Vážený pán premiér, vážené poslankyne, poslanci, členovia vlády, naša krajina za posledných tridsať rokov videla už veľké množstvo dokumentov, stratégií a vízií.
Veľmi z nich, veľmi veľa z nich bolo aj veľmi dobrých. Napriek tomu sa z nich podarilo urobiť veľmi málo. To, prečo sa ich podarilo urobiť málo, by sme mohli rozoberať veľmi dlho, ale vieme, že keď ani ten dokument samotný nie je dobre a kvalitný, tak už sa nepodarí urobiť skoro nič. A toto programové vyhlásenie vlády nie je kvalitný dokument.
Ja som poslanec ešte len prvý mesiac a predtým som celý život pracoval v biznise a vo firmách a táto diskusia o programovom vyhlásení vlády mi preto aj pripomína takú situáciu, keď ste v boarde, alebo v dozornej, správnej rade veľkej firmy a príde nový riaditeľ prezentovať svoju stratégiu na ďalší rozvoj. Ak by ten riaditeľ ukázal stratégiu v takejto kvalite, tak by som vtedy na tom mieste odporúčal hľadať nového riaditeľa. Pretože je jasné, že nič dôležité nespraví. Pretože ani netuší, čo dôležité by chcel spraviť, pretože ani v tej stratégii nedokázal urobiť ťažké rozhodnutia. Zlú stratégiu spoznáte podľa toho, že je len plná aj vzletlivých myšlienok, ale nie sú v nej veľmi ťažké rozhodnutia.
Keď skočím do mojej témy, ktorou je hospodárstvo, podnikateľské prostredie a inovácia a posunutie našej ekonomiky na úplne inú úroveň, tak musím povedať, že takmer pri všetkých opatreniach chýbajú aspoň rámcové termíny a ciele. Ešte horšie je, že mnohý, mnohé časti ani len nie sú formulované ako opatrenia, ale skôr ako želania. Povedzme si to na príklade goldplatingu, ktorého, ktorý tu máme, odkedy naša drahá krajina vznikla, ešte v 90. rokoch. Odvtedy všetci hovoria, že tu máme zbytočne prebyrokratizované podnikateľské prostredie a nikto s tým nikdy nič nedokázal urobiť. Nevidím v novom programovom vyhlásení vlády žiaden návrh ani na takéto niečo, vidím tam len zbožné želanie, že chceme a prosíme, aby to prestalo. Môžme si dovtípiť, že ako to skončí a že či sa o štyri roky alebo skôr budeme rozprávať o tom, že či sme tu vôbec niečo znížili, alebo v ďalšom programovom vyhlásení vlády bude znova potreba riešiť aj veľkú byrokraciu v podnikateľskom prostredí, ale aj všade inde.
Práve takýmto spôsobom v programovom vyhlásení vlády sa sľubuje všetko a zároveň sa dopredu hovorí, že sa nesplní nič. Ak si vláda nedokáže stanoviť priority a zaviazať sa k cieľom, tak je jasné, že aj toto programové vyhlásenie vlády skončí ako všetky ostatné štátne stratégie. Iba na papieri. Ale čo je najhoršie, programové vyhlásenie vlády nijako nerieši najväčšie výzvy našej krajiny. Najväčšie výzvy na to, aby sme mohli mať vyššie mzdy, vyššie dôchodky a aby ekonomika mohla rásť. Vláda nijakým spôsobom nereaguje na jednu z najväčších výziev pre slovenské hospodárstvo, ktorým sú technologická a digitálna transformácia alebo revolúcia. Predovšetkým malé a stredné slovenské podniky zaostávajú v zavádzaní najmodernejších digitálnych technológií a v dôsledku toho trpia nízkou produktivitou práce. To následne, samozrejme, spôsobuje ich zníženú konkurencieschopnosť na európskom, ale aj svetovom trhu. Riešenie týchto výziev si vyžaduje aktívnu spoluprácu firiem a štátu a verejnej politiky, ktoré v programovom vyhlásení vlády úplne chýbajú.
Vláda taktiež nijako nerieši sprístupňovanie vzdelávania podnikateľov, zakladateľov firiem, ale aj manažérov pre malé a stredné slovenské podniky. Zvyšovanie takejto produktivity a konkurencieschopnosti našich podnikov je okrem technológie a kapitálu aj otázkou osvety a vzdelávania. Slovenskí podnikatelia sú po takomto vzdelávaní hladní a želajú si ho okrem iného aj preto, že vidia, že v iných krajinách to takto funguje a vďaka tomu sa taktiež darí dvíhať produktivitu práce, zlepšovať podnikateľské prostredie a tak našu krajinu posúvať ďalej dopredu a mať peniaze, z čoho platiť všetky sociálne výdobytky.
V Progresívnom Slovensku sme okrem iného hovorili aj o ďalšej veci, a to je podpora podnikavosti ako takej. V našom programe sme navrhovali zaviesť super jednoduché mikropodnikanie, aby ľudia mohli začať podnikať okamžite, hneď bez potreby zavádzať, zakladať si eseročky, živnosti do 10-tisíc euro, ste mohli rovno začať podnikať, ale aj pracovať.
Taktiež sme navrhovali, aby bola zavedená možnosť podnikať už od 16 rokov. Vo viacerých západných krajinách takáto možnosť je. Ja sám, ale aj množstvo ďalších mojich kamarátov a iných podnikateľov začalo podnikať už na strednej škole, začali podnikať na mamine živnosti, na rodičovské firmy a v iných krajinách, kde je toto dovolené, naopak, sa presne už v takom útlom veku podáva podnikateľom priamo možnosť si to vyskúšať a začať svoje podnikanie. Tieto opatrenia považujeme za veľmi dôležité, pretože stimulujú ekonomickú aktivitu tam, kde začína.
Ale nad všetkými takýmito technickými opatreniami je ešte aj iná veľká strategická priorita aj pre naše podnikanie, pre celú našu krajinu, a to je umiestnenie Slovenska v demokratickej Európskej únii a fungujúcom právnom štáte.
Keď si pozrieme, že okrem tých vágnych sľubov, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, čo reálne už naša vláda začala robiť, tak si za posledné dni môžme vyhodnotiť, že začali útoky na inštitúcie právneho štátu, útoky na nepohodlných sudcov a čistky v polícii. Začal odklon od nášho zahraničnopolitického smerovania. Kaliňák včera spojencom oznámil, že prestávame Ukrajine pomáhať brániť sa vojenskej agresii proti putinovského režimu. A prečo sú takého autoritárske maniere nebezpečné pre nás všetkých, ale aj pre našu ekonomiku a pre naše podnikanie? Pretože my keď nebudeme mať istotu právneho štátu a toho, že patríme do západných ekonomických štruktúr, tak nám odídu investori, neprídu žiadni noví. Ale čo je dôležitejšie, odídu nám aj náš najväčší kapitál, a to sú naši mladí ľudia. A naopak, neprídu žiadni noví. Investori musia v Slovensku vidieť bezpečnú destináciu pre ich investície. Nikto nebude na našom území investovať milióny a miliardy eur do nových podnikov alebo modernizácie existujúcich, ak sa Slovensko stane čiernou dierou na mape Európy alebo ak sa z dlhodobého hľadiska dokonca začne špekulovať o ohrození nášho členstva. Všetci začnú premýšľať, ako svoje investície umiestňovať ďalej na západ, ako si ich ochrániť. Ja si napríklad nedokážem predstaviť, že by taká investícia, ako bolo Volvo, prišla na východné Slovensko, keby sme neboli súčasťou NATO a Európskej únie. A ešte oveľa dôležitejšia je potreba zachovávať a zveľaďovať našu a tvoriť našu vzdelanú a mobilnú pracovnú silu, ktorá musí vidieť jednoducho na Slovensku bezpečnú budúcnosť.
Vzdelaní ľudia dnes chýbajú na našom pracovnom trhu takmer v každom segmente. Vedel by o tom rozprávať každý podnikateľ, ale nielen podnikateľ, aj ľudia z neziskových organizácií, ale aj ľudia zo štátu, štátnej sfére. Pretože šikovní ľudia sú tí, ktorí sa dokážu zamestnať v celej Európe, na celom svete. Ak chceme, aby na Slovensku a do našej ekonomiky takíto ľudia prichádzali a nielen odchádzali, tak im musíme garantovať budúcnosť v slobodnej Európe, nie niekde na izolovanej periférii. Inak odídu a budú našej ekonomike veľmi chýbať.
Ja to zhrniem, pretože ja roz... radšej pracujem, ako dlho rozprávam, a preto si povedzme. Vágne a nepraktické sľuby z programového vyhlásenia vlády ukazujú, že vláda nemá absolútne žiaden plán ani stratégiu pre budúcnosť Slovenska a zároveň reálne praktické skutky vlády ohrozujú právny štát, nezávislé inštitúcie a ťahajú Slovensko do izolácie. To je pre našu budúcnosť veľmi zlá kombinácia, povedal by som, že až priam smrteľná. Z toho vyplýva úplne jednoduchá vec, že táto vláda si vyslovenie dôvery nezaslúži, nezaslúži si ho a nedostane ho ani odo mňa, ani od Progresívneho Slovenska.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)