Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava, článok 15: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“
Neexistuje totiž žiadne univerzálne právo na potrat. Je to agenda francúzskych progresívnych liberálov a oni túto tému preniesli na pôdu Európskeho parlamentu. Oni túto tému preniesli na pôdu Európskeho parlamentu, a preto sa o tom v Bruseli rozprávalo a rokovalo. Chceli tak opäť vytvoriť tlak na jednotlivé členské krajiny, na jednotlivé členské štáty, aby v otázkach, ktoré patria do výlučnej kompetencie týchto členských krajín, mohol rozhodovať a rozprávať o nich niekto zvonku.
Odzneli tu aj takéto veci alebo vety, že žena má právo rozhodovať o svojom tele – súhlasím. O svojom tele má právo rozhodovať. Žiaľ, v takomto prípade už žena nerozhoduje iba o svojom tele, ale rozhoduje aj o tele a, žiaľ, aj o živote niekoho iného.
A padli tu aj slová, ktoré hovorili, že my sme extrémisti. Akí extrémisti? Prosím, príďte sa pozrieť v nedeľu do Košíc, uvidíte tam rodiny s deťmi. A povedzte, či sme extrémisti. My tam budeme aj s našimi deťmi. Povedzte, že či títo ľudia, ktorí budú pochodovať na Národnom pochode za život, či toto sú extrémisti. Žiaľ, ja som videl pochodovať po Bratislave extrémistov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, pre mňa je toto úplne najťažšia téma na svete, ktorá existuje, a tak citlivo k nej aj chcem pristúpiť.
Vy ste povedali, tak som to aspoň porozumel, že tí, ktorí sú proti interrupciám, tak patria k extrému politickému. Dokonca ste dali do jedného koša fašistov a krajnú pravicu. Pre mňa je interrupcia bez lekárskej indikácie absolútne neprijateľná. Nebudem ju ani nazývať v tejto chvíli tým menom, v ktorom, ako to ja chápem, preto, aby som neublížil tomu, najmä žene, ktorá by to podstúpila a by náhodou toto moje vystúpenie počula, ale ohradzujem sa proti tomu, že ten, kto chce chrániť nenarodený život dieťaťa, že je fašista alebo krajná pravica.
Spomenuli ste prípad Izabely. Už to tu bolo aj povedané, nebudem opakovať, poviem niečo iné. Európska únia vydáva uznesenia, deklarácie, ktorými protestuje proti vojnovým konfliktom a zabíjaniu nevinných vo vojne. No predstavte si, že zhruba odhad i počtu interrupcií v Európskej únii za rok, je 1,5 mil. nenarodených detí.
Izabela, hocako mi je to ľúto, lebo keď si predstavím, že by to bola moja Táňa, alebo tak ako hovorila Andrea o sebe, tak je to tragédia. Nevyčísliteľná. Ale 1,5 mil. detí? Hovorili ste aj o tom, že, alebo teda pomenovali ste interrupciu ako dostupnú zdravotnú starostlivosť. Žena keď je tehotná, nie je chorá.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, je tu jeden problém. V roku 1951 bol v Československu prijatý interrupčný zákon, a do roku 1989 ak nejaký lekár odmietol povedzme z náboženského presvedčenia robiť interrupcie, nemohol robiť gynekológiu, musel odísť.
V roku 1990 po júnových voľbách, Vladimír Mečiar bol predseda vlády a ministrom zdravotníctva sa stal Rakús, ktorý dal vyhlášku ministerstva, že ak niektorý lekár nechce robiť interrupcie, že nemusí a má právo byť ďalej na gynekológii. To platí až dodnes.
Tu je ten problém, že keby sa toto prijalo ako základné ľudské právo, tak my by sme sa mohli vrátiť tam, kde sme boli za komunizmu, že človek, ktorý má výhradu vo svedomí s problémom vykonávať interrupcie, a to mu všetci musíme uznať, že by nemohol robiť gynekológiu, že keď je to základné ľudské právo. To je problém, ktorého ste sa vy nedotkli. Ja sám neviem, ako je to chápané potom v tej, v tej následnej legislatíve, ale obávam sa, že toto bude z toho vyplývať. V tom je ten problém, v tom ja vidím ten problém.

Ďakujem pekne.
Pani Jurík, ja len zareagujem na to, že ste tvrdili, že v USA sa nič také nedeje, ako potraty až do dňa pôrodu, tak si predstavte, že v ’21. demokratmi kontrolovaná snemovňa tesne odsúhlasila zákon o ochrane zdravia žien prevažne po straníckej línii v pomere 218 ku 211. Tu podľa tohto zákona mohlo a mohli byť nenarodené deti až do deviateho mesiaca naozaj potratené, odstránené, a tak ako my hovoríme, zabité.
V súčasnosti to pravdepodobne tak nie je, ale svedectvá ľudí, ktorí sa tohto priemyslu zúčastňujú a potom neskôr o tom zmenili názor, jasne hovoria, že takéto prípady naozaj existujú. A to je niečo, na čo my chceme upozorňovať, na čo sa nie odvolávame, ale proste o čom hovoríme, že toto nie je správne, a nechceme, aby také niečo existovalo, takže vy zas nemôžte povedať nejak rozhodujúco a s vyhlásením, že také niečo naozaj neexistuje, pretože také prípady naozaj existujú. A to je niečo, čo nechceme.

Ďakujem pekne.
Vážená pani kolegyňa, milá Beátka, tak aj kamarátky, aj priateľsky ti chcem povedať, že si ťa naozaj vážim aj ako kolegyňu, aj ako právničku, aj ako športovkyňu a aj ako ženu. Áno, lebo tu zaznelo to, že tí, ktorí sú konzervatívci, nemajú v úcte ženy, alebo niečo podo... k niečomu podobnému to smerovalo. V základnej... v Charte základných ľudských práv je právo na život ako základné právo, je tam právo na majetok, je tam právo na spravodlivý súd a mohli by sme pokračovať, ale jedno z tých prvých základných práv je práve právo na život.
Možno poznáte už staré a možno dávno rozprávané a často rozprávané heslo Ronalda Regana, že všimol som si, že všetci tí, ktorí sú proti potratom, sa už stihli narodiť (reakcia z pléna), ktorí sú za potraty, sa už stihli narodiť. Pardon.
Jedna základná vec, naozaj ľudský život je základné ľudské právo a je to najcennejšie, čo môžme mať tu na tejto zemi. Niet ničoho cennejšieho, čo tu môžme mať. Ja sa čudujem, že stále sú tu ľudia, ktorí majú takéto názory. Nie, nie sme extrémisti. Ja chcem poďakovať aj kolegyni Turčanovej, že povedala svoje vlastné osobné svedectvo. Je to svedectvo toho, že ženy, ktoré prijmú život, sú hrdinky.
A tiež mi je divné, že v čase najnižšej demografie, ktorú máme vôbec na Slovenku, niekto tu ešte chce hovoriť o potratoch. Mali by sme sa snažiť naozaj podporovať v čo najväčšej miere ľudí, ženy, ktoré chcú otehotnieť, chcú mať ženy, ktoré chcú priviesť na svet dieťa, aby populačná krivka na Slovensku naozaj rástla.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani kolegyňa, ja si vás veľmi vážim ako právničku a beriem, že ste naozaj žena, ktorá je fundovaná, inteligentná, ale teraz s vami, žiaľ, nemôžem súhlasiť, naozaj nemôžem, lebo základným ľudským právom je právo na život. Medzi tými istými základnými právami predsa nemôže byť právo na potrat a rozhodovať o ňom budeme my, ktorí sme sa všetci narodili, lebo naše matky na potrat nešli. Inakšie by sme to právo rozhodovať tu v parlamente nemali.
Viete, hovorili ste prípad pani Izabely. Áno, ja som si to prečítala teraz v 22. týždni. Dnes už je medicína tak ďaleko, že v 22. týždni by dieťa dokázalo aj v inkubátore prežiť. Tak to je zlyhanie lekárov, že neurobili sekciu.
Poviem vám svoj osobný príklad. Ako študentka, mi tiež odišla plodová voda a šesť dní som bola v nemocnici s odtečenou plodovou vodou a sekciu mi urobili až vtedy, keď môjmu synovi prestalo byť srdce. Ale môj syn, chvalabohu, žije. Keď som potom otehotnela znova po sekcii o deväť mesiacov, lekár bez môjho súhlasu nariadil, že musím ísť na interrupciu. Našťastie som si vyhľadala ďalšieho lekára a povedala som vtedy, že ne... ne... cítim to – a nebola som veriaca v tom čase, podotýkam –, že nemôžem ísť zabiť vlastné dieťa a že to bude moja jediná dcéra. A čuduj sa svete, je to moja jediná dcéra, hoci mám päť detí.
Nedá sa toto riešiť. My v zákone máme zdravotnú indikáciu. Myslím si, že aj u pani Izabely bola zdravotná indikácia, takže naozaj neschovávajme to a nezrovnávajme to.
Právo na život je základné ľudské právo a takto by to malo aj ostať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Anka, ďakujem za to, že ste to aj s Richardom podali, že ste premysleli spôsob, akým by sa dalo pohľadať cesta k tomu, aby takéto mladé ženy dostali nejakú podporu v tom tehotenskom stave, keď sa na nich nevzťahuje tá iná oprávnená dávka.
Takže môžeme len povedať výborne, skvelé, keď takéto niečo na scéne je a môžeme dúfať a aj prosím kolegov, aby sme to v tejto sále určite podporili, pretože to má zmysel, vzhľadom na to, že koľkokrát sú dievčatá alebo mladé ženy v takomto stave odsudzované, zhadzované alebo urážané. Čo je vec, ktorá síce nie je dobrá, ale aspoň by sme im nejakým spôsobom pomohli pripraviť sa na výdaje, ktoré ich čakajú. Nie je to veľmi veľa, samozrejme, ale je tu nejaký návrh, ako im pomôcť a má zmysel, aby sme niečo takéto robili. A možno sa takýmito spôsobmi, aj takýmito vystúpeniami, aj takýmito podporami podarí zmeniť pohľad na to, že pomáhať ženám v tehotenstvo máme. Je to chvályhodné, je to dobrá vec a je potrebné, aby sme napomohli tomu, že tie deti nebudú musieť, alebo chcieť odstrániť zo svojho života. Takže ja v tom vidím tiež krok k tomu, aby sme predišli zbytočným potratom alebo zabíjaniu detí. Takže ja ďakujem za takýto návrh.

Pán predsedajúci, dnes došlo na pôde Národnej rady k niečomu, čo sa úplne vymyká nášmu civilizačnému prostrediu. Poslanec Richard Glück ráno na tlačovke SMER-u predniesol na adresu Michala Šimečku tieto slová, citujem: „Pán Šimečka mladší dostal tú nenávisť proti slovenskému národu takpovediac v materskom mlieku." Ak je niekomu čudné, že tu o tom hovorím, tak nech si každý predstaví, že by niekto na jeho matku verejne povedal, že ho nadájala nenávisťou voči čomukoľvek.
Navrhujem preto, aby Národná rada bezodkladne prijala toto uznesenie: „Národná rada odsudzuje výrok Richarda Glücka, ktorý hlboko uráža materstvo a uráža všetky matky, ktoré sa s láskou starajú o zdravie a duchovný rast svojich detí a žiada ho, aby sa Michalovi Šimečkovi a jeho matke verejne ospravedlnil." (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Poslanecký klub KDH sa na hlasovaní o účelovom a nedemokratickom odvolávaní podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky nezúčastní.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kolíková, vy ste správne povedali, že vlastne tie odvolávania sa dejú bez akýchkoľvek relevantných dôvodov. Vo vašom prípade, v prípade pána Šipoša, v prípade pána Šimečku.
Ešte doplním to odvolávanie. Pamätáte si, vy ste boli tiež na výbore ústavnoprávnom, keď bolo odvolávanie pána Majerníka a pána Mazáka zo Súdnej rady. Absolútne žiadne dôvody. Vágne, vlastne sme sa tam museli zabávať na tých dôvodoch, to boli dohady a tak ďalej a tak ďalej. Čiže táto vládna koalícia je zaujímavá v tom, že ani si nedáva robotu, aby niečo pripravila poriadne. A to mi pripadá, pripomína ten 3. november 1994, keď predseda vlády a predseda HZDS vtedy povedal: "Je po voľbách, zvyknite si!" Áno, tak je po voľbách, zvyknite si, ale my sme si ani vtedy nezvykli. Zvykli sme si na to, že HZDS tu už neni a že už patrí minulosti... (Potlesk.) Ak budete takto pokračovať, my si zvykneme aj na to, že raz tu ani SMER nebude a slovenské dejiny pôjdu ďalej. Zvyknite si aj na to, že dejiny na Slovensku idú takýmto spôsobom. (Potlesk.)