Videokanál klubu

Ďakujem. Ja by som chcela zareagovať na kolegu. Naši starostovia majú problém kvôli prehnanej byrokracie a našim vlastným pravidlám častokrát aj nad rámec smerníc Európskej únie, a preto nevedia využiť finančné prostriedky na rozvoj a obnovu obce. A musíme si priznať, že väčšinu financií práve na rozvoj obcí máme z Európskej únie. V čerpaní eurofondov patríme medzi najmenej úspešné, ale aj najpomalšie čerpajúce krajiny, a preto verím, že tento návrh bude prvým krokom k lepšiemu a efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami. Verejným obstarávaním to však nemôže skončiť, pretože problémom, najmä čo sa týka eurofondov, sú aj zložité a nezrozumiteľné pravidlá v našich vlastných výzvach a byrokracia okolo nich. Preto navrhujem, aby sme sa inšpirovali krajinami, kde to funguje a kde môžeme rok čo rok vidieť posun. Zjednodušme procesy, urobme lepšie výzvy, efektívnejšiu kontrolu a hlavne dajme väčšiu časť eurofondov do regiónov, pretože tam sú župani, primátori a starostovia, ktorí najlepšie vedia, kedy, ako a kde potrebujeme tieto zdroje použiť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vyjadrenie KDH k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní.
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom do porovnávania dáva príklady s niektorými ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Ide o Írsko, kde je to 50-tisíc, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc, čo má za cieľ zrýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. A na úvod poviem toľko, že Kresťanskodemokratické hnutie je strana regiónov. To znamená, máme silné zastúpenie v regiónoch, máme svojich primátorov, máme svojich starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev a veľmi, veľmi pozorne vnímame, aké problémy nám prináša súčasný zákon.
Pri verejnom obstarávaní, obstarávaní vnímame skutočne vážne problémy, a to sú, dá sa povedať, že sú to problémy chronické. Preto sme za zjednodušenie tohto systému a čo, na čo by som rád apeloval je, lebo sa o tom často hovorí, že samosprávy, samosprávy sú pod slabou kontrolou, alebo že často svojvoľne rozhodujú. Prosím vás, dajme dôveru samosprávam. Vidíme z minulosti, že samosprávy dokázali, dokázali riešiť mnohé veci, na ktoré nedosiahol ani štát, ako posledný príklad uvediem, akým spôsobom samosprávy pracovali v čase pandémie alebo v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, kde sa vážnym spôsobom pričinili o záchyt, o zachytenie utečencov z Ukrajiny.
Ďalšia vec, ktorú KDH dlhodobo podporuje, je presun kompetencií pri spravovaní eurofondov na regióny. Dnes ide iba malá časť z eurofondov priamo na samosprávy. My hovoríme, že dokonca až polovica, polovica eurofondov môže byť využívaná tým spôsobom, že budú o ňom, o týchto peniazoch rozhodovať samosprávy. Nemusíme utekať po príklady ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska, kde tento, tento princíp funguje, a Poliaci vidíme, že sú ďaleko pred nami, čo sa týka využívania eurofondov. A práve zmenený zákon o verejnom obstarávaní môže pomôcť tomu, aby sa pri tejto vôli, teda presunúť väčšiu časť eurofondov na samosprávy, aby sa tie eurofondy skutočne využívali efektívne a v prospech celej spoločnosti.
Napriek, musím však povedať, že napriek týmto generálnym pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, sa nedá nespomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu a ako o ňom rokovala vláda, bolo vznesených 678 pripomienok, z toto 222 zásadných. Predkladateľ zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu zostalo množstvo výhrad zo strany odbornej verejnosti a riešili sa aj námietky Európskej komisie. Takže tieto čísla, ktoré som uviedol, hovoria o tom, že to je veľmi, veľmi vážne sledovaný návrh zákona a je jasné, že už len tá pozornosť svedčí o tom, dokazuje to, že tento zákon bude mať veľký vplyv na to, ako v tejto oblasti budeme postupovať ďalej.
Výhrady, výhrady máme hlavne k zverejňovaniu tzv. podlimitných zákaziek. Výzva do vestníka sa povinne totiž podľa návrhu zasiela len pri zákazkách, kde možno podať námietky. Teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou 1,5 mil. eur, a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiaduce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ako sa hovorí v návrhu, ale aby sa to týkalo všetkých prípadov. Tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až od limitu, kde začínajú nadlimitné zákazky, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a zadávať zákazky podľa svojvoľného, svojho voľného uváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa vypúšťajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rozličných odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaže v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu.
V tomto prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných, zverejňovaných Úradom pre verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri približnom percente zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym subjektom na trhu, teda uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní, čím v žiadnom prípade nedochádza k naplneniu účelu zverejnenia zákazky voči neurčitému okruhu subjektov. Zákonodarca tak uzatvára trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž.
Je pravdou, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, pri ktorom bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa by to znamenalo, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z rázu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky a tiež, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.
Samozrejme, samozrejme, je na filozofickú úvahu, všetko má svoje za, všetko má svoje proti, rýchlosť verejného obstarávania vs. transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel vo veci povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, totiž znižuje sa transparentnosť, verejnosť a ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame rokovacie konanie. Dozvedia sa, dozvedia sa v podstate o tom až z Centrálneho registra zmlúv. Takže zopakujem. Je tu vlastne boj medzi dvoma princípmi, jedna vec je tá transparentnosť a druhá vec je záujem urýchliť verejné obstarávanie. Nie je to ľahká dilema, ale treba ju nejakým spôsobom riešiť.
Ďalej pri zúžení okruhu, zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky je problém, lebo sa vypúšťa oprávnenie, oprávnenie osoby, ktorá podáva, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov.
Takže keď to zhrniem, to, čo máme predložené, vcelku vnímame tento návrh pozitívne s tým, že navrhujeme niektoré úpravy v zmysle týchto našich kritických pripomienok, a preto klub Kresťanskodemokratického hnutia a jeho poslanci podávajú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja zhruba uvediem, že o čo v týchto pozmeňovacích návrhoch pôjde.
Prvá vec, navrhujeme ponechať v súčasne platnom znení zákona, to je ustanovenie, ktoré, ktoré definuje posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania publikačnému úradu. Toto oznámenie zachováva určitú mieru transparentnosti a zabezpečuje zdravú hospodársku súťaž. Vypustením tohto ustanovenia sa subjekty, by sa subjekty o uzatvorení zmluvy dozvedeli až oneskorene z Centrálneho registra zmlúv. Takže tu teda pridávame k tej transparentnosti a zároveň ponechávame, ponechávame zrýchlenie verejného obstarávania.
Ďalej navrhujeme zmeniť navrhovanú právnu úpravu tak, aby povinnosť odoslať výzvu na predkladanie ponúk vopred určenému okruhu, neurčenému okruhu hospodárskych subjektov sa vzťahovala na všetky typy podlimitných zákaziek, a nielen na podlimitné zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota, predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800-tisíc eur. Vnesením tejto úpravy sa eliminuje negatívny dosah na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Rovnako takáto právna úprava môže mať pozitívny vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý umožní prílev lepších alternatív na trh, na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej správe o vykonanie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 vyzýva na umožnenie predkladania ponúk potencionálnych zahraničných záujemcov. Navrhovaná právna úprava posilní prvok transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Takže opäť ideme v tej transparentnosti ďalej a zachováme, zachováme ten ťah na to, aby sa verejné obstarávanie zrýchlilo.
V ďalšom bode navrhujeme vypustiť úpravu, že v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označenej skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec. Úrad pre verejné obstarávanie má najväčšie skúsenosti a prehľad o pochybeniach v rámci zadávania zákaziek. Úrad je schopný odhaliť aj porušenia, voči ktorým záujemca – uchádzač nemusel namietať z dôvodu nedostatku podkladov, času na podanie námietok, respektíve nedostatku odbornej skúsenosti, praxe v oblasti verejného obstarávania. Je preto prínosné, ak úrad preskúmava zákazku ako celok, prípadne v širšom kontexte, ako je uvedený v rámci podaných podmienok, námietok. Uvedené prispieva k zákonnosti a správnosti procesu verejného obstarávania a dodržiavaniu princípu ochrany hospodárnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Limitovanie úradu môže spôsobiť, že úrad v rozhodovacom procese nebude môcť konštatovať porušenie zákona, a teda nebude oprávnený prijať dostatočné rozhodnutia na úpravu, tak by to bolo v tom pôvodnom.
A posledný bod, ktorý sa týka teda nášho, nášho pozmeňovacieho návrhu. Zužuje sa okruh subjektov oprávnených podať námietky, vypúšťa sa oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Navrhujeme túto zmenu čiastočne modifikovať, to bolo to, čo je v predloženom, navrhujeme modifikovať a ponechať pôvodné písmeno e), to jest ponechať možnosť podať námietky zo strany orgánov štátnej správy, ktoré poskytujú finančné prostriedky z Európskej únie. Tak sa zabezpečí zvýšená ochrana a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a kontrola využívania verejných zdrojov vrátane zdrojov z Európskej únie.
A teraz prečítam náš pozmeňovací návrh.
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 26.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 53.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 56 v § 110 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800 000 eur".
4. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 75 znie:
„75. V § 170 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e sa označí ako písmeno d.”.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
V mene troch poslaneckých klubov, KDH, SaS, PS, vás žiadam o presunutie z programu rokovania tejto schôdze, parlamentnú tlač 329, to je návrh pani poslankyne Holečkovej o peňažných príspevkoch, na ďalšiu schôdzu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nadviažem na kolegu Hajka, ktorý spomínal ako jeden z dôvodov, v dôvodovej správe sa to uvádza, že zlepšenie stravovacích návykov tým, že obmedzíme množstvo cukru predovšetkým u detí. Ja chcem upozorniť, keďže tu máme vládneho ministra, že na zlepšenie stravovacích návykov v minulom volebnom období prijala, prijal tento parlament prostredníctvom návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny jedno opatrenie, tzv. obedy zadarmo.
A chcem povedať, že toto opatrenie je pomerne diskriminačné, lebo mnohé školy nemajú školské jedálne, a teda tým týmto neprispievame, a práve, práve v takýchto skupinách, kde by sme potrebovali tie decká udržať škole čo najdlhšie aj poobede, aj počas školskej družiny, alebo školského klubu detí a takisto v materskej škole. Časť rodičov, keďže musí niečo doplácať, tak, tak tam tie deti skrátka nedáva. A časť škôl vôbec takéto veci neposkytuje, tak možno, možno taký podnet, aby, aby sa tomu vláda venovala.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov.
Najskôr gramatická poznámka. Ja nepoznám sladené, ale iba osladené, takisto ako nemáme solené, ale osolené pochutiny, alebo takisto ako nemáme vlhčené utierky, ale máme zvlčené, pretože ich raz niekto zvlhčil. Takisto tieto slade... osladené nápoje raz niekto osladil, takže sú osladené. Ale to je, mali by sme ctiť trošku aj, aj gramatiku. Aj keď viem, že to je zaužívaný výraz.
Teraz vlastne k samému zákonu. To, čo hovorí predkladateľ vo verejnej správe, z dôvodu naliehavej potreby konsolidácie verejných financií a stabilizácie štátneho dlhu sa ako jedno z opatrení navrhuje zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov. Budem, ostanem pri terminológii sladených, teda ctím si aj predkladateľa, že tak to tam dal.
Takéto opatrenie v oblasti nepriamych daní je spojené s menšími negatívnymi vplyvmi na potenciál ekonomiky, ako napr. v oblasti priamych daní. Ak sa do nápoja alebo koncentrovanej látky... Ak do nápoja alebo koncentrovanej látky nebol pridaný cukor, zložka alebo iné sladidlo, nápoj nebude predstavovať predmet dane. Teda pôjde napr. o, o čisté ovocné alebo zeleninové šťavy obsahujúce výlučne prirodzený cukor z ovocia alebo zeleniny, z ktorých boli hotovené, zhotovené, takže ide o cukor, ktorý sa pridá, pridá do týchto nápojov, a tým pádom budú podliehať dani.
Minister Kamenický, opäť poviem, ako pri predchádzajúcom návrhu zákona minister Kamenický aj zdôvodnil, prečo prichádza s týmto opatrením, ide o všetko, čo obsahuje pridaný cukor, resp. umelé sladidlo. Pri ochutených nealko nápojoch bude sadzba 15 centov za liter, resp. za kilogram, pri energetických nápojoch 30 centov za liter, pri tekutých koncentrátoch, koncentrátoch 1,05 eura za liter a pri tuhých koncentrátoch 4,30 eura za... na kilogram. Takže je to nová daň. A teraz, zdôvodnenie tejto dane je, aby, zdôvodnením je, aby sa naplnili príjmy štátneho rozpočtu a tým pádom aj konsolidovali verejné financie, ktoré sú v zlom stave.
Ale zase tu máme, ako som už hovoril pri prvom návrhu zákona o tabaku, máme tu druhý dôvod. Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. V tomto prípade sladených nealkoholických nápojov zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.
A zase citát ministra Kamenického: „Samotný návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pozitívny vplyv na zdravú výchovu detí v rodine a zdravý životný štýl ako prejav určitej kultúrnej úrovne rodiny. Je právo každej rodiny dbať o zdravé prostredie a zdravú výchovu detí, v užšom zmysle teda aktívne pristupovať a starať sa o zdravie detí stravovacími návykmi.“
Zopakujem opäť, máme tu dva dôvody. Na jednej strane naplniť štátnu kasu, na druhej strane starať sa o zdravie obyvateľov. Je to síce, je to, je to, takýmto, takýmto rázom sa vyznačujú práve tieto dane z negatívnych externalít, ale predsa len máme tu dva ciele.
Ozdravovať verejné financie novými daňami na produkty, ktoré zhoršujú zdravotný stav obyvateľov, je na prvý pohľad výborný nápad. Na jednej strane motivuje ľudí vyvarovať sa používaniu škodlivých produktov, na druhej strane ešte aj vyberie peniaze potrebné pre štát, možno práve na boj proti rakovine alebo proti obezite. Má to však háčik. A to, na jednej strane motivuje, motivujeme znížiť spotrebu, na druhej strane chceme maximalizovať príjmy štátu. To nejde dohromady. Predvídať v takomto prípade pevný príjem, ako to naznačuje ministerstvo financií, je pomerne iluzórne. Prepočty, podľa ktorých by sa, by malo budúci rok pritiecť z novej dane z osladených nápojov do štátneho rozpočtu 80 mi. eur preto treba brať s veľkou rezervou. Moja otázka znie – chceme zdaňovať cukor, ktorý robí zle pre zdravotný stav, ale prečo zdaňujeme iba nápoje? Však v predajniach vidíme, že sa predáva kryštálový cukor, ktorý ľudia napríklad pridávajú do zaváranín, a tým si osladia tie zaváraniny samé. Takže keby sme chceli byť dôslední a chceli by sme skutočne pracovať so zdanením cukru v strave, aby nám to, aby nám to neovplyvňovala, neovplyvňovalo zle zdravotný stav obyvateľov, tak by sme vlastne mali ísť do všetkého. Mali by sme ísť do cukríkov a všetko, čo vlastne obsahuje cukor.
No ja viem, ja si uvedomujem, že vypočítať daň na takéto produkty na jednej strane by bolo, pochopiteľne, dosť nepopulárne, a dúfam, že ma pán minister trochu počúva, a na druhej strane, na druhej strane by sa to aj ťažšie evidovalo. Takže na jednej strane chceme, chceme pomôcť ľuďom, aby mali lepší zdravotný stav. Chceme ich donútiť k nejakým iným, novým návykom. Na druhej strane ich necháme, necháme, aby používali iné produkty, ktoré majú napríklad na obezitu možno aj horší vplyv ako, ako, ako požívanie nápojov s cukrom.
A teraz jedna dôležitá vec k tomu zdravotnému stavu. Príklady zo sveta ukazujú, že uvalenie spomenutej dane na osladené nápoje síce povedie k poklesu spotreby a tým aj nepríjemnému poklesu výberu dane, ale zároveň z čoraz nebezpečnejšou obezitou toho veľa nerobí. Napríklad v britskom Spojenom kráľovstve prišli s takouto daňou v roku 2018. Spôsobila zníženie obsahu cukru v nápojoch o tretinu. Obezita v populácii išla napriek tomu odvtedy opačným smerom. Mierne stúpla. Podobne v Mexiku napríklad. Ľudia si našli cukor jednoducho v iných produktoch.
Ďalší problém, ktorý tu je, ja som to spomínal aj pri dani z tabakových výrobkov, je to, že ak ten výrobok je u nás drahý, tak podporujete aj cezhraničnú turistiku. To znamená, že nákupnú turistiku, to znamená, že tí ľudia v prihraničných oblastiach sú náchylní ísť kupovať tieto produkty do zahraničia, kde budú možno lacnejšie, možnože nebudú, neviem, mne tu chýba prepočet ministerstva financií a zvažovanie, zvažovanie aj tejto dôležitej okolnosti, pretože ten únik kupujúcich do zahraničia znamená zníženie výberu dane.
A teraz čo by sme my očakávali od ministra financií, ja som to povedal pri dani z tabakových výrobkov, a očakávame ozaj vejár jasných konsolidačných opatrení, pretože napríklad táto daň z cukru podľa toho, aký, aký je vypočítaný výnos na budúci rok, tak prinesie, prinesie štátu 15-krát menej, ako tento rok vynaložíme na energetickú pomoc. To znamená, keď chcem konsolidovať, tak sa pozriem aj na to, že z ktorých výdavkov, neadresných výdavkov plošných ubrať, a nielen naháňať príjmy do štátneho rozpočtu. Tu vidíte ten nepomer. Energetická pomoc tento rok vyše 1 mld. eur, príjem z cukru, z dane z cukru budúci rok 80 mil. eur.
Zopakujem znovu, čo sme, čo, čo som povedal, že, a to môže byť na tej jednej A4, na ktorú vyzýval minister financií, čo predkladá KDH, vieme ten zoznam, samozrejme, špecifikovať bližšie, ale to ja som spomenul tri, tri len tri opatrenia, ktorými sa to, ktorými by sa to dalo vykonať hneď. A to je, už som spomínal, skončiť s plošnou, neadresnou pomocou, to znamená na strane výdavkov.
Druhá vec, nezväzovať ruky podnikateľom, ale nabádať ich k tomu aj postojom štátu, štátnou politikou, aby tí ľudia, podnikatelia boli ochotní podnikať, a tým pádom aj pri nezmenených sadzbách odvádzať štátu väčšie dane a väčšie odvody.
A tretia vec, ktorú som spomenul, je čerpanie eurofondov. Starý, chronický problém Slovenska. Nechajme tie eurofondy posunúť na regióny. Vedia ich lepšie využiť. Sú to ozaj prostriedky, ktoré, ktoré sú významným príspevkom pre štát, pomáhajú aj, aj centrálnej vláde, pretože ako sme sa presvedčili v posledných rokoch, tak centrálna vláda má problém so spravovaním eurofondov a má problém aj so spravovaním fondu obnovy a odolnosti.
Takže ak budeme mať na stole, aby som bol konštruktívny na záver k týmto dvom zákonom, ktoré boli predložené, ak budeme mať zo strany vlády, teraz sme v prvom čítaní, ale ak budeme mať zo strany vlády nejaký, nejaký súbor opatrení, ktoré, ktorý bude jasne a jasný, záväzný a dobre vypočítaný, tak vieme, vieme sa porozprávať aj o zvyšovaní daní, hoci KDH je proti zvyšovaniu daní a je proti tomu, aby sem prichádzali nové dane. Ale keď už treba na nejaké dane siahnuť, tak skutočne radšej na takéto dane, ísť s takýmito daňami na trh, ako napríklad so zdanením, s vyšším zdanením, alebo so zodvodnením príjmov, príjmov zamestnancov, alebo vyššími daňami na podnikateľov. Ako posledný príklad poviem, tá negatívna, teda daň zo straty, ktorú tu budeme mať budúci rok, každá firma zaplatí daň, bez ohľadu na to, či bude mať kladný, alebo záporný hospodársky výsledok, takže toto považujeme za, za rozumnejšie opatrenie.
Ale opakujem, potrebujeme celý ten balík, ako hovorí minister financií, na budúci rok a 1,4 mld. eur, aby sme mali na to, na to nejaký jasný, jasný, jasnú predstavu vlády, že akým spôsobom chce ísť na to. A potom, ak do toho zahrnieme tieto dane, tak potom sa dá možno, možno o tom uvažovať, ale zatiaľ sme k tomuto návrhu zdržanliví.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, nie celkom súhlasím, pani Kalmárová, že iba fakultatívne veci rieši informovaný súhlas rodiča, ale to si vydiskutujeme neskôr.
Druhá vec, áno, právo na informácie u detí áno, ale citlivo, musí to byť citlivé. Dnes existujú streamovacie platformy alebo sociálne siete, kde sa mladí ľudia stretávajú a pod vplyvom rôznych influencerov si zdieľajú návody na to, ako spáchať samovraždu a tak ďalej, čiže tu treba byť opatrný, že ktoré informácie áno a v akej miere, a vždycky to musí byť citlivé.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že nemali by sme stavať do opozície rodičov a školu. Rodičia a škola musia byť partneri a pri výchove a vzdelávaní detí musia spolupracovať, preto vylučovať rodičov zo vzdelávania a robiť niečo za chrbtom ako keby rodičov, toto sa nesmie stať. My v KDH napríklad hovoríme stále o tom, že primárne za výchovu a vzdelávanie detí a mládeže sú zodpovední rodičia a škola je pri tom významný partner, ale toto musíme dať do súladu a nerobiť veci poza chrbát, poza chrbát rodičov.
Toľko za KDH, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Za klub KDH by som chcel takisto vyjadriť znepokojenie a rozhorčenie nad tým, že ste sa rozhodli odvolať človeka, ktorý vystaval národný inštitút pre hodnoty a technológie na zelenej lúke, prišiel zo zahraničia s bohatými skúsenosťami a zaňho hovoria nie slová, ale činy. Chcem zopakovať ešte raz, že národný inštitút pre hodnotu a technológie zachránil Slovenskej republike v roku 2022 50 mil. eur a v roku 2023 100 mil. eur. Toto nie sú výmysly, to sú skutočnosti, ktoré vieme podložiť faktami.
Idete odvolať človeka, ktorý je transparentný a neúplatný, asi preto to idete urobiť, toto je váš hlavný zámer, sme z toho pobúrení a zhrození.
Takisto opakujem, že tieto veci mohli odznieť na výbore, pán predseda Baláž to neurobil, pravdepodobne sa bál diskusie. Takto sa naozaj nerobí politika, slušná politika pre ľudí na Slovensku. Myslím si, že už máte vybratého kandidáta, ktorého chcete tam poslať, a bude to znamenať pre slovenských pacientov len menej zdrojov, ktoré budeme vedieť dať do liekov, ktoré majú evidenciu a ktoré môžu pomôcť našim pacientom.
Je to veľmi smutný obraz slovenskej politiky, že idete za... idete potrestať človeka, ktorý má kompetencie, ktorý priniesol naozaj dostatok reálnych dô... reálnych, reálnych, reálnej pomoci nášmu systému. Čiže za klub KDH vyslovujeme znepokojenie, budeme hlasovať jednoznačne proti.
A je to smutný obraz slovenského zdravotníctva. (Potlesk.)

Ďakujem ja veľmi pekne za faktické poznámky. Budem, budem veľmi, veľmi stručná. Naozaj súhlasím s tým, čo povedal kolega, že mali by sme ako politici pristupovať zodpovedne a naozaj by sa takéto zásadné veci nemali meniť s každou politickou garnitúrou. A naozaj ako sa hovorí, že zákony sa robia pre zlé obdobie, na toto by sme mali pamätať a nie si ich prispôsobovať sami sebe.
Na záver chcem len povedať, že celý klub KDH stojí pri RTVS-ke a veríme, že napriek možno pánovi Pročkovi, ktorý, ktorý to tu povedal, verím, že ešte medzi koaličnými poslancami sa tí traja-štyria nájdu, ktorí, ktorí svoje rozhodnutie prehodnotia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja nadviažem na teba, pani kolegyňa Holečková. Viackrát si zopakovala RTVS, RTVS a hovorila si o zániku, o zániku značky, o kvalite a tak. Ja nadviažem na to, že predkladateľke pani ministerke a SNS sa veľmi páči slovo, ten zhodný prívlastok slovenský, slovenská, slovenské, a takto chcú zmeniť aj názov RTVS na STVR. A ja sa pozerám hore na tabuľu a čítam, že Národná rada Slovenskej republiky, že či aj toto chcete meniť, že či chcete urobiť Slovenskú národnú radu alebo Národná banka Slovenskej republiky, či aj toto je zlé, či aj toto budete meniť postupne, že to slovenský, slovenská, slovenské, Rozhlas a televízia Slovenska to patrí aj národnostným menšinám, tak ako povedala pani Holečková. A ten zhodný prívlastok slovenský, slovenská, slovenské by nemal byť, nemal by byť takým zaklínadlom, lebo potom budete meniť kopec ďalších inštitúcií a to sa mi nezdá správne.
Tá značka, značka je veľmi dobrá. Keď meníme, keď meníme názov firmy alebo organizácie, keď sa robí rebranding, tak to má nejaký vážny dôvod. Keď zaniká inštitúcia, tak preto, lebo nefunguje. Ak nefunguje dobre RTVS-ka tak spravme krízový manažment, opravme veci, ktoré nefungujú, ale tak dobrú značku podľa mňa netreba rušiť.
A ja by som sa rád teda ako začínajúci poslanec dožil takej kultúrnosti, že nebudeme musieť vždycky s novou vládou meniť názov a nastavenie verejnoprávnej televízie či rôznych úradov pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo ÚRSO a tak ďalej. Keď prídeme do doby, keď to nebude nutné vždycky pri zmene vlády meniť, vtedy sa môžme začať považovať za kultúrnejší národ. Zatiaľ sa nám to nedarí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, vďaka za vaše vystúpenie. Ja by som vás chcel doplniť jedným bodom, ktorý, na ktorý by mala odpovedať aj pani ministerka. Členov rady volí podľa § 11 ods. 3, piatich členov rady volí a odvoláva Národná rada. A potom je tam § 14 skončenie funkcie členov rady odsek 2 - Minister kultúry alebo Národná rada, podľa toho, kto je členom rady, kto člena rady do funkcie ustanovil, odvolá. To je v rozpore s nezávislosťou poslanca. Poslancovi môžu zaniknúť teda podmienky, aby bol, členovi rady môžu zaniknúť podmienky, aby bol v rade, ale Národná rada ho nemusí odvolať, pretože každý poslanec je nezávislý vo svojom hlasovaní. Čiže mne sa osobne zdá, že tu by malo jednoducho byť automaticky. Aj tí, ktorí nespĺňajú podmienky alebo prestali spĺňať, že by stratili členstvo v rade a nie, aby ich odvolávala Národná rada, pretože ich nemusí odvolať.