú fakt v zložitej situácii životnej, tak sme sa takto rozhodli. Zároveň nás kritizuje, že nechceme pomáhať.
Áno, za dôchodcov a dôchodky sme zahlasovali, ale zároveň sme proti množstvu iných skutočne populistických a nezmyselných riešení, napr. ako tie 500-eurovky za účasť vo voľbách, čo je sekera asi 2 mld. euro, a to je nezaplatiteľná sekera. V absurdnosti pokračujú v tom, že ale za ten zákon, čo nám tu momentálne vyčíta, za tie dôchodky hlasoval aj Igor Matovič rovnako ako my. Tak teda ja neviem, že to, či to vyčíta aj sebe, alebo nám to vyčíta a seba chváli. To nerozumiem.
No k deficitu. Áno minulosť je fajn, ten minulý rok dopadol veľmi dobre, ľudia totiž zaplatili asi o 2,4 mld. eur viacej na daniach, takže za ten minulý rok treba, a poviem to tu nahlas, jednoznačne poďakovať ľuďom za to, že tie výsledky dopadli, áno, ľudia to zaplatili zo svojich príjmov, takže tam je ten rozdiel.
No ale nič nie je ťažšie, alebo teda zbytočnejšie ako včerajšok, pozerajme sa, kde sme dnes. Deficit ku 19. 5. je 4 mld., 4 mld. nám už chýba do polovice mája, kolegovia, 4 mld. Plánovaných je teda osem, už sme za polovicou.
A už viac asi nestihnem, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na kolegu Milana Kuriaka nebudem reagovať, lebo nič k veci nepovedal.
Budem sa venovať Jurajovi Šeligovi. Áno, asi dva roky sa teda veľmi sme sa všetky ešte vtedy koaličné strany snažili upraviť, urobiť novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti, no realita je tá, že z jedného alebo z nejakých dôvodov s tým nesúhlasila SME RODINA, konkrétne aj, aj pán kolega Krajniak, z nejakého dôvodu jasne buchol po stole, že nie, takisto aj Igor Matovič. A z nejakého dôvodu, napríklad áno, bola to daňová brzda, ktorá tam nevedela byť, buchla po stole aj SaS-ka, že nie. Čiže realita je tá, že koaličné strany, koaličné strany všetky jak boli, neviem teda, či mám ZA ĽUDÍ menovať, ale minimálne tieto tri, ktoré som menoval, nenašli zhodu na tom, aby sa teda našla, našla zhoda na, na nejakej novele, takže toto je, toto je realita, nieže za to môže SaS-ka, proste nenašla sa v koalícii zhoda, toto je dôležité. Ale áno, samozrejme, napríklad hrubý dlh, čistý dlh určite sú veci, ktoré by bolo veľmi vhodné a veľmi dobré, keby sa upravili. To, to, samozrejme, ten zákon má svoj vek, situácia sa vyvíja a bolo by, bolo by ho dobré upraviť. Čiže v tomto, v tomto súhlas.
Len teda nenašla sa zhoda, no nenašla sa aj v iných prípadoch, tak nenašla sa.

Ďakujem.
Skúsim teda trošku podrobnejšie. (Reakcie z pléna. Krátka pauza.) No takto. Mohol, ale chcem reagovať takto. Chcel som sa akože vyhnúť tejto, tejto debate, lebo máme toho veľa, ale dobre.
V marci 2020 boli vlastne odovzdané verejné financie tejto vláde s dlhom tesne nad 48 %. Áno, aj SMER, proste jednoducho nevyužívali dobré časy, mali deficity, kradli, proste neriadili verejné financie dobre. Je to tak a hovorím to tu jasne. Ale zároveň tie verejné financie boli odovzdané tesne, tesne nad prvým, tým najnižším sankčným pásmom. Najnižším. Ten zákon inak vznikol v roku 2011 a účinný bol od roku 2012, fungoval a celé to bolo O. K. Zároveň počas vlády Igora Matoviča, počas vlády Eduarda Hegera ten dlh raketovo prestrelil všetky, všetky pásma, dostal sa proste nad to najvyššie pásmo, dneska máme, ak si dobre pamätám, 56, no... okolo, niečo, niečo cez 56 % hrubého dlhu a jednoducho dostalo sa to až nad to najvyššie pásmo a áno, spôsobuje to dané sankcie a spôsobuje to dané problémy.
No ale teraz akože áno, jeden pohľad, Marek, je ten tvoj, že fúha, nejde to podľa tých našich pravidiel, proste zákon je zlý. No zákon dokonalý nie je, má, má vyše desať rokov, ale nie je zlý. Problém je ten, že za posledné tri roky sa extrémne zhoršil stav verejných financií, alebo volajme to konkrétne ten parameter, podľa ktorého sa to posudzuje, extrémne narástol hrubý štátny dlh, ktorý sa dostal až nad najvyššie sankčné pásmo, a spôsobuje to, čo spôsobuje. Takže prosím, nie je dobrý postoj - problém je v zákone. Nie, problém v zákone nie je, problém je v tom, že táto krajina posledné tri roky napriek všetkým problémom, aj teda krízam, hospodárila zle a dostali sme sa s dlhom ďaleko. Toto je základný problém.
Čo sa týka samotného zákona, áno, aj zákon, samozrejme, je možné upraviť. Hovorím, že život sa vyvíja a nič na svete nie je dokonalé, čiže niečo málo je v Marekových slovách pravdy, to, že aj ten zákon by mohol vyzerať inak, ale ak budeme toto robiť, že, že keď sa nám niečo nepáči, tak na vine je zákon, nie. Povedzme si to takto, minulo sa veľa peňazí, zvýšil sa štátny dlh a to je, to je ten... základná časť problému.
No, možno ešte, ešte jednu vetu poviem, veď pán poslanec Matovič bude reagovať, no trošku je to také, že ja si pamätám aj Eduarda Hegera, aj Igora Matoviča, každý jeden návrh rozpočtu bol úplne na poslednú chvíľu 14., 15. 10. prerokovaný na vláde a poslaný do parlamentu. Fakt na poslednú chvíľu. A, O. K., je to, je to zložitý proces, je to náročný proces, ale trvá.
Tak aj z tohto pohľadu mi príde také trošku politicky zlomyseľné, keď vlastne nikto neprotestoval, že teda to bolo na poslednú chvíľu, každý to asi vnímal, že teda tak to je, tak teraz proste je tu úradnícka vláda, nechválim, nekritizujem, konštatujem, že tu je, a prvé, vlastne čo sa vytvorí, sa im ten, ten čas takto skráti. Tak len aby sme aj toto vnímali, že nie je to ľahká úloha a nie je to ani fér od všetkých, ktorí fakt potrebovali ten čas do poslednej hodiny, a to nekritizujem proste, do toho 15. 10., a teraz sa to teda chce do toho 31. 8.
Ďakujem.

Tak ďakujem pekne ešte raz za slovo.
Kolegyne, kolegovia, skúsim tak najprv povedať, vlastne kam sme sa to dostali. V prvom rade zákon o rozpočtovej zodpovednosti určuje ako jednu zo sankcií pri prekročení všetkých dlhových sankčných pásiem hrubého štátneho dlhu predloženie rozpočtu s nulovým deficitom. To je fakt. Pre informáciu, momentálne sú platné aj ďalšie sankcie, napríklad sú zamrazené platy členov vlády, takisto je platné viazanie 3 % určitých výdavkov, čo je pre tento rok cca 600-650 mil., takisto aj rozpočet s nerastúcimi výdavkami.
Ako to funguje? Sankcie sú platné... alebo sú v platnosti od 2. mája 2023, keď uplynuli dva roky od sva... od schválenia programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera.
Prečo toto riešime? Riešime vlastne túto situáciu preto, pretože sankcie nevypína... Ešte poviem predtým, že teda vláda má podľa o rozpočtovej zodpovednosti dva roky tzv. grace period, má výnimku na uplatňovanie sankcií z dlhovej brzdy, ktoré teda dva roky boli, ale už sú platné. A tie sankcie nevypína ani pád vlády Eduarda Hegera, a teda nevypína ich ani vymenovanie novej vlády. Podľa zákona sankcie sa vypínajú až schválením programového vyhlásenia vymenovanej vlády tu v parlamente.
No a ako sme na tom teda s tým dlhom? Aktuálne volebné obdobie začínalo s dlhom tesne nad 48 %, čo bolo teda v tom... v tej dobe v roku 2020 tesne na spodnej hranici prvého sankčného pásma. Dlh počas vlády Igora Matoviča a následne Eduarda Hegera prekročil všetky sankčné pásma, a teda dnes sme vlastne v situácii, že sa uplatňujú všetky sankcie dlhovej brzdy. Takto sme sa vlastne do tejto situácii dostali. Zároveň zákon o rozpočtových pravidlách určuje, že vláda musí predložiť do Národnej rady návrh rozpočtu do 15. 10., ak Národná rada neurčí inak. No a kombinácia platných sankcií, termínu volieb, celkovej politickej situácii, plus teda zodpovednosti bývalej vlády namiešala tento skutočne náročný koktail.
No a čo sa týka, čo sa týka predloženého návrhu uznesenia, tak vlastne pán poslanec Krajniak vlastne predniesol jednu možnosť, ako je toto možné riešiť. Aj z toho prednesenia vnímam, že je to určité politikum, že to vnesenie vlastne nejakého politického momentu, je to nejaké určenie politického zápasu s vládou pána premiéra Ódora, O. K., však je to, je to legitímne, ale je to teda jedna z možností.
Ja si dovolím vlastne akoby ten vejár možností, ktoré sú pred nami, ako sa z tejto situácie dostať alebo ako ju rôznymi spôsobmi riešiť, tak ako aj poslanec povedal, že veď môžu byť rôzne pohľady na vec.
Takže jedna vec je už povedané, to nebudem opakovať, takého skrátenie. Možno je iná možnosť, keby Národná rada rozhodla o... opačne, že o posunutí termínu predloženia štátneho rozpočtu. Teraz napríklad že by to bolo 30 dní po... po tom, ako, ako teda nová vláda po voľbách získa dôveru, resp. schváli sa jej programové vyhlásenie. Čo by to prinieslo?
Prinieslo by to vlastne to, že ak by sa to takto posunulo, tak by sa v podstate dalo vyhnúť tomu, že by bolo potrebné predkladať vyrovnaný rozpočet, tak ako to jednoznačne a jasne, o tom nie je žiadneho sporu, určuje, určuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti. To je teda jedna možnosť. Samozrejme, je tu otázka, vláda nemusí do konca roka vzniknúť, môže byť čokoľvek. Samozrejme, aj na toto je riešenie a to je, volá sa to - tá asi najmrzutejšia situácia - a to je rozpočtové provizórium, pretože treba tuná jasne povedať, že nech bude počas volieb, po voľbách čokoľvek, jedno je kľúčové, a to, že teda vláda, resp. ministerstvo financií musí v akejkoľvek situácii zabezpečovať funkčnosť krajiny, zabezpečovať teda financovanie štátu, všetkých organizácií, všetkých, všetkých zamestnancov. Takže tá situácia je vyriešená. Môže sa stať že nebude vláda, môže sa stať, že nebude vláda mať dôveru, môže sa stať že nestihne predložiť rozpočet. No ak nebude rozpočet akýkoľvek, žiadny rozpočet schválený v Národnej rade do konca roka, nastupuje rozpočtové provizórium. To je teda akoby ešte ďalšia možnosť, takže toto.
Určite je pravda, to, čo aj bolo povedané, je veľmi náročné robiť viacero, viacero verzií rozpočtu. Nielen kvôli systému, ale vôbec aj kvôli kapacitám.
No a potom je tu ešte jedno riešenie, ktoré, ak berieme, že nám by tu malo všetkým, samozrejme, úprimne záležať na tom, aby tá krajina fungovala, lebo, áno, samozrejme, rozpočet je zákon roka, je to určité politikum, zvádzajú sa oňho, oňho súboje, ale zároveň je, je dôležité, aby krajina vedela fungovať. A je to o to dôležitejšie, čím tá situácia je komplikovanejšia. A to, že máme, že budú voľby, že proste máme sankcie podľa ústavného zákona a že je teda koniec roka, to je veľmi komplikovaná situácia, ktorá, samozrejme, má aj dosahy napríklad na finančné trhy, na dôveru investorov, na ochotu financovať štátny dlh, takže toto všetko, samozrejme, tu je a to všetko vo finále zhoršuje pozíciu aj krajine ako takej a, samozrejme, aj situáciu nastupujúcej vlády už bez ohľadu na to, aká by bola. No a preto mne sa zdá ako úplne najlepšie riešenie, že by dokázala vláda, úradnícka vláda, vlastne získať dôveru tuná v parlamente, hej. Je to špecifická situácia, je to úradnícka vláda, ktorá ma jasne vymedzený svoj, svoj mandát do vzniku novej vlády po voľbách. No a čo by to znamenalo? Znamenalo by to, že ak by tá vláda dokázala získať dôveru, ak by teda sa schválilo programové vyhlásenie úradníckej vlády, tak v tom prípade nastupuje vlastne zasa tá výnimka z uplatňovania sankcií a vláda by mohla pracovať, a už potom by ten termín asi bol úplne O. K., na realistickom návrhu rozpočtu.
Dobré by to bolo v tom, že ten, úradnícka vláda má veľkú výhodu v tom, že máme skutočne pána premiéra, ktorý je ekonóm, máme, myslím si, že veľmi dobrého ekonóma ako ministra financií, a aj keď často je jednoducho práve SaS-ka tá, čo sme rozpočtovo zodpovední, a my sme vždy tí, čo kričíme, že ten deficit je príliš veľký, a kričíme to často a je to tak, tak, samozrejme, tá zhoda je, že podľa vyrovnaného rozpočtu sa jednoducho v budúcom roku ísť nedá. Skok z deficitu 8 mld. na nulu alebo z deficitu 6,5 % hrubého domáceho produktu na nulu je niečo, čo je, nechcem povedať že nemožné, ale takmer nemožné. Spôsobilo by to skutočne asi v danej situácii recesiu, spôsobilo by to výrazné prepúšťanie. Spôsobilo by to veľa problémov, takže všetci asi vnímame, že ten rozpočet, ktorý má byť predložený s nulovým deficitom, bude rozpočet, ktorý je nerealistický z hľadiska jeho fungovania.
A ja rozumiem tomu politiku, že vlastne nechať sa vytrápiť vlastne tú úradnícku vládu, že má prísť s rozpočtom, a teda zavčasu ešte pred voľbami, aby sa to stalo politickou témou a aby teda prišla s rozpočtom, ktorý... aj sami oni povedia, že je to rozpočet, ktorý vyžaduje zákon, ale nie je možné sa podľa neho riadiť, takže toto, toto sa mi nezdá, že to je také to najlepšie že pre, pre krajinu, tak to tiež bolo povedané, že malo by nám... a malo by nám všetkým záležať na to, aby, aby sa teda urobilo maximum pre fungovanie krajiny, pre občanov.
Čiže každopádne toto by bolo riešenie, ak by vláda získala dôveru, mohla by pracovať na realistickom rozpočte, mohla by využiť vlastne ten potenciál za jedno teda aj osôb a obsadenia, či už teda pána premiéra, pána ministra financií, alebo teda ministerstva samotného, a zároveň teda aby ten rozpočet bol realistickejší, a následne, samozrejme, nová vláda, už akákoľvek vznikne, si ho určite bude upravovať. Akurát tá úprava z niečoho, čo bolo so všetkými možnosťami a schopnosťami a najnovšími prognózami, napríklad už aj po septembrovej, hej, lebo tam by už bola aj septembrová či už daňová, alebo makroekonomická prognóza, čiže bolo by to jednoduchšie pre, pre teda vládu ďalšiu.
Súhlasím s tými lego kockami, nie je to veľmi jednoduché, ten rozpočet ako návrh má, samozrejme, nejaké parametre, ktoré musia byť, musia byť dané, musia byť povedané, proste je to, je to dokument, ktorý je na základe zákona a ktorý musí, musí v ňom byť niečo, niečo napísané, takže áno, aj práve preto si myslím, že ten návrh by bol najlepšie, keby bol robený ako, ako realistický, to znamená s nejakým deficitom.
Tak zároveň ešte možno posledná vec, myslím, že to avizoval, som čítal, myslím, v Denníku N, už aj, aj pán premiér, že prebiehajú debaty o tom, aby sme to teda prerokovali, to sa práve deje, ale aby sa samotné rozhodnutie, to znamená hlasovanie vlastne posunulo až do momentu, keď bude jasné, či úradnícka vláda tú dôveru získala, alebo nezískala. Ono tie možnosti sú obe možné, áno, môžeme sa baviť o tom, že ktorá je pravdepodobnejšia, ale je predčasné, aby sme vlastne my tuná odhlasovali skrátenie toho termínu na predloženie rozpočtu, predtým než je jasné, ako sa vlastne samotná Národná rada vyjadrí na predložené programové vyhlásenie úradníckej vlády. Čiže ja sa tiež prihováram za túto možnosť, a teda verím, že taká zhoda je, že to samotné hlasovanie vlastne by sme dokázali odložiť na budúcu schôdzu po tom, ako budeme vedieť, ako dopadla, ako dopadlo programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne.
Možno ešte posledná vec. Možno z toho pohľadu ministerstva je zasa na druhej strane náročné fakt táto situácia a možno niekedy je fakt dobré potom že vedieť, že áno, toto náš čaká takto a takto než, než proste nejaká neistota, takže áno, nejaké riešenie by bolo dobré prijať, alebo teda nájsť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prosím predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka na prijatie uznesenia Národnej rady o schválení posunutia termínu na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1797 z 23. mája 2023 pridelil návrh pána poslanca Milana Krajniaka na prerokovaniu výboru pre financie a rozpočet. Predseda Národnej rady zároveň určil, aby výbor pre financie a rozpočet bol gestorský a pripravil na schôdzu Národnej rady informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
K uvedenému návrhu bola zvolaná 131. schôdza výboru pre financie a rozpočet na 23. mája 2023.
Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Z 10 členov výboru boli v čase rokovania o uvedenom návrhu prítomní len dvaja členovia výboru.
Predseda výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič prevzal úlohu spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore, a teda navrhol, aby som navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Podpísaní poslanci, 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podávame týmto podľa § 85 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku návrh na opakovanie druhého čítania k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhujeme predsedovi Národnej rady, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že uvedený návrh zákona prerokuje len na schôdzi Národnej rady podľa § 85 ods. 4 písm. c). Návrh odôvodňujeme potrebou vykonania legislatívnych úprav formou pozmeňujúceho návrhu, ktorou je predložený v opakovanom druhom čítaní, ide vlastne o kolíziu, ktorú si všimla parlamentná legislatíva v rámci schválených návrhov, tak aby ten návrh bol v prípade schválenia v poriadku.
Ďakujem pekne.

Tým sme rozhodli o všetkých návrhoch podaných v druhom čítaní. Ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.
Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predseda, hlasovať.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za 65, proti 15, zdržalo sa 45, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme schválili.
Otváram... ospravedlňujem sa, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.
Pýtam sa, či sa chce, či chce niekto podať návrhy podľa § 85. Máte tam návrh pán poslanec? Áno. Otváram, teda chcem sa pýtať, či chce niekto podať návrh podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.