Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.4.2024 o 18:34 hod.

Ing.

Marián Čaučík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 24.4.2024 18:34 - 18:34 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mal som pripravený príspevok za klub na 30 minút, ale myslím, že radšej ho trochu skrátim, aby podľa možnosti ešte dnes sme sa vedeli prihlásiť aj do ústnej rozpravy a uvítam faktické pripomienky, nie nevyhnutne cez dnešný systém elektronicky prihlásené, ale kľudne aj zajtra pomedzi, pomedzi rokovanie.
Pán Huliak, pán Lučanský, kolegovia predkladatelia tohoto zákona, neviete, čo robíte. Myslím, hovorím vám to úprimne po prečítaní toho zákona, neviete, čo robíte. Nerozumiete mimovládnemu sektoru na Slovensku, a to vám hovorím ako človek, ktorý pracoval v mimovládnom sektore 29 rokov plus ďalšie roky za totalitného komunistického režimu, keď táto práca nebola možná a bolo to v rámci podzemnej cirkvi.
Váš návrh zákona prinesie v prípade, že bol, že by bol schválený, neprimerané zásahy do fungovania občianskej spoločnosti, obrovský nárast administratívy a byrokracie a tiež nevykonateľnosť. Podľa dôvodovej správy cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií. Spôsobom v tomto návrhu zákona uvedeným sa transparentnosť ani dôveryhodnosť nezvýši. Naopak, vytvorí nové bariéry a nedôveru k mimovládnym organizáciám v našej spoločnosti. Ďalšie ciele podľa dôvodovej správy sú lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti. Nič z toho sa nedosiahne, o tom som presvedčený a môžme sa o tom baviť aj pomimo túto diskusiu.
Prvé čítanie zákona je o tom, či by Národná rada Slovenskej republiky mala o zákone ďalej rokovať. Ja som presvedčený, že nie. Za najproblematickejšie považujem označenie zapisovanej osoby ako organizácie so zahraničnou podporou. Podľa vášho návrhu sa za takúto organizáciu so zahraničnou podporou považuje zapisovaná osoba podľa § 2 ods. 2 zákona, ktorá dostáva finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo od domáceho subjektu, ktorý už má označenie organizácie so zahraničnou podporou a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrnne za kalendárny rok presiahnu päťtisíc eur. Do výšky týchto príjmov sa nerátajú príjmy, ktoré získava osoba ako zdroj z Európskej únie, ale všetky ostatné áno. Zapisovaná osoba je povinná toto písomne oznámiť registrovanému úradu, že spĺňa takéto podmienky, registrový úrad oznámenie pripojí k údajom o zapisovanej osobe v registri a zapíše k názvu zapisovanej osoby dodatok „organizácia so zahraničnou podporou". Zapisovaná osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov zo zahraničia, je povinná po oznámení podľa ods. 3 bezodkladne začať uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou". Takéto označenie musí byť čitateľné a zapisovaná osoba je povinná ho uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti.
Pýtam sa: Čo sú všetky úkony v rámci svojej činnosti? Vo výročnej správe? Na webovom sídle? Povedzme, to si viem predstaviť. Vo všetkých statusoch na sociálnych sieťach? Tu už prichádzame k tomu, aký nezmysel je tu navrhnutý. Pri diskusiách? V médiách? Budete mať povinnosť, keď bude tam zástupca mimovládok v televíznej diskusii, mať titulku okrem mena aj organizáciu, aj tento dodatok „organizácia so zahraničnou podporou" na letákoch, na plagátoch, na akciách v teréne? Predstavte si, mali sme tu pred niekoľkými dňami aktivistov Ligy proti rakovine v rámci Dňa narcisov, rozdávali nám letáky, na každom letáku by bolo tiež, predpokladám, že aj Liga proti rakovine má finančné prostriedky zo zahraničia, ako seriózna organizácia viac ako päťtisíc eur za rok, tak všade si bude musieť uvádzať aj toto označenie.
Ďalšie veľmi nebezpečné ustanovenie je, že ministerstvo združenie rozpustí, ak teda organizácia toto neuvádza, bude na to upozornená, uloží jej pokutu a ak organizácia v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty to nesplní, nesplnilo si povinnosť, tak ministerstvo ho môže zrušiť. Takáto silná sankcia nebola ani v maďarskom zákone a doteraz mimovládne organizácie má možnosť rozpustiť súd, alebo nariadiť rozpustenie súd, nie ministerstvo vnútra. Toto je veľmi nebezpečná vec.
Ďalšia vec, pre ktorú si myslím, že tento zákon nebude vykonateľný, je, že ide proti právu Európskej únie. Je to v podstate kópia maďarského zákona. K podstate označovania akýchkoľvek organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou sa už jasne vyjadril Súdny dvor Európskej únie, ktorý posudzoval súlad maďarského zákona o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci s právom Európskej únie a s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá rovnako ako naša ústava upravuje slobodu združovania. Naša nálepka, hej, je trochu lepšia, neobsahuje to, že zahraničný agent, ale príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je, podstata je tá istá.
V čom je tento návrh zákona rovnaký ako maďarský zákon proti mimovládkam, ktorý Súdny dvor Európskej únie zrušil? Tieto dve právne úpravy sú až na výnimky skoro totožné alebo veľmi podobné, dokonca návrh predložený v Národnej rade Slovenskej republiky je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon proti mimovládkam, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra vo vzťahu k občianskym združeniam, čo je mimochodom najpoužívanejšia právna forma občianskych organizácií, a organizáciám s medzinárodným prvkom, môže ich rovno zrušiť, ak neodstránia tie nezrovnalosti, čo som spomínal. Prísnejší je aj vo vykazovaní darcov a prispievateľov vo výročnej správe, dokonca aj pokiaľ ide o rozsah údajov, napríklad štátna príslušnosť pri fyzických osobách, ktoré môžu významne zasiahnuť do práva na súkromie týchto osôb.
Ak teda vychádzame z toho, že vo vzťahu k právnej úprave v Maďarsku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že táto je v rozpore s právom Európskej únie a v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, potom návrh zákona predložený do Národnej rady bude rovnako tak posudzovaný ako zákon v rozpore s právom Európskej únie. Konkrétne s voľným pohybom kapitálu zakotveným priamo v zakladajúcich zmluvách a slobodou združovania garantovanou tak Chartou základných práv EÚ.
V časti označovania organizácií, ako aj možnosti rozpustiť občianske združenie či organizáciu s medzinárodným prvkom pre obsah výročnej správy ide aj o zásah do slobody združovania zakotvenej v našej ústave. Ak sa pozrieme na dôvody, pre ktorý to Súdny dvor Európskej únie konštatoval, tak vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu tento je základnou hodnotou EÚ, pre ktoré bola zriadená, v čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Toto je zakladajúci právny akt EÚ, ktorý má prednosť pred zákonmi členských štátov EÚ. Súdny dvor Európskej únie už v minulosti povedal, že dedenie a dary sú kapitál a spadajú pod pojem pohyb kapitálu. Súdny dvor Európskej únie ďalej konštatuje, že maďarský zákon kombináciou opatrení, povinnosť zaregistrovať to, že organizácie dostávajú peniaze zo zahraničia, povinnosť zasielať osobitný zoznam podporovateľov zo zahraničia, povinnosť používať označenie organizácií s príjmami zo zahraničia, povinnosťou pre registrové súdy zverejňovať zoznam podporovateľov zo zahraničia, a to všetko pod hrozbou pokuty alebo až po návrh na rozpustenie organizácie, týmto bránil voľnému pohybu kapitálu, ktorého sa môžu domáhať tak organizácie so sídlom v Maďarsku, ako aj ich prispievatelia so sídlom mimo Maďarska, ktorí sú pôvodcom tohto kapitálu. Nie je dôvod myslieť si, že by v slovenskom prípade nerozhodol ináč.
Súdny dvor Európskej únie konštatuje tiež, že cieľom týchto opatrení je stigmatizácia týchto združení a vytvorenie atmosféry nedôvery, o tom hovoril kolega Grendel, nebudem to ďalej, ďalej citovať.
Vo vzťahu k transparentnosti a vysledovateľnosti pohybov kapitálu určené pre organizácie občianskej spoločnosti Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že aj keď sa organizácie financované zo zahraničia zúčastňujú verejného života, tak treba konštatovať, že Európska únia je založená na spoločných hodnotách a podporuje aktívnu účasť svojich občanov na verejnom živote, a to vrátane pokiaľ ide o iný členský štát, než v ktorom sú usadení. Napríklad ak žijete v Rakúsku, môžete kľudne s finančnou podporou konkrétnej organizácie občianskej spoločnosti vystupujúcej verejne sa zapájať do verejného diania v Českej alebo Slovenskej republike. Nemožno teda odôvodniť to, aby vnútroštátna úprava vychádzala zo zásady, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú príjemcami finančnej pomoci pochádzajúce od osôb usadených v iných členských štátoch, sú podozrivé.
Máme ďalšiu právnu analýzu vo vzťahu k porušeniu Charty základných práv Európskej únie, mohol by som ju citovať, nechám si to na inú príležitosť, nebudem nás tým úplne zaťažovať.
Zacitujem ešte z včerajšej tlačovej správy rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, neviem, kolegovia, či ste to všetci zachytili. Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala na včerajšom zasadaní v Bratislave negatívne stanovisko k poslaneckému návrhu zákona z dielne SNS, ktorý by chcel zaviesť označovanie zo zahraničia financovaných mimovládnych subjektov. Rada ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky vyzvala kabinet Roberta Fica, aby pri prerokovaní poslaneckého návrhu zákona vyjadril s uvedeným návrhom nesúhlas. Ak naozaj chcete zvýšiť transparentnosť, veľmi rád sa zapojím do toho dialógu, mal som počas svojho fungovania v mimovládnom sektore veľa takýchto aktivít. Bol som napríklad členom komisie pre prípravu zákona o verejných zbierkach, kde sme so zástupcami ministerstva vnútra si dlho lámali hlavu, ako nastaviť zákony, alebo či ho vôbec potrebujeme, zákon o verejných zbierkach, ak áno, ako ho nastaviť tak, aby zbytočne nesťažovali činnosť takým organizáciám, ako je napríklad Liga proti rakovine. Na druhej strane, aby obmedzili organizácie, ktoré sa môžu priživovať na takejto činnosti a ktoré to môžu zneužívať. Samozrejme, aj také mimovládne organizácie existujú, ale sme presvedčení, že máme aj nástroje a orgány, ktoré vedia takúto nekalú činnosť odhaľovať.
Ak naozaj teda chcete zvýšiť transparentnosť, začnime o tom reálnu diskusiu s tými, ktorých sa to týka, s občanmi, s ich združeniami aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Som presvedčený, že rady sa zapoja do takejto, do takejto diskusie. Ale navrhoval by som vám tiež začať zamyslieť sa rovnako nad transparentnosťou politických strán, teda nielen koalície, aj opozície, ale zamyslieť sa napríklad nad transparentnosťou kampane prezidentskej, ktorú sme nedávno skončili, a v prípade pána Pellegriniho boli o tom dosť veľké pochybnosti.
Toho, čo tento zákon, návrh zákona prináša, je pre ľudí, ktorí pracujú či dobrovoľnícky, alebo aj profesionálne v mimovládnych organizáciách, neslušné a dehonestujúce. Zväčší sa tým rozdelenie spoločnosti, nálepkovanie, vytváranie nepriateľov, je to prejav nedôvery. Viete, čo to reálne znamená? Liga proti rakovine, mládežnícke, sociálne, cirkevné združenia, nadácie, čo tento zákon pre nich znamená? Budem o tom rád diskutovať v ďalšom procese, teda ak bude. Radšej budem, ak ten ďalší proces nebude a neschválime posun zákona do druhého čítania. Viem vám to povedať aj osobne, som stále členom niekoľkých mimovládnych organizácií a nezaslúžime si to od vás.
Minister Matúš Šutaj Eštok včera v diskusnej relácii povedal k tomuto zákonu, že my sme gestor toho zákona, teda ministerstvo vnútra, a v parlamente je poslanecký návrh SNS, ktorý vylepšíme v druhom čítaní, aby bol normálny, štandardný, európsky, lebo mimovládny sektor je netransparentný. Som presvedčený, že tento zákon, ak pôjde ďalej, sa nedá opraviť dobre, nebude normálny, ani štandardný, ani európsky. Preto chcem vyzvať predkladateľov, aby návrh zákona stiahli. Ak nám naozaj ide o transparentnosť, otvorme tú diskusiu úplne inak a poďme im príkladom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.4.2024 11:00 - 11:08 hod.

Čaučík Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Navrhujeme, aby si Národná rada minútou ticha pripomenula dnešné 109. výročie začiatku genocídy Arménov a Sýrčanov, Grékov a Maronitov v Osmanskej ríši v roku 1915. Národná rada Slovenskej republiky prijala pred dvadsiatimi rokmi uznesenie, v ktorom uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti.
V mene klubu KDH navrhujeme, aby si Národná rada minútou ticha pripomenula túto smutnú udalosť v dejinách ľudstva a vyjadrila tak podporu pre suverenitu, nezávislosť, územnú celistvosť, spravodlivý a trvalý mier a zachovanie kultúrneho a náboženského dedičstva na Južnom Kaukaze, predovšetkým aj v dnes ťažko skúšanom Arménsku.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2024 16:04 - 16:11 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím pripomenúť na úvod, že sme svedkami rokovania o zákonoch z oblasti kultúry a umenia, ktoré by mala štandardne predkladať ministerka kultúry a jej rezort, a to po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by ešte pred tým, ako sa zákon dostane do pléna, vyriešilo väčšinu problémov, ktoré by sa tak nemuseli komunikovať na tlačových konferenciách či osobných interpeláciách u predkladajúcich poslancov, zo strany kultúrnej verejnosti, ktorým však chýba akákoľvek transparentnosť, na úkor ktorej sa rodí a prekvitá niečo ako poslanecký papalášizmus.
Je to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom vyhraj voľby, môžeš všetko, alebo zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko, čo chce bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie s dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií.
Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez udania, udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky odvolávam, čo som odvolal. Ono to však na smiech nie je, ale, žiaľ, sedí to.
Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov. V prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska.
V prípade múzeí ide o oblasť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadné neodborné vedenie inštitúcie už na regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky, a preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je, verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný. Na druhej strane v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania.
Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do, sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem, "zriaďovateľ menuje a odvoláva", čo mu aj bez špeciálneho paragrafu umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu. Teda odvolávam, čo som odvolal, a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek kedykoľvek odvolať. Tak to môžem parafrázovať.
Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať chémia, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“ s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci.
Inými slovami povedané, aj pri tomto zákone sa vládna moc snaží do zákona vtesnať mechanizmus, ako ovládnuť aj tento typ inštitúcií. A tým, že zákon, že je zákon platný aj pre všetky stupne samospráv, podporuje, žiaľ, svojvoľnosť konania politikov na úkor odbornosti. Do tohto výpočtu patria tiež štandardy, ktoré bude pre múzeá a galérie pripravovať ministerstvo kultúry, a podľa oblastí, ktoré pozmeňovací návrh spomína, to vyzerá tak, že okrem personálneho ovládnutia inštitúcií je tu snaha ovládnuť tieto inštitúcie aj obsahovo či metodicky a to na úkor kurátorskej nezávislosti. Veľmi si želám, aby sa nestalo to, že múzeá a galérie budú po novom napĺňať zadania vládnej doktríny a to na úkor hľadania svojich špecifík z regionálneho pôsobenia či umeleckých a kurátorských zámerov, ktoré môžu často, aj musia byť skôr katalyzátor spoločenských tém a problémov ako ich slepým agitátorom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 10:09 - 10:10 hod.

Janckulík Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ja by som to až tak nevidel čierne tento návrh zákona, hlavne čo sa týka samospráv. Stretávam sa dennodenne so starostami a primátormi a tí doslova čakajú, kedy bude schválený tento zákon, lebo im to doslova zväzuje ruky v mnohých verejných obstarávaniach. A že sa zvyšujú limity vo verejnom obstarávaní, no tak zvyšujú sa hlavne aj kvôli tomu, že ceny prác sa rapídne zvýšili aj ceny stavebných materiálov. Takže aj kvôli tomu ja si myslím, že bolo toto dvíhanie, ale vítam aj postoj pána ministra, že je pripravený rokovať o prípadných zlepšeniach a nápravách tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.4.2024 10:09 - 10:10 hod.

Janckulík Igor
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.4.2024 12:36 - 12:46 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Kolega Dostál, kolega Grendel tu hovoril o tom, že kritizo... neberie vážne kritiku, že sme vo výbore nediskutovali o týchto návrhoch zákonov. Ja sám som povedal, že zákony sa robia do zlého počasia. Súhlasím aj s pánom Mikloškom, ktorý hovorí, však keby ste, dokonca som aj na výbore povedal, že, že ak stále sa snažím veriť tomu, že máte dobrú vôľu, ale predstavte si, že príde niekto, niekto po vás, kto takto pripravené zákony doslova zneužije.
Druhá vec. Poslanec Grendel hovoril o tom, že, že ten, tá rada fondu bude zostavená tak, že bude politicky ovládaná, áno, áno, ja sa s tým stotožňujem a môže, môže nám predkladateľ hovoriť o tom, že má dobrý úmysel a že skutočne mu ide o vec. Ja sa obávam, že nemusí to byť tak, pozrite sa na vývoj okolo RTVS. Najskôr, najskôr RTVS bola snaha rozdeliť s argumentom že sa nedarí rozhlasu, ktorý je podfinancovaný. Potom sa hľadali spôsoby, ako, ako sa pozrieť na hospodárenie RTVS, že uzatvára zmluvy s externistami, potom sa siahlo na rozpočet RTVS koncom minulého roka, teraz sa predkladá úplne nový zákon, podľa ktorého by mala RTVS zaniknúť a vzniknúť úplne nová inštitúcia. Takže ten ťah, ten ťah je jasný. Obávam sa, že pri fondoch to bude veľmi podobné, lebo, lebo v podstate je to z jednej kuchyne, obidva tieto návrhy zákonov, a hrozí tam veľké riziko, skutočne veľké riziko, že inštitúcie, ktoré som dnes spomínal, tak budú politicky ovládnuté.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.4.2024 12:15 - 12:15 hod.

Mikloško František Zobrazit prepis
Pán poslanec Hajko, vyjadrili ste v úplnosti názor KDH na túto novelu zákona. Chcem vás len doplniť ešte v jednej veci.
Táto novela vytvára politický precedens, čiže ak sa raz dostane k moci iné vládne zoskupenie a minister kultúry sa stane človek s iným ideovým zameraním, znovu sa všetko stane straníckym a teda nevyváženým. A potom nebude môcť nikto protestovať, pretože tu boli postavené základy straníckemu riadenia ministerstva kultúry. A kultúra nemôže byť stranícka, tak to bolo za komunizmu. A my tu dneska nebránime, my tu dneska bránime práve nezávislosť kultúry, pretože Slovensko je rôznorodé a, samozrejme, je ťažké hľadať tam nejakú vyváženosť, ale riešiť to spôsobom takýmto straníckym, autoritatívnym je neprijateľné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.4.2024 12:15 - 12:24 hod.

Mikloško František
 

Vystúpenie v rozprave 19.4.2024 12:00 - 12:00 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemné presné poludnie, dvanásť hodín. Vystúpenie je za, za KDH, klub KDH k tomuto návrhu zákona. Teraz prednesiem.
Sloboda prejavu patrí k základným slobodám demokratického zriadenia a je to aj jedna zo základných konzervatívnych hodnôt. Prečo to hovorím? Pretože aj umenie patrí k aktom takejto slobody, ktorá je chránená Ústavou Slovenskej republiky. Vytvoriť dôstojné podmienky na uplatňovanie tohto druhu prejavu je teda pre štát jednou zo základných úloh. Z dejín najmä totalitných režimov však vieme, že tento typ slobody asi hneď po slobode vierovyznania a náboženského presvedčenia najviac prekáža tým, ktorí majú v rukách moc. A sú to umelci, ktorí patria na jednej strane k najviac zneužívaným v prospech ideológie, ako napríklad v legendárnej anticharte v roku 1977 počas československého komunistického režimu.
Na druhej strane sú to umelci, aj pre nás sú umelci aj prenasledovanými či ostrakizovanými, ak si svoju, svojou slobodou umeleckého prejavu dovolia prinášať na svetlo sveta niečo, čo politickej moci nesedí, prípadne čo ju priamo kritizuje, tak ako nám to predviedol napríklad v 30. rokoch minulého storočia vodca Nemeckej ríše. Vtedy propagandisticky urobil výstavu avantgardných umelcov ako ukážku odsúdeniahodného umenia a následne to urobil výstavou moci, moci vyhovujúcich umelcov. Tí mali najlepšie reprezentovať mytologické podhubie národnosocialistickej ideológie. Sú to, samozrejme, extrémy v dejinách, avšak na poučenie, aby sme sa týmto totalitným dejinám ani len trochu nepriblížili, je dobré si ich pripomínať vždy, keď sa politická moc správa tak, ako by slobodu prejavu, v tomto prípade umeleckého prejavu, chcela z pozície moci riadiť. A spôsob, akým pristúpila vládna koalícia k zmene zákona o Fonde na podporu umenia, mi, žiaľ, presne takéto snahy pripomína.
Z legislatívneho hľadiska je nepochopiteľné, že také závažné zmeny vo fungovaní Fondu na podporu umenia nepredkladá ministerka kultúry a rezort, ktorý, pod ktorý fond spadá, ale ide o poslanecký návrh. Je nepochopiteľné, že novelizácii zákona nepredchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie a dokonca ani zástupcovia Fondu na podporu umenia neboli prizvaní na rokovanie s poslancami. Je zarážajúce, že v znení zákona, ktoré sa odhlasovalo po prvom čítaní, pozmeňujúcim návrhom samého predkladateľa pred druhým čítaním naberá absolútne nové kontúry a prináša do fungovania fondu zásadné zmeny.
Ja som už pred prvým čítaním upozorňoval na to, že sa tu niekto pokúša z pozície moci postupne ovládnuť verejnoprávnu inštitúciu, akou je Fond na podporu umenia. To, čo však prichádza do pléna Národnej rady v podobe pozmeňujúceho návrhu, sa už na nič netvári a dovolím si povedať, že ide o zoštátnenie Fondu na podporu umenia, ktorého podoba sa ako tak, nezávislého fungovania sa kreovala veľmi dlhé obdobie. Samozrejme sú veci, ktoré na fungovanie Fondu na podporu umenia vnímam kriticky aj ja. Napríklad nevysvetliteľné nepridelenie podpory niektorým významným projektom, dokonca s odôvodnením, že nenapĺňajú dostatočnú umeleckú kvalitu. A zdá sa, že, že dôvodom je najmä iné hodnotové nastavenie hodnotiacej komisie, ako to, ktoré mnou myslené projekty reprezentujú. To, samozrejme, to je, samozrejme, neprípustné a je legitímne hľadať spôsob, ako prostredie podpory umenia odbremeniť od jednostranných ideologických rozhodnutí, ktoré v súčasnosti nahrávajú, nebojím sa povedať, progresívnej ideológii na úkor tých konzervatívnejších, či tých, ktoré prinášajú kresťanskú tematiku.
Rovnako vnímam ako problém regionálnu neproporcionalitu, čo sa týka množstva prerozdelených projektov, kde treba hľadať spravodlivý mechanizmus, ktorý by umožnil umelcom dôstojne tvoriť a existovať aj v regiónoch. Určite sa treba pozrieť na podporu umenia na základe rozdeľovania podľa toho, či vzniká v zriaďovacích, či nezria... v zriaďovaných či nezriaďovaných inštitúciách a či naozaj nehľadať iný mechanizmus na podporu zriaďovaných inštitúcií, ktorých ráz činnosti je iný, ako v oblasti nezávislého umenia. Rovnako je na úvahu vzhľadom na výšku rozpočtu fondu, ako sa pozerá na klasifikovanie a definovanie umenia, ktoré podporuje, a či by nestálo za úvahu v tejto oblasti urobiť poriadok a podporovať prioritne naozaj umeleckú činnosť. To všetko si zaslúži odbornú diskusiu, ale nie nálet vládnej moci, ktorého výsledkom nebudú systémové a vecné zmeny k lepšiemu, ale len mocenské ovládnutie Fondu na podporu umenia ministerstvom kultúry, lebo o to v navrhovanej novelizácii zákona podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu ide.
Všetci máte návrh pred sebou a tak si dovolím upozorniť na tie najzávažnejšie zmeny, ktoré zákon v prvom čítaní neobsahoval. Doterajšie nezávislé hodnotiace komisie majú byť len poradné orgány pre radu fondu, ktorá bude po novom rozhodovať o pridelení finančných prostriedkov na umelecké projekty. Keďže ide o tisícky podporených projektov ročne, je otázne, či bude rada fondu v tomto nastavení vôbec túto agendu zvládať. Obávam sa, že to môže činnosť fondu totálne paralyzovať. Pointa, prečo však bude po novom rozhodovať rada fondu, je však zvýšenie jej členov. Ich počet sa zvýši z doterajších deväť na trinásť, z čoho osem, opakujem osem, osem členov má priamo menovať ministerstvo kultúry. A tu práve nastáva paradigmická zmena, paradigmatická zmena vo fungovaní fondu tým, že pomer členov rady fondu sa väčšinou dostáva do rúk zástupcom ministerstva kultúry. A tým dochádza k zrušeniu jeho nezávislého postavenia i verejnoprávneho postavenia.
Zvyšuje sa dokonca aj finančný podiel rozpočtu na prioritné projekty ministerstva kultúry zo súčasných 20 na 25 %, čím sa logicky zníži podiel prostriedkov pre ostatné, na ostatné umelecké projekty. Už dnes je dopyt projektov trojnásobne vyšší, ako rozpočet 20 miliónov eur, ktorým Fond na podporu umenia disponuje. A avizované zvýšenie o 200-tisíc nikomu nepomôže, keďže to aj tak väčšinou zhltnú zvýšené náklady na réžiu fondu, ktoré rastú z piatich na šesť percent, a finančne bude treba nejako uspokojiť aj zvýšený počet členov rady fondu.
Zásadnou kritickou pripomienkou doterajšieho fungovania fondu bola nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu, čo sa však za istých okolností dalo urobiť. Avšak terajšie znenie zákona odvolanie a priori vylučuje, čo pri navrhovaných zmenách smerujúcich k zoštátneniu fondu vytvára princíp autokratického rozhodovania o prerozdeľovaní prostriedkov na umeleckú činnosť.
Pri rokovaní výboru pre kultúru a médiá zo strany navrhovateľov argumentačne zaznievala akási osobná nespokojnosť s tým, ako fond fungoval. A preto sa neviem ubrániť dojmu, že spôsob, akým sa zákon predkladá, i jeho vecná stránka, ktorá ruší jeho nezávislosť v prospech mocenského rozhodovania, je skôr výsledkom osobnej pomsty, ako snahy o systémové riešenia.
Ešte raz opakujem, že aj ja sa na mnohé z doterajšieho fungovania fondu pozerám kriticky a volám po náprave, no takýto spôsob, ktorý prináša paradigmickú zmenu fungovania nezávislého fondu na fond závislý od aktuálnej moci, odmietam. Navrhovatelia zákona si asi dostatočne neuvedomujú, že tá budúca aktuálna moc môže mať ideologické znamienko, ktoré tej súčasnej moci, teda im nebude vôbec vyhovovať a takýmto zákonom, ktorý neprezieravo uspokojuje len ich súčasné volanie po vybavovaní si účtov, pripravia podhubie niečomu, čo im v budúcnosti nebude vôbec, ale vôbec po vôli. A umeniu samému, samému už tobôž nie.
A preto, aby som bol aj konštruktívny, a preto by sme sa mali spoločne najskôr zamyslieť nad tým, čo je umenie. Aké je jeho miesto v spoločnosti, čo je kultúra, kultúrna politika. A či nie je pre štát prospešnejšie, keď popri svojim, popri svojich rozpoč... príspev... popri svojich rozpočtových, príspevkových a verejnoprávnych či štátnych samostatných organizáciách, kde má predsa len dostatočné kompetencie na vytvorenie, na vytváranie kultúrnej politiky, nechá priestor aj na fungovanie toho typu umenia, ktoré len napĺňa ústavou garantovanú slobodu prejavu, a nechá pre túto oblasť nezávisle od aktuálnej moci existovať verejnoprávny fond, ktorý túto slobodu prejavu bude umelcom z finančného hľadiska pomáhať uskutočňovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.4.2024 15:45 - 15:45 hod.

Hajko Jozef Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď hovoríme o zákone o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, musíme spomenúť najskôr podobné pokusy z posledných rokov, ba desaťročí. Slovensko je azda rekordérom pri prijímaní zákonov týkajúcich sa významných investícií. So zjednodušením môžem povedať, že čo vláda, to vlastný zákon. Vláda Mikuláša Dzurindu prijala v roku 1999 zákon o opatreniach týkajúcich sa významných investícií. V roku 2015 ho vláda Roberta Fica pozmenila, aby ho v roku 2021 vláda Eduarda Hegera zrušila a prijala úplne nový zákon o významných investíciách. Teraz vláda Roberta Fica predkladá zbrusu nový zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície.
Čo bolo cieľom týchto zákonov? Ten bol stále ten istý. Rozprúdiť veľké investície, pričom prioritne išlo o dopravné projekty neraz financované zo zdrojov Európskej únie. A aké je za to štvrť, štvrť storočie výsledok? Slovensko stále nedokáže plynulou diaľnicou spojiť západ s východom republiky. Nosná železničná trať modernizácií zastala niekde pri Žiline a v horách na severe Slovenska sa rýchliky stále presúvajú slimačím tempom. Pomaly každá vláda pri nástupe ohlasuje, že s týmito investíciami výrazne pohne. Súčasný kabinet Roberta Fica nie je výnimkou.
Prichádza s návrhom zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Vyzerá ako dvojička stále platného Hegerovho zákona o významných investíciách, ale v tomto prípade je jednou z jeho najdôležitejších častí príloha. V prílohe sú vymenované významné investície v oblasti ciest a železníc. Je ich takmer osem desiatok. Keď k nim pribudnú ďalšie, ktoré bude môcť vláda doplniť v prípade, že sa zjavia a budú objemnejšie ako 100 miliónov, miliónov eur podľa pozmeňovacieho návrhu, o ktorom, o ktorom sa tu už hovorilo, objemnejšie iba ako 50 miliónov eur, takže v takomto prípade môže byť počet tých vyznačených investícií strategických dvojnásobok, aj to sa tu už spomínalo. Alebo dokonca viacnásobok. Mne to skôr vyzerá ako vymenovanie problémov, kde Slovensko tlačí topánka. Nevidím tam žiadne priority, na čo sa vláda sústredí, kam peniaze najefektívnejšie nasmeruje.
O štatút významných investícií sa bude treba uchádzať vo vláde. Podľa pôvodného návrhu sa mohla o tento štatút uchádzať aktivita so 100-percentnou účasťou štátu alebo samosprávy, po novom v energetike bude stačiť 50 % napríklad. To pasuje napríklad na tri regionálne elektroenergetické podniky, kde, ako vieme, je účasť štátu viac ako 50 %, ale manažérska kontrola je priamo v rukách zahraničných vlastníkov. Podľa navrhovaného zákona vláda vystaví, alebo nevystaví aktivite spĺňajúce spomenuté podmienky zelenú. Ak sa to takejto aktivite podarí, príprava stavby by sa mala výrazne urýchliť. Takáto snaha je bohumilá, avšak, avšak a tu je zakopaný pes.
Rukami predchádzajúcich vlád prešlo množstvo aktivít, rozpracovalo sa veľa projektov, raz chýbala dôsledná príprava, potom peniaze, potom odborné či stavebné kapacity. Pracovalo sa, nepracovalo sa na všetkom možnom a niekedy na ničom. To je to roztápanie záujmov vládnych priorít z minulosti. Spomínam si na pokus ministra dopravy z vlády Igora Matoviča spred štyroch rokov. Ten si z množstva dopravných projektov stanovil štrukturálne, štrukturované priority, ale napokon výsledok vidíte sami. Zase buď chýbala ochota, peniaze alebo zlyhávali vládni manažéri, alebo manažéri v štátnych firmách. Veľa sa hovorilo aj o problémoch pri príprave stavieb, pri posudzovanie vplyvu na životné prostredie, či vo verejnom obstarávaní. Takže problémov neúrekom. Teraz je ambícia s vecami pohnúť, čo je, čo treba privítať. No pred vládou ostáva rovnaký problém. Podarí sa presadiť priority a správne presadiť priority potom a potom aj na nich trvať, na tých prioritách?
Tento parlament, ak predložený návrh zákona schváli, dá na to vláde mandát a ona bude mať naplno v rukách rozhodnutia. Ako sa toto napríklad, ako sa do tohto premietne napríklad nedávno schválený materiál, ktorý prijala vláda v Košiciach, podľa ktorého sa hospodárska politika bude stavať na výrobe elektromobilov? A tomu sa podriadia školské kapacity, rekvalifikácie, ale aj investície do infraštruktúry. Bude to všetko finančne efektívne? Nuž, toto všetko bude stáť na členoch vlády, preto na nich bude ležať veľmi veľká zodpovednosť.
Je tu jeden, ešte jeden problém. My sme naň upozornili v prvom čítaní. Upozorňovali sme na to, aby bola vyvážená ochrana vlastníctva fyzických a právnických osôb. Zákon musí byť schválený v takej podobe, aby obstál testom proporcionality medzi záujmom štátu pri uplatnení mimoriadnych opatrení pre strategické investície a medzi ochranou jednotlivca, ochranou súkromného vlastníctva tak, aby obstál aj testom ústavnosti pri prípadnej ústavnej sťažnosti vzhľadom na ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky a článku 1 dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tohto každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.
Zaregistrovali sme určitý pokus ísť týmto smerom, to znamená ísť určitým, určitou korekciou. Pozmeňovací návrh alebo návrhy, o ktorých sme tu už hovorili, ktoré si osvojil aj hospodársky výbor väčšinou, väčšinou hlasov, tento pozmeňovací návrh zákona hovorí o zamedzení ujmy na práva majiteľov susedných pozemkoch pri strategických investíciách. Budú mať právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania dotknutých nehnuteľností. Potenciálny problém spomenutý vyššie, ktorý sa týkal vyváženosti ochrany vlastníctva fyzických a právnických osôb, však, tu však ostáva. Slovensko určite potrebuje zrýchliť realizáciu dôležitých investícií, registrujeme aj snahu vlády tomu pomôcť. Zároveň však upozorňujeme na vážne riziká, ktoré som tu spomenul.
Skryt prepis