Videokanál klubu

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Viskupiča.
A, po prvé, dane sú stále schvaľované jednohlasne v Európskej únii, to znamená, že toto nehrozí, veci, čo ste povedali. Druhá vec, bol to globálny konsenzus na úrovni G7, to znamená, že Európska únia nebola jediná v tomto, v tomto kroku. A myslím si, že tá sadzba je taká nízka, že vlastne v skutočnosti nie je nejaká veľká hrozba, že by nastupovala alebo by sa mohla zvýšiť na 20 – 30 %. Takže v tomto by som nestrašil. Ja viem, že ste to, na to len upozornili, aby to bolo preventívne,.
Ale zároveň si myslím, že, v tomto návrhu mne chýba, a to som čakal, že sa spýtate, že koľko my očakávame, že budeme mať príjem z tejto, z tejto implementácie. A to som nezachytil ani teda v materiáli, možno som ho zle čítal, to by som chcel, keby sme sa dozvedeli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Mňa teda veľmi teší, že práve vlastne podpora pre deti sa ukazuje byť jedna z mála tém, na ktorých vieme dosiahnuť istý aj nadstranícky konsenzus a teda, ako už povedala moja predrečníčka, je to jeden z mála vládnych návrhov, ktorý aj, aj v našom klube podporíme.
Odznelo od ministra školstva uistenie, že sa teda nájdu v štátnom rozpočte aj tie sľúbené peniaze na podporenie tých poradní, z čoho teda máme radosť, ale zároveň si dovolím apelovať na to, že stále sme tu v situácii, kedy podporné profesie nie v poradniach, ale priamo na školách máme financované predovšetkým z eurofondov, veľká časť tých pozícií bude už o deväť mesiacov im končiť zmluvy a potrebujeme a išla vlastne aj požiadavka na budúcoročný rozpočet ešte cez tú, cez tú novelu, ktorá bola schválená v máji, novela školského zákona. Tam išla požiadavka na to, aby už na rok ´24 boli vyčlenené financie práve aj na tie podporné profesie priamo na školách. Čiže tam sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, ktorí s tými deťmi pracujú priamo na hodinách, priamo vedia učiteľom pomôcť, vedia im dávať intervencie presne podľa toho, čo na danom vyučovaní potrebujú. Čiže dovolím si v tomto bode teda apelovať na predstaviteľa vlády, že aj toto je suma, ktorú teda budeme podrobne sledovať a dúfame, že sa objaví v tom rozpočte na budúci rok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi Habánikovi, že sa stotožnil s tým, čo som povedala. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme počuli, predložený návrh novely zákona 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je drobnou novelou z hľadiska svojho rozsahu, ale je logickým pokračovaním procesov transformácie poradenských zariadení.
Cieľom je naplnenie záväzku štátu poskytnúť podporné opatrenia deťom, žiakom; to je jednoducho klientela poradenských zariadení. Chcem povedať, že toto je iba jeden malý modul celého systému, ktorý sa transformuje. Kľúčové zmeny boli uskutočnené v nedávnej minulosti už v školskom zákone, kde sa postavila úplne nová konštrukcia poradenského systému. Zmenila sa ich štruktúra, zmenili sa ich kompetencie, boli nastavené personálne normatívy a bol nastavený systém podporných opatrení, ktoré majú byť poskytované klientom.
A dnes, dnes rokujeme o ďalšej podstatnej veci, ktorou je posilnenie kapacít poradenského systému tým, že do systému za rovnakých podmienok, v ktorom fungujú štátne zariadenia poradenstva a prevencie, začleníme aj neštátne, t. j. súkromné a cirkevné.
Pán podpredseda vlády jasne deklaroval, že neštátne zariadenia už nebudú financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, prostredníctvom obcí a samosprávnych krajov, ale zo štátneho rozpočtu. A tu je podstatná jedna vec. Tiež už v tejto snemovni zaznela, ale chcela by som ju dovysvetliť.
Zatiaľ čo v tomto roku bolo investované do chodu neštátnych poradenských zariadení niečo cez 11 mil. eur, tak od budúceho roku tá suma bude podstatne vyššia, viac ako 16 mil. eur. A teraz otázka je, či je to rozšafnosť, zvýšiť takto rozpočet, alebo je to nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu je to správne rozhodnutie a obávam sa, že ani to nemusí stačiť. A hovorím to preto, lebo len v štátnych poradniach chýba na celom Slovensku zhruba 600 odborných zamestnancov. A ďalší podstatný údaj, ktorý sa týka celého poradenského systému, je ten, že 64 % všetkých poradní odkladá neodkladné intervencie a vyšetrenia kvôli tomu, že nemá personálne kapacity. No a ja sa domnievam, že aj toto malé zvýšenie rozpočtu nejakého segmentu poradenských zariadení môže v sebe niesť nejaký rozvojový potenciál. Preto si myslím, že je to správne, správne rozhodnutie.
Tá ďalšia zmena spočíva v tom, že sa odkláňame od systému financovania per capita. Tí, ktorí sledujú túto oblasť, určite vedia, že ešte pred týmto systémom fungoval ešte menej logický systém, ktorý bol založený na financovaní potenciálnych klientov. To znamená počtu žiakov a detí, ktoré žili v nejakom regióne, hoci nemuseli byť priamo klientami. Potom sa prešlo k systému financovania na hlavu a dnes to začína dostávať úplne logické kontúry, že sa kombinuje financovanie na hlavu reálneho klienta v kombinácii s náročnosťou výkonu, teda s náročnosťou odbornej činnosti, ktorá je tomu klientovi poskytovaná. To je správne a ja to tak sama pre seba nazývam malé poradenské DRG.
Samozrejme, že existujú aj riziká, ktoré súvisia s celým systémom aj so systémom financovania, a spomeniem teda dve. Či sa naplnia, to, samozrejme, ukáže iba čas. K tým rizikám patrí aj to, ako sa ministerstvo dokáže vyrovnať s personálnym stavom v neštátnych zariadeniach. A tá situácia bola veľmi jasne vykreslená výsledkami kontrol, ktoré prebehli v mesiacoch február a marec 2023, a jasne sa ukázalo, že až 30 %, tá kontrola sa uskutočnila v 75 zariadeniach a z nich 30 % neplnilo požiadavky personálneho normatívu. A prečo je to zlé? No ten personálny normatív bol stanovený ako personálne minimum, kedy je schopné zariadenie poskytovať požadované služby. A 30 % to neplní a dokonca 18 % tých poradní je v takom stave, že tam pracujú ľudia, ktorí nespĺňajú požiadavky na odbornosť. Čiže nespĺňajú základné kvalifikačné predpoklady. To považujem tiež za problém a je možné, že to súvisí s nedostatkom finančných zdrojov, ale aj s nedostatkom teda tohto typu zamestnancov.
Ďalšie riziko, ktoré súvisí s prechodom na to malé poradenské DRG, vidím v tom, že systémy kontroly nie sú pripravené na to, aby overovali správnosť a pravdivosť tých údajov, ktoré subjekty poskytujú ministerstvu s cieľom teda stanoviť rozpočty. Je veľmi jednoduché zistiť, koľko klientov reálne tie zariadenia majú, ale je veľmi zložité skutočne objektívne overiť, aká náročná poradenská činnosť a odborná činnosť im bola poskytnutá. Toto je úloha pre ministerstvo, aby tie systémy dopracovalo. Je to preto dôležité, lebo keď si zoberieme, ako je zložený rozpočet každého zariadenia, tak iba 20 % ide na hlavu klienta a 80 % teda pochádza z vykonaných činností, z ich charakteru, z ich náročnosti.
Napriek týmto rizikám chcem povedať jednu vec a chcem svoje vystúpenie uzavrieť tým, že ja a moji priatelia z nášho hnutia tento zákon podporíme napriek tomu, že pochádza z dielne vládnej koalície. Tento zákon je svojím charakterom niekde úplne inde ako tie zákony, a mnohé zákony, ktoré sú predmetom rokovania tejto schôdze.
A keď hovorím o tej väčšine zákonov, ktoré prerokúvame na tejto schôdze, na tejto schôdzi, tak by som použila metaforu a povedala by som, že vedú Slovensko zo šera, v ktorom žijeme, do temnoty. Jednoducho z hľadiska spoločenského vývoja sme odbočili do slepej uličky. Samozrejme, v moderných dejinách Slovenska sa to nestalo prvýkrát, vrátime sa, ale škoda toho strateného času.
Tento zákon je svojou povahou naozaj niekde úplne inde. Je súčasťou procesov, ktoré majú zlepšiť život detí, žiakov v tých momentoch, keď to najviac potrebujú. A preto ho podporíme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja chcem reagovať na môjho predrečníka, lebo tento zákon rieši v skutočnosti dve veci. Jedna tá vecná, áno, máme tu opustené občianske preukazy, ja som k tomu včera vystupoval, aj k skrátenému legislatívnemu konaniu. Druhá vec je, že tento zákon rieši aj tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti. A ja si trvám na tom, čo som včera povedal, zase tu spájame dve veci a tlačíme cez skrátené legislatívne konanie dve veci, ktoré nemusíme, a dávame tzv. prílepky. A to je ten práve druhý bod toho zákona, tá novelizácia, ktorú môj predrečník úplne opomenul. Ten zákon, ktorý má byť novelizovaný a v januári má teda nabehnúť nové znenie, hovorí, že ak niečo elektronicky nebude fungovať, tak tu máme písomnú formu. A to znamená, že vôbec nie sú splnené podmienky na to, aby, aby tu bol skrátené legislatívne konanie, zdravotná starostlivosť sa v mnohých prípadoch neprestane poskytovať, v najhoršom prípade čo sa stane, v prípade tých dohôd o tej všeobecnej starostlivosti, je, že nebude zaznamená elektronicky. Ale na to ten zákon myslel, že keby niečo nefungovalo, tak to bude stále bude v písomnej listine. Čiže chcel by som poukázať aj na tento druhý bod, ktorý je dôležitý, a zase tu robíme nejaké prílepky a prikladáme do skráteného legislatívneho konania veci, ktoré by tam vôbec nemuseli byť. A takto sa vyhýbame diskusii odbornej, ktorá by tu mohla byť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa taktiež pridávam k tomu, čo som už dnes povedala, a to je o nesystematickosti tohto zákona a tejto, tohto návrhu. Chcem pridať ďalšie fakty, ktoré sú reálnymi dátami, a to o tom, čo hovorí správa Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite z novembra, teraz, 2023. Hovorí o tom, že pri výraznom náraste nezamestnanosti, ktoré nám naozaj pri týchto opatreniach, ktoré navrhuje táto vláda, hrozia, by sa do rizika neplatičstva mohlo dostať 7 % domácností s hypotékou a až 11 % domácností so spotrebiteľským úverom.
Tak sa pýtam, že či vôbec nebudeme pomáhať aj ďalším, ktorí zobrali nevýhodné úvery, ktoré do budúcnosti, ktorým do budúcnosti budú rásť percentá, to je jedna vec.
A druhá vec je, že keďže som z regiónu a v Prešovskom kraji hrozí 25 % ľudí prepadnúť do reálnej chudoby, to sú ľudia, ktorí naozaj nedostávajú hypotéky a ktorí v banke k hypotékam nikdy neprídu, a títo ľudia v podstate nedostanú žiadnu pomoc. Takže poďme sa zaoberať reálnou pomocou chudobe a nie ľuďom, ktorí túto pomoc, ktorá je nesystematická a neadresná, nepotrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Ledecký poukázal na nesystémovosť tohto opatrenia a ja by som ju len rada doplnila. Pán minister, budem rada, keď ma opravíte, ak sa mýlim, ale pomoc v rámci tejto schémy nie je možné čerpať, ak človek bude chcieť refinancovať svoju hypotéku v inej banke. To znamená, že po skončení viazanosti človek bude v podstate priviazaný k svojej banke, čo sú väčšinou tie najväčšie banky v Slovenskej republike, lebo inak o pomoc od štátu príde, napríklad, dajme tomu, pri nejakom 5-percentnom úroku. A dokonca pri hlbších prepočtoch ani pri oveľa nižšom úroku, povedzme, dajme tomu, okolo 3 – 3,2 % v nejakej inej banke, kde by si to mohol ísť refinancovať, tak ako to robia poctiví, poctiví občania, ktorí sú aktívni v tomto, sa mu to neoplatí, lebo tá mesačná splátka stále bude nižšia s peňažným príspevkom od štátu tým vašim, ktorý navrhujete, ako by bola, keby prešiel do inej banky s nižším úrokom. Ak by bol možný prechod medzi bankami pri zachovaní tejto štátnej pomoci, tak štát by de facto doplácal menej. Čiže teraz v tomto znení, v akom ste to predložili, tak to je to v podstate len zbytočné plytvanie štátnymi peniazmi, ktoré, po prvé, nemáme, a zároveň to úplne likviduje súťaž medzi bankami. Ja teda s kolegom Ledeckým absolútne súhlasím, že celé toto opatrenie je zlé a malo by byť nahradené adresným príspevkom na bývanie, ale chcela som poukázať ešte aj na túto konkrétnu zásadnú medzeru, ktorú váš návrh má.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som potvrdiť a oceniť, že podobne, ako hovoril pán minister financií, tiež vnímam, že tá diskusia tu je a je, je korektná. Takže to veľmi oceňujem. Napriek tomu, ako bolo spomenuté, ku lex konsolidácia by sme sa aj na výbore mali rozprávať priamo s pánom ministrom vzhľadom na zásadnosť tohto, tohto balíčka.
Tiež súhlasím, že, a ako som spomínal v rozprave, minulá vláda spôsobila to rozvrátenie verejných financií, ale tá minulá v roku 2016 a ´20, ako, ako som hovoril a podporil som to dátami, a takisto aj zo strany OĽANO by bolo korektné hovoriť nielen o deficite ´22, ale aj ´23, ktorý je naopak oveľa vyšší a tiež je zodpovednosťou vlády, vtedy pána Hegera, takže je potrebné o tom hovoriť spolu, ale tie dáta vám tiež relatívne vychádzajú, takže odporúčam to takto aj komunikovať.
A zaznela otázka od pána ministra, mnou odporúčaná konsolidácia by bola cieliť trojpercentný deficit v roku 2027, možno ´26, podľa ekonomickej situácie, ktorá sa bude nejakým spôsobom vyvíjať najbližšie tri roky. To by bol podľa mňa optimálny balans medzi konsolidáciou a podporou ekonomiky aj cez výdavky vrátane teda, samozrejme, rozumných sociálnych balíčkov.

Ďakujem pekne. Pán minister, máme avizovaný výbor finančný na obed, ešte nepotvrdený, ale teda ja by som bol v každom prípade veľmi rád, keby ste tam prišli k takejto dôležitej legislatíve, aby som sa mohol o tom porozprávať s vami. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán Muňko, beriem to ako pochvalu, trochu na odľahčenie. Hovoril som o 1,8 mil. budúcich dôchodcoch, nie súčasných. A čo sa týka toho, že ako fungujú dôchodkové systémy v iných krajinách, samozrejme, takýchto je mnoho, ale otázka, otázka je, na, na ktorý parameter sa pýtate. Ale poznáme niekoľko úspešných krajín, ktoré svoje budúce dôchodky zhodnocujú oveľa, oveľa lepšie ako, ako my. Ale možno to, toto zvyšných jedna minútu a dvadsať sekúnd, samozrejme, nemôže byť dobrá diskusia o dôchodkoch, takže môj návrh je, že tak ako sme sa rozprávali neformálne, ja sa, ja sa s vami veľmi rád pobavím, či už tuto v kaviarni o našich budúcich dôchodkoch, alebo aj, aj kľudne verejne na akomkoľvek fóre. Najbližšie nás, nás takéto čaká na výbore na obed, takže budem sa tešiť tejto diskusii.