Videokanál klubu

Ďakujem všetkým kolegom, ktorý vystúpili.
Len v krátkosti. Oskar, to som si aj zapísal, transparentnosť je investícia, nie je to náklad. Podľa mňa si to pekne vystihol.
Čo sa týka Tomáša, CKS, zástupca odborárov, no to je dobrý postreh. Neviem, teda či tam môže byť aj odborárska organizácia napr. sestier alebo ako. Teoreticky to môže aj tak byť a neviem, či to je potom to, čo teda po čom LOS túži.
Čo sa týka toho verejného obstarávania. No tam je práve ten problém, že tie súkromné nemocnice sú oveľa efektívnejšie aj preto, že nemusia zverejňovať zmluvy alebo nemusia ísť podľa zákona o verejnom obstarávaní v niektorých veciach. A toto zase nie je celkom fér a korektné, spravodlivé, keď porovnávame teda tie štátne a súkromné. Takže áno, to je taká dvojsečná zbraň.
Fero, no áno, tí naši lekári bojujú za zlepšenie podmienok. A väčšinou to nie sú tí, možno prednostovia, ktorí majú svoje eseročky, tri, štyri, päť, a nútia neatestovaných lekárov chodiť do tých eseročiek pracovať, aby a tvrdia im, že nezatestujú, pokiaľ tam nebudú chodiť, lebo všetko sa deje. Títo asi nepodali výpoveď. To sú asi práve tí asistenti, ktorí chcú, aby mali lepšie vzdelávanie, chcú, aby to fungovalo lepšie v nemocniciach. Vidia tú biedu, biedu v našich nemocniciach, a preto, oni nechcú odísť zo Slovenska, vôbec nie, ale chcú poukázať na to, ako to tu vyzerá.
K Vladovi, kakofónia, neviem ako, ja som si myslel, že sú to vulgarizmy, nadávky, prečítal som si, že to sú len nepekné slová, tak... (Povedané so smiechom.) Myslím si, že toto je normálna, seriózna debata. Ja som sa snažil dávať do toho málo politiky a viac tej odbornosti. Nemyslím si, že to bolo také, takto myslené.
No a, kolega Slyško, áno. Ďakujem za koment, ale mám iný názor trochu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Peťo, vystihol si podstatu celého toho, čo naozaj teraz sa v zdravotníctve deje. Ja viem, že teraz riešime technikálie, že či tak zákon, ale ja to poviem ešte raz na svojej osobnej skúsenosti, že LOZ neustúpi zo svojich požiadaviek, a my naozaj teraz hráme že boj o život pacienta. My nemôžeme teraz naozaj čakať, čo bude a ako sa na konci dňa dohodneme. Tá dohoda tu už mala prísť. Je naozaj, to, čo sa stalo alebo sa... a bude diať, ja vám to poviem na konkrétnom prípade v roku 2012. Len jeden deň vtedy lekári boli vo výpovedi, nebolo ich 3 200, ale iba jeden deň boli lekári vo výpovedi a bola ohrozená zdravotná starostlivosť. My sme mali prípad, kde sme boli zavolaní k pacientovi, ktorý si podrezal karotídu, pacienta sme stabilizovali, transportovali sme ho do mikulášskej nemocnice a prišli sme tam, kde bol mladý lekár neatestovaný, ktorý to v živote nevidel, lebo jeho kolegovia boli vo výpovedi a neboli v práci. Ten lekár nevedel, čo má robiť, a tomu pacientovi zachránilo život iba to, že okolo šiel primár so svojím synom na vyšetrenie a obliekol sa a zachránil mu život.
My len naozaj, len jednu hodinu nebudeme mať anesteziológov, chirurgov v našich nemocniciach, ktorí sú kľúčoví, len jednu hodinu, stane sa dopravná nehoda a máme problém. Čiže toto, dnes je 5. decembra a my sme neni dohodnutí. Preto zvolávame zdravotnícky výbor, na to ako poslanci zdravotníckeho výboru máme právo, lebo my chceme naozaj počuť od obidvoch strán, kde je problém, prečo dohoda ešte nie je, lebo každá zo strán hovorí niečo iné.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto, k tomuto zákonu.
Veľmi veľa vecí už tu bolo povedaných, čo sa týka toho pôvodného návrhu, čiže ja sa budem venovať hlavne tým pozmeňovákom, ktoré boli práve prednesené v pléne. A chcel by som poznamenať, že my máme tiež k tomu určité výhrady. Okrem, okrem toho, ako, ako sa teda tie pozmeňováky dostávajú tu ku nám, to už hovorili kolegovia predo mnou, to preskočím teraz, ten celý proces, ale aj vecne.
Čo sa týka toho zverejňovania zmlúv, tam sme jednoznačne za. Myslím si, že je to dobré a mohlo to byť už aj skôr. V tomto nemáme žiadne výhrady.
Čo sa týka tej otázky, ktorú tu nastolil Oskar Dvořák, ja ho plne podporujem. Myslím si, rozumiem tomu, že aký bol zámer, aby to nebolo extrémne komplikované, lebo to bude určitá administratívna záťaž pre všetkých v rezorte alebo pre poisťovne, ale na druhej strane tá transparentnosť je naozaj dôležitá, preto my s týmto pozmeňovákom nesúhlasíme, aby to bolo limitované tým jedným miliónom. Myslíme si, že by to mohlo byť aj tak, ako to bolo pôvodne, ako pôvodný návrh v rámci tohto, tohto zákona.
Čo sa týka toho CKS, Centra pre klasifikačný systém DRG, no tak tu by som si dovolil povedať jednu dôležitú vec, že podľa mojich informácií odborári nepovedali, že musí tam byť jeden náš zástupca, povedali, že poďme sa rozprávať o tom, kto v tom výbore sedí a či je to spravodlivé rozdelenie, pretože ak, a ja, a ja súhlasím, že je to veľmi, veľmi zvláštne, aby tam v takomto výbore, ktorý je čisto odborný, kde sa jedná o peniaze, kde sa jedná o dôležité veci, ako sa budú prepočítavať relatívne váhy, ako sa nastavia základné sadzby, ako bude financovaný náš ústavný sektor, boli, a tak je to v civilizovaných krajinách vždy pravidlom, tí, ktorí platia, a tí, ktorí to vykonávajú. Nikto iný.
Nemôžu tam byť ani pacienti a nemôžu tam byť ani tí zdravotníci, pretože každá skupina má určité záujmy. Pacienti budú mať záujem maximalizácie všetkého možného. Čiže keď v Amerike vynájdu nejakú novú chlopňu, ktorá je možno geniálna a najlepšia, ale stojí obrovské peniaze, tak budú tlačiť tento systém do toho, aby sme aj my na Slovensku túto chlopňu tuná mali a zaradili do systému DRG ako pripočítateľnú položku napríklad. Ale sa to premietne do rozpočtu, na ktorý asi my nemáme. Čiže práve preto by napríklad pacientske organizácie mali mať len poradný hlas, mali by tam byť, mali by byť o všetkom informovaní a mali by mať zdôvodnené, prečo to napríklad na Slovensku možné nie je.
No a rovnakým spôsobom je to aj pri tom LOZ-e. Myslím si, že LOZ by nemal byť v takomto rozhodovacom orgáne, pretože, opäť, zo strany zamestnancov môže dochádzať naozaj k tomu, aby sa... Čo sú to ekonomicky oprávnené náklady? To sa tu vždy tuná rozpráva, žongluje o tom, že čo sú ekonomicky oprávnené náklady. No, to je (povedané so smiechom), samozrejme, otázka, že ak ja viem urobiť za päť hodín na operačke tri výkony, alebo urobím len jeden, ale chcem, aby ten jeden výkon bol zaplatený veľmi dobre, tak to nie je celkom správne, čiže ten tlak zo strany, zo strany lekárov bude zase na túto stranu, hej, že však zaplaťte nám všetko, ale pri tom našom ležérnom pomalom tempe, čo tiež nie je správne. Čiže ja si myslím, že obidve tieto oblasti by nemali byť zastúpené, alebo mali by mať maximálne nejakú poradný hlas, alebo by mohli byť len nejakým účastníkom konania, ale bez hlasovacieho práva.
V LOZ-u podľa mojich informácií ide o tom, aby to bolo vyvážené. To znamená, aby tá situácia nebola taká, že v tom CKS je napríklad zástupca AOPP, čiže pacientov, ale z tej druhej strany tam nikto nie je. Čiže toto bola tá hlavná požiadavka, že ako rozdeliť ten CKS tak, aby, aby to bolo spravodlivé, to nastavenie toho systému. No a toto neodzrkadľuje tento, tento návrh, proste jednoducho, hej, sú tam, lebo to asi nejakým spôsobom chcú. Čiže s týmto my tiež nesúhlasíme.
No a možno sa krátko budem venovať ešte aj tej téme, pretože dnes bude mimoriadny zdravotnícky výbor. Ja veľmi dúfam, že sa otvorí, že prídete, pán minister (reakcia navrhovateľa), ďakujem, a že sa budeme o tejto situácii rozprávať. Ja by som chcel ešte raz zdôrazniť, že nemáte vôbec ľahkú úlohu, to myslím si, že nikto by s vami teraz nemenil, lebo všetci, ktorí majú skúsenosti s tým, ako vyjednáva Lekárske odborové združenie, aké majú už skúsenosti aj historicky, a sú posmelení všetkými úspechmi, ktoré mali, tak je to veľmi náročný boj. To proste tak, tak je.
Treba si ale povedať, odznelo to aj na našej tlačovke včera, že kto tento, túto situáciu spôsobil. A tu sa musím vrátiť z tej vecnej roviny do politickej. Naozaj sa nemôže stať, že premiér tejto krajiny alebo, alebo vláda povie, že zdravotníctvo, to nie je premiérka téma, mňa sa to netýka, to sú hlasáci, nech si to robia. Robte si to, pretože zdravotníctvo je naozaj v kríze, je to krízový rezort. Všetci vieme, že potrebujeme veľkú symbiózu ministra financií, ministra zdravotníctva. Ak vás, ak vás chcú zarezať, v tom žargóne, tak to vedia urobiť veľmi rýchlo. Dajú vám menej zdrojov a ste preč. Čiže nemôže premiér tejto krajiny povedať, že jeho sa zdravotníctvo netýka. A toto sa, žiaľ, tu deje, toto sa, žiaľ, tu deje a takto to nemôže byť.
A to je dôvod. Tí LOZ-áci neprišli z ničoho nič. Vy... privyprovokovala ich konsolidácia, že ste sa snažili šetriť na zdravotníctve alebo na školstve, to ich vyprovokovalo. A, samozrejme, aj to, že sa tie problémy, ktoré sa kopia v tom systéme, nejakým systematickým spôsobom neriešia. A to spôsobilo to, že 3 300 lekárov dalo výpovede. Čiže to si treba akože povedať. A teraz je podľa mňa loptička na strane vlády, na strane aj ministra, aby došlo k dohode. My tú dohodu očakávame, aby ste nám povedali dnes na výbore, dokedy sa dohodnete. Ale zároveň by som chcel poznamenať, že my neočakávame, že vy, že to nebude dohoda, ale diktát, že to nebude dohoda, ale diktát, pretože to, to si treba jasne povedať. Ja si myslím, že ku dohode potrebujú obidve strany si zadefinovať, kde sú problémy. Ak ja ustúpim v tejto časti, ty mi ustúpiš v tejto a nejakým spôsobom sa dostaneme ku kompromisu.
Bohužiaľ, robíte tie isté chyby ako predošlé vlády. Robíte tie isté chyby ako predošlé vlády, nemali ste to pripravené. My sme vám dokonca ponúkali jednu alternatívu, odstupňovaná výpovedná lehota. Takýmto spôsobom by tuná 3 330 lekárov nebolo vo výpovedi. Neschválili ste to, nemali ste to pripravené, začali ste konsolidovať na úkor školstva a zdravotníctva a toto sa vám teraz vypomstí. Toto sa vám teraz vypomstí, ale tu ak chceme naozaj pomôcť tomuto zdravotníctvu, a ja si myslím, že aj tí LOZ-áci, nejakým spôsobom tie argumenty musia počuť, budú ich počuť aj dnes na výbore, ktoré problémy sú aj v tých štátnych zariadeniach. A tých problémov, problémov je tam naozaj veľa. Úväzky, paralelné úväzky, kolektívne zmluvy neflexibilita pracovného času, že ak im chcete nariadiť alebo dať prácu od 13.00 hod. do 20.00 hod., neexistuje, lebo ja ide do jednodňovky. Tak ako sa rozbehol celý systém jednodňoviek, že sa prakticky outsourcovali jednodňovky z univerzitných a iných nemocníc, väčších nemocníc mimo sektor, je absurdný stav.
Čiže povedať si jasne, toto sú požiadavky, ak chcete naše ústupky, chceme od vás, aby ste začali s týmito vecami konečne niečo riešiť. A nejakým spôsobom sa musíte dostať k nejakému kompromisu. Ak budeme robiť takúto rezignujúcu politiku, možno je v tom zámer, áno, že splníme všetko, čo chcete, necháme vám tie platy, tak ako to už odznelo, no a potom vám ukážeme, vidíte, však ide vám len o tie platy. Ale toto nie je dobrý postup.
Ja si myslím, že tvrdé vyjednávanie znamená, vy ako minister, alebo vaši poradcovia majú povedať čo očakávate od LOZ-u, aby proste tú zazneli aj tieto argumenty, a LOZ musí vedieť alebo od... a vy musíte povedať, ktoré sú akceptovateľné veci. Časť ste urobili, to chválim, napríklad tá transparentnosť je krok dopredu.
Takže toľko za mňa, ja sa teším na dnešnú diskusiu na výbore. Dúfam, že bude konštruktívna, že sa k tomu budeme stavať nie politicky, ale aj odborne, pretože týka sa to nás všetkých. Vidíme, že teraz máme prvýkrát túto česť a slávu riešiť výpovede lekárov s odborármi. Predtým to riešili iné, pravicové vlády, a nie je to med lízať. (Potlesk.)

Ja nie som lekár, pán Szalay, ale tá poznámka na začiatku, že najlepšie pracuje zdravotný výbor, tak trúfam si povedať, že aj my školáci robíme, čo treba. Tam vpredu sedí pán Janas, tak snáď ma podporí, že sa vôbec neflákame, a čo sa týka školských vecí, športu a podobne, tak sa vyjadrujeme aj tam kvalifikovane.
To je všetko, ďakujem.

Ďakujem, Tomáš.
Viac vecí som si napísal, ale zareagujem pre krátkosť času k dvom veciam. Hovoril si o tom, že sa vymedzíme ohľadom ľudí bez domova a ADOS-iek. Keď si dobre počúval, na výbore sme hovorili nie o tom, že teda je to zlé, len či je tam dostatočná kontrola, aby sa to nezneužívalo. Čiže to je dosť zásadný rozdiel oproti tomu ako, ako si to ty interpretoval.
No, čo sa týka tých mŕtvych duší. Samozrejme, že všetko, čo prispeje k tomu, aby sa spravodlivo prerozdeľovali zdroje a aby tuná neboli takéto neporiadky, to všetci, myslím, že sa zhodneme, že to je zlé, tak v tomto máš absolútne súhlas, súhlasíme s tým, len ťa chcem upozorniť na to a ty to dobre vieš, že ten prerozdeľovací mechanizmus medzi poisťovňami nie je ideálny, nikdy sa nedá prerozdeliť všetko perfektne, však to tak je jednoducho, ale máme ho dobre nastavený, to treba naozaj povedať, treba ale spomenúť, že boli roky, kedy vôbec nebol, kde boli naozaj súkromné poisťovne tým pádom veľmi preferované.
Ja len chcem poznamenať, že 95 % pacientov sa prerozdeľuje, ale 5 % nie. Sú krajiny, kde je to 100 %. Je to napríklad Nemecko alebo Česká republika. My máme tých 5 %, nechávame teda tým poisťovniam. A nechávame to tým zdravotným poisťovniam preto, pretože si s tým môžu potom robiť, čo chcú, a to je, samozrejme, buď na nejaké svoje rastové aktivity alebo aj na zisk, ktorý je do 1 % možný, alebo proste na iné veci. Čiže ten prerozdeľovák, prerozdeľovací mechanizmus na Slovensku je dobrý, ale to percento, tých 95 %, tam by sme sa mohli o tom rozprávať, či je to naozaj spravodlivé.
Ďakujem.

Ja som rád, že to tu odznelo. To, čo si, Oskar, pomenoval, je dlhodobý problém ministerstva zdravotníctva.
Tí, ktorí pracovali na ministerstve vedia, že aj ministerstvo potrebuje zásadnú zmenu. Potrebuje posilniť legislatívny odbor, potrebuje oveľa viac kapacít, aj čo sa týka tej vecnej stránky. Veľakrát sú tam ľudia, ktorí tej profesii alebo tomu, čo pripravujú, nie celkom rozumejú. Samozrejme, majú externých poradcov, ale budovať odborný trust na ministerstve je kľúčové. Toto... aj my sme mali s tým obrovský problém. Tá situácia sa vôbec nemení. Možno je ešte horšia, pretože naozaj prichádzajú pozmeňováky večer, v noci a sme v druhom čítaní, čiže už ani neprechádzajú žiadnou nejakou odbornou diskusiou.
My si musíme uvedomiť, že nemáme druhú komoru parlamentu. Tie veci, ktoré sa rýchlo schvália, potom nadobúdajú platnosť a podľa toho sa musia riadiť naši zdravotníci a to spôsobuje len ďalej a ďalej väčší chaos.
Čiže asi by sme sa mali zamyslieť tak nadpoliticky, nielen teda že kritizovať, ale aj politicky čo robíme zle, pretože tak nekvalitné zákony, ako prijímame v zdravotníctve, sú obrovský biľag pre slovenské zdravotníctvo a robíme obrovský chaos aj v hlavách zdravotníkov a pre pacientov, bohužiaľ, nakoniec potom neprichádza nejaká zmena, takže ja by som apeloval na to, aby sme budovali odborný trust ministerstiev, aby sme posilňovali týchto ľudí, aby sme sa nespoliehali na externých poradcov a aby sme nadstavili tie legislatívne procesy naozaj zodpovedne, aby sa tieto veci v budúcnosti eliminovali a minimalizovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Oskar, súhlasím s tebou v tých veciach, ktoré si vravel, naozaj že je to postup, ktorý naozaj bol zvolený a je, je taký už v podstate celý rok, že naozaj to je na poslednú chvíľu, všetko dostaneme buď večer, alebo dostaneme na výbore, tesne pred výborom alebo, alebo to nedostaneme vôbec, nie je správny.
Ale tento postup, ktorý dnes je, to je podľa mňa reakcia ministra na požiadavky LOZ-u, ak to správne chápem, pán minister, takže musíme to riešiť, toto je akútna vec. Naozaj toto je akútna vec, ktorá naozaj potrebuje akútne riešenia, a v tomto naozaj, pán minister, vám dávam za pravdu, lebo riešite veci, ktoré naozaj mal, mal, mal LOZ ako požiadavky.
Mňa len prekvapuje to, že vy tvrdíte, pán minister, že sú to požiadavky LOZ-u, a včera pán predseda Visolajský povedal, že to nie sú požiadavky LOZ-u, tak ja neviem potom, že kto, teraz nebudem hovoriť, že vy klamete, ja len hovorím, že neviem, kde je pravda, hej, lebo vy tvrdíte, že to sú požiadavky, ja si myslím, že ich musím... máme splniť, lebo dátum 31. decembra je za chvíľu, za chvíľočku za dverami. Ja aj za seba, aj za kolegov z KDH hovorím, že my sme pripravení rokovať, aj keď bude treba, ale aby parlament zasadal aj medzi sviatkami. Je to naozaj kľúčová vec a 1. 12., 1. januára sa nesmie stať, aby naozaj 3 300 lekárov dalo výpoveď. To teraz dopredu hovorím, že sa to nesmie stať. Čiže tie pozmeňováky či sú dobré, alebo zlé, posúdime ešte, lebo naozaj všetky sme si nestihli pozrieť, tak sa to nerobí.
Ale chápem tú formu, že sa to musí riešiť rýchlo, je jasné. Keď je to požiadavka LOZ-u, musíme to rýchlo prijať, čiže ďakujem.

Ďakujem pekne. Už nemám čo dodať. Takže ďakujem všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom vyjadrili k môjmu vystúpeniu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sviatky, pamätné dni, symboly majú v živote štátu alebo národa obrovskú silu. Veď spomeniem len z nedávnej minulosti 17. november, 17. novembra, na sviatok, kedy nacisti zavraždili pražského študenta aj ďalších študentov, sa zhromaždili študenti a na tejto symbolike, na tejto sile tej spomienky padol komunistický režim.
Štátne sviatky tvoria doktrínu štátu. Ony hovoria o tom, že čo sú, čo sú tie základné bolidy krajiny, na ktorých tá krajina chce stavať. Ja si spomínam, keď, keď prišla na pretras Lisabonská zmluva, si pamätám, ako knieža Schwarzenberg nám hovoril, že Otto von Habsburg hovoril, že čo to je, toto má byť Ústava Európskej únie, veď tá nemá žiadnu doktrínu!
Proste štát bez doktríny nemôže existovať. Nemôže byť len akosi, by som povedal, výrobnou jednotkou, kde sa ľudia majú lepšie. Ľudia potrebujú žiť aj so sviatkom.
Ja som bol kritik prvej vlády Vladimíra Mečiara aj som stál v opozícii, ale musím uznať, že oni vlastne ukotvili tie základné štátne sviatky do, do ústavy. Z nich sa to potom prebralo do Vatikánskych zmlúv a ďalších zmlúv. A treba im, treba im uznať, že oni vyšli v ústrety základným cirkvám, ktoré sú na Slovensku. Vyšli v ústrety evanjelikom, alebo protestantským cirkvám, že dali Veľký piatok ako štátny sviatok, ten nebol. A vyšli v ústrety východným kresťanom, že dali 6. január ako Vianoce východných kresťanov. A to malo obrovský význam. Katolíci dostali teda mariánsky sviatok, bol určený 15. september, či to nemal byť radšej 15. august ako sviatok, ktorý sa v Európe najviac svätí, k tomu nebudem teraz polemizovať. Ale v každom prípade, 6. január sú Vianoce východných cirkví na Slovensku.
Vieme, že v ’50. roku v apríli bola zrušená gréckokatolícka cirkev a časť z nej bola násilne vtlačená do pravoslávia. A tí, ktorí sa vzopreli, tí odišli, boli vysťahovaní do českého pohraničia a biskup Gojdič bol odsúdený na doživotie a zomrel potom aj vo väzení. A biskup Hopko takisto ako symbol gréckokatolíckej cirkvi. V ’68. roku Gustáv Husák bol ten, ktorý podpísal dekrét že gréckokatolická cirkev bola obnovená, ale len čiastočne, pretože v tých kostoloch zostali ďalej pravoslávni veriaci. Ruskej pravoslávnej cirkvi. A v ’89. došlo k absolútnemu zlomu, a najmä po odchode sovietskych vojsk sa ukázalo, že aj pravoslávna cirkev je momentálne, by som povedal, že bez akéhosi mentora. Ale práve vtedy, práve vtedy sme im chytili stranu, práve vtedy sme povedali, že oni musia mať zabezpečený chod svojich bohoslužieb, oni musia mať zabezpečený svoj normálny náboženský život. A potom spolu s predsedom vlády Čarnogurským, ktorý veľkoryso určil, že ak opustia nejaký kostol pravoslávni, dostanú 10 mil. korún na... slovenských korún na, na stavbu nového kostola, a ak opustia faru, 2 mil. dostanú na stavbu fary.
A tak sa oni postupne dostali preč a v roku 2000 sme stiahli, aj pravoslávna cirkev, aj gréckokatolícka stiahli všetky žaloby na seba, podpísala sa zmluva u premiéra Dzurindu a potom si pamätám, ako prišiel na Slovensko predseda Svetovej rady tých cirkví zo Ženevy a povedal, že nepozná krajinu, nepozná krajinu, kde by bola taká tolerancia vzájomná medzicirkevná ako práve na Slovensku, a osobitne medzi týmito dvomi cirkvami, ktoré sú nejakým spôsobom konkurenčné. To znamená že tí gréckokatolíci sa odtrhli nejako od pravoslávia tou Uniatskou dohodou a stali sa súčasťou teda rímskej cirkvi.
My si možno ani neuvedomujeme, že Prešov je v úzadí pri... Prešov je v úzadí pri Košiciach, lebo predsa je to metropola so všetkou kultúrou, a Prešov je unikátne mesto, že sú tam štyri hlavné európske náboženstvá. Sú tam katolíci, sú tam, majú tam evanjelici svojho biskupa, majú tam pravoslávni svojho biskupa, arcibiskupa, majú tam gréckokatolíci arcibiskupa.
Čiže toto by sme si mali nejak uvedomiť, ak som povedať, že sviatky sú, by som povedal doktrínou štátu, tak má obrovský význam, že Slovensko je krajinou tolerancie. To sme ukázali napríklad aj potom, keď na Slovensku ako v prvej krajine na svete Rusíni mohli kodifikovať svoj jazyk. Proste toto je v nás a toto by sme mali pestovať ďalej a mali by sme si byť vedomí toho, že zrušením takého sviatku by sme sa dotkli pravoslávnych na najcitlivejšom mieste.
Teraz 1. máj. Áno, komunisti nám ho, nám ho znechutili. Chodili sme tam, áno, boli tam tie povestné párky a pivo, ale... a museli sme tam chodiť. Kto nešiel na 1. mája, no tak bol sankcionovaný. Ale uvedomme si, a ja teraz myslím na tých pracujúcich, nemyslím na tých, ktorí žijú v takých, by som povedal, lepších podmienkach, to znamená, narobia sa, jako ítečkári a podobne, ale sú to predsa iní pracujúci, ja myslím na tých obyčajných pracujúcich pri tých strojoch mechanických. Pri tých strojoch, ako niekedy Chaplin robil tie filmy, že proste ten človek odišiel od stroja a ešte stále mu skákali tie ruky. A ja si myslím, že títo ľudia, ktorí robia tú najobyčajnejšiu robotu, aj ja keď chodím ráno v Bratislave po meste, vidím tých upratovačov, ako zberajú smeti. Proste, týchto ľudí si takisto nejakým spôsobom treba uctiť, lebo oni robia za málo peňazí, ale sú to pracujúci. Chcú robiť, chcú robiť normálne.
Čiže v tomto smere považujem takisto za veľmi citlivé, ak chceme vychádzať aj z úcty k týmto ľuďom, aby sme rušili tento sviatok. Nehovoriac o tom, že vlastne 1. máj je sviatok vstupu Slovenska do Európskej únie, čo znamenalo pre nás obrovský skok, by som povedal na poli politickom aj takom existenciálnom.
V tomto smere by som sa chcel dotknúť ešte Vatikánskej zmluvy a jej tzv. nevypovedateľnosti. Vatikánska zmluva je vypovedateľná ako ktorákoľvek iná medzištátna zmluva prezidentská, ktorá je nadradená zákonom, podľa Viedenských dohovorov, podľa normálnych medzinárodných pravidiel. Čiže hovoriť, že Vatikánska zmluva je nevypovedateľná, nie je právne v poriadku.
Po ďalšie, Vatikánska zmluva je preto vatikánska, lebo proste ústredie katolíckej cirkvi je vo Vatikáne. Ale rovnako a v rovnakom čase a vždy na tej istej schôdzi boli schvaľované zmluvy so všetkými registrovanými cirkvami tuná. A podľa ústavy sú všetky náboženstvá rovnocenné, to znamená, že keby čokoľvek sa chcelo s tými zmluvami, ktoré sú len medzi vládou a cirkvami, zmeniť, tak to Ústavný súd okamžite zruší, pretože všetky cirkvi majú rovnaké práva.
Čiže Vatikánska zmluva je vypovedateľná a už som povedal, že vychádzala, vychádzala z toho, z tých sviatkov, ktoré boli zakotvené v ústave ako štátne sviatky, v ústave 1. septembra 1992.
A ešte by som chcel povedať. Áno, veď chceme byť, sme, sme sekulárny štát a chceme byť sekulárny štát, to je v poriadku, tu nemôže byť nikto nadraďovaný ani počtom veriacich, ani ničím, a zasa uvedomme si tiež svoje korene. Uvedomme si, ktoré sviatky na Slovensku, a či veriaci, alebo neveriaci sú slávené spontánne. No je to 1. november, Sviatok všetkých svätých a 2. november, Dušičky, keď ľudia idú na hroby, čiže je to cirkevný sviatok, ale je to sviatok, ktorý je absolútne akceptovaný, je to Veľká noc, sú to Vianoce. Čiže my sme sekulárny štát, ale tieto niektoré sviatky sa civilizačne tak zakorenili, že hovoriť dneska, ak by sme ich chceli rušiť, tak vlastne siahame niekde na korene tohto, tejto krajiny a na jej históriu a na to, čo je naším najhlbším zvykom a, a, by som povedal, tradíciou. Čiže v tomto smere ja chápem ekonomické, ekonomické, by som povedal, podnety a východiská tohto návrhu, ale opakujem, vidíme, ako vyspelá, konzumná Európa dnes má problémy, proste nie je duchovne, by som povedal, uspokojená, ako tam vyrastá extrémizmus v tej atmosfére, ktorá síce je ekonomicky prospešná, ale, ale chýba jej tam akási duša.
Čiže v tomto smere rušiť, myslieť si, že len ekonomický a nejaký, ekonomické napredovanie je zárukou, by som povedal, šťastia krajiny, tak to môže byť veľký omyl. Krajina musí byť ukotvená v nejakej svojej tradícii, v nejakej svojej, by som povedal, historickej ceste a, samozrejme, musí sa snažiť aj o napredovanie.
Čiže dávam na zváženie, ja priateľovi Viskupičovi hovorím (povedané so smiechom), že za tento návrh zákona hlasovať nebudem.
Všetko dobré. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolega poslanec Jakab, samozrejme, súhlasím s vami v tom, že vláda neprijíma žiadne opatrenia, aby sa tento problém, problém riešil. Nejaký porovnávací portál v tejto, v tejto veci vôbec nepomôže. Skúsenosti z Maďarska sú jasné.
Ale na druhej strane, nemôžem sa prikloniť k tomu, aby sme nejakým spôsobom regulovali ceny, pretože ja si to ani neviem predstaviť. Čo budeme regulovať marže, alebo pôjdeme po tom Maďarskom vzore, kde stanovili stropné ceny týchto, týchto produktov, a potom keď sa museli uvoľniť tie stropy, tak tie ceny potravín vyleteli.
Ja vidím riešenie v troch oblastiach, čo s tým robiť. Prvá vec je to, čo spravili Česi, že jednoducho zmapovali si aspoň príčiny alebo v tom reťazci vertikálnom si zmapovali, kde môže byť príčina, že aj Česi majú drahšie potraviny ako Poliaci napríklad, ale majú ich lacnejšie ako my. To sú štatistiky, nebudem ich teraz spomínať, nie je na to čas. Takže prvým riešením bolo vôbec zmapovať, že aká je príčina, že v tom reťazci, že kde tie ceny, kde tie ceny majú príčinu, že rastú a že sú vysoké. Druhý, druhá vec je, aby sme sa pozreli na trh, či nie je koncentrovaný. To je, ja som sa stretol s predsedom Protimonopolného úradu, idú na tom pracovať, len teraz budú mať okresané stavy, lebo prešetrenie, tak bude možno problém, aby sa tomu mohli venovať fakt profesionálne.
A tretia oblasť, je kontrola ministerstva financií. Máme zákon o cenách. Ja som hovoril s reťazcami, ministerstvo financií sa nezaujíma o ich účtovníctvo. Je to fakt, je to smutné, pretože sú signály, že dochádza tu k nejakému umelému zvyšovaniu nákladov, ale ministerstvo financií nekoná.