Videokanál klubu

Iba jedna malá pripomienka, pán poslanec Schlosár. Neviem, či ste neprepočuli to, čo povedal váš kolega práve z vašej ľavice pán primár Urban, ktorý pracuje v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, že mu práve v noci zomrel pacient na COVID. Toľko k vášmu zľahčovaniu pandémie.

Pán Mazurek, ako obyčajne príliš mnoho rýchlo vyslovených slov a príliš málo relevantných myšlienok. Ale zaujalo ma niekoľko vecí, že ste túto snemovňu prirovnali k Ríšskemu snemu a zákon, ktorý prijímame, k nejakému zmocňovaciemu fašistickému zákonu. Dokonca ste spomenuli Hitlera, nebodaj v negatívnom zmysle?
V roku 2015 ste o Hitlerovi písali celkom inak, ja vám to pripomeniem bojoval proti alkoholizmu, zrušil takmer, takmer všetky bitúnky v Nemecku, zakázal úroky, zrušil vplyv židovských bánk a oslobodil krajinu od zovretia Versaillskou zmluvou. Za celú svoju činnosť nevzal ani jeden jediný plat. Bol skromný a nevlastnil takmer nič. Každá nemecká dedina mala svoju telocvičňu, ihrisko, plaváreň. Každá nemecká rodina mala auto, byt. Neexistovala nezamestnanosť, malé podnikanie bolo úplne slobodné. Zaviedla sa vyrovnaná mzda a každý Nemec mal dostatok na dôstojný a šťastný život, neexistovali bezdomovci. Nemecko bola najsilnejšia ekonomika, krajina s najsilnejšou armádou, malo najmenej samovrážd. To všetko za šesť rokov vlády. Mohol by som pokračovať donekonečna. Proste história je úplne prekrútená víťazmi a Chazarmi. Neobhajujem žiadny režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o šiestich miliónoch a mydlách zo Židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá.

Ďakujem, pani Záborská, za reakciu. Povedali ste to nakoniec sama, že tie údaje a informácie, ktoré získavajú lekári povedzme pri predoperačných vyšetreniach alebo, ja neviem, policajti, keď dochádza k nejakému trestnému činu, prispievajú ako keby k riešeniu daného problému, resp. pri tých predoperačných vyšetreniach prispievajú k tomu, aby tá operácia bola v poriadku. Ja tu nevidím nejakú spojitosť medzi tým, aké údaje sa chceme, alebo chcete teda dopytovať, a medzi tým, ako je možné riešiť problematiku interrupcií alebo ich znižovania. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dámy a páni, patrím medzi tých, ktorí pripravovali pozmeňujúci návrh k zákonu pani Záborskej, a patrím medzi tých, ktorí s pani Záborskou mali, dovolím si povedať, férovú diskusiu. Bez toho, aby som zbytočne rozpútaval vášne, dovoľte pár slov o tom, prečo nepodporím navrhovaný zákon.
Nemám problém s finančnou podporou tehotných žien, preto sme ju, preto sme aj túto formu pomoci v našom pozmeňovacom návrhu zachovali. S čím problém mám, je viacero príkazov a zákazov, ktoré v návrhu nakoniec zostali. Áno, zákon, s ktorým prichádza pani Záborská, je tým, nie je zákon, ktorý úplne zakazuje interrupcie, ani to nie je zákon, ktorý dramatickým spôsobom predlžuje dobu, počas ktorej nie je možné postúpiť umelé prerušenie tehotenstva. Nakoniec reštrikčných opatrení zostalo len málo. Pani Záborská a jej tým reagovali na argumenty verejnosti a predpokladám a dúfam, že aj na tie naše, a je to tak správne a ja to oceňujem, pani Záborská.
Ale malé zmeny znamenajú veľa a sú zmenami. Predĺženie doby, počas ktorej nie je možné vykonávať interrupciu, nutnosť žien informovať dôvody, o dôvodoch interrupcie či neposkytovanie informácií o antikoncepcii zásadným spôsobom komplikuje ženám život. Tieto obmedzenia sú však pre mňa najmä silným symbolom nedôvery k ľuďom, symbolom návratu do doby, ktorá chce viac kontrolovať a prikazovať. Som presvedčený, že práve preto vyvoláva taký silný odpor.
A ja potrebe tých zmien nerozumiem, počas 30 rokoch slobody sa táto krajina, ľudia, ktorí v nej žijú, snažia naučiť a ukázať, že sú zodpovední, že sa dokážu popasovať so slobodou voľby, ktorú sloboda prináša, a v otázke interrupcie sme ukázali, že sme vyspelou spoločnosťou, ktorá sa vie správať zodpovedne, veď počet umelých prerušení tehotenstva z roka na rok klesá. V roku 1989 ich bolo 48-tisíc, v roku 2019 už len 7 100. To je radikálny pokles o 85 %. A po tom, čo ľudia tejto krajiny ukázali, že pre nich interrupcie nie sú spôsobom, ako ľahkovážne riešiť svoju nerozvážnosť, prichádza návrh zákona, ktorý chce sprísňovať, viac prikazovať a viac zakazovať. Opäť nerozumiem tomu.
Preto vyzývam, nebojme sa zodpovednosti, nebojme spoliehať na slobodnú vôľu ľudí. Chcime žiť v modernej spoločnosti s moderným interrupčným zákonom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, témou dnešného rokovania je návrh zákona, ktorý nepochybne vyvoláva značné emócie. Ide nám o osud plody, plodu, ktorý, pokiaľ sa bude vyvíjať bez ďalších problémov, má potenciál stať sa plnohodnotnou ľudskou bytosťou, ľudskou bytosťou, ktorá je podľa jedných vrcholom stvorenia stvoreným na obraz boží, podľa iných je dokonalým dielom prírody. Všimnime si, že jedni aj druhí hovoria o ľudskej bytosti s rešpektom ako o niečom výnimočnom, o niečom vhodnom úcty. Téma navrhovaného zákona vyvolá v spoločnosti napätie, ktoré neraz prerastá do vzájomných útokov a nevraživosti. Jedni hovoria o katolibane a zadubených veriacich patriacich do stredoveku, druhí im nezostávajú nič dlžní a hovoria o bezbožných, zúrivých liberáloch, ktorí podporujú vraždenie neviniatok.
Naše poslanecké emailové schránky sú preplnené emotívnymi či banálnymi posolstvami obidvoch strán.
Napätie sa prenáša do osobných urážok najviac viditeľných reprezentatiek polarizujúcich názorov. Rozhodne preto odsudzujem osobné urážky a útoky na pani poslankyne Záborskú či Cigánikovú, ktoré to zrejme najviac schytávajú z jednej i z druhej strany. Nekultivovanými osobnými útokmi osôb, u ktorých bola zrejme zanedbaná výchova k elementárnej slušnosti a majú sklony k impulzívnemu, nekontrolovanému správaniu, mám priamo v tejto sále neblahé skúsenosti aj ja, preto, čo sa týka útokov, rozhodne ich odmietam a vyjadrujem obidvom dámam svoju podporu.
V obojstranne vzrušenej atmosfére plnej exaltovaných prejavov a apelov je podľa mňa osožné počúvať hlas odborníkov. Preto ponúkam názor prof. MUDr. Miroslava Borovského, hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo, prednostu gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského na niektoré aspekty v súvislosti s návrhom zákona, ktoré boli publikované v rozhovore denníku SME z 25. septembra tohoto roku.
Pán MUDr. Borovský hovorí: „Nás gynekológov a zdravotníkov obťažuje, že sa spoločnosť zaoberá interrupciami. My potrebujem skultúrniť prostredie pre ženy počas tehotnosti, počas pôrodu aj v šestonedelí. Toto je náš cieľ a toto by malo byť cieľom štátu, aby sa naše ženy tešili, že sú tehotné, a nie, že ideme diskutovať o interrupciách, že ako by sme to skomplikovali, ako by sme ženy vytrestali. Spoločnosť musí hľadať také legislatívne východiská, aby vyhovovali spoločnosti ako takej. Kedysi ženy umierali na nezákonné interrupcie, keď im babice pichali ihlice do maternice, aby potratili. Dnes máme inštrumentárny potrat, ten je bezpečnejší a bojujeme za interrupčnú tabletku, lebo tá má ešte menej komplikácií, pretože je alternatívou chirurgického postupu s oveľa menšími rizikami pre ženy. Tento názor je celosvetovo prijatý a odporúčaný svetovou organizáciou gynekológov. Čiže nie je naším cieľom, keď žena otehotnie, ju fackať celý život. Dajme jej rozhrešenie, povedzme, urobila si chybu, my ti pomôžeme a ďalej urobme všetko pre to, aby to už nikdy neurobila.“
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ďakujem veľmi pekne kolegom za ich príspevky, či už z piatkového rokovania, alebo z dnešného ranného, naozaj si ich veľmi vážim aj vaše životné skúsenosti, o ktorých ste tu rozprávali, taktiež si vážim aj tie dáta, ktoré sa dali do tejto debaty, a skúsenosti z iných krajín. Naozaj si myslím, že tá debata bola vyvážená a že sme jasne si pomenovali, kde ten hazard našej spoločnosti vlastne stojí.
Vybral by som z celej tej debaty asi dve také témy a to sú kvízomaty a peniaze.
Čo sa týka kvízomatov, tu sa trošku zastanem strany Sloboda a Solidarita. Ja si myslím, že budeme mať dostatok času na to, aby sme precizovali legislatívu ku kvízomatom. Myslím si, že momentálne je dostačujúca tá legislatíva, ktorá bola navrhnutá v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe, a druhým dychom dodávam, že musíme veľmi blízko kooperovať s Úradom pre reguláciu hazardných hier, vieme to z iných miest, že naozaj tie kvízomaty budú mať tú tendenciu sa nám dostať do tej šedej ekonomiky a budeme musieť razantne k nej pristupovať.
To znamená, že verím, že možno o pár mesiacov, za nejaký čas sa zase k tejto téme vrátime a pozreme sa na tom, na to, ako sa správa ten trh na našom Slovensku. Naozaj podľa mňa máme dostatok času, pretože tie licencie, ako vieme, budú dochádzať, niektoré tie kasína a herne majú licencie vydané na dva roky, na päť rokov, to znamená, že budeme veľmi promptne reagovať, a ja si myslím aj z tej debaty, aká tu bola, že ten cieľ je úplne jasný, jednoducho zak..., že regulovať tvrdý hazard a zároveň maximálne potlačovať kvízomaty a šedú ekonomiku, ktorá je s tým spojená.
V Čechách krásny príklad. Ako v Brne sa hovorilo až tak, v podstate to boli také hoaxové informácie, koľko tých čiernych herní tam je alebo neni. Momentálne je ten stav taký, že sú tam tie kvízomaty neni. To znamená, že ja si myslím, že sme tu nastavení jasne, a, a budeme to riešiť pri, pri ďalších zasadnutiach.
Čo sa týka peňazí, veľmi jednoducho. Každý primátor, starosta, ktorý sa na to pozre možno trošku, trošku s nadhľadom, možno si spraví bezpečnostnú stratégiu, tak zistí, že, že naozaj tie peniaze, ten príjem, ktorý z toho hazardu má, nevyrovnáva, nekompenzuje tie, tie následky a dôsledky, ktoré, ktoré sú v tých samosprávach v mestách a obciach. Pevne verím, že bude viacej osvietených primátorov, poslancov, starostov a že hazard bude riadne zaregulovaný na Slovensku a že budú taktiež aj spolupracovať s Úradom pre reguláciu hazardných hier, aby tie kvízomaty, ktoré majú na svojich územiach, vedeli nahlasovať prípadne pre tento úrad, a aby ten boj tu bol na našej strane víťazný, to znamená, že aby sme zvíťazili nad kvízomatmi.
Bolo to tu povedané veľmi jasne, vráťme slobodu mestám a obciam, vráťme im právo regulovať tvrdý hazard na ich území. Postupne verím, že ďalšie samosprávy budú nabiehať, že budú mať odvahu prijať a zaregulovať si hazard na svojom území alebo ho zakázať úplne, a preto vám aj ďakujem za podporu tohto zákona, ďakujem všetkým, ktorí na tom spolupracovali, a pevne verím, že, že budete hlasovať za a podporíte reguláciu a zákaz tvrdého hazardu na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod uviesť zopár faktov. V roku 2004 publikoval bývalý poradca prezidenta Reagana, ekonóm na Univerzite v Illinois Greenalls štúdiu, podľa ktorej za 46 dolárov z hry pre štát musí štát na spoločenských dôsledkoch zaplatiť 289 dolárov, teda takmer 6-krát toľko. Ročne je to 54 mld. dolárov za štátneho rozpočtu, čo je polovica z toho, čo štát stoja dôsledky drogovo závislých.
Ako sa v štúdii ďalej uvádza, s nárastom počtu kasín narastá aj štátom vynakladaná suma na likvidáciu negatívnych dôsledkov. Podľa National Gambling Impact Study Commission z roku 1999 stojí ročne jeden gambler 10 500 dolárov. Profesor Ladouceur zase udáva údaj 2,5 mld. dolárov, toľko stojí ročná faktúra za gamblerov v kanadskom Qeebecku.
V Kanade 30 % hráčov hazardných hier prišlo o prácu a osobne zbankrotovali. V priemere zanechali za sebou dlhy 150-tisíc dolárov. Vo Francúzsku sa 20 % zadlžených hráčov dopustilo trestného činu krádeže či podvodu. Nevada, štát v ktorom je Las Vegas, má jednu z najvyšších mier kriminality v Spojených štátoch. V mestských aglomeráciách, kde majú veľké herne, sa napríklad zvýšil počet krádeží motorových vozidiel o 25 %.
Tie negatívne javy, samozrejme, nie sú len ekonomické. Dopady sú aj iné. Napríklad dieťa, ktorého rodič sa stane patologickým hráčom, sa k hre dostáva podstatne skôr ako jeho rovesníci, pritom napr. čísla z Belgicka hovoria, že mladí začínajú s hazardnými hrami v priemere ako 13,5-roční a minú v priemere mesačne 33 eur. Deti, ktoré vyrastajú v rodine s gamblerom, majú väčšie problémy v škole, častejšie trpia depresiami a majú vyššie sklony k samovraždám, navyše mnohé sa tiež stávajú patologickými hráčmi.
Ako je to na Slovensku? Tu si tiež vypožičiam slová odborníka, psychiatra pána Nábělka, ktorý v rozhovore z roku 2010 v denníku SME povedal, citujem: „Podľa celosvetových štatistík sa počet ľudí ohrozených hazardným hraním odhaduje na 3 až 5 % populácie.“ A na otázku, v akom ekonomickom prostredí sa darí hráčstvu, odpovedal: „Treba pripustiť, že v období krízy a neistoty rastie záujem o hazardné hranie nielen ako zúfalý pokus o zabezpečenie chýbajúcich peňazí, ale aj ako spôsob zabíjania času či rezignácie.“
Hoci tieto čísla, ktoré som uviedla, sú staršieho dáta, negatívne dopady hazardu na jednotlivca či spoločnosť tu stále sú vysoké, a preto mi je veľmi ľúto, že hoci sme sa s týmto hazardom a jeho negatívnymi javmi mohli vysporiadať už dávnejšie, premárnili sme kopec času. Takto pred deviatimi rokmi som tu stála s novelou zákona o hazarde, kde spolu s kolegami sme presadili, aby samospráva mohla cez VZN-ko zrušiť hazard vo svojej obci. Vtedy bolo tiež prijaté, že všetky výherné automaty budú sústredné do herní, a taktiež bol zákaz pitia alkoholu a fajčenia v týchto herniach, aby sme limitovali impulzívne hranie hráčov. Žiaľ, s pádom vlády Ivety Radičovej a s nástupom vlády SMER-u sa všetko zmenilo. Všetko, čo sme my prijali, oni zrušili.
A preto som rada, že dnes sa vraciame k niektorým týmto opatreniam a ideme aj ďalej. Chceme ochraňovať aj tých najzraniteľnejších, a preto chcem aj poďakovať kolegom za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu, aby herne nemohli byť v blízkosti zariadení sociálnych služieb. Taktiež sa teším aj z ďalších návrhov, ktoré hovoria o kvízomatoch či stávkových kanceláriách.
Chcem sa poďakovať Marekovi Hattasovi a ďalším, ktorí pracovali na tomto zákone, a žiadam vás o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tých 500 metrov je teda vzdušnou čiarou, vychádzame zo stavebného zákona. To znamená, že ako v stavebnom zákone máte napísané, že jednoducho musí byť od stavby toľko a toľko metrov nejaká, nejaká najbližšia stavba môže byť alebo nejaké vzdialenosti. To znamená, že vychádzame v tom, že pokiaľ bude herňa v nejakej budove, to znamená, že to bude, to znamená, že to bude od fyzicky, ako končí budova. To znamená, že sa to bude merať nie od stredu, ale v podstate od, od steny tej budovy po najbližšiu stenu zase buď teda herne alebo školského zariadenia. To znamená, že od stenu po stenu.
Bude to mať tú výhodu, že hlavne vo väčších mestách sme videli, že naši úradníci jednoducho boli vonku, kde si museli dať certifikované kolečko, si museli dať certifikovať, a jednoducho sa prechádzali a skúmali tam, že, že či to je od toho vchodu po vchod. Potom sa riešilo to, že keď je to vo vnútri v nejakom nákupnom centre, ako s tým kolečkom pôjde cez, cez schody, resp. výťahom. Takže bolo tam niekoľko nuansí a sme to taktiež nepamätám alebo neviem, že by sa to v nejakom zákone takto spomínalo. Takže sme to v podstate štandardizovali a vychádzame z toho, ako to je v stavebnom zákone alebo ako sa to spomína taktiež v iných zákonoch hlavne ohľadom ochranných pásiem.
Takže, takže je to od steny po stenu, aby som to skrátil.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Opätovne, vážené dámy a vážení páni, som veľmi rád, že sme posunuli tento zákon do druhého čítania. Tie pripomienky, ktoré tu padli, niektoré z nich sme zapracovali. Naozaj tu bola veľmi plodná debata. Naozaj to pochopenie toho, že, že petícia nie je štandardná vo výkone samosprávy, je to za mňa úplne jednoznačné. Zároveň, keď sa v roku 2012 táto podmienka petície, kde sa občania musia narúšať na, teda sťažovať na narúšanie vereného poriadku, keď sa zaviedla, tak sa možno nečakalo s tým, že aké konzekvencie to bude mať.
Treba povedať, že v realite dve krajské mestá – konkrétne Bratislava a Nitra, ktoré sa snažili zakázať hazard na svojom území, jednoducho rozhodnutím súdu im boli tieto všeobecne záväzné nariadenia buď teda prerušená účinnosť, alebo, alebo zrušené úplne.
To znamená, že ukázalo sa to, že táto inštitúcia petície pri tomto spôsobe alebo takto regulovať hazard jednoducho je, je problematická. A som teda veľmi rád že, že aj v prvom čítaní ste vyjadrili podporu tejto novele.
Máme tu teda niekoľko, niekoľko pozmeňovákov, ktoré, ktoré už tuná načrtol kolega. Ja by som len povedal že, že naozaj pre nás, pre samosprávy je to, hazard je naozaj veľkým bezpečnostným rizikom, ekonomicko-sociálnym rizikom, ničí to naozaj rodiny, rodiny v meste a zároveň je to aj urbanistickým problémom.
Mestá a obce sa zaobídu bez hazardu a je na volených zástupcoch samosprávy, to znamená, že na poslancoch, či si zaregulujú a aký spôsobom si zaregulujú hazard na svojom území. Tak si myslím, že by to malo byť.
Preto aj jeden z tých pozmeňujúcich návrhov tam hovorí, hovorí o tom, že chce zvýšiť ochranu a možnosť regulácie hazardu na území obce a to, že navrhujeme z 200 metrov zmeniť túto ochrannú hranicu na 500 metrov a nie teda a zároveň nie pochôdznym alebo teda krokom od hlavnej, od dverí hlavnej budovy, po ďalšie dvere tej budovy alebo teda školského zariadenia, ale bude to 500 metrov a zároveň to bude vzdušnou čiarou.
Taktiež, taktiež kvitujem aj, aj tú možnosť, resp. to, že, že národ... NBÚ bude mať možnosť prístupu do Registra vylúčených osôb a zároveň sa zavádza pre stávkové kancelárie taktiež tá istá povinnosť, ako majú hazardné hry. To znamená, že taktiež zaviesť Register vylúčených osôb to, to taktiež kvitujem. Myslím si osobne, že, že mestá a obce majú dostatok kompetencií a vychádza to aj, aj z ich štatútu, aby si mohli zaregulovať svoje mesto, tak ako potrebujú. Samozrejme, v medziach zákona.
Už teraz mestá regulujú aj svoju, teda život a podnikanie na svojom území. Hlavne cez územný plán, to znamená, že, že tá, tá nutnosť tej petície je, je to naozaj nezmyselná. Keď mestá už dnes si dokážu zaregulovať územný plán bez nejakej petície.
Zároveň si mestá a obce regulujú otváracie hodiny, trhoviská a trhové miesta. To znamená, že historicky tu vždycky tá právomoc bola a ja som rád, že, že naspäť vraciame túto kompetenciu plne do rúk mestského zastupiteľstva a následne primátorom alebo starostom.
Zároveň chcel by som podotknúť, že návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády, prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, bol prerokovaný a jednohlasne schválený v príslušných výboroch. Počas tohto procesu bol pôvodný návrh postupne rozšírený o ďalšie prvky regulácie, ktoré tu boli spomenuté alebo budú spomenuté.
Jedna z tých vecí, ktoré sa ma často pýtajú novinári, že ako to teda bude s financiami. Mali sme o tom debatu. Naozaj na tej príjmovej stránke tečie alebo je z tohto podnikania, samozrejme, aj príjem do mestskej či obecnej kasy. My hovoríme, že nezakazujeme hazard na celom území, ale dávame možnosť samosprávam sa rozhodnúť. Či zakážu hazard na svojom území, alebo či si ho prísnejšie zaregulujú. A ja hovorím, že na jednej strane sa obce môžu pripraviť na výpadok v príjmoch, to znamená, že neni to o tom, že sa zastupiteľstvo uznesie a od toho dňa nebudú platiť licencie. Jednoducho sú tu licencie, ktoré dobiehajú týmto herniam. Niektorí majú tie licencie nastavené na dva roky, niektorí na päť rokov. To znamená, že samospráva má dostatok času, aby sa mohla pripraviť na výpadok z príjmov v ich mestskej kase.
Zároveň hovorím, že žiadne peniaze nestoja za tie rozbité rodiny, za tú bezpečnostnú situáciu, ktorá vzniká v meste, a za to, ako to vyzerá v tom meste po tej vizuálnej stránke.
Ďalším takým prvkom je, že tie peniaze sa nestratia, to znamená, že tie peniaze namiesto toho, aby skončili v rukách jednotlivcov, naopak skončia naspäť v lokálnej ekonomike. To znamená, že tie peniaze sa nestratia, len sa použijú úplne iným spôsobom.
Toľko asi, asi za mňa, budem teda reagovať, reagovať v pléne a ďakujem za vašu pozornosť a, a, a teším sa na diskusiu.
Ďakujem.

Vďaka. Len veľmi rýchlo, lebo pán poslanec Dostál v podstate odpovedal za mňa. To sme členmi klubov Európskej únie a NATO nie preto, že súhlasíme vo všetkom, so všetkými ich členmi. Sme členmi týchto klubov, preto skupinami slobodných štátov, ktoré sa môžu slobodne nezhodnúť v týchto veciach. Máme svoje právo prejaviť nesúhlas s politikou v Spojených štátoch, ja som to urobil často, urobil som to jasne vo viacerých prípadoch tento mesiac. A na rozdiel od iných podobných zoskupení na východ od nás máme to právo. Je úplne normálne, a ako povedal pán poslanec Dostál, tieto kluby ctí, že sa v nich vedia ich členovia nezhodnúť a napriek tomu majú právo na svoj názor, napriek tomu nie sú zaň potrestaní, napriek tomu sú naďalej právoplatnými členmi týchto klubov. To je ten typ spoločenstva, kam Slovensko patrí a som hrdý, že sme v EÚ a v NATO. Vďaka.