Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, budem sa opakovať a budem to robiť pomerne často, ale ak náš štát dokáže adresne peniaze vyberať, mal by ich dokázať aj adresne dávať. Som za pomoc ľuďom, ktorí sa ocitnú z rôznych dôvodov v stave, kedy nie sú schopní splácať hypotéky s násobným úrokom, ale nemôže sa to diať takto populisticky a ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní. Existujú predsa jasne zadefinované legislatívne postupy, ako sme mohli vidieť aj v minulosti počas covidu, existujú aj mechanizmy odkladu splátok a iné, ktoré môžu dočasne pomôcť, kým plnohodnotne, vecne a s dátami od odborníkov nastavíme túto štátnu pomoc.
Vážený pán minister, štát by sa mal zapojiť do regulácie úrokov na hypotéky najmä s dôrazom na spravodlivosť, udržateľnosť a ochranu ekonomickej stability. To, čo ste navrhli, nie je ani spravodlivé, ani udržateľné a môžeme len polemizovať o ochrane našej ekonomickej stability. K zvýšeniu daňového bonusu ani štátneho sociálneho príspevku nemáme k dispozícii nevyhnutné analýzy iba suché konštatovania. Vládne kroky od začiatku sprevádza rýchle, populistické a neadresné plnenie nepremyslených sľubov. Namiesto zvýšenia adresného príspevku na bývanie idete rozdávať peniaze, ktoré ani nemáme. Zvyšujete už aj tak vysoký štátny dlh a poskladajú sa naňho všetci – aj nízkopríjmové skupiny, chudobní ľudia a seniori.
Nepochopiteľné je aj zneužívanie legislatívneho procesu, keď bez vecnej diskusie s odborníkmi a skupinami obyvateľov, ktorých sa to týka, dávate na stôl návrhy zákonov, ktoré si práve túto dôležitú časť diskusie zaslúžia. Zmena politickej kultúry nenastala.
Vážený pán minister, včera ste v štýle zlodej kričí, chyťte zlodeja obhajovali, že a útočili na bývalú vládnu koalíciu, vy ste utrácali, tak my môžme ešte viac. Považujem to za absolútne nevhodné. Člen bankovej rady a výkonný riaditeľ Národnej banky Slovenska pán Dvořáček konštatoval, že nárast splátok pri väčšine hypoték nebude dramatický. Podľa jeho slov situácia vyžaduje individuálne, nie plošné riešenia. Súhlasím s jeho komentárom k hypotékam, v ktorom uviedol, že dôležité je najmä diskutovať o riešení prípadov konkrétnych domácností, ktoré by sa aj v kombinácii s inými faktormi, napríklad pokles príjmu, dostali do finančných ťažkostí.
Dostali ste síce dôveru od vašich voličov, ale ste zástupcom všetkých. Preto si, prosím, pre dobro Slovenska nechajte poradiť a pozrite si aj materiál, ktorý vypracoval Parlamentný inštitút k opatreniam pomoci pre hypotekárnych dlžníkov v štátoch Európskej únie. Počúvajte odborníkov a inšpirujte sa dobrými príkladmi z praxe zo zahraničia, aj keď je tomu potrebné venovať viac času. Musíme zamedziť neadresnému rozdávaniu finančných výhod o to viac, ak je finančné krytie zabezpečené zvýšením daní, likvidáciou II. piliera alebo zvyšovaním odvodov. Toto nie je sociálna spravodlivosť, ale zneužívanie legislatívneho procesu a neprijateľný populizmus.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja k tomu poviem len toľko, že pri takýchto návrhoch, ako predložil pán Jakab, ozaj treba tiež zvážiť dosah, dosah na výber dane z príjmu fyzických osôb a aj pri samom opatrení, teda pri samom návrhu zákona treba na to hľadieť, pretože ako som spomenul, ide to na vrub samospráv a treba tam určité kompenzácie spraviť, to zase štát bude stáť nejaké peniaze.
A ďalšia vec, že tieto opatrenia budú vyvíjať len ďalší tlak na to, aby samosprávy zdvíhali dane, ktoré sú v ich kompetencii, a tým pádom vlastne zdvíhali dane pre občanov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hajkovi, že to takto vystihol všetko a poukázal na problém. Ja som tiež roky pracovala v samospráve, využívali sme Štátny fond rozvoja bývania na výstavbu mestských nájomných bytov, žiaľ, samosprávy majú dosť problém s pozemkami, takže toto možno by bolo treba riešiť.
Ale vidím tu obidvoch pánov ministrov, a tak mi nedá nepovedať, že chápem, že vláda chce pomôcť, ale prečo dvaja, keď niečo robia, tak majú rovnaký cieľ, ale nie je to to isté. Na jednej strane ministerstvo financií bude dávať daňový bonus, ktorý, ako povedal pán Hajko, postihne samosprávy, na druhej strane plošná pomoc cez ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorá nezasiahne zasa tých najslabších, o ktorých sme tu už hovorili. Takže prosím, venujme sa naozaj tým, adresne tým, ktorí to potrebujú a sú na pomoc tejto vlády odkázaní.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu.
Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém.
Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky.
Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch.
Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností?
Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda.
Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní.
Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty?
My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné.
Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku.
Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze.
Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie.
Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave.
Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne pani kolegyni Tine Gažovičovej a tiež chcem zdôrazniť, že to, že dnes vyslovujeme jednomyseľnú podporu tomuto návrhu vládneho zákona, neznamená, že nás táto téma pustila a prestala zaujímať. Naozaj nechceme zaťažovať túto váženú snemovňu detailami tohto, tejto problematiky, ale tie detaily budú rozhodujúce pre úspešnú implementáciu aj tohto zákona a ďalšieho pokračovania v starostlivosti o deti, pôjde o uplatnenie štandardov, pôjde o zabezpečenie dostatku kvalifikovaných odborných zamestnancov, pôjde o nastavenie koeficientov vo vládnom nariadení 630, pôjde o vyhodnocovanie, zber dát z informačného systému EVUPP, do ktorého vstúpili všetky tieto zariadenia prevencie a poradenstva, niektoré prvýkrát, takže je tam ešte veľmi veľa práce, ktorú budeme sledovať, a pričom chceme konštruktívne pomáhať a upozorňovať na prípadné nedostatky.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené dámy a páni, nedalo mi nevystúpiť, keďže v čase, kedy bola prinesená do tejto snemovne veľká novela školského zákona a príslušných zákonov som bol slúžiacim ministrom školstva, hoc len krátky čas, tak v tom čase som mal príležitosť naskočiť do rozbehnutého vlaku, dobiehať dokonca jeho meškanie a opravovať niektoré nedostatky. Takto pred rokom som musel novelizovať školský zákon práve kvôli transformácii zariadení poradenstva a prevencie, ako o tom hovorila pani Kalmárová. Išlo presne o personálne limity, požiadavky, ktoré stanovovali minimálny počet piatich fyzických osôb na plný úväzok alebo troch pri špecializovaných zariadeniach poradenstva a prevencie. Predstavte si, že toto sa dialo v novembri, decembri, pričom účinnosť zákona bola od 1. januára 2023. Je to typický príklad, kedy horlivosť, hoc aj s dobrým úmyslom, ak ju nesprevádza znalosť problematiky, vedie k nevykonateľným ustanoveniam zákona. Nevedel som si predstaviť, podobne ako mnoho ľudí na Slovensku, že odborníci, ktorých potrebujeme a ktorí sú zamestnaní na čiastočné úväzky aj v nejakých iných inštitúciách, dajú v tej neistej dobe rozpadu vlády výpoveď a nastúpia na plné úväzky do zariadení transformovaných prevencie a poradenstva, ktoré boli aj z politických dôvodov spochybňované, boli predmetom zbytočného politického zápasu, pretože tak ako to už bolo spomínané viackrát, tento zákon, táto úprava, myslím aj ten školský zákon, ktorý som predkladal, aj táto dnešná novela sú nadčasovou vecou, ku ktorej sa táto republika musí konečne prihlásiť. Predstavte si, že títo odborní zamestnanci v zariadeniach poradenstva a prevencie celé roky pracujú bez akýchkoľvek štandardov. Jednoducho tak, ako ktorý z nich vyštuduje na svojej vysokej škole, ako ktorý z nich sa postaví k požiadavke a k potrebe klienta, teda príde rodič s dieťaťom, referuje o ťažkostiach, ktoré má, tak tak ako sa postaví, ako si to vyhodnotí sám od seba, bez akýchkoľvek štandardov, tak to bude.
Viedlo to k takej praxi, že takému turizmu do poradní, kedy rodič obiehal jednotlivé poradne, kým nedostal tú pečiatku s tým papierom, ktorý chcel. Bola tam veľmi nízka prepojenosť spolupráce medzi školami a medzi, kde sa vlastne tie problémy prejavujú, ktoré deti majú, a medzi týmito poradňami. Nebola tam žiadna dôležitá pupočná šnúra, ktorou by všetky informácie boli pospájané a dali do obrazu. Hovorím vám to naozaj veľmi jednoduchým laickým jazykom. Predstavte si maminu, ktorá príde s dieťaťom, s ktorým sa niečo, niečo deje, ktorí sa trápia, príde do poradne a na základe svedectva dieťaťa interpretuje celú tú situáciu. Situáciu, ktorá sa odohráva v škole. Škola o tom ani nemusí vedieť. Zrazu príde do školy papier s pečiatkou, takto máte postupovať. Z môjho pohľadu odborníka na vzdelávanie to bol hrubý amaterizmus, ktorý vznikol z toho, že toto bolo za chrbtom záujmu politikov, za chrbtom záujmu tejto republiky. Podobne ako školstvo.
Jednoducho dnes je to ďalší krok k tomu, aby boli prijaté riadne štandardy, aby bolo transparentné financovanie, aby to financovanie malo hlavu a pätu, aby to nebolo naozaj iba na počet klientov, čo zvádzalo k tomu, že si zariadenia poradenstva a prevencie financované zo samospráv, z originálnych kompetencií, ktoré to nemuseli vnímať, tieto samosprávy, pri svojich problémoch ako svoju prvú prioritu. Tie to vnímali ako vec štátu, tak neposkytovali dostatočné prostriedky. Aká je na to odpoveď ľudí, ktorým záleží na svojej práci? Žiaľbohu, zvádzala k zlej praxi naháňania počtu klientov na počet bez ohľadu na to, aká by mala byť systematická starostlivosť.
Naproti tomu štátne zariadenia pracovali úplne inak. Nikam sa neponáhľali, ony boli financované najmä podľa výkonu, nie podľa počtu klientov. A táto disproporcia poskytovateľov prakticky rovnakej služby, ale principiálne iným spôsobom a za iných podmienok vo veci, ktorá je prioritou, mala by byť prioritou, je deklarovanou prioritou tohto štátu, poskytnúť každému dieťaťu vzdelávanie, maximalizovať jeho, jeho potenciálne úspešnú dráhu prispôsobením tomu, čo to dieťa potrebuje, to, čo tak jedným slovom nazývame inklúzia v tom dobrom slova, najlepšom slova zmysle chápania, tak aby sme sa posunuli niekam inam, než sme dnes aj podľa posledných výsledkov PISA.
Preto teraz zopakujem to, čo som už povedal predtým, aj poslanecký klub KDH bude hlasovať za tento zákon, nielen preto, že je to pokračovaním systematickej práce, na ktorej poli som odviedol aj ja, keď som mal tú príležitosť a česť slúžiť ako minister, obrovský kus práce, ale preto, že to je potrebné pre túto krajinu a pre deti, ktoré v tejto krajine žijú.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Áno, ja chcem oceniť to, čo povedal kolega Šmilňák, a v tom návrhu, ktorý máme na, na stole, ak vznikne nové ministerstvo, myslím, že jeho, v jeho názve sa bude spomínať aj mládež. Toto považujem za jediný prínos tohto nového ústredného orgánu štátnej správy, lebo mládež bola vždycky na vedľajšej koľaji na ministerstve školstva. Takže tiež chcem apelovať na to, pripravme takéto zmeny dobre. Ja rozumiem, že toto bol, boli plány niektorých strán v koalícii alebo je to priorita, ktorá sa dohodla na rokovaní koaličných strán, ale urobme to dobre. Nové ministerstvo sa dá pripraviť aj o rok, dajú sa vychytiť, vychytať problémy, ktoré tam sú, a urobme to dobre. Neprijímajme zákony aj v zrýchlenom konaní ešte s mnohými prílepkami a s mnohou záťažou, ktorá aj tejto vládnej koalícii v konečnom dôsledku priťaží.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, včera pán minister ste ma vyňali z kritiky, pretože ja som v predchádzajúcom volebnom období nebol v poslaneckých laviciach, a preto ste predchádzajúcu vládnu koalíciu kritizovali, že aj oni prija... prijímali veľa zákonov v zrýchlenom legi... legislatívnom konaní. Mňa učili doma úcte k autoritám, a preto ja nikdy nebudem vulgárny ani k predsedovi Národnej rady, ktorého mám v úcte, ani k ministrovi žiadnemu, ani k vám, drahí kolegovia, kolegyne, ale dovolím si protirečiť. Argument, že aj vy ste to robili, je príliš málo na to, aby, aby sme posúvali cez zrýchlené legislatívne konanie legislatívne normy bez toho, aby sme o nich odborne a vecne rozprávali.
Táto norma sa tvári, že ide zavádzať nové ministerstvo, ministerstvo cestovného ruchu a športu. KDH chce, aby šport i cestovný ruch na Slovensku fungovali, aby sa dobre rozvíjali, aby boli efektívne a všetkým nám prinášali osoh a radosť, bez pochyby. Máme na to riešenia. My sme si dali záležať na predvolebnom programe a dokonca téme športu sme venovali osobitnú pozornosť. Radi sa potom o naše skúsenosti a nápady a riešenia podelíme, ak bude o to záujem.
Vláda však predstavuje legislatívny návrh, ktorý pod rúškom ustanovenia nového ministerstva sa dotýka mnohých ďalších oblastí bez toho, aby sa o nich diskutovalo. A to my v KDH teda považujem za podvod, za podvodné konanie. Okrem vzniku nového ministerstva v oveľa väčšej miere sa v tejto legislatívnej norme hovorí o zmenách v nastavení ústredných orgánov štátnej správy. Dokonca sa hovorí o tom, že vzniknú nové. Povedzme dnes nezávislá Slovenská informačná služba sa má stať ústredným orgánom štátnej správy, to znamená, sa spochybní jej nezávislosť a podobne. Okrem toho tento zákon nelogicky pojednáva o špeciálnej výrobe, povedzme, alebo o zbrojárskom priemysle. Ja si neviem predstaviť, že by minister školstva tu prišiel so zákonom, ktorý rieši niečo v materských školách a zároveň sa dotýkal nejakej parcelácií alebo, alebo územnému plánu, alebo samospráva, alebo čohokoľvek iného. To sú nelogické veci. A nielen to, že sú nelogické, oveľa väčší problém je v tom, že takto, takéto prílepky k tomuto akože ideme ustanoviť ministerstvo cestovného ruchu a športu, tie prílepky vôbec nie sú absolútne, ale absolútne prediskutované, ony sa, my, my sme ich tam alebo vy ste ich tam skryli.
Toto je absolútne neprípustné. Každý zákon, po prvé, mal by mať svoju logiku, mal by byť súrodý. Ale po druhé, mal by prejsť riadnym legislatívnym konaním, to znamená, aby sa k nemu vyjadrili aj odborníci aj politici, aby prešiel pripomienkovým konaním u všetkých inštitúcií, ktoré sa, ktorých sa ten zákon dotýka a ktoré k tomu majú čo povedať. Samozrejme, existujú prípady, kedy treba prejsť s rýchlejším riešením, ale to sú mimoriadne situácie. Keď sú dotknuté ľudské práva, keď hrozí mimoriadna hospodárska škoda alebo, nedajbože, vojna. My sme si nevšimli ani vojnu, ani mimoriadne hospodárske škody, lebo ako-tak nám zatiaľ aj cestovný ruch aj šport funguje. A ľudské práva, prepáčte, ale tam nič také sa nenachádza.
Už včera sme sa vyjadrili, že tento zákon je pre nás neprijateľný. A keď máme byť féroví, vážené kolegyne, kolegovia, tak to rozmeňme na drobné. Rozdeľme to na viacej legislatívnych noriem, poďme sa o nich porozprávať, poďme argumentovať, odpovedzme na všetky otázky, pripravme najlepšie riešenia, potom to schváľme. My v opozícii KDH nemáme problém podporiť niečo, čo dáva logiku. Dokonca aj skrátené legislatívne konanie napríklad pri zákone 597/2003 o financovaní škôl a školských zariadení. Tam sme to posunuli a všetci sme za to zdvihli ruky, pretože tam boli naplnené, bol naplnený jeden z tých troch dôvodov. Tam hrozila hospodárska škoda, lebo tento zákon a jeho dôsledky sú naviazané na plán obnovy a odolnosti a k 15. decembru ideme žiadať o platbu v hodnote 800 mil. eur, čo je teda riadne veľká suma, ktorej sa musíme venovať, a tento, táto norma bola jednoduchá, neskrývala v sebe ďalšie riešenia úplne iných záležitostí. Toto nie je ten prípad.
Ja by som to prirovnal k stavbe domu. Nikto z nás nestavia dom bez toho, aby nemal dobre spracovaný projekt, stavebný, a kým nemá všetky stavebné povolenia. Dovolím si povedať, že táto legislatívna norma je presne také, takáto stavba domu bez prípravy a ešte sú, ešte sú tam aj skryté míny, sú tam skryté prílepky. A bez toho, aby KDH sa vyhrážalo, alebo že by bolo neúctivé, vám odkazujem, alebo vás žiadame, stiahnite túto normu. V opačnom prípade, ak v takejto podobe prejde, my požiadame pani prezidentku, aby túto normu nepodpísala. A keď ani to nezaberie a pre, prelomíte tento zákon vetom, tak zvážime ďalšie kroky, lebo tento zákon nie je súrodý a sú naňho prilepené prílepky bez toho, aby sa o nich odborne a vecne hovorilo.
A teraz k športu. Tento zákon, hoci sa tvári, že ide pomáhať športu, sa volá alebo teda ide ustanoviť ministerstvo cestovného ruchu a športu. Ja som si dal tú námahu a prečítal som si zdôvodnenia. Tak ideme posilňovať alebo ideme racionalizovať, efektívne využívať prostriedky v cestovnom ruchu, dobre, hovorím. Ideme budovať značku Slovenska ako, ako cestovnej destinácie. Ideme posilňovať kúpeľný turizmus. Výborne. Dokonca ideme posilňovať kongresový turizmus a tak ďalej a tak. Môžme čítať, zmienku o športe tam sotva nájdete, sotva nájdete. My sme tvrdili a doteraz si za tým stojíme, že, že šport nemá seriózne postavenie v našej legislatíve a je len prílepkom pri ministerstve školstva, vedy, výskumu, mládeže a športu. Málokto z nás si pamätá meno človeka, ktorý tam, tam ako, ako štátny tajomník sedí. Okrem toho v minulom volebnom období ešte existoval vládny splnomocnenec pre šport. Existoval a doteraz existuje fond na podporu športu. Ale čo neexistovalo, boli riadne pravidlá, ako bude šport na Slovensku financovaný. Vždycky to bolo predmetom handrkovania pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a my z KDH sme tvrdili, že poďme pomôcť školstvu, dajme školstvu vážnosť a tu ustanovme ústredný orgán štátnej správy, ktorý bude prioritne riešiť šport. Mohlo to byť ministerstvo, kde šport bude mať seriózne postavenie, nie ako postavenie prílepku, alebo ustanovme iný orgán štátnej správy podobne, podobne, ako to urobili napríklad v Čechách, kde majú Národní sportovní agentúru, ale tá už rieši všetko. Tá už rieši ten šport komplexne od detí až po profesionálov, rieši jeho financovanie, rieši rozvoj infraštruktúry, rieši krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé ciele.
My sme toto nepripravili, vážení, my to nemáme spracované a dokonca sa stáva viete čo? Stáva sa to, že ideme rozdeliť kompetenciu športu medzi dve ministerstvá. Zabudnite na to, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si zoberie celú agendu športu. Už pán minister Drucker avizoval, že školský šport, ktorý sa týka detí od 6 do 20 rokov, ostáva v agende ministerstva školstva. Celý, celá školská, celý školský šport, súťaže a ďalšie aktivity ostávajú v agende ministra školstva a ostávajú tam aj peniaze, a ostáva tam aj tretí štátny tajomník, ktorý sa tomuto bude venovať. Čiže bujnie, čo bujnie štátna byrokracia ďalej.
Vy hovoríte o tom, pán minister, že hrozia hospodárske škody. Podľa mňa tým, čo idete teraz zaviesť, prídeme ešte o ďalšie peniaze, lebo tam nie je efektivita. Tam nie je naznačené, že ideme šport riešiť takto alebo takto, alebo takto. Ideme spraviť ministerstvo pre, pre SNS-ku, popritom ideme meniť veľmi závažným spôsobom fungovanie ústredných orgánov štátnej správy a ešte do toho zákona, pre pána kráľa, sme zamontovali zbrojársky priemysel. To snáď nemyslíte vážne, pri všetkej úcte, pán minister. My vás vyzývame, aby ste tento zákon stiahli. Veľmi radi pomôžeme pri tvorbe tohto ministerstva, dáme podklady, analýzy, exi... my máme spracované, ako je to s ministerstvom školstva po celom svete. Vieme, že existujú aj samostatné ministerstvá školstva, dokonca existuje spojenie ministerstvo školstva a cestovného ruchu. Existujú prípady ministerstva školstva a kultúry a úplne najviac vo svete existuje ministerstiev školstva a mládeže. Ale urobme to poriadne, prosím vás. To vaše riešenie nemusí byť zlé, ale nie je prediskutované, nie je pripravené, nemáme žiadne dopadové štúdie, nemáme žiadne analýzy a na drzovku v zrýchlenom legislatívnom konaní, ja by som to takto nerobil.
Žiadame vás, stiahnite tento návrh a potom budeme súčinní pomáhať ako sa len dá. V opačnom prípade sa budeme správať zodpovedne, profesionálne a urobíme všetko preto, aby tento váš návrh neuzrel svetlo sveta.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Hlina, že ste to tak ľudovo povedali, aby všetci pochopili, aj keď myslím si, že tuná časť poslancov má zakryté uši a nechce počuť. Ja len si dovolím upozorniť, že nie v jednom, ale v dvoch zákonoch riešime pomoc pre týchto ľudí. Je to jednak tlač 80 aj tlač 84. V jednom prípade budeme dávať špeciálny daňový bonus a v tom druhom dáme sociálnu dávku pre ľudí, ktorých príjem môže byť do 2 196,80 eur pre tento rok. Takže my sme strašne bohatý štát, vyriešili sme všetky nízkopríjmové skupiny, všetci už sa majú super a každý zarába okolo 2 000 eur v tomto štáte, tak im treba pomáhať, lebo to sú tí najchudobnejší. Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď. Neviem, aké dáta boli dodané žilinskej univerzite alebo aké podklady a aké zadanie, myslím si, že žilinská univerzita sú kompetentní ľudia a veľmi dobrí odborníci, myslím si, že z ich strany to bolo dobre nastavené, ale ak boli tie údaje vstupné zlé, tak, samozrejme, vyšlo to to, čo vyšlo, bohužiaľ. A chcem sa spýtať, pani ministerka, že kvôli čomu to bolo teraz vlastne zverejnené, že z akého dôvodu, a zbytočne vám to iba uškodilo. Lebo podľa mňa tí vaši pracovníci to ako keby na vás ušili. A chcem vás poprosiť, aby čím skôr bol tento materiál stiahnutý a vypracovaný nový materiál. Ďakujem pekne.