Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, pán minister, tiež mi nedá vystúpiť v rozprave k zákonu, ktorý vzhľadom na to, že tiež pôsobím, pôsobila som dlhodobo v akademickej sfére, tak je taký kľúčový aj pre mňa a všetky tie skúsenosti, ktoré som nadobudla, vidím, ako sa môžu pretaviť do zákonného usporiadania vzťahov.
Ja veľmi skutočne som rada, že sa rozvinula aj debata okolo tohto vysokoškolského zákona, predsa len v tej konštruktívnej debate vieme nájsť aj nejaké ešte vhodnejšie, lepšie riešenia, napriek tomu si dovolím aj vzhľadom na moje skúsenosti tiež na univerzite aj z vedenia univerzity poukázať na to, že mnohé návrhy alebo mnohé pripomienky, ktoré zazneli v rámci rozpravy, skutočne nie sú založené na realite alebo na poznaní reality, ako vysoké školy fungujú.
Osobne napríklad čo sa týka nezávislosti vysokej školy alebo teda správna rada, zloženie komisie, ktorá vyberá docentov a profesorov na ich funkčné miesta, a že teda táto novela prispieva k nejakému uzatváraniu univerzít, pretože dochádza napríklad k zjednodušovaniu voľby členov komisií pre výber na funkčné miesta docentov a profesorov. Absolútne sa nestotožňujem s takým názorom, že je to nejaké zatváranie alebo že to znefunkčňuje celý systém, alebo že dochádza dokonca k nejakému kroku späť. Pre internacionalizáciu a prísun zahraničných pracovníkov alebo zahraničných výskumných a zahraničných docentov, profesorov na vysoké školy skutočne nie je podstatné, kto sedí v tej komisii. Čiastočne áno, samozrejme, musia mať nejaký prehľad o vedecko-výskumných výstupoch a podobne, ale v našom systéme najväčším problémom zostáva, že tí zahraniční reálne neuchádzajú sa o tieto pozície. Vysoké školy prijali v rámci svojich akčných plánov starostlivosti o ľudské zdroje veľmi agresívnu politiku na prísun zahraničných odborníkov aj docentov a profesorov na svoje miesta a v rámci tejto agresívnej politiky sa im trošku zlepšuje, alebo teda sa nám zvyšuje podiel zahraničných docentov a profesorov na vysokých školách, napriek tomu je to skutočne na tej agresívnej personálnej politike vysokých škôl a častokrát aj na bilaterálnej spolupráci s konkrétnymi fakultami a s konkrétnymi výskumnými pracoviskami, aby tí zahraniční mali záujem o tieto vysoké... o tieto pozície.
Docentov a profesorov na naše vysoké školy nedokážeme zabezpečiť týmito kore... týmito malými zmenami v zložení komisie. Tých dokážeme zabezpečiť len osobnými kontaktami a osobnou silnou personálnou politikou. A vysoké školy už na túto agresívnu personálnu politiku prešli, pretože ich k tomu viedlo medzi inými napríklad aj HRS4R, zaviedli si svoje akčné plány, pripojili sa, dali sa zakreditovať pred EURAXESS-om. Čiže tam tie vysoké školy nastúpili a samy si zaviedli jednotlivé mechanizmy na to, aby sa otvorili ešte viacej zahraničiu. Zloženie komisií na výber funkčných miest docentov a profesorov s tým skutočne nemá nič. Rovnako sa budú správať po zavedení novely, ako sa správali aj pred dvoma rokmi alebo štyrmi rokmi. To, tá kvalita vysokoškolského systému môže ešte viacej závisieť na našom zákone o zabezpečovaní kvality z roku 2018, ale ešte viacej na tom, že dáme slobody akademickému prostrediu.
Prečo? Pretože ten trh sa s tými vysokými školami tiež nemazná. Tiež im dáva, nastavuje zrkadlo a keď bojujú o študentov, keď bojujú o kvalitnú pracovnú silu, tak musia sa prispôsobovať a zavádzať častokrát veľmi tvrdé mechanizmy, či už teda hovoríme v personálnej politike, prispôsobovať sa medzinárodným štandardom, ale aj teda investovať do zverejňovania svojich pracovných ponúk na zahraničných portáloch silnejším, agresívnejším marketingom, do ktorého musia viacej investovať. Čiže absolútne sa nestotožňujem s týmto, aby nejakými kozmetickými zmenami v nastavení komisie sme sa zatvárali zahraničiu.
Taktiež pani Kosová spomenula platobnú neschopnosť, že sa nám zvyšuje možnosť, alebo teda zvyšuje sa to percento povolenej zadlženosti. Tam vám to pán kolega Habánik veľmi pekne vysvetlil. Toto treba vnímať aj v kontexte, aby vysoké školy práve v rámci nejakého svojho vnútorného, takej svojej vnútornej sebareflexie prichádzajú k tomu, že častokrát nevedia rekonštruovať internáty, budovať internáty, chcú lepšie podmienky pre tých svojich študentov a v súvislosti, v súčasnom zákonnom nastavení majú, alebo vidia jednu možnosť práve v čerpaní prostriedkov zo štátneho Fondu rozvoja bývania. Krásna možnosť, ale naráža na túto hranicu 60 %, a preto, len kvôli takýmto snahám tých vysokých škôl, aby sa postarali samy o seba, zlepšili svoje vysokoškolské prostredie pre študentov, pre učiteľov, len kvôli tomuto sa pristupuje aj teda v rámci ministerstva, som veľmi rada a ďakujem pánu ministrovi aj za tento krok, že to podporuje, sa pristúpilo aj k takýmto, takýmto úpravám, alebo k takýmto návrhom.
Čo sa týka pána prezidenta a jeho nejakej možnosti vymenovať, nevymenovať profesora. Osobne si myslím, a to je veľká diskusia, či chceme mať v budúcnosti len funkčné miesta, alebo chceme mať aj tituly docent a profesor. V zahraničí predsa nie je to až také bežné, aby tieto tituly docent, profesor ešte existovali, napriek tomu, ak teda napriek akademickej obce, napriek tomu, že v našej akademickej obci existuje silný, silný dopyt po tom, aby na vrchol svojej kariéry získali tento vymenovací dekrét z rúk prvého človeka v krajine, tak jednoducho týmto spôsobom aj dávame priestor prvému človekovi v krajine, aby ohodnotil, alebo v niektorých prípadoch rozhodol a mal nejakú páku, ak vzniknú akékoľvek pochybnosti, aby sa mohol, aby sa mohol, aby mohol pristúpiť či už teda k nevymenovaniu, alebo teda k vráteniu spisu na ministerstvo na ďalšie došetrenie. To nie je zastavenie konania, a dokonca aj univerzity to vnímajú nie negatívne. Berú to ako normálnu súčasť života, je tu prezident, ktorý odovzdáva svoje meno na tom vymenovacom dekréte, musíme rešpektovať jeho pravidlá hry. Zavádzanie toho, aby prezident mohol vrátiť spis v prípade akýchkoľvek, či už nejakých... neistoty, alebo akýchkoľvek podnetov, mnohokrát prichádzajú podnety a vieme, že práve tá možnosť odvolania je veľmi dôležitá aj v akademickej sfére, čiže keď ešte po hlasovaní vedeckej rady akékoľvek podnety prídu, toto je ten záchytný mechanizmus na úrovni či už ministerstva školstva, alebo potom prezidenta, aby sa ešte vykryštalizovali, aby sa vykryštalizovali prípadné, prípadné neistoty a aby skutočne tento titul teda získaval človek ako vedecká osobnosť. Nielen človek, ktorý má zaškrtnuté všetky, všetky kritériá, že ich splnil, ale človek, ktorý je etickou a morálnou osobnosťou zároveň v tom akademickom prostredí.
No a napokon ten Fond na podporu vzdelávania, spomenulo sa, že ministerstvo školstva získava o dvoch členov naviac, nie, treba čítať s porozumením, výbor Národnej rady pre školstvo má získať tieto dve miesta, kde má zastúpenie aj koalícia, aj opozícia, práve len kvôli nejakej, ako kontrolný orgán, ktorému je predkladaná aj táto správa o fungovaní Fondu na podporu vzdelávanie, tak aby teda aj tento výbor mal nejakú formu kontroly priebežnú v rámci tohto fondu.
Už len moja posledná poznámka ešte na pána Horeckého a prepojenie vysokých škôl s biznisom. S tým sa absolútne stotožňujem, osobitne vnímam ešte stále istú nedôveru medzi týmito dvoma zložkami a ja osobne si to kladiem ako za tiež jednu zo svojich, jednu zo svojich takých kľúčových úloh, aby som búrala nedôveru biznisu, alebo teda nášho súkromného sektora voči vysokým školám, pretože osobne si myslím, že na našich vysokých školách sú aj kvalitné výskumné tímy, ktoré sa samostatne vedia prebíjať a nie je to len o nejakom, nemali by sme ani podporovať a budovať tento negatívny obraz o vysokých školách, lebo zjavne sa to potom pretransformuje aj do nejakého toho názoru súkromného sektora, ktorý tiež pozerá na tie vysoké školy ako nedostatočné, neadekvátne a neplniace si svoje povinnosti napr. v rámci vedecko-výskumných projektov. A som veľmi rada, že aj súčasná vláda pristúpila k viacerým výzvam, ktoré prepájajú, či už je to výzva o strategickom výskume, alebo výzvy, ktoré spustilo ministerstvo hospodárstva, ktoré prepájajú a spájajú nielen teda súkromné zložky, ale aj vysoké školy dokopy práve pre riešenie rozličných výskumných úloh.
Ďakujem veľmi pekne, za mňa zatiaľ toľko.
