Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, témou je konsolidácia. Ono, my chceme konsolidovať túto krajinu a nevieme skonsolidovať samých seba. Chceme, aby sme mali skonsolidované verejné financie, a my svoje správanie nemáme pod kontrolou. Bol som svedkom invektív včera, určitý čas som si tu odsedel, a bol som svedkom invektív aj dnes. Častokrát – aj dnes – sú na balkóne hostia. Nemálokrát z týchto hostí sú práve študenti základných a stredných škôl, alebo žiaci základných a stredných škôl. Akým sme im príkladom? Už to, že to je streamované, hovoríme o konsolidácii ako pohoniči. Taký slovník máme. A možno oni majú lepší.
Ja som bol na stretnutí s premiérom Slovenskej republiky, médiá mali rôzne názory na to, že či tam ísť, alebo nejsť, či prijať toto pozvanie, alebo nie. Aj to kritizovali, aj to chválili, ale ja si ctím inštitúcie a predstaviteľov inštitúcií. Tak ako som prijal ako predseda strany pozvanie od prezidenta, tak som prijal aj pozvanie od premiéra.
Áno, výstupy z týchto stretnutí boli rôzne a zvlášť z toho druhého, premiérskeho. Tam sme sa dopočuli, že sme nepriniesli s cela nič.
Priniesli sme. Priniesli sme návrh KDH o konsolidácii, ako má prebiehať konsolidácia. (Rečník ukázal do pléna hárok papiera s titulom Návrh KDH na konsolidáciu verejných financií.) Týchto našich pár bodov, to nie je prázdny papier. Nie je to niečo, aby sme tam prišli naprázdno. Je to naozaj konkrétny návrh toho, ako sa dajú konsolidovať verejné financie. Je to návrh toho, ako by štát mohol pomôcť občanovi Slovenskej republiky bez toho, že by celú ťarchu konsolidácie preniesol na ich ramená, na ich plecia, a aby väčšiu časť alebo drvivú časť tejto konsolidácie prevzal na seba.
Áno, hovorili sme aj o znižovaní zamestnancov, aj to bol jeden z bodov. Hovorili sme o tom, že dá sa. Budem postupne čítať niektoré z týchto opatrení a poviem vám, že na to, aby sme urobili dobrú reformu, dobrú konsolidáciu, treba mať odvahu. A ja ako primátor aj ako župan som robil reformy a nebolo to nič jednoduché, nebolo to nič ľahké. Dostávate sa do konfliktu s občanmi, lebo siahate na ich komfort, na ich službu. Ale častokrát si aj oni sami uvedomia, že ak je reforma čohokoľvek pripravená dobre, tak na konci dňa je spokojný občan. Áno, už nemáme toľko žiakov v školách, ako to bolo pred tridsiatimi rokmi. Budovy škôl sa stavali pre 700 žiakov, dnes ich tam sedí 150. Ale kúriť a svietiť treba ako pre sedemsto. A keďže je financovanie na žiaka, platiť musíme za teplo, svetlo a správu budovy, ako keby ich tam bolo sedemsto. Nedokážeme utiahnuť všetko. Nemôžeme si dovoliť všetok komfort, na ktorý sme si zvykli. A konsolidácia hovorí o tom, že si treba utiahnuť opasok, o jednu, dve, možno aj tri dierky. Ale nemôžme to všetko hodiť na občana. Treba aj prepúšťať. Dnes je dostatočné množstvo pracovných profesií, kde by sa títo prepustení ľudia zamestnali.
Znížiť výdavky jednotlivých ministerstiev, aj to je cesta. Keď počujeme o nejakých ležiacich softvérových službách, ktoré sú nevyužívané, ale nakúpené, tak sme asi urobili niečo zlé. Nakúpili sme viac softvérových balíkov, ako ich potrebujeme. Urobili sme opatrenia, ktoré naozaj neslúžia občanovi, ale vyhadzujú peniaze do luftu.
Znížiť energie v jednotlivých ministerstvách, elektrinu, teplo, aj to sa dá.
Centralizácia verejného obstarávania, minimalizovať externé služby. Iba na týchto opatreniach sa dá ušetriť okolo 400 miliónov eur. Je to, mimochodom, polovica tej sumy, ktorou chceme zaťažiť v rámci DPH občanov tejto krajiny.
Zvýšením DPH bude trpieť každý, aj zamestnanec, aj zamestnávateľ, aj živnostník, aj podnikateľ, aj bohatý, aj chudobný. Dotkne sa to všetkých.
Táto krajina vlastní okolo desaťtisíc budov. Ak by sme 10 % týchto budov predali; uvedomujem si, že toto nie je konsolidačné opatrenie, ale je to racionalizačné opatrenie, ktoré mala táto vláda spustiť už pri nástupe do funkcie a každý jeden minister mal dostať úlohu od premiéra, aby predal časť budov, za ktoré treba platiť správu, kde treba svietiť, kúriť, ale nie sú využívané, iba ich jednoducho máme. A je o nich záujem zo strany súkromných podnikateľov či firiem, lenže stoja ladom a správa nás stojí veľké peniaze.
Zlepšiť výber DPH. Ak by sme sa dostali iba na, do hornej časti krajín, kde sa to darí, teraz je zhruba 90 % výber DPH, ak by sme sa dostali na 95, 96 %, vieme získať ďalšie finančné prostriedky na to, aby sme nemuseli zaťažovať práve občana.
Odvod z hazardu. Aj to bolo jedno z opatrení, ktoré sme navrhovali. Dnes to je na výške, na úrovni 27 %. Ak by sme to posunuli na 37 či 40 %, urobíme dobrý krok k tomu, aby sme dostali do štátneho rozpočtu okolo 100 mil. eur.
A teraz jedna vec, ktorá tu takmer nikdy neodznieva. Je to reforma verejnej správy, reforma miest, obcí a regiónov. Na to treba odvahu. Ak je naším motivátorom, ako som spomenul pri stredných školách, strach, nikdy nedokážeme reformovať. Ale ak máme väčšiu odvahu ako strach, dokážeme odolávať aj protestom rodičov či žiakov, keď chceme zatvoriť niektorú zo stredných škôl alebo spojiť s inou, a na konci dňa je spokojný žiak, učiteľ aj rodič. Hovorím to aj preto takto, lebo mám v zornom uhle pohľadu bývalého ministra školstva. A je to tak. Ale pri reforme verejnej správy treba byť odvážny aj pri tom, že vieme spájať obce. Nato si ale potrebuje sadnúť aj koalícia, aj opozícia a urobiť okrúhly stôl, aby sme nabrali tú odvahu. My sme vyzývali aj ministerku zdravotníctva, aby pri rozhodnutí o Rázsochách urobila okrúhly stôl.
Prečo hovorím o tom, aby si sadli jedni aj druhí? Lebo všetky tieto rozhodnutia sú nadčasové, presahujú volebné obdobie. A najhoršie, čo sa môže stať, je to, keď jeden minister alebo jeden premiér ruší rozhodnutia toho predchádzajúceho a ide sa znovu od nuly. A my nakoniec zažívame nie reformu, ale zažívame iba kozmetické úpravy na jednotlivých ministerstvách, v jednotlivých rezortoch. Skúste sa naozaj zamyslieť nad tým, ak by sme sa pustili do reformy verejnej správy a posilnili kompetenčne aj finančne viac mestá, obce a vyššie územné celky, že tam sú skryté obrovské milióny eur na to, aby občan Slovenskej republiky mal lepší úžitok z našej verejnej služby preňho. Bude sa to týkať všetkých oblastí: aj ciest, aj škôl, aj miest, aj obcí. Bude sa to týkať každého jedného z nás: urobiť to odvážne rozhodnutie. Máme strach, ja viem. Ale odvaha by mala byť väčšia.
Mohol by som rozprávať aj o transakčnej dani a o tom, že sme dostali všetci poslanci list od Slovenskej katolíckej charity a ako silno ich zasiahne ten výpadok 135 mil. eur. Ale už mi neostáva čas, a preto naozaj chcem iba vyzvať a poprosiť, aby všetci kompetentní nabrali odvahu. A podľa agentúry INESS by reforma verejnej správy ušetrila tomuto štátu obrovské milióny eur a zvýšila by HDP na obyvateľa o 10 %. Dokonca v najchudobnejšom Prešovskom samosprávnom kraji by to bolo až o 30 %.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
