Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Trošku ma mrzí, teda že tu nie sú prítomní viacerí poslanci ĽSNS, keď sa prerokúva ich návrh zákona.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte pár slov. Ja som v parlamente štyri mesiace a stále neviem, či komentovať, alebo nekomentovať príspevky alebo návrhy zákonov poslaneckého klubu ĽSNS. Človek vás chce ignorovať, pretože nakoniec ste fašistická strana a fašistické hodnoty máte v krvi. Na druhej strane, ak fašisti uzurpujú priestor svojím krikom aj tu v Národnej rade a nikto sa neozve, je to chyba. Čiže pre mňa je to veľká dilema.
A potom je tu tá každodenná realita fungovania parlamentu. Denne s ĽSNS, denne sa s ĽSNS stretávame, rečnia v pléne, v pléne si vymieňame sarkastické poznámky. Každodenná realita, ktorá sa nakoniec stáva normou. A po čase ako keby nebolo zvláštne, že v parlamente vedľa ľudí, ktorí zmýšľajú demokraticky, chcú posunúť túto krajinu dopredu, tu môžu sedieť aj oni, fašisti, sedieť a hrať tú svoju špinavú hru na slušných občanov s alternatívnym pohľadom na svet. A táto realita, táto norma je pre mňa za týchto posledných, posledné štyri mesiace vlastne to najhoršie. Preto si myslím, že je dôležité, aby z času na čas zas a znovu zaznelo, kto vlastne ste, poslanecký klub ĽSNS. Dovoľte krátky výber.
Suja Miroslav - pracoval pre Mikuláša Černáka, toho Černáka, ktorý je dneska v base za niekoľko vrážd. Pán Suja bol trestne stíhaný za vydieranie a odsúdený za ťažké ublíženie na zdraví na 4,5 roka podmienečne, za ťažkú dopravnú nehodu.
Mazurek Milan - odsúdený z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia.
Ďurica Ondrej - neonacista, frontman neonacistickej kapely Biely odpor, ktorá v textoch odkazuje na neonacistické symboly a rasizmus.
Medvecký Andrej - trestne stíhaný a podmienečne odsúdený za napadnutie človeka, pre šoférovanie pod vplyvom alkoholu dostal polročnú podmienku a zákaz viesť motorové vozidlá na tri roky.
Kotleba Marian, bývalý vodca hnutia Slovenská pospolitosť, ktoré bolo rozpustené Najvyšším súdom Slovenskej republiky pre jeho extrémistické politické tendencie a rozpor s ústavou. Obvinený z prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd.
Prečo to vlastne všetko hovorím? Dnes tu predkladáte zákon, ktorý má podľa vás ochraňovať život. Oháňate sa a budete sa oháňať slovami ako záchrana nenarodených detí, zákaz vraždám, ochrana rodiny, bezbranných. Dnes počúvame vaše cynické reči na témy, ktorým kvôli chýbajúcej empatii nemôžete rozumieť. Ako by ste mohli. Ste fašisti a viacerí z vás násilníci a klamári. Toto máte v krvi, nie ochranu bezbranných.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dámy a páni, aj keď to nie je procedurálny návrh v striktnom slova zmysle, dovoľte mi z tohto miesta poblahoželať pánovi podpredsedovi Národnej rady, pánovi Grendelovi k jeho narodeninám.
Verím, že to takto môžem urobiť a že sa všetci pridávate. (Potlesk.)

Áno, na všetkých životoch záleží, v tom má pán Mazurek pravdu. Keď však o ochrane životov nenarodených detí hovorí práve pán poslanec Mazurek, nemôže sa poslucháčovi nevynoriť pred očami obraz z roku 2015, keď luza vyprovokovaná jeho vulgárnym a agresívnym revom zasypala spŕškou skál deti, ženy a tri malé deti. Kde bol vtedy hrdina činkárne, prečo nechránil životy malých detí, pre ktoré mohol mať zásah skalou do hlavy fatálne následky? (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Tiež by ma zaujímalo, či rovnakú hodnotu má pre Mazureka život detí z osady, ktorej obyvateľov nazýval incestnými zaostalými poloopicami a degenerovanými špinavými parazitmi. V tomto kontexte sa mi v mysli vynára spomienka na repliku hrdinu životopisného filmu o spisovateľovi Jackovi Londonovi... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kotleba, prosím vás.

Benčík, Ján, poslanec NR SR
... Ten podobnému falošnému krasorečníkovi povedal túto vetu: „Tieto slová mi vo vašich ústach pripomínajú perlu na záchodovej doske.“

Rád by som pozval členov výboru pre európske záležitosti zajtra, žiaľ, tiež o ôsmej ráno na výbor, zasadnutie k európskemu rozpočtu s predsedom vlády Slovenskej republiky. Čiže zajtra 8.00 ráno európsky výbor, miestnosť 149. Vďaka.

Zvolávam ľudskoprávny výbor zajtra o 8.30 hodine, miestnosť bude upresnená. A tiež by som chcela poprosiť o dodržiavanie zachovávania rúšok na tvári pre tých, ktorí to nedodržiavajú. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Zvolávam výbor pre sociálne veci o devätnástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie. Práve toto sme chceli, aby sme takýmto spôsobom reagovali.
Pán Mazurek, treba túto tému otvoriť, treba o nej hovoriť. A to, že sme nehovorili o osadách, pretože chceme povedať, že toto sa nedeje len v osadách, toto sa deje aj v bytových domoch za dverami a takisto sa to deje v rodinných domoch za dverami, takže nevyčleňujme túto problematiku len na problematiku, ktorá vyhovuje vám, treba sa na to pozrieť komplexne a myslím si, že potom môžme k tomu aj vy pridať a spoločne nejaké tie, tie body, aby sme túto problematiku riešili.
A čo sa týka, pán Svrček, ďakujem za podporu. Myslím si, že ste to veľmi dobre vystihol a presne o toto nám ide. Takže budem rada, ak sa na tomto spoločne dohodneme a začneme s touto témou pracovať ďalej.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí poslanci, niekoľkokrát som sa už k tejto téme mediálne vyjadrila a, ale považujem za potrebné takisto v rámci rozpravy znovu vystúpiť, pretože možno mnohí si neuvedomujeme dosah tejto témy, ktorá by mala v spoločnosti rezonovať tak, ako rezonujú iné témy. Treba možno poukázať na to, a kolegyňa už hovorila o štatistikách, ktoré sú verejne dostupné, že za posledných sedem rokov sa dostalo do väzenia za trestný čin týrania zvieraťa iba šesť ľudí. Išlo o vyhladovenie na smrť, organizovanie obzvlášť brutálnych psích zápasov či držanie zvierat v katastrofálnych podmienkach kvôli množeniu. Za zanedbanie starostlivosti nebol nikto odsúdený. Teda týranie zvierat u nás na Slovensku, tak ako možno počúvame aj od niektorých kolegov, je ešte stále tolerovaný jav, aj keď niektoré veci sa už podarilo zmeniť.
Za posledný rok sa podľa štatistík uskutočnilo 41 trestných konaní v prípade týrania zvieraťa, z toho v 19 prípadoch bolo vznesené obvinenie. Takže toľkoto čísla, takýto je stav a práve predkladaný zákon hovorí o sprísnení trestov v trestnoprávnej rovine, čo je ďalším krokom k tomu, aby sme ochránili tých, ktorí nemôžu hovoriť a nemôžu sa brániť.
Som aj primátorkou mesta, preto si myslím, že je potrebné povedať, s čím sa stretávame v mestách, s čím sa stretávame za zatvorenými bránami a niekedy aj za zatvorenými dverami možno aj v bytových domoch. Je nemysliteľné, aby sme sa stretávali s prípadmi, keď niekto zavlečie teda psa do lesa, už to tu bolo spomínané, kde ho nechá priviazaného, opusteného a čaká na smrť, prípadne si ho ešte nahráva. Aby sme sa stretávali s topením šteniat, hlavne na obciach, aby sme sa stretávali s prípadmi brutálneho týrania zvierat, ktoré, samozrejme, znova niektorí chápu ako roztopaš alebo ako srandu alebo ako niečo, čo je prirodzené a normálne. Takisto sa stretávame s tým, že často sviatky, cez sviatky obdarúvavame deti, príbuzných a tieto zvieratká sa po sviatkoch stávajú nepohodlné a my v útulkoch, ktorí financujeme útulky a pomáhame týmto útulkom, vlastne vidíme, že ich máme preplnené, že jednoducho nie sme schopní sa postarať o tieto zvieratá, ktoré sú vlastne takýmto spôsobom, takýmto spôsobom vyhodené. Prečo?
Takže čo je v, čo je v teréne? Vidíme týranie, častú agresivitu voči zvieratám, chovateľské strádanie, zneužívanie na zápasy, ale aj nevšímavosť a neposkytnutie pomoci, nekonanie ľudí, ľahostajnosť. Prax teda ukazuje, že je potrebné sa k tomuto vrátiť, zaoberať sa touto problematikou a dostať túto tému do spoločnosti, tak ako iné významné témy, a klasifikáciou a sprísňovaním týchto trestných činov v Trestnom zákone, ako aj v ďalšom zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Momentálne však musíme poukázať a chcem poukázať na to, že aj dnešný systém, ktorý žijeme v rámci tejto témy, teda prevencia a kontrola, ktorú vieme uplatňovať v rámci dobrého zákona o veterinárnej starostlivosti, je nedostatočná, že personálne kapacity regionálnych veterinárnych správ sú nedostatočné, že služby a kontroly v teréne sa jednoducho nekonajú a mnohí veterinári, tí, ktorí by mohli tento zákon napĺňať, vlastne tento zákon kontrolujú doslova alebo tento problém kontrolujú od stola. Takže týmto zákonom, a to je ten záver, ktorý chcem povedať, vlastne naša práca v tejto téme nekončí, v oblasti ochrany zvierat, a naďalej budeme upozorňovať aj na nedostatočnú aplikačnú prax o veterinárnej starostlivosti, ktorú v obciach a mestách vidíme, budeme sa týmito nedostatkami aj už prijatých zákonov zaoberať, budeme sa pýtať aj štátnej veterinárnej správy, aj pána ministra na jeho riešenia, na jeho návrhy a tiež budeme požadovať dôslednú súčinnosť veterinárov, ktorí majú túto kompetenciu, a environmentálnej polície pri riešení takéhoto týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zvieratá.
Chcem vás teda poprosiť všetkých o podporu tohto zákona a zamyslenie sa aj nad touto problematikou, ktorú predkladáme. Ďakujem pekne.

Úplne s vami súhlasím, že poslanecký prieskum ani nejaký subjektívny názor poslanca nestačí na to, aby sme mali dôvodné podozrenie, že dochádza k porušovaniu zákona. Aj poslanecký prieskum bol len reakciou na podnety práve sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, o ktorých hovoríte, organizácií, ktoré práva detí chránia, a organizácií, ktoré majú strážiť protikorupčné správanie orgánov verejnej moci a politikov. Čiže aj náš poslanecký prieskum bol len reakciou na naozaj závažné podozrenia, ktoré títo sociálni partneri mali a cítili sa doslova bezmocní v tejto situácii. Toľko.

Keď hovoríme o princípoch, keď hovoríme o princípoch stability a nezávislosti funkcie komisára pre deti, tieto princípy tak v nadnárodnej legislatíve, aj v našej národnej legislatíve predpokladajú, že komisár nekoná v ich rozpore a je ich nositeľom. Tu tak pri nezávislosti, tak aj pri stabilite, taktiež aj pri ďalších aspektoch, akými sú najmä náležitá ochrana základných ľudských práv a slobôd, v tomto prípade maloletých, máme jednoznačne za to, že pre zachovanie týchto základných princípov nášho právneho poriadku musíme konať a naozaj dbať na to, aby tento úrad tieto garancie, právne garancie hájil v tom najlepšom možnom záujme maloletých.