Videokanál klubu

Ďakujem pánovi poslancovi Hajkovi za naozaj veľmi dobrý a odborný príspevok za klub, ktorý predniesol. Upozornil tam vlastne, že daňové príjmy sú naplnené jednak zvýšením bankovej dane, zvýšením percenta zdravotníckych odvodov, ale tiež aj percentá odvodov z II. piliera a takej špekulatívnej dane na kryptomeny. A poukázal na to, že máme veľa neznámych a premenných a sťažujeme podmienky našim podnikateľom na podnikanie. Na druhej strane, čo sa týka výdavkovej časti, tak tam doteraz máme veľmi neadresnú pomoc v podobe dotácií hypoték, dotácií Sociálnej poisťovne na dôchodky a poukázali na to, že nám hrozí, tak ako povedal aj pán minister financií, grécka cesta v podobe znižovania platov a dôchodkov, ak sa nespamätáme zavčasu. Ak hovoríme teda o tom, že treba šetriť, tak potom naozaj je otázne, prečo sa ústredný vládny aparát navýši o štyritisíc ďalších zamestnancov, úradníkov. Záverom povedal, že KDH je za zjednodušenie daňového systému, pretože je to lepšia cesta a plne s ním súhlasím. Ďakujem za tento príspevok.

Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Hajkovi za erudovaný, odborný príspevok k štátnemu rozpočtu. Ja sa chcem venovať možno len jednej veci a to, že v rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity. Ako spomenul, je to veľmi vážna vec, lebo za to môžu prísť problémy aj zo strany Európskej komisie a hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Vieme všetci, že vládu tlačí čas, ale niektoré základné parametre by legislatívny proces aj príprava zákonov mali mať a ako problém vnímam, že nemajú. Malá paralela s kompetenčným zákonom, ktorý pred hodinou koaliční poslanci odhlasovali, tam bolo v dôvodovej správe uvedené, že táto zmena, vytvorenie nového ministerstva špeciálne myslím, nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy. Čo vieme, že nie je pravda. Už len nákup, prenájom budov, zariadenie kancelárií, technické zariadenia, informačno-technické služby, náklady na premenovanie jedného ministerstva na dve, nárast zamestnancov, aj to, že namiesto dvoch štátnych tajomníkov budeme mať v budúcom roku päť štátnych tajomníkov, to všetko má dopad na rozpočet verejnej správy.
Takže myslím si, že kompetenčný zákon kvôli tomu, že nemal vyčíslené, respektíve uvádzal, že sú nulové výdavky, sa ani nemal dostať na rokovanie Národnej rady aspoň bez orientačného vyčíslenia nákladov a zaťaženia rozpočtu verejnej správy. Podobne zákon o štátnom rozpočte nemal prísť na naše rokovanie bez akceptovania výdavkových limitov. Bojím sa, že nejdeme dobrou cestou, že nejdeme na to dobre.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, úpenlivo sme čakali na rozpočet verejnej správy na budúci rok. A čakali sme, ako vážne myslela vláda sľub, že bude konsolidovať verejné financie. Mali sme obavy. Keď minister financií pred niečo dvoma, vyše dvoma týždňami po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý konsolidačný. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné 13. dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri hypotékach. Druhý konsolidačný v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda, konsolidácia jedna miliarda euro. To znamená, ako by vláda mala ušetriť budúci rok miliardu eur. Čo je dobré číslo. O dva dni na to vystúpila ministerka hospodárstva a povedala, že Slovensko zachová zastropované ceny pre domácnosti na energie aj budúci rok. A vyčíslila aj ten balík, koľko to bude stáť. Táto plošná pomoc by mala stáť budúci rok Slovensko jeden aj štvrť miliardy eur. Z miliardovej konsolidácie tak ostala veľká nula, ostalo z nej nič.
Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako o reálny zámer. Potom prišiel návrh zákona o zlepšení verejných financií. Nemali sme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Nemáme istotu, či prinesie, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Predkladateľ hovorí, a teraz citujem: „V budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením plánuje znížiť deficit na 5,97 % hrubého domáceho produktu. Schodok sa tak má znížiť o viac ako pol percenta hrubého domáceho produktu z úrovne 6,52 % percenta v tomto roku. K medziročnému poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a porovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné." Koniec citátu.
Najskôr upriamim pozornosť na štátny rozpočet, pre ktorý by bol priliehavejší názov rozpočet ministerstva financií alebo rozpočet vlád. Ten tvorí zhruba polovicu celkového rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Pri ňom, popri ňom sú tam, popri tomto vládnom rozpočte sú rozpočty samospráv či poisťovní, ale do ktorých tečú odvody. Ale to asi všetci vieme, len predsa som to musel zdôrazniť a poviem prečo. Tento rozpočet, s ktorým má hospodáriť vláda, ráta budúci rok s takýmito číslami. Príjmy štátneho rozpočtu majú tvoriť 22,7 mld. eur. Výdavky majú tvoriť 30,3 mld. eur. Vláde tak máme odsúhlasiť schodok vo výške 7,6 mld. eur. Čo to znamená tieto čísla? Vyzerá to len ako obyčajné čísla, ale keď ich dáme do súvislosti, tak to vyznie úplne inak. Uvedomme si, že k trom eurám, ktoré vláda vyberie na daniach, bude musieť pridať štvrté euro, aby mohla splniť to, čo sľubuje pri výdavkoch. A to štvrté euro ku každým trom eurám si bude musieť požičať. To znamená, že to pôjde na dlh, alebo inými slovami, výdavky vlády sú pokryté len z troch štvrtín. Predstavte si firmu alebo domácnosť, ktorá hospodári takto ako vláda. Dlhodobo sa to nedá ustáť, hoci zotrvačnosť štátu je vyššia ako pri firme a štát má v rukách nástroje, ktorými si dokáže zabezpečiť stále príjmy, to sú tie dane a odvody napríklad, alebo hlavne, dlhodobo to nemôže ustáť. Slovensko sa dostalo na šikmú plochu, a preto je najvyšší čas, aby vláda začala konať. Žiaľ, tak, ako to navrhuje vláda v predloženom rozpočte, to nepôjde. Uvediem niekoľko postrehov.
Najskôr sa budem venovať príjmom. Daň z príjmov právnických osôb, toto je citát opäť, opäť od predkladateľa návrhu zákona, daň z príjmov právnických osôb pokračovala v roku 2022 v raste z roku 2021, to znamená, že išla hore 30 % a medziročne narástla o 12 %. To je vývoj, to je vývoj roku 2023. A teraz citát: „Štruktúra ekonomiky naznačuje pokračovanie nastavenej dynamiky rastu dane aj v roku 2023 a výnos je v porovnaní s minulým rokom vyšší o 355 mil. eur." To je rok 2023 oproti roku 2022. „V nasledujúcich rokoch výnos dane ovplyvní viacero legislatívnych zmien. Zvýšenie zdravotných odvodov na strane zamestnávateľov zvyšuje náklady firiem, čo má negatívny vplyv na základ dane z príjmu právnických osôb, ako aj na samotnú daň. Podobne negatívny vplyv má aj predĺženie solidárneho príspevku v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérie." Koniec citátu.
Tak tu, prosím pekne, máte priamo doklad o tom, ako nové dane a odvody, ktoré tu už boli schválené, budú okresávať príjmy štátneho rozpočtu. To znamená, že ak na jednej strane vyrubíme firmám vyššie dane a vyššie odvody, tak na druhej strane nemôžeme očakávať, že to firmy len tak zhltnú a ich ziskovosť bude podobná, ako bude v tomto roku.
Ďalší citát od predkladateľa: „Výnos z DPH bude v porovnaní s predošlým rozpočtom nižší o 382 mil. eur v roku 2024, resp. 641 mil. eur v roku 2025. Výhľad je ovplyvňovaný poskytovanou energopomocou domácnostiam pokračujúcou aj v roku 2024, prijatou legislatívou, presúvanie čerpaných prostriedkov medzi rokmi v rámci plánu obnovy a odolnosti do neskorších rokov, či zhoršením makroekonomických parametrov. Negatívne pôsobí zavedenie zníženej sadzby 10 % na gastro, športoviská, aquaparky a vleky od 1. januára 2023 a zavedenie sadzby 5 % v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania od 1. januára 2023." Koniec citátu.
Takže tu zase máte zas doklad, že čo robí s DPH plošná pomoc pri dotovaní cien energií. Iným spôsobom povedané, ak dotujete ceny energií, garantujete ich nízku cenu, a tým pádom aj nižší výber DPH. Takže dosah na štátny rozpočet majú nielenže zbytočne rozdávané peniaze prostredníctvom zastropovania cien energií pre všetkých, to znamená plošnej pomoci, ale aj stratená DPH za platby za energie, ktoré nemuseli byť zastropované alebo dotované na odstupňovanej úrovni. Ako som poukázal, manipulovať s cenami energie je tak pre štát nákladné a prináša výdavky nielen na dotácie, ale aj na strane výberu DPH, ale štát priamo stráca aj príjmy z hospodárenia spoločnosti, kde je vlastníkom alebo spoluvlastníkom.
Opäť len odcitujem predkladateľa predloženého návrhu: „V rámci dividend realizovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu dochádza k výpadku príjmov na úrovni 111 mil. eur. Uvedené súvisí s výpadkov dividend Slovenského plynárenského priemyslu, akciovej spoločnosti na úrovni 156 mil. eur, ktorý je čiastočne kompenzovaný s výšenými dividendami od spoločnosti Tipos, akciová spoločnosť vo výške 22 mil. eur a spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, akciová spoločnosť vo výške 16 mil. eur." Koniec citátu.
Takže štát tento rok stratil na dividendových odvodoch Slovenského plynárenského priemyslu vyše 150 mil. eur. Aj toto je cena za to, že držíme tie ceny na nízkej úrovni. Štát prichádza o dividendy a budúci rok to nebude inak.
Takže plošná a neadresná pomoc energiami má podľa údajov ministerstva hospodárstva predstavovať budúci rok jeden aj štvrť miliardy eur. Keď k tomu pripočítame len ďalšie dve spomenuté položky, to znamená strata tých dividend, tak náklady možno stúpnu niekde k 1,5 mld. eur, a to tam ešte nemáme elektrinu, o tej hovoríme málo. Nemáme elektrinu, kde je síce so Slovenskými elektrárňami podpísané memorandum o stropných cenách, ale definitívna dohoda na rok 2024 je stále nejasná. Ak by pomoc bola odstupňovaná, skutočne pre tých, čo to naozaj potrebujú, štát by to stálo omnoho menej. Ale to by potom sa ťažko plnili predvolebné sľuby politických strán.
Pri energiách ešte dve poznámky, ktoré opäť súvisia s bilanciou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Na dotácie na energie vyčleňuje vláda v predloženom návrhu 800 mil. eur. Zvyšných 450 mil. eur má ísť z unijného programu SAVE, už to tu bolo spomínané, to je ten presun, to je ten presun tých 450 mil. eur z tohto roka do budúceho roka. Nuž ale otázka je, či to bude reálne. Ozaj si kladiem túto otázku, pretože spomeňme si, že Európska komisia tento rok upozornila slovenskú vládu, ešte teda by sme povedali predchádzajúcu vládu, aby prestala dotovať ceny energií, sme skutočne v tej Európskej únii pomaly výnimkou. Aká ochota bude zo strany Európskej komisie pri takejto kritike, aká ochota bude preplácať tieto dotované energie. Ak nulová, tak tých 450 mil. eur bude musieť zatiahnuť štátny rozpočet.
Vláda hodlá získať dane z nadmerných ziskov ropy spoločnosti ďalšie stovky miliónov eur, hodlá pokračovať v tomto zdaňovaní. Aký bude skutočný výnos z tohto zdanenia, je stále nejasné. No istá je jedna vec, ak chce vláda tieto osobitné dane získať do štátneho rozpočtu, musí ďalej podporovať nakupovanie ropy z Ruska. To už je geopolitická otázka. To znamená, musí trvať na závislosti na štáte, voči ktorému má Európska únia, voči ktorému uvalila Európska únia sankcie a od ktorého sa chceme odstrihnúť. Je toto v poriadku?
K tomu ešte jeden postreh. V rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity, už sa to tu dnes spomínalo viackrát. Teda stropy výdavkov na nasledujúce roky, k čomu sa zaviazala slovenská vláda pri vstupe do programu plánu obnovy a odolnosti. Predkladateľ prerokovaného návrhu sa bráni, že na toto v krátkosti času nebol pre štátne inštitúcie priestor. Zopakujem, v návrhu rozpočtu verejnej správy nie je odhadnuté, na akej úrovni sa pohybujú výdavky započítané voči indikatívnemu limitu verejných výdavkov a je to snaha odbiť v návrhu rozpočtu tieto indikatívne limity poukazom na použitie staršej prognózy a tým pádom vlastne toto poukazovanie znamená, že tie, to stanovenie limitu výdavkov sa minulo účinkom. Pritom indikatívny rozpočet, ak sa vláda bráni, že nemala podklady, indikatívny limit bol zverejnený už takmer pred dvoma mesiacmi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento limit aktualizovala, máme ho tu predložený v parlamente, pre zaujímavosť, tvorí ten indikatívny limit výdavkov celého verejného sektora na budúci rok 47,073 mld. eur.
Takže čo by v tejto situácii bolo správne? Správne by bolo schváliť výdavkové limity, čo tento parlament odmietol, hoci tu bol taký návrh. Výdavkové limity na to, aby sme nemuseli zmeniť program tejto schôdze, ale aby sme, zle som to prečítal po sebe, museli by sme schváliť tieto výdavkové limity a museli sme v podstate zmeniť program tejto schôdze, stiahnuť návrh rozpočtu verejnej správy, prepracovať ho v súlade s limitmi a znovu predložiť do parlamentu, čo je vážna vec, lebo máme 20. decembra a jednoducho na to niet priestoru. Takte do tohto stavu sme sa dostali a tieto, otázka výdavkových limitov sa bude musieť riešiť ex post.
Ja ešte jednu poznámku, že vlastne tie výdavkové limity už sa tu o nich dnes hovorilo viackrát, je to, je to inštitút, ktorý vlastne stanovuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nie je hocijaká inštitúcia. Sú tam dva hlavné dôvody. Prvý, je to strážca verejných financií. Sú to tí ľudia, tá inštitúcia, ktorá stráži, aby sme sa neprepadli do nejakej priepasti. Úzkostlivo stráži rozpočtovanie príjmov a výdavkov verejných rozpočtov a dáva odporúčania.
Druhá vec, čo poviem, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 2011, to bolo v čase, keď sa tu rozbehla grécka kríza. Za tento zákon hlasovalo 146 poslancov parlamentu, to znamená, že to bola takmer úplná zhoda a hlasovali za tento zákon aj poslanci za stranu SMER. To znamená väčšina poslancov, ktorí tu sedia, ktorí tu nie sú noví, tak hlasovali za, alebo väčšina strán, ktoré majú poslancov v tomto parlamente, hlasovali za tento zákon a sami si ho nectíme.
Preto návrh, ktorý možno aktuálny ešte je, lebo rokujeme teraz o rozpočte verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mala tento týždeň vydať hodnotenie a v tom hodnotení zverejní analytický pohľad na vzťah návrhu rozpočtu k najnovším výdavkovým limitom. Počkajme si na to a zvážme to, čo nám povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak tieto limity budeme, ak ich nebudeme brať do úvahy, čo nám hrozí? Skutočne my sme sa k nim zaviazali v programe odolnosti voči Európskej únii a ak nebudeme tieto limity napĺňať, hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Je to vážna vec, preto musíme, musíme sa s touto vecou vážne zaoberať a opakujem, počkajme si aspoň na to, čo povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento týždeň. Vnímajme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť ako inštitúciu, ktorá skutočne stráži verejné financie a ktorá to myslí s týmto štátom skutočne od podlahy dobre.
Osobitnú kategóriu nových príjmov tvoria reštrikčné opatrenia, na ktorých hodlá vláda získať takmer 2 mld. eur. Len na bankovej dani to má byť vyše 300 mil. eur, podobnú sumu si sľubuje zo zvýšenia zdravotných odvodov a okresania II. piliera, príspevkov do II. piliera. Opäť ide o pomerne neurčité odhady. Keď k tomu pripočítame minimálne dve, minimálne dane pre firmy, to znamená to, čo sa, toto, čo tu už bolo a čo sa ľudovo zvyklo nazývať daň zo straty, pretože firma bude musieť zaplatiť daň bez ohľadu na to, či bude mať kladný hospodársky výsledok alebo záporný. Takže keď pripočítame tieto minimálne dane, zvýšenie zdaňovania dividend, vládne dane na kryptomeny či ďalšie, máme veľmi veľa neznámych, veľmi veľa neznámych v príjmoch štátneho rozpočtu. Príjmy štátu v budúcom roku sú tak postavené na mnohých premenných a môžu byť úplne iné ako očakáva vláda.
Na záver k príjmom ešte jedna dôležitá vec. Nevieme, ako sa v novom prostredí bude dariť slovenským firmám. Vystavené budú tlaku z dvoch strán. Prvý z vnútra, sťažujeme im podmienky na podnikanie a druhý z vonku, európske ekonomiky padajú, sa prepadávajú a treba si všímať hlavne tú nemeckú, s ktorou sme veľmi úzko zviazaní. Čo sa deje v Nemecku, tak sa s oneskorením, s určitým oneskorením deje aj u nás. Všímajme si to, pretože horšie výsledky firiem spôsobia znížený výber daní a odvodov. Napriek tomu, že im tie dane zdvihneme a tie odvody, je možné, že výber dokonca bude horší. Nechcem strašiť, ale musíme to brať do úvahy. To boli príjmy.
Na strave výdavkov je veľa položiek. Ich analýzu v rezortoch nechám na kolegov, teda keď vystúpia. Spomeniem len tie nové nosné, ktoré vláda definuje v takzvanom sociálnom balíčku v hodnote 1 mld. eur. Vláda hodlá vyplatiť plný 13. dôchodok, či podporiť vyššie, či podporiť vyššie úročené hypotéky. Ja sa pozastavím len pri dôchodkovej politike vlády. Sociálna poisťovňa dostane podľa návrhu rozpočtu na budúci rok od vlády dotáciu 1,6 mld. eur, v roku 2025 sa ráta s tou istou dotáciou. Už to je dosť, no zrejme to bude ešte viac. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ako sa tu tiež už dnes spomínalo, je rezerva aj na vyplácanie 13. dôchodkov. Takže do Sociálnej poisťovne pôjde viac. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo tu v parlamente sme už mali, tie dotácie by boli také vysoké, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať na vyplácanie dôchodkov takú dotáciu, že každé piate euro, ktoré minie budúci rok, bude musieť získať od vlády a vláda si na to bude musieť požičať. Ak by sme išli do roku 2025, každé štvrté euro. Každé štvrté euro, ktoré vyplatí Sociálna poisťovňa, nebude mať kryté príjmami z odvodov.
Každý rozumný uvažujúci človek musí uznať, že takýmto spôsobom nemôže štát fungovať sa rúti sa do priepasti. Tá priepasť znamená vykročenie na grécku cestu, výrazný nárast daní, prepúšťanie, znižovanie platov a pokles dôchodkov aj o tretinu. Toto ozaj chceme? Takto chceme zaťažiť našich občanov v horizonte niekoľkých rokov? Hrozbu potvrdzuje vlastne aj sám minister financií, ktorý si berie tiež do úst výraz grécka cesta, hoci sa odvoláva na dedičstvo predchádzajúcej vlády. Ministerstvo v predloženom materiáli samo priznáva, že konsolidovanie na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu, ak sa takéto niečo vôbec podarí, bude len začiatok. To je ďalšia vec. Minister financií to tiež viackrát spomínal aj dnes v úvodnom vystúpení, že európske pravidlá a pravidlá Európskej únie nás zaviažu šetriť v tom ďalšom roku alebo v tých ďalších rokoch jedno percento hrubého domáceho produktu.
Mňa na tomto vyrušuje jedna vec. My ako keby sme si sami nekládli, ako my tu, ako tu sedíme, alebo ako tu sedia aj členovia vlády, ako keby sme si sami nepriznali nutnosť, že budeme musieť šetriť, ale čakáme, že príde nejaký reglement z Európskej únie, že pozor, pozor, musíte šetriť, pretože, pretože nespĺňate určité kritériá. My by sme mali byť aktívni a my by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako ušetriť peniaze. My by sme mali aj predstaviť také pravidlá fungovania v budúcom roku, aby sme nevykazovali dnes účtovne, účtovne, že nejakým spôsobom budeme konsolidovať, ale aby sme to fakt reálne zvážili. Aj o tom sme tu už dnes hovorili, že tohtoročný deficit štátneho rozpočtu môže byť umelo nafúknutý, len aby sme dokázali budúci rok, že budeme konsolidovať na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu.
Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, teda pozeráme skepticky. Nemáme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Spomenul som viacero úskalí. Uvediem ešte jeden príklad, ktorý to už len potvrdí. Vláda by mala šetriť sama na sebe, aj to sľubuje. Hovorí o viazaní 5 % výdavkov na štátnych zamestnancov. Bol som aj na rokovaní finančného výboru a dostávali tam od kolegov predstavitelia ministerstva financií a ďalších štátnych inštitúcií otázku, že akým spôsobom šetria, kde je tých 5 %. A v podstate ani jeden, čo som počul, nedal uspokojivú odpoveď, že kde presne tých 5 % ušetrí. Je to tam niekde vnútri, my sme s tým rátali a tak ďalej. To sú vyjadrenia, ale ja vám ponúknem aj konkrétne číslo, ktoré má, ktoré vás možno len utvrdí o tom, že tento záväzok, tento záväzok je ťažko naplniteľný a otázka je, že do akej miery to vlastne myslí predkladateľ návrhu zákona vážne.
V ústrednej štátnej správe pôjde budúci rok počet zamestnancov hore o takmer štyritisíc. To je z tohto návrhu, ktorý máme na stole. To znamená, že vládny aparát narastie a bude drahší. A poviem dva príklady, netreba chodiť ďaleko. Povedzme si pravdu. Eurofondy, na ktoré, na ktoré sa tak spoliehame, tak máme roztrieštené do dvoch inštitúcií. Máme podpredsedu vlády a ministra investícií, ktoré riadia duplicitne, dá sa povedať, tieto eurofondy. Ďalší príklad je zriadenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu. V KDH my sme boli za to, aby dostal šport a možno aj cestovný ruch nejaký osobitný status tým, že by bol, nejakým spôsobom by bola vytvorená nejaká inštitúcia v ústrednej správe, ktorá by riadila, riadila tento rezort, ale nevidíme dôvod v súčasnej situácii, aby to bolo osobitné ministerstvo. Vieme, čo sa viaže s tým, keď vzniká nové ministerstvo. Koľko vzniká ďalších pracovných miest, koľko predstavujú náklady na materiálne výdavky a tak ďalej.
Takže čo vláde ostane? Štát sa bude ďalej zadlžovať, a to po znížení ratingu Slovenska a zvýšení úrokov rýchlejším tempom. A musím to zopakovať, Slovensko sa opäť viac priblíži ku gréckej ceste bankrotu. Biznisu sa nebude dariť, navrhované konsolidačné opatrenia skomplikujú podnikanie. Týka sa to vyšších daní a odvodov. Objavuje sa tu tá nová daň zo straty, zvyšujú sa zdravotné odvody. Hoci to naoko vyzerá, že jedno percento bude platiť zamestnávateľ a zamestnancovi sa nič nestane, nie je to pravda. Však všetci vedia, čo robili biznis, že to nie je pravda. Vždy sa to prenesie na zamestnanca. Náklady podnikateľa na prácu vzrastú. Toto opatrenie bolestivo zasiahne živnostníkov, lebo to je aj podnikateľ, aj zamestnávateľ, zamestnávateľ aj zamestnanec v jednej osobe. Pritom Slovensko má rekordne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. KDH podporuje skôr krok opačným smerom, ako predstavila vláda. Sme za návrat jednotnej rovnej dani. Slovenské skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že zjednodušenie daňového systému prináša štátu lepší výber daní a práve toto by bolo opatrenie, ktoré by podnietilo ekonomickú aktivitu, zvýšilo príjmy štátu a tým prispelo ku konsolidovaniu verejných financií. Vláda však navrhuje pravý opak. Z podnikateľov sa snaží vyžmýkať, čo sa len dá, výsledkom bude optimalizovanie ziskov či priamo únik do šedej ekonomiky. Práve v podnietení ekonomickej aktivity vidí KDH nosný nástroj, ako konsolidovať verejné financie. Druhým je adresnosť pri poskytovaní sociálnych dávok ľuďom, pričom pomoc musí byť odstupňovaná a pre odkázaných. To vedie k hospodárnosti a menším výdavkom štátu. Žiaľ, vláda ide presne opačným smerom a peniaze rozhadzuje. Týka sa to energií či dotovania hypotekárnych úverov. Takto sa konsolidovanie nerobí. Vláda nechce šetriť sama na sebe. Darčekmi pre vybrané skupiny obyvateľov si chce zachovať lojalitu spoločnosti. No priemernému jednotlivcovi bude ťažšie. Ak potrebujeme zlepšiť hrozivý stav verejných financií, šetrenie sa dá pochopiť. No pochopiť sa nedá, že vláda nehodlá pomáhať tým najodkázanejším a nechce myslieť na všetkých, lebo všetci budú trpieť, ak sa verejné financie dostanú do neriešiteľného stavu, budú trpieť všetci.
Na záver zhrniem postoj KDH. Za štátny rozpočet nebudeme hlasovať, ale, je tu ale. Pre Slovensko je v súčasnej situácii predsa lepšie mať deravý štátny rozpočet ako nemať žiadny rozpočet. Občan nemôže byť rukojemníkom konania politikov a musí dostať jasnú správu, že vláda pokračuje po 1. januári v spravovaní Slovenskej republiky. Jedným dychom k tomu dodávame, že štátny rozpočet bude pre jeho nedostatky nevyhnutné v priebehu budúceho roka otvoriť a prehodnotiť jeho plnenie na strane príjmov i výdavkov tak, aby Slovensko neskĺzlo na nebezpečnú cestu ďalšieho strmého zadlžovania.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja chcem, po prvé, povedať, že aj na našu žiadosť, my sme prosili klub OĽANO, aby bolo stiahnuté toto hlasovanie a ďakujem teda aj kolegom, že stiahli svoj podpis. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, milí kolegovia a kolegyne, Kresťanskodemokratické hnutie nezahlasuje za kompetenčný zákon. My sme mali naozaj jednoducho a žili sme v tom, že ide naozaj o odpolitizovanie štátnej správy, deje sa presný opak. Je to účelový zásah do kompetencií prezidentského úradu a tam, kde napríklad pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý kontroluje, mimochodom, osem miliárd eur, kde sa to vždy dialo cez Národnú radu a cez prezidentský palác, teraz v podstate to bude mať v rukách vláda Slovenskej republiky. Preto odmietame takýto účelový zásah a v podstate pod rúškom vzniku nového ministerstva, ministerstva športu a cestovného ruchu sa nám dostáva na stôl veľa ďalších vecí, s ktorými jednoducho nesúhlasíme. Práve preto aj klub KDH s týmto súhlasiť nebude.
Áno, aj k tým ďalším veciam klub KDH chce byť konštruktívny, chce, aby sme mali aj pokojné, aj požehnané sviatky a na to je potrebných viac klubov. Preto by som aj touto cestou chcel požiadať všetkých poslancov, aby boli konštruktívni, aby mysleli na to, aby sme riešili rozpočet a aby aj tie sviatky, ktoré máme predo dvermi, boli aj pokojné, aj požehnané. Na to ale potrebujeme viacerých.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán spravodajca Blcháč, povedali ste, majme úctu k obdobiu, ktoré prežívame, to je advent a Vianoce pred nami, majme úctu k demokratickým voľbám a k národu. Chcem vás uistiť, že poslanci za KDH veľmi prežívajú a majú úctu k tomuto obdobiu, ktoré prežívame, a takisto máme úctu aj k demokratickým voľbám. Je to vaša úloha, ste v koalícii, prednášate rozpočet a práve preto, že máme úctu k tejto úlohe, ktorú máme, sedíme tu aj do polnoci práve preto.
Zároveň hovoríte, že opravujete chyby, ktoré sa urobili a pre ktoré máme deficit ako nikdy predtým, myslím si, že nie je vhodné a dobré hádzať vinu len na predchádzajúcu vládu, ako to vkuse a neférovo aj v mediálnych diskusiách zástupcovia koalície robia. Povedali ste, bohužiaľ, nemáme na rozsiahle debaty čas, len nie je to môj pocit, ale je to fakt, že my nemáme skoro na žiadne debaty čas, je to zákon roka. Tento zákon by si zaslúžil naozaj veľmi predbiehať v debatách a, ako povedal kolega na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, mali sme dva rozpočty dvoch veľmi dôležitých kapitol, každá asi centimeter hrubý materiál, mali sme na to hodinu každý, nie každý poslanec, celkovo mohli odznieť možno dve otázky a dve veľmi povrchné odpovede k tomu, to znamená, nebol vytvorený čas. My sme dávali návrhy, aby sme začali diskutovať k štátnemu rozpočtu skôr už začiatkom týždňa, navrhovali sme, aby bol rozpočet predradený pred kompetenčný zákon a možno ministerstvo pre šport a cestovný ruchu naozaj mohlo vzniknúť aj 1. apríla alebo v polovici roka a mali by sme čas na to, aby sme dobre prebrali tento zákon roka, ktorým je rozpočet.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, ja ďakujem pekne za vaše vystúpenie, ale ja nemôžem súhlasiť s tým, čo ste vraveli o úrade pre dohľad, že sa má vracať to, čo bolo, lebo práve ten zákon, ako sa zmenil pred tými dvoma rokmi, a ja som nebol poslancom Národnej rady, ale súhlasím s tým, ako sa menuje tento, teda šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, lebo ho, za ňu hlasuje parlament. A to je najdôležitejšia vec. Nie, nevymenúvava vláda a nie je vymenovaný na pôde pani ministerky, lebo tým pádom stráca tú nezávislosť, ktorú má mať, a tento úrad mal ostať nezávislý. Ja som počul aj na zdravotníckom výbore aj z úst koaličných poslancov, že sú spokojní s tým ako posledné dva roky pani predsedníčka vedie tento úrad a je to naozaj kľúčová inštitúcia v zdravotníctve a my to teraz ideme skráteným legislatívnym konaním zmeniť tak dôležitý úrad a s týmto naozaj s vami nemôžem súhlasiť, lebo dôvod na to nie je žiadny. A za seba vám hovorím, že keby som bol koaličný poslanec, nikdy by som s tým nesúhlasil, aby sme takýmto skráteným legislatívnym konaním menili takúto dôležitú inštitúciu. Naozaj na to treba odbornú diskusiu a my to tlačíme naozaj rýchlo a podľa mňa úplne zbytočne a v konečnom dôsledku na to doplatia zase a zase len pacienti. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Szalay, ja som pozeral aj tú prvú rozpravu. Veľmi kvitujem, že, napriek tomu, že pani predsedníčku neuznávate a myslíte si, že by tam nemala byť, tak úrad by mal podľa vás zostať nezávislý, lebo to je dôležitá inštitúcia a mali by sme si to uvedomiť všetci, že tu nejde o to teraz, že kto má moc a môžme to meniť, tento úrad chráni peniaze nás všetkých, chráni peniaze verejných poistencov a sú to peniaze, ktoré máme len jedne v slovenskom zdravotníctve a ak sa naozaj ten úrad nebude nezávislý, tak naozaj peniaze, ktoré môžu skončiť na rozvoj nášho zdravotníctva, môžu skončiť na nejakých schránkach, ako to bolo v minulosti a na to si naozaj musíme všetci dávať pozor. Viac zdrojov v zdravotníctve mať nebudeme a bude to len horšie. Čiže takéto úrady by sme nemali brať a mali by ostať nezávislé.
Ďakujem.

Pán Dvořák, vy ste spomenul organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD. Smutné je, že to nie je len tých 38 krajín, ale tam je 52 ďalších pridružených krajín. A keď, keď v tomto kontexte nás merajú a sme podpriemerní, napríklad v PISA výsledkoch sme úplne na chvoste v mnohom, nie len v PISA, ale aj v tých negatívnych javoch, ktoré ste spomínali.
Pani Tina Gažovičová, jasné, to isté, čo pán Pollák povedal. Táto vláda niečo rozpráva a niečo iné robí. Napríklad ako toto zbrojenie. Súhlasím.
Ondrej Dostál, pán kolega, ja mám rád sarkazmus a veľké duše to postrehnú, no ja som sa pokúsil.
Pani kolegyňa Nash, vidno, že ste v téme. Tu ide o to, že, že tie verejné zdroje, či sa využívajú, alebo nevyužívajú efektívne. A či berieme verejné zdroje ako niečo, čo nám bolo len zverené a naša úloha je čo najlepšie, najefektívnejšie to využiť.
Pán Dubéci, samozrejme, udržateľnosť a, a veci, ktoré spomínal v súvislosti s tým, podpisujem.
Pán Hellebrandt spomenul dôležitú vec, ktorá sa volá rezortizmus. O tej téme si pokecáme niekedy v budúcnosti ešte viac.
Pán Pročko, ja, ja zaželám každému pekné Vianoce. Ja to úprimne myslím. A z celej duše sa budem snažiť mať rád každého človeka. Aj keď, ako vravíte, niekedy je to pomerne ťažké.
No a, pani Šrobová, mapa infraštruktúry, toto je niečo, viete, buď vychádzame z dát a, a robíme veci tak, lebo dávajú logiku, preosejeme ich cez sito, povedzme máme ÚHP, Útvar pre hodnotu za peniaze, alebo to robíme tak, že čo sú naši kamaráti, naši priatelia, robíme to od srdca a míňame. No tak táto partia to ide robiť od srdca. Ja by som radšej cez dáta a cez efektivitu a cez dobré nastavenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, najprv ďakujem za túto možnosť, pán predsedajúci, za ústretovosť. Ja vystúpim dnes v rozprave za klub KDH, keďže podobne asi ako pani Nash ja sa tejto téme venujem roky. Okrem toho, že som riaditeľom škôl, tak som aj angličtinár a telocvikár a športovec a pripravoval som aj program školstva, kde pod kapitolou sme sa venovali aj športu. A už na školskom výbore a podobne to zaznelo a aj tu v pléne, sme podobne, ako ste spomenuli, navrhujeme alebo predkladáme, ja to nedám ako pozmeňovací návrh preto, lebo my nebudeme za celý tento balík hlasovať, ale možnože si to osvojí predkladateľ, a to ten názov zo školstva smerom k vzdelávaniu je veľmi moderný a v celom svete sa takto používa. A toto je veľmi jedinečný čas, to je delikátny čas, kedy sa otvára názov ministerstva a ja by som to využil, aby som použil niečo, čo odráža túto dobu. Čiže ak by ste mohli zvážiť na vedení alebo u predstaviteľov, ktorí sa k tomu ešte môžu vyjadriť, napríklad navrhovateľ, tak zmeniť slovo školstvo na vzdelávanie a prípadne ešte aj vývoj, výskum a vývoj na inovácie. Ale toto nechám na zváženie, minimálne vzdelávanie. Ja som očakával, že tu bude sedieť pán predkladateľ, pán minister Susko, ktorý má povesť odborníka alebo človeka, ktorý je v téme a ako minister rozumie legislatívnym zmenám a vie veľmi dobre, čo to je zrýchlené konanie, kedy sa používa, kedy sa to dá zdôvodniť v rokovacom poriadku a kedy je to už nezmysel, keď na jednu vec prilepíme ďalších 21 zmien zákonov, ktoré spolu nesúvisia a on tu sedel dosť dlho a bolo mi ho celkom ľúto, lebo podľa mňa on v tomto musí mať jasno, že to nie je celkom správne.
A napríklad aj vtedy, keď niekto z vládnych poslancov ešte podá pozmeňovací návrh napríklad v súvislosti s protimonopolným úradom a potom dostanem ešte frčku z Európskej únie, že toto teda nie, lebo to je v nesúlade s európskym právom. Ja sa bojím alebo takto, obávam sa, že keby tu niekto z vládnych poslancov navrhol pestovanie kukurice na odvrátenej strane Mesiaca, tak by to musel pán Susko zhltnúť a proste osvojiť si to, pretože dostal takéto zadanie. Čiže trošku mi je ľúto, že ideme novelizovať cez zákon o teda cestovnom ruchu a športe, ideme novelizovať 21 nesúvisiacich zákonov, ktoré sú prílepkami a takto sa to skrátka robiť nedá. Chcem povedať, vážení kolegovia, menej vás je tu z koalície, väčšina z opozície, ja neberiem tú výhovorku, že vy ste to tak minule robili, tak aj my to teraz takto budeme robiť. Toto nemôže byť argument. A ak by sme prijali, že toto je v poriadku, že cez jeden zákon novelizovať 21 iných a ešte aj v zrýchlenom konaní bez toho, aby sa ku každej téme vyjadrili odborníci, ak by sme toto prijali ako normu, tak môžme tento parlament rovno rozpustiť a môžme tu urobiť barbaristan, kde proste pôjdeme, pôjdeme takýmto spôsobom na hulváta.
Čo ma teda zarazilo, že tento zákon sa dotýka aj zbrojárskeho priemyslu. Keď sa dobre pamätáte, tak práve táto partia, táto vládna koalícia hovorili, že my nechceme zbrojiť, my ani už náboj na Ukrajinu, lebo tam chceme, aby bol mier, aby zbrane prestali, maximálne na Ukrajinu pošleme lieky a prikrývky. Pamätáte si to? A teraz v rýchlosti, v zrýchlenom konaní, v tichúčku, pri Jingle Bells pesničkách pred Vianocami ideme novelizovať veci súvisiace so zbrojením, so zbrojárskym priemyslom a ešte to skrývame pod zákon o cestovnom ruchu a športe. Podľa mňa je toto veľmi, veľmi nefér a ak sú tu nejakí novinári, tak sa môžu predstaviteľov vládnej koalície opýtať, či ozaj sú takí mierotvorcovia alebo, naopak, ideme so zbrojárskym priemyslom na bomby, šupy.
Dôvodová správa sa venovala, ako už kolegyňa prečítala, doslova v dôvodovej správe sa spomína, že prečo teda potrebujeme ministerstvo cestovného ruchu a športu. A tam sa hovorí o posilnení značky Slovenska ako o bezpečnej turistickej destinácii, hovorí sa tam o tom, že chceme racionálne, efektívne využívať prostriedky na cestovný ruch, chceme budovať kúpeľný turizmus, chceme budovať teda kongresovú turistiku, budovať cyklotrasy. K tým cyklotrasám napríklad poviem, že to nechajte na vyššie územné celky. Cyklotrasy sa budujú. Choďte sa pozrieť Eurovelo, choďte sa pozrieť do Prešovského kraja. Mali ste plné ústa toho, že prenesiete eurofondy o poschodie nižšie na VÚC-ky, ako to robia povedzme Poliaci. Tí dávajú z celkového balíka eurofondov, myslím, že 44 % na vojevúdstva, čo je obdoba našich vyšších územných celkov. My tam dávame 16 %. Choďte sa pozrieť, ako sa rozvíjajú regióny v Poľsku oproti našim regiónom. My ani nepotrebujeme takto tvoriť ministerstvo cestovného ruchu. My len potrebujeme dať prostriedky tam, kde tomu rozumejú, kde poznajú svoj kraj, kde poznajú svoje bohatstvo a čo všetko môžu ponúknuť turistom a tam to pôjde. Keď pôjdete na to, na ten trojuholník, kde sa spája Ukrajina s Poľskom a so Slovenskom, tam kde my máme svoj krásny národný park a pozriete si, ako to vyzeralo pred vojnou na Ukrajine, že koľko turistov bolo na poľskej strane, koľko bolo na ukrajinskej a koľko bolo na našej, tak prídete k zarážajúcim číslam. To sú rozdiely v desiatkach až v stonásobkoch, ako my využívame turizmus. A stačí, úplne by stačilo dať trošku viacej peňazí do VÚC-iek na regióny a zrazu sa to rozbehne.
A teraz k športu. Ako kolegyňa jedna spomínala, že existujú rôzne, rôzne ministerstvá, kde šport je nejakým spôsobom zastúpený. Existujú aj samostatné ministerstvá športu, ale napríklad taká úspešná Amerika, Spojené štáty vôbec nemajú ministerstvo športu. Niekde dokonca existuje viacero krajín, kde aj ministerstvo cestovného ruchu a športu alebo existuje kultúra a šport. Úplne najčastejšie je ministerstvo športu a mládeže. A ja som vďačný aj kolegovi, že spojil kalokagatiu, teda rovnováhu ducha a tela a načrtol, že možno že by sme to mohli nechať pri tom školstve.
Nám trošku vadilo, priznám sa, že my sme spochybnili teda šport ako prílepok ministerstva školstva, pretože ho zastupoval až tretí tajomník, teda tretí štátny tajomník a dovtedy nebol ani, pred pár rokmi ešte ani nebol jasný rozpočet. Ale za posledné roky sa školstvo dosť, teda šport v rámci školstva upratal. Tam sa prijal úzus, že nebude mať nasledujúci rok kapitola školstva menej peňazí ako aktuálny rok a toto sa dodržiava. A dokonca sa tam vyčistili pravidlá o tom, ako sa napríklad používajú kapitálové peniaze. Ten Fond na podporu športu, s ktorým už pred tým prišiel, prišla SNS mal pred tým oveľa väčšie a nejasné právomoci. Teraz sa to vyčistilo, ale po príchode novej garnitúry sa tam menia, menia sa tam persóny a už sa zase rozšírila pôsobnosť a bude teda možno dávať peniaze kde komu. Teda za KDH poviem, že my sme chceli, aby šport mal dôstojné postavenie v rámci ministerstva alebo aby mal ako ústredný orgán štátnej správy napríklad, ako to majú Česi. Oni majú Národní sportovní agentúru, aby mal také výsostné postavenie, aby predseda tohto ústredného orgánu štátnej správy sa mohol zúčastňovať vlády a podobne. To je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa vlastne deje teraz. My sme hovorili, že šport na Slovensku nie je jednotne riadený, nemá koncepciu a zabŕda do toho kdekto. Kto stavia telocvične napríklad? Niekde obce, niekde mestá, niekde vyššie územné celky, niekde získate prostriedky cez práve ten Fond na podporu športu alebo cez nejaké eurofondy. Ale nie je v tom vôbec jasno. My v KDH tvrdíme, že treba urobiť mapu, infraštruktúrnu mapu, teda čo všetko máme a čo všetko nám chýba na Slovensku v rámci infraštruktúry, kde nám chýbajú štadióny, kde nám chýbajú telocvične, klziská a podobne, cyklotrasy a určiť presne, že kto, ktorá zložka či mestá a obce, kraje alebo štát či je za to zodpovedný a kto to dobuduje. Dneska vôbec nemáme šajnu. A nielen v infraštruktúre, ale my ani nemáme šajnu o tom, že kto podporuje aktivity jednotlivé. Keď prídete do mesta, tak máte nejaký futbalový alebo hádzanársky klub, ktorý si pýta peniaze od mesta, od VÚCk-y, od rodičov, z národného zväzu hádzanárskeho a vy nemáte šajnu akým spôsobom. A najlepšie sú financované, viete, ktoré športy alebo viete kto? Ten kto má najlepšie lakte a ten kto niekoho pozná. A ten systém, že kto koho pozná, teraz ideme zavádzať naspäť cez to ministerstvo športu, kde budú nejasné pravidlá, bude tam veľký balík peňazí, ale nebude jasné, že kto za čo zodpovedá a čo ktoré financie kam pôjdu.
A to isté s financovaním. My sme tiež mali v programe KDH, že ak teda chceme posilniť financovanie športu, dajme tie prostriedky, ktoré sa cez šport vyzberajú, to znamená aj Tipos, dajme ich do športu, ale s jasnými pravidlami. S úplne presnými jasnými pravidlami, aby nebol možný únik a nejaká defraudácia každého verejného eura. Lebo my sme tu zodpovední za každé jedno euro ,či ho použijeme správne, alebo nesprávne. A toto tu tento návrh toto proste opomína. Čiže jasné financovanie, jasné pravidlá, pasportizácia všetkých, celej infraštruktúry, čo nám treba dobudovať a potom jasná koncepcia, že odkiaľ kam chceme ísť, koľko mladých ľudí zapojíme a v akej intenzite, aké povedzme športové výsledky chceme dosiahnuť, ktorým športom sa budeme prioritne venovať a tak ďalej a tak ďalej. My nemáme ani šajnu. My nemáme jasné ciele. A toto by bolo dobré spraviť.
Veľa by sa dalo tu rozprávať. Máme to pripravené. My chceme, aby sa šport rozvíjal. Určite chceme, aby sa rozvíjal cestovný ruch. KDH tomu veľmi praje, ale tuto to nevidíme. V tomto kompetenčnom zákone ale dochádza k tomu, že obmedzujeme niektoré ústredné orgány štátnej správy v ich nezávislosti. Ideme natvrdo menovať a odvolávať ľudí tam cez vládu, tam kde to nie je potrebné, dokonca nežiadúce. Už to tu bolo zdôvodnené. Úrad na dohľad pred zdravotnou starostlivosťou alebo štatistický úrad, alebo niektoré ďalšie, alebo urobiť zo SIS-ky ústredný orgán štátnej správy nedáva zmysel. Bolo to šité horúcou ihlou, neboli zodpovedané všetky otázky, dôsledky a takto to teraz dopadáva. Čiže nemôžme my tento, túto legislatívnu zmenu ani podporiť ani jej zatlieskať.
A dovoľte mi na záver zavinšovať tejto legislatívnej zmene, aby nám Slovákom, našej krajine urobila čo najmenej škody. Dovoľte mi vám všetkým, drahí kolegovia, ktorí ste tu, aj vedeniu Národnej rady zaželať, aby tie predvianočné harakiri alebo ako to nazval pán predseda, tá nová kultúra, aby vám neubrali až toľko času, aby sme aspoň trošku času mohli zmysluplne stráviť so svojimi najbližšími a prežiť pekný vianočný čas. To vám zo srdca želá celá KDH a ja.
Všetko dobré prajem! (Potlesk.)