Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak som sa dostal k slovu desať minút pred jednou, 25. je už dnes. Tak by som povedal, že takmer neplánovane, ale plánovane som tu túto noc s vami a obmedzím sa iba na niekoľko point, ktoré sa nebudú opakovať vzhľadom na to, že som pozorne počúval, čo ste hovorili vy.
31. marca 2022 som ako minister školstva vydal nový štátny vzdelávací program. Ubezpečujem vás, že v ňom som skontroloval, že sa tam deti nebudú učiť, že Zem je plochá, ale na občianskej náuke sa budú učiť o tvorbe zákonov, o tvorbe zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky.
A ja mám pocit, že to bude niečo podobné, ako keby sme učili, že Zem je plochá, pretože my tie deti budeme učiť o tom, ako v Národnej rade Slovenskej republiky v rámci legislatívneho procesu ľudia, ktorí sa dali do služby celej spoločnosti dávajú hlavy dokopy a hľadajú najlepšie riešenia pre túto spoločnosť, že súťažia s tým, ako ponúkajú svoje návrhy, že ich zvažujú, že o tom, že na to majú nástroje, že na to majú výbory, že majú suport celej Národnej rady a taktiež aj osobný cez asistentov napríklad. A prečo je koalícia, prečo je opozícia, preto, aby sme vzájomne súťažili o to najlepšie riešenie.
Je dobré že je noc, je dobré, že tu nie sú študenti. (Reakcia z pléna.) Je dobré, že ich stále učíme čosi, čo, verím, že sa jedného dňa naplní, lebo dnes to tak nie je. Pripomenuli ste mi tri situácie v náročnej komunikácie, v ktorej som sa ocitol. Tak každý z nás, ktorý niečo reálne robil, tak zažil aj ťažké chvíle. Spomenul som si na to, ako som riešil veľmi problematické deti vo výchove, kde som pozvaný aj na... hosťovať na nejaké školy, deti s psychiatrickými diagnózami, deti v ťažkých životných situáciách. Tam niečo slovom zmeniť je ako vytesať z mramoru bez dlátka nejakú peknú vec. Spomenul som si, ako som zmieroval jednu rozhádanú komunitu na škole, ktorú sme museli zavrieť, zrušiť, a ako to ťažko niesli rodičia a deti. A bolo veľmi ťažké povedať niečo, čo by tým ľuďom pomohlo. No a spomenul som si aj na niečo, čo, dúfam, že vás s tým nejako sa nedotknem, lebo nechcem ponížiť túto snemovňu, spomenul som si, ako som raz viedol schôdzu spoločenstva vlastníkov bytov v jednej typickej bratislavskej bytovke, paneláku v jednom z prvých, ktorý sa zatepľoval, a aká to bola kuriózna debata hodná vysielania rovno do televízie, a tam sa dohnúť v tom suterénne v tom pivničnom priestore na niečom.
Ani v jednom z tých troch prípadov som nemal taký silný pocit ako počas týchto týždňov hádzania hrachu na stenu. Nemal som pocit ani v jednom z tých troch prípadov takej bezmoci a takej zbytočnosti a nesprávnosti.
Jedným zo silných dôvodov, ktorý som počul zo strany koalície, prečo je potrebné okamžite zrušiť špeciálnu prokuratúru, je absencia možnosti zasiahnuť to procesov, ktoré vedie špeciálna prokuratúra, že ak je špeciálny prokurátor zaujatý, nemá kto o jeho zaujatosti rozhodnúť, iba on sám. Ak by sme tento dôvod uznali za postačujúci, pričom ja nepolemizujem s tým, že je čo naprávať, vôbec nie. A myslel som si, že to budeme robiť spoločne. Samozrejme, zodpovednosť nesiete vy, vládna koalícia, ale my sme boli pripravení ako konštruktívna opozícia sekundovať, kontrolovať a robiť si svoju prácu. Ale ak by sme tento dôvod, ktorý som povedal, uznali za postačujúci, tak by bol postačujúcim dôvodom aj na zrušenie skráteného legislatívneho procesu.
V priamom prenose vidíme a reprodukovateľne overujeme, že nie je možné do tohto procesu zasiahnuť. A je to nie len v rozpore so správnym legislatívnym procesom, ale s každým správnym procesom v tomto štáte. Ak nebudeme my zákonodarný zbor konať správne, zákonne, dávame tým podklad pre nesprávne konanie celej štátnej správe, čo je priama skratka k rozvratu štátu.
Dobre viete, že celá štátna správa je povinná konať správne, a je krásne, že to slovo správne konať používame to isté aj pre správne konanie ako zákonný postup, lebo štátna správa, ústredné orgány ale aj orgány štátnej správy všetky, môžu v zmysle ústavy konať iba v medziach zákona a presne podľa zákona a spôsobom, ktorý zákon ustanovuje. Mal som tu prichystané aj nejaké citácie zo správneho poriadku, teda zákona o správnom konaní. Preskočím ich pre ten pocit márnosti, ktorý spolu všetci zdieľame.
A tak k záveru pripomeniem ešte niekoľko iných point, ktoré sa zrovna na tento záver možno hodia. Tritisíc rokov, 3-tisíc rokov požíval senát, neskôr parlamenty, úctu. Vždy to bolo zhromaždenie ľudí či kedysi šľachty, cirkvi, ľudí, ktorí, spomeňte na uhorský snem, spomeňte na celé dejiny civilizácie až po dnešný deň, ktorí boli elitou národa, ktorí mali zodpovednosť za to, ako to v tej krajine vyzerá.
Ako dnes reagujú ľudia na slovo politik? Koľkí seriózni a vážení ľudia odmietajú angažovať sa v politike pre toto. Ja vám niečo poviem, pretože je noc. Ja som, ja som rád, že my nie sme pekári, že sme iba poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, lebo keby sme podobne pekárom dnes v noci pripravovali chlieb na zajtra ráno a robili by sme to v skrátenom legislatívnom konaní, tak použijem slovo, ktoré nepoužívam a tejto snemovni sa nehodí, nebolo by to k žrádlu.
V jednej mojej obľúbenej knihe sa síce píše, že bola situácia, kedy Hebreji museli jesť nekvasené chleby, nemohli počkať, kým budú vykvasené. Ale vtedy išlo naozaj o život a všetkým. Teraz to tak nie je. Konáme v SLK v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
A ešte jedna paralela alebo, ak chcete, analógia. Predstavte si skrátené legislatívne konanie, v úvodzovkách, pri... kedy vlastne sa môže používať, poznáte ten paragraf, kedy... A ja z neho si vyberiem len tú najpodstatnejšiu časť, keď ide o život. Prestavte si, že dovezú do nemocnice dieťa. Dieťa s obrovskými bolesťami, s horúčkou. Môže to byť diagnóza aj apendix, hrozí prasknutie alebo už praskol, hrozí sepsa a môže to skončiť smrťou. Čo vtedy urobí lekár? Čo vtedy urobí ten tím, ktorý tam je? Nepôjde v tom normálnom procese, keďže ide o život. Nepočkajú, kým to dieťa bude mať prázdny žalúdok, nepripravia ho, neurobia vyšetrenia, kardiologické a ďalšie. Jednoducho ide o záchranu života, dieťa ide rovno na stôl a režú.
My sa dnes držíme hesla najskôr rezať a potom trikrát merať, čo sme to odrezali, dorezali a potom to budeme naprávať. No, ja dúfam, že, že to nebude tak vyzerať štyri roky, pretože by to bol koniec parlamentnej demokracie. Mohli by sme to len predstierať. Načo tu sme? Načo tu sedíme? Budeme hádzať hrach do noci na stenu a potom príde v stanovenú hodinu 76 až 79 poslancov a bez ohľadu na to rokovanie v Národnej rade odsúhlasia to, čo im kapitáni uložia, že majú spraviť. Ja dúfam, že to tak nebude a že sa pohnú ľady, a že ak sme tu zdržiavali, tak dúfam, že na pozadí aspoň nejaké úvahy a rozhovory išli.
My sme pripravení zmysluplne pracovať na tom, načo tu sme, za čo berieme plat, za tvorbu, za tvorbu kvalitnej legislatívy a úpravu podmienok správy vecí verejných v tejto krajine.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
