Ďakujem, pán predsedajúci. Pozdravujem všetkých poslancov, poslankyne, predstaviteľov vlády. Predpokladám, že vám nepoviem nič nové, ale aspoň skúsim.
Po celom Slovensku ľudia protestujú. Na námestia už vyšlo niekoľko tisíc ľudí, pretože nechcú byť len ovcami a bezmocne sa prizerať na to, ako Robert Fico a koalícia ohrozuje právny štát a oslabuje boj proti korupcii, a to len preto, aby ochránil seba a svojich kumpánov.
Kým bývalá vláda pripravila rodinný balíček, ktorý sme, samozrejme, kritizovali, pretože podľa nášho názoru demontoval verejné financie, tak táto vláda zašla ešte ďalej a pripravila balíček, ktorý nazývame promafiánsky. Pretože ten demontuje právny štát. Do konca tohto roku by chceli schváliť konsolidačné opatrenia, štátny rozpočet, zmeny v kompetenčnom zákone, zmeny v zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, radi by zrušiť špeciálnu prokuratúru a chceli by aj nižšie tresty najmä za korupciu. Fico si vôbec neberie rukavičky. Všetky zmeny chce urobiť veľmi rýchlo a najlepšie v skrátených legislatívnych konaniach a bez odporu. Bez odporu verejnosti, pretože myslí si a spolieha sa na to, že ľudia sú už unavení z politiky po tom turbulentnom politickom roku a keďže idú Vianoce, tak predpokladá, že nebudú chcieť ani diskutovať a nebudú klásť odpor. Ja som veľmi rada, že sa prepočítal.
Zároveň ale nechce ani odpor opozície, nechce ani sociálny a odborný dialóg a toto všetko nemôžeme vnímať len ako nejaké parciálne kroky, ktoré vedú k urýchlenému legislatívnemu procesu. Musíme to vnímať ako jasný zámer ohroziť a oslabiť demokraciu v našej spoločnosti. Chcú nás umlčať a chcú nám znemožniť pýtať sa na výboroch alebo jednoducho členovia a členky koalície neprídu na výbor, aby nebol uznášaniaschopný, tak ako sa to stalo napríklad v školskom výbore, keď sa prerokovával kompetenčný zákon alebo vo výbore zdravotníctva, keď sa rokovalo o rozpočte.
Povedzme si pravdu, na týchto výboroch sa vlastne ani o ničom nerokuje. Koalícia nám predstaví svoje návrhy, na otázky neodpovedá alebo odpovedá veľmi vágne a neurčito, neprijíma absolútne žiadne návrhy na zlepšenie a ignoruje – nás aj tie návrhy. Myslím si, že pán Fico a celá koalícia po niekoľkých rokoch v politike zabudli, že Slovensko je založené na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.
Spýtala by som sa pána Fica aj všetkých ostatných, prečo svojimi krokmi ohrozujú stabilitu demokracie a právneho štátu na Slovensku alebo prečo ohrozujú nezávislosť demokratických inštitúcií ako napríklad Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či iné úrady, alebo prečo chcú porušovať princípy transparentnosti pri výberových konaniach na riadiacej funkcii v štátnej správe. Ale nemusíme sa pýtať, my to všetci vieme veľmi dobre, pretože im a ich podržtaškám hrozí vyšetrovanie a trestné stíhanie vo viacerých korupčných kauzách. Najlepším riešením je preto, samozrejme, znefunkčniť právny systém a zachrániť seba, ako aj svojich kumpánov.
Predložený kompetenčný zákon je toho dôkazom, pretože popri nezmyselnom zriadení ministerstva pre štátnu tajomníčku Romanu Tabák a oligarchov, ktorí sa budú priživovať na cestovnom ruchu, tu nájdete aj návod, ako odvolať starých a menovať nových riaditeľov, rozumej spriaznených so SMER-om, aby sa z nezávislých inštitúcií stali, samozrejme, spolitizované.
Nemôžeme sa čudovať, že tieto kroky vedúce k demolácii právneho štátu si všimli už aj ľudia v zahraničí a ľudia, ktorí tomu rozumejú, protestujú a vyšli do ulíc a občiansky sektor realizuje petície a píše listy Európskej komisii. Jednou z nich je napríklad aj petičná výzva signatárov nadácie Zastavme korupciu, VIA IURIS, Transparency International Slovensko alebo INEKO. Túto petíciu podpísalo už viac ako 34-tisíc a keď som ju čítala, tak som si vlastne uvedomila, koľko veľa krokov už táto súčasná koalícia urobila odvtedy, ako nastúpila do svojej funkcie. Je tam definovaných desať krokov, ktoré jasne deklarujú spôsob postupného demontovania právneho štátu. O viacerých sme už hovorili na odvolávaní ministra vnútra, ako napríklad spôsob odvolania prezidenta a viceprezidentov Policajného zboru, postavenie vyšetrovateľov NAKA mimo službu, výmena riaditeľa a inšpekcie Policajného zboru, výmena troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky či vyhrážanie sa sudcovi Mestského súdu Bratislava IV.
No a potom sú tu tie, ktoré opozícia nemôže a nechce dovoliť a proti ktorým sa búria tí, ktorým na demokracii záleží. A to je, samozrejme, návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ten prišiel v čase, kedy tento úrad riešil závažné trestné činy korupcie a zneužívania moci a vedie stíhania aj voči predstaviteľom vládnych strán. Prijímanie takejto závažnej zmeny týkajúcej sa orgánu ochrany práva, si vyžaduje verejnú diskusiu s odborníkmi aj mimo ministerstiev a so zapojením verejnosti, s možnosťou takúto zmenu pripomienkovať a nie schváliť ju v rámci skráteného legislatívneho konania.
Siedmym krokom je napríklad zmena v kompetenciách Špecializovaného trestného súdu alebo dokonca jeho zrušenia, čím by došlo k zásahu do ústavného práva na spravodlivý proces.
No a potom tu máme úpravu kompetenčného zákona, kvôli ktorej tu stojím aj ja dnes, aby vláda mohla ľahšie vymeniť vedúcich funkcionárov kontrolných úradov ako Úrad nad zdravotnou starostlivosťou, štatistický úrad alebo aj protimonopolný úrad. Tým sa zníži, samozrejme, nezávislosť týchto inštitúcií a zvýši sa ich politizácia.
Deviatym krokom je potom, samozrejme, zákon, o ktorom ešte budeme len hovoriť, a to je návrh na zmenu fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a prijímanie podstatných zmien zákonov v oblasti justície cez skrátené legislatívne konanie bez verejného pripomienkovania.
Týchto desať bodov sú dôvody, prečo tu dnes sme tak dlho, prečo naťahujeme rozpravu a prečo odďaľujeme rokovanie. A toto sú tie dôvody, prečo sú ľudia v uliciach.
My to jednoducho nemôžeme dovoliť. Ľudia už totiž nechcú, aby sa zopakovala minulosť. Už raz ste museli odísť, keď ľudia vyšli do ulíc, pretože tu nechceli ani ruskú guberniu, ani systém vašich ľudí. Preto vychádzajú do ulíc aj dnes, aby sa to nezopakovalo. My nechceme vládu, ktorá myslí v prvom rade na seba a až potom na ľudí, a nechceme vládu, ktorá neváha zničiť demokraciu len pre svoju záchranu. Nechceme takisto vládu, ktorá svoje kroky obhajuje zachovávaním ľudských práv, a pritom farizejsky pre dodržiavanie ľudských práv neurobila absolútne nič. Bola to totiž vláda práve Roberta Fica s ministrom Kaliňákom, počas, ktorej boli napr. vykonávané razie v Moldave nad Bodvou. Bola to vláda Roberta Fica, počas ktorej bol napr. unesený vietnamský občan a diskreditovaná Hedviga Malinová. Bola to vláda Roberta Fica, počas ktorej zbili na policajnej stanici maloletého Róma alebo policajti nútili dvoch rómskych chlapcov, aby sa fackovali, kým si to sami nahrávali a obscesívne sa na tom zabávali. Bola to vláda SMER-u, ktorá správy verejného ochrancu práv ignorovala v parlamente. Okrem toho vláda SMER-u, ale aj ostatných vlád doteraz nezabezpečila, aby všetci občania a občianky v tejto krajine mali rovnocenné postavenie s majoritou, aby mali rovnaké práva či rovnaké príležitosti, a to vrátane LGBTI ľudí alebo príslušníkov či príslušníčok rómskej menšiny.
Ale toto zrejme nie sú tie práva, ktoré má Fico s Kaliňákom na mysli, že? Im ide o práva svojich kumpánov a ochranu pred zákonom, aby mohli ďalej rozkrádať štát a obohacovať sa na úkor bežných občanov. A to všetko v období, keď naše verejné financie sú v katastrofálnom stave, saldo bude dosahovať takmer 8 mld. eur a my ideme zriadiť nové ministerstvo s rozpočtom 100 mil. eur a možno viac. To je fakt úžasná konsolidácia!
Podľa medializovaných informácií je zámerom zriadenia podpora športu a zlepšenie jeho financovania a športové hnutie dokonca tento krok víta a hovorí, že je to historická šanca pre zjednotený šport, ktorého hlavnou pôsobnosťou má byť podľa dôvodovej správy štátna starostlivosť o športovú reprezentáciu Slovenska. Už som to spomínala aj vo svojej faktickej poznámke a pýtala som sa, že aké talenty budú vlastne reprezentovať našu krajinu, ak zanedbáme športovú výchovu a vzdelávanie detí k pozitívnemu vzťahu k športu v školách. Pretože práve školy sú miestom, kde sa formujú športové talenty. Miesto toho, aby sme investovali viacej pozornosti do tejto oblasti, my financie z rezortu školstva proste kompletne presunieme na nové ministerstvo aj s Fondom na podporu športu. Na ministerstve školstva zostane len šesť zamestnancov s necelým rozpočtom 300-tisíc eur na celý školský rok, čo je absolútne nepostačujúce.
Ja tomu vôbec, ale vôbec nerozumiem, pretože podľa môjho názoru je to krok, ktorý len dokazuje, že si neuvedomujeme, aký význam má výchova a vzdelávanie pre pozitívny prístup k pohybu. Za posledné desaťročie výrazne klesla fyzická zdatnosť detí a mládeže. Deti, ale ani ich rodičia nemajú pozitívny vzťah k športu. Väčšinou sedia pri počítačoch alebo robia inú činnosť, ale rozhodne to nie je šport. K pohybu nemajú takmer nijaký vzťah, výsledkom čoho je aj obezita a, samozrejme, zlé stravovacie návyky. Uvedomme si, prosím, že veľké percento detí sa nedostane k športu inak ako práve v školskom prostredí. Okrem toho šport je už dnes často lukratívnou záležitosťou a mnoho rodín dnes nemá financie na to, aby športovali v drahých športových kluboch. Talentované deti, ktoré by mohli Slovensko raz reprezentovať, tak nedostanú ani len príležitosť na to, aby mohli svoj talent rozvíjať. Práve škola je jediným miestom, kde môžme podchytiť deti, viesť ich k zdravým stravovacím návykom a budovať ich vzťah k športu, kde môžme objavovať talent a vytvoriť im podmienky cez rôzne športové súťaže, športové výcviky na školách, lenže na tieto už školám, bohužiaľ, nezostanú takmer žiadne finančné prostriedky.
Okrem toho však šport a pohyb nemožno chápať len ako prostriedok súťaženia a dosahovania špičkových športových výsledkov. Neurologické a neuropsychologické výskumy poukazujú na fakt, že nedostatok pohybu má negatívny dopad nielen na vyšší výskyt obezity, ale aj na rozvoj kognitívnych schopností. Základným činiteľom rozvoja mozgu, najmä v prvých troch rokoch života, je predsa pohyb. Pokiaľ dieťa nemá vyvinutú hrubú motoriku, nerozvinie ani jemnú, nemá dostatočný tlak pri písaní, nevie rozhýbať zápästie, tým pádom sa nedostáva ani k prepájaniu hemisfér, má problémy s čítaním, s porozumením textu, a teda s čitateľskou gramotnosťou. Mohli by sme ešte veľmi, veľmi dlho pokračovať. Našou úlohou teda je, aby sme už od raného detstva prostredníctvom špecifických a cielených výchovno-vzdelávacích programov podporovali pozitívny vzťah detí k športu a pohybu, a to napr. prostredníctvom konceptu Aktívna škola, ktorý je aj obsahom kurikulárnej reformy. Oddelením športu od ministerstva školstva tak vlastne dávame celej odbornej verejnosti signál, že nie sme ochotní venovať pozornosť pohybu ako základnej zložky výchovno-vzdelávacieho procesu, a s tým súvisí aj nedostatočné financovanie a degradovanie celej kvality telesnej výchovy, ale v konečnom dôsledku aj celej spoločnosti, pretože tá sa bude v dlhodobom horizonte postupne prejavovať na stále znižujúcej sa gramotnosti a aj úrovni kritického myslenia. Pretože áno, aj kritické myslenie je súčasťou kognitívnych zručností a bez pohybu nie je možné rozvíjať teda ani kritické myslenie.
Z môjho pohľadu by bolo omnoho lepším riešením, keby sme zvýšili financovanie športu vo formálnom a neformálnom vzdelávaní a rozšírili spoluprácu so športovými klubmi v školách, aby telesná výchova bola omnoho kvalitnejšia a aby raz z týchto deti mohli byť vrcholoví športovci. V opačnom prípade smerujeme k tomu, že podpora športových klubov bude bezpredmetná, pretože nebude talentov, ktoré by sme podporovali.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
