Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu zákona v druhom čítaní.
Ako som už hovoril pri vyhodnocovaní skráteného konania, tak k tomuto zákonu, tak myšlienka využiť peniaze, ktoré sú zhromaždené v úsporách sporiteľov v II. pilieri na projekty, ktoré sa týkajú Slovenska, je stará. Je stará a zaoberá, zaoberali, zaoberali ste to, zaoberali sa tým aj vlády, ktorých bolo KDH v minulosti. Takže tá myšlienka tu je, hovorí sa o nej roky.
Ona má, samozrejme, svoju logiku, pretože ak máme dnes nedostatok investícií a sme na tom najhoršie zo všetkých okolitých štátov, tak každá možnosť, ako, akým spôsobom investovať na Slovensku, je dobrá. Samozrejme, že musí spĺňať určité, určité predpoklady, a o tom chcem práve hovoriť.
Problémom pri tejto, pri takomto spôsobe investovania je, že máme proti sebe v podstate postavené dva záujmy. Je tu záujem vlády, ktorá, ktorá chce, aby sa na Slovensku investovalo, napr. do infraštruktúrnych projektov, a je tu záujem, záujem sporiteľov, ktorí chcú, samozrejme, na tejto investícii zarobiť čím väčšie peniaze, aby sa im zhodnotili. Kým vláda, pochopiteľne, sa snaží získať prostriedky za čím nižší úrok, sporiteľ na druhej strane chce čím vyšší výnos, takže to sa bije. A bude sa to biť vždy, pri všetkých takýchto projektoch sa to bude biť. Ale v každom prípade poskytnutie takejto možnosti je legitímne, je skutočne legitímne a vlastne rozširuje portfólio tých dôchodcovských správcovských spoločností, kam investovať prostriedky.
Dnes dôchodcovské správcovské spoločnosti investujú do štátnych nástrojov, sú to štátne dlhopisy. Investujú aj slovenské banky do týchto nástrojov, investujú aj zahraniční investori, takže opäť opakujem, že to je legitímny nástroj. No, ale tu, samozrejme, tu, samozrejme, sa musím pristaviť, pretože nemám celkom dôveru v to, ako, akým spôsobom sa vláda stavia k hospodáreniu s verejnými prostriedkami. Dlhodobo kritizujeme, akým spôsobom konsoliduje verejné financie. Mňa osobne zaráža, že máme, sme v strede druhého balíka konsolidačného. Prvý sme prijali ešte na konci roku 2023, stále ho nemáme vyhodnotený. Stále nevidím od ministerstva financií, vlastne ako sa podarilo naplniť tie opatrenia. Ak si pamätáte, tak ich minister financií ukazoval na obrazovke, boli tam stovky miliónov eur, a stále, stále nemáme vyhodnotenie, či sa to vlastne podarilo.
Hovorím, sme v druhej, v polovici tej druhej konsolidácie, a vidíme, čo sa deje okolo transakčnej dane. Vidíme, akým spôsobom, akým spôsobom štát opäť nedokáže, nedokáže vyhodnocovať a reagovať na to, že čo sa deje v spoločnosti, a aké nové opatrenia prijímať, a už sa hovorí o treťom balíku, ktorý nám zase len narastá vo verbálnych vyjadreniach ministra financií, nám narástol zrazu z 800 mil. na 2 mld. eur, takže nemám, nemám veľkú dôveru v to, akým spôsobom investuje vláda. Je tu, je tu veľa nehospodárnosti.
Ako príklad uvádzam, ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 17 % výdavkov tohto ministerstva a jeho rozpočtu ide na prevádzkové náklady, kam počítam aj nákupy tovarov a služieb, nielen mzdy a prenájom a tak ďalej, 17 % zhltne samé, sama, sám tento in... táto inštitúcia, aby mohla vydať tie prostriedky, aby pretiekli cez ňu, cez tie prostriedky pre, pre subjekty o ktoré, o ktoré, ktoré zastrešuje. A rozpočet ministerstva, tohto ministerstva, ktorý mal byť pôvodne 100 mil. eur, je takmer 240 mil. eur v súčasnosti.
A vrátim sa, vrátim sa k téme, k téme možnosti investovať do, do produktov infraštruktúrnych. Ja som skritizoval skrátené legislatívne konanie, nepatrí sa takéto zákony prijímať v skrátenom legislatívnych konaní, nech je v tomto prípade dôvod akýkoľvek, ak teda, ak teda skutočne nehrozia nejaké hospodárske škody – myslím si, že to tak nie je –, pretože toto skrátené konanie v prvom rade nám nedáva možnosť pripomienkovať celý zákon. A druhá vec je, že nastáva to... jednoducho krátkosť času. Ja som musel v tom krátkom čase komunikovať aj s predstaviteľmi dôchodcovských správcovských spoločností a s ministerstvom práce takisto, aby som si sám niektoré veci dokázal vyjasniť. Pochopiteľne, že už na začiatku sa hovorilo o tom, že investovanie do týchto produktov bude dobrovoľné. Ale chcel som to skutočne, skutočne počuť, že je dobrovoľné, a uistil som sa, že to bude ozaj dobrovoľné. Bude, bude na, na tých správcovských spoločnostiach, aby oni zvážili mieru rizika a mieru výnosu, a jednoducho sa rozhodli, že či do týchto produktov budú investovať. Nie je to nič výnimočné, sú takéto produkty aj inde vo svete, takže z tohto pohľadu je to v poriadku.
Druhá vec je, že či týmto spôsobom zase nerozvirujeme hladinu v II. pilieri, pretože na konci, hovoril som o prvom konsolidačnom balíku na konci roka 2023, sa znížili odvody do II. piliera na 4%. Súčasné 4, pripomeňme si, že na začiatku to bolo 9, teraz máme 4, menej ako polovicu, a rozmýšľal som nad tým, že čo spraví tento zákon, ak bude schválený vlastne s tým II. pilierom.
Počujeme tu, že môže byť tie, môžu byť tie prostriedky sporiteľov ohrozené. Priamo ohrozené, nepredpokladám, že by mohli byť tým, že budú ivest... budú, budú investovať do týchto nových produktov, pretože je tam báza dobrovoľnosti. Toto som už povedal.
A druhá vec je, že či sa predsa len na tento II. pilier nesiahne, pretože spomínal som tretí konsolidačný balík, a vždy tu bolo pokušenie, a vlastne aj vlády Roberta Fica to pokuš... tomu pokušeniu neodolali, že buď ten II. pilier otvorili, alebo, alebo siahli na sadzby odvodov do tohto II. piliera, tak som špekuloval nad tým, že čo tento zákon vlastne spôsobí. A skôr, skôr mi vychádza z toho to, že ak sa zafixuje takýto nový spôsob investovania v tom II. pilieri, že to pokušenie možno nebude menšie, ale že to jednoducho bude ťažšie, ťažšie vykonateľné.
A preto som sa aj zaujímal o postoj ministra práce, čo sa týka ďalšej existencie II. piliera, a som rád, že tu máme, myslím si, že rovnaký názor, aby sme ostali v tom II. pilieri aspoň tak, ako sme dnes. To znamená, že nečaká nás, nečaká nás nejaká demontáž toho, toho II. piliera, čo je v tejto situácii pre mňa úplne najdôležitejšie. Jednoducho aby sme ten pilier nechali na pokoji tak, ako je aspoň teraz.
Posledná vec, ktorú poviem, že ide o nástroj, ktorý príde do praxe o mnoho mesiacov, nie je to vôbec jednoduché to prichystať celé, a je celkom možné, že tento nástroj vstúpi do platnosti už za pôsobenia novej vlády. Poviem to rovno, lebo tá situácia politická je turbulentná, vidíme to, vidíme to, čo sa deje, a je celkom možné, že, že tie voľby prídu skôr, ako sa, ako sa očakáva, a jednoducho vláda, ktorá nastúpi, tak bude mať v rukách nejaký nový nástroj, ktorý, ktorý sa tu, ktorý sa tu vyprodukuje, takže, keď hľadím na to z dlhodobého pohľadu, tak jednoducho bude tu nejaký legitímny nástroj, s ktorým vláda bude môcť pracovať.
A vlastne ešte jednu vec som chcel povedať, ktorá je dôležitá, že medzi tou vládou a tými správcovskými spoločnosťami bude súkromný sektor. Aspoň tak som to pochopil, bude tam súkromný sektor. To znamená, že máme tu, máme tu tri inštitúcie, ktoré do toho vchádzajú, máme tu vládu, máme tu súkromný sektor, napr. cez PPP projekty, a máme tu dôchodcovské správcovské spoločnosti. Ak máme pochybnosti voči vláde – a ja ich mám, to som povedal –, tak skúsme, skúsme sa zamyslieť nad tým, že do akej miery tie dôchodcovské správcovské spoločnosti budú obozretné a budú obozretne spravovať majetok sporiteľov, napokon sú pod dohľadom inštitúcií takisto. A ten súkromný sektor, ktorý je vlastne v strede toho, tak takisto bude mať nejaké, nejaké svoje záujmy a tiež si bude vypočítavať efektívnosť tých projektov, takže zdá sa mi to taká dostatočná poistka, aby, aby vláda vlastne si nerobila, nerobila, čo chcela, a to hovorím, nech to je akákoľvek vláda.
A úplne na záver poviem toľko, že mrzí ma, ja som to povedal aj pri tom vystúpení k skrátenému konaniu, že sa tu hľadajú nejaké investičné nástroje pre vládu, ale vláda nevie využiť investičné prostriedky, ktoré tu máme. Tento rok sa má, teda štátny rozpočet počíta s tým, že, že z eurofondov a z Plánu obnovy a odolnosti sa minie takmer 3,5 mld. eur. Ak hovoríme o tomto nástroji, tak ten v tom maxime, to znamená, 5 % by dali všetky správcovského spoločnosti do tohto nástroja, tak v súčasnom finančnom vyjadrení by to mohlo byť niekde, niekde pod 1 mld. eur. To znamená, to, čo vláda má v rozpočte, s čím má počítať, tvorí viac možno štvornásobok toho, o čom sa tu dnes rozprávame, a tam je to, žiaľ, skutočne veľmi zlé. Vidíte, aké je čerpanie eurofondov, držím palce novému ministrovi investícií, ale to čerpanie je skutočne mizerné. A neznamená to len, že investovať táto vláda nevie, nedokáže, a nejde sa teraz, nejdem to rozoberať, že prečo to tak je, ale čo je dôležitejšie, tieto prostriedky sú nevyhnutné na to, aby tá konsolidácia dostala nejakú formu, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na to, strážca verejných financií upozorňuje na to, že ak vláda má, má možnosť tie konsolidačné ciele dosiahnuť, tak musí, musí tieto prostriedky dokázať vyčerpať a tam, tam mám, tam mám väčšie obavy, preto akékoľvek poistky, ktoré vedú k tomu, aby vláda tento nástroj, o ktorom dnes hovorím, nezneužila, tak beriem, a už som tu teda spomenul, že vchádzajú do tohto procesu vlastne ďalšie súkromné inštitúcie, dá sa povedať a myslím si, že tieto súkromné inštitúcie si dokážu postrážiť.
Ako vysvedčením, vysvedčením vláde, že ak tento nástroj bude chcieť nejakým spôsobom zneužiť, myslím si, že bude to, že tie správcovské spoločnosti do toho produktu investovať nebudú. Alebo – a to budeme sledovať – môže to byť opak, že ak tie očakávania alebo, alebo tá ústretovosť vlády bude taká veľká, že tie, že tie náklady na, na vlastne na tie úroky budú také vysoké, že budú až také príťažlivé pre správcovské spoločnosti, že neodolajú, tak potom my musíme to sledovať, či vláda to nepreháňa, a ukazovateľom na to, že ako, ako to vyhodnocovať, je, je štandardný nástroj, a to je, aké sú, aké sú, za aké peniaze si požičiava štát, ako vieme, tak štát si už tento rok požičal takmer polovicu prostriedkov, ktoré potrebuje na dlhovú službu, a, a tento, tento úrok je pre nás, pre nás skutočne ten referenčný a s tým sa to dá porovnávať.
A úplne na záver poviem, lebo tak mi to povedal pán minister, ako keby sa tešil, že ratingová agentúra Standard & Poor’s, že možno nám prehodnotí rating a skutočne očakávame v najbližších týždňoch, že sa vyjadrí táto agentúra. Netešilo by ma to. Skutočne by ma to netešilo, neviem, koho by to vlastne tešilo, že, že nám prehodnotí rating a tým pádom si vláda bude musieť požičiavať za väčšie úroky, väčšie úroky na svoj dlh. Skutočne ma to neteší, pretože keď si uvedomím, zase spomeniem Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tá, tá dlhová služba rastie, rastie šialeným tempom, my už hovoríme o miliardách eur len na úroky, ktoré bude, ktoré bude musieť vláda, táto vláda a budúca platiť. To znamená, že budeme, budeme sledovať, či v tomto prípade vláda príliš nepreháňa tú ponuku pre tie správcovské spoločnosti, len aby, aby získala vlastne prostriedky tých sporiteľov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)