Videokanál klubu

Podpisujem posledné slová kolegu Dvořáka. Vďaka, Tomáš, za to, že ste s Jankou vo svojich príspevkoch, okrem iného nasvietili aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ako dlho sa čaká na špecialistov, na mamo, na iné vyšetrenia. Ja k tomu chcem pridať, ako dlho a kriticky sa čaká na psychologickú a psychiatrickú starostlivosť a ako je táto starostlivosť viac nedostupná ako dostupná. Dostupná je, samozrejme, ak si ju človek chce zafinancovať, môže si to dovoliť zo svojich vlastných zdrojov v súkromnom zariadení, ale v štátnych zariadeniach tie čakacie doby sú kritické, to je tri mesiace a viac, samozrejme, v závislosti od regiónu, a toto je realita, ktorej hovoríme formálne že bezbariérová starostlivosť psychologická a psychiatrická.
No a hádam si všetci uvedomujeme, že pri tejto starostlivosti sa hrá o čas a tiež si hádam uvedomujeme, a ja to tak veľmi často vraciam do verejného priestoru, že v tej dobe postcovidovej zažívame niečo, čo nazývame pandémia duševných ťažkostí a ak teda za všetky, lebo tam je veľa údajov, o ktorých sa môžeme rozprávať podrobne, tak štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií hovoria, že počet samovražedných pokusov v minulom roku u nás medziročne stúpol o takmer 10 %, pričom v 2022 sa najčastejšie pokúšali siahnuť si na život práve mladí ľudia vo veku od 15 do 19 a zároveň v tejto vekovej skupine počet pokusov o samovraždu stúpol výrazne druhý rok po sebe, to je dôsledok všetkých tých lockdownov a dlhých uzavretých škôl.
A ty sám vieš o tom, že aká je situácia, lebo sme boli spoločne pri vzniku preventívneho programu starostlivosti o duševné zdravie tínedžerov a tínedžeriek na Bratislavskom samosprávnom kraji, že aké tie čísla sú katastrofické a alarmujúce, a preto sa musíme rozprávať a aj tlačiť spoločne na to, aby sa dostupná starostlivosť nielen o fyzické, ale aj o mentálne zdravie sprístupnila napríklad vďaka dostupnejším psychoterapiám, za ktoré my s Oskarom bojujeme dlhodobo.

Ďakujem, Tomáš, za tvoje vystúpenie. Mňa vrátilo do akademických čias, keď som si, keď sme sa učili o Beveridgeovi a Bismarckovi, a ja teda na to nadviažem, že ten, my sme boli dlhodobo takí akože viac prikláňajúci sa systém k tomu, k tomu systému verejného zdravotného poistenia, že z odvodov financujeme ten systém, teda ten Bismarckov model. Ten výraznejší odklon mal nastať, teda dialo sa to na konci predošlej vlády Roberta Fica, na začiatku minulej vlády. Keď presne prichádzala tá filozofia, že nejdeme sa pozerať na to, ako ideme financovať systém z odvodov zdravotného poistenia, lebo to skáče hore-dole podľa toho, ako máme krízy, ale určime si nejaký celkový balík, aký by sme mali mať v zdravotníctve a na základe toho potom, že koľko platíme za poistencov štátu, je irelevantné, pretože to tu nejak dofinancujeme. No a dneska sa vraciame viac k tomu systému zas, teda že budeme sa spoliehať viac na nejaké fixné percentá, ale ono je to v dlhodobom, ako správne Tomáš povedal, neudržateľné, a to v tom, pretože on spomínal práve tú pyramídu demografickú. Keď si pozrieme všetky prognózy, napríklad SAV, do roku 2050, my sme jedna z krajín, ktorá je najviac ohrozená nárastom výdavkov a nielen zdravotníctva, ale aj dlhodobej starostlivosti, pretože ono je to spolu previazané a dneska napríklad nemáme žiadny vytvorený systém na to, čo sa vlastne má financovať pri tej sociálnej starostlivosti a naopak, čo v zdravotníctve sa financuje cez sociálnu starostlivosť. A dneska, teda my prichádzame k tomu, že my čelíme v najbližších desiatich rokoch veľkému nárastu financií, ktoré budeme potrebovať do toho systému.
A ja si myslím, že, že to, že tá vláda to dneska úplne ignoruje, pretože my už sme dnes krajinou, ktorá v rámci eurozóny dáva najmenej na zdravotníctvo a keď dávame dnes najmenej a najbližšie nás čaká ešte, že nárast bude obrovský a my ideme prežierať tie peniaze na rôzne plošné dotovania energií, hypoték a ja neviem čoho a ignorujeme to zdravotníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcela by som požiadať, aby Národná rada nerokovala v pléne, pokiaľ neskončí zasadnutie výboru pre európske záležitosti. Hneď prvý prihlásený do rozpravy na dnešný deň je pán Valášek a nemôže sa zúčastniť kvôli zasadnutiu výboru.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som chcel reagovať na váš úvod alebo teda výška tých odvodov, ktoré sú čoraz do zdravotníctva vyššie, čo je na tom ale smutné, je to, že tá kvalita toho zdravotníctva viac upadá ako rastie a, bohužiaľ, tie odvody, samozrejme, sú vysoké, lebo treba platiť trináste dôchodky, vyhrievané bazény, hypotéky a podobne, ale čo mňa na tom mrzí, že na konci dňa na to naozaj doplácajú pacienti, ktorí síce majú vysoké odvody z platu, ale tá dostupná starostlivosť je nielenže nedostupná, ale nie je ani kvalitná. Ale čo by som sa chcel venovať, ja nielenže, ak by sa jej podarilo zvýšiť tú zdravotnú starostlivosť, resp. jej úroveň, tak problém je, že o pár rokov v tom zdravotníctve ani nebude mať kto robiť. Lebo jednoducho absolventi vysokých škôl, diplomovaní medici, medičky, teda už lekári a lekárky, nemajú záujem vzhľadom na stav slovenského zdravotníctva pracovať. A, bohužiaľ, snažia sa to riešiť tak, že chcú pracovať v zahraničí, netreba sa tomu čudovať a dokonca namiesto toho, aby najsilnejšia vládna strana sa snažila tento problém riešiť, tak si pamätáme voľby 2020, kde mali až 5 bodový program a jeden z tých bodov programu bolo, že chceli zakázať a urobiť z absolventiek vysokých škôl rukojemníkov. To znamená, že buď museli odpracovať 10 rokov v slovenskom zdravotníctve, alebo ak napriek tomu chceli odísť, museli zaplatiť 55-tisíc euro. Takže takto sa plytvajú financie, vykurujú sa bazény, hypotéky, trináste dôchodky, ale to zdravotníctvo jednoducho viac upadá ako prosperuje. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Keďže je to do veľkej miery rozpočtová debata, tak ja budem na Janku reagovať na tie čísla, čo ona na začiatku hovorila. Ona síce spomenula, že 10 rokov dozadu, tuším, hovorila, že sme tam mali v zdravotníctve celkovo 3 a pol miliardy eur, ale ja som teda fanúšikom toho, že keď sa pozeráme na výdavky zdravotníctva, aby sme sa viac pozerali na inšie indikátory. Buď na to, že koľko celkovo z HDP míňame, alebo máme tu výdavky na jedného obyvateľa. A tu aby som možno ukázal, že aká priorita bola pre vlády Roberta Fica zdravotníctvo, tak som si napríklad pozrel, teraz som si otvoril tzv. OECD štatistiky a pozerám sa, že v roku 2016 sme dávali, teda to bola predposledná vláda Roberta Fica, sme dávali 7 % HDP na zdravotníctvo. Keď Robert Fico končil v 2019, tak sme dávali 6,9. To znamená, že my sme reálne o 0,1 percentuálneho bodu ešte za to obdobie predposlednej vlády Roberta Fica znížili výdavky na zdravotníctvo. A preto to chcem na tom ukázať, že keď sa pozrieme na vyspelejšie krajiny, tie, ktoré sa vám dávajú za príklad, napríklad také Nemecko, tak oproti naším 7 %, teda súčasným už 7,8 % HDP dáva takmer 13 % HDP na zdravotníctvo. Holandsko dávalo 11 % v roku 2021. To znamená, že ten samotný objem nominálny tých financií tam nie je až taký dôležitý, podľa mňa je dôležité sa pozerať na to, ako zaostávame v porovnaní alebo s ostatnými krajinami, alebo v tom indikátore HDP, alebo na jedného obyvateľa. A ja si myslím, že ten súčasný rozpočet to rovnako ukazuje, že on viac-menej iba sanuje tú situáciu, to aby sme tu vedeli svietiť, kúriť, ale nie je v ňom nič na nejaký rozvoj, investície, inovácie, posúvanie zdravotníctva vopred, čiže ja som z toho aj v niečom smutný, že tu iba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Milujem tento deň (povedané so smiechom), plný fascinácie. Každopádne pridám sa, pridám sa k tomu dlhému menoslovu ľudí, ktorí ti poďakovali, Marián, za tvoj, tvoj príspevok, takže ďakujem tiež. Musím povedať, že keďže tu sedím od 9.00 h, tak napĺňam vlastne moju mantru recyklácie, že vlastne rozprávam celý deň stále o tom istom každému rečníkovi a chvíľu som sa tak nadchol, keď pán minister odišiel zo sály a padlo slovo hygiena, ucítil som nový priestor na novú tému v tejto rozprave, lebo sme sa ešte napríklad v tomto pléne nerozprávali o hygienickej chudobe alebo o menštruačnej chudobe, máme sa o čom rozprávať. Ja viem akože my, nie že ty, my tu takto v tomto zložení. Ja som teda ročník 1982 a napojím sa na kolegyňu Števulovú, tiež mám teda absurdný, teda akútny problém s tým, že táto vláda nám kradne peniaze z II. piliera a že tie peniaze, tak ako ich ukradne, tak ide hodiť do kotla pod nálepkou alebo teda pod, pod tou takou vzletným že, že plošné dotovanie dotácií, no a to je problém pri energetickej chudobe, o ktorej teda môžem rozprávať, pretože to je k téme, hej. Ja by som si dovolil aj citovať z hĺbkovej štúdie energetickej chudoby, z ktorej Slovensko vychádza ako výrazne ovplyvnené energetickou chudobou, nebudem vás zaťažovať poučkami. Každopádne riešením tohto problému nie je plošné dotovanie energií, pretože to nemôže trvať donekonečna, to si hádam všetci uvedomujeme, riešením je masívna podpora hĺbkovej obnovy budov, zvyšovanie energetickej efektivity a samostatnosti, podpora vzniku energetických spol... spoločenstiev, nie plošná pomoc, ale adresná pomoc najviac zasiahnutým skupinám obyvateľstva vrátane jednorodičovských domácností a jednočlenných seniorských domácností. Takže, Marián, ešte raz ďakujem za tvoj príspevok aj za tvoje pozmeňováky.

Ďakujem pekne. Ja by som sa dotkol jednej veci, ktorú, Marián, si tiež spomínal v tom prejave, je to jedna taká malá položka v tom celom balíčku, ktorý tam vidíme za 20 miliónikov, kde si vláda legalizuje výjazdové rokovania, na ktorých legálne bude uplácať svojich občanov na svoj vlastný politický marketing. Celkom zaujimavé a podľa mňa to aj, aj ilustruje tú mentalitu, ktorej sa dnes štvrtá Ficová vláda nachádza, kedy už odhodili akékoľvek zábrany. Výjazdové vlády sme videli aj, aj v minulosti, aj sme videli tú, tie také rôzne divadlá, kedy, kedy prezentoval, koľko pomôže konkrétnym občanom, v konkrétnom meste, ale to nie sú peniaze strany SMER alebo akejkoľvek politickej strany, ale to sú peniaze nás všetkých. Aj teraz, teraz, teraz, samozrejme, bude tá reakcia, veď, veď treba pomôcť v regiónoch. Tak, samozrejme, treba, na to máme, na to máme rozpočty samospráv. Jednak a jednak, ak teda potrebujú nejaké nejaké peniaze navyše, čo teda je, samozrejme, úplne normálna diskusia. Tak sa o tom bavte, ale prečo to robíme takýmito, takýmito krokmi, tak to nevieme, resp. vieme. Vláda si, vláda jednoducho takýmto spôsobom chce aj kupovať občanov. A mimochodom tie predchádzajúce výjazdové vlády je to zdokumentované, dá sa, dá sa to nájsť na webe. Ekonóm a neskôr poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý svojho času ukázal, ako výjazdové rokovania vlády prispievajú k zlepšeniu nezamestnanosti a iných sociálnych indikátorov v tých konkrétnych okresoch, kde zasadala vláda. Skúste uhádnuť asi aký bol výsledok? Veľmi ľahko sa dá sa dá vygoogliť. Tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem aj pánovi kolegovi Viskupičovi za jeho prejav, ktorý formou potešil, ale obsahom viacej mrzí, keďže návrh vlády, ktorý má zlepšiť stav verejných financií po tom, čo sme si vypočuli, sa dozvedáme, že ten stav viac zhorší a to ma mrzí. Bolo tu spomínané to rozhadzovanie, ja som za pomoc, ja sám mám doma, a teda mám starých rodičov a ja si myslím, že im treba pomáhať ale tá pomoc musí byť adresná a nie plošná. Mňa mrzí, že štát, ktorý neinvestuje do svojej budúcnosti, sám osebe budúcnosť nemá. Každá normálna vyspelá krajina investuje do oblasti s vysokou finančnou návratnosťou. Napríklad veda, výskum, technológie. Toto sú oblasti, ktoré síce neprinesú hlasy na najbližšie voľby alebo po tomto volebnom období, ale takéto krajiny majú budúcnosť.
Takisto vidíme, v akom stave sú vysoké školy, internáty, to už tu bolo viackrát spomínané. Ja rozumiem tomu, že predstavitelia vládnej koalície sa snažia v prvom rade uspokojiť svojich voličov, ale treba im pripomenúť, že ako členovia vlády nie sú len zástupcovia svojich voličov, ale predovšetkým zástupcovia všetkých občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ja sa tiež chcem poďakovať kolegovi zo SaSky Mariánovi Viskupičovi za skvelé vystúpenie, aj za to, že si predniesol až tri pozmeňujúce návrhy, podľa mňa každý z nich by určite bol veľmi dobrý ak by si ho poslanci a poslankyne vládnej koalície osvojili, no škoda, že tu takmer nikto nie je. Akože páči sa mi takmer súkromná diskusia medzi poslancami a poslankyňami opozície a pánom ministrom, má to niečo do seba, ale bolo by fajn, keby nás tu diskutovalo viac, aj teda z hľadiska koalície. Ja sa ale chcem pristaviť pri tej téme vlastne II. piliera, lebo mám pocit, že sa o tom málo diskutuje vieš, že ja som presne tá generácia podľa mňa, na ktorú by mal tvoj pozmeňovák cieliť, pretože som ročník ´83, začala som pracovať niekedy v roku 2005, čiže keď vznikal ten II. pilier a podobne a vlastne celú tú dobu ako pracujem podstate vládol Robert Fico, ktorý nonstop v podstate na tento II. pilier útočí. Čiže ja sa pýtam, že moja generácia ľudí, ktorí majú za sebou tak 15 rokov práce, a teda je im sľubované, že niekedy budú mať aj teda nejaký druhý dôchodok z II. piliera, im vlastne stále nejaká vláda, a je to Ficova vláda, v podstate ten budúci dôchodok jednak ruší, ožobračuje a ešte na naše plecia kladie vlastne ten dlh, ktorým si aj týmto konsolidačným balíčkom zarábame. Čiže by som aj týmto chcela vyzvať všetky poslancov a poslankyne, ktorí sú ten ročník ako ja a vlastne majú podobnú zamestnaneckú históriu, prosím vás spamätajte sa, my to odnesieme, naše dôchodky z našich platov to bude menšie, prosto my si to odnesieme, tak za toto prosím vás nehlasujme. Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka aj kolegovi Mariánovi Viskupičovi, Mariánovi, Marián, ahoj, za tie postrehy. Dovoľ mi zareagovať, Marián, úplne na tú úvodnú časť tvojho vystúpenia, kde si hovoril ani o nie tak o obsahu tohto zákona, ale o tej forme, ako bol predložený tento, ale treba povedať aj, žiaľ, drvivá väčšina návrhov zákonov touto vládou. Dal som si tú prácu, teda lepšie moje kolegyne si dali tú prácu a zrátali, ako to presne vyzerá so skrátenými legislatívnymi konaniami numericky, ktoré si ty správne kritizoval. V tom predchádzajúcom parlamente bola zhruba štvrtina zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní, v tom čase sme to aj my v Progresívnom Slovensku kritizovali, tam kde to nebolo zaslúžené, viem si živo predstaviť, že v prípade pandémie to bolo odôvodnené zväčša v tých iných prípadoch nie. To sme však ani netušili, netušili, akú latku nastaví táto vláda, ono sa to trochu mení, pretože nové veci prichádzajú, ale minimálne pred pár dňami platilo, že z doposiaľ 19-tich vládnych návrhov zákonov, predložili do parlamentu, plných 15 bolo predložených v skrátenom legislatívnom konaní. To už nie je tých bývalých 25% predošlej vlády, to už je krásnych 79%, to je fakt úžasný skok. Ono je to, samozrejme, všetko na margo kvality tých zákonov, na margo verejnej diskusie ako takej, je to v príkrom rozpore s tým všetkým, čo nám tu či pán predseda Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave, či samotná vláda v programovom vyhlásení sľúbila.
Zacitujem pár vecí v tom čase, ktoré mám k dispozícii, vláda nám sľúbila, že presadí návrat štandardného politického prostredia demokratickej spoločnosti, nuž na skrátenom legislatívnom konaní nie je nič štandardné, úplne naopak. Vláda sľúbila, že uskutočňovanie kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií, nuž či v prípade tohto rozhodnutia, či iných sa to ani z ďaleka nenaplnilo. Vláda tiež sľúbila zvýšiť participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov, nuž v skrátenom legislatívnom jej to priamo upreté.