Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé poslanecké kolegyne, poslaneckí kolegovia, ja keď som si na dnes chystala tento už, myslím, že tretí vstup do rozpravy k tejto téme, tak som si dala záväzok, že nebudem vnášať do tejto debaty ani žiaden ten klasický politický bulvár o tom, že prečo to je, koho to je úmysel, čo tým chce dosiahnuť. Nakoniec si myslím, že nám najviac a naozaj uveriteľných dôkazov prinesie až...
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé poslanecké kolegyne, poslaneckí kolegovia, ja keď som si na dnes chystala tento už, myslím, že tretí vstup do rozpravy k tejto téme, tak som si dala záväzok, že nebudem vnášať do tejto debaty ani žiaden ten klasický politický bulvár o tom, že prečo to je, koho to je úmysel, čo tým chce dosiahnuť. Nakoniec si myslím, že nám najviac a naozaj uveriteľných dôkazov prinesie až právna aplikačná prax, to za prvé, a dala som si záväzok, že nebudem znovu repetitívna v tom všetko, čo tu odznelo a čo sa dokumentovalo viacerými modelovými prípadmi, nech to akokoľvek, myslím si, že zrozumiteľne ilustrovalo viaceré, viaceré patológie, ktoré budú zaktivizované nadobudnutím účinnosti danej, danej trestnej novely. Povedala som si, že nie, že nechcem, aby sme všetci v tejto sále po tom, ako sa v druhom, v treťom čítaní teda schváli, odišli s tým, že poväčšina z vás možno koaličných poslancov, poslankýň, keďže tu nemali príležitosť stráviť toľký čas v diskusii, odišli možno s nejakým zmätkom v tom, že ktoré to vlastne tresty sa menia, kam sa menia, ako ktoré premlčacie lehoty čo ovplyvňujú a ako sa tu menia pravidlá ukladania sankcií a tak ďalej, čo nie je vôbec zmysel znevažujúco ani nijak proste s kritikou, je to úplne legitímne, ak niekto nežije od rána do večera trestným právom, tak nemá ani dôvod si to takto všetko držať v hlave. Ale záležalo mi, aby aj tí poslanci a poslankyne, ktorí neob... neabsolvovali túto debatu, a zvlášť verejnosť, nemali z nej pamäťovú stopu, ktorú jej zapisuje tá naratívna obhajoba práve predstaviteľov vlády, ktorými sa snaží zdôvodniť jej nevyhnutnosť, opodstatnenosť, reformnosť a tak ďalej. V tomto kontexte som teda veľmi rada, že predo mnou vystúpil pán minister, okrem toho teda, že si, že si vždy cením, ak sa, ak sa niekto z predkladateľov zapojí do debaty.
Takže v rámci toho tvojho záväzku priamo nadviažem na to, čo pán minister sám povedal, ja dúfam, že mi bude venovať pozornosť, tak ako som venovala ja jeho prejavu. Napríklad, teda bolo spomenuté a je to tiež jeden z veľmi, veľmi častých takých lajtmotívov, ktorým sa debata o tomto trestnom kódexe začína a končí, je, že veď si zoberte tie prípady, kedy sa stal taký a taký prípad, kedy bolo také a také ľudské právo toho a toho porušené, kedy nekonal orgán tak, ako mal a tak ďalej. Ja chcem len povedať, že akokoľvek môžem ľudsky empatizovať s týmito prípadmi, dokonca ako právnička si zachovať toľkú zdržanlivosť, že poviem, že nevylučujem, že sa to mohlo stať, ani nepotvrdzujem, že sa to stalo, tak platí, že rovnakých, proste kvantum skrivodlivosti sa diali počas celej doby, odkedy máme nezávislé súdnictvo na Slovensku. Je to súčasť proste akokoľvek nechcenej vedľajšej, vedľajšieho efektu, ak to tak mám povedať, hej, proste prácu, ktorú tieto orgány robia a ktorých sa dopúšťajú. Ak k takejto skrivodlivosti prišlo a ona naozaj prichádza počas dvadsiatich rokov, ja by som tu mohla štvorhodinovo rozprávať, jak tu donesiem debničky svojich prípadov a budem sa pýtať, že kde ste boli vtedy, kde ste boli vtedy? Prečo ste neriešili toto? Ako to, že ste si nemenili vtedy štátne orgány, keď sa dialo toto, hej? Mohla by som to robiť.
Ak sa takéto veci diali a dejú, ja si nepamätám, nepamätám politika, političku, ktorý by kvôli tomu išiel rozvracať justičný systém a vzal sa za obeť celú krajinu. Prosím, už, už prestaňme argumentovať týmto in concreto, hej, čo sa komu stalo, kto koľko utrpel, lebo všetci vieme vymenovať dvadsať prípadov z praxe, ktoré sú veľmi podobného prípadu a dávajú potom každému politikovi a političke právo, aby sme sem každý mesiac chodili s podobnou novelou, a toto asi fakt nechceme. Takže tento prí... tento prístup argumentačný naozaj je, je nedôstojný, nepripadá mi absolútne prináležitý na debatu o tak zásadnej reforme, lebo tu sa nebavíme o úprave otváracích hodín nejakého orgánu, tu sa bavíme naozaj o zásadnej reforme a o rozložení zaužívaného justičného systému, tak ako ho máme dnes, a argumentovať tým, čo povedal Slobodník a čo sa stalo Makóovi a čo vtedy povedal a mohol svedčiť, prosím vás, hej? Už naozaj že, že prestaňme s týmto, za prvé.
Za druhé, k tým, k tým sadzbám a k tomu, ako sú a nie sú efektívne vysoké sadzby vo vzťahu k eliminácii kriminality. Viete, toto je často používaný argument v prípade tých, ktorí bojujú za, za dekriminalizáciu mäkkých drog, ktorí hovoria, že áno, naozaj tá veľká prohibícia nepomohla k tomu, aby drogy vymizli z nášho života, to je fakt, lebo sú súčasťou nášho života, obklopujú nás, či chceme, alebo nie, a tam naozaj súdy preukázali, že mala väčší efekt koncepcia hard .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), kedy teda sa upustilo od uplatňovania trestnoprávnych sankcií. Sú však tresty, sú však delikty, kde ten vysoký trest má nielen teda potierať tú kriminalitu, ale on má byť vlastne istým spôsobom, však to tu aj v jednom prípade pán minister veľmi správne povedal, vrátim sa k tomu, ukazovateľom istej miery závažnosti skutku. A to, že naozaj nie je proste tento typ kriminality závažnej a naviac trestanej nejakým úplne dominantným, hej, typom kriminality, svedčí to, že my nemáme plné väznice mafiánskych bossov a naozaj korupčníkov a tých, ktorí robia, ja neviem, machinácie pri verejnom obstarávaní a narobia škody v rozsahu teda s maximom, alebo veľkého rozsahu, že to naozaj nie je ten typ kriminality, ktorým sa tu boríme, dávame vysoké tresty, ale nám to stále padá na hlavu, lebo ak sa nemýlim, je to 5 % celkovej kriminality. Ale k tomu, aká vyzerá, ako vyzerá skladba v kontex... skladba osôb, ktorí sú odsúdení, ich trestná činnosť v kontexte trestov, k tomu, tomu sa budem ešte v krátkosti venovať v inej, v inej často svojho prejavu.
Čo tu ešte teda bolo zaujímavé, na čo by som chcela nadviazať z toho, čo pán minister spomenuli, bolo, že, že nesúhlasí s tým, ak, neviem kto, teda narážali zrejme na vznesené argumenty opozície, že novela je zameraná proti právam poškodených. Ja si toto osobne nemyslím. Ja tvrdím, že ona je v nepomernom vychýlení v prospech práv páchateľa, že to je jej problém. A tiež sa k tomu ešte bližšie dostanem.
Posledná vec z toho, čo teda zaznelo od pána ministra, v tejto veci si dovolím byť trošičku, trošičku osobná, pretože mňa pán minister učil a ja si ho veľmi vážim a chcem si, chcem si túto profesionálnu úctu naozaj aj zachovať a, a učil ma počítačové právo, čo bolo v tej dobe naozaj niečo, niečo veľmi progresívne. A ako som vyrastala a prichádzali na scénu sociálne siete, ja som práve verila v to, že veď my tu už máme tie intelektuálne elity, ktoré si budú vedieť vyhodnotiť závažnosť tohto typu kriminality a už vedia pracovať v tomto poly a jedného dňa, áno, keď sa v tom budú proste špecializovať, môže mať Slovensko lídrov v boji s tým najzávažnejším typom problematiky, ktorú Davos označil ako najväčšiu hrozbu, ktorú dokonca kladie pred klimatickú krízu. A ja tu dnes počúvam od pána ministra, že čo sme to tu my stvárali s akýmsi bojom proti dezinformáciám a postihovaní, politickým postihovaním šírenia za hoaxy. Fakt? Fakt? (Predsedajúca sa obrátila na ministra.) Tak nebolo, môžeme sa o tom porozprávať, lebo o tom čosi málo, čosi málo viem. Je na to, bol na to zriadený orgán, ktorý je v gescii ministerstva vnútra. (Reakcia ministra.) Ale vy myslíte počas pandémie asi, veď môžeme, môžeme si to povedať, áno. Počas pandémie platil iný režim, kedy sa neuplatňovalo zákonné posudzovanie, ktoré by vyhodnotilo, ktorý obsah je závadný. Koniec koncov to tam je aj v programe, aby tam takáto poistka bola. Ale pokiaľ ide naozaj o detekciu takto závadného a bezpečnosť ohrozujúceho orgánu, máme tu na to riadne orgány, ktoré sú súčasťou teda ministerskej štruktúry. Ja by som bola veľmi nerada, keby, keby zrovna niekto tak erudovaný, ako je pán minister, sa k tejto téme staval, hej, tak nešťastne kontaminovaný naratívom tej dezinformačnej scény.
Dobre, prejdem teraz teda k tomu, čo, čo som spomínala na začiatku, že sa chcem držať takých tých viacerých veľkých argumentačných teórií a, a legitimizačných naratívov, ktoré majú dať verejnosti a aj teda určite koaličným poslancom akési potvrdenie, prečo je táto novela dôležitá, potrebná a prečo práve v takomto znení. Začnem odtiaľ, odkiaľ teda začínajú aj samotní obhajcovia z radov predkladajúcich, teda predkladajúcej zostavy, keď hovoria, že ide o vnášanie alebo premenu nášho trestného systému v duchu konceptu restoratívnej justície. Ja sa nepasujem za expertku na tento typ teda doktríny, alebo ako to mám povedať, uplatňovaného prístupu v justícii, takže ja som si dala kolečko telefonické, mailové, aj osobných stretnutí s ľuďmi, s ktorými som sa čisto v rovine právnickej, nepolitickej bavila o tom, že prosím vás, prosím ťa, vedeli by ste mi vyabstrahovať nejaké záchytné body z tej predloženej novely, ktoré by dávali takémuto argumentu za pravdu? Ja vám prečítam, čo som sa dozvedela, keď som sa teda pýtala na to, že ako táto novela naozaj napĺňa tú ideu, obsah restoratívnej justícii. Že, že bolo to, že, že nič tam také nevidím, je to ťažko posúdiť, veľa vecí tam chýba, v zásade to nemá nič s restoratívnou justíciou, a potom ešte, že možno by to aj malo, ale nemáme na to, aby to naozaj reálne v právno-aplikačnej praxi takto fungovalo, ani materiálne, ani personálne, ani technologické podmienky nevyhnutné na jej uvedenie do praxe.
Prečo vlastne teda vychádzali alebo prichádzali k takýmto záverom, pokúsim sa to zhrnúť. Na chvíľočku možno také edukačné okienko, nech teda všetci vieme, čo to tá restoratívna justícia je. Ona kladie primárny dôraz na obeť. Chápe spravodlivosť nie tak, že dorovnáme spôsobenú škodu, ujmu primeraným trestom, ktorú ten páchateľ spôsobil, ale dorovnáme tú ujmu na strane páchateľ... na strane poškodeného, kde vznikla. Preto je teda, ak by mal byť náš teda tento reformovaný Trestný zákon, Trestný poriadok v súladmi s princípmi restoratívnej justície, tak by musel dôrazný akcent klásť práve na osobu poškodeného.
A teraz mi, prosím vás pekne, povedzte, ako osobe poškodeného pomáha, že napríklad znižujeme trestné sadzby aj tam, kde nejestvuje poškodený, a k tomu sa tiež dostanem, kde sa porušuje verejný záujem štátu, a dokonca tým, ako sú, ak uplatníme pravidlá, ktoré sú teda po novom v § 33a a v zmenenom § 34, a ktoré hovoria o nových teda, alebo upravených, korigovaných spôsoboch, ako ukladať sankcie, tak menia aj tú kriminalitu, ktorá sa netýka iba ekonomickej, ale týka sa aj závažnej a týka sa environmentálnej, mravnostnej, týka sa aj tej proti životu a zdraviu. A my v tom, tým že ju znížime, hej, a ja budem hovoriť aj o konkrétnych príkladoch, sme vlastne nijak nesanovali, hej, tú ujmu na strane páchateľa, iba sme spravili priaznivejší trest. Prepáčte, nesanovali ujmu na strane poškodeného, iba sme spravili priaznivejší trest na strane páchateľa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pani poslankyňa, ak dokončíte myšlienku, a potom preruším rokovanie.
Bihariová, Irena, poslankyňa NR SR
Prepáčte. Dobre, už dokončím tú výhradu v restoratívnej, aby som uzavrela kapitolu a, a samozrejme, že, že ukončím. Čiže zároveň takisto nekorešponduje s princípmi restoratívnej justície to, že my rozširujeme poľahčujúce okolnosti. Takisto, že sa rozširuje výpočet okolností, na ktoré musí súd prihliadať pri určení a výmeru trestu v prospech páchateľa. Nehovorím, že to je zlé, ale nie je to úplne súladné s princípmi restoratívnej, restoratívnej justície. Znižuje sa teda horná hranica pre povinné uloženie trestu odňatia slobody na 8 rokov, čo bolo predtým 5 rokov, čo sa, ako som spomínala, dotkne aj iného typu trestných činov, ktoré poškodzujú život, zdravie a teda osobné, osobné, s tým spojené osobné slobody ako je hodnota, dôstojnosť, čím teda idú priamo kontra, kontra princípom restoratívnej justície.
Ak by to malo byť súladné, nech som konštruktívna, tým to uzavrie, ako by to malo vyzerať, tak restoratívna justícia je reálnym konceptom vtedy, ako som povedala, ak existuje materiálne, personálne, technologické podmienky na uloženie tých trestov, ktoré teda vyjmú páchateľa teda z kriminálneho prostredia, v akom uviazne pri treste odňatia slobody, ale my ho nemáme. My dnes masovo vydávame podmienečné tresty odňatia slobody a aj na to nám chýba potrebný personál, lebo tie, samozrejme, potrebujú určitý, určitý typ pracovníkov mediačných, probačných, ktorí sa budú týmto osobám venovať. A my na tento deficit a nedostatočný počet ľudí ideme hodiť ďalšiu agendu, ktorá im vznikne z trestov domáceho väzenia a iných alternatívnych trestov. Proste to nevieme ako robiť. Nemáme umožnené a v našich podmienkach naozaj si neviem predstaviť, ako bude fungovať trest domáceho väzenia v prípade, ak pôjde o páchateľov z marginalizovaných rómskych komunít. Ak si zoberieme teda to zloženie sociálnoekonomického pozadia páchateľov v súčasnosti odsúdených, sú to väčšinou ľudia s jednoduchým stredoškolským vzdelaním, možno nejaká dvojročná odborná učňovka, bývali na ubytovniach, dokonca je tam viac osôb s, so základným vzdelaním než s vysokoškolským vzdelaním. Títo ľudia neviem, kde vám budú nosiť náramky, oni nežijú v nejakej vile, kde sa teda akože bude môcť naplniť aj tá časť zákona, ktorá hovorí, že výkon trestu nemôže byť na ujmu ostatným blízkym osobám. Čiže my sa tu akože vo ...(nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) rovine bavíme a naozaj že ponúkame veľmi progresívnu, veľmi progresívnu koncepciu na ospravedlnenie textu, ktorý ale nenapĺňa jej obsah a princípy.
Tak ak môžem, v tejto chvíli ukončiť, tak ďakujem.
Skryt prepis
