Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, a teda veľmi oceňujem toto nové zavedenie pojmu zákonom chránení korupčníci, to si určite zapamätám a zužitkujem ešte.
Ďakujem vám všetkým aj za to ocenenie prínosu tej témy alebo toho, že som priniesla tému ochrany životného prostredia. Ja sa vám ale musím priznať, že ja som ešte ani nezačala (povedané so smiechom a smiech v sále), ja sa snažím pomerne striktne držať toho, že hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní, tomu sa máme venovať, a akoby to gro, jadro si nechávam na tú obsahovú časť. Ale hovorím si, že vďaka tejto ochutnávke sme mali aspoň priestor na to, aby sme si povedali, že naozaj, hoci sa v doložke k tomuto zákonu píše, že nebude mať dopad na životné prostredie, tak je to absolútna hlúposť, lebo teda sme si ilustrovali už nespočetne veľakrát, aký zásadný dopad by to malo, a koniec koncov priznal by to aj... priznal to aj samotný minister spravodlivosti, a hoci indikoval, že dôjde k nejakým zmenám, tak ja sa tiež priznám, že uverím, až uvidím. Ale zatiaľ nám to slúži skvelo na to, aby sme si ilustrovali to, ako veľmi škodí prijímať v skrátenom legislatívnom konaní zákony, ktoré proste takouto procedúrou ísť nemajú.
Táto ochutnávka nám tiež dala priestor povedať si to, že teda vláda vo všeobecnosti enviro aspekt úplne opomína. Bol to priestor na to, aby sme si dali aj také to upozornenie, kam až môže zájsť stav, kde normalizujeme používanie zbraní medzi ľuďmi, zabíjanie zvierat, a ako by to, že znižujeme tresty za takéto činy, dal nám totiž priestor, aby sme si povedali, že je to tretí najväčší biznis organizovaného zločinu, a možno aj to je tá motivácia, prečo sa to nejakým spôsobom, prečo to táto vláda opomína. Čiže ja som naozaj rada, že nám to, tá ochutnávka dala priestor zamyslieť sa nad touto témou aj z iných uhlov.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Tamara, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, tiež ma potešilo, že si prepojila problematiku skráteného legislatívneho konania na ohrozenie životného prostredia a citovala si ministra životného prostredia, podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, ktorý, ktorý povedal: „Ochrana životného prostredia nesmie stáť v ceste žiadnej výstavbe.“ To je veľmi príznačný citát pre, pre celý tento proces.
A mňa zaujalo to, že to hovorí vlastne človek, ktorý jednak teda je jedným z hlasných obhajcov tohto skráteného legislatívneho konania a zmien, ktoré sa dotknú ochrany životného prostredia, teda tie sadzby, zníženie sadzieb, pokiaľ ide o, o likvidáciu chránených životných druhov alebo zásahov do, do chránených oblastí. Príznačné je to, že pán minister Taraba sa, vlastne zakladal a bol predsedom a teraz je členom strany ŽIVOT, strany ŽIVOT, ktorá to má v názve, a, a je to strana, ktorá sa hlási ku kresťanským hodnotám.
No a to ma vedie k otázke, ku akým kresťanským hodnotám vlastne a k akej kresťanskej teológii vo vzťahu k životnému prostrediu sa hlási táto strana a pán minister Taraba, pretože ak by sme sa pozreli na stanoviská pápeža Františka a jeho posledné vyjadrenie na klimatickej konferencii v Dubaji, na ktorej inak bol aj pán minister tam, pápež František povedal túto vetu – označil ničenie životného prostredia za urážku Boha. Tak verím, že si to vypočul z úst pápeža aj pán minister Taraba.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi takisto sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, prostredníctvom ktorého má byť prijatá novela Trestného zákona. Ako mnoho z vás vie, ja sa venujem ochrane životného prostredia. Začnem preto veľmi krátkou ilustráciou a citátom, ktorý prepája to, o čom tu rokujeme, práve s témou životného prostredia. „Ochrana životného prostredia nemôže stáť v ceste žiadnej výstavbe,“ toto je výrok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ochranu prírody pravidelne označuje ako šikanovanie ľudí. Zo žaloby Európskej komisie za znečisťovanie ovzdušia obvinil marginalizované skupiny obyvateľstva. Na post riaditeľa nášho najvýznamnejšieho - Tatranského národného parku si vybral pytliaka a aj ostatné personálne nominácie pod jeho vedením naozaj lámu akékoľvek rekordy, dlhoročných odborníkov a odborníčky rad radom vymieňa za neskúsené stranícke kádre.
A to všetko v čase, keď my tu v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme o najrozsiahlejšej novele Trestného zákona za ostatné desaťročia, ktorá má znižovať trestné sadzby aj za environmentálne trestné činy a vrátiť tak ochranu prírody o dobrých dvadsať rokov dozadu. Tomáš Taraba je ministrom všetkého, len nie životného prostredia a podľa mňa to nič nepotvrdzuje lepšie ako to, že voči takémuto zrýchlenému prijímaniu zmeny, ktorá sa tak zásadne dotkne aj životného prostredia, doteraz žiadne námietky nevzniesol. Ja, naopak, ich mám mnoho, preto svoje vystúpenie využijem, aby sme si zopakovali aj úplné základy využívania skráteného legislatívneho konania, pretože, súdiac podľa konania súčasnej koalície, je to skutočne potrebné.
Príprava a tvorba právnych predpisov je jedným z najdôležitejších poslaní zákonodarcu, nakoľko sa vo väčšine prípadov dotkne väčšej časti spoločnosti a bude v rôznych aspektoch života regulovať jej správanie. Práve s ohľadom na tieto skutočnosti by malo byť tomuto procesu venovaná maximálna odborná pozornosť realizovaná v súlade s legislatívnymi pravidlami. Práve rešpektovanie procedurálnych pravidiel na prijímanie zákonov je základom pre prijímanie kvalitných zákonov, ktoré prinesú spoločnosti maximálny prospech. Jedným z týchto pravidiel je aj zabezpečiť dostatočný priestor na pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti.
V rámci legislatívneho procesu zákonodarca myslel aj na potrebu prijať právnu normu, ktoré by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti vymedzené zákonom. V Slovenskej republike nazývame právny inštitút, ktorý umožňuje zákonodarcovi použiť pri tvorbe práva mimoriadnu procedúru skráteným legislatívnym konaním.
Český právny poriadok pozná pre podobnú situáciu právny inštitút s názvom stav legislatívnej núdze. Zdôrazňujem slovo núdza. V takýchto prípadoch je možné vynechať klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami a nahradiť ho práve skráteným legislatívnym konaním.
Zákon však explicitne ukladá podmienky, za akých je možné využiť... využívať inštitút skráteného legislatívneho konania, a tým aj vynechanie inak povinného pripomienkovania navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti, a to len pre prípad, aby Národná rada mala možnosť rýchlej reakcie na zákonom vymedzené extrémne situácie.
Skrátené legislatívne konanie možno podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Pod pojmom mimoriadna okolnosť sa rozumie taká okolnosť, ktorá nastala neočakávanie, náhle a nebolo možné sa na ňu pripraviť alebo ju predvídať. Ako príklad možno uviesť počas vojnového konfliktu, invázie, pandémie či prírodnej katastrofy.
Kým riadny legislatívny proces má byť všeobecným pravidlom, skrátené legislatívne konanie má byť precízne odôvodnenou výnimkou. Ide teda o skutočne výnimočný proces a zákon predpokladá, že parlament bude skrátené legislatívne konanie využívať len ako výnimočný nástroj najmä preto, že štandardne zákony často ukladajú rôzne obmedzenia a povinnosti a tie sa majú podrobiť širokej oponentúre s dostatočným časovým priestorom.
Skrátené legislatívne konanie je prioritne určené len na rýchle a účelové prijímanie právnych noriem v extrémnych situáciách, pretože dochádza k popretiu zásad tvorby práva, čo je však kompenzované vysokou spoločenskou potrebou prijať právnu normu v zrýchlenej procedúre.
Tento proces by mal byť preto používaný výlučne v podmienkach skutočného ohrozenia. Takého situácie boli dôvodom jeho vzniku a aj jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe legislatívy, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadanie zákona. Potrebná diskusia, pripomienky a proces normotvorby nie je náhodou stanovený takto zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastňovať sa na tvorbe spoločenských pravidiel a kontroly ich prijímania. Koalícia to, žiaľ, vníma ako prekážku, ktorej sa chce zbaviť. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k takýmto postupom a k urýchlenému pretláčaniu zákonov, ktoré si želá vláda, ohrozuje základné demokratické princípy, ktorými sa riadi naša spoločnosť, a predstavuje nebezpečnú prax aj smerom k budúcnosti.
Problém neodôvodnených skrátených legislatívnych konaní je však nielen principiálny, ale aj kvalitatívny. Akákoľvek rozsiahla a koncepčná právna norma prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní nedokáže dostatočne naplniť riadnu obsahovú a formálnu kvalitu. Rýchle a účelové prijímanie koncepčných, systémových a rozsiahlych právnych noriem bez riadnej legislatívnej procedúry môže vyvolávať nejasnosti v jej obsahu. Prijatá norma môže byť tiež nezrozumiteľná a nedomyslená. Môže vytvárať diery v zákone, dokonca môže byť až protiústavná, a preto by mal byť inštitút skráteného legislatívneho konania využívaný len a len v mimoriadnych situáciách skutočného ohrozenia ako výnimočný nástroj na prijímanie najmä menších zmien.
Zákonodarca pri prijímaní právnych noriem vyžaduje rešpektovanie a aplikáciu jednotlivých zásad tvorby práva, ktoré sú však neodôvodneným použitím skráteného legislatívneho konania porušované. Jednou z nich je zásada systému práva, ktorá apeluje na to, aby každá nová právna norma bola systémová, teda aby do právneho poriadku vstupovala po riadnom uvážení a ako doňho celkovo harmonicky zapadala. Na naplnenie tejto zásady sa preto vyžaduje, aby proces normotvorby prebiehal bez časového tlaku, aby sa počas tejto procedúry k navrhovanej právnej norme vyjadrili všetky relevantné subjekty. V skrátenom legislatívnom konaní sa však priamo z podstaty tohto inštitútu eliminuje priestor na to, aby právna norma bola systémová, o čom svedčia aj mnohé prípady z legislatívnej praxe.
Ďalšou dôležitou zásadou teórie práva, tvorby práva, ktoré je skráteným legislatívnym konaním porušovaná, je zásada stability práva. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že právne normy majú byť koncepčné, komplexné, kvalitné a adekvátne. Požiadavka stability právnych noriem znamená, že právne normy nemajú byť menené náhodne alebo účelovo. Práve prehnaný subjektivizmus a voluntarizmus znižuje kvalitu právneho systému a negatívne ovplyvňuje právnu istotu v spoločnosti, ako aj zákonnosť. Právne normy by mali byť aj predvídavé, čo je predpoklad toho, že sa nebudú sústavne meniť a novelizovať. Množstvo ziem... zmien a ich frekvencia nesmie znižovať prehľadnosť systému právnych noriem ani jeho zrozumiteľnosť. Právna norma, ktorá sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je prijímaná voluntaristicky, len kvôli účelovej zmene neraz rieši len len čiastkový okruh právnych vzťahov, teda nie je komplexná. Rýchlosťou prijímania zvyšuje právnu neistotu v spoločnosti a svojou účelovosťou zapríčiňuje aj svoju nekoncepčnosť.
Tak sme si hlavne teda pre benefit koaličných poslancov a poslankýň, ktorých tu nie je mnoho, zopakovali teóriu, čo je skrátené legislatívne konanie, aké sú jeho výrazné negatíva, a prečo sa má používať naozaj len vo výnimočných zákonoch podmienených situáciách... zákonom podmienených situáciách.
Pozrime sa teraz bližšie na zamýšľanú zmenu Trestného zákona. V prvom rade chcem upozorniť, že ide o najrozsiahlejšiu novelu Trestného zákona za posledných osemnásť rokov. Zmierniť sa majú napríklad tresty za ekonomickú trestnú činnosť, za trestné činy proti vážnemu ohrozeniu životného prostredia, za korupciu, ruší sa ňou špeciálna prokuratúra, upraviť sa má aj inštitút kajúcnikov a mnoho ďalšieho. Pri niektorých činoch inak trestných sa má dokonca zabezpečiť ich beztrestnosť. Návrh na zvýšenie úrovne škody sa dotkne napríklad trestnosti trestného činu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. O trestný čin pôjde až keď spôsobená škoda presiahne sumu 350-tisic eur. Doteraz to bolo 26 600 eur.
Taktiež pri trestnom čine porušovania ochrany rastlín a živočíchov pôjde o trestný čin, až keď výška spôsobenej škody presiahne sumu 35-tisic eur z pôvodných 2 660 eur. Koalícia teraz teda navrhuje značne oslabiť ochranu prírody a pomyselne ju tak vrátiť o niekoľko desaťročí do minulosti. Ak niekto zastrelí napríklad 17 výrov skalných, nebude to trestný čin, ale len priestupok, za ktorý hrozia iba nižšie peňažné tresty, rádovo v stovkách až tisíckach eur.
Preventívny charakter takýchto trestov je, myslím, celkom jasný. Uvedená novela Trestného zákona pojednáva o rozsiahlych a zásadných systémových zmenách, preto je aj vzhľadom k už spomenutým zásadám teórie tvorby práva a podmienkam aplikácie inštitútu skráteného legislatívneho konania nevyhnutné, aby takto obšírna reforma prešla riadnym legislatívnym konaním súbežne s kvalifikovanou diskusiou z radov odbornej verejnosti, a to nie len pre oblasť trestného práva.
Navrhovateľ reformy Trestného zákona bol povinný uviesť dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktorými, ako vieme, sú jedine mimoriadne, nečakané okolnosti, ktoré ohrozujú ľudské práva, bezpečnosť alebo pri ktorých hrozia mimoriadne hospodárske škody a ktoré v tomto prípade v skutočnosti neexistujú. Odôvodnenie naliehavosti vládneho návrhu na prijatie Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní spočíva v argumentácii o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie a opiera sa o konanie pre nesprávnu alebo neúplnú transpozíciu smerníc starých z roku 2002, 2011, 2013, 2016 a 2017. Tento argument nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť pre prijatie najväčšej novely Trestného zákona, aká tu bola za posledných 18 rokov, pretože vedomosť o neúplnej alebo nesprávnej transpozícii smerníc má Slovensko už niekoľko rokov, a teda možno konštatovať, že ide situá... ide o situáciu, ktorá nenastala náhle, neočakávane, alebo že by ju nebolo možné predvídať, pripraviť sa na ňu alebo iným spôsobom pripraviť Slovensko na takúto zmenu.
Za povšimnutie tiež stojí fakt, že práve vlády Roberta Fica mali najväčší priestor na transpozíciu uvedených smerníc, a otázkou je, prečo boli smernice v tomto čase nesprávne alebo neúplne transponované.
Ďalší argument na skrátené legislatívne konanie podľa vlády spočíva v potrebe urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone za niektoré druhy trestných činov, a to najmä majetkovej a hospodárskej povahy. Opäť tu nejde o situáciu, ktorá by vznikla ako mimoriadna okolnosť náhle, neočakávane alebo by nebolo možné sa na ňu pripraviť, prípadne ju predvídať, nakoľko máme už niekoľko rokov vedomosť o celoeurópskom trende znižovanie trestov za niektoré menej závažné trestné činy, popritom však stále platí, že vo... že vo väčšine nástrojov práva Európskej sa stanovuje všeobecná povinnosť členským štátom potrestať prostredníctvom účinných, primeraných a odstrašujúcich trestných postihov vrátane zbavenia slobody.
Účinnosť si vyžaduje, aby sankcie boli vhodné na dosiahnutie želaného cieľa dodržiavania predpisov. Primeranosť si vyžaduje, aby sankcia bola úmerná závažnosti činu. Odstrašujúci účinok vyžaduje, aby sankcie mali dostatočný odstrašujúci účinok pre možných budúcich páchateľov a páchateľky.
Dôvody, ktoré vláda deklarovala na prijatie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, považujem za politické, a nie zákonné alebo právne. Aplikáciu skráteného legislatívneho konania na obšírny a systémový vládny návrh novely Trestného zákona tak možno považovať za no... za nezákonnú. Ani jedna z navrhovaných zmien nie je vyvolaná mimoriadnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala skrátené legislatívne konanie. Navyše navrhované zmeny sú tak zásadné, že odbornú verejnú diskusiu, ktorá by zohľadnila riziká navrhovaných zmien, považujem za absolútne nevyhnutnú, pretože tie riziká, ktoré to momentálne predstavuje, sú obrovské, preto aplikáciou inštitútu skráteného legislatívneho konania by mohlo dôjsť v tomto prípade k porušeniu zákona o tvorbe právnych predpisov a tým aj k hrubému porušeniu legislatívneho procesu. Je tiež možné, že takýto proces prijímania predmetných zákonov by mohol byť v prípade konanie pred Ústavným súdom považovaný za takú vadu, ktorá by znamenala neústavnosť prijatých zmien celkovo, čo môže byť z ústavného hľadiska skutočne problém.
Ak Ústavný súd pri posudzovaní danej novely dospeje k záveru, že pri jej prerokovaní boli hrubo porušené pravidlá legislatívneho procesu, môže ho to doviesť k záveru, že celá novela je protiústavná. O hrubé porušenie legislatívneho procesu ide napríklad aj vtedy, keď je opozícii znemožnené riadne si naštudovať predložený návrh a vyjadrovať k nemu svoje názory a pripomienky, keď je opozícii odoprený dostatočný priestor na diskusiu v rámci rokovaní v jednotlivých poslaneckých výboroch alebo tiež v rámci samotného priebehu rozpravy v pléne Národnej rady, kde sa stretávame okrem iného aj so značným nezáujmom koalície o akúkoľvek podnetnú a kvalifikovanú diskusiu. Vzhľadom k uvedenému sa zdá možné konštatovať, že poslanci a poslankyne vládnej väčšiny zámerne nereflektujú požiadavky a základné pravidlá vzťahujúce sa na legislatívny proces.
Otázkou prijímania systémových zmien v skrátenom legislatívnom konaní sa Ústavný súd už zaoberal napríklad vo svojom náleze, kedy sa vtedajšia vládna koalícia pokúšala prijať zásadnú systému zmenu v skrátenom legislatívnom konaní, rovnako ako je to dnes pri presadzovaní najrozsiahlejšej systémovej a koncepčnej novely Trestného zákona za posledných osemnásť rokov.
Ústavný súd posudzovanie legislatívneho procesu v tomto náleze judikoval, že, citujem: „Nerešpektovanie zákonnej úpravy môže za istých okolností dosiahnuť ústavnú intenzitu. Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného postupu môže mať v zmysle judikatúry Ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona so samotnou ústavou, v povahe ústavného štátu je totiž ochrana reprezentatívnej demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd jednotlivcov i proti vlastným orgánom a dokonca aj proti zákonodarcovi samotnému.“
V zmysle tohto vyjadrenia Ústavného súdu nezákonné použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania pri prijímaní vládneho návrhu Trestného zákona môže viesť k tomu, že prijatá novela Trestného zákona bude protiústavná. Navyše podľa Ústavného súdu záujem na prijatí koncepčnej, rozsiahlej a systémovej zmeny, ktorej obsah a forma sa medzičasom prehodnocujú a ktorej účinnosť sa v časti posúva ešte väčšmi do budúcnosti, nemožno považovať za reakciu na mimoriadnu situáciu.
Ústavný súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že, citujem: „Využívanie skráteného či urýchleného prerokovania návrhu zákona o systémových zmenách s cieľom vyhnúť sa za iných okolností nevyhnutnej, zmysluplnej diskusii kritizuje aj Benátska komisia, ktorá ho považuje za zásah do právneho štátu s ohľadom na zásady transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti.“
K problematike skrátených legislatívnych konaní Benátska komisia uviedla, že nie je možná žiadna zmysluplná debata v prípade, že je návrh zákona prijatý a prezentovaný v rýchlosti a náhle v zrýchlenom konaní, ktoré značne obmedzuje parlamentné a verejné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy. Väčšina by podľa Benátskej komisie nemala manipulovať s procesom za účelom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu.
A na záver len dodám konštatovanie Ústavného súdu, citujem: „Nedostatok diskusie a konzultácií pri zásadných legislatívnych zmenách vníma ako pretrvávajúci problém vo vzťahu k Slovenskej republike aj Európska komisia.“
Je teda úplne zjavné, že predkladaná novela nespĺňa zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie, hrozí presný opak, teda že prijatie najrozsiahlejšej úpravy Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude znamenať ohrozenie bezpečnosti na Slovensku práve po jej prijatí, ako aj výrazné riziko hospodárskych škôd, keďže tresty za ekonomické trestné činy stratia svoj preventívny charakter.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Veronika, keď som počúval tvoj prejav, tak... a špeciálne, keď si rozprávala o tom, čo sa bude diať alebo čo sa dialo v Európskom parlamente, som si spomenul na to, ako sme pred dvadsiatimi štyrmi rokmi v tom istom čase študovali v Paríži spolu, a myslím, že aj spoločne, ale aj akože osamote sme vysvetlili našim, vysvetľovali našim spolužiakom, že, že Slovensko už v tom ’99. alebo 2000. už je z toho najhoršieho von, že vlastne už nie sme tá čierna diera Európy, že Mečiar už je nenávratne preč a že v zásade nás čakajú dobré časy, kedy bude znova právny štát, kedy nebude únos štátu, kedy sa Slovensko vysporiada s mafiou a nastúpi, nazvime to, proeurópsku cestu prosperity, lebo vtedy sme ešte boli kandidátskou krajinou, a teraz po tých dvadsiatich štyroch rokoch, špeciálne, keď si čítam hlasova... alebo správu z Európskeho parlamentu, resp. čítam články o Slovensku na Deutsche Welle alebo na Finanacial Times, alebo kade-tade, v Le Monde, tak mám pocit, že znova sa dostávame tam, kde sme boli pred tými dvadsiatimi štyrmi rokmi alebo dvadsiatimi šiestimi rokmi, kedy nad Slovenskom lámu palicu, a teraz nielen investori alebo intelektuáli, alebo novinári, ale celkovo tá verejná mienka.
No a chápem, že si smeráci a hlasáci povedia, tak ako to hovoril niekedy Mečiar, ak si to dobre pamätáte, že to je kvôli tomu, lebo opozícia v zahraničí nadáva na Slovensko. A čo si myslíš, že tí ľudia v zahraničí sú mechom odre... odre... udretí, že proste oni nevedia, že čo sa tu deje, že oni sa ako keby, že vlastne stretávajú len s tými opozičníkmi a ostatných si nevšímajú? (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela nadviazať na to, čo sa tu viackrát spomína, a bolo to teda spomenuté aj v prejave pána poslanca a to je tá častá argumentácia potreby harmonizovať trestnoprávnu úpravu so zahraničím. Dovoľte mi to demaskovať na jednom veľmi konkrétnom a aktuálnom prípade.
Mnohí si zrejme pamätáte z predvolebnej kampane, kedy počas moratória bol vyrobený deepfake, v ktorom účinkoval teda predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vo fiktívnom rozhovore s moderátorkou, s redaktorkou Denníka N, a spolu sa dohadujú na tom, ako zmanipulujú voľby. Včera o tom rozhodla okresná... okresná... Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III, kde to proste zhodili zo stola, vraj je to tak triviálne urobené, že tomu nikto nemôže uveriť.
Prečo to spomínam? Pretože zahraničné trestné úpravy, napr. teda toľko spomínaný nemecký Strafgesetzbuch, ale aj francúzsky Code de procédure pénale majú obsiahnutú trestnoprávnu reguláciu dezinformácií, ktoré majú tak zásadný škodlivý vplyv, že môžu manipulovať mienkou voličov. Ak sa teda ideme približovať k zahraničným trestnoprávnym úpravám, pre mňa je naozaj že doteraz nezodpovedané, prečo nereflektujeme tie trendy, a tie trendy, podotýkam, nie sú niečo, čo vymyslela včera Bihariová, napríklad teraz nedávno bolo stretnutie v Davose a Davos označil, predstavte si to, práve problematiku dezinformácií, ktoré majú taký obrovský potenciál, že manipulujú verejnou mienkou ako najväčšiu globálnu hrozbu, ktorej najbližšie desaťročie budeme čeliť viac ako environmentálna kríza, viac ako finančná kríza, viac ako čokoľvek.
A je zaujímavé, že my chceme byť takí pokrokoví a túto problematiku náš trestný kódex, resp. predkladaná novela úplne opomenula.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. A ďakujem aj kolegovi Hlinovi za jeho vystúpenie. Spomínal, veľmi správne, záujmy, ktoré sa tu riešia. Včera sme boli svedkom toho, keď pán Burda, ktorý veľmi dobre obhajoval záujmy tejto koalície na presadení tohto promafiánskeho balíčka a dostal za to trafiku v Štátnej komisii za... pre voľby. Naproti tomu pani Radičová sa môže pripraviť na to, že bude môcť aj za zvýšenie kriminality po tom, ako koalícia schváli tento, tento návrh, tento Trestný... túto zmenu Trestného zákona, lebo faktom je, že paradoxne tento návrh na skrátené legislatívne konanie zvyšuje ohrozenie bezpečnosti, a pritom teda v skrátenom legislatívnom konaní by sa mali predkladať zákony, ktoré znižujú ohrozenie bezpečnosti.
Tento návrh neobsahuje žiadnu analýzu dopadov, tak ako bolo povedané, ani žiadnu porovnávaciu analýzu, napriek tomu, že sa potom v médiách používajú argumenty o európskom štandarde, ktoré nie sú podložené žiadnymi analýzami. A ak tieto analýzy existujú, tak si ich vláda a minister nechali pre seba.
Hovoria tiež o tom, že sa nijakým spôsobom nedotýkajú Špecializovaného trestného súdu, ale to nie je pravda, pretože cez skrátenie premlčacích lehôt, cez znižovanie, pardon, zvyšovanie výšky škôd sa dotýkajú aj kompetencií Špecializovaného trestného súdu, ktorý nebude môcť už rozhodovať v nových veciach, ktoré boli doteraz považované za závažné a v budúcnosti sa nebudú považovať za závažné.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Mne sa páči na pánových Hlinových prejavoch, je, že sú to praktické záležitosti a vie si vždycky predstaviť, aké budú dôsledky buď už legislatívy, alebo nejakých vládnych činov.
A zaujala ma tá časť, ktorú si hovoril, pán poslanec, o, o turizme a dopadoch na turizmus. Ja som to tu spomínal, moja mama aj otec sa angažovali v turizme a takisto aj ja a pamätám si, koľko peňazí táto krajina minula na vytvorenie brandu Good Idea Slovakia a ukazovali sme tam tie naše drevenice a kostoly a Čičmany a dokonca aj ten folklór, ktorý teraz aj ide presadzovať ministerstvo kultúry ešte viac. A, samozrejme, aj SARIO ako agentúra, ktorá má na starosti podporu nielen turizmu, ale hlavne teda, nazvime to, podnikateľského turizmu, aby tu chodili investori, aby proste tu chodili firmy podnikať a platiť tu dane.
No keď v zásade si tí investori, ale aj tí turisti prečítajú, že vlastne Slovensko je krajom a rajom pre tých, kde sa vlastne tresty považujú za nie dôležité, ale skôr sa robí reedukácia, ako som včera počul v televízii, tak, samozrejme, že proste budú to vnímať ako pozvánku, a, a tým pádom, síce včera minister v televízii hovoril, že to bude ako keby že lepšie pre krajinu, lebo nebudeme každého zatvárať a používať, používal takú štatistiku, že, že keď niekto ukradne 30-tisícové auto, tak mu ho nechajú zaplatiť.
Len ja si, nie som si istý, že či každého, kto ukradne to auto, ho chytia, to znamená, že pri desiatich autách ukradnutých jedno sa vyplatí zaplatiť 30-tisíc.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Sulíkovi a za jeho vystúpenie, a ktoré bolo veľmi užitočné. Zase, zase boli ním spomenuté konkrétne veci, konkrétne dôvody, prečo by, prečo by toto skrátené legislatívne konanie nemalo pokračovať.
A ako, teda hovoríme už ixkrát, tú diskusiu v parlamente, alebo teda diskusia v parlamente nemôže nahradiť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré, ktoré je jednak pre všetkých prístupné, naozaj sa každý môže vyjadriť a každý môže dať pripomienku, ktorá sa, ktorá sa potom musí riešiť priamo v rámci rozporových konaní a toto jednoducho parlamentná diskusia nemôže nahradiť. Zvlášť keď, keď koalícia ani nepočúva, čo tu zaznieva, napriek tomu, že zaznievajú veľmi validné argumenty a dôvod, napr. aj pokiaľ ide o výšku škôd, ktorá sa mení abnormálnym a arbitrárnym, teda svojvoľným spôsobom, skôr ako keby bola prispôsobená tomu, kto sa má vyhnúť trestnému konaniu alebo aké skupiny ľudí sa majú vyhnúť sa majú vyhnúť trestnému konaniu a prípadným trestom.
A ako bolo tiež povedané viackrát, ale, ale pán minister Susko to stále opakuje, takže ja sa k tomu zase vrátim. On tvrdí, že sa filozofický, že filozoficky vychádzajú z novely pána ministra Karasa, bývalého ministra, kde bolo medzirezortné pripomienkové konanie. Je to lož. A, a ohradil sa tomu aj býv... voči tomu aj bývalý minister, takže ja aj by som požiadal potom pána ministra, aby ďalej nepoužíval tento ar... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, kolega Šmilňák, za váš príspevok. Tiež si myslím, že je veľmi pozitívne to, že sme si urobili domácu úlohu poctivo a tento návrh sme spoločnými silami rozobrali na šróbiky.
A ďakujem vám za argumentáciu tou hodnotou pri zvyšovaní tej minimálnej hranice škody z 266 eur na 700 eur. Naozaj 700 eur je premrštená suma. Zvyšovanie týchto hodnôt hraníc škôd je naozaj neprimerané. A už vôbec nie je v prospech bežných ľudí, ale len v prospech kamarátov.
Krásne ste demaskovali to porovnanie s Českou republikou, kde sú rádovo nižšie hlavne tie horné hranice tých, tých hodnôt škôd. Čiže tam je to 4-tisíc a 40-tisíc. U nás to má byť 35-tisíc a 700-tisíc, čo je, čo je úplne že šialené. To je, to je diametrálne odlišné nastavenie rozsahu týchto škôd. Vláda tu vstupuje na veľmi tenký ľad, keď bez konsenzu a verejnej diskusie mení takto zásadne Trestný zákon. Je to hanebné, je to tristné. Hazardujete s tým, že Slovensko bude v budúcnosti bezpečnou krajinou, aj keď pre ženy ani dnes ňou nie je, mohli by ste radšej prijať Istanbulský dohovor alebo do Trestného zákona zmeniť definíciu znásilnenia.
Malá škoda za 35-tisíc je niečo, čo si bežný občan ani nevie predstaviť. Vy zvýšite kriminalitu násobne. Takto sa hazarduje s našou krajinou v priamom prenose.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)