Videokanál klubu

Pán kolega Hlina, viete, ja sa vždy snažím objektívne pozerať na veci, preto nebudem prišívať možno niečo súčasnému ministrovi alebo vláde, za čo nenesie úplne totálnu zodpovednosť. Vôbec ho, my sme sami boli aj, aj na protestoch a tak ďalej, vôbec mu neberiem zodpovednosť za to, čo sa, čo sa deje dnes, ale chcel som povedať, z čoho vychádzajú, vychádza táto vláda.
My sme boli tento týždeň na rokovaní s českými partnermi a takisto, takisto nám teda povedali, že, že áno, bol to prechod na nové programové obdobie a museli sa na to prichystať, museli, museli, samozrejme, veci pomeniť. Stíhajú to, hej, stíhajú to možno aj preto, že tam majú kontinuitu, že sa nemenila vláda dva, dva mesiace pred koncom roka. Ale tým nechcem, nechcem odbremeniť súčasné ministerstvo a súčasného ministra za zodpovednosť za ten stav, ktorý tu je, a dnes, keď veľa by nám povedalo napríklad to, keby sa nám, keby nám minister dnes povedal, v akom stave je súčasný stav s týmito platbami, koľko mieni, koľko, akým spôsobom mieni pomôcť tým, ktorí tie platby nedostali, alebo koľko, koľko ich je, a keby si priznal, že, že nesie svoj diel zodpovednosti. Opakujem, ja mu ho vôbec neberiem, len vždy sa budem snažiť byť objektívny, ktokoľvek, ktokoľvek na tej stoličke bude sedieť.
Takže čakáme od pána ministra odpovede, kolega Čaučík ich nastolil, nastolil tých otázok niekoľko, zdupľoval aj moju otázku, to znamená, chceme vidieť tie počty, že o čo konkrétne ide, o aké peniaze, a napokon aj o to, že či nejakú veľkú záťaž, alebo nejakú záťaž bude niesť priamo aj štátny rozpočet a či s tým štátny rozpočet počítal.

Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Hajkovi za jeho príspevok o ekonomickej dimenzii tohto problému.
Ja som sa zamyslel ešte nad jednou vecou. V dôvodovej správe v časti Vybrané vplyvy materiálu je uvedené, vplyvy na rozpočet verejnej správy – žiadne, vplyv na limit verejných výdavkov – žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie – žiadne.
Nie som si istý, či to takto je a či by v tej dôvodovej správe naozaj nemal byť ten vplyv nejako naznačený. No z môjho pohľadu ten vplyv na podnikateľské prostredie v agrosektore by mal byť skôr pozitívny ako, ako žiadny a tiež tu isto bude nejaký vplyv na rozpočet verejnej správy. Chápem, že ten materiál sa pripravuje veľmi rýchlo, narýchlo. Bolo to schválené vládou v stredu. Dnes je štvrtok. Ale možno predsa tieto veci by sme v budúcnosti uvítali rozviesť a špecifikovať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ja len rozviniem to, čo, to, čo už začal môj kolega, poslanec Marián Čaučík. Opäť prečítam, aby to bolo úplne jasné, že o čo ide, komu vlastne je smerovaná táto pomoc.
Poskytovanie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa vo forme návratnej finančnej výpomoci, čím sa v prípade potreby umožní zabezpečiť poskytovanie finančných prostriedkov, finančných prostriedkov poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa do vyplatenia priamych podpôr.
No, takže to je, to je zámer, to sme si prečítali v dôvodovej správe. Potom sú tam z toho vymenované paragrafy, ktoré sa menia v zákone, a potom to, čo, na čo som čakal. Vyčíslenie dopadov, dosahov, hej, nie je tam nič. V tom, tej dôvodovej správe sa píše, že to nebude mať vplyv na hospodárenie, na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a tak ďalej. Nič, nič nie je vyčíslené, a pritom, už to tu dnes spomínali viacerí poslanci, to je to podstatné, že o čo vlastne ide.
Ja keď som sa pozrel na to, ako vyzerá tento návrh tohto zákona, tak to je vlastne taký bianko šek otvorený. Píše sa tu o tom, že tieto úvery bude poskytovať Slovenská záručná a rozvojová banka. To je štátna banka. To sú štátne peniaze, hej, takže minimálne preto by som očakával aspoň nejaký, nejaký suchý prepočet, pretože tú schému pravdepodobne, s veľkou pravdepodobnosťou stanoví ministerstvo pôdohospodárstva, ale ten prepočet mi tam jednoznačne chýba. Zvlášť, keď ide o situáciu, že rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale podobne to, čo povedal poslanec Hlina, asi keby tam nejaké číslo bolo, tak asi sa dostaneme aj k tomu, že v akom stave je dnes vyplácanie priamych platieb poľnohospodárom. Však dá sa to vypočítať, potom vydedukovať z toho čísla, ak vidíme zámer, a dostaneme otázku na to, čo hovorí pán Čaučík, že načo budú použité, táto schéma, či len na doplatenie tých platieb do, do konca júna, tak potom by sme z toho mohli vydedukovať, že v akom stave zhruba sme dnes. Ja dúfam, že nám minister, minister na to odpovie.
Musím uznať jednu vec, že máme nové programové obdobie, a keď sa menia programové obdobia, tak sa menia tie schémy. Vždy to je problém pri tej, pri tej zmene, takže do určitej miery to je pochopiteľné, ale musíme pochopiť aj, aj tých farmárov, pretože ako to tu už viacerí povedali, oni si na to museli vziať, aby prežili, komerčné úvery. A tie komerčné úvery budú musieť, predpokladám, že podľa tejto schémy, pretaviť, hej, že ich prefinancujú, prefinancujú zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, kde bude úrok nulový.
Obávam sa, že, ako som povedal, chýbajú mi tam čísla, z ktorých by sme boli múdrejší, ale obávam sa, že aj spôsob, akým pristupujeme k určitému náhradnému riešeniu, len dokazuje, že ide o prekrytie vážnejšieho problému, ktoré, ktorý je oveľa hlbší. A obávam sa aj to, že tie problémy môžu pretrvávať aj v druhej polovici tohto roka, preto by sme očakávali od ministra a takisto celej vlády, aby prišla s nejakým systémovým riešením, pretože dnes len hasíme nejaký problém, ktorý valíme pred sebou.
A budem rád, keď na tie otázky, ktoré tu povedal, vymenoval jednu za druhou kolega Čaučík a ku ktorým som pridal ešte ja niečo, keď nám na to minister odpovie, aby sme sa potom vedeli zachovať pri rozprave ďalej a takisto pri hlasovaní o návrhu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Diskutujeme dnes o vytvorení štátnej, ďalšieho nástroja štátnej pomoci pre poľnohospodárov a lesníkov, je to návratná finančná pôžička bezúročná, a ako nám to pán minister dnes vysvetlil na výbore, nie je to len nástroj ad hoc, ale má to byť nový nástroj, ktorý bude v systéme, podporí poľnohospodárov aj do budúcnosti. Takýto nástroj v zásade vítame.
Prečo to ide teraz? Kvôli nevyplateným priamym platbám. A to vnímame, že je obrovský problém. Farmári krvácajú. A v tomto ja neberiem hádzanie viny na minulú vládu, ako to pán minister opakovane často robí. Fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry je veľkým problémom a tento problém sa s touto inštitúciou nesie z predchádzajúcich vlád Roberta Fica.
V Česku aj vo všetkých iných európskych krajinách mali ten istý problém, prechod na novú spoločnú poľnohospodársku politiku na prvý rok, ale v Čechách to zvládli a vyplatili priame platby v decembri. Nevidím dôvod, prečo u nás nie. Chceme poznať tie dôvody, preto sme trikrát opakovanie žiadali o poslanecký prieskum, a koaliční poslanci to neumožnili.
Pán minister, vy ste poznali situáciu na PPA-čke aj ako opozičný poslanec. Keď ste sa stali ministrom, myslím si, že ste podcenili za tých šesť mesiacov vašej práce tento problém. Pôdohospodárska platobná agentúra funguje naozaj veľmi zle. Akokoľvek, takýto nový nástroj vítame, aj keď prichádza neskoro. Keby tento nástroj bol schválený skôr, v novembri, decembri alebo v januári, bolo by to namieste. Pýtam sa, prečo vláda prichádza s týmto nástrojom až teraz.
Navyše uviedli ste to aj na výbore, že je to riešenie, ktoré sa osvedčilo pri covide, keď to pomohlo cestovným kanceláriám. Tak vtipne aspoň takto ste dali trochu kredit v minulej vláde, ktorej neviete prísť na, na niečo dobré, tak v niečom ste sa inšpirovali možno aj od minulej vlády, tak takýmto riešením. Ale teda pýtam sa ešte raz, prečo prichádza tento návrh až teraz. Keby bol prišiel v decembri, v januári, bolo by to asi pomohlo a myslím si, že už vtedy ste mohli tento veľký problém predpokladať. Ale v decembri ste hovorili o tom, že priame platby budú vyplatené v januári, potom vo februári a teraz počúvame už o tom, že pravdepodobne nebudú vyplatené ani do 30. júna a že máme možnosti to riešiť aj po tomto termíne. Áno, máme, môžeme to riešiť aj neskôr, ale už na úkor väčších financií zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, čo, si myslím, by nemalo byť v záujme vlády pri veľmi problematických verejných financiách.
Moja otázka je, koľkým farmárom to teraz naozaj pomôže, pretože pravdepodobne veľká väčšina z nich si už zobrala komerčné úvery, aby prežili, a je otázne, ako im pomôže nový mechanizmus, ktorý ešte nie je zabehnutý. A ak by sa aj spustil v máji, ako ste v médiách avizovali, tak pri predpoklade, že im platby budú vyplatené do konca júna, je naozaj otázne, koľko z nich to reálne využije.
V opačnom príklade, prípade, ak nemáme takéto dáta, a možno to je moja otázka, či máte zo stretnutí s farmárskymi združeniami nejaké dáta, v akej miere sa farmári majú záujem uchádzať o takýto nový nástroj, o nové bezúročné pôžičky, lebo ak nemáme, tak to môžeme chápať skôr ako PR aktivitu vlády, ako, ako nástroj, ktorý reálne teraz pomôže.
Mal by som aj ďalšie otázky, či tento nástroj bude viazaný v súčasnosti len na problém nevyplácania priamych platieb, alebo sa o pôžičku môžu uchádzať farmári, ktorí majú problémy aj z iných dôvodov. Vieme, že mnohí majú problémy aj z ťažkopádneho prístupu PPA-čky, ktorým ona nevykonala mesiace kontrolu, sú v procese kontroly, a teda nemôžu dostať ani priame platby, ani iné dotácie. To znamená, farmári naši majú problémy okrem priamych platieb z mnohých iných titulov, či sa budú môcť uchádzať o takúto pôžičku aj takíto farmári, pretože v dôvodovej správe sa hovorí len o riešení problému nevyplatených priamych platieb.
A moja posledná otázka. Viete nám povedať, aký objem finančných prostriedkov na priame platby bude nevyplatených po 30. júni, čo predpokladáte a aký objem chcete vyčleniť na tento nový nástroj pôžičiek?
Záverom. Toto nové opatrenie podporíme, ale druhým dychom chcem povedať, že budeme žiadať od ministerstva, od pána ministra informácie, ako toto nové opatrenie naozaj zafungovalo.
Ďakujem za pozornosť.

Chcel by som sa len spýtať, že či nám neviete povedať, kedy to asi príde na radu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Marián Čaučík, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje kvalitné a znalostné vystúpenie. Ja chcem reagovať na niekoľko vecí, ktoré si spomenul.
Zaťažiť všetky mimovládne organizácie novými úlohami, ktoré si vymenoval, spomeniem už len tú, že pri každom úkone musí byť podtitul „organizácia so zahraničnou podporou", znamená aj administratívne ich vystaviť ohrozeniu a vydať ich na milosť a nemilosť, lebo je ľahké pri takto nastavenom zákone ich usvedčiť z pochybenia, že to pri nejakom úkone neurobili. Ukážem to na príklade jednej organizácie.
Bol som sám osem rokov prezidentom združenia jednej stavovskej organizácie cirkevných škôl, ktorú občas podporil Konrad-Adenauer-Stiftung zo zahraničia pri organizovaní konferencií, ktorými sa dostala táto organizácie do povedomia odbornej verejnosti. Odtiaľ sa ťažia aj know-how pre zmenu kurikula, pre ťah na lepší stav v našom školstve, čo sa týka charakterového vzdelávania, mentálneho zdravia, duševného zdravia detí. A takéto organizácie, ktoré pripravujú odborné konferencie a nie sú komerčné, nerobia to na komerčnom základe, nemajú často ani takýto aparát. Robia to riaditelia škôl popri svojej profesii pro bono a my ich chceme zaťažiť takýmito úlohami a trestať za túto prácu.
A ešte chcem spomenúť jednu vec, ten naratív, ktorý máme voči zahraničným, zo zahraničia podporovaným organizáciám, je na výsosť často nepriateľský. Takže hoci tento podtitul tak neznie, takúto emóciu vyvoláva.

.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mal som pripravený príspevok za klub na 30 minút, ale myslím, že radšej ho trochu skrátim, aby podľa možnosti ešte dnes sme sa vedeli prihlásiť aj do ústnej rozpravy a uvítam faktické pripomienky, nie nevyhnutne cez dnešný systém elektronicky prihlásené, ale kľudne aj zajtra pomedzi, pomedzi rokovanie.
Pán Huliak, pán Lučanský, kolegovia predkladatelia tohoto zákona, neviete, čo robíte. Myslím, hovorím vám to úprimne po prečítaní toho zákona, neviete, čo robíte. Nerozumiete mimovládnemu sektoru na Slovensku, a to vám hovorím ako človek, ktorý pracoval v mimovládnom sektore 29 rokov plus ďalšie roky za totalitného komunistického režimu, keď táto práca nebola možná a bolo to v rámci podzemnej cirkvi.
Váš návrh zákona prinesie v prípade, že bol, že by bol schválený, neprimerané zásahy do fungovania občianskej spoločnosti, obrovský nárast administratívy a byrokracie a tiež nevykonateľnosť. Podľa dôvodovej správy cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií. Spôsobom v tomto návrhu zákona uvedeným sa transparentnosť ani dôveryhodnosť nezvýši. Naopak, vytvorí nové bariéry a nedôveru k mimovládnym organizáciám v našej spoločnosti. Ďalšie ciele podľa dôvodovej správy sú lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti. Nič z toho sa nedosiahne, o tom som presvedčený a môžme sa o tom baviť aj pomimo túto diskusiu.
Prvé čítanie zákona je o tom, či by Národná rada Slovenskej republiky mala o zákone ďalej rokovať. Ja som presvedčený, že nie. Za najproblematickejšie považujem označenie zapisovanej osoby ako organizácie so zahraničnou podporou. Podľa vášho návrhu sa za takúto organizáciu so zahraničnou podporou považuje zapisovaná osoba podľa § 2 ods. 2 zákona, ktorá dostáva finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo od domáceho subjektu, ktorý už má označenie organizácie so zahraničnou podporou a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrnne za kalendárny rok presiahnu päťtisíc eur. Do výšky týchto príjmov sa nerátajú príjmy, ktoré získava osoba ako zdroj z Európskej únie, ale všetky ostatné áno. Zapisovaná osoba je povinná toto písomne oznámiť registrovanému úradu, že spĺňa takéto podmienky, registrový úrad oznámenie pripojí k údajom o zapisovanej osobe v registri a zapíše k názvu zapisovanej osoby dodatok „organizácia so zahraničnou podporou". Zapisovaná osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov zo zahraničia, je povinná po oznámení podľa ods. 3 bezodkladne začať uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou". Takéto označenie musí byť čitateľné a zapisovaná osoba je povinná ho uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti.
Pýtam sa: Čo sú všetky úkony v rámci svojej činnosti? Vo výročnej správe? Na webovom sídle? Povedzme, to si viem predstaviť. Vo všetkých statusoch na sociálnych sieťach? Tu už prichádzame k tomu, aký nezmysel je tu navrhnutý. Pri diskusiách? V médiách? Budete mať povinnosť, keď bude tam zástupca mimovládok v televíznej diskusii, mať titulku okrem mena aj organizáciu, aj tento dodatok „organizácia so zahraničnou podporou" na letákoch, na plagátoch, na akciách v teréne? Predstavte si, mali sme tu pred niekoľkými dňami aktivistov Ligy proti rakovine v rámci Dňa narcisov, rozdávali nám letáky, na každom letáku by bolo tiež, predpokladám, že aj Liga proti rakovine má finančné prostriedky zo zahraničia, ako seriózna organizácia viac ako päťtisíc eur za rok, tak všade si bude musieť uvádzať aj toto označenie.
Ďalšie veľmi nebezpečné ustanovenie je, že ministerstvo združenie rozpustí, ak teda organizácia toto neuvádza, bude na to upozornená, uloží jej pokutu a ak organizácia v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty to nesplní, nesplnilo si povinnosť, tak ministerstvo ho môže zrušiť. Takáto silná sankcia nebola ani v maďarskom zákone a doteraz mimovládne organizácie má možnosť rozpustiť súd, alebo nariadiť rozpustenie súd, nie ministerstvo vnútra. Toto je veľmi nebezpečná vec.
Ďalšia vec, pre ktorú si myslím, že tento zákon nebude vykonateľný, je, že ide proti právu Európskej únie. Je to v podstate kópia maďarského zákona. K podstate označovania akýchkoľvek organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou sa už jasne vyjadril Súdny dvor Európskej únie, ktorý posudzoval súlad maďarského zákona o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci s právom Európskej únie a s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá rovnako ako naša ústava upravuje slobodu združovania. Naša nálepka, hej, je trochu lepšia, neobsahuje to, že zahraničný agent, ale príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je, podstata je tá istá.
V čom je tento návrh zákona rovnaký ako maďarský zákon proti mimovládkam, ktorý Súdny dvor Európskej únie zrušil? Tieto dve právne úpravy sú až na výnimky skoro totožné alebo veľmi podobné, dokonca návrh predložený v Národnej rade Slovenskej republiky je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon proti mimovládkam, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra vo vzťahu k občianskym združeniam, čo je mimochodom najpoužívanejšia právna forma občianskych organizácií, a organizáciám s medzinárodným prvkom, môže ich rovno zrušiť, ak neodstránia tie nezrovnalosti, čo som spomínal. Prísnejší je aj vo vykazovaní darcov a prispievateľov vo výročnej správe, dokonca aj pokiaľ ide o rozsah údajov, napríklad štátna príslušnosť pri fyzických osobách, ktoré môžu významne zasiahnuť do práva na súkromie týchto osôb.
Ak teda vychádzame z toho, že vo vzťahu k právnej úprave v Maďarsku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že táto je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, potom návrh zákona predložený do Národnej rady bude rovnako tak posudzovaný ako zákon v rozpore s právom Európskej únie. Konkrétne s voľným pohybom kapitálu zakotveným priamo v zakladajúcich zmluvách a slobodou združovania garantovanou tak Chartou základných práv EÚ.
V časti označovania organizácií, ako aj možnosti rozpustiť občianske združenie či organizáciu s medzinárodným prvkom pre obsah výročnej správy ide aj o zásah do slobody združovania zakotvenej v našej ústave. Ak sa pozrieme na dôvody, pre ktorý to Súdny dvor Európskej únie konštatoval, tak vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu tento je základnou hodnotou EÚ, pre ktoré bola zriadená, v čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Toto je zakladajúci právny akt EÚ, ktorý má prednosť pred zákonmi členských štátov EÚ. Súdny dvor Európskej únie už v minulosti povedal, že dedenie a dary sú kapitál a spadajú pod pojem pohyb kapitálu. Súdny dvor Európskej únie ďalej konštatuje, že maďarský zákon kombináciou opatrení, povinnosť zaregistrovať to, že organizácie dostávajú peniaze zo zahraničia, povinnosť zasielať osobitný zoznam podporovateľov zo zahraničia, povinnosť používať označenie organizácií s príjmami zo zahraničia, povinnosťou pre registrové súdy zverejňovať zoznam podporovateľov zo zahraničia, a to všetko pod hrozbou pokuty alebo až po návrh na rozpustenie organizácie, týmto bránil voľnému pohybu kapitálu, ktorého sa môžu domáhať tak organizácie so sídlom v Maďarsku, ako aj ich prispievatelia so sídlom mimo Maďarska, ktorí sú pôvodcom tohto kapitálu. Nie je dôvod myslieť si, že by v slovenskom prípade nerozhodol ináč.
Súdny dvor Európskej únie konštatuje tiež, že cieľom týchto opatrení je stigmatizácia týchto združení a vytvorenie atmosféry nedôvery, o tom hovoril kolega Grendel, nebudem to ďalej, ďalej citovať.
Vo vzťahu k transparentnosti a vysledovateľnosti pohybov kapitálu určené pre organizácie občianskej spoločnosti Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že aj keď sa organizácie financované zo zahraničia zúčastňujú verejného života, tak treba konštatovať, že Európska únia je založená na spoločných hodnotách a podporuje aktívnu účasť svojich občanov na verejnom živote, a to vrátane pokiaľ ide o iný členský štát, než v ktorom sú usadení. Napríklad ak žijete v Rakúsku, môžete kľudne s finančnou podporou konkrétnej organizácie občianskej spoločnosti vystupujúcej verejne sa zapájať do verejného diania v Českej alebo Slovenskej republike. Nemožno teda odôvodniť to, aby vnútroštátna úprava vychádzala zo zásady, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú príjemcami finančnej pomoci pochádzajúce od osôb usadených v iných členských štátoch, sú podozrivé.
Máme ďalšiu právnu analýzu vo vzťahu k porušeniu Charty základných práv Európskej únie, mohol by som ju citovať, nechám si to na inú príležitosť, nebudem nás tým úplne zaťažovať.
Zacitujem ešte z včerajšej tlačovej správy rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, neviem, kolegovia, či ste to všetci zachytili. Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala na včerajšom zasadaní v Bratislave negatívne stanovisko k poslaneckému návrhu zákona z dielne SNS, ktorý by chcel zaviesť označovanie zo zahraničia financovaných mimovládnych subjektov. Rada ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky vyzvala kabinet Roberta Fica, aby pri prerokovaní poslaneckého návrhu zákona vyjadril s uvedeným návrhom nesúhlas. Ak naozaj chcete zvýšiť transparentnosť, veľmi rád sa zapojím do toho dialógu, mal som počas svojho fungovania v mimovládnom sektore veľa takýchto aktivít. Bol som napríklad členom komisie pre prípravu zákona o verejných zbierkach, kde sme so zástupcami ministerstva vnútra si dlho lámali hlavu, ako nastaviť zákony, alebo či ho vôbec potrebujeme, zákon o verejných zbierkach, ak áno, ako ho nastaviť tak, aby zbytočne nesťažovali činnosť takým organizáciám, ako je napríklad Liga proti rakovine. Na druhej strane, aby obmedzili organizácie, ktoré sa môžu priživovať na takejto činnosti a ktoré to môžu zneužívať. Samozrejme, aj také mimovládne organizácie existujú, ale sme presvedčení, že máme aj nástroje a orgány, ktoré vedia takúto nekalú činnosť odhaľovať.
Ak naozaj teda chcete zvýšiť transparentnosť, začnime o tom reálnu diskusiu s tými, ktorých sa to týka, s občanmi, s ich združeniami aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Som presvedčený, že rady sa zapoja do takejto, do takejto diskusie. Ale navrhoval by som vám tiež začať zamyslieť sa rovnako nad transparentnosťou politických strán, teda nielen koalície, aj opozície, ale zamyslieť sa napríklad nad transparentnosťou kampane prezidentskej, ktorú sme nedávno skončili, a v prípade pána Pellegriniho boli o tom dosť veľké pochybnosti.
Toho, čo tento zákon, návrh zákona prináša, je pre ľudí, ktorí pracujú či dobrovoľnícky, alebo aj profesionálne v mimovládnych organizáciách, neslušné a dehonestujúce. Zväčší sa tým rozdelenie spoločnosti, nálepkovanie, vytváranie nepriateľov, je to prejav nedôvery. Viete, čo to reálne znamená? Liga proti rakovine, mládežnícke, sociálne, cirkevné združenia, nadácie, čo tento zákon pre nich znamená? Budem o tom rád diskutovať v ďalšom procese, teda ak bude. Radšej budem, ak ten ďalší proces nebude a neschválime posun zákona do druhého čítania. Viem vám to povedať aj osobne, som stále členom niekoľkých mimovládnych organizácií a nezaslúžime si to od vás.
Minister Matúš Šutaj Eštok včera v diskusnej relácii povedal k tomuto zákonu, že my sme gestor toho zákona, teda ministerstvo vnútra, a v parlamente je poslanecký návrh SNS, ktorý vylepšíme v druhom čítaní, aby bol normálny, štandardný, európsky, lebo mimovládny sektor je netransparentný. Som presvedčený, že tento zákon, ak pôjde ďalej, sa nedá opraviť dobre, nebude normálny, ani štandardný, ani európsky. Preto chcem vyzvať predkladateľov, aby návrh zákona stiahli. Ak nám naozaj ide o transparentnosť, otvorme tú diskusiu úplne inak a poďme im príkladom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Navrhujeme, aby si Národná rada minútou ticha pripomenula dnešné 109. výročie začiatku genocídy Arménov a Sýrčanov, Grékov a Maronitov v Osmanskej ríši v roku 1915. Národná rada Slovenskej republiky prijala pred dvadsiatimi rokmi uznesenie, v ktorom uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti.
V mene klubu KDH navrhujeme, aby si Národná rada minútou ticha pripomenula túto smutnú udalosť v dejinách ľudstva a vyjadrila tak podporu pre suverenitu, nezávislosť, územnú celistvosť, spravodlivý a trvalý mier a zachovanie kultúrneho a náboženského dedičstva na Južnom Kaukaze, predovšetkým aj v dnes ťažko skúšanom Arménsku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím pripomenúť na úvod, že sme svedkami rokovania o zákonoch z oblasti kultúry a umenia, ktoré by mala štandardne predkladať ministerka kultúry a jej rezort, a to po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by ešte pred tým, ako sa zákon dostane do pléna, vyriešilo väčšinu problémov, ktoré by sa tak nemuseli komunikovať na tlačových konferenciách či osobných interpeláciách u predkladajúcich poslancov, zo strany kultúrnej verejnosti, ktorým však chýba akákoľvek transparentnosť, na úkor ktorej sa rodí a prekvitá niečo ako poslanecký papalášizmus.
Je to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom vyhraj voľby, môžeš všetko, alebo zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko, čo chce bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie s dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií.
Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez udania, udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky odvolávam, čo som odvolal. Ono to však na smiech nie je, ale, žiaľ, sedí to.
Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov. V prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska.
V prípade múzeí ide o oblasť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadné neodborné vedenie inštitúcie už na regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky, a preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je, verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný. Na druhej strane v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania.
Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do, sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem, "zriaďovateľ menuje a odvoláva", čo mu aj bez špeciálneho paragrafu umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu. Teda odvolávam, čo som odvolal, a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek kedykoľvek odvolať. Tak to môžem parafrázovať.
Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať chémia, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“ s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci.
Inými slovami povedané, aj pri tomto zákone sa vládna moc snaží do zákona vtesnať mechanizmus, ako ovládnuť aj tento typ inštitúcií. A tým, že zákon, že je zákon platný aj pre všetky stupne samospráv, podporuje, žiaľ, svojvoľnosť konania politikov na úkor odbornosti. Do tohto výpočtu patria tiež štandardy, ktoré bude pre múzeá a galérie pripravovať ministerstvo kultúry, a podľa oblastí, ktoré pozmeňovací návrh spomína, to vyzerá tak, že okrem personálneho ovládnutia inštitúcií je tu snaha ovládnuť tieto inštitúcie aj obsahovo či metodicky a to na úkor kurátorskej nezávislosti. Veľmi si želám, aby sa nestalo to, že múzeá a galérie budú po novom napĺňať zadania vládnej doktríny a to na úkor hľadania svojich špecifík z regionálneho pôsobenia či umeleckých a kurátorských zámerov, ktoré môžu často, aj musia byť skôr katalyzátor spoločenských tém a problémov ako ich slepým agitátorom.
Ďakujem za pozornosť.