Videokanál klubu

Ďakujem pekne, ďakujem za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu.
Oskar, ja s tým súhlasím, obsah a rozsah ambulantnej praxe by sme mali vedieť upravovať, nakoniec aj v iných krajinách sa výrazne mení, hej, Rakúšania začínali v deväť mesiacov povinná prax v ambulancii všeobecného lekára ako súčasť vzdelávania všeobecného lekárstva, teraz sú na 12 mesiacoch, alebo budú, to je postupne, Nemci majú 24 mesiacov, hej? A počas toho môžme sa baviť aj o tom, o obsahu, aby sa tam vedeli aj vyjadriť k tomu, ako sa vedie prax, čo to znamená nejaká tá ekonomická činnosť a tak ďalej, čiže to je všetko o nastavení toho systému, ako to má byť, a nemyslím si, že toto je vlastne ten dôvod, prečo by sme mali meniť, kto je konkrétny zamestnávateľ.
Tomáš, ďakujem tiež za tvoju pripomienku. Že prečo ma ÚNB-čka šesť, to ja naozaj neviem, pre mňa to je žalostne málo, myslím si, že ako aj desať je, aj desať je na tú ÚNB-čku dosť málo, ale ja sa len obávam, že keby to bolo aj takto, tak vy, vy chcete, aby naozaj človek, ktorý skončí školu, to znamená, je úplne po škole, ho mohla zamestnať ambulancia? Akože mne to príde dosť nelogické, lebo naozaj on v tej nemocnici musí získavať tú prax, hej? (Reakcia z pléna.) No áno, len napríklad tá ambulancia mu môže povedať, že nebude robiť nočné služby, lebo to nie je zmluva, v zmluve bude že len denná služba a potom bude ho nútiť, aby chodil k ne... k tej ambulancii, alebo do tej ambulancie pracovať určitú dobu. Čiže ono je to vždy taká, taká dvojsečná zbraň a treba si to dobre zvážiť. Ako ja si zase nemyslím, že ani tá situácia, ako je teraz, že je katastrofálna, ale viem rešpektovať to, čo sme spomínali, že keď sú to ľudia, ktorí sa chcú zmeniť, že majú už nejakú atestáciu, sú starší a potom sa chcú zamestnať v ambulancii, tam si to viem predstaviť, ako možno by to bolo fajn. Tak na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Ďakujem. Ďakujem, Tomáš, za vystúpenie. Možno jednu vec by som si dovolil ťa trošku napomenúť, že nehovor výpalníci, akokoľvek to človek, možno človeka zvádza, ale predsa sú to kolegovia, ktorí reagovali alebo využili svoje zákonné možnosti. Takže ak chceme nejakú novú politickú kultúru, tak snažme sa takéto expresívne výrazy nepoužívať. Môj taký, dobrá rada.
Čo sa týka tých ostatných vecí, ktoré si spomínal, tak ja súhlasím, že tú APS-ku treba riešiť ako, aj tomu rezidentskému programu a APS-ke by sme sa mali venovať komplexne, nielen robiť také čiastkové úchytky, hej, že tuná trošku prilepíme, tu to zmeníme. My máme tiež plán alebo program, ako to nastaviť lepšie, ale je to predsa len zodpovednosť vládnej koalície, ktorá má na to aj možnosti v rámci ministerstva a svojich kolegov, takže očakávame od nich, že prídu nejaké, nejaké návrhy, ako zoptimalizovať celú túto situáciu ohľadom APS-iek, ale nakoniec aj toho rezidentského programu.
No a k tým ešte možno niektorým veciam, kde by sme potrebovali ešte trochu viac odbornej diskusie, sa vyjadrím teraz v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač číslo 114.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pán kolega, aj za vystúpenie a stopercentne súhlasím, kde je vôľa, tam je aj cesta. Viackrát ste to aj spomenuli vo svojom vystúpení a fakt, niekedy je to o tej vôli len. Ak je vôľa, tak sa nájde spôsob, ako riešiť problémy, ktoré sa nám zdajú niekedy veľmi zložité, ale je to len o tom chcení.
A musím tiež pripomenúť, že napríklad trstenská nemocnica má jednu z najmodernejších pôrodníc na Slovensku vďaka eurofondom a tieto eurofondy dostala aj vďaka tomu, že nie je zadlžená. Určite dobre poznáte pani Pekarčíkovú, ona má na starosti aj v SK8 zdravotníctvo, takže často rieši tie problémy, lebo niektoré nemocnice majú veľké problémy. No my, chvalabohu, vúckarské nemocnice fungujú. Ale poviem vám aj takú vec, že spomíname tu často detských pacientov, hej, lebo detskí pacienti sú veľmi dôležití. A zoberte si, že v okrese Námestovo sa rodí najviac detí na Slovensku a od 2. júla sa ide zrušiť detská pohotovosť. Čiže to je veľmi smutné, že tam, kde sa najviac detí rodí, tak my ideme im zrušiť detskú pohotovosť. Robili sme aj petície rôzne, ja len dúfam, že pani ministerka to prehodnotí. Viem, že sa aj v iných okresoch budú rušiť detské pohotovosti, ale u nás je ten paradox, že my momentálne detských lekárov máme dosť, detských pediatrov, ale aj napriek tomu sa niekto rozhodol od zeleného stola zrušiť detskú pohotovosť v Námestove. Ideálne by to bolo, keby samosprávne kraje rozhodovali napríklad o týchto detských pohotovostiach, kde by mala fungovať detská pohotovosť a kde nie, lebo samosprávne kraje najlepšie poznajú situáciu v regiónoch. Ale nie od zeleného stola, aby to rozhodoval niekto z Bratislavy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ja 100 % s vami súhlasím a tak ako aj pán Majerský povedal, KDH určite v prvom čítaní podporí tento návrh zákona. Ale ja stále hovorím, že treba sa na to aj reálne pozrieť Ja poznám tie naše zariadenia. Fakt je zlé, ak tá nemocnica má podmienky, že by tá matka tam mohla byť pri tom dieťati, tak to je veľmi zlé, keď ten lekár alebo primár odmietne, aby tam tá bola matka. To je veľmi zlé. To, s tým súhlasím, ale poznám kopu zariadení, kde na to nemajú podmienky a fakt je to o tých peniazoch. Tí lekári aj tí primári radi by tam tú matku dali, lebo uľahčí im to vlastne to fungovanie na tom oddelení, nemusí tam mať toľko sestier v službe a tak ďalej, lebo vieme, že tá matka sa najlepšie postará o to dieťa, ale on hu tam nemá kde umiestniť, lebo keď je plná tá izba, proste nemá kde. Takže tu treba hľadať riešenie a hľadať aj tie finančné zdroje.
Ako som spomínal, my máme štyri nemocnice a máme stále problémy s finančnými zdrojmi, lebo treba to prerobiť, treba to prispôsobiť a tá matka tam musí trošku aj dôstojne byť pri tom dieťati, hej, že nemôže tam, lebo viete, na tej izbe sú tri deti a teraz tie tri matky tam budú nejako krížom-krážom ležať. Takže o to nám ide. Ako dobrá myšlienka, aj oceňujem, že ste sa tohto problému chytili, lebo je to veľmi dôležité pre našu spoločnosť a pre vývoj tých detí, takže klobúk dolu. Podporíme, ale tá účinnosť od 1. 7., to nemôže byť pre všetky zariadenia, lebo to sa nedá reálne.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo, zároveň reagujem na kolegu Svobodu, veď čo som, čo som aj v rozprave povedal, naozaj sa poďme o tom odborne baviť, schváľme to v prvom čítaní a poďme naozaj hľadať riešenia, aby to bolo naozaj účinné. My sa tu, stále tento problém prehadzujeme, toto nejde, tamto nejde, veď naozaj, že toto tu sme už dávno mali mať vyriešené.
Ja zopakujem ešte raz, ja ďakujem pani Marcinkovej, že to nevzdala po týchto štyroch rokoch na Slovensku a že naozaj bojuje za tie práva dieťaťa, a my naozaj teraz odborne sa poďme baviť, odkiaľ zdroje, ako, aby sme to čo najskôr vyriešili, veď toto nemôžeme teraz posúvať, že nedá sa, lebo, neviem slnko svieti inak. Toto tu malo byť vyriešené, keďže nejde, poďme, bez politiky, sadnúť si, ako ste vraveli aj, pán poslanec, normálne na ministerstve zdravotníctva s pani navrhovateľkou, ale v prvom rade treba urobiť to, ten krok, aby to prešlo cez prvé čítanie a potom sa poďme baviť o ďalších veciach, lebo práva dieťaťa majú byť tie základné, ktoré by sme v tejto Národnej rade mali riešiť. Zopakujem ešte raz, sú to najdôležitejšie veci pre krajinu, deti sú naša budúcnosť a nemôžeme sa tu hrať s tým, že áno, nie, neviem, všetko zlé, inak to bude, nie sú peniaze, nájdime tie peniaze, tie naše deti to potrebujú.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za vystúpenie. Páči sa mi aj to, že teda myslím, že sa zhodneme všetci v princípe, že to je dôležité, aby to bolo zabezpečené, ale potom sú tam tie "ale", ktoré treba tiež, tiež rozdiskutovať. Hovorili sme tu o financiách, hovorili sme tu o takých kritických situáciách.
Ono to je celé ale hlavne o dôvere, lebo ja si myslím, že pokiaľ zdravotníci dokážu tým rodičom sprostredkovať taký pocit dôvery, že aj keď... tí rodičia väčšinou nie sú hlúpi, vidia, aká je situácia, že im musí tá jedna stolička stačiť, ale všetko je to o tom, že či, či vedia v tých rodičoch vzbudiť dôveru, že o to dieťa je dobre postarané, aj keď ho nechajú samé chvíľu, ako sa k nim správajú, ako s nimi komunikujú. Toto je dôležité, aby v tom, v tej vyhláške bolo jasne zadefinované, hej, že, že aby neboli potom problémy v tej aplikácii.
Ja som tiež za to, aby sa posunul nejakým spôsobom ten, ten výkon, kedy má byť tá platnosť, lebo ono, ako ste spomínali, už teraz je povinnosť nejako to zabezpečovať, len, žiaľ, sa to nedeje, sú niektoré prípady, kedy je to príkladné, ako Banská Bystrica bola spomínaná, ale v mnohých, mnohých nemocniciach nie je ten tlak dostatočný, aby to, aby to uskutočnili. Čiže za mňa je to krok k tomu, aby sme v budúcnosti začali ešte viac budovať dôveru medzi pacientom, malým pacientom a jeho rodičmi, a je to krok správnym smerom.