Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, ktorí ešte máte chvíľku času a trpezlivosti, dovoľte mi pár poznámok ku zákonu alebo teda k legislatívnemu počinu, ktorý sa dotýka viacerých zákonov, prioritne zákona 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Tento zákon sa čiastočne dotýka aj veľkého školského zákona a potom zákona o školskej správe a samospráve, teda štátnej správe a školskej samospráve, to je 596/2003. No, ťažisková téma, ťažisková téma tejto legislatívnej zmeny alebo tohto legislatívneho návrhu je zmena financovania materských škôl. Ja vám skúsim tak jednoducho povedať, že čo sa tam udeje, čo sa tam stane.
KDH má vo svojom programe zjednotenie a zjednodušenie financovania škôl a školských zariadení. My to máme veľmi, veľmi komplikované. Ten náš systém je nieže nedokonalý, ale stratil už veľmi dávno logiku. Súvisí to s tým, že životnosť ministra školstva na Slovensku je niekde medzi 1,5 až 2 rokmi a každý nový minister prišiel, začal niečo, nejakú reformu, nejakú legislatívu a potom sa veľmi rýchlo zmenil a nedokončil, nedotiahol veci a po ňom to urobilo viacej ministrov takto. A to naše školstvo jednak náš školský vzdelávací systém a jeho financovanie a jeho organizácia tak dostalo veľa takých nehomogénnych zubov a je asi načase to opraviť.
Tu sme sa ešte, predchádzajúci ministri sa zaviazali v pláne obnovy a odolnosti, že k tomu kroku dôjde, že štát prevezme zodpovednosť za materské školy, a teda pristúpilo sa k tomu, že materské školy prejdú z pôsobnosti miest a obcí, teda z financovania cez originálne kompetencie prejde pod financovanie, teda prenesený výkon štátnej správy pod ministerstvo školstva, čiže materské školy má priamo financovať štát. Je to trošku proti decentralizácii, ale logiku to dáva v tom, že to predprimárne vzdelávanie špecificky pre Slovensko je veľmi, veľmi dôležité. Je dôležité, aby bolo zabezpečené pre každé dieťa na Slovensku, špeciálne pre deti, ktoré sú vo vylúčených osadách a toto je jeden z nástrojov, ktorý nám aj im má pomôcť, aby sme sa pozberali, pozviechali. Tak v tomto prípade to takto dáva logiku, lenže čo sa stalo? Urobili sme ďalší zub, ďalší jeden nesystémový alebo jeden krok, ktorý z môjho pohľadu je nelogický a podľa mňa chybný. My sme síce preniesli materské školy pod financovanie štátu, ale ich školské jedálne sme nechali pod financovaním miest a obcí. Teda toto sme nechali na pleciach starostov. Doteraz bola táto inštitúcia materská škôlka financovaná z jedného zdroja peňazí, z miest a obcí. Teda tých zdrojov bolo viacej, lebo aj rodičia niečo doplácali, ale čo sa týka inštitúcií, tak materskú škôlku financovali mestá a obce. Po novom bude väčšiu časť materskej škôlky financovať štát a menšiu časť tejto škôlky, jej školskú jedáleň, bude financovať mesto a obec.
A teraz si predstavte, že privediete dieťa do materskej škôlky za rúčku, keď ho pošlete do herne alebo do spálne a zasvietite tam svetlo, tak kto bude platiť tú elektrinu? No štát. Ale keď to dieťa pôjde do vedľajšej miestnosti, do jedálne, tam tú elektrinu už bude musieť platiť starosta. A to je obrovská komplikácia, lebo vy to neviete zmerať, vy to neviete zmerať. My sme materské škôlky ako keby rozdelili a teraz sa aj riaditeľka, aj riaditeľ materskej škôlky prípadne keď má právnu subjektivitu alebo starosta, či primátor, keď škôlka nemá právnu subjektivitu, tak sa budú zodpovedať dvom pánom. Budú musieť prijímať prostriedky z dvoch zdrojov, míňať ich tak, aby toto oddelili na túto stranu a toto na túto stranu a potom to zdokladovať. Hovorím to preto, lebo deväť rokov som bol riaditeľom materskej školy, materskej a základnej školy. Je to obrovskú komplikácia. Podobnú komplikáciu majú školy v prípade, že, nieže v prípade, ale takmer každá základná škola na Slovensku má aj školskú jedáleň a školský klub detí. A tam to platí obdobne, že jedna časť je platená zo štátu a druhá časť je platená z miest a obcí a to je obrovská, obrovská komplikácia, zbytočná byrokratická záťaž a nesystémový prvok.
A teraz pán minister Drucker dostal ťažkú úlohu. On dostal úlohu dohodnúť sa so združením miest a obcí, so ZMOS-om, musel rokovať s rôznymi organizáciami a dospieť k nejakej zhode. A urobil si svoju domácu úlohu, predpokladám, najlepšie ako vedel, ako manažér, ako krízový manažér, ako bývalý minister, ako manažér s dobrou povesťou, tak to poviem. Išiel do toho. A vyrokoval niečo, čo zase ten systém aspoň na čas, keď to neopravíme neskôr, čo ten systém nevylepšuje.
A ja vám chcem povedať, kde vidím problém. Problém vidím v tom, že my sme proti sebe postavili dve vážne organizácie, ministerstvo školstva a združenie miest a obcí. A oni sa pravotia, bijú o ten istý balík peňazí, toto mi neber, toto daj sem. A ja vám chcem dnes povedať, že bude amen s naším školstvom, ale bude ešte horšie s naším školstvom, ak jeho financovanie bude závisieť na dobrej vôli ZMOS-u. My nevieme profesionálne dobre priniesť zo sveta, z príkladov dobrej praxe tu implementovať to najlepšie, čo vo svete v školstve platí, lebo sa tu hráme a bijeme o balík peňazí, ktoré ZMOS mal dávno dostať úplne inak. Ale my sme v rovnici postavili, v tej rovnici proti sebe ministerstvo školstva a ZMOS. A verte mi, keď toto takto ostane nastavené, my s naším školstvom pramálo pohneme, pramálo. Táto legislatívna zmena, tá parlamentná tlač 400 má viac ako 100 bodov, viac ako 100 bodov. Oceňujem niektoré z nich, poviem. Veľmi často sa tam cituje, že aplikačná prax, na základe aplikačnej praxe chceme zjednodušiť, odstrániť duplicitu, odstrániť zbytočnú byrokraciu, fajn, toto sú dobré, toto sú dobré veci, z môjho pohľadu trošku kozmetické, ale aj tie treba spraviť. Čo oceňujem, že minister sa pustil do riešenia mobilov a dokázal to zdôvodniť pred všetkými, že ako to poškodzuje, ako to odvádza pozornosť, ako to ničí detský mozog, čo to robí s dopamínom, čo to robí s psychikou a s procesmi, ktoré prebiehajú v mozgu a ako je generácia týchto detí nesústredená a čo s tým musíme spraviť. Kvitujem. Možno niektoré veci sme mohli spraviť ináč, to je vec pohľadu. Predpokladám, že to riešil s odborníkmi a že našli konsenzus, ktorý bol prijateľný a dáva zmysel, berem.
Čo kvitujem napríklad, že ideme konečne po dvoch rokoch sa venovať aj ukrajinským deťom, ktoré tu sú ako bezprizorné a chodia do školy, nechodia do školy, dištančne sa vzdelávajú, nevieme.
Treba im pomôcť a konečne sme nabrali dych a ideme toto nejakým spôsobom riešiť. Vidím tam aj nedostatky. Ideme posilňovať kompetencie a silu Štátnej školskej inšpekcie, je tu pani inšpektorka bývalá. Dostanú právomoci viacej trestať v prípade, že škola nekoná. Ale, prosím vás, ak riaditeľ školy, ak škola nemá účinné nástroje na riešenie nejakého problému, nevie si s tým rady, sama si s tým nevie rady, lebo nemá nástroje tá škola alebo ten riaditeľ, nedostaví sa výsledok, nedostaví sa riešenie a keď zvýšime kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a tú školu začneme trestať, my nedosiahneme zlepšenie situácie, len ešte viacej udeptáme tieto školy.
Poviem vám konkrétny prípad. Inšpekcia často vyčíta školám, že nedostatočne riešia prípady, kedy dochádza k agresívnemu správaniu alebo k šikane. Často je to školám vytýkané. Ale reálne školy nevedia, ako to majú riešiť.
30 % detí ani neprizná, že bolo šikanovaných, 30 %, tretina detí neprizná, že bolo šikanovaných a trpí vo vnútri v svojom srdci a potom má psychické problémy, zdravotné problémy a potom ide dole aj vzdelávací výsledok.
Bojí sa, lebo keď to povie, buď obeť, alebo svedok, boja sa, že dostanú aj oni. Vo väčšine prípadov keď dôjde v škole k šikane, ten proces je tak pomalý, tak komplikovane sa rieši a za tie dlhé týždne, kedy sa to rieši, ostáva šikanér a šikanovaná osoba v tom istom kolektíve. A bezradní rodičia, keď dieťa už začne chodiť poza školu a vymýšľa si, že ho bolí bruško alebo hlava, tak rodiča sa uchyľujú k tomu, že zoberú dieťa do inej školy.
Toto je najčastejšie riešenie šikany na Slovensku, prosím. Šikanér ostáva ďalej v škole a dieťa uteká niekde inde, do nejakého bezpečnejšieho prostredia. A my sme napríklad neotvorili, nedali lepšie nástroje riaditeľom. Existujú prípady, Francúzsko menilo teraz legislatívu, Írsko, Anglicko. Poviem niečo odvážne, o čom sa môžme do budúcna baviť, hovorí sa o trestnoprávnej zodpovednosti napríklad, zavádza sa pojem trestný čin. Školská šikana začína byť, alebo už je kodifikovaná v legislatívach rôznych krajín ako trestný čin. Znižovala sa trestnoprávna zodpovednosť v niektorých krajinách a tak ďalej. V niektorých štátoch môžte suspendovať na niekoľko dní, dokonca v prípade, že sa to nevyriešilo dokonca môžte zo školy poslať takého šikanéra preč. My nemáme také právomoci, riaditeľ nemá takýto nástroj. V mnohých krajinách platí to, že ak niekto preukázateľne šikanuje, musí sa zapojiť do rôznych kurzov empatie a tak ďalej. Proste existujú nástroje, ktoré sú funkčné, fungujú a cieľom je nieže potrestať šikanéra, lebo aj ten šikanér veľmi často je človek, ktorému mohlo byť ublížené, alebo má nejaké iné vnútorné alebo vonkajšie problémy. Samozrejme, treba to riešiť komplexne. Ale nemôže sa stať, že to riešime tak, že obeť ďalej trpí. V prípade domáceho násilia sme to vyriešili, to je obdobný prípad. Ale tam keď preukázateľne násilník ubližuje, tak polícia dokáže toho človeka, povedať mu, máš pár minút, zbaľ sa a pôjdeš preč do vyriešenia prípadu. Aby nemohlo nastať to, že sa zavrú dvere a ten násilník ďalej ubližuje. To je zmena paradigmy, to sme len nedávno zaviedli do našej legislatívy. Možnože je čas aj k takýmto riešeniam prísť, otvoriť takéto riešenia v oblasti školstva.
A keď pán minister hovorí o nežnej revolúcii, tak napríklad tu v tej 400, v tlači 400 až také veľké revolučné zmeny nevidím. Snáď to, že financovanie materskej školy prechádza pod štát, ale neurobili sme to dôsledne. A nie preto, ja neviním za to ministra, ja hovorím, že tá rovnica ZMOS vs. ministerstvo školstva nie je dobrá. A takýchto vecí by sa tam dalo vyčítať viacej.
My kádeháci, konzervatívni, kresťanskí politici dávame pozor aj na to, dokonca je to naša ústavná priorita, aby škola a rodina spolupracovali pri výchove a vzdelávaní, ale aby sa nestalo, aby sa žiadnym spôsobom nestalo, že poza chrbát rodičov sa vlieva do detí niečo, čo môže byť škodlivé a s čím rodičia nesúhlasia. A preto tu bol taký legislatívny ping-pong na našom výbore a ešte aj teraz sme toho svedkami, že sa na poslednú chvíľu podávajú ďalšie pozmeňovacie návrhy, ale verte nám, naším cieľom je to, aby bola maximálna a dobrá spolupráca a súčinnosť medzi rodinou a školou, ale aby v niektorých témach, ktoré sa týkajú intimity dieťaťa, ktoré sa týkajú sexuálnej výchovy a vzdelávania, prípadne náboženského, filozofického presvedčenia, aby na toto mal dosah rodič. Či už je to súčasťou štátneho vzdelávacie programu, a zároveň školského potom, či je to nad rámec vzdelávacieho programu, alebo či je to súčasťou katalógu inovácií. Tam budeme trvať na tom a budeme chcieť, aby rodič mal možnosť povedať, toto nie je vhodné pre moje dieťa. Lebo pán minister môže povedať, ja ako minister, ja sa budem snažiť toto ustrážiť, lenže ja som povedal, my na Slovensku veľmi často meníme ministrov. A nie je zárukou, osoba ministra nie je zárukou toho, že či sa niečo nezdravé dostane deťom, alebo nie. Toto musíme nastaviť v zákone.
A v takomto prípade hovoríme, že ak sa tu dohodneme, tak sme ochotní podporiť túto legislatívnu zmenu, ak nie, buď sa zdržíme, alebo budeme hlasovať proti. Napriek tomu, že som povedal a vymenoval časť vecí, ktoré sú celkom prospešné v tomto zákone, dávajú zmysel. Je ich tam viacej, ale pre krátkosť času aspoň toľko za mňa a za KDH.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Naozaj žijeme takú zvláštnu dobu, keď slovo človeka už nemá nejakú vážnu alebo silnú váhu a je defraudované. Padli tu častokrát pripomienky o tom, že bola tu nejaká dohoda na začiatku a že sa niečo dohodlo na začiatku, ale pomery sa zmenili. No, my nehovoríme o dohode na začiatku, my hovoríme o dohode spred pár dní. Ešte raz, pán poslanec Čaučík a pán poslanec Janckulík, čo je predsedom poslaneckého klubu KDH, sa dohodol s pani poslankyňou Holečkovou, alebo s pani poslankyňou Bajo Holečkovou, rozprávali sa, súhlasila s tým a presne takýto scenár a návrh išiel potom ďalej. My dnes tu rozprávame o niečom úplne inom, ako keby jej slovo nemalo váhu. Veď ona sa dohodla v bufete parlamentu tu za nami pred dvoma svedkami. To nebolo, že niečo si niekto vymyslel a zrazu teraz tu je trojhodinová debata o tom v Národnej rade, čo mi pripadá úplne smiešne. Veď pani poslankyňa Bajo Holečková má možnosť vstúpiť do ktoréhokoľvek klubu v Národnej rade: SMER, HLAS, dokonca vznikla možnosť už aj SNS, SLOVENSKO, PS, SaS, má tú možnosť. Vstúpi, ten poslanecký klub jej dá možnosť, aby bola v nejakom výbore, prevolí sa to, bude vo výbore, v ktorom bude ona mať záujem pracovať, ak bude súčasťou klubu, a je to vybavené.
Prosím vás, už sa venujme normálnym veciam, ktoré trápia ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Pán Galko, povedali ste, že ideme niečo robiť nasilu, tak chcem len povedať, že nejdeme nič robiť nasilu a pre mňa je naozaj prekvapenie to, čo vy dnes nám tu hovoríte, lebo my o tom tak nevieme. Martina Holečková s nami o tom takto nekomunikovala ani ďalej nekomunikovala odvtedy. Myslím si, že tu mala dnes byť, aby sme to spolu vedeli vyriešiť.
Hovoríte, že sme spravili chybu. Ja si myslím, že sme nespravili chybu z pohľadu, ako to riešime ako KDH, ako klub KDH. Nemyslíte naozaj, že chyba nastala niekde inde? Ale táto situácia, ktorú zažívame, nám hovorí niečo pre, aj pre budúcnosť, pre to, čo môže nastať aj pre budúcnosť. Je tu neštandardný stav, s tým súhlasím. Ak má niekto z nás zo stopäťdesiatich poslancov a poslankýň ostať bez zaradenia vo výbore, treba hľadať riešenie na to. Nemyslím si, že úplne to riešenie je len v našich rukách, aby sme stiahli ten návrh, možno to je to niečo, k čomu by sa malo stretnúť aj poslanecké grémium a rozmyslieť to, ako konať v podobných prípadoch.

Ďakujem. Pán poslanec Hlina, vy ste stihli všetko možné spomenúť v svojom príspevku, takže ja začnem s tým pozitívnym, že ste poblahoželali pani Bajo Holečkovej k vydaju, tak ja jej tiež takto, Martinka, ak počúvaš, tak ti blahoželám verejne k vydaju.
Hneď aj blahoželám druhým dychom, pán Hlina, vám, lebo vy ste mali včera narodeniny, takže všetko najlepšie.
Ale musím sa ozvať, keď ste zaútočili na Maroša Čaučíka, že on nejak neseriózne... Ja totižto serióznejšieho človeka vo vystupovaní ako Maroš Čaučík nepoznám. Mne ujdú nervy, poviem hocikedy, čo mi slina na jazyk prinesie, myslím, že v tom si môžme asi podať ruky, lebo aj vy ste taký prostoreký, ale určite to neočakávam od Maroša Čaučíka a Maroš Čaučík ani takéto ľudské chyby nerobí, lebo je veľký diplomat a veľmi empatický človek, ktorý naozaj rieši veci z nadhľadu. A keď povedal, že o tom s ňou hovoril, ja nemám žiadny dôvod spochybňovať, keď boli dvaja, že s ňou hovorili a že sa takto dohodli. Ale pripomínam tú dohodu, o ktorej už bolo povedané. KDH sa vzdalo postu predsedu za dve miesta vo výbore. Ak dneska by sme nechali veci tak, ako sú, nebudeme mať ani predsedu, ani dve miesta vo výbore, a toto chceme riešiť. Ponúknite nám predsedu a môžme sa dohodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani kolegyňa Jurík, rád by som reagoval na váš príspevok najskôr tým, že v KDH si veľmi vážime ženy. Radi ich vidíme v riadiacich funkciách. Domnievam sa ale, že možno pravdou a voľbou pre kariérny rast žien môže byť aj skutočnosť, že ženy sa samé rozhodnú pre iný spôsob alebo cieľ svojej kariéry, napríklad vyučovanie detí doma, v škole alebo v mimovládnom sektore. Jednoducho chcú možno časť svojej kariéry dobrovoľne obetovať pre rozvoj svojej rodiny, a to je v poriadku. Myšlienka povinných kvót na obsadzovanie riadiacich pozícií sa mi preto zdá ako snaha, ktorá im nemusí vôbec pomôcť. Rodová rovnosť ako rovnosť príležitostí pre ženy aj mužov áno, zákonné ustanovenia na dosiahnutie cieľov vyváženosti pod sankciami neviem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takisto sa vyjadrím k predloženému návrhu zákona o minimálnej mzde a vysvetlím, že aký je môj prístup k tomuto inštitútu a aká je rola štátu vôbec pri dbaní o svojich obyvateľov, aby zarábali primerané, primerané peniaze.
Na úvod poviem toľko, že pochopiteľne doprajeme ľuďom, aby u nás dobre zarábali, skutočne, keď sa pozrieme na štatistiky, tak nevyzerá to vôbec dobre. Tie relevantné štatistiky, ktoré sa týkajú, ktoré prichádzajú z Bruselu a ktoré prevádzkuje Eurostat, hovoria o tom, že Slovensko už niekoľko rokov stagnuje, čo sa týka dobiehania priemeru štátov Európskej únie. Predbehli nás pomaly všetci a skutočne nie je to vôbec priaznivé konštatovanie. Na druhej strane Slovensko zápasí s obrovskými problémami, ktoré sa týkajú zdravia verejných financií, a musí tieto verejné financie konsolidovať a prijímať aj konsolidačné opatrenia. Samozrejme, že názor na konsolidačné opatrenia zo strany KDH je úplne iný, ako má súčasná vláda, ja to len zopakujem. Namiesto toho, aby vláda šetrila a zbierala peniaze na firmách a občanoch, stále máme utkvelú predstavu o tom, že je priestor na to, aby to otočila a oveľa viac šetrila na sebe. Napokon čoskoro prídeme aj s ďalšími našimi analýzami, ktoré len dokazujú, že štát na sebe budúci rok nijako mimoriadne šetriť nebude.
Práve spomenutý konsolidačný balík spôsobuje, že bude sa to týkať čistých príjmov obyvateľov. Ja teraz sa vyjadrím k tým číslam, čo tu padali. Áno, tie prognózy na budúci rok hovoria o tom, že reálna mzda, priemerná reálna mzda sa len nepatrne zvýši a v podstate bude stagnovať. Priemerná reálna mzda znamená čo ten človek zarobí, porovná sa to s infláciou a nárast jeho nominálnej mzdy, keď sa dá dohromady s tou infláciou, tak nás to vyjde to číslo, že koľko vlastne tí ľudia zarobia. A my hovoríme o tom, podľa, je to aj podľa ministerstva financií, vyjadrila sa k tomu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že reálne mzdy po zohľadnení tej vysokej inflácie, ktorá nás čaká budúci rok, tak nepatrne vzrastú. Hrubé, hrubé mzdy, nie čisté. A tu je ten rozdiel, aby som to dal na pravú mieru. Čisté mzdy ľudí budúci rok v porovnaní s tými cenami, ktoré tu budú, tak klesnú. A hneď poviem prečo.
Asi ten najvážnejší dôsledok je, že výrazne obmedzujeme daňový bonus. To znamená, z tej zaplatenej dane, ktorú musí zaplatiť každý zamestnanec, z tej zaplatenej dane mu zostane menej, ako mu zostane tento rok. Iný spôsobom povedané to znamená, že to, čo ostane vo vrecku po zaplatení všetkých daní a započítaním daňového bonusu, bude budúci rok menej, ako je to tento rok. Je to veľmi jednoduché, pretože daňový bonus nám klesá a bude sa uplatňovať iba na deti do 18 rokov.
Ďalšiu vec, čo spomeniem, je v podstate zlikvidovanie rodičovského bonusu, ináč to nemôžem nazvať, pretože preklopenie jednorodičovského bonusu do asignácie dane je v podstate neporovnateľné z hľadiska príjmov, ako to je v súčasnosti, to znamená, že tie peniaze, ktoré potenciálne budú dostávať dôchodcovia, budú oveľa menšie budúci rok z tohto rodičovského bonusu alebo z tej asignácie, ako to je v súčasnosti z rodičovského bonusu. Horšie je, ako som už spomínal, že tá tendencia z hľadiska porovnania s ostatnými štátmi Európskej únie je hrozivá. Spomeňme si, že ešte pred desiatimi rokmi Poliaci na nás hľadeli ako na ľudí, ktorí zarábajú pomerne slušné peniaze. Dnes nás Poliaci predbiehajú 10-20 % v priemerných mzdách, nehovorím už o Česku, v podstate Slovensko, Slovensko stagnuje. No a to je ten vlastne kameň úrazu, že akým spôsobom docieliť, a to dožičíme ľuďom, aby mali vyššie čisté mzdy. Názor vlády je taký, že budeme tlačiť od stola na to, aby sa zdvíhala minimálna mzdy. To znamená, tí najmenej zarábajúci, aby dostali od zamestnávateľov väčšie peniaze, garantované peniaze a tým pádom budú mať vyššie príjmy.
K inštitútu minimálnej mzdy poviem toľko. Minimálne mzda je nástroj, ktorý sme mali používať vo vzájomných rokovaniach zamestnávatelia a zamestnanci. Oni sa mali dohodnúť na tom, aká tá mzda má byť. Samozrejme, že sa to vždy nedarí a keď sa to nedarí, tak vstupuje do toho vláda a podľa zákona vláda môže nadiktovať v podstate, aká tá minimálna mzda bude. Kým doteraz to je 57 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, tak po novom to má byť 60 %. Toto je vlastne prístup vlády. Tak ako to vidíme v mnohých ďalších oblastiach, vláda sa, vláda sa utieka k nástrojom, ktoré riešia problémy, sociálne problémy a ekonomické problémy od stola. A úplne, ako sa len dá, tak vytláča vlastne z tohto prostredia prirodzené trhové sily, ktoré majú, samozrejme, svoj význam a keď sa pozrieme do vyspelých štátov, tak tie trhové sily zohrávajú svoju úlohu.
Čo z tohto ináč bude mať vláda, to sa tu ešte dnes nepovedalo. Keď sa pozriete na doložku, tak tam uvidíte pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Spomeniem najskôr pozitívne. Ak sa nemýlim, nemám to tu presne, nestihol som sa pripraviť v tej krátkosti času, ale je tam zhruba 60 mil. eur, ktoré má získať vláda budúci rok, alebo verejné financie. Prečo? Keď zvýšite mzdy, zvýšite odvody, je to veľmi jednoduché. To znamená, že bude mať vláda vyššie odvody, vyšší príjem z odvodov. Ale sú tam aj výdavky. A prečo? No pretože máme tu aj zamestnancov štátnych, to znamená, že aj im musíme zdvíhať minimálne mzdy. Ako sa to robí dnes? Včera som položil túto otázku na hospodárskom výbore štátnemu tajomníkovi ministerstva práce, aký toto bude mať dosah vôbec na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore. Máme na to, aby sme zaplatili minimálne mzdy? Odpoveď bola takáto: Nuž, nemáme ani dnes a riešime to osobnými príplatkami. K tým tabuľkovým mzdám, ktoré nestíhajú dobiehať minimálnu mzdu, tak dávame osobné príplatky a tým vlastne, tým to látame. Pretože minimálna mzda, ako vieme, tak musí platiť pre všetkých, pochopiteľne. Pre všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Takže bude to, samozrejme, znamenať aj výdavok štátu, ak si dobre pamätám, tak zhruba tretina z tých príjmov, ktoré získa štát na vyšších odvodoch, tak ho to bude štát, že nejakým spôsobom bude musieť doplatiť svojim zamestnancom. To hovorím v situácii, keď som apeloval a KDH apelovalo na to, aby štát šetril na sebe. Nebude šetriť na sebe. Vidíte, že bude musieť viac peňazí vynakladať na zaplatenie svojich pracovníkov, aby mali zaplatenú minimálnu mzdu.
Tak som sa pýtal predstaviteľov ministerstva práce včera na výbore, či to nejakým spôsobom vyvolá tlak na tabuľkové mzdy. Priamu odpoveď som nedostal, ale štátny tajomník priznal, že môže to mať nejaký vplyv, samozrejme, na tabuľkové mzdy. To znamená, že možnože vláda bude dotlačená k tomu, aby sa zamyslela nad tými ľuďmi, ktorí vo verejnej správe dosahujú nižšie mzdy ako minimálne, aby ich nejakým spôsobom upravovala. A keď vy dvíhate minimálnu mzdu, tak pochopiteľne je to o to bolestivejšie. To bola vláda a štát.
Firmy. Firmy budúci rok budú veľmi výrazným spôsobom zaťažené konsolidačným balíkom, zhruba 35 % celého toho konsolidačného balíka dopadne na firmy. A tých opatrení tam je, tam je veľmi veľa. Nebudem ich teraz vymenovávať, však ich všetci dobre poznáte. To znamená, že firmy budúci rok budú veľmi ťažko skúšané. Samozrejme, že nedá sa hľadieť na hospodárenie firiem alebo na pôsobenie firiem len cez ich daňové povinnosti, cez odvodové povinnosti, cez poplatkové povinnosti. Oveľa horšie je a krásny príklad je transakčná daň z finančných operácií, že firmy vlastne sa dostávajú do veľmi neistého stavu. Tie firmy jednoducho nevedia, čo ich čaká. Ja som aj svojím spôsobom opísal na svojom facebooku, akým spôsobom vznikla 24-percentná daň z príjmu právnických osôb. Jednoducho tak, že vláda to pri predkladaní konsolidačného balíka zbabrala pri odvode energetických firiem. A tak to jednoducho si vynahradila tým, že zdvihla všetkým firmám s daňovým základom nad 5 mil. eur na 24 %, to znamená 3 percentuálne body. A tá transakčná daň, ktorá, ako mi povedal jeden z podnikateľov, no nejako to tie firmy zvládnu, ale ich to strašne otrávi. Strašne ich to otrávi. To znamená, že to je, to je možno ešte dôležitejšia, ako tá priama záťaž, tá neistota, tá nevypočítateľnosť, čo sa tu bude diať, s čím možno počítať, ako si môžem zostavovať finančné plány, to je podľa mňa ešte nebezpečnejšie, ako zaťažiť firmy priamymi výdavkami. Spomeniem len príklad z Českej republiky, tam keď hovorili o konsolidačnom balíku, povedali to pol roka pre začiatkom kalendárneho roka, aby bolo jasné, s čím firmy môžu počítať. Aby bolo jasné, s čím môžu počítať. My sme sa to dozvedeli v septembri.
Živnostníci. To sa tu vôbec nespomínalo. Ako viete, odvody, minimálne odvody živnostníkov sú viazané na minimálnu mzdu. Budú viazané na minimálnu mzdu? (Reakcia navrhovateľa.) Áno? A neviem, ako sa to dostalo von odtiaľ, pán minister. V každom prípade musíme myslieť aj na živnostníkov. Opakujem znovu, keď som sa včera predstaviteľov ministerstva práce pýtal, že ak to zasiahne živnostníkov, že či s nimi komunikovali a aké to bude mať dosahy na celé prostredie. Dostal som veľmi zaujímavú odpoveď. Však si to prenesú, tie náklady, do cien. To znamená, či firmách alebo živnostníkov, tu máme jasnú koreláciu, ak zdvihneme náklady zamestnávateľov, zdvihnime ceny firiem a tým pádom k tej zhruba 5,5-percentnej inflácii, ktorá nás čaká budúci rok, môžeme pripočítať nejaké, nejaké ďalšie číslo. To znamená, že inflácia bude budúci rok ešte vyššia.
Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Je to veľmi, veľmi nebezpečný nástroj. Ja nie som proti tomu, aby na Slovensku pôsobili odbory. Dokonca si myslím, že ten tlak na mzdy by mal prichádzať zdola, od zamestnancov. Ale ak donútime zamestnávateľov, aby pristúpili k nejakým zmluvám, o ktorých ani nechyrovali, a aby prijímali podmienky z týchto kolektívnych zmlúv pre seba, tak to je nielen záťaž, ale to je ďalší zdroj neistoty. Ono my sme to tu už dakedy mali. Jednoducho keď sa podujalo ministerstvo práce, že rozšíri kolektívnu zmluvu na nejakú firmu, tak to zverejnil v obchodnom vestníku a tá firma musela tie podmienky splniť. Bez ohľadu na to, či ten zamestnávateľ na to má, alebo nemá. Je to veľmi nebezpečný nástroj. Preto sa vôbec nedivím zamestnávateľom, keď pri prerokovaní, pri pripomienkovom konaní k tomuto zákonu nesúhlasili s rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Odbory sú u nás málo reprezentatívne. Opakujem, opakujem, ako keby sme chceli suplovať to, že odbory u nás nie sú nejaké rozvinuté, skôr tá krivka je klesajúca. To znamená, tá odborová angažovanosť je nízka. Opakujem, nič proti odborom, ale neriešme situáciu, že nám odbory nedokážu sa dostať do rovnocenného stavu pri rokovaní so zamestnávateľmi, neriešme to od stola tým, že jednoducho tam napríklad, kde nie sú odbory, tak to prikážeme tej firme rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a povieme, takéto podmienky budú, takéto mzdové a tak ďalej. Bez toho, aby sme brali ohľad na to, čo to s tou firmou spôsobí. A či tá firma napokon nebude prepúšťať, pretože si to jednoducho nebude môcť dovoliť. Aj také prípady boli. Takže zamýšľame sa nad tým, že keď rozširujeme kolektívne zmluvy, aký dosah to bude mať na nezamestnanosť? Zatiaľ nemáme problémy s nezamestnanosťou, ale tie problémy môžu veľmi rýchle prísť. Preto som to spomínal, tie podmienky na podnikanie pre firmy, pre zamestnávateľov budú budúci rok a ten ďalší rok veľmi ťažké.
Keď k tomuto pridáme problémy, problémy bankového sektora, ako viete, bankový sektor je zaťažený osobitným odvodom, ktorý síce postupne klesá, ale je to vysoký odvod, banky budú mať tiež problémy s tou transakčnou daňou. Jednoducho banky, ktoré tiež táto vláda považuje za svojich nepriateľov skôr, mám to priamo od ministra financií, ktorý sa s nimi nechcel ani baviť, hej, mám to aj od bánk, že sa ozaj s nimi nechcel minister financií rozprávať. Keď považujem banky za nepriateľov, popri tých zamestnávateľov za nepriateľov, tak vlastne odkiaľ chceme, aby sa tomuto štátu darilo, aby ľudia u nás dobre zarábali, aby mali vysoké mzdy. Však tí zamestnávatelia, tie firmy, ony ich zamestnávajú. Spoľahneme sa na to, že bude 440-tisíc pracovníkov robiť stále vo verejnom sektore a že ich budeme platiť týmto spôsobom? Ale však ten verejný sektor platí len z toho, čo vytvoria firmy. To je, my si podpiľujeme konár pod sebou, keď útočíme na firmy. A teraz ja tu nie som zástanca nejakých firiem, ktorí chcú zdierať ľudí, alebo čo. To je úplne obyčajná logika. Jednoducho firmy sú dôležité a my sa nemôžeme s nimi hádať, ale my jednoducho s nimi musíme vychádzať. A to nevidím.
Vždy keď predkladám nejakú kritiku nejakého opatrenia, tak sa snažím pochopiteľne prísť aj s nejakým riešením. Pretože najjednoduchšie je kritizovať. Nezávidím v tomto prípade často členom vlády, pretože riešia niekoľko problémov naraz. V poriadku, ale mám teda svoju predstavu alebo v KDH máme svoju predstavu, čo s tým robiť. Nuž je to dosť jednoduché. Ak chceme, aby naši ľudia zarábali viac, potrebujeme inú výrobu. Jednoducho potrebujeme iný typ výroby. A nemusíme chodiť po príklady ďaleko. Stačí, keď sa pozrieme k susedom. Poviem jeden krásny príklad. Slovensko minulý týždeň získalo ďalšiu investíciu automobilky do Novák. Výborne. Chceme pokračovať v trojzmennej prevádzke, aby ľudia pracovali v noci? U nás každý jedenásty človek pracuje v noci. Vyspelé štáty sú pod piatimi percentami. Toto chceme? Chceme, aby sme tu mali montážnu výrobu? Nič proti automobilkám, sú dôležité. Ale tá jednostranná upnutosť na automobily a najmä na elektromobily nám môže skutočne, skutočne ako podraziť nohy. Preto by Slovensko malo investovať, tie investičné stimuly ponúkať viac firmám, ktoré prichádzajú so sofistikovanou výrobou.
A teraz ten príklad. Kým my tvrdošijne trváme na podpore automobilového priemyslu, Česi dávajú investičné stimuly na polovodiče. To znamená sofistikovanejšiu výrobu, ktorá prináša vyššie mzdy. A niet inej cesty, ako viac zdvihnúť mzdy na Slovensku, ako priniesť sem výrobu, ktorá bude tie vyššie mzdy ponúkať. Je to veľmi jednoduché. Hovorí sa tomu, však ekonómovia to vedia, o čom hovorím, je to pasca stredného príjmu, jednoducho my sme v tej pasci. Že máme tú montážnu výrobu a stále sa do nej zahrabávame hlbšie a hlbšie a tým pádom odsudzujeme našich obyvateľov, aby zarábali pomerne nízke peniaze. Ak si myslíme, že to budeme dokázať riešiť od stola, že budeme diktovať firmám, aké mzdy majú platiť a pritom tie firmy budú produkovať pomerne jednoduchú výrobu, tak neurobíme nič iné, ibaže ich otrávime alebo jednoducho znechutíme až tak, že budú prepúšťať, alebo zaniknú. Je to veľmi jednoduché. Preto vytýkam tejto vláde, že nepredostrela žiaden plán nejakej hospodárskej, alebo nejakú hospodársku politiku, ktorá by jasne povedala, že áno, ideme sa zamerať na takéto oblasti, alebo takýmto spôsobom sem chceme prilákať takých investorov, ktorí nám sem prinesú prácu, výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj lepšie ocenenú prácu. Namiesto toho sa zamotávame niekde inde.
Takže na záver poviem toľko, že záleží, záleží mne a záleží aj nám v KDH na mzdách, aké majú ľudia, ale myslíme si, že sú účinnejšie oveľa iné nástroje, ako diktovanie minimálnej mzdy od stola a nútenie zamestnávateľov, aby platili cez kolektívne zmluvy určité mzdy zamestnancovi.

Ďakujem, pán predsedajúci.
V mene štyroch poslaneckých klubov – KDH, SLOVENSKO, PS, SaS – podávam procedurálny návrh, aby sa body programu 387, 388, 478 prerokovali zajtra o 9.00 hod. Je to, týka sa to odvolávania ministrov.
Odôvodnenie – upiera sa nám právo odvolávať ministrov, ktorí si neplnia dostatočne svoju úlohu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Táto konsolidácia nesie v sebe prvky amaterizmu. Vládni predstavitelia a ministerstvá nechcú šetriť na sebe, a preto toto šetrenie preniesli na občana, toto šetrenie prenášajú na firmy, na tých, ktorí poskytujú zamestnanie. Aj na chudobných, aj na bohatých, aj na zamestnancov, aj na firmy.
Transakčná daň sa dotkne verejnoprospešných organizácií, ktoré svojou činnosťou suplujú štát, a je pravdepodobné, že mnohé z týchto inštitúcií nebudú môcť poskytovať ďalej službu občanovi a občan bude takto ukrátený o túto službu.
Siahate aj na platy zdravotníkom, ktorí si pravdepodobne po schválení tejto konsolidácie budú hľadať zamestnanie v zahraničí.
Preto Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí túto konsolidáciu.
Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. Áno, žijeme v malinkej krajine v strede Európy a ja by som bola veľmi rada, keby sme raz boli tým lídrom v Európe. Máme na to všetky predpoklady, naša vlasť je veľmi krásna, máme alebo mali sme a dúfam, že všetci neodídu, veľa múdrych a talentovaných ľudí a je našou zodpovednosťou, aj koalície, aj opozície, aby sme sa naučili spolupracovať a počúvať a prinášali dobré riešenia pre našich ľudí. A o to sa my v KDH budeme usilovať počas celého nášho mandátu.
Ďakujem.