Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, takmer všetky výbory Národnej rady prijali uznesenie, ktorým odsúhlasili programové vyhlásenie vlády, odporúčajú Národnej rade prijať, schváliť programové vyhlásenie vlády a udeliť vláde Slovenskej republiky dôveru. Vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nebolo hlasovaním takéto uznesenie prijaté. Je to tak trochu paradox, pretože ja osobne považujem programové vyhlásenie vlády v časti vzdelávacia politika za najrozumnejšie napísané oproti ostatným častiam programového vyhlásenia vlády. Dokonca si dovolím povedať, že v tejto časti, táto časť neobsahuje nič, proti čomu by bolo poctivé protestovať. Dokonca obsahuje niekoľko bodov, ktoré hodnotím pozitívne alebo aspoň znejú nádejne. Budem citovať napr.: prijatie zákona o celoživotnom vzdelávaní a individuálnych vzdelávacích účtoch; zmena kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania za účelom lepšej uplatniteľnosti bakalárov, teda absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa v štátnej a verejnej správe; zákonom stanovená definícia školy a školského zariadenia ako školské právnické osoby či normatívne financovanie materských škôl.
Napriek tomu hodnotím programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávacia politika ako nedostatočné, pretože ciele formulované aj v tejto časti programového vyhlásenia vlády sú skôr orientačné body než programové ciele. PVV tu ohlasuje, čomu sa chce vláda venovať, nehovorí však, čo tým chce dosiahnuť, aké zmeny chce nastoliť. Uvediem konkrétny príklad opäť. Vláda navrhne zmenu školského zákona a pripraví nový vzdelávací program pre stredné školy. Akú zmenu? Vari jeden školský vzdelávací program pre všetky typy gymnázií a stredných odborných škôl? Takto to určite autori PVV-čka nemysleli. Ale ako to mysleli sa z tohto dokumentu nedozviete.
Podobne sa v PVV uvádza: „Vláda pripraví nový zákon o vysokých školách." Aké zmeny má priniesť, opäť nevieme. Ak je cieľ sformulovaný účelne, na rozdiel od predchádzajúceho príkladu, zase absentuje spôsob, akým ho chce vláda dosiahnuť. Napríklad: „Všetky deti na Slovensku musia mať príležitosť nájsť si v dospelosti zamestnanie, viesť dôstojný a spokojný život." Kto by s týmto nesúhlasil. Ale ako sa to stane? Vari nenariadime zákonom, aby naši občania boli zamestnaní a spokojní. Takto to jednoducho nejde. Ako konštruktívna opozícia vieme ponúknuť spôsob, ako sa k tomuto cieľu priblížiť. Napríklad nahradiť povinnú školskú dochádzku končiacu po prvom ročníku strednej školy povinným vzdelávaním, ktoré by bolo ukončené aspoň výučným listom alebo, povedzme, 18. rokom života žiaka. Ale riešenia čakáme v prvom rade od vlády, od programového vyhlásenia vlády a nie aby sme ich prinášali my z opozície.
Ďalším nedostatkom je absencia akéhokoľvek merateľného kritéria aspoň kvalitatívne, ktoré by bolo použiteľné pre vyhodnotenie úspešnosti programového vyhlásenia vlády. Opäť konkrétny príklad, píše sa tu: „Vláda prijme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európske únie." Avšak akým tempom? Približovať sa môžete aj po milimetroch alebo po centoch. Rozumiem, že programové vyhlásenie vlády nemôže obsahovať konkrétne cifry zo štátneho rozpočtu na štyri roky dopredu, ale očakávali by sme aspoň nejakú cieľovú métu, napríklad, že do konca volebného obdobia vláda navýši percento z HDP zo 4,6 % dnes, ktoré sú alokované pre vzdelávanie a vedu a výskum, na aspoň 5,1 %, čo je priemer okolitých krajín Európskej únie. Ak chceme naozaj tieto krajiny dobiehať, musíme bežať aspoň tak rýchlo ako ony, nie pomalšie, inak ich dobehneme iba ak nám pôjdu oproti.
To isté platí o prísľube: „Vláda zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepší odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl." Ani tu nie je žiadna cieľová méta, napríklad 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve či priemer vysokoškolských vzdelaných zamestnancov.
Reforma vzdelávania základných škôl a, základných a stredných školách je beh na dlhú trať. Absolventi, ktorí prví vyjdú zo stredných škôl, ktorí absolvovali štátny vzdelávací program podľa nového curricula, vyjdú zo škôl 20 rokov po tom, čo začala príprava tohto curricula. Ale v programovom vyhlásení vlády v oblasti vzdelávanie nájdete iba krátkodobé a veľmi skromné strednodobé ciele.
V minulom roku som bol svedkom malého zázraku. V čase veľkej frustrácie rozpadu vlády, predchádzajúcej a menšinovej vlády, sa pod multikrízach, ako sme zvykli hovoriť, dali dokopy reprezentatívne stavovské organizácie, najväčšie, ktoré reprezentujú regionálne školstvo. A ony sa zjednotili na jednej palube, že sú pripravení pohnúť s naším školstvom, akceptovať veľkú novelu školského zákona, dokonca napísali list každému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali zákon, ktorý som do parlamentu vtedy predkladal. Títo ľudia, ktorí sa dávajú k dispozícií pro bono svojim kolegom v rámci regionálnych centier podpory učiteľov v rámci škôl, ktoré dobrovoľne už dnes aplikujú nové curriculum, sú naozaj rodinným striebrom nášho školstva, našej krajiny. Na nich môže stáť úspešná reforma. My nemôžeme zákonom nariadiť nové myslenie, nikdy nedosiahneme zmenu paradigmy tým, že ju prikážeme, našou úlohou je ju umožniť a dať podmienky na to, aby ľudia zdola dokázali, nositelia tohto majstrovstva know-how, ju zrealizovať, priniesť do praxe. Preto mi v PVV chýba systematická podpora týchto regionálnych centier škôl, ktoré aplikujú nové curriculum, explicitná spolupráca so stavovskými organizáciami, kurikulárnou radou a dlhodobá implementácia reformy.
Vláda konštatuje v PVV, že rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve. Opäť bez konkrétneho cieľa, ale regionálne školstvo má ešte iný dlh, a to škandalózne oveľa horší než ten investičný, štrukturálny dlh. Naše základné a stredné školy sú manažérsky a logisticky zabezpečené presne rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi, zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, vedúca ŠKD, vedúca školskej jedálne, to znamená tri a pól manažéra na sto zamestnancov, stovky detí a k nim zákonných zástupcov. Takúto inú, v takejto štruktúre nenájdete žiadnu inú organizáciu. Kým toto nevyriešime, nebudeme môcť čakať, že škola, ktorej funkcionalita a úlohy sa zmnohonásobili, ako to bolo pred desiatkami rokov, že dokáže produkovať kvalitný manažment a kvalitné služby.
Oblasť vzdelávania nie je ohraničená iba kapitolou vzdelávacia politika. V celom PVV sa prierezovo vyskytujú heslá ako znalostná ekonomika, hospodárstvo s väčšou pridanou hodnotou, informatizácia, digitalizácia, transfer, inovácie vedy a výskumu do biznisu, do hospodárstva. Sú to dobré heslá, no PVV neobsahuje náčrt cesty k týmto cieľom a už vôbec nie nejakú garanciu či aspoň nejaké kritériá plnenia cieľov. Zdá sa akoby vláda nerozumela, že želaný posun k týmto cieľom stojí iba na ľudom, presnejšie na tom, ako sme vybavení bez ohľadu na to, aké povolanie máme, ho vykonávať lepšie, kvalitnejšie, efektívnejšie pre kvali... pre vyššiu životnú úroveň a väčšiu efektivitu nášho hospodárstva. A to sa dá jedným slovom, vo vzdelávaní. Vzdelávanie to nie je iba povinná školská dochádzka školstva niekde na piatej koľaji detí v škole, ktoré beží zotrvačnosťou a pobeží tak tridsať rokov ďalších. Takto to už ďalej fungovať jednoducho nebude. Vzdelávanie, kontinuálne posilňovanie, skvalitňovanie ľudských zdrojov, jediného zdroja pokroku Slovenskej republiky, ktorý reálne máme. Nemáme ani urán, ani ropu, ani drahé kovy. Ak raz budeme myslieť vážne posun Slovenska k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, efektívnejšie fungujúcimi službami a štátom, čo stojí a padá na schopnostiach ľudí doručiť tieto služby v krajine a realizovať, realizovať tento sen, tak možno sa dožijeme, že jedného dňa bude minister pre vzdelávanie, vedu a výskum a mládež podpredsedom vlády. Ď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Kolegovia, ďakujem za reakcie.
Pán Mikulec, máte pravdu, ja som zabudol na to, že sme prijali väzňov z Guantánama a fakticky by ma fakticky zaujímalo zistiť, že čo sa s nimi udialo. Ostali tu, zbavili sme sa ich, alebo to bola nejaká len taká verejná zásterka, že niečo sa urobí a potom z toho nič nebude? No, snáď o tom sa môžme dozvedieť niečo viacej.
Pán Gröhling, ďakujem, len nerozumel som tej súvislosti so zahraničnou politikou, že nebudú 13. dôchodky a vláda zobrala niečo mimovládkam. To sa mi zdalo, že nebolo úplne ku mne, nehnevajte sa, ale možnože to bolo ešte k vášmu vystúpeniu k PVV.
A ja prajem, aby tá, prajem nám aj vláde, aby tá zahraničná politika naozaj mohla byť dobrá a zohľadňovať tie slovenské záujmy, ale najviac by som chcel vedieť, čo sú to tie návrhy k migrácii. Lebo všetko odmietame, chceme zabrániť, aby sem nikto neprešiel cez hranice a teda čo urobíme? Dokážeme pomôcť niekde, alebo akým spôsobom pomôžeme migrantom? Lebo stále hovoriť: nepomôžeme, neprijmeme, vykopneme, zmiznite; tak kam ich chceme vyhodiť? Naspäť do Rakúska? Naspäť do Maďarska? Naspäť na Ukrajinu? Len my sa tu obrníme. Tak čo spravíme? Ďakujem.

Ja by som sa chcel poďakovať Braňovi Škripekovi za veľmi pekný prejav, za to, ako odznela tu dôležitosť zahraničnej politiky a smerovania Slovenska, že je to skutočne veľmi dôležité, aby sme vedeli, na ktorej strane sme a aby sme boli na tej správnej strane. Za to, že zhrnul a pomenoval všetky konflikty a problémy, ktoré sa v našom globálnom svete momentálne dejú. A mne sa veľmi páčil aj ten prejav, ako si to urobil, že si to veľmi vecne zhodnotil a potom povedal, čo ti v ňom chýba, v tom sa máme asi viacerí čo učiť, teda ja určite, aby sme boli naozaj korektní. Takže v tomto ti chcem ešte raz poďakovať za veľmi pekný príspevok. Ďakujem.

Svietime? Svietime, dobre. Ďakujem pekne za slovo, kolegovia, pozdravujem vás, ja sa vyjadrím iba k tým častiam o zahraničnej politike a k niektorým pasážam a oblastiam, ktoré sú mi neni jasné v tejto, v týchto statiach programového vyhláseniach vlády, alebo mi znejú nejakým spôsobom málo realistické, či dokonca nepravdivé, iné mi tu chýbajú.
Všimol som si, že PVV reaguje na výzvy ohľadne globálnej nestability, to je široká téma, hrozba terorizmu, vojenské konflikty, prílev nelegálnych migrantov. Tie vojenské konflikty, spomína sa tu Rusko, Ukrajina, ale vôbec nereagujú na súčasný vážny konflikt Izraela voči, konkrétne poviem, teroristickej skupine Hamas. Ani boj v Náhornom Karabachu. Určite musím povedať, že je pre mňa pozitívne, že PVV, v programovom vyhlásení vláda zdôrazňuje, že vidí členstvo Slovenskej republiky v EÚ ako nenahraditeľné. Tak toto je v bode 9, v úvode spomína mimoriadne dôležité členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Toto je skvelé vyjadrenie a je správne, že je tu vyjadrené, že naši predstavitelia chcú otvorene sa vyslovovať voči orgánom a aparátu Európskej únie nesúhlasne s tým, čo považujú za nesprávne a čo sa nepáči našim občanom, a budem veľmi rád, ak by sme takéto konkrétne veci, že sme proti zrušeniu práva veta pri rozhodnutiach, ktoré vyžadujú súhlas všetkých členských štátov, súhlas, výborne, lebo vieme, že Európska únia sa snaží toto obmedzovať a prenáša to všetko do svojich rúk, takže Brusel akoby chcel rozhodovať len o všetkom on, proti porušovaniu subsidiarity, výborne, neodôvodnené presúvanie kompetencií na Európsku úniu.
Tak budem skutočne rád, aby naša vláda a naši zástupcovia toto strážili na európskych stretnutiach. A proti rušeniu rozhodovania v inštitúciách EÚ, kde je potrebný súhlas všetkých. Tak toto si budem vážiť, pretože ako bývalý poslanec Európskeho parlamentu za Slovensko som toto pozoroval a naozaj mi nie je blízky ten koncept Euro Deepening Union a nechcem, aby to tak bolo, myslím si, že Slovensko nemá byť len jednou z kolónií Európskej únie, ale že máme byť zvrchovaným, pevným členom, takými, ktorí vedia zachovávať svoje národné tradície a nebude to len nejaký okres v Európskej únii.
Migrácia. Podľa programového vyhlásenia vlády tu chce zohľadňovať slovenské záujmy, a toto potrebujem vedieť, že čo to teda je. Nič sa tu nehovorí, iba to, že nechceme povinné kvóty na migrantov, dobre, toto je volanie, ktoré vypočula vláda od všetkých ľudí na Slovensku, od veľa tých kričiacich ľudí na Slovensku, v poriadku. Čiže nechceme povinne nikoho prijať a chceme teda dobrovoľne prijať? A toto by som chcel vedieť, že akým spôsobom sa toto rieši, či budeme schopní pomáhať a keď prijmeme, tak koľko a koho prijmeme.
Pamätám si podobnú diskusiu pred rokmi a vtedy sme otvorene hovorili, ako tu nechceme nikoho, nechceme nikoho, ale predsa pán minister Kaliňák vtedy našiel cestu potichučky a pomohli sme Rakúšanom, že sme prijali dosť, neviem, či okolo tisíc ľudí, ktorí boli ubytovaní v Gabčíkove, vybavovali sme pre nich celý ten dokladový proces a potom sme ich vrátili. A potom som si všimol, že potichu sa stiahli tie hroziace sankcie voči Slovensku.
Tak dobre, keď takúto politiku vie robiť naša vláda, ale chcel by som tu vidieť tie odpovede, že čo chceme. Ani nechceme represie platieb za neprijatie, dobre. A teraz odpoveď, chce a vie vláda predložiť v Bruseli nejaký protinávrh? Aký? Aký spôsob navrhne Slovensko ako alternatívne riešenie v oblasti migrácie? Máme niečo pre krajiny pôvodu? Sme schopní až takto zasiahnuť, že budeme pomáhať niečo riešiť v Sýrii alebo v afrických krajinách, ktoré utekajú k nám? Alebo má nejaké iné riešenie na území Európskej únie, potom aké? Aby to bolo konkrétne. Lebo doteraz vidíme len také tie represívne zložky na hranici, videli sme, takmer by som povedal, to vojenské divadlo na hraniciach s vodnými delami, nikto tam neprišiel, ale že ten, my sem nikoho nepustíme, policajti, vojaci, technika, ale toto nie je nové.
Spomínate si, že v roku 2012-2013 nám minister vnútra Kaliňák, vtedajší, pompézne predviedol akýsi zvláštny plot. Ja si na to pamätám, to bol taký videospot, ako išlo veľké auto a špeciálny plot sa vysúval z korby, a to mala byť nejaká fyzická zábrana. Tento projekt stál veľa peňazí a čo viem, tak sa to nikdy nepoužilo. Takže to bolo akože proti migrantom na hranici. No ale toto sa mi zdá slabé a chcel by som vidieť tieto odpovede.
Je tam dobrá stať o V4. Ja vítam tieto vyjadrenia. Považujem V4 za výborný koncept. Som za presadzovanie spoločných záujmov našich krajín v stredoeurópskom priestore. Možno by som rád, keby vláda podporila myšlienku, vieme si predstaviť viac podporiť to V4 plus, iniciatíva pribrať ďalšie štáty. Potom je tam dobrá vec – vzťahy a priblíženie sa českých a slovenských mladých ľudí. No a tuto mám ale otázky. Keďže vieme o odlive našich už študentov, nám už odchádzajú mladí ľudia zo Slovenska do českých škôl a následne ostávajú tam aj pracovať. Má vláda plán, ako toto dokáže zmeniť? Veď toto chceme zmeniť a tuto je obrovská možnosť. Sú tu kroky k takému zvýšeniu kvality našich vysokých škôl a možnosti zvýhodnenia podpory zamestnanosti mladých ľudí, že už pri nástupe do práce budú zvýhodnení, aby to bolo tak príťažlivé, že ostanú na Slovensku aj pracovať a máme veľkú možnosť, že neodídu do Čiech alebo do zahraničia?
Iná moja otázka. Ako podporí vláda zdecimovanú a zmenšujúcu sa slovenskú menšinu v Maďarsku? Na čo im prispejeme? Čo im dáme? Podporíme nejaké aktívne fungovanie slovenských škôl v Maďarsku? Ja viem, že toto je vážne podhodnotené a že slovenská vláda akoby to vôbec nezohľadňovala. Tí Slováci sa cítia v zahraničí opustení. Vieme podporovať slovenské folkové festivaly v Rumunsku, v Maďarsku? Koncerty umelcov? Dostaneme napríklad aspoň do prihraničných turistických sprievodcov napríklad ako je región širšej Budapešti po Ostrihom texty v slovenčine? To by bola dobrá podpora. Zahraniční Slováci, máme ich v USA, v Kanade, Argentína, Veľká Británia, Brusel, Francúzsko, Rumunsko, Maďarsko, Rakúsko, ale takmer nič sa tu o nich nepíše. Zo skúseností viem, že pociťujú, napríklad že nevedeli dostať ani len učiteľa slovenčiny. To mi povedali argentínski Slováci.
Ukrajina. Vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v podpore takých riešení konfliktu na Ukrajine, ktoré budú založené na princípoch medzinárodného práva vrátane nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. No a mne tu chýba jasné odsúdenie použitie vojenskej sily na riešenie sporov medzi štátmi. Agresívna vojna Ruska voči Ukrajine. Tento konflikt tu stále je a to predsa nejde, aby v 21. storočí nejaký štát ukradol inému štátu územie.
Chýba mi tu reakcia na vyhnanie Arménov z Náhorného Karabachu. Nevidíme vyjadrenie morálneho odsúdenia útoku teroristickej skupiny Hamas na Izrael. Kresťanskodemokratické hnutie dôrazne odsudzuje terorizmus. Napríklad aj útok ISIS členov voči fanúšikom Švédska v Bruseli. Toto je mimoriadne zložitý konflikt medzi Hamasom a Izraelom, ale vieme, chceme nejakým spôsobom pomôcť? Dokážeme sa k tomu vyjadriť aspoň jasne nejakou proklamáciou?
Ďalej, chýba mi tu v programovom vyhlásení záväzok podporovať vstup Ukrajiny do Európskej únie. Pritom je v našom záujme, aby bola viac viazaná, Ukrajina bola viazaná pravidlami, štandardami EÚ, aby sme s ňou mohli aktívne spolupracovať, najmä pre rozvoj hraničiaceho východného Slovenska. Ale tu sa spomína štvorazimutová politika. Lenže čo je to? To znamená na všetky strany, s každým zadobre, fajn, lenže podľa Európskej únie, kam my patríme, je Rusko agresor a my sme v bloku krajín, ktoré dávajú sankcie Rusku, aby sme zastavili ruský útočný boj a tiež nechceme byť závislí na surovinách len z Ruska. Rozlišujeme tu teda kto je náš potencionálny, kto nás ohrozuje a kto je priateľ? Rusko sa pred časom vyjadrilo, že by rado vrátilo svoj vplyv až kdesi pred rok ´89 až po východný Berlín.
No a záverečná časť. Je tu zvýšené napätie vo svete. Tu by vláda mala podporovať medzináboženský dialóg, náboženskú toleranciu a to aj ochranu kultúrneho a náboženského dedičstva, preto je potrebné, aby vláda aktívne podporila fungovanie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre ochranu slobody a vierovyznania alebo presvedčenia a účastnila sa aktivít Európskej únie a medzinárodných organizácií v zmysle uznesenia, ktoré táto Národná rada prijala 19. 10. ´22. Proti bol len jeden poslanec. Myslím, že toto je konsenzuálna téma a za hlasovali poslanci aj SMER-u, aj OĽANO a verili sme, že toto bude uvedené v programovom vyhlásení vlády, že bude menovaný aktívny a rozhľadený splnomocnenec vlády. Prosím preto novú vládu, aby najmä ministerstvo zahraničných vecí podporilo náboženskú slobodu a toleranciu a venovalo tomu zvýšenú pozornosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem reagovať s faktickou na pani Remišovú, aj keď teda po dvoch hodinách už asi aj sme pomaly zabudli, o čom jej príspevok bol. Ale chcem teda zareagovať na rodičovský dôchodok.
Naozaj súčasná vláda tým, že chce siahnuť na rodičovský dôchodok, tak dôchodcov, najmä teda rodičov chce obrať o peniaze. My sme veľmi radi, že tento rodičovský dôchodok sa dostal ako ústavný zákon, pretože ho vnímame ako silný prvok medzigeneračnej solidarity, ako aj stabilizujúci dôchodkový systém. Ale chcem povedať, že tam vidíme jednu takú krivdu, a to najmä pri rodičoch, ktorí majú zdravotne znevýhodnené deti, a my budeme presadzovať, aby aj títo rodičia dostali rodičovský dôchodok.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, podpredseda, za slovo.
Pani kolegyňa, veľmi si vážim, že ste vystúpili, veľmi si vážim, že zastupujete komunitu, ktorej hlas je potrebné, aby bolo počuť, lebo to nie je len v Národnej rade, ale aj to je vo veľa inštitúciách na Slovensku, je problém s tým, aby ste mali bezbariérové prístupy a nie je to len o bezbariérových prístupoch, ale je to, ako si spoločnosť váži vás všetkých, čiže ak budete čokoľvek potrebovať z vašej strany, vám vždycky budeme radi pomáhať. Držte sa, všetko dobré. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za tento príspevok. Mňa trošku mrzí, že aj Národná rada nie je upravená tak, aby ste mohli vystúpiť tak, ako všetci rečníci. (Potlesk.) Možno by som poprosil, ak by bola možnosť, aby sme (reakcia z pléna), je to upravené, ale neviem, ak by bol člen vlády alebo nejaký iným spôsobom, či by sa vedel pohybovať po tomto priestore. Neviem, či sa to dá. Ja som to chcel takto dať len do diskusie, viete, aby sme sa ako spoločnosť naozaj zameriavali aj na ľudí, našich občanov, aby sme boli vnímaví a citliví aj na tieto oblasti. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, chcel by som zareagovať na pána predrečníka, pána Deja. Som rád, že ste toto pripomenul vládnej koalícii a nie, nie sú to len mladí, ročne nám odchádza zo Slovenska okolo tritisíc ľudí. Jednak sú to tie najšikovnejšie mozgy, ale takisto aj remeselníci, opatrovateľky, zdravotné sestry, lekári a ak toto nezastavíme, tak potom nebudeme produkovať na Slovensku to, čo bude potrebovať naša krajina, aby sme sa najprv uživili, aby, aby sme zachovali to, čo potrebujeme, aby sme dosiahli nejaký rast. Čiže pripadá, pripájam sa k tomu a, a apelujem na vládu, aby trochu viacej reflektovala tento fakt a prijala opatrenia, aby, aby sme toto, tomuto zabránili. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec Sabo, už dávno som nepočul tak, taký dobrý prejav pri ochrane životného prostredia, ďakujem vám za to. Naozaj v Národnej rade takýto prejav chýbal a je dôležité, aby sme hovorili o ochrane. Vyzdvihujem kolegov aj, aj z koalície, že chcú viesť vecný dialóg, lebo toto je kľúčové. Toto musí byť spoločná téma aj koalície, aj opozície, lebo planétu, životné prostredie máme len jedno, iné nebude a premárnený čas bude poškodzovať, nám už nie, ale naše deti to už budú ťažko potom znášať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie môjho kolegu.
Ďakujem, Martin, že si pomenoval problémy v oblasti dopravy, tam ťa len trošku opravím, čo sa týka cestnej dopravy, lebo cestná doprava, znova, to je moja srdcovka, a tam si spomínal, že Slovenská správa ciest má takmer 1 800 mostov, ktoré sú v havarijnom stave. Slovenská správa ciest má zhruba 600 mostov, ktoré sú v stave zlý, veľmi zlý alebo havarijný stav, to znamená päťka, šestka, sedmička, a 1 100 mostov máme takisto v päťke, šestke, sedmičke, ale tieto mosty patria pod ces... na cestách II. a III. triedy, to znamená, že patria pod samosprávne kraje. Samozrejme, tieto samosprávne kraje nebudú mať veľké financie, aby mohli opravovať tieto mosty na cestách II. a III. triedy, ale treba povedať, že za to môže aj trošku štát, lebo keďže nemáme diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy sú preťažené, tak automaticky doprava sa presúva na tieto cesty II. a III. tretej triedy, samozrejme, na to sú nie stavané. Ideálne by bolo, keby sa aj vážili napríklad kamióny, ktoré prepravujú drevnú hmotu, a nedochádzalo by k poškodzovaniu týchto mostov.
Čo sa týka tých 600 mostov, Slovenská správa ciest, čo má v správe, tak na to by sme potrebovali zhruba miliardu eur, čo je obrovská suma a nehovorím o tých ďalších mostoch, 1 100 mostoch. Spomeniem napríklad most ponad Oravskú priehradu, potrebujeme rekonštruovať, ktorý je v šiestom stupni a VÚC-ka potrebuje na opravu tohto mostu až 20 miliónov eur, to je neskutočná suma a VÚC-ka na to peniaze nebude mať, tak dúfam, že štát bude musieť pomôcť, lebo, ako som spomínal, tieto cesty dvojky a trojky a tieto mostné objekty sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)