Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem.
Pani kolegyňa, ak sa pozorne počúvame, hovorili ste aj vy znovu o strachu, máte rovnakú rétoriku. Ja som vám čítal desiatky organizácií, ktoré rozhodne nemajú strach, majú odvahu čeliť aj tým najťažším životným situáciám. Kto môže mať strach, sú tieto malé OZ-ka, ktoré nemajú zamestnancov, aby čelili tejto zbytočnej byrokracii, a my nemáme čas.

.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dámy a páni, po roku posúvania tohto zákona dnes podvečer zaznel v Národnej rade viac ako hodinu prednášaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takéto niečo si nepamätám za desiatky rokov. Rozmýšľal som o tom, že či nepodať procedurálny návrh na znovuzačatie rozpravy. Pretože ten návrh spolu s tým predchádzajúcim objemovo presiahol vôbec pôvodný návrh zákona, ktorý tu priniesli poslanci najskôr SNS, robili ho možno na úrade vlády pod SMER-om a teraz ho modifikovali poslanci z HLAS-u.
Pozorne som počúval každé jedno vystúpenie. Keď som nesedel tu, sedel som v kancelárii. S veľa vecami sa zhodnem, s jednou nie. Viackrát som tu počul vyjadrenie o tom, že mimovládne a neziskové organizácie suplujú štát. Chcem sa pri tomto pristaviť, lebo chcem upresniť ich úlohu, lebo tá je ešte vážnejšia než suplovať štát. Súhlasím, že okrajovo suplujú aj štát, ale celá pravda je taká, že mimovládne neziskové organizácie sú nenahraditeľnou súčasťou civilizovanej vyspelej spoločnosti fungujúcej a prinášajúcej vysokú kvalitu života a životnú úroveň. My predsa nechceme žiť v modely, kde je jeden mocný, silný štát, len štát a potom absolútne odkázaní jednotlivci, bezmocní voči tomuto štátu. K tomuto modelu s najviac približuje Severná Kórea, kde nemáte voľný priestor pre pôsobenie cirkvi a občianskych združení, spolkov a mimovládnych organizácií. Toto predsa nikto nechce. Neverím, že to chce niekto z koalície tak naozaj a že to chce niekto súdny a rozumný. Mimovládne, ešte raz, organizácie a neziskové organizácie sú neoddeliteľnou súčasťou štátu. Ak by som štát prirovnal k telu živému organizmu, tak je to životodarný orgán, bez ktorého ten štát jednoducho, tá krajina, nie štát, tá krajina nebude fungovať. Toto je dôležité.
Počul som všetky vyjadrenia vážených kolegov z koalície, od podpredsedu Gašpara až po ostatných, ktorí sa sporo vyjadrovali. Za celý ten rok, za celú tú sumu mesiacov som navnímal, že je tu vnútorný nepriateľ, ktorým sú mimovládne a neziskové organizácie. Že je tu treba urobiť s týmto vnútorným nepriateľom, ktorý má zaiste podiel aj na tom štátnom puči, poriadok. Nuž takéto niečo mi pripomína časy neblahého bývalého režimu pred osemdesiatym deviatym, kedy v päťdesiatych rokoch bolo zakázané sa spolčovať. Toto predsa dnes nechceme, a že nie všetky organizácie a že nie všetky občianske združenia každému z nás musia nejakým spôsobom sa rýmovať s tým, čo sú naše ciele, ktoré chceme presadiť, hodnoty, ktoré chceme žiť. Sme predsa v slobodnej demokratickej spoločnosti. Súhlasím s tým, že v našej spoločnosti sú entity ako eseročky, súkromné firmy, ktoré sa špecializujú na, povedzme, priamo na lobing alebo na ovplyvňovanie, presadzovanie svojich partikulárnych záujmov. Toto je možné, to by mal riešiť kvalitný zákon o lobingu. Poznám také aktivity v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, kde ovplyvňujú tieto verejné politiky, možno zo svojho presvedčenia, možno ako profesionáli. S týmto sa treba vysporiadať, ale to predsa nemôžte urobiť v jednom vreci s životodarnou časťou spoločenského života, spoločenského života, života v krajine na Slovensku s mimovládnymi a neziskovými organizáciami.
Viete, nesprávne riešenie je horšie ako žiadne. Ak prijmete tento zákon a budú sa naň musieť nastaviť úradníci, budú sa naň musieť nastaviť ľudia v týchto mimovládnych organizáciách a potom to budeme chcieť znovu opravovať, alebo aj vy to budete chcieť znovu opravovať, tak je to horšie, ako urobiť to raz a poriadne. Preto tiež sa prihováram za to, čo to už odznelo, ako postoj KDH, prosím, stiahnite to a urobte to poriadne naprieč politickým spektrom, lebo toto sa netýka politiky jednej koalície alebo jednej strany. Toto je o živote všetkých ľudí na Slovensku, v našej krajine naprieč dlhým časom, naprieč celým politickým spektrom. A musíte to, samozrejme, urobiť s komorou neziskových organizácií, mimovládnych organizácií, so všetkými veľkými hráčky, ale aj zoskupeniami, strešnými organizáciami, ktorých sa to týka.
Viete, kedy prinášate tento zákon? V čase, keď sa znižuje životná úroveň, keď narastajú náklady, keď je neistota, keď je frustrácia, keď je rozdelená naša spoločnosť a v tejto situácii tie organizácie, ktoré tu sú a pomáhajú ľuďom v ich každodenných konkrétnych situáciách, tak práve v tejto chvíli ich idete zaťažiť a oslabiť?
Ja mám len málinko minút, ale podelím sa o ten vzácny čas s názvami niektorých organizácií, desiatky nám aj vám písali emaily. Sú to napríklad Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti, rada mládeže, Platforma pre ukončovanie bezdomovectva, Združenie rodičov a priateľov hluchoslepých detí, asociácia nepočujúcich, asociácia organizácií zdravotne postihnutých, Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom, liga proti reumatizmu, muskulárni dystrofici, Agentúra podporných služieb, Áno pre život, OZ Vagus, zväz postihnutých civilizačnými chorobami, platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Slovenský zväz telesne postihnutých, Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím, OZ Amazonky, ATHÉNA, Depaul, nízkoprahová organizácia, ktorá pomáha tým absolútne najbiednejším bezdomovcom, Dom Svitania, Fórum života, OZ Onkoinfo, Centrum poradenstva a vzdelávania a ďalší. Vy si myslíte, že títo sa boja? Títo nám poslali, aj vám, apel, prosbu, nerobte to, nezaťažujte ich a sú to stovky ďalších.
Chcem vytiahnuť aj zo svojej skúsenosti OZ-ka rodičovské združenia pri školách. Škôl máme 3 500, každá má takéto OZ-ko. Títo ľudia nemajú profesionálnych zamestnancov, ak oni budú musieť vypĺňať nejaké ďalšie výkazy okrem toho, čo musia robiť vo svojom účtovníctve, čo si sami nastavujú pravidlá, plus tie, ktoré platia vo všeobecnosti, v každej komunite, v každej spoločnosti sú i spory, sú i priečni ľudia. Ak medzi nimi sa nájde rodič, ktorý nesúhlasí s iným a bude šikanovať to RZ-ko cez dvestojedenástku, lebo z nich robíte povinné osoby, ktoré musia na to reagovať, tak ich viete absolútne ochromiť a zničiť ani nie z vašej strany, ale zo strany iných neprajníkov alebo ľudí, ktorí hádžu polená pod nohy. Prosím vás, nerobte to.
Najväčšie problémy, ktoré máme s týmto zákonom, niektoré som už naznačil, sú najmä teda zraniteľnosť malých, malých OZ-iek. Veď aj tie dokážu presiahnuť limit 50-tisíc euro vďaka darcom, vďaka 2 %, vďaka tomu, čo sa rodičia vyzbierajú, aby doplnili to, čo štát nedokáže dať na vzdelávanie a výchovu. Ako majú títo zabezpečiť teda dvestojedenástky? Chcete, teraz som počul v tom pozmeňováku, že už nechcete, aby za administratívne pochybenia bolo možné zrušiť takéto OZ-ko, ale to ešte tri hodiny dozadu nebola realita. A bude to realita? Ako budete hlasovať? Povinnosť zverejňovať darcov. Ony naozaj nemajú vlastných zamestnancov, preto hovoria o neúnosnej byrokracii. Zákon vznikol bez akéhokoľvek kontaktu, komunikácie s tými, ktorých sa to týka, ani len s komorou neziskových organizácií, mimovládnych organizácií ste nerokovali. Vytvára možnosť dvojitého výkladu a selektívneho prístupu. Sami to hovoríte. Sami priznávate, že sú organizácie, ktoré si vážite, ale tento zákon rovnako dopadá aj na nich a rovnako ich bude ochromovať a vystavovať aj vlastným domácim gólom, ako som povedal napríklad pri šikane cez dvestojedenástku od ľudí. Tak aj na nich toto dopadá.
Preto vás prosím v mene týchto organizácií, stoviek a tisícov ďalších, v mene Slovenskej republiky a päť miliónov občanov, stiahnite to a pripravme spolu kvalitnú legislatívnu normu, ktorá zvýši transparentnosť, pravidlá a zároveň bude riešiť osobitným zákonom lobing, lebo to je naozaj potrebné. Ale nie toto, čo je vysporiadanie sa s vnútorným nepriateľom a posilnenie rétoriky rozdeľovania tejto krajiny na nepriateľské tábory. Prosím vás, rozmyslite si to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, za faktické poznámky. Možno len stručne.
Pán Mikloško, súhlasím. Tento zákon je nemorálny zákon. Pani Remišová hovorila o osobnej skúsenosti s tými, ktorí pomáhajú druhým, a presne z takéhoto, z takej pozície aj som vystupoval, poznám ľudí, ktorí robia v mimovládkach, poznám tie podmienky pre mimovládky. Sú už dosť zaťažení povinnosťami, netreba im dávať ďalšie a najmä zbytočné.
Pán Glück hovoril o tom, že som sa celou váhou zasadil za organizáciu PDCS a spomínal osobnú spoveď nejakého pána Mancela. Ja toho človeka nepoznám, neviem, čo hovoril, poznám pána Ondrušeka, pani Mikovú a ďalších spolupracovníkov a tiež dobrú prácu PDCS, Partners for Democratic Change, na Slovensku aj v zahraničí a nevidím zatiaľ ich vinu alebo problém, ktorý by nejaký mali. Ak je, definujte to a poďme to riešiť a toto by som povedal vo všeobecnosti pri pohľade na mimovládne organizácie. Ak sú problémy, tak tie problémy riešme. Ak sú problematické oblasti fungovania mimovládnych organizácií, riešme ich. Ak niečo ide za hranu zákona, máme tu OČTK. Zatiaľ som nepočul ani seriózne výhrady, ani nejaké konkrétne kroky proti nim. Takže ja naozaj neviem aj po tom roku diskusie o tomto zákone tu v poslaneckej snemovni aj v médiách, čo sú naozaj tie politické mimovládky a čím sa previnili a som presvedčený, že tento zákon postihuje všetkých.
Pán kolega Kapuš, hovoríte, že ak sú slušné transparentné organizácie, nemajú mať strach. Súhlasím, ale aj tak často majú, preto, ako k nim pristupujú tí, ktorí majú moc, ako pristupujú kontrolné orgány a podobne, zažil som to sám, môžem vám povedať konkrétne skúsenosti. Často prichádzajú, pristupujú k nim tak, že ten strach môžu mať a tento zákon im ešte nabíja.

Môžem dostať čas, lebo... ďakujem.
Maroš, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. Myslím si, že pomenoval si jednu z vecí, prečo práve sme tak rázne proti tomuto návrhu zákona. Hovoril si o tom, že vládna koalícia chce rozdeľovať mimovládne organizácie a hovorí o nejakých politických, o nejakých politických mimovládkach, proti ktorým chce zasiahnuť. Čiže tuná nejde, ten úmysel nie je o to stransparentniť všetky mimovládne organizácie, úmysel je ten, aby sme kontrolovali a regulovali tie, ktoré my nazývame politickými a ktoré nám môžu pozerať na prsty. Ja vám zopakujem jeden príbeh, ktorý sa stal v roku 2014 a ktorý mimochodom odhalila Transparency International, asi podľa vás tiež jedna politická mimovládka.
V roku 2014 sa prevalila kauza s predraženým stravovaním v štyroch nemocniciach v Trenčíne, v Trnave, v Banskej Bystrici a v Poprade. Za 81 mil. eur išlo o kontrakt na desať rokov a tento kontrakt bol v tom čase o polovicu drahší ako v iných štátnych alebo súkromných zariadeniach. Medzi sebou súťažili spriaznené firmy Hospital Catering Solutions a Dora Gastro. Dokonca aj pán Čislák, vtedy minister zdravotníctva, musel vyvodiť zodpovednosť a odvolal riaditeľov týchto nemocníc a dokonca aj svojho generálneho tajomníka služobného úradu pána Senčáka, ktorý ale bol zapletený aj v piešťanskom cétečku napríklad a stal sa, čuduj sa svete, potom zástupcom pani Pažinkovej na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Toto je jedna z káuz, ktoré odhalila Transparency International, podľa vás politická mimovládka. Toto je váš hlavný dôvod, preto prinášate tento návrh. Nechcete, aby vám nikto pozeral na prsty a s týmto my nemôžeme súhlasiť. (Potlesk.)

Môžete mi vrátiť čas, lebo som nemohol reagovať?

Pôvodné znenie zákona vždy hovorí o úmysle navrhovateľov. Tak sme tam najprv našli definovanie že organizácia so zahraničnou podporou. Vyslovený xenofóbny proste výrok. Pamätáme to z čias komunizmu. Imperialistický Západ alebo ešte viac, imperialistické sily síli, a to už sme vedeli, že sa máme mať na pozore všetci. Potom prišiel lobing, vymedziť, vymedziť občiansky sektor na základe lobingu. Chcieť nejakým spôsobom vymedzovať tretí sektor podľa lobingu znamená siahnuť na jeho podstatu. Veď jeho poslaním je presne, proste angažovať sa vo verejnom sektore, angažovať sa na adresu štátnych orgánov a podobne. Možno aj toto vypadne, ale stále tam zostávajú nekonečné byrokratické a finančne náročné operácie, ktoré, ktoré budú sťažovať život a budú existenčne ohrozovať tie nadácie a občianske združenia. Ale čo je podstatné, navrhovatelia tohto zákona sú poslanci SNS. Ja som svedok celého vývoja strany Slovenskej národnej strany od novembra 1989. SNS je xenofóbna strana od začiatku, 1992, 1990 rok, Maďari za Dunaj, jediný jazykový zákon, na Slovensku iba slovenčina. 1992 vládneme si sami. V 1995 SNS navrhla na zákon na ochranu republiky, až medzinárodný tlak ho zrušil. SNS je xenofóbna strana, ktorá neznáša žiadny iný názor a má vyslovene totalitné prvky v sebe, totalitný zárodok. Aby tá, aby potlačila každý, každý, každý iný názor. A v tomto smere väzí ten zmysel tohto zákona. A preto je nemorálny. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Maroš, za tvoje vystúpenie. Ja som tiež členom jedného občianskeho združenia od roku 2008 a našou hlavnou činnosťou nášho združenia je pátranie po nezvestných osobách. Robíme to zdarma, bez nároku na odmenu, v našom osobnom voľne. Teraz hľadáme tiež jednu pani, jedenásť dní je stratená a desať dní polícia nebola schopná lokalizovať jej mobilný telefón. Počujete dobre. Desať dní nebola schopná polícia lokalizovať jej mobilný telefón, ktorý bol pripojený do elektrickej siete. To znamená, že rodina nám telefonuje, volá nám, prosí nás o pomoc a my ich hľadáme po vode, po horách a neviem, kadiaľ všade chodíme, lebo nemáme žiadnu indíciu. Nevieme, že kde máme hľadať, lebo polícia nie je schopná desať dní lokalizovať mobilný telefón. Suplujeme štát, pomáhame tomuto štátu a štát si to neváži. To je akože veľmi smutné. A teraz máme robiť podľa tohto nového zákona nejaké výkazy. Viete, ja som rád, keď tí chlapi sadnú do áut, idú od rodiny a idú niekde na pátračky a idú pomáhať hľadať niekoho, kto to potrebuje v núdzi, a nie aby sme robili nejaké výkazy. A fakt ja rozmýšľam, že ak, páni kolegovia, nestiahnete tento návrh zákona, tak pani Kramplová, Milan Garaj a Adam Lučanský, asi zverejníme vaše telefónne čísla na našu stránku a keď sa niekto stratí, tak nech vás požiadajú a pôjdete vy hľadať. A uvidím, ako sa vám bude hľadať, keď vás zavolajú o druhej v noci alebo keď bude zima, mínus 20 a budete hľadať. Prosím vás, stiahnite to a nehádžte všetky občianske združenia do jedného vreca.
Ďakujem.

.