Vážené dámy, vážení páni, rada by som tento môj príhovor adresovala aj členom a členkám vlády, ale situácia je taká, že nielenže neprišli prezentovať za svoje rezorty svoje plány na najbližšie štyri roky, ale nemajú žiadny záujem si vypočuť ani diskusiu k ich vlastnému programovému vyhláseniu vlády, česť výnimkám. Myslím si, že je to naozaj smutný obraz a neúcta k tomu, ako sa má pristupovať k tomuto základnému dokumentu, ktorý bude určovať najbližšie štyri roky ich vládnutia.
Tento týždeň to bude 34 rokov, odkedy si ľudia na Slovensku vybojovali slobodu a demokraciu. Žiaľ, ani po tak dlhej dobe nie sú samozrejmosťou. Programové vyhlásenie novej vládnej koalície vyvoláva oprávnené obavy, či princípy, ktoré ľudia na námestiach požadovali, zostanú zachované. Ochrana vlastných ľudí, čistky v polícii, zastrašovanie policajtov, vyhrážanie sa sudcom, aj kroky na presadenie vlastných ľudí v súdnictve nasvedčujú, že musíme byť ostražití a pozorne sledovať každý jeden krok tejto vlády aj jej poslancov a poslankýň. A presne to robiť budeme.
Preto mi dovoľte začať už dnes tým základným dokumentom, v ktorom vláda načrtla, ako chce najbližšie štyri roky so zverenou mocou nakladať. Uvidíme, ako k tomu pristúpi, či rovnako ako k samotnej dnešnej diskusii a v rozprave.
V programovom vyhlásení vlády si prečítame, že vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaži politických strán. Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií, nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž.
Aké sú však najzásadnejšie problémy, ktorým demokracia dnes čelí? Sú to dezinformácie, hoaxy a nenávistné prejavy. K nim však programové vyhlásenie vlády nehovorí nič. Absolútne nič. A sú to práve tieto fenomény, ktoré škodlivo ovplyvňujú demokraciu, ako aj demokratickú politickú súťaž. Videli sme to aj v poslednej volebnej kampani. Rozumiem, že vláda proti dezinformáciám a nenávistným prejavom bojovať nehodlá, keďže sú ich primárnymi nositeľmi a museli by sa tak v prvom rade pozrieť na seba. V programovom vyhlásení vlády nájdeme aj túto vetu: "Prostredníctvom zodpovedných personálnych opatrení a nominácií prispeje ku skvalitneniu činnosti ústavných inštitúcií a mechanizmu štátu." To je krásna veta, ale pozrime sa na realitu, ktorá doslova iba pár hodín po uplyvní... ktorú pocho... doslova pár hodín po uchopení moci dokonale ukázala, ako chcú túto ambíciu napĺňať.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý sa zatiaľ stále nedostavil, ktorému ešte ani nebola vyslovená dôvera, okamžite po nástupe do úradu začal s čistkami v polícii. Kým pri odvolaní a prevelení policajného prezidenta Štefana Hamrana na druhý koniec republiky išlo skôr o akt hulvátstva, keďže o pár dní by vo funkcii na základe vlastného rozhodnutia skončil, tak pri postavení vyšetrovateľov mimo službu či pozbavení funkcie viceprezidenta policajného zboru išlo o konanie v rozpore so zákonom. To medzičasom potvrdilo aj prvé neodkladné opatrenie súdu. Ján Čurilla a jeho kolegovia majú totižto status chránených oznamovateľov. K personálnemu rozkazu, ktorým minister Šutaj Eštok pozbavil vyšetrovateľov výkonu štátnej služby, preto potreboval súhlas na ochranu oznamovateľov úradu. To sa minister vnútra sám rozhodol absolútne ignorovať a stavať sa tak nad zákon. Súhlas nielenže nezískal, ale o neho úrad ani nepožiadal. V prípade absencie súhlasu je v zmysle zákona potom takýto úkon neplatný.
Zároveň minister nerešpektoval ani metodické usmernenie jeho vlastného ministerstva. To podrobnejšie upravuje, čo má byť obsahom personálneho rozkazu, ktorý sám vydal. Má konkretizovať, prečo nemožno ponechať policajtov vo výkone štátnej služby, to znamená, aký dôležitý záujem štátnej služby by jeho ponechaním v službe bol ohrozený. Respektíve ako by policajt mohol ohrozovať priebeh objasňovania jeho konania, ak by nebol dočasne pozbavený výkonom štátnej služby. Súčasne je potrebné priložiť s vecou súvisiaci spisový materiál. Takéto zdôvodnenie však v personálnom rozkaze ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka nenájdete. Personálny rozkaz ministra vnútra sa zmohol iba na jednu vetu bez akéhokoľvek zdôvodnenia. V zmysle zákona je zároveň možné dočasne policajta pozbaviť výkonu štátnej služby iba na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie protiprávneho konania. Najviac však na dĺžku šesť mesiacov. O prípadnom predĺžení má rozhodovať minister vnútra. Ani túto požiadavku personálny rozkaz nespĺňal. Toto všetko robí minister vnútra len z dvoch dôvodov. Čistky, ktoré zabezpečia ochranu smeráckym našim ľuďom a pomsta. Navyše keď prišlo prvé rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení, minister vnútra sa neváhal vyhrážať sudcovi. Hrozil mu disciplinárnym stíhaním či prípadne aj trestnoprávnymi následkami. Za sudcu sa tam postavili aj jeho kolegovia a kolegyne i stavovské organizácie, ktoré takýto krok ministra odsúdili. Minister sa medzičasom za toto svoje konanie voči sudcovi ospravedlnil, to však nestačí. Za to, čo doposiaľ vykonal a akým spôsobom postupoval, by mal jednoznačne odstúpiť.
Čistky ministra vnútra však nestačia. Robert Fico pri uvedení ministra spravodlivosti Suska do funkcie opäť zdôraznil, že chcú meniť aj trestný systém. Chcú znížiť jednotlivé trestné sadzby ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti a tento princíp a zámer sa odráža aj v programovom vyhlásení vlády. Zo slov a činov Roberta Fica je zrejmé, že ide o presne o také trestné činy, za ktoré boli odsúdení alebo sú trestne stíhaní ľudia z éry jeho predchádzajúceho vládnutia. A zmeny v Trestnom poriadku a trestnom práve sa pokúsia urobiť evidentne rýchlo. Presne tak rýchlo ako sa potrebovali zbaviť nepohodlných vyšetrovateľov. Je rovnako rýchlo potrebné postarať sa aj o smeráckych našich ľudí, ktorí čelia trestným stíhaniam alebo im trestné stíhania hrozia. K hladkému prijatiu zmien im má určite pomôcť aj personálne obsadenie Súdnej rady. Chcú tak zmeniť pomery v súdnictve a opäť to vláda Roberta Fica robí rýchlo. Už stihli odvolať troch ľudí v Súdnej rade a nahradiť ich vlastnými nominantmi s okamžitou účinnosťou a bez udania dôvodov na odvolanie, a to v rozpore so svojím vlastným právnym názorom, ktorý prezentovali v podaní pred Ústavným súdom, kde teda konkretizovali, že bezdôvodne odvolať člena Súdnej rady je politizácia a ohrozenie nezávislosti tohto orgánu. Tak sa môžme spýtať, teraz teda nejde o politizáciu Súdnej rady či ohrozenie jej nezávislosti? Zaujímavé.
Súdna rada má dosah na obsadenie súdov a tak ďalšími na rade budú pravdepodobne sudcovia a sudkyne, ktorí sú nepohodlní. Všetkými svojimi povolebnými činmi len potvrdzujú, že problémy obyvateľstva Slovenska ich absolútne nezaujímajú. Jedine o čo im ide, je rehabilitácia trestne stíhaných ľudí a pomsta. Spravodlivosť a vzájomná súdržnosť v spoločnosti nebudú fungovať, pokiaľ budú tí, čo majú moc, naďalej ignorovať zraniteľné skupiny.
Programové vyhlásenie vlády, v ktorej sú dve údajne sociálnodemokratické strany, úplne opomína realitu najohrozenejších skupín obyvateľstva a najohrozenejších slovenský rodín. Namiesto toho, aby hovorili o výzvach, ktorým rodiny na Slovensku čelia, dookola opakujú floskuly o ochrane manželstva. To už je pritom ako jedinečný zväzok muža a ženy dávno zakotvený ústavou a ako to komu pomohlo? Slovenské domácnosti ale neohrozujú LGBTI+ ľudia túžiaci po základnej rovnosti, ohrozuje ich chudoba. Dvanásť percent domácností je jednorodičovských a v drvivej väčšine ich tvoria ženy s deťmi. Sú to práve tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené chudobou. A ako sa táto vláda sociálnej demokracie chystá riešiť ich problémy? Zdá sa, že nijako. Podľa programového vyhlásenia vlády ani neexistujú.
Takisto sa vôbec nezmieňujú o snahe bojovať proti nerovnému odmeňovaniu žien či rodovo podmienenému násiliu. Pritom pomaly každý deň rezonuje ďalší prípad ďalšej ženy, ktorá sa stala obeťou násilia či dokonca vraždy zo strany jej partnera. Vláda však pre ženy neponúka žiadne riešenia, žiadnu pomoc. Pre sociálnodemokratické strany by mala byť rodová rovnosť samozrejmosťou. Pre Fica je ale zakázaným slovným spojením.
Vláde nič nehovorí ani odstránenie segregácie rómskych detí, odškodnenie sterilizovaných rómskych žien či zabezpečenie rovnosti párov rovnakého pohlavia ich rodín a detí. Ak by som mala ďalej menovať, ktoré kľúčové oblasti ľudských práv v programovom vyhlásení vlády ignorujú, boli by sme tu aj do rána. Hovorím, ignorujú, no niektoré výroky predstaviteľov tejto vlády skôr naznačujú, že tie najohrozenejšie skupiny v spoločnosti im budú obetným baránkom. Útoky na menšiny poslúžia na odvracanie pozornosti od neschopnosti riešiť skutočné problémy či od ohýbania spravodlivosti a útokov na právny štát. Zvaliť vinu na niektorú z menšín a vyburcovať nenávisť je vždy jednoduchšie, ako zodpovedne a čestne pracovať pre krajinu. Stačí sa pozrieť na Ficove absurdné divadlo na hraniciach, ktorého jediným cieľom bolo zakryť čistky ministra vnútra.
Ako sme už ale avizovali, my sme a budeme tvrdou opozíciou. Nebudeme odvracať zrak od neprávosti. Budeme upozorňovať na snahu o zneužitie moci, prekročenie právomoci či ohrozenie nezávislosti štátnych orgánov. Budeme presadzovať ochranu ľudských práv, presadzovať rovnosť ako jeden zo základných, ústavných, demokratických princípov, nepoľavíme a nenecháme sa odradiť. Programové vyhlásenie vlády jasne ukazuje, že to nebude ľahký boj. My sme však pripravení.
Ďakujem. (Potlesk.)
