Videokanál klubu

Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja vždycky so záujmom počúvam svojich, by som povedal, skúsenejších a starších kolegov, ktorí naozaj sa snažia veľa vecí naozaj v tomto pléne povedať. Ja som človek, ktorý má rád vecné veci, a teraz takisto aj v tejto rozprave sa budem snažiť vecne vystupovať a, aby sme naozaj porozumeli tomu, čo tu, o čom sa tu bavíme, lebo myslím si, že veľa z nás si pletie dve veci a je možno trošku chybou aj ministerstva, že spojilo dve veci dokopy, lebo kategorizáciu nemocníc musíme vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Za tým si stojím, lebo ak sa to nespraví teraz, tak bude problém s tým, že kate... nemocnice prvého typu, ktoré mali byť urobené už v roku 2022, neboli spravené a hrozí nám to, že tie nemocnice jednoducho nebudú môcť právne, ani poisťovne ich nebudú môcť zazmluvniť poskytovať zdravotnú starostlivosť. A to je, myslím si, na skrátené legislatívne konanie.
Problém je v tom, že toto mali riešiť, toto sa malo riešiť už dva roky predtým. Dva roky sa tu naozaj čakalo a ja teraz by som hovoril zo svojej pozície, že som to dva roky riešil s predchádzajúcimi ministrami a mám pocit, že sa to hádzalo jak keby na stenu, jak sa vraví, že hrach na stenu hádzal, že sa to neriešilo. A tento problém, teraz sa nezastávam pani ministerky, ale poviem, ako to je, že ona tento problém, čo sa týka opti... kategorizácie nemocníc a optimalizácie siete nemocníc, zdedila. A ona to musí posunúť.
Takže aby som bol vecný, vláda, som čítal, že vláda Slovenskej republiky pri predkladaní tohto skráteného legislatívneho konania k zákonu č. 540 odôvodňuje potrebu prijatia novely zákona z dôvodu zabezpečenia práva na ochranu zdravia ako ústavného práva vyplývajúceho z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky. Znie to dosť všeobecne, ale vážne zároveň. Ak skutočne ide o akútnu potrebu, treba chrániť ústavné práva, preto jej požiadavka na skrátené konanie mala byť legitímna. Uvedený návrh zákona odstraňuje chybu súčasnej platnej legislatívy. Tak sa to uvádza v texte.
Uvedený návrh zákona vôbec neodstraňuje chybu súčasnej právnej úpravy, ale odstraňuje nekonanie predchádzajúcich ministrov. Treba to otvorene povedať, tak to je, to je holý fakt. To, že už dva riadky nižšie priznáva aj súčasná vláda, opäť citujem: "navrhovaná právna úprava upravuje možnosť ministerstva zdravotníctva vydať rozhodnutia, ktorými sa má zabezpečiť dostupnosť a kontinuita poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a ktorých vydanie pre absenciu predošlej praxe v súvislosti s kategorizáciou ústavnej starostlivosti nebolo v zákonnej lehote realizované". Jednoducho, my máme päť kategórií nemocníc. Máme päťku, ktorá je vysoko špecializovaná nemocnica a jednotku kategórie, ktoré sú regionálne nemocnice, kde sa riešia starostlivosť o dlhodobo chorých, jednodňové výkony, rehabilitácie. Poznáme ich z našich malých okresných miest. Tam sa tie nemocnice nachádzajú.
Ministerstvo zdravotníctva spravilo prvý zoznam 31. januára 2022. A druhý zoznam mal byť zverejnený 31. októbra 2023. To sa nestalo, hej? To treba otvorene povedať. To sa nestalo. Preto ten, preto je toto skrátené legislatívne konanie podľa mňa v poriadku. A je dobré, že sa, že sa to ide teraz robiť, lebo ak sa to nestane, týmto skráteným legislatívnym konaním, budeme naozaj mať nemocnice, ktoré nebudú patriť do žiadnej kategórie, hej, ide o nemocnice okresné prvej kategórie. Ak by nedošlo narýchlo k prijatiu zmeny zákona rozhodnutých o týchto nemocniciach do 31. 12. 2023, tak tieto nemocnice by po právnej stránke v kontexte reformy siete nemocníc pravdepodobne od nového roka prestali existovať. Preto je to legislatívne konanie v poriadku.
V čo ja vidím problém, že sa spájajú dve veci a nevidím návrh na skrátené legislatívne konanie, čo sa týka čakacích dôb. Tam vidím naozaj obrovský problém. A toto si myslím, že to skrá... nemal by tento zákon tak ostať, takisto byť spojený, preto takisto, aj čo povedala pani, pán poslanec Dostál aj pani poslankyňa Cigániková, mali by sme to prerokovať až v decembrovej, v decembrovej, v decembrovom rokovaní, lebo sa to naozaj musí odborne a jasne vysvetliť, čo sa momentálne teraz jednoducho nedeje.
Reforma nemocníc je naozaj kľúčová téma a je potrebné, aby sa naozaj spravila, či to budeme volať optimalizácia siete nemocníc, alebo ako chcete, je potrebná, lebo naozaj bez tejto reformy sa jednoducho v zdravotníctve zdravotníci, ľudia a v konečnom dôsledku pacient, nikam nepohneme. Jednoducho tí pacienti potrebujú vedieť a potrebujú od nás vedieť signál, že vieme tieto veci riešiť a vieme ich hlavne riešiť odborne. Nie nadávať si, ale riešiť ich odborne. Reforma nemocníc bola vytvorená preto, aby sa pacient dostal včas ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Na tom trvám a verím tomu, že tuná v tomto pléne sa budeme baviť čisto odborne k tejto téme.
V čom ale problém vidím, jak som vravel, je posunutie čakacích dôb o rok. Ja takisto súhlasím s názorom aj mojich kolegov, ktorí tu už boli predrečníci, že poisťovne mali dostatok času, aby sa to zrealizovalo a myslím si, že čakacia doba o rok posunutia je podľa mňa veľmi neskoro. Z praxe, nebudem hovoriť o onkologických pacientoch, poviem klasický príklad z praxe, ktorý podľa mňa každý jeden z nás pozná. Ja mám vo svojom okolí troch kamarátov, ktorí sú po štyridsiatke, začali mať problém pri športovaní s bedrovými kĺbami, boli u svojho doktora a doktor im povedal, že musia sa nechať operovať na, výmena bedrového kĺbu totálna. Keď poviem také čakacky, čakačky, ktoré dostali, takže... Jedna nemocnica 881 dní. Druhá nemocnica 892 dní. Ďalšia nemocnica 712 dní. Poviete si, dobre, veď on môže nejak fungovať, môže nejak žiť. Ale sú to dva roky, kde ten človek berie tabletky, prežíva bolesť, nemôže športovať so svojimi deťmi, nemôže chodiť na výlety so svojou rodinou. A to všetko mu naozaj spôsobuje diskomfort a tieto čakacie doby to mali odstrániť. V tom ja naozaj vidím problém, že sa nezrealizujú a že ich odkladáme až o rok.
Preto by sme sa naozaj mali, aj, pani ministerka, na to mali zamyslieť, že či sa to nedá náhodou skrátiť o pol roka skôr alebo nejako iným skorším termínom. Aj na zdravotníckom výbore analytici hovorili, že je to možné, že sú pripravení to urobiť o pol roka. Preto by som aj, pani ministerka, vás možno z tejto strany vyzval, aby sme to skúsili ešte viac urýchliť, lebo naozaj, že ja sa bojím, že ak teraz schválime to predĺženie o rok, že sa to, ten zákon dá celý do stratena a si myslím, že s tým ani Kresťanskodemokratické hnutie, ani my poslanci, ktorí sme v zdravotníckom výbore, nemôžeme súhlasiť, lebo naozaj na konci dňa musí byť spokojný pacient a ten môže byť len vtedy, keď naozaj dostane včas zdravotnú starostlivosť, aj operácie, aj veci a nebude čakať 892 dní na výmenu bedrového kĺbu, ale menej, lebo naozaj že sú to, ja poviem zo svojej skúsenosti, mladí ľudia, ktorí majú 42 rokov, chcú športovať, chcú pracovať, chcú tráviť čas so svojou rodinou a nemôžu.
Čiže ako som povedal na začiatku, vidím tu dve rozdielne veci. Skrátené legislatívne konanie o OSN-ke (o optimalizácii siete nemocníc, pozn. red.) je v pohode, ale spojilo sa to s čakacími dobami a za to jednoducho nemôžeme v takomto znení to podporiť. Preto by som bol rád, keby sa to naozaj rozdelilo a prešlo tak isto, ako navrhovali kolegovia, až do tretieho čítania na december.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. K tej vecnej rovine sa vyjadríme, takže nebudem k tomuto hovoriť.
Ja by som len pripomenul aj kolegyni Cigánikovej, že áno, urobili sa chyby aj počas vládnutia predošlej garnitúry, to priznávam. Ja by som vám len chcel pripomenúť, alebo tebe, Janka, pripomenúť, že jeden jediný minister, ktorého si ty mala rada a s ktorým si chodila fajčiť pred ministerstvo zdravotníctva, bol Vladimír Lengvarský. A tu treba jasne pomenovať, kto za tento sklz môže a toto je skutočne to meno, ktoré malo lídovať celú OSM-ku a malo lídovať to, čo teraz tuná prekladáme. Takže ak si všimnete a pozrite si to, aj dohľadajte spätne dozadu, ako reagovala SaS-ka aj konkrétne Janka Bittó Cigániková na tohto ministra, ktorý skutočne zlyhal, ale podľa SaS-ky, Janky Bittó Cigánikovej, našich analytikov, pána Smatanu a ďalších, bol jeden z najlepších ministrov, dali mu dokonca známku jedna mínus, že bol vynikajúci, takže poprosím, v tejto, bohužiaľ, musím to takto skonštatovať, nie vecnej rovine, aby sme hľadali naozaj aj zodpovedných.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani ministerka, vážený pán minister, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh na schválenie skráteného legislatívneho konania, dokonca dvoch zákonov, a na ďalšej schôdzi bude takýto návrh opäť. Je nás tu veľa začínajúcich poslancov a tak som si pozrela, ako sa vlastne toto skrátené legislatívne konanie líši od riadneho legislatívneho procesu a ako zákon upravuje jeho používanie. Kým to rozoberiem popri právnej stránke, tak taký základný exkurz. Najviac zákonov schválených mimo štandardný legislatívny proces bolo za vlád od roku 2020 do októbra roku 2022, ktoré prijali celkom 403 zákonov, z nich až 97 bolo schválených v skrátenom legislatívnom procese, čo je takmer 25 %. Na ospravedlnenie slúži len to, že naozaj celé toto obdobie bola mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou a neskôr s vojnou na Ukrajine.
V rokoch 2012 až 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 5,27 %, čiže 26 zákonov a taktiež tomu bolo aj v ďalšom období za druhej vlády, teda za tretej vlády pána Fica a vlády pána Pellegriniho. Od roku ´16 do roku ´20 vtedy to bolo taktiež 26 zákonov, a to bolo 5,8 %.
Pozrela som sa teda, že čo na to hovorí takáto brožúrka, aj keď nemala by som ju tu ukazovať, ale všetci sme ju dostali do rúk. Je to zákon 350/1996, rokovací poriadok, a priamo § 86, pardon, 89 odkazuje na skrátené legislatívne konanie. Môj príspevok alebo pre môj príspevok som sa inšpirovala na portáli právnenoviny.sk, ale taktiež aj VIA IURIS a taktiež aj v ďalších, ale to poviem, keď budem hovoriť.
Takže dovolím si teraz zacitovať z Právnych novín: "Nie vždy je možné pri tvorbe noriem zohľadniť všetky pripomienky strán a často treba hľadať kompromisy na politickej pôde. To platí viac, ak ide o predpis, ktorý by sa týkal citlivej témy, alebo by mal za následok zníženie alebo zvýšenie životnej úrovne obyvateľov krajiny v krízových časoch. Zákonodarca teda myslel aj na tieto okolnosti, ak by bolo potrebné prijať právnu normu, ktorá by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti. V takýchto prípadoch je možné obísť klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami a nahradiť ho skráteným legislatívnym konaním." Upravuje to teda, ako som spomínala, zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, a to konkrétne § 89. "Skrátené legislatívne konanie možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada Slovenskej republiky sa môže uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
V tejto súvislosti boli prijímané napríklad zákony, ako som už spomínala, počas pandémie COVID-19.
"Skrátené legislatívne konanie, teda proces, ktorý by mal byť používaný výlučne v situáciách skutočného ohrozenia. Tieto situácie boli dôvodom jeho vzniku a jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe zákonov, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadenia zákona. Potrebná diskusia, pripomienky, proces normotvorby nie je náhodou nastavený tak zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastniť sa na tvorbe spoločných pravidiel a kontroly ich prijímania. Je veľmi jednoduché odstrániť tieto prekážky krytím sa za ochranu ľudských práv, ohrozenia štátu alebo hospodárskymi škodami, ako to neraz robia politické strany práve z dôvodu širokého vnímania týchto pojmov. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k týmto postupom a pretlačovaním zákonov, ktoré si želá vláda bez ohľadu na zbytok verejnosti, vždy v minulosti viedlo k premene demokratického štátu na štát autoritársky."
Toľko citácia z právnych novín.sk a ďalej budem pokračovať citáciou z VIA IURIS, ktorý, ktorá o tomto hovorí toto:
"Zákon o tvorbe právnych predpisov jasne uvádza, že vynechať inak povinné pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci" či ľudsk... "či verejnosti, možno iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie."
Ďalej pán Podmanický v Právnom obzore č. 95 z roku 2012 hovorí toto: "Inštitút skráteného legislatívneho konania opäť upravuje § 89 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia sa skrátené legislatívne konanie môže použiť pri rokovaní o návrhu zákona v prípade, keď použitie tohto inštitútu navrhne vláda a zároveň ide o mimoriadne okolnosti, za ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Ide teda o tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, teda musí byť najprv podaný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie." Táto podmienka splnená bola, ďalej musí existovať, musí byť prítomná existencia mimoriadnych udalostí. Tu si dovolím povedať, že táto podmienka splnená nie je. A ďalej je to existencia ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Sami si dajte odpoveď na otázku, či táto podmienka splnená je.
Okrem toho pán Podmanický píše: "Skrátené legislatívne konanie môže byť použité aj v prípade, keď o jeho použití rozhodne Národná rada Slovenskej republiky z dôvodu, že existuje rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov a toto rozhodnutie si vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V skrátenom legislatívnom konaní sa neaplikujú viaceré ustanovenia, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá pri riadnom legislatívnom procese. Napríklad nevyžaduje sa, aby poslanci dostali príslušné písomné materiály k prerokovanému bodu aspoň 24 hodín pred konaním rozpravy. V skrátenom legislatívnom konaní neplatí ani povinnosť doručiť návrh zákona poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Taktiež neplatia ustanovenia, podľa ktorých nesmie byť lehota na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia a lehota na rokovanie o návrhu zákona v druhom čítaní nesmie byť kratšia ako 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. V skrátenom legislatívnom konaní neplatí ani zákonná podmienka, že hlasovanie o návrhu zo spoločnej správy výborov, respektíve o návrhoch podaných priamo na schôdzi pléna, sa koná najskôr na druhý deň po ich podaní. Rovnako nie je v skrátenom legislatívnom konaní potrebné dodržať podmienku, že ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení. Takisto nie je potrebné odkladať hlasovanie o návrhu zákona ako celku v prípade, že v treťom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy a existuje návrh na odloženie hlasovania. Všetky tieto opatrenia, ktoré patria k skrátenému legislatívnemu konaniu, smerujú k tomu, aby sa zabezpečila rýchlosť a efektívnosť pri schvaľovaní príslušnej právnej normy, ktorá podlieha režimu skráteného legislatívneho konania. Zákonodarca priamo v dôvodovej správe k zákonu o rokovacom poriadku uvádza, že sa môžu vyskytnúť mimoriadne situácie, kedy je potrebné schváliť lehoty, ktoré legislatívny proces v riadnom konaní považuje za neprekročiteľné. Zákonodarca zároveň predpokladá, že Národná rada Slovenskej republiky bude skrátené legislatívne konanie využívať len ako výnimočný nástroj."
V podstate je to, čo mám pripravené, by som znova len zopakovala a naozaj sa ospravedlňujem skúseným poslancom, ktorí tu už sedia niekoľko volebných období, ale naozaj nováčikov je nás viac ako polovica, tak si myslím, že je to aj pre nich užitočné. Takže ešte raz len zopakujem záver. Potrebu a vážnosť prijatých noriem v skrátenom legislatívnom konaní podčiarkuje tretí odsek § 89 zákona, ktorý pri jeho použití odstraňuje určité obmedzenia. Skrátené legislatívne konanie nevyžaduje doručenie písomností slúžiacich ako podklady pre rozhodnutie poslancov najneskôr 24 hodín. Takisto takýto zákon nemusí byť zverejnený na webovom sídle Národnej rady najmenej 15 dní a odpadáva aj lehota na prerokovanie návrhu v riadnom legislatívnom procese, ktorá by nesmela byť kratšia ako 30 dní.
Na záver by som len povedala, panie poslankyne, páni poslanci, snažila som sa vám vysvetliť, kedy je vhodné použitie § 89 rokovacieho poriadku, no a to, či to spĺňajú aj zákony, ktoré budú zaradené do programu tejto schôdze, to už, prosím, posúďte sami.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, nová vláda veľa hovorí o tom, že chce upokojiť spoločnosť a priniesť novú politickú kultúru. Doteraz však z tohto neurobila nič. Programové vyhlásenie vlády zverejnili pár hodín pred začiatkom rokovania v parlamente a prvé návrhy, s ktorými vláda prišla do parlamentu, sa majú prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Prepáčte, pán minister, som si vás nevšimla. Momentálne to však pripomína známy výrok ´vyhraj voľby, môžeš všetko´. Skrátené legislatívne konanie možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Takto znejú pravidlá a teraz si dovolím citovať to, čo bolo napísané v programovom vyhlásení vlády.
"Jedným z hlavných predpokladov udržateľného hospodárskeho rastu a nízkej miery nezamestnanosti je legislatívna stabilita prostredia. Vláda si kladie za cieľ zásadne zvýšiť stabilitu podnikateľského prostredia, a to obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania a zabránením obchádzania diskusie so sociálnymi partnermi formou účelových návrhov zákonov bez riadneho zhodnotenia vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvu na podnikateľské prostredie či sociálne vplyvy."
Reči sa hovoria a chlieb sa je. Takto je to aj s vašimi záväzkami, ktoré ste si sami napísali do programového vyhlásenia vlády a hneď v deň jeho schvaľovania pri prvej možnosti to ignorujete. Takýmto spôsobom prijímať tak závažné rozhodnutia narúša predvídateľnosť aj dôveru v štát a jeho fungovania. Posledné roky ste kritizovali, keď niekto prišiel so skráteným legislatívnym konaním a boli ste proti tomu, aby sa takéto návrhy predkladali. No hneď ako ste sa dostali do vlády, tak popierate svoje slová a idete prekladať takého návrhy zákonov. Pán podpredseda vlády Taraba nám už dokonca oznámil, že parlament čaká legislatívna smršť a asi tiež v takomto podobnom skrátenom legislatívnom konaní.
Preto sa vás teraz pýtam, budú predložené zákony na prospech ľuďom, alebo na prospech vám? Bude mať odborná verejnosť možnosť o nich diskutovať, alebo sa bojíte diskutovať? Budú mať vôbec médiá možnosť o týchto zákonoch informovať? Vaše prvé kroky vzbudzujú naozaj veľké obavy. Nie sú kompatibilné s tým, čo píšete v programovom vyhlásení vlády, a len ukazuje to, akým štýlom chcete vládnuť.
My v KDH sme presvedčení o tom, že zákony by sa mali prijímať v klasickom legislatívnom konaní a tak, aby sme mohli o nich diskutovať, ale aj aby sa k nim mohla vyjadriť odborná verejnosť.
V programovom vyhlásení vlády hovoríte, že skrátené legislatívne konanie kriví legislatívny proces. Prestaňte ho teda kriviť a začnite dodržiavať svoje slová.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení členovia vlády, vážený pán premiér, vážený pán predseda Národnej rady, kolegovia, kolegyne. Toto programové vlád... programové vyhlásenie vlády sa nám zdá z pohľadu KDH málo ambiciózne. Je málo konkrétne a vieme aj prečo. Nie je to také jednoduché, keď vyskladať dobré programové vyhlásenie vlády, keď dve z vládnych strán nemali takmer žiaden volebný program. Chýbajú nám konkrétne ciele, merateľné ukazovatele a vláda nám nepovedala, odkiaľ chce na tieto opatrenia vziať finančné prostriedky, pokiaľ chce kryť všetky tieto veci. Na základe toho ani nebudeme vedieť, odkiaľ vláda bude bilancovať o štyri roky svoj program a to, čo sa splnilo.
Mňa dosť desia slová ´silný štát´. Všade vo vyspelých krajinách znie silný občan, až vtedy silný štát, tu to je naopak, toho sa obávam. Ak nebudeme mať silných obyvateľov Slovenska, nebude ani silný štát. Tu to je prehodené. Aj napriek tomu sme tam našli dobré veci a vďaka, že tam sú, či už je to decentralizácia eurofondov na regióny, to je dobrá ambícia a nebojím sa povedať, že to podporíme, ak to bude riešené aj tu v parlamente. Nebojíme sa povedať ani to, že ak dôjde k rokovaniu o zmene volebného zákona, tak zaň zahlasujeme, mali sme to v programe. Sú tam aj dobré veci. Ale ako celok Kresťanskodemokratické hnutie tento program alebo toto programové vyhlásenie vlády jednoducho nepodporí a nezahlasujeme zaň.

Pozdravujeme pekne.
Pán Szalay, vravíte, že programové vyhlásenie vlády nie je celkom konkrétne a v istom zmysle, že je to v poriadku. Ja si dovolím jemne protirečiť. Ak sú tam slovesá, že zváži, vláda prehodnotí, podporí, sú to síce pozitívne veci, ale nenaznačujú žiadny ťah na bránu. Podobne ako zdravotníctvo ja si myslím, že školstvo má byť premiérska téma, lebo je desaťročia podhodnotené. Padajú tu slová o tom, že ako sme zohnali miliardy, my sme dali týmto toľko miliárd, tamtým toľko. My tie peniaze nemáme, my, my ich netvoríme, tvoria ich pracujúci ľudia, my ich len rozumne prerozdeľujeme a ja by som očakával aspoň v časti školstvo, pán minister, keď už ste tu, že aspoň jeden konkrétny strednodobý záväzok, že tie peniaze na konci volebného obdobia budeme rozumne prerozdeľovať tak, aby do školstva išla z nášho HDP aspoň taká časť ako v okolitých krajinách.
Tie krajiny, ktoré chcú byť úspešné v tejto oblasti a nielen v školstve, ale následne vo vede a výskume, dávajú z HDP do školstva okolo 6 %, to je celá Škandinávia napríklad. My sme na úrovni 4,6. Priemer Európy je 5,1. Aspoň tento jeden konkrétny míľnik keď bude v strednodobom výhľade, tak vtedy vám budem držať palce a zo všetkých síl pomáhať, ale toto tam skrátka potrebujeme dostať, lebo zváži, podporí, zamyslí sa, to sú príliš nekonkrétne slovesá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ja by som tiež chcela zareagovať na pani poslankyňu Škopovú. Veľmi pekne vystihla to, že naozaj sociálny program tvorí len necelé štyri strany programu, vládneho programu. Pritom hovoríme o sociálnej vláde. Ja by som sa zamerala na rodičovský príspevok, pretože my ako strana sme ho už v minulosti, možno pred pätnástimi rokmi presadzovali, vtedy sme to mali nazvané ako program o troch grošoch. A to, čo si možno táto vláda neuvedomuje, je práve to, že ak chceme motivovať mladých ľudí, aby neodchádzali do zahraničia, aby ostali pracovať na Slovensku, lebo len tak budú môcť prispievať svojim rodičom cez odvody, tak práve tým, že to zrušíme, tak vlastne celé sa to minie účinku. Siahnuť na asignačnú daň 2 % a povedať, že dieťa si vyberie, či podporí otca, matku, alebo prispeje svojmu dieťaťu na školu, školné, prípadne zdravotne postihnutému dieťaťu, prípadne nejakej ce... centru voľného času, tak je naozaj veľmi nezodpovedné, pretože ten balík tvorí možno len desatinu percent z toho, čo by mali dostať rodičia pracujúcich detí. Táto dávka je z môjho pohľadu veľmi dôležitá, pretože motivuje ľudí pracovať a o to nám všetkým ide, aby sme pracovali a tvorili hodnoty, lebo iba tak posunieme Slovensko dopredu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Tankó komentoval vo svojom príspevku možnosť vytvárania príležitostí zamestnávania, zamestnania sa Rómov, aj tých s nízkou kvalifikáciou. Hľadal som, poviem, že márne, v programovom vyhlásení vlády nevyhnutné medzirezortné riešenie tohto problému a, samozrejme, v 21. storočí absolútne absurdné a neakceptovateľné situácie Rómov v osadách. Toto riešenie musí byť medzirezortné, pretože ľudia, či už sú to z majority alebo z minority, Rómovia, každý proste potrebuje, ak sa chce začleniť do spoločnosti, prácu, potrebuje zdravotnú starostlivosť, potrebuje starostlivosť o deti, to znamená školstvo, a potrebuje tiež aj mať jednoducho kde bývať. No také, takéto medzirezortné aktivity, ktorých som bol osobne svedkom, som v PVV nenašiel. O to viac mi je ľúto, že človek, ktorý bol nositeľom takejto aktivity, splnomocnenec Janko Hero, bol bez náhrady na prvom zasadnutí vlády odvolaný. Tento muž spolu s ľuďmi, ktorým ležal úprimne na srdci osud Rómov, spolu so starostami niektorých obcí, firmami, ktoré zamestnávajú Rómov a pomáhajú im z osád dostať sa do civilizovaného spôsobu života, starajú sa o ich deti, ktorí im poskytujú zdravotnú starostlivosť, aj inú starostlivosť cez práve mimovládne organizácie, tak títo ľudia, ktorí sa dali dokopy, aby spoločne riešili multirezortne životnú situáciu, neakceptovateľnú, Rómov, nenachádzam v PVV-čku pokračovanie týchto aktivít.
Bolo mi cťou práve pána poslanca Viliama Tankóa oceňovať ako minister školstva v Národnom tenisovom centre medzi športovcami roka a je mi cťou, že som jeho kolegom v parlamente. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefunko, dávno som nepočul prejav tak humorne, slušne povedané, naozaj ďakujem, dá sa to naozaj kultivovane. A k merítku veci, páčila sa mi naozaj jedna myšlienka, keby sa zo všetkých strán zobrali tie dobré veci, aká by sme boli dobrá krajina, keby sme to pretavili do, naozaj do zákonov, do riešení pre našu krajinu a toto by bola veľká vec, keby sa to podarilo. Ďakujem vám za váš veľmi slušný, humorný a veľmi odborný prejav.