Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani ministerka. Ja len, že či si uvedomujete, že ste išli proti nariadeniam, súčasne platným nariadeniam vlády z roku 2017 a 2023, a myslím si, že by bolo korektné, aby sme sa to dozvedeli nie z tlačovky, ale možno na nejakom inom fóre.
Ďakujem.

vymazať rámček

Pán kolega Pročko, spomenuli ste príklad aj cirkevných organizácií, keď napríklad možno biskup z Nemecka podporí slovenské cirkevné organizácie alebo podobne.
Áno, toto je tiež jedna veľká oblasť, ktorú, myslím si, že predkladatelia nevideli alebo, alebo neviete si predstaviť, čo všetko to bude znamenať, lebo samotné cirkevné organizácie nespadajú pod tú definíciu zákona, ale ako je napríklad aj Slovenská katolícka charita alebo sú organizácie odvodené od zákona o cirkvách, ale mnohé cirkvi veľké, malé, rôzne, majú svoje mimovládne organizácie, svoje občianske združenia, svoje nadácie, ktoré dostávajú permanentne, a je to úplne v poriadku, dotácia a projekty aj napríklad zo Západnej Európy. Podľa mňa je to smutné, že musia fungovať na nich, na takýchto dotáciách ešte aj teraz, 30 rokov po samostatnosti, že nevedia byť funkční pre tie služby, ktoré robia. Áno, aj pre štát, alebo že nahradzujú štát zo svojich vlastných zdrojov, ale takýchto organizácií sú tisíce, bude sa ich to tiež týkať.
Ďalšie organizácie, ktorých sa to týka, sú rôzne mimovládky, ktoré fungujú pod samosprávami. Samosprávy majú svoje lokálne združenia, ale možno nielen zriadené samosprávami. Mnoho združení je na rozdiel od tých 90. rokov, keď boli celoslovenské, sú teraz lokálne a regionálne. Školy majú svoje združenia, nadácie a mimovládky a takisto národnostné menšiny. Som si istý, že všetky alebo veľa škôl a samospráv na juhu Slovenska dostáva podporu z Maďarska. Týchto všetkých by sa ten zákon týkal. Podľa mňa treba najprv spraviť prehľad, čo by to všetko znamenalo, lebo tak, takýmto spôsobom to naozaj nebude dobré.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Strety s ľuďmi... ľudí s medveďmi sú problém. Považujeme ich za problém, ktorý rastie. Ako rastúci problém. KDH to rieši dlhodobo. Aj ako mimoparlamentná strana sme sa venovali tejto téme, máme úzke vzťahy s ľuďmi v regiónoch, vieme o tých prípadoch. Aj stretov s ľuďmi, ktoré neskončili zle. Aj také, ktoré skončili zranením, aj o mnohých škodách na majetku ľudí, ktorý, ktorý v regiónoch je a ktorý nie je dostatočne riešený.
Myslím si, že táto problematika je veľmi komplexná, ale treba najmä riešiť tie strety a dať riešenie na strety, ktoré ohrozujú život a zdravie ľudí. Ministerstvo životného prostredia roky neriešilo problém premnožených medveďov a ich výskytu v obciach, v bezprostrednej blízkosti obcí, škody na majetku sú tiež riešené len veľmi slabo. Pôvodný problém, ktorý medzičasom prerástol do súčasných rozmerov, tak vážne oslabil aj dôveru ľudí v schopnosti štátu chrániť ich životy a zdravie. My chceme chrániť prírodu aj medvede v ich prirodzenom prostredí, ale zároveň potrebujeme riešiť problémové medvede v prostredí, v ktorom žijú ľudia.
Ústavný zákon, ktorý vláda schválila a posunula do parlamentu, nepovažujeme za dobré riešenie, preto KDH ponúklo ministrovi životného prostredia podľa nás systémové riešenie a prístup k riešeniu problému cez zákon o civilnej ochrane, ktorý rieši práve ochranu životov, zdravia a majetku. Minister a vláda si toto riešenie osvojila. Nálepke konštruktívnej opozície pre toto sa nebránime. Neznamená to pre nás nič viac a nič menej ako to, že chceme hľadať dobré riešenie na reálne problémy. Nikto nám za to nič nesľúbil, robíme to preto, lebo vnímame potrebu urýchleného riešenia. V tomto roku je už počet stretov ľudí s medveďmi so zraneniami človeka na tej úrovni ako po celý minulý rok.
Koľko problémových medveďov evidujeme na našom území? Toto je ťažká otázka, na ktorú nie je odpoveď. Ale odborníci odhadujú, že z celkového počtu medveďov, ktoré žijú na našom území, má asi 30 % ich populácie tendenciu približovať sa k ľuďom a prenikať do intravilánov miest a obcí. Informáciu o počte problémových jedincov majú v najlepšom priblížení zásahové tímy štátnej ochrany prírody. My v KDH však pozorujeme nárast konfliktov a obavy ľudí, ktorí žijú v oblastiach, kde sa medveď vyskytuje.
Zo štatistík vieme tiež, že stúpa počet útokov medveďa na človeka, tak ako stúpa aj počet medveďov zrazených na našich cestách. A rastúci počet je aj iných konfliktných situácií stretu človeka a medveďa. V roku 2000 a 2008 nebol zaznamenaný ani jeden útok medveďa na človeka. Roky 2003, 2006 a 2011, tiež 2016 a 2017 boli roky, kedy sa na Slovensku udial len jeden útok na človeka. V roku 2020 sme na Slovensku mali už šesť útokov, v roku 2021 sedem útokov, 2022 ich bolo deväť a minulý rok 12. Tento rok 2024, dva mesiace po zobudení sa medveďa zo zimného spánku, sme už mali viac ako 10 útokov medveďa, ktoré sa skončili zranením človeka. Je teda aj zo štatistík jasné, že počet útokov stúpa a ľudia sa oprávnene obávajú medveďov.
Celosvetovo dochádza k štatisticky významnému nárastu počtu útokov medveďa na človeka a platí to aj pre Slovensko. Vyšší počet útok súvisí najmä s lokálnou hustotou populácie a hlavnou príčinou útokov je obranný reflex medveďa, ktorý je vyrušený človekom na krátku únikovú vzdialenosť.
Okrem medveďa spôsobuje škody na hospodárskych zvieratách, a to najmä na ovciach a kozách, v podstatne menšom rozsahu na hovädzom dobytku a iných domestikovaných zvieratách aj vlk. V roku 2023 vlky usmrtili 968 oviec a kôz, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo sumu 392 722 eur. Straty na hovädzom dobytku boli 43 jedincov, čo vo finančnom vyjadrení bolo 28 643 eur. Celková škoda od vlka na hospodárskych zvieratách v roku 2023 bola 421 364 eur. Najväčšie škody od vlka sú v oblastiach, kde sa chovajú ovce, teda na Strednom Slovensku.
Nemeckí odborníci nedávno opísali fakt, že vlky, ktoré prekonali toxoplazmózu, stratili plachosť a zmenilo sa ich správanie. V talianskom Rimini sa vlci prechádzajú bez strachu pred človekom popri pláži. Podobne kritická situácia je aj inde v západnej Európe.
My sme ako KDH mali v pondelok rokovanie ako vedenia a poslancov KDH s ministrami a poslancami za KDU-ČSL v Brne. Mali sme bilaterálne stretnutie s českým ministrom životného prostredia Petrom Hladíkom, ktorý nás tiež informoval, že v Čechách majú momentálne dosť veľký problém s vlkmi v dvoch českých regiónoch.
Medveď aj vlk sú chránené zvieratá. Je potrebné hľadať opatrenia na to, aby mohli žiť vo svojom prirodzenom prostredí a aby sa toto prostredie, aby toto prostredie aktivity človeka nadmerne nenarušili. Toto vnímam ako komplexný problém, na ktorý musíme hľadať riešenia najmä v prevencii stretov, a sme otvorení širokej diskusii a ďalším prípadným legislatívnym návrhom v budúcnosti. V súčasnosti však vnímame potrebu urýchleného riešenia stretov medveďov s ľuďmi najmä pri obydliach, obciach a v ich bezprostrednej blízkosti.
V tomto roku, ako som spomenul, je už počet stretov ľudí s medveďmi so zraneniami človeka na tej úrovni ako po celý minulý rok. A najmä o tomto je aj tento vládny návrh, ktorý rokujeme, preto podporíme za KDH prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní a ďalšie argumenty si nechám do rozpravy pri prvom a druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Tento mechanizmus je pre poľnospodárov podporný, čo je na jednej strane dobré, ale určite niektorí poľnohospodári ho využijú, niektorí ho nevyužijú.
A mňa skôr mrzí, včera som to hovoril aj pánovi ministrovi, že poľnohospodári sa vôbec nevedia dovolať na PPA-čku a nevedia získať informácie, ako sú na tom, či dostanú platby, alebo nedostanú. Potom sa obracajú, samozrejme, na nás, na poslancov a mrzí ma, že my poslanci sa tiež tam nevieme dovolať, že proste nevieme získať informácie. Včera keď mi pán minister povedal, že kľudne máme povedať, že kde sa to stáva, no volal som tým poľnohospodárom, povedali, že proste všade. Nemajú tie informácie, nevedia sa dovolať. Aj tu na tej Hraničnej, nevedia.
A čo ma aj mrzí, že pán minister hovoril, že preto tie platby sa nevyplácajú aj kvôli tomu, že predchádzajúce vedenie PPA-čky dobre nefungovalo. Vieme dobre, že predchádzajúcim šéfom PPA-čky bol Jozef Kiss. A teraz Jozef Kiss sa zrazu stáva prezidentom finančnej správy. To nechápem, keď on vtedy tam bol, akože proste nefungovalo to dobre, tak teraz za odmenu mu dávame prezidenta finančnej správy? Takže k tomuto by som tiež chcel nejaké vysvetlenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Štefunko, povedali ste, že testujeme nový nástroj, ako sa bude vyvíjať. Áno, presne to som povedal aj ja včera na poľnohospodárskom výbore, že sme za to, aby tento nový nástroj vošiel do platnosti aj v tejto situácii krízovej pre farmárov, pre nedostatočné vyplácanie priamych podpôr, ale aj do budúcnosti. Je to nástroj, ktorý sa systémovo nastaví ako nový nástroj podpory našich farmárov, takže by sme tiež uvítali vyhodnotenie, ako to zafungovalo aj teraz v tomto prípade, a chcem požiadať pána ministra, aby našiel formu, ktorou nás bude o tom informovať. Ako toto zafungovalo, tento konkrétny nástroj, aby sme ho mohli mať na stole minimálne na pôdohospodárskom výbore a vedeli posúdiť aj efektivitu a... áno, efektivitu tohto nástroja.
Ďakujem.

Pán kolega Hlina, viete, ja sa vždy snažím objektívne pozerať na veci, preto nebudem prišívať možno niečo súčasnému ministrovi alebo vláde, za čo nenesie úplne totálnu zodpovednosť. Vôbec ho, my sme sami boli aj, aj na protestoch a tak ďalej, vôbec mu neberiem zodpovednosť za to, čo sa, čo sa deje dnes, ale chcel som povedať, z čoho vychádzajú, vychádza táto vláda.
My sme boli tento týždeň na rokovaní s českými partnermi a takisto, takisto nám teda povedali, že, že áno, bol to prechod na nové programové obdobie a museli sa na to prichystať, museli, museli, samozrejme, veci pomeniť. Stíhajú to, hej, stíhajú to možno aj preto, že tam majú kontinuitu, že sa nemenila vláda dva, dva mesiace pred koncom roka. Ale tým nechcem, nechcem odbremeniť súčasné ministerstvo a súčasného ministra za zodpovednosť za ten stav, ktorý tu je, a dnes, keď veľa by nám povedalo napríklad to, keby sa nám, keby nám minister dnes povedal, v akom stave je súčasný stav s týmito platbami, koľko mieni, koľko, akým spôsobom mieni pomôcť tým, ktorí tie platby nedostali, alebo koľko, koľko ich je, a keby si priznal, že že nesie svoj diel zodpovednosti. Opakujem, ja mu ho vôbec neberiem, len vždy sa budem snažiť byť objektívny, ktokoľvek, ktokoľvek na tej stoličke bude sedieť.
Takže čakáme od pána ministra odpovede, kolega Čaučík ich nastolil, nastolil tých otázok niekoľko, zdupľoval aj moju otázku, to znamená, chceme vidieť tie počty, že o čo konkrétne ide, o aké peniaze a napokon aj o to, že, či nejakú veľkú záťaž, alebo nejakú záťaž bude niesť priamo aj štátny rozpočet a či s tým štátny rozpočet počítal.

Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Hajkovi za jeho príspevok o ekonomickej dimenzii tohto problému.
Ja som sa zamyslel ešte nad jednou vecou. V dôvodovej správe v časti Vybrané vplyvy materiálu je uvedené, vplyvy na rozpočet verejnej správy – žiadne, vplyv na limit verejných výdavkov – žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie – žiadne.
Nie som si istý, či to takto je a či by v tej dôvodovej správe naozaj nemal byť ten vplyv nejako naznačený. No z môjho pohľadu ten vplyv na podnikateľské prostredie v agrosektore by mal byť skôr pozitívny ako, ako žiadny a tiež tu isto bude nejaký vplyv na rozpočet verejnej správy. Chápem, že ten materiál sa pripravuje veľmi rýchlo, narýchlo. Bolo to schválené vládou v stredu. Dnes je štvrtok. Ale možno predsa tieto veci by sme v budúcnosti uvítali rozviesť a špecifikovať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ja len rozviniem to, čo, to, čo už začal môj kolega, poslanec Marián Čaučík. Opäť prečítam, aby to bolo úplne jasné, že o čo ide, komu vlastne je smerovaná táto pomoc. Poskytovanie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa vo forme návratnej finančnej výpomoci, čím sa v prípade potreby umožní zabezpečiť poskytovanie finančných prostriedkov, finančných prostriedkov poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa do vyplatenia priamych podpôr.
No, takže to je, to je zámer, to sme si prečítali v dôvodovej správe. Potom sú tam z toho vymenované paragrafy, ktoré sa menia v zákone, a potom to, čo, na čo som čakal. Vyčíslenie dopadov, dosahov, hej, nie je tam nič. V tom, tej dôvodovej správe sa píše, že to nebude mať vplyv na hospodárenie, na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a tak ďalej. Nič, nič nie je vyčíslené. A pritom, už to tu dnes spomínali viacerí poslanci, to je to podstatné, že o čo vlastne ide. Ja keď som sa pozrel na to, ako vyzerá tento návrh tohto zákona, tak to je vlastne taký bianko šek otvorený. Píše sa tu o tom, že tieto úvery bude poskytovať Slovenská záručná a rozvojová banka. To je štátna banka. To sú štátne peniaze, hej, takže minimálne preto by som očakával aspoň nejaký, nejaký suchý prepočet, pretože tú schému pravdepodobne, s veľkou pravdepodobnosťou stanoví ministerstvo pôdohospodárstva, ale ten prepočet mi tam jednoznačne chýba. Zvlášť, keď ide o situáciu, že rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale podobne to, čo povedal poslanec Hlina, asi keby tam nejaké číslo bolo, tak asi sa dostaneme aj k tomu, že v akom stave je dnes vyplácanie priamych platieb poľnohospodárom. Však dá sa to vypočítať, potom vydedukovať z toho čísla, ak vidíme zámer, a dostaneme otázku na to, čo hovorí pán Čaučík, že načo budú použité táto schéma, či len na doplatenie tých platieb do, do konca júna, tak potom by sme z toho mohli vydedukovať, že v akom stave zhruba sme dnes. Ja dúfam, že nám minister, minister na to odpovie.
Musím uznať jednu vec, že máme nové programové obdobie, a keď sa menia programové obdobia, tak sa menia tie schémy. Vždy to je problém pri tej, pri tej zmene, takže do určitej miery to je pochopiteľné, ale musíme pochopiť aj, aj tých farmárov, pretože ako to tu už viacerí povedali, oni si na to museli vziať, aby prežili komerčné úvery. A tie komerčné úvery budú musieť, predpokladám, že podľa tejto schémy, pretaviť, hej, že ich prefinancujú, prefinancujú zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, kde bude úrok nulový.
Obávam sa, že, ako som povedal, chýbajú mi tam čísla, z ktorých by sme boli múdrejší, ale obávam sa, že aj spôsob, akým pristupujeme k určitému náhradnému riešeniu, len dokazuje, že ide o prekrytie vážnejšieho problému, ktoré, ktorý je oveľa hlbší. A obávam sa aj to, že tie problémy môžu pretrvávať aj v druhej polovici tohto roka, preto by sme očakávali od ministra a takisto celej vlády, aby prišla s nejakým systémovým riešením, pretože dnes len hasíme nejaký problém, ktorý valíme pred sebou.
A budem rád, keď na tie otázky, ktoré tu povedal, vymenoval jednu za druhou kolega Čaučík a ku ktorým som pridal ešte ja niečo, keď nám na to minister odpovie, aby sme sa potom vedeli zachovať pri rozprave ďalej a takisto pri hlasovaní o návrhu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Diskutujeme dnes o vytvorení štátnej, ďalšieho nástroja štátnej pomoci pre poľnohospodárov a lesníkov, je to návratná finančná pôžička bezúročná, a ako nám to pán minister dnes vysvetlil na výbore, nie je to len nástroj ad hoc, ale má to byť nový nástroj, ktorý bude v systéme, podporí poľnohospodárov aj do budúcnosti. Takýto nástroj v zásade vítame.
Prečo to ide teraz? Kvôli nevyplateným priamym platbám. A to vnímame, že je obrovský problém. Farmári krvácajú. A v tomto ja neberiem hádzanie viny na minulú vládu, ako to pán minister opakovane často robí. Fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry je veľkým problémom a tento problém sa s touto inštitúciou nesie z predchádzajúcich vlád Roberta Fica.
V Česku aj vo všetkých iných európskych krajinách mali ten istý problém, prechod na novú spoločnú poľnohospodársku politiku na prvý rok, ale v Čechách to zvládli a vyplatili priame platby v decembri. Nevidím dôvod, prečo u nás nie. Chceme poznať tie dôvody, preto sme trikrát opakovanie žiadali o poslanecký prieskum, a koaliční poslanci to neumožnili.
Pán minister, vy ste poznali situáciu na PPA-čke aj ako opozičný poslanec. Keď ste sa stali ministrom, myslím si, že ste podcenili za tých šesť mesiacov vašej práce tento problém. Pôdohospodárska platobná agentúra funguje naozaj veľmi zle. Akokoľvek, takýto nový nástroj vítame, aj keď prichádza neskoro. Keby tento nástroj bol schválený skôr, v novembri, decembri alebo v januári, bolo by to namieste. Pýtam sa, prečo vláda prichádza s týmto nástrojom až teraz.
Navyše uviedli ste to aj na výbore, že je to riešenie, ktoré sa osvedčilo pri covide, keď to pomohlo cestovným kanceláriám. Tak vtipne aspoň takto ste dali trochu kredit v minulej vláde, ktorej neviete prísť na, na niečo dobré, tak v niečom ste sa inšpirovali možno aj od minulej vlády, tak takýmto riešením. Ale teda pýtam sa ešte raz, prečo prichádza tento návrh až teraz. Keby bol prišiel v decembri, v januári, bolo by to asi pomohlo a myslím si, že už vtedy ste mohli tento veľký problém predpokladať. Ale v decembri ste hovorili o tom, že priame platby budú vyplatené v januári, potom vo februári a teraz počúvame už o tom, že pravdepodobne nebudú vyplatené ani do 30. júna a že máme možnosti to riešiť aj po tomto termíne. Áno, máme, môžeme to riešiť aj neskôr, ale už na úkor väčších financií zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čo, si myslím, by nemalo byť v záujme vlády pri veľmi problematických verejných financiách.
Moja otázka je, koľkým farmárom to teraz naozaj pomôže, pretože pravdepodobne veľká väčšina z nich si už zobrala komerčné úvery, aby prežili, a je otázne, ako im pomôže nový mechanizmus, ktorý ešte nie je zabehnutý. A ak by sa aj spustil v máji, ako ste v médiách avizovali, tak pri predpoklade, že im platby budú vyplatené do konca júna, je naozaj otázne, koľko z nich to reálne využije.
V opačnom príklade, prípade, ak nemáme takéto dáta, a možno to je moja otázka, či máte zo stretnutí s farmárskymi združeniami nejaké dáta, v akej miere sa farmári majú záujem uchádzať o takýto nový nástroj, o nové bezúročné pôžičky, lebo ak nemáme, tak to môžeme chápať skôr ako PR aktivitu vlády, ako, ako nástroj, ktorý reálne teraz pomôže.
Mal by som aj ďalšie otázky, či tento nástroj bude viazaný v súčasnosti len na problém nevyplácania priamych platieb, alebo sa o pôžičku môžu uchádzať farmári, ktorí majú problémy aj z iných dôvodov. Vieme, že mnohí majú problémy aj z ťažkopádneho prístupu PPA-čky, ktorým ona nevykonala mesiace kontrolu, sú v procese kontroly, a teda nemôžu dostať ani priame platby, ani iné dotácie. To znamená, farmári naši majú problémy okrem priamych platieb z mnohých iných titulov, či sa budú môcť uchádzať o takúto pôžičku aj takíto farmári, pretože v dôvodovej správe sa hovorí len o riešenie problému nevyplatených priamych platieb.
A moja posledná otázka. Viete nám povedať, aký objem finančných prostriedkov na priame platby bude nevyplatených po 30. júni, čo predpokladáte a aký objem chcete vyčleniť na tento nový nástroj pôžičiek?
Záverom. Toto nové opatrenie podporíme, ale druhým dychom chcem povedať, že budeme žiadať od ministerstva, od pána ministra informácie, ako toto nové opatrenie naozaj zafungovalo.
Ďakujem za pozornosť.