Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.9.2024 o 18:24 hod.

Mgr.

Martin Šmilňák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2024 17:23 - 17:25 hod.

Majerský František Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ferko, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj taký historický, ľudský exkurz do histórie, ktorý je naozaj v tomto parlamente kľúčový, lebo sme zabudli, za čo ste vy v minulosti bojovali a čo všetko ste museli pre to obetovať, aby vôbec sme tu všetci ostatní my dnes mohli sedieť a za to ti naozaj, aj tvojim kolegom, patrí veľká vďaka, lebo takýchto harcovníkov tento parlament už nemá, ktorí sa naozaj nebáli a nebáli sa odpočúvania, nebáli sa útokov.
Ale ja sa chcem vrátiť k tej podstate toho všetkého. My sme sa dnes naozaj v tomto parlamente znížili, ja keď tu hovorím raz, chodím tu každý týždeň a počúvam, že kedy zase prerazíme ďalšie dno, tak dnes sme ho prerazili zase. To my naozaj sme boli zvolení všetci, koalícia, opozícia, kvôli tomu, aby sme tu riešili rodinných príslušníkov? Páčilo by sa vám všetkým, keby sme tu rozoberali každého manželku, otca, mamu, čo komu má, to kde sme dospeli? Toto je problém krajiny? Naozaj toto je problém nás všetkých, že tu máme riešiť v parlamente rodinných príslušníkov? Toto je problém krajiny? Nie Trenčianska nemocnica, nedostatok zdravotníkov, nie policajti, nie to, že pôjde plyn hore od budúceho roka? To nie je problém, hej? Rodinní príslušníci sú náš problém. Veď si to každý otočme na seba. Toto by ste chceli tu počúvať naozaj že manželka, deti, rodina, toto chceme počúvať?
Ja to nechcem počúvať! Ja tu chcem riešiť reálne problémy, na to som bol zvolený. Neviem, vy ste boli zvolení na to, žeby sme tu riešili rodinných príslušníkov? Ja nie. Tak sa vráťme naspäť k tomu, kvôli čomu sme boli zvolení, priatelia. Všetci 150 sa k tomu vráťme naozaj naspäť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2024 17:21 - 17:22 hod.

Stachura Peter Zobrazit prepis
Ferko, ja ti chcem len poďakovať za veľmi pekné vystúpenie, za to, že si to zhodnotil. Myslím si, že ľudí ako ty je tu ako šafránu, málo ľudí vie nastavovať historické zrkadlo, málo ľudí vie sa prihovárať do duše, dúfam teda nielen opozičným, ale aj koaličným, tí by to asi potrebovali najviac, poslancom. Myslím si, že tak ako si vyskladal celý ten svoj príbeh a ako si ozrejmil, že ľudí, ľudia nie sú len nejaké čísla alebo nejaké zmluvy, alebo niečo, čo robia, ale to podstatné je práve, čo robia a čo s týmito peniazmi dokážu pre spoločnosť vytvoriť alebo priniesť. Toto bolo podľa mňa veľmi pekné nasvietenie.
Chcem ti veľmi pekne poďakovať, že si to urobil slušným spôsobom, nešiel si do osobnej roviny, nikoho si nedehonestoval a naozaj si sa zastal spravodlivých.
Ďakujem ti veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2024 17:14 - 17:15 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja s bázňou som sa prihlásil teraz, lebo pre mňa prehovoril človek, ktorý je velikánom nášho parlamentarizmu a vidím tu takú istú paralelu v jednej veci, ktorú povedal. V 89-tom nastúpené politburo a Miloš Jakeš tam čítal o tom, že Zagorka, veď to je hezká holka, ale víte kolik bere? 600-tisíc českých korún bere, či československých.
Čiže Miloš Jakeš a mne sa zdá, že robíme dneska toto isté. Ale jednu dôležitú vec, ktorú chcem povedať nám všetkým, aj vám všetkým. Ak si toto dneska osvojíme, tak je s nami všetkými amen. Ak dneska prijmeme to, tú argumentáciu pána Gašpara, že mohol mať vplyv na čerpanie dotácií, nie svojich, on sebe nedával nič, ale mohol mať vplyv na čerpanie dotácií, teda mohol byť, že mohol byť v konflikte záujmov, preto musí skončiť. Lebo nadácia jeho mamy a nadácia jeho manželky.
Uvedomte si, že ak toto prijmeme, drahí kolegovia, kolegyne, lebo tieto vlády sa budú meniť, ale toto bude precedens, na základe ktorého raz budú môcť vyhodiť hociktorého z nás alebo z vás. Lebo mohol byť v konflikte záujmov. Nie, že bol. My nevieme, či bol, lebo tu nezazneli dôkazy, že podpredseda parlamentu bral peniaze, obohatil sa, zdefraudoval verejné financie a preto patrí mu, aby odstúpil. Ale toto tu nezaznelo. Mohol by.
Ak toto prijmete páni, veď si pílime konár pod sebou. Nás budú naháňať za to, že moja mama alebo tvoja babka niečo mohla. Veď to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

12.9.2024 16:57 - 16:57 hod.

Mikloško František Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ešte skôr ako začnem svoj príspevok, práve som sa dozvedel z médií, že ste vyhlásili, že v prípade, že bude Michal Šimečka odvolaný, že ma SNS podporí na túto funkciu. Chcem sa vám úprimne poďakovať za túto poctu, ale ja tú funkciu s radosťou nechám vám. Takže nebudem vám ju brať. (Potlesk.)
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Michal Šimečka sa stal podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky po volebných politických dohodách všetkých strán, ktoré sa v septembrových voľbách 2023 dostali do parlamentu. Návrh na jeho nedemokratické a nekultúrne odvolávanie sa nesie v atmosfére hrubého osočovania celej jeho rodiny. Pretože som svedok života jeho starého otca Milana Šimečku, jeho otca Martina Šimečku a matky Martiny Šimečkovej, považujem si za povinnosť podať o týchto ľuďoch svedectvo a odvolávanie Michala Šimečku a ohováranie jeho rodiny zasadiť do širšieho kontextu udalostí, ktoré prežívame.
Prvá vlna útokov voči starému otcovi Milanovi Šimečkovi zo strany niektorých koaličných politikov a im naklonených médií spočíva v tom, že Milan Šimečka bol členom Komunistickej strany a marxistický filozof. Milan Šimečka sa narodil v roku 1930. V roku 1954 ako 24-ročný prichádza prednášať marxizmus-leninizmus študentom medicíny a farmácie v Bratislave. A v roku 1957 prechádza prednášať to isté na Vysokú školu múzických umení. Áno, v jeho knihách a prácach nájdeme pasáže, ktoré vyzdvihujú komunizmus a jeho ideológiu, áno, dialo sa to v rokoch, kedy tisíce nevinných ľudí sedeli vo väzniciach, ale Milan Šimečka sa neskôr nevyhýbal tejto dobe. Nevyhováral sa na nič. A som svedkom toho, ako si otvorene pred nami kládol otázku, ako to, že sme si ako mladí ľudia nevšímali, že z nášho okolia mizli ľudia.
Koľkí ľudia z ľavicovej kultúrnej sféry na Slovensku, ktorí navyše verejne podporovali popravy nevinných ľudí na začiatku 50. rokov, sa vedeli takto postaviť svojej straníckej minulosti? A to už nespomínam komunistov, členov Komunistickej strany, ktorí všetci do jedného proste dávali do pohybu celú tú mašinériu.
A v živote pána Šimečku podstatné niečo iné. Po okupácii v roku 1968 bol vylúčený z Komunistickej strany.
V rokoch 1970 až 1981 pracoval ako robotník. V roku 1981 bol zatknutý a trinásť mesiacov bez súdu väznený.
Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím, úplne zničeným zrakom. Až do roku 1989 bol pod neustálym tlakom ŠTB, jej výsluchov, domových prehliadok, v jeho byte bolo nainštalované odpočúvacie zariadenie. Manželku Evu, vynikajúcu prekladateľku, angličtinárku, vyhodili z vysokej školy tu na univerzite Komenského. Deti nemohli študovať. Napriek tomu do roku 1989, sa mi zdá, tu vyšlo päť základných diel ako Obnovenie poriadku, Kruhová obrana a ďalšie nespočetné množstvá článkov v rôznych samizdatových periodikách, ktoré písal pod svojím menom, čo bolo vždycky, by som povedal, podpísanie šeku, že ho mohli za to zavrieť. Bol to on, kto sa zasadil za zbližovanie kresťanského a sekulárneho disentu na Slovensku. Ja som ho priviedol k pánovi biskupovi Korcovi, aby sa stretli a na jeho byte porozprávali. (Poslanec priniesol pánovi Mikloškovi pohár vody.) Ďakujem.
Bol to on, ktorý v pokore až do konca života bol nositeľom nezlomného optimizmu, že život nakoniec porazí všetky ideológie.
Dámy a páni, prečo tejto vládnej koalícii nevadia iní ľudia? Napríklad Vladimír Mečiar, ktorý bol komunistom do roku 1989, 1968 až 1989 bol členom ústredného výboru Komunistickej strany a po roku 1989 a po ňom len noblesne vyhlásil: "Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na prahu novej budúcnosti." A hneď sa prehupol znovu do prvej línie spoločenských udalostí. A ďalší a ďalší bývalí komunisti, ktorí sa podľa Mináčovho vzorca prehupli na národnú vlnu a ktorých dnes spokojne vyznávate. Je to preto, lebo chcete premeniť obraz dejín Slovenska do novembra 1989. Chcete dehonestovať disent a jeho významných predstaviteľov na Slovensku. Chcete urobiť z obdobia normalizácie pokojnú prechádzku sadom, aby sa vymazal kontrast s minulosťou niektorých vašich ľudí.
V tomto kontexte logicky nasleduje Michalov otec, spisovateľ a publicista Martin Šimečka.
Narodil sa v roku 1957. Kvôli otcovej angažovanosti nemohol študovať. Vyučil sa v učilišti v Slovnafte, kde aj maturoval. Do roku 1989 pracoval ako ošetrovateľ, predavač, plavčík a kurič. Do roku 1989 publikoval v slovenských a českých samizdatoch, v samizdate mu vyšlo päť knižných titulov ako Žabí rok, Džin a ďalšie.
V samizdatoch publikoval pod vlastným menom, čo znovu bola, bola priam ponuka na to, aby ho zatkli. Stretávali sme sa u nich v domčeku, často obkolesení príslušníkmi Štátnej bezpečnosti v Trnávke. Až do roku 1989 bol vystavený neustálemu tlaku ŠTB, výsluchom, odpočúvaniu. V roku 1988 sa zúčastnil sviečkovej manifestácie. Martin Šimečka aj so svojou manželkou Martou v čase normalizácie sa správali veľmi statočne.
Teraz sa mu zo strany niektorých vládnych politikov a ich spriaznených médií napríklad vytýka, že má päťpercentný podiel v Denníku N. Ak sa tým myslí, že na tomto podiele finančne profituje, tak odporúčam všetkým, aby si išli pozrieť jeho domček na Trnávke, aby si pre porovnanie pozreli niektoré domy vládnych politikov na bratislavskej Kalvárii alebo iných miestach Slovenska. Ak myslíte (potlesk), ak myslíte, že z toho päťpercentného podielu on môže riadiť tuná politiku strategicky z Denníka N, no tak okrem hlavných správ a hlavného denníku si pozrite spravodajstvo všetkých denníkov a uvidíte, že sú rovnako kritické ku vám ako Denník N. A tam nemá Milan Šimečka žiadny podiel.
Ale v súvislosti s Martinom Šimečkom sa, Martin Šimečka, prepáčte. Ale v súvislosti s Martinom Šimečkom, teda otcom Michala, sa musím dotknúť ešte jednej morbídnej skutočnosti. Pred nejakým časom niektorí vládni politici vyzývali podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, jeho syna Michala, aby sa v nejakej súvislosti dištancoval od svojho otca. Niektorí z nás sa snáď ešte pamätajú, v 50. rokoch sme mali na školách povinné čítanie o sovietskom pionierovi Pavlíkovi Morozovovi, ktorý udal svojho otca, že je kulak. Jeho otec potom putoval do Gulagu a Pavlíka mali z pomsty zabiť dedinčania. Táto legenda bola po čase spochybnená, ale jeho príbeh nám ako deťom bol dávaný za vzor. Zaprieť, zradiť svojho otca. To, prosím vás, kde sme sa ocitli v roku 2024? Veď to som počúval ako decko. Ale v celom tomto prípade ide znovu o to isté ako pri Milanovi Šimečkovi. V čase, keď Martin Šimečka chodil na výsluchy, bol odpočúvaný a komunistami prenasledovaný, váš premiér bol v rokoch 1986 až 1989 členom Komunistickej strany Slovenska. Zrejme ak sa chce niekto dnes zapísať do slovenských dejín čistý, ináč to nepôjde ako zmeniť minulosť. Treba dehonestovať všetko, čo bolo pred rokom 1989, aby sme zostali čistí a ničím nepoškvrnení iba my, ktorí dnes vládneme.
Dámy a páni, ale to nepôjde. Toto je spôsob snahy všetkých autoritatívnych vlád, že chcú na svoj obraz pretvoriť históriu, aby dnes ostali iba oni. A nakoniec symbolický odkaz Milana Šimečku, Nadácia Milana Šimečku.
Vznikla ako prvá nadácia na Slovensku v roku 1991. Som jedným zo zakladateľov tejto nadácie. Hneď od svojho vzniku nadácia spracovala projekt Oral history 20. storočia na Slovensku. Sú v nej svedectvá súčasníkov na témy: československé vzťahy za prvej republiky, holokaust, vysťahovanie Nemcov počas 2. svetovej vojny a po nej výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Slovenskom po 2. svetovej vojne, prenasledovanie komunistami v rokoch 1948-1989. V archívoch Šimečkovej nadácie je pre historikov uložená spomienka pamäť 20. storočia, ktorú už nikto nemôže obnoviť, pretože všetci tí účastníci tohto storočia sú mŕtvi.
Prečo to neurobil niekto iný? Prečo to neurobila napr. Matica Slovenská, aby tu zostala takáto pamäť Slovenska?
A môžeme ísť ďalej. Angažovanie sa nadácie v rómskych otázkach. Pozrite si, čo všetko nadácia robila na tomto poli a porovnajte si jej činnosť inými nadáciami, ktoré o sebe tvrdia, že im ide o blaho a kultúru národa. Mimochodom matka Michala Šimečku, Marta Šimečková, ktorú takisto dobre poznám, učila od roku 2015 až dodnes na Záhorí na druhom stupni slovenčinu a nemčinu. Najprv len pre rómske deti a neskôr v zmiešaných triedach. Samozrejme, radi si vypočujeme aj iné takéto príklady angažovanosti rodinných príslušníkov zo súčasnej vládnej koalície. Teraz, samozrejme, začínate Martu Šimečkovú posúvať len do tej peňažnej sféry a len o tom hovoríte, aby to ľudí pobúrilo. Všade, kde sú peniaze, samozrejme, ľudí to môže pobúriť. Ale to isté robili komunisti. Komunisti ukazovali a zverejňovali, že chartisti berú peniaze zo západu, aby ich dehonestovali pred celou spoločnosťou.
A to, čo títo ľudia robili, to, samozrejme, už zamlčovali. A to sa robí aj dnes. (Potlesk.)
Všetko je to snaha o dehonestáciu celej Šimečkovej rodiny a v tom je to niečo neuveriteľne morbídne. Tanec pri tyči, o ktorej sa niektorí vládni politici tak s radosťou zmieňujú. Dámy a páni, hovorte radšej o tanci pri svetelnom semafore a úspešnom úniku z miesta činu. Toto, čo tu počúvam na adresu, obviňovať rodinných príslušníkov - starého otca, matku, otca. To je niečo hrozné. Mne úplne, ja som z toho úplne hotový. Prosím vás, spamätajme sa.
A ešte jednu vec si treba všimnúť. (Potlesk.) Informáciu, že podpredseda parlamentu Michal Šimečka má byť odvolaný, priniesol ako prvý premiér Robert Fico. V rokoch 1990 až 1992 som bol predsedom parlamentu, až do apríla 1991 bol Vladimír Mečiar premiérom. Premiér Mečiar mal záľubu oznamovať do médií, čo bude robiť parlament. Vždy som dal potom do médií oficiálne vyhlásenie, že o tom, čo bude robiť parlament, bude rozhodovať on, teda parlament a nie premiér. Znamená to, že Robert Fico sa dnes posunul do role politického lídra a hovorcu celej vládnej koalície. Možno je to jediná jeho cesta, ako zachrániť túto vládnu koalíciu. Bolo by dobré, keby sa pán premiér poučil nielen z udalostí novembra 1989, ale aj z ďalšieho ponovembrového vývoja, kde tieto vodcovské pozície nemali na Slovensku vždy len obmedzený čas. Táto vládna koalícia túži po nejakom novom začiatku. Prijíma zákony, ktoré amnestujú minulé trestné činy. Ruší Špeciálnu prokuratúru a NAKA, kde by mohli byť svedkovia týchto trestných činov. Do kultúry chce vniesť nový, chce vniesť novú ideológiu, ktorá stojí na stavaní vlajkových stožiarov a v ich tieni presadzovanie "našich" ľudí. A teda chce pred mladými ľuďmi, ktorí si nepamätajú obdobie pred novembrom 1989, dehonestovať niektorých ľudí, aby tie pravé dejiny Slovenska začali práve ňou.
Ale znovu, to nejde! Vy máte silu odvolať, máte síce silu odvolať podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, ale nemáte silu urobiť z klamstva a demagógie ideológiu štátu. Nie ste tu sami. A tento štát nepatrí len vám.
(Potlesk.)
Svoje vystúpenie zakončím tým, čím som začal. Politické rozdelenie postov parlamentu bolo dohodnuté po voľbách 2023. Vy ale neviete dodržiavať dohody. Vaše áno je áno a v najhoršom prípade to je nie. Ste nedôveryhodní partneri. Váš pohľad na právny štát a demokraciu je iný ako náš pohľad. Stojíme v tomto na opačných stranách politických barikád, povedzme si to otvorene. Odvolanie Michala Šimečku v niečom pripomína zbavenie poslaneckého mandátu Františka Gauliedera v decembri 1996. Aj vtedy museli niektorí poslanci vládnej koalície tušiť, že to nie je celkom v poriadku. Nakoniec Ústavný súd to potom na čele s Milanom Čičom potvrdil. Ale podriadili sa príkazu svojej strany. Čo majú z tejto poslušnosti dnes a ako sa cítia sami pred sebou?
Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie, za ktoré tu ako za klub vystupujem, si ctí hodnoty. Ctí si zásady parlamentnej demokracie a je pripravený za všetkých okolností za tieto hodnoty zápasiť. Podľa toho sa poslanci KDH zachovajú aj dnes pri odvolávaní Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. S našimi hlasmi pri ňom, samozrejme, prosím, nepočítajte.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2024 18:24 - 18:24 hod.

Šmilňák Martin Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani predsedníčka výboru pre vzdelávanie, bývalý pán minister školstva a vážení kolegovia, ktorí ste ešte teraz večer o pol siedmej pozberali zbytky síl a máte ochotu ešte diskutovať o školských zákonoch.
Bavíme sa dnes o zákone 138/2019, a to je zákon o príprave pedagogických a odborných zamestnancov v školstve, a ja som po skúsenostiach aj zo sveta, aj štvrťstoročnej praxe v oblasti školstva som veľmi túžil urobiť trošku nejaký krok k zmene prípravy pedagógov na Slovensku a veľmi som to chcel, nevedel som presne jak a dnes tu stojím pred vami a dnes mám možnosť dokonca diskutovať o tom s ministrom školstva. Ja som včera, ale nechcel som byť sarkastický vôbec, len dotkol som sa toho pojmu že Nežná revolúcia. Preto som sa ho dotkol, lebo pre mňa revolučné je nejaká veľká zmena. Ja vám chcem trošku povedať, že čo hovorí text zákona a aká je prax a čo si myslím, že by mohla byť revolučná zmena. Lebo vy ste otvorili, pán minister, veľmi dôležitý zákon a je tu možnosť veľa vecí opraviť.
Vedeli ste, drahí kolegovia, dokonca je tu pán rektor univerzity, vás som opomenul, prepáčte, ale vedeli ste, že učitelia, pedagógovia musia absolvovať tzv. kontinuálne vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, súčasťou ktorého je, počúvajte dobre, že kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. To všetko musíme absolvovať, aby sme získali nejaké kredity. A keď už mám nejaký počet kreditov, tak potom mi môže stúpnuť mzda o pár desiatok eur. Ale ten zákon sa tak často mení, že niekedy vám kredity platili navždy a teraz vám padajú po nejakom období. Potom sa to zase zmení, zase novelizuje. Čiže my absolvujeme nejaké nekonečné vzdelávania, ale výsledkom ktorých ani nie je lepší pedagóg a lepšie školstvo, ale je to taký, je to také naháňanie sa za kreditmi. Veľmi často sú tieto školenia, prepáčte, bezobsažné. Ja som také zažil. Asi polovicu z tých, ktoré som absolvoval, mi nič do života nedali a neurobili zo mňa ani lepšieho učiteľa, ani nič.
Chcem povedať, že súčasťou tohto zákona, lebo tento zákon sa odvoláva na tzv. pedagogické štandardy, my sme vytvorili, predstavte si, viete koľko máme typov odborných a pedagogických zamestnancov? Koľko máme tých typov? Tridsaťšesť. Máme 36 rôznych pedagógov a odborných zamestnancov v školstve a každý z nich má vypracované štandardy, že čo má robiť, ako má robiť, prečo to má robiť, čo nesmie robiť a tak. A keď to dáte dokopy, tak je to viac ako 600 strán materiálov. O tom, ako má vyzerať náš slovenský učiteľ. Teachers' standards vo Veľkej Británii, ktorá je oveľa väčšia krajina a oveľa dlhšie trvajúca demokracia, ona má Teachers, učiteľské štandardy spracované na pätnástich stranách. Pritom päť strán hovorí o tom, že čo má byť učiteľ, čo musí robiť učiteľ, čo nesmie robiť učiteľ. Päť strán. My na to potrebujeme 650 strán. Toto je, pán minister, hodená rukavica, keď otvárate ten zákon. Heslo je, včera som ho spomenul, že zjednodušujme to.
Viete, koľko u nás trvá príprava? U nás musí byť, teda učiteľ v škole musí byť, musí mať vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Päť rokov trvá príprava pedagóga a väčšinu času ide o teoretickú prípravu. Tá praktická príprava, tie najprv náčuvy a potom pedagogická prax je veľmi krátka, veľmi formálna. A keď príde učiteľ do školy, tak dostane tzv. učiteľa, ktorý ho uvádza do praxe. Ale ten učiteľ má plný úväzok. Ten vkuse učí. A ten nový učiteľ, predstavte si, tiež dostane plný úväzok. Že oni na seba možno nemajú, že by som prišiel mu na nejaký náčuv alebo prehodnotiť hodinu alebo mu poradiť, ja na to takmer nemám čas. A po polroku alebo po roku mu vystavím papier, že už nie je začínajúci učiteľ, aleže už je samostatný učiteľ. Je to formálne a tomu učiteľovi to pramálo pomôže. Na to, aby som ja zvládol predmet v Británii, povedzme, chcem učiť angličtinu, potrebujem bakalára, potrebujem vyštudovať tri roky. A aby som stal plnohodnotným učiteľom, idem do školy a na rok tam robím asistenta učiteľa. Robím všetky ostatné práce a ten učiteľ, ktorý ma uvádza, tak mi dáva učiť časť hodín po dohode, ten učiteľ ma formuje, je to senior učiteľ, ktorý má skúsenosti, ktorý je na to určený. A po troch rokoch teoretického vzdelávania v predmete a po roku praxe máte hotového učiteľa, ktorý si tým všetkým prešiel. Za štyri roky dokážeme toto spraviť, teda dokážu toto spraviť v Británii.
My máme vo vzdelávaní v príprave učiteľov veľa balastu, na konci dňa sú to ľudia, ktorí prichádzajú vykukaní do vzdelávacieho systému, dostanú tam, vzadu ti sedí tvoj učiteľ, ktorý ťa bude uvádzať, a vy sa s ním za dva mesiace ani nestihnete stretnúť. Dokonca sa môže stať, že dostanete hneď robiť triedneho učiteľa a vy neviete, ako sa to robí. Vy nemáte ani šajnu. A my dnes otvárame zákon, to je super, že otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch a je super, že hovoríme o revolučných riešeniach, o revolúcii, ale toto nie sú revolučné riešenia. Toto sú len také kozmetické úpravy a riešime minimálny problém. Ale je tu priestor na to, aby sme urobili trošku revolučnejšie kroky a aby sme pri príprave pedagógov ich prestali šikanovať, ale skutočne im pri ich príprave počas školy a ich sprevádzanie počas ich začínajúcich rokov, aby sme to zlepšili a príklady dobrej praxe sú.
Trošku ma mrzí, že, a asi budem musieť za pánom ministrom možno osobne zabehnúť, lebo tento formát asi nevytvára priestor na to, aby sme, aby sme hľadali a nachádzali najlepšie možné riešenia. To, s čím teraz prichádzate, tomu veľmi neoponujem, pán minister, len hovorím, že sú to len čiastkové riešenia nejakej drobnej veci. Ale revolučné riešenie by bolo urobiť systém prípravy pedagógov a ich odmeňovania tak, aby to fungovalo lepšie a tie príklady dobrej praxe sú.
Pán minister, ty si aj študoval v Británii a aj máš určite prehľad o tom, ako to funguje vo svete. Ja ťa aj takto verejne pozývam, budem mať v novembri konferenciu, kde prídu profesori z tých najrenomovanejších univerzít sveta, dokonca z najlepšej vzdelávacej univerzity, teda vzdelávacej inštitúcie sveta a o tomto tam budeme hovoriť, že ako, ako proste k týmto riešeniam prišli, ako by sme to mohli prebrať na Slovensko. Možno tam bude trošku priestor sa o tom porozprávať. Otvárajme zákon 138/2019, ale prinesme, prinesme tomuto školstvu zmeny, ktoré, ktoré reálne školstvu pomôžu. Toto je čiastkové riešenie, s ktorým nemám až také, až také veľké problémy, ale máme tu oveľa väčšiu možnosť a máte väčšinu. Vnímam ťa, pán minister, ako skúseného manažéra, máte v tíme aj ľudí, ktorí školstvu rozumejú, pohnime s tým dopredu a neprešľapujme na mieste.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2024 18:12 - 18:22 hod.

Horecký Ján Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, dámy a páni. Pán minister, je to taká možno už tradícia neželaná, bolo by možno štatisticky zaujímavé pozrieť sa, ako to vyzerá v poslaneckej sále, keď minister školstva predkladá nejaký zákon. Tento pohľad je pre mňa také déja vu. Patrím k ľuďom, ktorí sú presvedčení o tom, že o budúcnosti, lenže vzdialenejšej než jedno volebné obdobie krajiny a Slovenska, sa rozhoduje tam, kde to Slovensko a kde tá krajina rastie, preto v školstve a vo vzdelávaní. Preto som vďačný za každého z vás, dámy a páni, ktorí tu ste a ktorí venujete tejto téme pozornosť.
Zákon o pedagogických zamestnancoch je obrovská téma, pretože v skutku dnešný stav je taký, že v našom školstve platí zdedené rovnostárstvo vo veľmi veľa veciach. Týka sa to jak detí, tak dospelých. Čo sa týka detí, tak do novely školského zákona s možnosťou lepšej organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu platilo, že prváčik na základnej škole aj maturant mal 45-minútovú hodinu, rovnako dávkované vzdelávanie, rovnako štruktúrované po predmetoch, čo každému, kto tomu čo len trocha rozumie, musí prísť absurdné.
Čo sa týka učiteľov, tak všetci učitelia majú rovnaké úväzky. Teda keď majú plné úväzky a nie sú, neboli poverení nejakou pozíciou vedúceho zamestnanca alebo donedávna koordináciou niektorých činností výchovným poradenstvom, to sa len nedávno, pred pár rokmi zmenilo. Preto som veľmi rád, že téma postavenia a nejakého manažérskeho úpravy pozícií a zodpovednosti pedagogických, odborných a iných zamestnancov na školstve ožíva, aj keď s niekoľko desaťročným meškaním. Som bol veľmi vďačný za tú príležitosť vstúpiť do tohto deja, ako jeden môj priateľ povedal, ako chyba v Matrixe, keď som sa stal krízovým ministrom školstva, a v podstate som do zákona vložil supervízora. Využil som tam ustanovenie bezobsažné o supervízorovi, aby to bola pozícia stredného manažmentu, taký prvý krok smerom k nej. Viem, že okolo toho boli debaty aj vnútri na ministerstve a viem, že nebolo jednoduché obhájiť tento inštitút, čo mi zas príde neuveriteľné, pretože je to snáď tá najprirodzenejšia vec, ktorú v tom školstve potrebujeme, a to z tohto dôvodu. To sa znova vraciam k tomu rovnostárstvu.
Predstavte si, že v tej škole máte, a tak to naozaj je, niekoľko kľúčových ľudí, ktorých tá riaditeľka poverí nielen triednictvom, nielen povedzme pozíciou vedúca predmetovej komisie, alebo ju poverí organizovaním súťaží, exkurzií, maturít, iných vecí. Väčšinou tí najschopnejší ľudia dostanú, samozrejme, tak je to v živote a v iných rezortoch, toho najviac, ale táto učiteľka zvyčajne aj triedna toto všetko má plniť a ešte sa aj venovať novým, mladším kolegyniam, čerstvým absolventom, ktorých má vovádzať do pedagogického majstrovstva. Takéto čosi je úplne absurdné. V žiadnej funkčnej súkromnej firme, ktorá fakt produkuje, by to tak nebolo. Preto som do zákona vložil supervízora. Vnímam, že tá pozícia je zrejme z finančných dôvodov trochu, teda trošku kvantitatívne umenšená, že už to nebude na každých 20 žiakov jedna hodina, ale 25, to sa dá pochopiť. Ale nepáči sa mi, že je v tomto zákone, ktorý predkladáte, povinnosť, ktorú fakt nechápem, že každý, kto je zaradený do tejto pozície supervízor, teda má podiel na konkrétnej riadiacej činnosti, ktorou ho poverí riaditeľ, riaditeľka školy, má povinnosť absolvovať špecializačné vzdelávanie. To mi príde absurdné.
Predstavte si v praxi situáciu, že máte povedzte v mojom veku 56 rokov nejakú šikovnú kolegyňu, ktorá, na ktorej pleciach toho veľa nesie, že má naozaj už vynikajúce know-how zvládnuté, môže byť tým, kto navrhuje úväzky v oblasti svojej predmetovej komisie, môže pripravovať povedzme na strednej škole maturitné otázky, môže koordinovať činnosť podporného tímu alebo akúkoľvek inú činnosť, v ktorej je skúsená a veľmi dobrá. Je fajn, že môže teda byť, že ste zachovali tú pozíciu supervízora, ale mi príde absurdné, aby si ona musela robiť špecializované vzdelávanie na tú činnosť, v ktorej je majster a ktorú odovzdáva tým mladším. Zajtra alebo možno ešte dnes budeme rokovať o zákone o celoživotnom vzdelávaní, kde sa vyskytujú aj, teda rozpoznávame cez zákon aj neformálne vzdelanie, dokonca informálne vzdelávanie a priznávame, že ľudia sa, že naozaj vieme uplatniť heslo learning by doing, že máme medzi sebou majstrov, ktorí dokážu doručovať vynikajúce, excelentné výsledky a my ich z nejakého formalizmu zdedeného ideme nútiť, aby absolvovali nejaké školenie? Toto mi príde absurdné.
Keďže mám už len pár minút, tak sa ešte dotknem témy kompenzačných príspevkov. Ja som to nazýval koeficient regionálnej rovnováhy, minister Bútora za mnou koeficient ekonomickej rovnováhy, vy to nazývate kompenzačný príspevok, je mi to jedno, ako sa to volá. V zásade je to nástroj na narušenie tej absurdnej, postkomunistického rovnostárstva medzi tými učiteľmi, pretože to, čo má platiť, v čom majú si byť rovní, je, že za porovnateľnú kvalitu a kvantitu práce majú dostať porovnateľnú kvalitu života, resp. mzdu, ktorá im to zaručí. Nominálne mzdy, samozrejme, keď sú rovnaké, tak nemusia byť, ani zvyčajne nie sú spravodlivé. Je prirodzené, že tí učitelia sa vyskytujú v rozličných podmienkach. Dá sa zmerať, máme na to dáta a fakty, ktoré nám povedia, že aký je kôš osobných nákladov nielen pre životné náklady učiteľov, ale vôbec pre osobné náklady pre tú školu, pre služby, ktoré si musí škola outsourcingovo zadovážiť. Sú regióny, kde sú tie náklady jednoducho vyššie, podobne ako náklady na vykurovanie, čo rozlišuje tepelný koeficient alebo koeficient náročnosti pre zabezpečenie tepla, ktoré je súčasťou prevádzkového normatívu. Preto som navrhoval takýto koeficient regionálnej rovnováhy, ktorý by však nemeral len teda tú nákladovosť, ale aj náročnosť, lebo som povedal, že tu ide o princíp za porovnateľnú kvalitu, kvantitu práce, porovnateľnú odmenu v podobe nie rovnakej nominálnej mzdy, ale toho, čo si ten učiteľ za to môže zadovážiť tam, kde žije a pracuje.
A tu vidím naozaj rozdiel, vidím to zvnútra z 32 rokov praxe, že sú učitelia, ktorí pracujú s namáhavým kolektívom, s deťmi, ktoré skutočne vyžadujú mimoriadnu pozornosť, sú to, najčastejšie tam dochádza k vyhoreniu týchto ľudí. Potom nám pomáhajú, našťastie, aj také iniciatívy občianske, ako bola Teach for Slovakia alebo teraz len Teach, ktorí chodia ako ambasádori do týchto oblastí a snažia sa pomôcť aj kolegyniam, kolegom v týchto regiónoch, aby ich motivovali, aby ich udržali nad vodou, nad hladinou tých starostí, v ktorých sa niekedy utopia, alebo tej frustrácie.
Takže som za to, aby sme s väčšou ambíciou a odvahou pozerali na to, že nie je učiteľ ako učiteľ a nie je samozrejmé ani ten podiel, ktorý tí učitelia jednotliví majú na práci. Je to odvážna téma, ale naozaj nie je jedno, či máte, či ste učiteľ povedzme slovenského jazyka, anglického jazyka, matematiky, ktorý musí priviesť deti k nejakým štandardným certifikovaným testoch, k maturitným skúškam, alebo ste učiteľ predmetu, ktorý beriem rovnako vážne, rovnako seriózne, ale možno tam nie je taký pomer domácej práce, prípravy toho učiteľa, písomnej práce, čo sa týka žiakov, projektov a tak ďalej. V krajinách, kde školstvo produkuje lepšie výsledky, je veľmi časté, že ani tie úväzky, ani tie povinnosti tých učiteľov nie sú aritmeticky rovnaké práve preto, aby odmena, podiel na práci boli férové a spravodlivé. Toto budem sledovať, k tomu budem pomá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2024 15:19 - 15:20 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
K pánovi Ódorovi, ja si uvedomujem, k pánovi Kiššovi, ja si uvedomujem, že Ódorova vláda nemala možnosť prijímať zákony, ale mohla ich prichystať. Jednoducho niečo mohla prichystať, určite mohla. Určite by sa ľahšie dýchalo akémukoľvek ministrovi financií, ktorý by nastúpil po tejto vláde.
Čo sa týka pána Hazuchu, tak poviem toľko. A to je zodpovedné v dobrých časoch robiť dlhy zbytočne? Štát stále robil dlhy. Prečo sme rozdávali vlaky zadarmo, obedy zadarmo a tak ďalej? Prečo? Bolo to nutné v tom čase? A aby som to len vám ako nedával, aby som vás neobviňoval z toho. Ja si pamätám, čo vtedy vyhlasoval predseda Slovenskej národnej strany a vyhlasuje to dnes: Ešte stále sa máme kam zadlžovať, poďme sa zadlžovať. Pamätám si veľmi dobre na jeho výroky, pozrime sa na Taliansko, pozrime sa na iné štáty, aké majú dlhy, ľudia si zaslúžia. To znamená, že ľudia si zaslúžia, aby sme robili dlhy? Ako ľudia si zaslúžia, aby sme dnes dajme tomu uvažovali o zvýšení DPH? Zaslúžia si to ľudia, aby platili vyššie ceny? Však to je ako rodinný život. Jednoducho rodinný rozpočet. Ako je to v poriadku, keď mám slabý príjem a idem do banky, zoberiem si peniaze a idem na dovolenku? Je to v poriadku? Ja si myslím, že to nie je v poriadku. Ak sa chcem starať o svojich občanov, ak sa chcem starať o členov svojej rodiny, tak hospodárim zodpovedne. A rátam s tým, že buď musím mať rezervu, keď príde neočakávaný výdavok a že musím mať peniaze na všetko dôležité, čo potrebujem. Jednoducho keď mi na zábavu nevychádza, tak mi nevychádza. A to isté platí aj v prípade štátu. Ak je dobrý štát, dobrá vláda a myslí na svojich ľudí. To je dobre myslieť na svojich ľudí tak, že zadlžujem štát? A že z roka na rok prikladám milióny a milióny na dlhovú službu? To nie je zodpovedné a to nie je ani ľudská politika.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2024 14:26 - 14:28 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Kolegovia, ďakujem za pripomienky. Skutočne, ako to hovorí Peter Stachura, tak nie je to dôsledná daň, hej. Je jednoducho ten príjem toho cukru nahraditeľný iným produktom. A vlastne to aj pán Kišš hovorí to isté. Ja k tomu pridám, ako nepolemizujem o tom, že negatívne externality treba postihovať, len máme ich omnoho viac. Ja poviem príklad ďalší, teraz ma neberte, že chcem dvíhať dane, ale napríklad my nemáme spotrebnú daň z tichých vín napríklad, hej. Ale máme daň, máme daň z kadejakých alkoholický nápojov, z tohto nie. Ja rešpektujem, že môže to byť záujem štátu, aby sa pestoval vinič na Slovensku a dorábali vína, v poriadku, ale by mi pripadalo oveľa čistejšie, keby sme zdanili to, čo tu už bolo, to ja nehovorím novú vec, keby sa zdaňovali alkoholické nápoje podľa obsahu alkoholu, hej. Tak ako tu je to v tomto prípade podľa obsahu cukru, tak podľa obsahu alkoholu. A ak chceme, aby na Slovensku prekvital, prekvitalo pestovanie vína a dorábanie vína, no tak potom tie peniaze, ktoré vyberieme z toho tichého vína, tak ich vrátime naspäť tým vinárom, hej, napríklad. To sú čisté riešenia, preto som, preto som aj za, v tomto prípade za to, aby to bola dôsledná daň, keď už teda takto vyhlasujeme, že sledujeme zdravotný stav obyvateľov.
A tiež som sa pozastavil zase na hospodárskom výbore, kde bola tiež pani štátna tajomníčka, nad tým, že prečo práve dve sadzby a prečo práve takéto sadzby a tak ďalej. No lebo tak sa to administruje. Zhruba takto odpoveď som dostal. No je to jednoducho tak. Možnože okolo tejto dane mala byť oveľa väčšia diskusia, tým skôr, že v tomto prípade na rozdiel od iných vecí ministerstvo financií predložilo tento návrh dostatočne skoro. Takže mohli sme o tom diskutovať viac.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2024 14:22 - 14:24 hod.

Stachura Peter Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Jozef, ďakujem za to, že si pomenoval, aký má postoj Kresťanskodemokratické hnutie k tejto problematike, ku zavedeniu dane zo sladených nápojov. Dovoľ mi povedať ešte zopár vecí aj z toho zdravotníckeho hľadiska.
Ty si sa venoval hlavne tomu ekonomickému, ale ja by som chcel poznamenať, že v princípe je to dobrá vec, pretože sú adipozita, to znamená, ten stav hlavne mladých ľudí je alarmujúci. Máme problém, máme problém s nadváhou, s obezitou a hlavne mladých ľudí, ale celkovo v populácii. A je to jedna z možností, ako pristúpiť k tomu zodpovedne a možno zredukovať potrebu cukru, ale treba jedným dychom povedať, že treba to robiť poriadne. A tuná mám obavu, že tak ako je to naplánované, síce sa tu hovorí, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľstva, ale nič nehovoríme o cieľoch. To znamená o tom, že o koľko by sa mala znížiť tá spotreba sladených nápojov. To je jedna výtka, čo sa týka toho, tejto, tohto návrhu.
No a potom jedna podstatná záležitosť, že pokiaľ znížime daň, zvýšime daň zo sladených nápojov, ale necháme napríklad daň z balených potravín s pridanou hodnotou cukru, tak môže dôjsť k substitúcii. To znamená, že namiesto jednej coca-coly si doprajú dve horalky a už vlastne ten efekt, ktorý očakávame, čo sa týka zdravia, sa vytratí. A rovnako substitúcia môže byť aj ohľadom nealkoholických nápojov. Bavíme sa o zvýšení daní z nealkoholických, ale z alkoholických, ktorí majú tiež určitú energetickú hodnotu, nie. Čiže aj tu môže dôjsť k substitúcii. Čiže ak ste skutočne mysleli to dobre, že to robíte pre zdravie populácie, tak ten návrh mal byť urobený úplne inak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2024 14:05 - 14:05 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, máme na stole zákon o, návrh zákona o sladených nápojoch. Ja si na úvod dovolím jednu gramatickú poznámku, skutočne aj na výbore som to hovoril. Malo by to byť správne o osladených nápojoch, pretože to je to dokonavé sloveso, od dokonavého slovesa osladiť je to odvodené. Toto je nedokonavé, to znamená, ako keby sme tie nápoje teraz stále sladili. To isté, ako vidíme, že sa v praxi používa úplne tiež nezmyselný výraz že vlhčené obrúsky. Ony sú zvlhčené, lebo už ich niekto zvlhčil a s takými zvlhčenými pracujeme. Takže to je taká gramatická poznámka, ak si ju niekto osloví, tak budem veľmi rád, ale ja si ctím slovenčinu, pracujem s ňou celý život, takže, takže preto na to poukazujem.
No, podobne ako pri dani z tabakových výrobkov, tak aj tu si kladiem otázku, aký je ten skutočný úmysel predkladateľa. Pretože vidíme ich tu dva. A ten prvý je, že ide o negatívnu externalitu, ako hovoril kolega, to znamená, že ideme zdaňovať niečo, čo je vlastne negatívne pre spoločnosť a má byť vlastne ten, ten, čo to používa, nejakým spôsobom za to sankcionovaný, že to používa. A druhý dôvod je, aby sme vybrali peniaze do štátneho rozpočtu, pretože kasa je prázdna.
Keď sa zastavím pri tom, pri tom prvom argumente, alebo ešte poviem na začiatok, vždy keď vidím dva argumenty, tak mi to tak nejde dohromady, že čo presne ten predkladateľ tým myslel. Vždy to zaváňa takou neúprimnosťou, keď sledujem dva ciele naraz. Keď sa pristavím pri tom prvom cieli, ktorý je zdravotný stav obyvateľstva, tak hneď poviem na začiatku, že nepriateľom nám je v tomto prípade cukor. Lekári to vedia všetci veľmi dobre, že cukor mnohí nazývajú biela smrť, biely jed teda, nie biela smrť, biely jed, jednoducho cukor škodí. Skutočne je to vážny problém, pretože poviem len jedno číslo, od 19. storočia sa spotreba cukru vo svete, Európa je v tom dokonca ešte v popredí a Spojené štáty, sa zdvadsaťnásobila až ztridsaťznásobila. To znamená, dovtedy ľudia toľko cukru neužívali a, samozrejme, že keďže takto narástla spotreba cukru, takže to prináša aj zdravotné problémy. Okej, zatiaľ to je v poriadku.
Ak chceme siahnuť na cukor a ľuďom dožičiť lepšie zdravie, aby netrpeli touto civilizačnou chorobou, ktorá sa týka nadmernej spotreby cukru, dobre, poďme nad tým uvažovať, ale potom zdaňujme všetko, kde je cukor. Prečo nezdaňujeme potom kilo kryštálového cukru? Tam je čistý cukor. Prečo nie? Samozrejme, že ono by to nebolo také jednoduché, lebo cukor máme pomaly všade a tu vidíme, tu vidíme, že ten predkladateľ jednoducho ide pochopiteľne po vzore iných štátov a jednoducho preto, že daň z tých nápojov je ľahko, ľahko administrovateľná. To znamená, ľahko zistím, kto tieto produkty s obsahom cukru predáva, kto ich dováža a jednoducho viem, viem tie produkty nejakým spôsobom zdaniť. Mne sa to zdá taká príkra účelovosť, pretože ak nám skutočne ide úprimne o zdravotných vzťah, zdravotný stav obyvateľstva a potieranie týchto negatívnych externalít, tak potom by sme mali byť naozaj dôslední a ísť v tom zdaňovaní dôsledne, dôsledne všade, kde je cukor. Pochopiteľne KDH nie je za to, aby sme prichádzali sem s novými daňami a aby sme, aby sme zvyšovali dane existujúce. Ale opakujem, že ak ozaj štát je nútený siahať, siahať na nejaké nové daňové opatrenia, tak je to, sú to tie opatrenia z daňových externalít, ale v tomto prípade hovorím, že nie je to, nie je to dôsledné, zďaleka to nie je dôsledné.
A druhá vec. Ak si od tejto dane sľubujeme, že sa zlepší zdravotný stav obyvateľov, tak sme dosť na veľkom omyle. Tie skúsenosti z iných štátov hovoria o tom, že takéto mimoriadne zdanenie osladených nápojov nevedie k nejakým lepším ukazovateľom. Ako príklad spomeniem Veľkú Britániu, Spojené kráľovstvo, kde s touto daňou, tuším, pracujú 10 alebo 15 rokov a výskyt obezity sa tam zvýšil. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším výskytom obezity na svete. Máme skutočne s tým vážny problém. Ak teda očakávame od tohto daňového nástroja, že nám pomôže a že budeme mať menej obéznych ľudí, nie je to tak. Nie je to tak. Ak by sme chceli byť v tomto prípade dôslední, oveľa väčším nebezpečenstvom ako potraviny s obsahom cukru sú spracované potraviny. To sú skutočne, spracované potraviny je vážny problém a tam skutočne už aj vychádzajú štatistiky, čo sa týka výskytu civilizačných chorôb, rakoviny a tak ďalej. Takže ak by sme, zopakujem, uzavriem túto, tento, túto časť svojho vystúpenia, ak by sme skutočne sledovali, skutočne sledovali ten cieľ, ako pomôcť zdravotnému stavu obyvateľov, tak tento cieľ tým nenaplníme.
Táto daň, táto daň zasiahne navyše práve tie menej zarábajúce skupiny obyvateľstva s nižším príjmom, pretože tam sú, tam sú tie návyky na pitie osladených nápojov dosť vysoké a navyše, samozrejme, keďže menej, títo ľudia majú menší príjem, tak podiel ich výdavkov na tieto nápoje je oveľa vyšší ako pri ľuďoch, ktorí majú vyššie príjmy. Takže neočakávame, že to bude aj nejaké sociálne opatrenie, ktoré pomôže nejakým spôsobom obyvateľstvu aj z hľadiska ekonomiky, vôbec nie, je to presne naopak. Ono dopadne najviac na tie, na tie najmenej príjmové skupiny obyvateľstva.
Výnos. Výnos tejto dane sa odhaduje na 80 mil. eur budúci rok. Ja som to už hovoril pri tabaku, je to veľmi ťažko vypočítateľná, vypočítaná suma. Pán minister tu reagoval na vystúpenia, čo sa týka k tabaku. Hovorí, spracovali to moji odborníci, ktorí sú odhentiaľ a odhentiaľ, ja viem, samozrejme, že to musia spracovať nejakí odborníci, hodiť do excelovskej tabuľky a niečo im z toho vyjde. Ale tam musíme brať do úvahy veľmi veľa, veľmi veľa parametrov, napríklad znížená ochota kupovať si tieto nápoje. Poviem jeden príklad. Druhý príklad sú cezhraničné nákupy. Ja som to dnes už spomenul, pri tých cezhraničných nákupoch nezohráva rolu iba to, ako hovorí minister, nezohráva rolu iba to, že aké sú tie, aké sú tie dane v okolitých štátoch, že či sme na ich úrovni, alebo som nad nimi, pod nimi a tak ďalej. Zohráva rolu aj to, že nie sme, sme, máme špecifické postavenie vlastne v tomto regióne tým, že sme obkolesení štátmi, ktoré používajú vlastnú menu, okrem Rakúska. To znamená, že ak prídu nejaké, nejaké pohyby kurzov, tak sa to, však vidíme to v minulosti, aj posledné dva roky, čo spravili kurzy, tak jednoducho tie nákupné zvyklosti sa menia a ak dnes aj po uplatnení týchto daní budeme dajme tomu na porovnateľnej úrovni cenovej ako okolité štáty, no tak nemusíme byť na tej úrovni o pol roka alebo o rok. A to nehovorím o dani z pridanej hodnoty, lebo, ako vieme, pri týchto produktoch najskôr sa, najskôr sa vyrubuje spotrebná daň, až nad to prichádza daň z pridanej hodnoty. To znamená aj daň, sadzba dane z pridanej hodnoty robí veľa. V Maďarsku máme tú sadzbu o niekoľko percentuálnych bodov vyššiu napríklad ako u nás, v Poľsku majú úplne inú politiku, tam skôr išli s tými, s tou dépeháčkou dole. Takže ja len k tomu číslu, že nespoliehajme sa na to číslo, že skutočne štát vyberie tých 80 mil. eur. Že to bude presne to a že tento, tieto peniaze nám aj týmto spôsobom pomôžu pri konsolidovaní verejných financií.
Ja by som v tomto, v tomto momente ešte upriamil pozornosť na inú vec. My sa tu, my sa tu rozprávame o nejakých výnosoch, o ktorých počíta, s ktorými počíta štát, s ktorými počíta vláda budúci rok. Pri spotrebnej dani z tabaku je to 15 mil. eur a pri dani zo sladených nápojov je to 80 mil. eur. To znamená dohromady nejakých 100 mil., sú to prvé konsolidačné opatrenia, s ktorými prišla vláda už na jar. Zatiaľ nepoznáme, ako budú vyzerať ďalšie, ja na to fakt veľmi, veľmi netrpezlivo čakám, ako budú vyzerať tie návrhy vlády. Ale hovoríme, hovoríme teraz o nejakých 100 mil. eur dnes, ktoré, ktoré majú pritiecť do štátneho rozpočtu. No keď si to porovnáme s tým, čo nám hrozí, ak príde Slovensko o eurofondy a peniaze z fondu obnovy, tak sú to fazuľky. My tu hovoríme o miliónoch a tam ide o miliardy. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme mali koncom minulého roku v parlamente, sa na 2025 výhľadovo počítalo s využitím peňazí zo štrukturálnych fondov, ďalších fondov Európskej únie a z plánu obnovy vo výške 3,4 mld. eur. Takmer tri a pol miliardy eur majú pritiecť na Slovensko budúci rok z týchto zdrojov. Tu hovoríme o miliardách, teda dnes hovoríme o miliónoch, toto sú miliardy. A tieto peniaze, tieto peniaze sú skutočne ohrozené.
Samozrejme, že môže niekto povedať, ako povedala vláda na obranu, na obranu toho, že Slovensku hrozí strata eurofondov budúci rok, vláda povedala, že nič nie je rozhodnuté, ale ja poviem len toľko, však ako ľudia, ktorí sa trošku vyznajú vo financiách, to vedia veľmi dobre, že ak renomovaná agentúra vyjde von so správou, že Slovensku hrozí odobratie eurofondov, táto správa je vstupnou informáciu pre všetky inštitúcie, ktoré Slovensku požičiavajú. Ako je nepredstaviteľné, že by sa už len táto správa neprejavila na rizikovej prirážke, za ktoré nakupuje Slovensko, alebo za ktoré si požičiava Slovensko peniaze. Takže je to veľmi negatívna správa a na tomto príklade krásne vidieť, že nemožno jedno oddeliť od druhého. My tu vyše pol roka hovoríme o tom, aké je nebezpečné surovo meniť zákony, ktoré sa týkajú, ktoré sa týkajú právneho štátu, Trestného zákona, rušenia špeciálnej prokuratúry. Hovoríme o tom, aké to je nebezpečné a teraz sa nám to ukazuje, že minister financií, aj keď pri dobrom úmysle, sa môže roztrhať, ak zrazu príde verdikt z Európskej komisie, pozor, ste tam, kde ste boli, kde boli Maďari, kde boli Poliaci a jednoducho ste tam, že siahneme vám na eurofondy, kým si nedáte veci do poriadku.
Takže ja by som na mieste ministra financií skutočne ako apeloval na ostatných členov vlády, aj ostatných členov vládnej koalície, aby odstránili všetky tie riziká, ktoré spejú k tomu, že Slovensko príde o eurofondy. Aby som, my sme na to upozorňovali, že Trestný zákon, tak ako sme ho prijali, bude treba meniť jednoducho a je to jasné napriek piatim pokusom, ktoré tu boli, a kadejakým prílepkom, ten zákon je stále zlý a predstavuje riziko, riziko, že peniaze, ktoré sa budú čerpať na Slovensku, nebudú nejakým správnym spôsobom monitorované a môže prísť dajme tomu ku korupcii, hej.
Tak to je, to je veľmi, veľmi vážna vec, tieto slová sa naplnili, preto aj my navrhujeme a odporúčame, aby, vládnej koalícii, aby veľmi rýchlo prišla s tým, nech sa dá Trestný poriadok, Trestný zákon do poriadku, však mnohí ich ľudia už boli ošetrení, ako vieme, hej, už sa ich nebude týkať, už sa ich nebude týkať dajme tomu stíhanie, tak veľmi rýchlo ten Trestný zákon do poriadku.
A čo sa týka špeciálnej prokuratúry, my prichádzame s návrhom, asi sa nedá vrátiť späť, ale prichádzame s alternatívnym návrhom v tomto prípade, aby sa pri Generálnej prokuratúre zriadilo oddelenie, ktoré bude, ktoré bude bojovať proti korupcii a teroru. A takýto zákon by sa mal prijať tak, aby bol, aby sme ho nemohli jednoducho zrušiť ústavnou formou. To znamená, že by to bol ústavný zákon.
Na záver, na záver poviem toľko, že tento zákon, keďže ja som tu už spomenul viacero dôvodov, prečo je pre nás, prečo je pre nás neprijateľný tento zákon, nebudeme proti nemu hlasovať, ale ani ho nepodporíme svojimi hlasmi. Od vlády a od ministra financií, hovorím, úpenlivo čakáme, aké budú, ako budú vyzerať konsolidačné opatrenia. My máme svoju predstavu o tom, ako by tie opatrenia mali vyzerať. My sme už niečo aj naškrtli, niečo naznačili v minulosti. A tiež sa budeme vedieť kompetentne vyjadriť k tomu, keď tieto opatrenia zo strany vlády prídu.
Len o jedno vás chcem požiadať, pán minister, a vlastne aj celú vládu. Zatiaľ tu vidíme, že ten postoj k biznis prostrediu je doslova macošský. Je skutočne aj to, čo sme videli koncom minulého roku, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a zákony okolo neho, že jednoducho sťažil sa život podnikateľom. My ak hovoríme o tom, že tí podnikatelia majú mať priaznivé podnikateľské prostredie, nie je to samoúčelné. Je to, súvisí to úzko s konsolidáciou. A nie som prvý, čo to tu hovorí v tejto snemovni, jednoducho ak ten biznis bude podávať väčšie výkony, pretože sa mu to oplatí, tak bude platiť väčšie dane a bude platiť väčšie odvody. A úplne ako čo je to najdôležitejšie, bude zamestnávať ľudí a bude im poskytovať dobré mzdy. Nemusíme kresliť nejaké čiary minimálnej mzdy a tak ďalej. Stačí, keď pritiahneme na Slovensko také odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sami zaručia vyššie mzdy tým ľuďom. A to je hospodárska politika štátu, ktorá nám tu stále chýba. My sme naklonení tomu, aby sa prijala hospodárska politika na desať, pätnásť, dvadsať rokov dopredu, aby bolo jasné, kam smerujeme.
Takže apelujem na vás, pán minister, a takisto aj na vládu, prosím vás, keď budete robiť s tými konsolidačnými opatreniami, myslite aj na to podnikateľské prostredie. Myslite na to, aby sa uľahčil ten život podnikateľom, nie sťažil. Podnikatelia nie sú dojná krava, z ktorej vyžmýkame, čo sa dá, každý peniaz, ale možnože spomeňme si na rok 2004. Prišli sme s rovnou daňou na Slovensku, ktorá bola nižšia ako vtedy pôvodná daň, a aký bol výber budúci rok. No vyšší bol, jednoducho bol vyšší. Pretože sa začalo dariť biznisu a pretože mnohí boli ochotní priznať, ochotní priznať tie svoje príjmy. Toto je cesta. A možnože jednou z tých ciest, možno to bude znieť paradoxne, je, že tým podnikateľom možno pomôžeme aj tým, že paradoxne že im možno znížime odvody. Ako treba ísť aj do takýchto odvážnych konštrukcií, pretože odvodové, daňovo-odvodové zaťaženie, ako vieme, je jedno z najvyšších v Európskej únii, ktoré tu máme, a podväzuje to aktivity podnikateľské.
Takže to je apel na vládu, počkáme si, aké, ako napokon, s čím napokon príde vláda a potom budeme na to reagovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis