Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vo svojej rozprave sa budem venovať zdravotne znevýhodneným občanom. Dovolím si použiť citát: Spoločnosť je taká silná, ako sa dokáže postarať o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. Programové vyhlásenie vlády nemá ambíciu reagovať na aktuálne okolnosti a udalosti, ktoré sa týkajú problematiky zdravotne znevýhodnených ľudí. Nerieši ich problémy a neodpovedá na potreby súčasnej doby. Treba podotknúť, že programové vyhlásenie vlády sa dostatočne nevenuje tejto problematike a zo svojich vízií takpovediac vynechal osoby so zdravotným znevýhodnením s reflektovaním na ich aktuálne problémy a potreby.
Začnem oblasťou, ktorá sa v programovom vyhlásení vlády nespomína dostatočne, a tou je debarierizácia, ktorej sa v Progresívnom Slovensku intenzívne venujeme. Minulý rok sme zrealizovali v rámci našej iniciatívy Odstráňme bariéry prieskum, kde sme sa spojili so všetkými mestskými úradmi v okresných mestách na Slovensku. Tento prieskum nám ukázal, že takmer polovica mestských úradov nemá vybudovaný bezbariérový prístup. Sama denne zažívam situácie, keď sa neviem dostať na úrady či prejsť bez problémov cez cestu a nie je to príjemný pocit. Je mi ľúto, že sa o tejto téme málo hovorí a často aj ľudia, ktorí majú vplyv na zmeny, nevnímajú debarierizáciu za dôležitú.
V programovom vyhlásení vlády je uvedené, že štát prispeje k posudkovej činnosti. Nie je uvedené, akým spôsobom a jednoznačnú odpoveď som nedostala ani na výbore pre sociálne veci od pána ministra Tomáša. Momentálne existuje viacero posudkov, na základe nich viacero rozhodnutí. Napríklad svoj posudok má úrad práce, Sociálna poisťovňa, samosprávy. Činnosť posudkových lekárov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nie je toho času možné účinne namietať a spochybniť. Jediným prostriedkom je vypracovanie odborného znaleckého posudku znalcom zapísaným v zozname, ktorý je však pre mnohých zdravotne znevýhodnených finančne náročný a tým nedostupný. V tejto súvislosti je nutné poukázať na zefektívnenie nástrojov integrácie osôb so zdravotným znevýhodnením pre dosiahnutie optimalizácie a adresnosti peňažných príspevkov.
V dokumente sa uvádza aj to, že vláda bude odstraňovať fyzické a mentálne bariéry k pracovným príležitostiam. Tiež som nedostala na výbore konkrétnu odpoveď, akým spôsobom sa plánujú tieto bariéry odstraňovať. Hovoríme tu o sociálnych podnikoch, chránených dielňach a chránených pracoviskách. Chýbajú tu konkrétne opatrenia na začlenenie zdravotne znevýhodnených na nezávislý spôsob života. Napríklad absentuje posilnenie tlmočníckej služby pre, pre ľudí, ktorí, ktorí sú nepočujúci. Absentuje aj záruka personálnej stabilizácie opatrovateľskej služby v domácnosti. Do poslednej chvíle samosprávy nevedeli, či bude pokračovať projekt podpora opatrovateľskej služby v domácnosti a či vôbec budú môcť si zaplatiť opatrovateľky a poslať ich do terénu. Chýba aj podpora neformálnych opatrovateľov vo forme supervízie a posilnenie odľahčovacej služby.
My v Progresívnom Slovensku sme mali vo volebnom programe jasne zadefinované opatrenia na zlepšenie podmienok zdravotne znevýhodnených ľudí, a to rozšírenie sieti požičovní kompenzačných pomôcok s cieľom uľahčiť život osobám so zdravotným znevýhodnením, zvyšovať prístupnosť verejných budov, priestorov a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí v seniorskom veku a taktiež podporenie vzniku nájomných bezbariérových bytov. Osoby so zdravotným znevýhodnením nemajú byť len poberatelia sociálnych dávok, ale majú študovať, pracovať, kultúrne a verejne žiť. Venujme sa prioritne aj témam, ktoré boli doteraz v úzadí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem ti, pani kolegyňa, že si sa dotkla aj veľmi dôležitej železničnej dopravy. Ja by som však upozornil na jednu podstatnú vec, ktorá v PVV-čku chýba, a to je v podstate konkretizácia, že ktorým úsekom sa vôbec je vôľa venovať, pretože jediný slovenský úsek je tam spomenutý Žilina – Košice a aj to len v tom smere, že by na ňom mali jazdiť vlaky rýchlosťou až astronomických 160 km/h.
A druhá vec v tomto smere je tá, že my sme v podstate prenajali trať za 112 miliónov eur na deväť rokov súkromnému prepravcovi na trati Bratislava – Komárno, trati, ktorá obsluhuje viac ako 4 milióny cestujúcich ročne spolu, a vôbec sa nezmieňujeme v PVV-čku o tom, že táto trať potrebuje zdvojkoľajnenie, pretože to je kľúčové k tomu, aby sme vôbec túto verejnosť obslúžiť dokázali.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené členky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, na začiatok jeden citát, pán minister Raši ho možno bude aj poznať: „Maximálny presun eurofondov do našich regiónov na kraje, mestá a obce do takej miery, do akej sú schopní tieto peniaze minúť na zmysluplné projekty, ktoré si zadefinujú sami, aby sme urobili v praxi tzv. eurofondovú revolúciu, ktorá bude spočívať v tom, že budeme vyžadovať len toľko byrokracie, papierov a potvrdení, koľko je nevyhnutné, nie ako je tomu teraz."
Dovolila som si teda začať citátom pána ministra Rašiho z návštevy Banskej Bystrice z 9. novembra. Tieto silné slová prišli po slovách pána predsedu Pellegriniho o úplnej zmene prístupu štátu k samosprávam, zdôrazňovaní ich dôležitosti a pozvaní všetkých županov a primátorov k otvorenému dialógu. S nádejou som otvárala dokument programového vyhlásenia vlády pod názvom Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a hlavne kapitolu, na ktorej mi prioritne záleží – politika odstraňovania rozdielov medzi regiónmi. Snažila som sa v nej nájsť revolúciu, tú úplnú zmenu. No nič také som, žiaľ, nenašla. Našla som len množstvo všeobecných viet, ktoré sa len veľmi okrajovo dotýkajú všetkých zásadných problémov v oblasti regionálneho rozvoja. Žiadna revolúcia.
Na výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu ste sa dokonca, pán minister Raši, vystríhal slova reforma. Rozumiem, že toto označenie už niekedy v ľuďoch vyvoláva aj zdesenie. Možno preto, že na tie skutočné reformy v oblasti pomoci regiónom tu čakáme už príliš dlho. Nestačí do regiónov len presmerovať časť eurofondov, tak ako to je vo vašom pláne. Treba zabezpečiť aj ich efektívne a transparentné využívanie, s čím za vašich predošlých vlád nemáme práve najlepšie skúsenosti. Nedostatky, žiaľ, vidíme stále. Nemôže jeden smetný kôš stáť v jednom mieste 60 eur a v druhom 900, ako to zistil najvyšší ko... najvyšší kontrolný úrad v správe k budovaniu zelenej infraštruktúry.
Píšete, že Slovensko potrebuje silné regióny, ktoré dokážu tvoriť silné samosprávy, ktoré vnímame cez živý vidiek, dynamické mestá a perspektívne regióny. Ich konečným užívateľom výhod je občan a komunita. Tomu prispôsobíte aktivity a očakávania a výsledky. To sú krásne všeobjímajúce slová, ktoré však nič nehovoria. Aké aktivity? Pre aké očakávané ciele? Prečo ich v PVV nevidíme?
V programovom vyhlásení absentuje to najdôležitejšie, aspoň náznak snahy o seriózne rozpracovanie komunálnej reformy, na ktorú sa čaká už dvadsať rokov. Ak sa neurobí počas týchto štyroch rokov, budeme svedkami ešte väčšieho vyľudňovania regiónov a narastania rozdielov, ktoré bude už len veľmi ťažko zastaviť. Svet sa mení príliš rýchlo, aby sme na to v oblasti regionálneho rozvoja vôbec nereflektovali. Rozdrobenosť obcí je kľúčovým štrukturálnym problémom, ktorý bráni priblížiť výkon kvalitných verejných služieb občanovi a zároveň bez municipalizácie nedokážeme znížiť regionálne rozdiely a skvalitniť život na vidieku. Nemôžete sa vyhovárať na Radičovej vládu, ani na posledné tri a pol roka. Je potrebné tento vlak chytiť skôr, než nám úplne utečie.
Chcete sa opätovne vrátiť k plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. To, samozrejme, oceňujem, pretože je to moja srdcová téma. Určite viete, že v 21. storočí je na Slovensku pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu. Je to cez 450 obcí po celom Slovensku. Približne 900 obcí z takmer 3-tisíc nemá ani meter kanalizácie. V programovom vyhlásení vlády píšete, že sa k budovaniu chcete vrátiť, nakoľko po roku 2020 vlády na túto tému rezignovali. Ja vám však rada pripomeniem, že príbeh budovania vodovodov a kanalizácií sa začal písať v časoch, kedy ste mali všetky príležitosti zásadne prispieť k ich rozvoju. Nestalo sa tak. Už v roku 2015 mal byť tento problém vyriešený. Áno, ono je to asi tak, ako s tou diaľnicou do Košíc.
Chcete nadviazať na rokovania vlády v regiónoch v pravidelných dvojmesačných intervaloch. Tento nápad úprimne oceňujem. Chodiť do regiónov je veľmi potrebné. Potrasenie ruky a fotky sú príjemné, no už menej príjemné je rozdeľovanie finančných zdrojov podľa politického dresu, ako tomu bolo za predošlých vlád Roberta Fica a nie podľa toho, čo daný región skutočne potreboval, aby sa posunul dopredu. Verím, že tentokrát prinesiete do každého navštíveného regiónu aj merateľné a skutočné riešenia. Rada to budem sledovať.
V programovom vyhlásení vlády sa píše, že: „V rámci komplexnej reformy verejnej správy bude vláda podporovať rozvoj moderných centier zdieľaných služieb, prostredníctvom ktorých sa dosiahne zvýšenie efektívnosti a odbornej kvality rozhodovania na vybraných úsekoch výkonu miestnej štátnej správy okresnými úradmi a zabezpečí sa tiež združovanie kapacít pri poskytovaní služieb občanom." Ťažká veta. Táto veta hovorí o tom, že vláda nerozumie problematike reformy verejnej správy. Po prvé, opatrenia uvedené v PVV vrátane zámeru podpory rozvoja centier zdieľaných služieb nie sú ani náhodou komplexnou reformou verejnej správy. A po druhé, centrá zdieľaných služieb sú konceptom, s ktorým prichádzajú samosprávy, pričom by v rámci nich chceli poskytovať nielen služby v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ale aj niektoré služby, ktoré spadajú pod ich originálne kompetencie.
Takže ak štát chce budovať klientske centrá na poskytovanie služieb miestnej štátnej správy a zároveň centrá zdieľaných služieb, ktoré majú byť zamerané na výkon miestnej štátnej správy okresnými úradmi, potom tu je zrejmá duplicita a rezignácia pri riešení problému existencie veľkého počtu malých a kapacitne slabých obcí. Dobudovanie výstavby klientskych centier ako front office je v prospech obyvateľstva. Nie je však jasné, prečo pri postupujúcej digitalizácii nepracuje vláda so zámerom na znižovanie počtu okresných úradov ako back office.
Programové vyhlásenie vlády nehovorí dostatočne o znížení rozdrobenosti obcí na úrovni obcí. Vôbec nehovorí o žiadnej stratégii. Nerieši to, že na Slovensku dlhodobo absentuje kultúra vertikálnej aj horizontálnej spolupráce, ktorá by bola založená na analýzach a nie na osobných alebo straníckych vzťahoch či väzbách. Jedným z kľúčových cieľov reformy verejnej správy musí byť dosiahnutie vysokej dôvery medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom a tiež vytvorenie prostredia podporujúceho kontinuálnu a stabilnú spoluprácu medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom.
Ďalší problém, ktorý programové vyhlásenie vlády nedostatočne reflektuje, je zaostávanie samospráv v budovaní vlastných kapacít. Toto zaostávanie je spôsobené mimo iného nesystematickým vzdelávaním a tréningom volených i nevolených reprezentantov samosprávy a tiež nekoordinovaným transferom príkladov dobrej samosprávnej praxe. V tejto oblasti musí byť cieľom naštartovanie akreditovaného vzdelávania pre zamestnancov samospráv a vytvorenie inštitucionálneho i finančného mechanizmu na vzdelávanie volených, ale aj nevolených reprezentantov samosprávy.
Čo dodať na záver? Ide o nekomplexný dokument plný pekných, no prázdnych fráz. Plný len okrajových zmienok o riešeniach. Dokument, ktorý nedostatočne rieši problémy regiónov dneška a najbližších štyroch rokov.
Pán minister, pán premiér, aké budú slovenské regióny v roku 2027? Čo sa zmení na živote ľudí v oblastiach, do ktorých politici nechodia? Trochu sa obávam, že skúsenosť s vašimi vládami nám napovedá, že sa nezmení prakticky nič. Slovami Michala Vašečku: čakajú nás stratené roky, ale rada sa však budem mýliť.
A ešte jeden odkaz pre pána premiéra Fica. Do vašich voličov a voličiek a do spoločnosti ste zasial príliš veľa nenávisti a strachu. A ľudia, ktorí sa boja, nebudú nikdy šťastní, ani napredovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, ja len veľmi stručne. Ďakujem za všetky reakcie, myslím si, že pri tých škôlkach tá najťažšia časť diskusie nebude o tom, že či prenesená alebo originálna kompetencia, ale ako nastaviť to financovanie a teda verím, že k tomuto vláda pristúpi, pristúpi konštruktívne, hlavne teda so záujmom na tie deti a na tie rodiny, ktoré do tých škôlok majú chodiť.
A inak len zopakujem, že budeme teda opozícia, ktorá je predovšetkým konštruktívna, máme záujem o dialóg, ale budeme teda veľmi dôsledne sledovať, že čo vláda bude a nebude robiť. Ďakujem pekne.

Áno, už sedí, ďakujem pekne. Ja by som chcela veľmi oceniť tento príspevok podobne kolegyne Gažovičovej a podporiť myšlienku normatívneho financovania materských škôl. A veľmi pozitívne som prekvapená aj príspevkom pána poslanca Janasa ako primátora, pretože presne o tom som chcela hovoriť.
Tejto téme sa venujem už naozaj dlhé roky a vidím, že tu máme poctivých primátorov a potom tých druhých, ktorí využívali alebo využívajú stále to financovanie materských škôl na to, aby tie peniaze do tých materských škôl skrátka nešli. Pretože aktuálne je to v jednom balíku podielových daní a z tých peňazí sa potom stavajú rôzne chodníky a tak ďalej. Nehovorím, že tie tiež nie sú dôležité, ale ak tie peniaze majú ísť na materské školy, tak tam majú aj skončiť. Preto veľmi podporujem prechod na for... na normatívne financovanie materských škôl a vlastne zrovnoprávnenie financovania materských škôl napríklad so základnými školami. Tak verím, že, že táto vláda k tomu dospeje. Ďakujem.

Vážení predstavitelia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom vystúpení sa zameriam na to, ako sa vláda v predloženom programovom vyhlásení vlády stavia ku školstvu a najmä, ako sa stavia k ľuďom, ktorí pracujú v školstve a s našou mládežou.
Dovolím si hneď na úvod zdôrazniť, že vo vzťahu k školstvu nás čakajú dôležité a možno dokonca krízové roky, lebo v školstve dlhodobo sledujeme niekoľko zlých trendov a nekonanie v najbližších rokoch by znamenalo nielen stagnáciu alebo premrhanú šancu, ale výrazné zhoršovanie súčasného stavu a tým v istom zmysle hazardovanie s našou budúcnosťou našej krajiny. Oceňujem, že na deklaratívnej úrovni si je tohto vedomá aj vláda a v PVV píše, že: „Ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy nemôžeme dovoliť." Znie to ľúbivo. Lenže ďalej sa zo znenia tohto dokumentu nedozvedáme nič o rozsahu a ani detaily o forme deklarovaných investícií. Teda koľko a akým spôsobom chce vláda do školstva investovať. Preto považujem za nevyhnutné aj v tejto rozprave upriamiť pozornosť na to, prečo sú investície do zamestnancov v školstve v najbližších rokoch absolútne nevyhnutné.
Budem hovoriť práve o zamestnancoch a teda hlavne o zamestnankyniach, keďže v školstve pracujú hlavne ženy, o učiteľkách, o učiteľoch, o asistentoch, o školských psychologičkách, celkovo o všetkých pedagogických a odborných a iných zamestnancoch v školách, v poradniach alebo pri práci s mládežou. Lebo niekedy jedna zanietená učiteľka alebo jeden motivujúci tréner dokážu zásadne zmeniť životnú dráhu dieťaťa. A platí to obzvlášť, ak to dieťa vo svojom živote čelí určitým bariéram. Môže to byť zdravotne znevýhodnené dieťa, ktoré nevyhnutne potrebuje špeciálno-pedagogické intervencie. Môže to byť dieťa z prostredia generačnej chudoby, pre ktorého prítomnosť asistenta v triede, ktorý rozumie jeho materinskému jazyku, môže zásadne zmeniť jeho vzťah ku školstvu. A teda aj k celému vzdelávaniu a ďalšiemu životu. Preto kladiem taký dôraz na ľudí pracujúcich v školstve a preto potrebujeme do školstva pritiahnuť kvalitne pripravených a motivovaných ľudí a udržať ich, aby tam zostali pracovať, aby si vybrali to školstvo ako svoju kariéru a dennodenne ovplyvňovali budúcnosť našich detí.
Naša krajina však momentálne čelí v školstve vážnej personálnej kríze. A priam sa dá povedať, že nám tu hrozí personálny kolaps. A budem konkrétna a uvediem tri príklady podporené dátami, prečo by teda stagnácia v školstve znamenala zhoršovanie súčasného stavu. Keď sa pýtali študentov vysokých škôl, prečo si prevažne vyberajú iné kariérne cesty a naozaj veľmi málo z nich ide učiť, a to aj tí, ktorí vyštudujú pedagogiku, tak mnohí z nich idú nakoniec robiť niečo úplne iné, tak ako jednoznačný, hlavný dôvod uvádzajú nízke platy učiteľov. Nemôžme sa im čudovať, lebo platy učiteľov základných škôl tvoria menej ako 75% toho, čo zarábajú iní vysokoškolskí vzdelaní ľudia v našej krajine. Výsledkom je teda dramatický nedostatok učiteľov, ktorý sa nám neustále ďalej prehlbuje.
Podľa odhadov nám do roku 2025, čiže pravdepodobne počas pôsobenia tejto vlády, bude chýbať okolo 8 600 učiteľov a ten najvypuklejší problém máme v Bratislavskom kraji. Ak naše deti nebude mať kto učiť, tak sa bude aj ďalej znižovať latka ich vzdelávania. Tu opäť PVV sľubuje, že: „Zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov," čo, samozrejme, oceňujeme, len nedozvedáme sa ani tu, k akému zvyšovaniu sa vlastne táto vláda zaväzuje. Lebo pri takto formulovanom cieli aj zvýšenie pod úrovňou inflácie bude vláda nakoniec môcť aj tak deklarovať ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tento súčasný stav je naozaj dlhodobý problém, nie je to dôsledok krokov iba jednej z predošlých vlád, ale teda v moderných dejinách Slovenska nikto nevládol tak dlho ako opätovný premiér Robert Fico. A keď sa pozrieme na štatistiky z minulých vlád SMER-u, tak nikdy nedošlo naozaj k skokovému nárastu platu učiteľov a aj preto sme teraz v tom bode, kde sme. Kiež by teda táto nastupujúca Ficova vláda bola iná.
Druhý akútny nedostatok zamestnancov v školstve máme v oblasti podporných profesií. To sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni ped... špeciálne pedagogičky a ďalší. V aktuálnom školskom roku nám na školách pôsobí vyše 6-tisíc zamestnancov týchto podporných profesií, ktorí sú platení momentálne výlučne z eurofondov. A táto krajina už vyše desať rokov pláta dieru v štátnom rozpočte cez eurofondy tým, že práve tieto profesie financuje peniazmi z Bruselu. Európska komisia to na začiatku podporovala, ale teraz už dali jasné stanovisko, že financovanie podporných profesií v školstve z európskych peňazí musí skončiť a mali by sme už od budúceho septembra začať tieto pozície postupne preberať do štátneho rozpočtu, inak budú školy nútené týchto ľudí prepustiť a bude to znamenať ešte menej podpory pre naše deti. Aj tu PVV avizuje: „udržateľný systém financovania podporných opatrení". A podporné profesie sú súčasťou podporných opatrení. Len keďže tento sľub opäť nie je úplne konkrétny, tak si dovolím tu priamo v Národnej rade apelovať, aby sa platy týchto nových podporných pozícií objavili už v najbližšom štátnom rozpočte pre rok 2024.
Do tretice máme problém aj na vysokých školách. V dôsledku nedôstojne nízkych platov si mnoho vysokoškolských pedagógov priberá vedľajšie zamestnania či kombinujú úväzky, a aj to negatívne vplýva na kvalitu výučby na slovenských vysokých školách. Výsledkom je niečo, čo tu už opakovane v rozprave odznelo a, žiaľ, v rozprave častejšie ako v PVV, že až pätina študentov vysokých škôl zo Slovenska odchádza do zahraničia, z toho mnohí sa už nevrátia, a teda čelíme ako krajina dramatickému odlivu mozgov a mladých ľudí preč zo Slovenska. Zdrojom problému je aj to, že Slovensko dáva len okolo 1 % HDP na vysoké školy, kým priemer OECD je 1,5 %. Aj tu sme v PVV našli vetu: „Vláda zabezpečí rast financovania vysokých škôl, výskumu a vývoja, aby sa Slovensko približovalo k priemeru Európskej únie." Opäť je tá veta však bez kvantifikácie nárastu. A opäť máme dôvodné obavy, že tento sľub zostane predovšetkým sľubom, lebo keď sa pozrieme na predošlé vlády SMER-u, tak vysoké školy nikdy neboli investičnou prioritou.
Treba povedať, že kapitola PVV k vzdelávacej politike obsahuje viacero odkazov na už rozbehnuté reformy a nadväzuje aj na existujúce strategické dokumenty. Len sa obávame, nakoľko bude minister školstva mať vo vláde takú pozíciu, aby vedel presadiť aj tie veci, ktoré idú nad rámec kompetencií samotného rezortu školstva. Dôvod na takéto pochyby nám dávajú už prvé vyjadrenia predsedu vlády, keď na tlačovej konferencii, kedy prvýkrát navštívil ministerstvo školstva, zdôrazňoval práve to čerpanie eurofondov, ale neodznelo nič o investovaní do školstva zo štátneho rozpočtu. A my môžme z peňazí z Bruselu rekonštruovať budovy alebo dovybavovať učebne technikou, ale platy učiteľov a iných zamestnancov v školstve, teda toho najcennejšieho, čo v tých školách máme, tých ľudí, ktorí tam pracujú, tých potrebujeme zastabilizovať zo štátneho rozpočtu. Lebo im, iba vtedy im vieme zabezpečiť stabilitu a motivovať ich k tomu, aby v tom školstve aj zostali pracovať.
Ďalší dôvod na obavy nám dáva to, že deklarované záväzky v PVV, ktoré vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, zatiaľ asi neboli predmetom koaličných rokovaní a ukážkou toho je to, že v kapitole o školstve nájdeme aj zmienku o normatívnom financovaní materských škôl, čo teda by znamenalo vyňatie materských škôl z originálnych kompetencií obcí a bude to pravdepodobne vyžadovať zásadné diskusie o financovaní s predstaviteľmi obcí, ale na výbore pre verejnú, na výbore pre verejnú správu tento týždeň sa minister vnútra k tomuto bodu zatiaľ nevedel nijako konkrétne vyjadriť.
Chcela by som veriť, že táto vláda naozaj naplní zlepšenie školstva. A že naše školstvo bude na tom o štyri roky lepšie, lebo táto krajina to naozaj potrebuje ako soľ. Ale vzhľadom na zloženie, celkové zloženie tejto vlády je to, žiaľ, ťažko uveriteľné. Ako opozícia sme pripravení podporiť zmysluplné návrhy, ktoré prídu do Národnej rady, a určite budeme vždy otvorení a otvorené konštruktívnej diskusii, hlavne však budeme podrobne kontrolovať, čo táto vláda pre naše školstvo urobí a tiež to, čo táto vláda pre školstvo neurobí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V tomto som citovala určite väčšie autority, ktoré sa zaoberajú týmito vyjadreniami a ktoré pomenovali v rámci Európskej únie túto stranu, teda vašu stranu Slovenskú národnú stranu ako nacionalistickú. Ja si uvedomujem, že tieto vyjadrenia že nacionalistický znamená národný, rovnako by som bola rada možno keby ste si všetci uvedomili, že progresívny znamená pokrok alebo pokrokový. Takže sa nemusíme tuná hrať na nejaké slovíčka a rozprávať sa o tom, čo znamená, pretože sme tu všetko rozumní ľudia a rozumieme týmto pojmom. Ja rozumiem aj tomu, že hovoríte o ekonomike a hovoríte, že by ste si možno rozumeli s každým, ale krajne pravicový sa používa aj v inej konotácii. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení členovia a členky vlády, kolegyne a kolegovia, poslanci a poslankyne, musím povedať, že som si veľmi pozorne prečítala programové vyhlásenie vlády. Hľadala som v ňom odbornosť, kontinuitu, vzájomnú previazanosť, logiku a nie v poslednom rade uveriteľnosť. Uveriteľnosť by bola postavená na konzistentnosti v tvrdeniach, v konaní strán vládnej koalície v posledných dňoch pred voľbami, ale aj počas minulých vlád. A nezostáva mi povedať nič iné ako to, že predložené programové vyhlásenie vlády považujem za farizejské.
Je farizejstvo konať proti základným princípom a hodnotám, na ktorých stojí Európska únia, a pritom celé kapitoly programového vyhlásenia vlády postaví na príjmoch z Európskej únie. Je absolútne nekorektné v mnohom popierať hodnoty Európskej únie, ktorými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a ľudské práva, a zároveň naťahovať ruku a brať ako samozrejmosť príjem, ktorý získavame vďaka členstvu v tomto spoločenstve.
Je farizejstvo poukazovať len na chyby vlád z posledného volebného obdobia a odignorovať fakt, že SMER na Slovensku vládol počas troch plných volebných období, teda 12 rokov dokopy, počas ktorých nastalo spomaľovanie hospodárskeho rastu a vyspelé krajiny Európskej únie sa nám začali vzďaľovať.
Príkladom farizejstva sú aj toľko v rozprave spomínané zmeny v oblasti dôchodkov a dôchodkového systému, ktoré Progresívne Slovensko sleduje s veľkými obavami. Navrhované riešenia nielenže sú neadresné a nespravodlivé, ale v súčasnosti hrozí, že vláda nedokáže zabezpečiť udržateľnosť tohto systému.
Je farizejské písať v programovom vyhlásení vlády o ochrane životného prostredia a pritom ponechať ministerstvo životného prostredia napospas nacionalistickej, konšpiračnej a krajne pravicovej SNS. Európske sociálne demokracie patria k najambicióznejším stranám v téme ochrany prírody, zmierňovania a predchádzania následkov klimatickej zmeny. Na Slovensku však sociálne demokracie radi ponúknu rezort ľuďom, pre ktorých je prioritou pri ochrane prírody strieľanie vlkov a medveďov a popieranie existencie klimatickej krízy. Vyjadrenia ministra životného prostredia a členov klubu SNS len potvrdzujú moje slová.
Je farizejstvo hovoriť o mierových riešeniach a, ako povedal pán premiér Fico vo svojom prejave na začiatku schôdze o rešpektovaní medzinárodného práva, a pritom neoznačiť Rusko ako agresora, ktorý bezprecedentne porušil územnú celistvosť Ukrajiny. Ani mierna zmena rétoriky po voľbách a deklarovanie proeurópskeho postoja nepomohla strane SMER – SD a HLAS – SD, aby zakryli, ako v praxi šliapu po hodnotách európskych sociálnych demokratov, čo poz... čo dokazuje pozastavenie ich členstva.
Takto by som mohla pokračovať veľmi dlho vo vymenovávaní nekonzistentnosti programového vyhlásenia vlády s vyhláseniami a reálnymi činmi vládnej koalície, či už v minulých obdobiach alebo s krokmi, ktoré už stihli podniknúť po voľbách. Preto je pre mňa programové vyhlásenie vlády nedôveryhodné. Ale ja chcem dať šancu tomu, aby sa aj v tomto volebnom období podarili dobré veci. Aby mohla, aby som mohla stáť pri schválení zákonov, ktoré reálne pomôžu občanom a občiankam Slovenskej republiky.
Preto musím pochváliť vládu za jej deklarovanie záväzku preniesť rozhodovacie kompetencie o použití finančných prostriedkov do regiónov. Je to úplne samozrejmé a opodstatnené rozhodnutie, ako nám ukazuje dobrá prax v okolitých krajinách. Práve regióny sú mojou srdcovou záležitosťou, preto úprimne fandím tomu, aby sa podarilo prostriedky, ktoré majú pomôcť vyrovnávať regionálne rozdiely, alokovať rozumne a hlavne efektívne. Ako to vláda urobiť chce, naznačuje zavedením mapy verejných investícií.
Mne v programovom vyhlásení vlády však chýba jasná koordinácia všetkých dotknutých právnych úprav pre strategické plánovanie, ktorej výsledkom, predpokladám, má byť zmienená mapa verejných investícií. Nejde len o úpravu stavebného zákona, zákona o regionálnom rozvoji, ale cieľom má byť stanovenie úplne nových postupov podľa princípov strategického plánovania ako jedného procesu, ktorý spája plánovanie, stratégiu a nástroje financovania. Súčasné rozdelenie procesov do súbežných záväzných dokumentov a súbežných schvaľovacích procesov je komplen... komplikované a často v začarovanom kruhu, ako sa už preukázalo v praxi. Zložitosť a neprehľadnosť procesu znižuje jeho transparentnosť, dôveru a efektívnosť v čerpaní financií. Mapa verejných investícií je prezentovaná v programovom vyhlásení vlády, nenapĺňa popísané atribúty.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení ďalej deklaruje zavedenie presných pravidiel pre zvyšovanie minimálnej mzdy. My v Progresívnom Slovensku veľmi radi podporíme riešenia, ktoré pomôžu ľuďom na Slovensku zabezpečiť dôstojnú budúcnosť. Avšak takéto plošné zavedenie pravidiel, ak súčasne aj neprijmeme a neimplementujeme podporné mechanizmy zamestnanosti, môže zamestnanosti v najzraniteľnejších regiónoch skôr uškodiť. Obávam sa, že zvýšenie miest bude hlavne u menších živnostníkoch a v menších podnikoch sprevádzané aj rušením pracovných miest. Preto by som bola veľmi rada, ak by si vládna koalícia zobrala návod z nášho programu, a to, ém, prepáčte, stratila som sa (povedané so smiechom)... ide o zníženie daňového odvodového bonusu, teda zavedenie odvodového a daňového bonusu pre to, aby ľudia mohli... ja sa veľmi ospravedlňujem, ja to začnem znova čítať, dobre?
V Progresívnom Slovensku budeme navrhovať konkrétne opatrenia na podporu udržania zamestnanosti v odľahlejších a menej rozvinutých regiónoch Slovenska, a to znížením odvodov zamestnaným ľuďom, ale aj zamestnávateľom zavedením odvodovej odpočítateľnej položky na sociálne odvody a rozšírenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody. Takto by sme vytvorili priestor na zvýšenie mzdy pre zamestnancov a zabezpečili im zvýšenú čistú mzdu a takisto zabezpečili, aby mzdové náklady pre drobných zamestnávateľov neboli likvidačné. Ja sa veľmi ospravedlňujem, troška stres, je to pre mňa nové.
Nedostatkom programového vyhlásenia vlády v oblasti riešenia problematiky marginalizovaných rómskych komunít a najmä opomenutiu potenciálu, ktorý táto veľká, ktorý táto veľká časť obyvateľov a obyvateliek Slovenska ponúka, sa už vyjadrilo mnoho mojich kolegov a kolegýň. Preto sa vyjadrím k tomu, čo programové vyhlásenie vlády píše o národnostných menšinách v súvislosti s rozvojom región... v súvislosti s regionálnym rozvojom. Citujem: Vláda považuje starostlivosť o rozvoj národnostných menšín za prierezovú úlohu, ktorá sa dotýka všetkých oblastí života občanov Slovenskej republiky inach, iných národností ako väčšinovej. No týka sa to celej štruktúry hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v regionálnom a celoštátnom rozmere pre naplnenie týchto cieľov. A ja sa pýtam, akých cieľov? Pretože programové vyhlásenie vlády, v programovom vyhlásení vlády nie je spomenutý ani jeden cieľ. Pokračujem v citácii: Bude vláda úzko spolupracovať s regionálnymi samosprávami, štruktúrami, vrátane samospráv, miest a obcí. Súvisí to aj s rozvojom zamestnanosti v regiónoch, najmä sektorov moderného poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu, lesného a drevospracujúceho priemyslu a cestovného ruchu. Takže poľnohospodárstvo a ťažba dreva a možno naviazanie nejakej výroby a plus cestovný ruch tam, kde nič nie je. To znamená, že v Poloninách budeme ťažiť drevo, na juhu Slovenska budú Maďari sa venovať len poľnohospodárstvu. Na takýto rozvoj v regiónoch táto vláda a vládna koalícia rezignovala. Žiadna ambícia moderného rozvoja, využitie potenciálu vzdialenej tranzície či iných inovatívnych odvetví. Som presvedčená, že poľnohospodárstvo, lesníctvo a cestovný ruch nezabránia odlivu mladých ľudí a šikovných ľudí z regiónov a nehovorím o tom, že by zabezpečili, aby sa mladí ľudia do regiónov vrátili.
Moji kolegovia sa už vyjadrili k mnohým ďalším nedostatkom v programovom vyhlásení vlády, s ktorými musím súhlasiť a nebudem ich už opakovať. Posledná vec, ktorú vytknem v mojom vystúpení tejto vláde a jej programovému vyhláseniu, je to, že to, že nepomenúva pravého... pravé dôvody zlej spoločenskej klímy a rozdelenia spoločnosti. V momente, keď signifikantná časť obyvateľov Slovenska je takmer kompletne ponorená z veľkej časti vo vykonšpirovanej realite, sa slová dezinformácie a hoaxy v programovom vyhlásení nevyskytujú ani raz. Napriek tomu, že ozdravovanie informačného priestoru je veľmi dôležité pre zvýšenie kvality demokracie a dôvery občanov v demokratické inštitúcie a je takmer životne dôležitým bezpečnostným záujmom štátu, venovala vládna koalícia téme informačnej a kybernetickej bezpečnosti v programovom vyhlásení vlády len minimálnu pozornosť.
Ako bude vláda napĺňať programové vyhlásenie s názvom Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a zvyšovať odolnosť štátu a občanov voči hybridnému pôsobeniu, keď pán premiér Fico a mnohí ministri za SMER a SNS neváhali v kľúčových momentoch počas pandémie podkopávať autoritu inštitúcií a odborníkov v oblasti medicíny a verejného zdravia? Zdá sa, že boj proti hybridným hrozbám a dezinformáciám nebude prioritou tejto vlády. Mnohí predstavitelia vlády preukazujú, že chcú obmedzovať fungovanie slobodných médií, ktoré sú založené na profesionálnom a etickom prístupe k informáciám a taktiež fungovanie mimovládnych organizácií, ktoré rozvíjajú a podporujú občiansku spoločnosť a boj proti korupcii. A voči tomu sa musím silne ohradiť, hoci programovému vyhláseniu vlády v tomto momente dôverovať nemôžem a neviem, podporím riešenia, ktoré zabezpečia spoločné dobro a rozvoj krajiny.
Držme palce sebe, poslancom Národnej rady, ale najmä občanom a občiankam Slovenskej republiky, aby takýchto návrhov riešení v nadchádzajúcom volebnom období bolo čo najviac. My z Progresívneho Slovenska vždy zahlasujeme za lepšiu budúcnosť Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem za pozitívne reakcie a budem reagovať na tie, ktoré obsahovali výhrady.
Pán poslanec Malatinec, áno, som vyštudovaný teológ, dvadsať rokov som pôsobil na Univerzite Komenského na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Akonáhle som však začal hovoriť o tolerancii, ktorú potrebujeme v cirkvi, o tolerancii, ku ktorej nás vedie majster kresťanstva Ježiš Kristus, prišiel som o povolenie vyučovať na teologickej fakulte. Pretože náš právny systém dáva cirkvám takú zvrchovanú právomoc, aby zasiahli do personálnej politiky Univerzity Komenského a rozhodovali o tom, kto môže a kto nemôže vyučovať. Ja som na základe svojho teologického presvedčenia ukotvený v tom, že službou, úlohou cirkvi je šíriť lásku a nie nenávisť. Ak sa pýtate, že čo je to ten ultrakonzervativizmus náboženský, no to je presne ten smer myslenia v kresťanstve, ktorý sebectvo a nenávisť povyšuje nad lásku a dávanie.
A k tej vašej výhrade, či cirkvi majú byť pod ministerstvom kultúry, alebo ministerstvom spravodlivosti. Pozrite, o tom, samozrejme, môžeme diskutovať, ale sme moderná spoločnosť. Cirkev nie je len kultúrnou ustanovizňou, cirkev je predovšetkým miestom na uplatňovanie náboženskej slobody a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)