Videokanál klubu

Ďakujem, pán Bartek, za vašu faktickú. Už som sa bál, že tu budú len naši kolegovia chváliť, takže oceňujem demokraciu aj v priamom prenose. To, že sa vláda a programové vyhlásenie vlády skladalo z výsledku volieb a nie z toho, že si niekto to vo firme povedal, to je samozrejmé, ale zároveň to neznamená, že takáto koalícia nevie priniesť dobrú stratégiu, dobrý plán pre Slovensko a naozaj, ako som povedal aj ja vo svojom príhovore, to, že existuje a je nejaký dobrý plán, je z väčšiny dokumentov úplne jasné a čitateľné, že sú tam úplne jasné línie a jasné aj ťažké rozhodnutia a jasne načrtnuté kompromisy. Takto je, takto to programové vyhlásenie vlády je naozaj iba zmeska, zmeska želaní.
Čo sa týka nášho, zahraničnopolitickej orientácie, aj takéto vyjadrenia, aj vaše, ale aj iných vládnych politikov, práve vedia spochybňovať investorov, čo v konečnom dôsle... aj našich ľudí, našich občanov, čo v konečnom dôsledku, ako som aj ja spomenul vo svojom príhovore, bude znamenať horšiu ekonomickú situáciu aj na Slovensku našich občanov. Keď sa máme baviť o nich, tak my práve sa bavíme o nich, aby oni mali lepšie zamestnanie, lepšie podnikateľské prostredie, aby sa im tu lepšie darilo, aby mali väčšie dôchodky. A práve preto je jednoznačne potrebné pre našich občanov to, aby sme boli vnímaní ako silná súčasť Európskej únie a... takže tak.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem Michalovi Trubanovi, ktorý spomínal dôležitosť inovatívnej ekonomiky na Slovensku. A pre mnohých, ktorí stratili pozornosť, lebo si povedali, že to je len pre nejakých startupistov a pre ľudí, ktorí sa zaoberajú nejakými počítačovými firmami a apkami a tak ďalej, by som chcel pripomenúť, že to nie je len o tom. Je to o inovatívnosti podnikania ako takého. Slovensko za posledných 15 rokov sa prepadlo podľa včerajšieho global innovation ranking na 45. miesto. Pred nami sú krajiny, samozrejme, ako Estónsko, Česko, 31. miesto Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, dokonca aj Bulharsko a Poľsko. To znamená, že znova, po 12 rokoch vládnutia SMER-u a troch rokoch predošlej vlády, teda po 15 rokoch, sa Slovensko v inovatívnosti prepadlo na 45. miesto. To znamená znova dve veci, stadiaľto odchádzajú mladí ľudia, lebo chcú sa zamestnávať v inovatívnych firmách v zahraničí a nikto tu neprichádza, lebo, samozrejme, sme proti cudzím firmám alebo cudzím ľuďom. To znamená, že Slovensko prestane mať budúcnosť.
V programovom vyhlásení vlády som strašne, strašne málo čítal o tom, ako vyriešime lákanie nových talentov a ako podporíme inovatívnosť slovenského priemyslu. Veľmi rád by som počul predstaviteľov vlády, ako to tu budú chcieť riešiť. (Potlesk.)

Dobrý deň, ďakujem pekne. Ja by som sa rád venoval tej prvej časti príhovoru môjho predrečníka pána Trubana o konkrétnych záväzkoch v programovom vyhlásení vlády a dobrej a zlej stratégii. Pretože prečítam taký jeden konkrétny príklad, ako by to nemalo vyzerať. Chvíľku to bude možno trvať, tak poprosím o trpezlivosť, týka sa to elektronickej fakturácie. Čiže vláda sa "zaviazala, že s cieľom zefektívnenia odhaľovania rizikových transakcií a subjektov, eliminácie vzniku potenciálnych daňových nedoplatkov a nezákonnej daňovej optimalizácie" a tak ďalej a tak ďalej, "vláda vyvinie snahu zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu a online oznamovanie údajov z nej finančnej správe". Vyvinie snahu zaviesť, viete, ja som prečítal už stovky vládnych dokumentov, ale toto ma naozaj chytilo, chytilo moju pozornosť, pretože to je asi najmenšia úroveň nejakého záväzku, ktorý vláda vôbec vie dať. Vláda vyvinie snahu zaviesť. S nadsázkou by sa dalo povedať, že už tým, že sa táto veta ocitla v programovom vyhlásení vlády, tak je cieľ splnený. Vláda vyvíjala snahu, vyvinula snahu zaviesť – a to je tak všetko. Čiže ak... a takýchto viet tam je, žiaľ, viacero, toto som vypichol ako len konkrétny príklad toho, ako by nemalo vyzerať programové vyhlásenie, ktoré oznamuje občanom, čo vláda chce a nechce robiť. Čiže táto konkrétna vec by sa dala vybaviť vetou, vláda zavedie elektronickú fakturáciu, alebo ju nezavedie. A namiesto toho tu máme kvetnatý popis, ktorý v zásade nič nehovorí o tom, čo sa v budúcnosti udeje.
Ďakujem.

Vážený pán premiér, vážené poslankyne, poslanci, členovia vlády, naša krajina za posledných tridsať rokov videla už veľké množstvo dokumentov, stratégií a vízií.
Veľmi z nich, veľmi veľa z nich bolo aj veľmi dobrých. Napriek tomu sa z nich podarilo urobiť veľmi málo. To, prečo sa ich podarilo urobiť málo, by sme mohli rozoberať veľmi dlho, ale vieme, že keď ani ten dokument samotný nie je dobre a kvalitný, tak už sa nepodarí urobiť skoro nič. A toto programové vyhlásenie vlády nie je kvalitný dokument.
Ja som poslanec ešte len prvý mesiac a predtým som celý život pracoval v biznise a vo firmách a táto diskusia o programovom vyhlásení vlády mi preto aj pripomína takú situáciu, keď ste v boarde, alebo v dozornej, správnej rade veľkej firmy a príde nový riaditeľ prezentovať svoju stratégiu na ďalší rozvoj. Ak by ten riaditeľ ukázal stratégiu v takejto kvalite, tak by som vtedy na tom mieste odporúčal hľadať nového riaditeľa. Pretože je jasné, že nič dôležité nespraví. Pretože ani netuší, čo dôležité by chcel spraviť, pretože ani v tej stratégii nedokázal urobiť ťažké rozhodnutia. Zlú stratégiu spoznáte podľa toho, že je len plná aj vzletlivých myšlienok, ale nie sú v nej veľmi ťažké rozhodnutia.
Keď skočím do mojej témy, ktorou je hospodárstvo, podnikateľské prostredie a inovácia a posunutie našej ekonomiky na úplne inú úroveň, tak musím povedať, že takmer pri všetkých opatreniach chýbajú aspoň rámcové termíny a ciele. Ešte horšie je, že mnohý, mnohé časti ani len nie sú formulované ako opatrenia, ale skôr ako želania. Povedzme si to na príklade goldplatingu, ktorého, ktorý tu máme, odkedy naša drahá krajina vznikla, ešte v 90. rokoch. Odvtedy všetci hovoria, že tu máme zbytočne prebyrokratizované podnikateľské prostredie a nikto s tým nikdy nič nedokázal urobiť. Nevidím v novom programovom vyhlásení vlády žiaden návrh ani na takéto niečo, vidím tam len zbožné želanie, že chceme a prosíme, aby to prestalo. Môžme si dovtípiť, že ako to skončí a že či sa o štyri roky alebo skôr budeme rozprávať o tom, že či sme tu vôbec niečo znížili, alebo v ďalšom programovom vyhlásení vlády bude znova potreba riešiť aj veľkú byrokraciu v podnikateľskom prostredí, ale aj všade inde.
Práve takýmto spôsobom v programovom vyhlásení vlády sa sľubuje všetko a zároveň sa dopredu hovorí, že sa nesplní nič. Ak si vláda nedokáže stanoviť priority a zaviazať sa k cieľom, tak je jasné, že aj toto programové vyhlásenie vlády skončí ako všetky ostatné štátne stratégie. Iba na papieri. Ale čo je najhoršie, programové vyhlásenie vlády nijako nerieši najväčšie výzvy našej krajiny. Najväčšie výzvy na to, aby sme mohli mať vyššie mzdy, vyššie dôchodky a aby ekonomika mohla rásť. Vláda nijakým spôsobom nereaguje na jednu z najväčších výziev pre slovenské hospodárstvo, ktorým sú technologická a digitálna transformácia alebo revolúcia. Predovšetkým malé a stredné slovenské podniky zaostávajú v zavádzaní najmodernejších digitálnych technológií a v dôsledku toho trpia nízkou produktivitou práce. To následne, samozrejme, spôsobuje ich zníženú konkurencieschopnosť na európskom, ale aj svetovom trhu. Riešenie týchto výziev si vyžaduje aktívnu spoluprácu firiem a štátu a verejnej politiky, ktoré v programovom vyhlásení vlády úplne chýbajú.
Vláda taktiež nijako nerieši sprístupňovanie vzdelávania podnikateľov, zakladateľov firiem, ale aj manažérov pre malé a stredné slovenské podniky. Zvyšovanie takejto produktivity a konkurencieschopnosti našich podnikov je okrem technológie a kapitálu aj otázkou osvety a vzdelávania. Slovenskí podnikatelia sú po takomto vzdelávaní hladní a želajú si ho okrem iného aj preto, že vidia, že v iných krajinách to takto funguje a vďaka tomu sa taktiež darí dvíhať produktivitu práce, zlepšovať podnikateľské prostredie a tak našu krajinu posúvať ďalej dopredu a mať peniaze, z čoho platiť všetky sociálne výdobytky.
V Progresívnom Slovensku sme okrem iného hovorili aj o ďalšej veci, a to je podpora podnikavosti ako takej. V našom programe sme navrhovali zaviesť super jednoduché mikropodnikanie, aby ľudia mohli začať podnikať okamžite, hneď bez potreby zavádzať, zakladať si eseročky, živnosti do 10-tisíc euro, ste mohli rovno začať podnikať, ale aj pracovať.
Taktiež sme navrhovali, aby bola zavedená možnosť podnikať už od 16 rokov. Vo viacerých západných krajinách takáto možnosť je. Ja sám, ale aj množstvo ďalších mojich kamarátov a iných podnikateľov začalo podnikať už na strednej škole, začali podnikať na mamine živnosti, na rodičovské firmy a v iných krajinách, kde je toto dovolené, naopak, sa presne už v takom útlom veku podáva podnikateľom priamo možnosť si to vyskúšať a začať svoje podnikanie. Tieto opatrenia považujeme za veľmi dôležité, pretože stimulujú ekonomickú aktivitu tam, kde začína.
Ale nad všetkými takýmito technickými opatreniami je ešte aj iná veľká strategická priorita aj pre naše podnikanie, pre celú našu krajinu, a to je umiestnenie Slovenska v demokratickej Európskej únii a fungujúcom právnom štáte.
Keď si pozrieme, že okrem tých vágnych sľubov, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, čo reálne už naša vláda začala robiť, tak si za posledné dni môžme vyhodnotiť, že začali útoky na inštitúcie právneho štátu, útoky na nepohodlných sudcov a čistky v polícii. Začal odklon od nášho zahraničnopolitického smerovania. Kaliňák včera spojencom oznámil, že prestávame Ukrajine pomáhať brániť sa vojenskej agresii proti putinovského režimu. A prečo sú takého autoritárske maniere nebezpečné pre nás všetkých, ale aj pre našu ekonomiku a pre naše podnikanie? Pretože my keď nebudeme mať istotu právneho štátu a toho, že patríme do západných ekonomických štruktúr, tak nám odídu investori, neprídu žiadni noví. Ale čo je dôležitejšie, odídu nám aj náš najväčší kapitál, a to sú naši mladí ľudia. A naopak, neprídu žiadni noví. Investori musia v Slovensku vidieť bezpečnú destináciu pre ich investície. Nikto nebude na našom území investovať milióny a miliardy eur do nových podnikov alebo modernizácie existujúcich, ak sa Slovensko stane čiernou dierou na mape Európy alebo ak sa z dlhodobého hľadiska dokonca začne špekulovať o ohrození nášho členstva. Všetci začnú premýšľať, ako svoje investície umiestňovať ďalej na západ, ako si ich ochrániť. Ja si napríklad nedokážem predstaviť, že by taká investícia, ako bolo Volvo, prišla na východné Slovensko, keby sme neboli súčasťou NATO a Európskej únie. A ešte oveľa dôležitejšia je potreba zachovávať a zveľaďovať našu a tvoriť našu vzdelanú a mobilnú pracovnú silu, ktorá musí vidieť jednoducho na Slovensku bezpečnú budúcnosť.
Vzdelaní ľudia dnes chýbajú na našom pracovnom trhu takmer v každom segmente. Vedel by o tom rozprávať každý podnikateľ, ale nielen podnikateľ, aj ľudia z neziskových organizácií, ale aj ľudia zo štátu, štátnej sfére. Pretože šikovní ľudia sú tí, ktorí sa dokážu zamestnať v celej Európe, na celom svete. Ak chceme, aby na Slovensku a do našej ekonomiky takíto ľudia prichádzali a nielen odchádzali, tak im musíme garantovať budúcnosť v slobodnej Európe, nie niekde na izolovanej periférii. Inak odídu a budú našej ekonomike veľmi chýbať.
Ja to zhrniem, pretože ja roz... radšej pracujem, ako dlho rozprávam, a preto si povedzme. Vágne a nepraktické sľuby z programového vyhlásenia vlády ukazujú, že vláda nemá absolútne žiaden plán ani stratégiu pre budúcnosť Slovenska a zároveň reálne praktické skutky vlády ohrozujú právny štát, nezávislé inštitúcie a ťahajú Slovensko do izolácie. To je pre našu budúcnosť veľmi zlá kombinácia, povedal by som, že až priam smrteľná. Z toho vyplýva úplne jednoduchá vec, že táto vláda si vyslovenie dôvery nezaslúži, nezaslúži si ho a nedostane ho ani odo mňa, ani od Progresívneho Slovenska.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som len chcel doplniť pána Polláka. Spomínal MOPS-ky ako program, ktorý funguje. Nie je to jediný. Existuje veľmi úspešná terénna sociálna práca, komunitné centrá a tiež zdravé regióny pod ministerstvom zdravotníctva. Hovoríte, že chcete tieto programy prehodnotiť. Takéto hodnotenie už existuje. Robil som, robil som ho ja ešte na ÚHP v roku 2019 a 2020, teda počas vašej vlády. Môžem povedať, že tieto programy sú vnímané veľmi pozitívne aj v komunitách, ale aj v samosprávach alebo napríklad medzi lekármi, ktorí ošetrujú Rómov. Kľudne ho môžte prerobiť. Som presvedčený, že výsledky budú rovnaké.
Chcel by som tiež pripomenúť, že zaslúžilú prácu v tomto robia aj mimovládne organizácie. Určite sme všetci počuli o organizácii Cesta von, ktorá, ktorá poskytuje včasnú intervenciu prostredníctvom omám. Je to už dnes svetovo známa organizácia, jej hodnotenie robí Oxfordská univerzita. Nepochybujem, že bude veľmi pozitívne. Mimovládnych organizácií v tomto sektore je oveľa viac. Robia veci ako pomoc pri svojpomocnej výstavbe domov, prípravy nezamestnaných na pohovory, mentoring zamestnaní a ďalšie. Preto ľutujem, že ich chcete obrať o financie z dvoch percent dane.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Nesvietil mi mikrofón, ale som veľmi rada, že sa to teda podarilo nakoniec, a, samozrejme, som rada aj za to, že sa taká veľká rozprava rozprúdila o téme marginalizovaných rómskych komunít aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je v tejto téme naozaj veľmi skúpe na slovo.
Chcela by som pripomenúť prítomným, že úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity je len poradným orgánom vlády a vrátil sa len tam, kde bol aj pôvodne. To znamená, že iba pod vedením Petra Polláka v období, keď bol ministrom vnútra pán Kaliňák, bol úrad splnomocnenca prevelený z úradu vlády pod ministerstvo vnútra a teraz sa vlastne vrátil len tam, kde aj pôvodne bol. To je prvá vec.
Druhá vec, zaznelo tu, že novým splnomocnencom je pán Daško, ktorý sa vyslovil, že teda stratégie nie sú potrebné a ideme makať. To druhé je, samozrejme, fajn, to privítame, keď sa konečne začnú implementovať všetky opatrenia, ale bola by som veľmi nerada, keby tu vznikol nejaký dojem, že stratégie, akčné plány, koncepcie, vízie sú nepotrebné, pretože ak nebudeme vedieť, kam smerujeme a aký máme cieľ, tak asi nikam nedôjdeme a potom by sme ani nemuseli sedieť tu, pretože načo by nám bolo programové vyhlásenie vlády, všakže? Takže stratégie sú veľmi potrebné.
To, čo je problém, je ten, že žiadna zo stratégií, a najmä v oblasti inklúzie marginalizovaných komunít, nie je dostatočne implementovaná. A to je najväčší problém nielen tejto vlády, teda predchádzajúcej, ale aj tých predošlých predtým. Takže to, na čo sa musíme sústrediť, je, samozrejme, odstrániť tie prekážky a tými prekážkami, samozrejme, nie sú Rómovia, ale neschopnosť št... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Zdá sa, že problematika vodovodov a kanalizácií sa tu už od včera opakuje veľmi často a ja som za to veľmi rada. V Progresívnom Slovensku sa téme prístupu k pitnej vode venujeme, aj sme sa venovali veľmi intenzívne. Komunikovali sme s mnohými starostami a starostkami dotknutých obcí. Tieto problémy sú obrovské a treba ich naozaj urgentne riešiť. V 21. storočí sa nemôžu ľudia rozhodovať, či večer spláchnu záchod, alebo sa osprchujú.
Treba povedať, že na Slovensku je aktuálne pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu, pol milióna. Od západu až na východ je to cez 450 obcí. Tie mali byť podľa plánu vo veľkej miere hotové už v roku 2015. Žiaľ, je to s nimi ako s tou diaľnicou do Košíc. Preto dúfam, že túto tému bude brať nová vláda veľmi vážne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, pán poslanec Pollák, vy ste spomenuli moju obľúbenú tému budovanie vodovodov a kanalizácií, tak tu by som vám rád ozrejmil skutočnosť, že tie sa uplynulé tri roky nebudovali predovšetkým vďaka tomu, že odbory starostlivosti o životné prostredie spadajúce pod okresné úrady, ktoré stavebné povolenia týchto stavieb na Slovensku gestorujú a vydávajú, tieto stavebné povolenia prakticky nevydávali, a to práve vďaka vášmu hnutiu a vašej masívnej a hromadnej výmene všetkých prednostov okresných úradov v tejto krajine, ktorá sa bez akýchkoľvek výberových konaní odohrala bezprostredne po vašom nástupe v roku 2020 a ktorá na okresných úradoch spôsobila paralýzu a hry o tróny, ktorá trvá dodnes a ktorých rukojemníkmi sa stali tí najdôležitejší obyvateľky a obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí a ktoré sú dodnes bez pitnej vody. Najsmutnejšie pritom na tom je to, že babičky si chodia po pitnú vodu do cisterny popri smart lavičkách s wifi a fotovoltikou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tak teraz už ide, bol zlý signál.

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Ďakujem, poprosím, aby ste vrátili pani poslankyni dvojminútový čas, ešte sekundičku vydržíme. Tak, nech sa páči.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Dobrý deň, výborne. Tak technika je zvládnutá, ďakujem za slovo.
Je úplná pravda, že téma marginalizovaných rómskych komunít je v programovom vyhlásení vlády veľmi marginalizovaná, naozaj iba okrajová a odznie k tomu ešte aj viac zo strany Progresívneho Slovenska v rozprave. Ja by som sa chcela zamerať práve na tú úlohu toho raného veku a školstva vo vzťahu k týmto deťom, pretože naozaj všetky aj medzinárodné výskumy ukazujú na to, že najdôležitejšie je podchytiť tieto deti od raného veku a zrovna toto je jedna z tých oblastí na Slovensku, kde vlastne štát nemá nijaké programy vytvorené a práve tú absenciu štátu v tejto dôležitej službe suplujú mimovládne organizácie. A aj z tohto dôvodu je mi veľmi ľúto, že jedna z prvých vecí a z prvých krokov tejto vlády sú práve útoky na mimovládne organizácie, keď vidíme, že aj v takýchto dôležitých oblastiach, ktoré ani vláda vo svojom programovom vyhlásení poriadne nezahrnula, tak ešte útočia na tých, ktorí, ktorí ich v tomto suplujú.
A druhá vec je práve tie materské školy, kde síce máme v programovom vyhlásení vlády v kapitole školstva, že je záujem zaviesť normatívne financovanie, ale napríklad včera na výbore pre verejnú správu zatiaľ teda bolo jasné od zástupcov ministerstva vnútra, že ešte tam nie je žiadna premyslená stratégia, akým spôsobom sa toto má urobiť. A teda pevne verím, že sa tá oblasť tých miest v materských školách veľmi rýchlo začne zlepšovať, pretože naozaj je to jedna z tých vecí, kde nemáme alebo nemali by sme ako krajina strácať ďalšie roky, lebo tým strácame ďalšie generácie.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo.
Mám také dve poznámky. Tá prvá sa týka toho, že ak povieme, vo vyhlásení označíme vzdelávanie detí z marginalizovaných komunít len generačnou chudobou, tak tým vlastne vyjadrujeme neúctu a znižujeme vážnosť tejto témy, ktoré by sme mali riešiť. To je prvá vec. A druhá, myslím si, že vzdelávanie detí z rómskych komunít by nemalo začínať od štyroch rokov, ale dávam do pozornosti programy raného detstva, ktoré hovoria o tom, že vlastne ľudský mozog sa najmarkantnejšie vyvíja už prvé tri roky života z hľadiska neuropsychológie a my ak chceme, aby tieto deti boli naozaj pripravené na školskú dochádzku, tak by sme mali začať už pracovať s rodinami v prenatálnom vývoji. A my sme krajina, Slovensko, ktorá významne zaostáva v rozširovaní programov raného detstva. Tejto problematike sa venujeme naozaj len okrajovo v porovnaní s ostatnými krajinami v Európskej únii alebo OECD.
Ďakujem.