Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda rozpočtovej rady, vyjadrím sa za klub KDH aj ja k návrhu výdavkových limitov. Kolega Viskupič tu dosť podrobne opísal, ako to bolo za tie predchádzajúce roky.
Ja sa vrátim do roku 2011, predsa len sa vrátim. V tom roku bol prijatý zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda dlhová brzda ako sa bežne hovorí. A bolo to v časoch, keď nad nami visela tá grécka kríza, takže bolo to opodstatnené. A ja len poviem, presne zo 147 prítomných poslancov hlasovalo za tento zákon 146. To znamená fakticky celý parlament a boli to aj členovia strán, súčasných vládnych strán, ktoré vtedy alebo poslanci vládnych strán, ktoré vtedy hlasovali za tento rozpočet, za tento zákon.
Skočím do roku 2022. Vtedy sme schválili, alebo parlament schválil výdavkové limity a opäť vidíme, že to bola ústavná väčšina, bolo to 95 hlasov. Takže vychádzam odtiaľto, že v tomto je zhoda, aspoň bola zhoda. Čo je veľmi dôležité, pretože nám tu teraz ide o zdravie celého štátu a ide nám o všetkých občanov, ktorí sú tu, bez ohľadu na to koho volili.
Výdavkové alebo zákon o rozpočtovej zodpovednosti v podstate hovorí o tom, že by sme sa mali vrátiť k tým našim Maastrichtským kritériám, ktoré nám hovoria o tom, že dlh Slovenska nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu. Ale výdavkové limity sú dôležité z mnohých ďalších dôvodov. Ja spomeniem, spomeniem len jeden, a to je, už sa to tu dnes spomínalo, je to plán obnovy, kde sa vláda, pri ktorom sa vláda zaviazala sama, že tieto výdavkové limity prijme do svojej legislatívy. Aj to tak spravila a nejde, nejde len, nejde o nejaké bezvýznamné opatrenie. Ja to ilustrujem na príklade, že práve pre neprijatie výdavkových limitov v štátnom rozpočte nám hrozí, že prídeme o peniaze z plánu obnovy. Ja pri tomto chcem zdôrazniť, že často sa hovorí, že prídeme o peniaze.
Chcem pri tomto zdôrazniť, že tu nejde iba o to, že prídeme o peniaze. My možno tie peniaze zaplatíme, hoci ich neminieme. A poviem prečo. Lebo bolo to vlastne po prvý raz v histórii Európskej únie, keď komisia si požičala, Európska komisia si požičala peniaze, aby ich mohla dať členským štátom na financovanie plánu obnovy. A Európska komisia bude musieť tie peniaze vrátiť. Stále nie je jasné, ako bude tie peniaze vracať, možno že to bude zo zvýšených členských príspevkov, možno že to bude z nejakej novej únijnej dane, to zatiaľ nevieme. Ale v každom prípade sa na tom budeme podieľať aj my, aj naši daňovníci, aj naši občania. A je celkom možné, že tie peniaze nevyčerpáme a budeme za ne platiť. Toto treba pripomínať.
To znamená, nielen prepadnú tie peniaze, ale aj dlh za to, čo neminieme. Platenie dlhu za to, čo neminieme.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pochopiteľne, je tu na to, aby sledovala zdravie verejných financií. Je to apolitická inštitúcia, je to jej psou povinnosťou, aby nás upozorňovala, či sme z tej strany, alebo hentej strany, či taká, alebo hentaká vláda. V akom stave sú verejné financie a čo nám hrozí.
Vláda pre rozpočtovú zodpovednosť jasne povedala, že potrebujeme konsolidovať tempom 0,5 % HDP, odporúča až trištvrte % HDP. A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to nerobí preto, že by sa si robila vlastnú politiku. Opakujem, je to inštitúcia, ktorú sme si schválili takmer všetkými hlasmi poslancov. Takže na to tu je.
Veľa sa tu hovorilo o tom, že kto za to môže, že sme v takom stave, v akom sme. My sme vo vláde neboli 8 rokov, ani v parlamente, takže nám sa teraz hovorí ľahko. Ale predsa len pár, a preto skúsim, skúsim pár slovami aspoň povedať, že čo nás doviedlo do tohto stavu. Určite musíme načrieť aj do obdobia rokov pred rokom 2020. Ja sa na to veľmi dobre pamätám, v roku 2019 keď Národná rada schvaľovala rozpočet verejnej správy na rok 2020, na volebný rok, tak vtedy sám minister financií, ktorý bol ten istý, čo je dnes, tak neveril v podstate sám svojmu rozpočtu. Ony tie plány boli, že ten rozpočet bude vyrovnaný a v tom štvorročnom cykle, funkčnom období vlády. Napokon bol, bol ten deficit tam bol a sám minister financií neveril, že ten deficit bude taký nízky, že bude vyšší.
A skutočne ten deficit bol potom vyšší.
A spomeňme si na obdobie vo februári 2020, keď vtedajší vládni poslanci si schválili v podstate to, čo máme dnes na stole, teda 13. dôchodok a vtedy sa na deficit už vôbec nemyslelo. Spomeňme si tiež na to, že v dobrých časoch vláda napríklad znižovala daň z pridanej hodnoty, čo je najvýznamnejšia, jedna z najvýznamnejších daní pri výbere, znižovala daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny, základné potraviny v čase, keď to nebolo nutné. To všetko ovplyvňuje, samozrejme, hospodárenie verejných financií.
Nasledujúce vlády, ktoré prišli, či to už bola "Matovičova" alebo "Hegerova" vláda, dostali poriadne šoky, aby vedeli spravovať verejné financie. Však všetci vieme, že tu bola pandémia, všetci vieme, že tu bola ukrajinská vojna, všetci vieme o tom, že prišla energetická kríza, nemali to jednoduché. Tým ich nechcem ospravedlňovať. Boli tu skutočne prípady, keď sa zbytočne plytvalo verejnými financiami. Spomeňte si na očkovaciu lotériu, dodnes nie je poriadne vyhodnotená, či vlastne mala nejaký efekt, vyhodilo sa desiatky miliónov eur.
Ja som tu upozorňoval, keď sa schvaľoval, keď sa diskutovalo o rozpočte verejnej správy na tento rok, že aby sme vychádzali z realistických predpokladov. Pamätám sa, tuto sedel vedľa pán Muňko a vtedy mi aj prikyvoval.
Hovoril som o tom, že zvažujme, čo bude, ako sa bude vyvíjať naša ekonomika. A vtedy som upozorňoval, že no tak, však nie je to, nie je to, nie je to žiadna novota, vieme o tom, že my dosť kopírujeme vývoj v Nemecku a vtedy som upozorňoval, pozor, aký bude vývoj v Nemecku. Nemecko je v recesii, Nemecko je vo vážnej recesii. Do Nemecka vyvážame 22 % nášho vývozu a keď do toho zarátame štáty, ktoré sú naviazané na nemeckú ekonomiku, ako sú Rakúsko, Česko, Poľsko, tak môžem, dovolím si povedať, že polovica vývozu je ovplyvnená spotrebou v Nemecku. A to je veľmi vážna vec. A štatistické čísla skutočne hovoria, že situácia je vážna. Posledné číslo, ktoré som našiel, je november 2023. Po stálom raste vývozu Slovenska, medziročnom, keď hovorím o mesiacoch, v novembri poklesol vývoz. Poklesol oproti novembru 2022, to sú veľmi vážne signály. Čo to znamená, ak sa nebude dariť motoru Európy, ako sa dakedy nazývalo Nemecko, ktoré už dnes mnohí nazývajú chorým mužom Európy, ak sa nebude dariť Nemecku, nebude sa dariť ani Slovensku. Tým pádom sa nebude napĺňať štátna pokladnica a keď budem vyrátavať pomerné ukazovatele z hrubého domáceho produktu, tak sa nám to všetko bude zhoršovať, pochopiteľne. Musíme to brať do úvahy.
Ďalšia vec, ktorú spomeniem a tiež som na ňu upozorňoval pri schvaľovaní rozpočtu verejnej správy na rok 2024, sú opatrenia, ktoré zväzujú podnikateľom ruky. Teraz, samozrejme, že nebudem hovoriť len o daniach, zvýšených daniach, o zvýšených odvodoch a ďalších opatreniach, ktoré podnikateľom komplikujú život. Ja s podnikateľmi komunikujem roky. A pre podnikateľov je najdôležitejšie, úplne najdôležitejšie, stabilita a predvídateľnosť.
Prišli náhle zmeny, ktoré ich zneistili. Podnikatelia robia svoje rozhodnutie na základe analýz, ak nevedia, čo majú očakávať, tak jednoducho zneistejú. A zneistenie znamená menej investovania, no proste to je, a menej investovania znamená menej zisku a tak ďalej. Menej výberu daní. Takže upozorňoval som na to a je to skutočne vážna vec, že podnikateľov neberieme do úvahy. To nie sú tí zlí ľudia, ktorí len napĺňajú mešec. Niekedy mám taký pocit, ako keby sme len, len pozerali, že napĺňajú mešec, z ktorého sa financujú sociálne výdavky, a to sú skutočne, to sú skutočne inštitúcie, ľudia, firmy sú tí, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí im dávajú peniaze, aby tí zamestnanci mohli platiť dane, odvody, aby mohli nakupovať a platiť DPH.
A skutočne tá situácia Slovenska sa v posledných mesiacoch, už to môžme povedať, zhoršuje. Jedna ratingová agentúra nám znížila rating. A spomínal tu kolega Viskupič, ako požičiavanie peňazí nám stále dražie. Už skutočne sme dávno, dávno za Gréckom, čo sa týka úrokových sadzieb a tá prirážka je vysoká. A ako to povedal tu aj pán Tóth, takže pred nami asi už je len Taliansko, čo sa týka výšky.
Ja upozorním ešte na jednu vec, kým dakedy bol o slovenské dlhopisy veľký záujem, že dopyt prevyšoval aj troj-, štvor-, päťnásobne ponuku. No ak si všimnete posledné, posledné emisie dlhopisov, tak ledva, ledva niečo nad, ten záujem je, ja neviem, 20, 30 % na to, čo Slovensko ponúka. Skutočne sa môžeme obávať, to nie je strašenie, že raz to klesne pod tých 100 % a ten dopyt po slovenských cenných papieroch bude nižší ako bude ponuka vlády.
A to sú vážne veci, lebo to priamo súvisí s úrokovými sadzbami a ako tu už povedal aj kolega Viskupič, od týchto úrokových sadzieb závisia nielen hypotéky, ale ja poviem, že závisia aj úvery pre firmy. A opäť sa vrátim k tým firmám. Firmy potrebujú financovanie svojich investícií, ak nám úroky vzrastú, tak budú investovať menej. A až nebudem opisovať tú reťaz, už som ju spomínal, že čo to koniec koncov spôsobí.
Mňa najviac mrzí, najviac ma mrzí vlastne, to chcem povedať, čo sa deje v tejto republike, že sa dehonestuje práca inštitúcií. Skutočne ma to mimoriadne mrzí. A dehonestuje sa práca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ako sa môžu ministri vadiť s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a stavať ich ako do politického boja. A to nie je len Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pozrime sa, ako sa staviame k Ústavnému súdu, ako s ním nakladáme. Skutočne mi potrebujeme úctu k inštitúciám. Jedna štúdia Inštitútu finančnej politiky, keď sa zaoberala tým, že prečo sa Slovensku hospodársky málo darí, tak zistila tá štúdia, v tej štúdii zistili, že nám nefungujú inštitúcie. Ak my si nebudeme vážiť inštitúcie, ako je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Ústavný súd, tak ako si môžeme vážiť aj tie inštitúcie na nižšom stupni, ako budú pracovať? Skutočne ma mimoriadne zaráža, keď minister financií hovorí dehonestujúco o práci Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a neberie, neberie jej čísla do úvahy. Zaráža ma, keď minister práce Erik Tomáš hovorí o tom, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má zlé čísla a vyhlasuje do sveta také bludy, akože tým, že umožníme čerpať ľuďom 13. dôchodok, tak sa nám to vlastne do ekonomiky vráti, pretože títo ľudia budú míňať viac. To čo má za perpetuum mobile? To je dehonestovanie práce takejto dôležitej inštitúcie, ktoré musíme brať ozaj do úvahy. Aby som nebol len, aby som len nekritizoval, snažím sa vidieť aj ja nejaké východisko z tohto stavu a východisko vidím, že táto snemovňa zoberie do úvahy, to, čo nám predkladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A druhá vec čo poviem, čo má v rukách vláda, ešte stále to má v rukách, môže začať robiť to, čo vlastne potrebujeme. Tak ako to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to je úplne jasné. Ak má tento štát, táto vláda konsolidovať verejné financie, môže to robiť na príjmoch alebo na výdavkoch. Čo sa týka výdavkov, skutočne voláme po tom, aby tie výdavky boli adresné, neboli plošné.
Úplne opačný príklad ako postupuje vláda, je energetická pomoc domácnostiam v tomto roku. Viac ako miliarda eur vyhodená by som povedal, len preto, aby sa plnil nejaký predvolebný sľub. A, žiaľ, týmto sľubom zaváňa aj návrh zákona, návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý mal prísť s 13. dôchodkom.
Druhá vec a posledná, ktorú poviem, je, že nemáme inú cestu ako rozprúdiť ekonomickú aktivitu na Slovensku. Spomínal som Nemecko, spomínal som tú náladu, ktorá tu je v tomto priestore. Ale my musíme, jednoducho musíme nejakým spôsobom podnietiť u nás, aby sa podnikateľom ľahšie dýchalo. Ak sa im bude ľahšie dýchať, tak tým pádom budú viac investovať, budú platiť viac daní, tak isto ich zamestnanci budú platiť dane, odvody a vlastne aj na strane príjmov urobíme opatrenia, aby sme sa dostali do takého stavu, aby nám nehrozila grécka cesta.
Aby sám minister financií tu ako stál minulý rok, aby nepotvrdzoval, že skutočne také niečo nám hrozí.
Ako nežartujme, pretože grécka cesta znamená, keď už poviem len úplne poslednú vec, grécku cestu si pripomínajme napríklad tým, že nezodpovedné zvyšovanie dôchodkov v Grécku viedlo k tomu, že tie dôchodky potom razom, razom klesli o jednu tretinu.
Ďakujem za pozornosť.
