Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne reagujúcim poslancom. Ja by som chcela povedať, že zriaďovateľ má stále tú možnosť, samozrejme, odvolať aj daného riaditeľa, riaditeľku, ale musí mať na to aj pádne dôvody a o to môžu byť pádnejšie, keď vlastne aj prešiel nejakým výberovým konaním, kde deklaroval nejaké ciele, ktoré možno neplní. Mňa trošku mrzí to rozdeľovanie na vaša skupina spokojná, naša skupina spokojná. Keby ste naozaj vedeli, ja nepoznám jediného človeka, ktorý by bol že stopercentne spokojný s výsledkami ich napríklad rozhodovaní napríklad pri fonde pre umenie, a to z jednoduchého dôvodu, že nie všetci vždy dostali napríklad grant alebo podobne. Ale z tejto, ak teda už to delíme na naše skupiny, nikoho nenapadlo ten fond tak rozmontovať, že ho zlikviduje len preto, že je nespokojný. Čiže, prosím, nedeľme to na vaša a naša skupina, ale keď už máme, definujeme si nejaký problém, tak ten potom poďme riešiť. Ale toto riešenie, čo tu je navrhnuté, ten problém naozaj nerieši, iba ho zhoršuje. Problém by vyriešilo navýšenie financovania. My ako politici a političky tu naozaj nie sme na to, aby sme rozprávali o tom, že kto sa nám páči, aká osoba konkrétne bude kam dosadená a že si myslíme, že ten bude ten najlepší. My máme tvoriť najlepšie možné funkčné prostredie a systém a ten bude, ten nastaviť, aby fungoval čo najviac nezávisle od politikov a političiek.
Ak sa tu bavíme o konkrétne napríklad vicestarostovaní mojom, že teda či chceme, alebo nechceme my takéto veci robiť a kto ma obmedzuje v rámci verejných vypočutí. No nikto, to robíme my. Ale mňa to zaujíma, ako to funguje na celom Slovensku. A my ten systém, o ktorom som pred chvíľou hovorila, nejako nastavujeme. A niektorí zriaďovatelia možno nemusia vedieť, ako sa to presne robí, že či toto je štandard už európsky, alebo menej a proste pôjdu s nižšími štandardami. A my tvrdíme, poďte s tými vyššími. Poďte s verejnými vypočutiami. Čiže opäť je to o vytvorení kvalitného, dobrého prostredia, čo najmenej závislého na politikoch a političkách.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod mojej rozpravy k návrhu zákona, kde, zjednodušene povedané, ide o to, aby si ministerka a jej spriaznení ľudia mohli ľahšie dosadzovať politicky lojálnych ľudí za politicky podmienených štandardov, by som chcela upriamiť pozornosť na jednu vec. Stojím tu dnes v žltej košeli, vo farbe s pracovným názvom benátska žltá – ďakujem, že ste sa pozreli – z kolekcie vytvorenej pre slovenskú reprezentáciu na 60. medzinárodnej výstave umenia Bienále v Benátkach. Je vytvorená slovenskou dizajnérkou Michaelou Bednárovou so značkou, už neviem viac, ako slovenský názov by mohla mať, značka Pôjd, ktorá už v časoch, kedy pani ministerka ani netušila, že niečo ako slovenská kultúra existuje, intenzívne pomáhala a dodnes pomáha obnoveniu slovenskej tvorby a textilného remesla. Na tejto krásnej a hlavne zmysluplnej výstave v Benátkach pracovalo takmer 30 ľudí, pričom hlavným autorom je renomovaný slovenský umelec z Košíc Oto Hudec.
Po dlhšom čase sa tak otvoril česko-slovenský pavilón a naša kvalitná a v medzinárodnom meradle zaujímavá slovenská expozícia. Chcem týmto vyjadriť moju plnú podporu slovenskej kultúrnej obci, ktorú sa nekultúrnym, hulvátskym spôsobom snaží umenšiť, hanobiť či rozoštvať premiér Fico za tľapkania ministerky Šimkovičovej. Premiér Fico, ako aj samotná náhodná ministerka kultúry nielenže nechápu podstatu služby občanom a občiankam Slovenska, v tomto prípade rezortu kultúry, kde ministerka nemá byť ministerkou jej vybraným kamoškám, ale má chrániť, zveľadovať a rozvíjať celý segment. V skutočnosti robia presný opak, vykrikovaním o slovenskosti a odporným hanobením iných ľudí, vulgárnymi rečami a správaním konajú protislovensky, ťahajúc nás niekam do stredoveku a na hanbu celej Európy.
Slovenská kultúra našťastie nie je Fico, našťastie nie je Šimkovičová ani Machala či iní ideologickí nochsledi. Slovenská kultúra tu je a bude a bude po nich a na toto obdobie sa bude spomínať ako na jedno z najhorších, najzbytočnejších, najtrápnejších a v skutočnosti takéto kroky vlády ju samu krok po kroku položia. Jedným z takýchto krokov je aj Fond na podporu umenia a jeho likvidácia a druhý je aj tento predložený návrh zákona. Nielenže ho odborná obec ani nechcela, ale aspoň teda je aj škodlivý. Presne v duchu práce nominantov Slovenskej národnej strany.
Návrh poslaneckého zákona o múzeách a galériách hovorí o potrebe, citujem, pružnejšej manažérskej výmeny. Pod pružnejšou manažérskou výmenou si ministerka kultúry prostredníctvom poslancov a poslankyne podávajúcich tento návrh predstavuje bez udania dôvodu, na ako dlho chce a bez povinného verejného výberového konania vymieňať ľudí vo vedeniach galérií či múzeí.
Inak, tuto by som sa chcela pristaviť ešte na sekundu, lebo na výbore pre kultúru a médiá, pán Michelko, vy ste hovorili teda, že odstránenie nutnosti absolvovať verejné výberové konanie je teda dané aj preto, že nechcete nútiť samosprávy robiť drahé riešenia ohľadne týchto výstupov. No, akože neviem, v akom storočí sa nachádzame, ale na to, aby sme mali verejný výstup, stačí jeden obyčajný smartfón a prístup na internet. Tak to robíme aj my napríklad u nás v samospráve, nestojí to takmer nič.
A skúsim teda podrobnejšie rozobrať tento návrh. Navrhujú sa tu zmeny ako napríklad doplnenie takzvanej legálnej definície pojmu štandardy múzeí a galérií. Citujem: "Štandardy múzeí a galérií sú merateľné, porovnateľné alebo iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií." Koniec citátu.
Ruší sa päťročné funkčné obdobie riaditeľa, riaditeľky múzea, galérie predpokladané zákonom. Je tu jedna aj pozitívna vec a to, že sa ruší zákaz odvolania riaditeľky múzea bez udania dôvodov. V danom kontexte je to však pramálo, aj keď teda dá sa tento krok nejako oceniť. Ruší sa verejné vypočutie uchádzačov na post riaditeľa, riaditeľky múzea a galérie. Zavádza sa len výberové konanie bez verejného vypočutia.
No a aké sú naše výhrady voči predloženému návrhu zákona? Zásadné sú napríklad aj tie k zrušeniu verejného vypočutia a päťročného funkčného obdobia štatutárneho orgánu. Mnohé tu už povedala moja kolegyňa Zora Jaurová. Navrhovaná novela popiera základné princípy a postupy týkajúce sa odbornosti, transparentnosti a manažérskej zodpovednosti. Navrhovaný model riadenia je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády; opäť raz tu máme takýto návrh zákona v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Vyhlásenie vlády avizuje systémové opatrenia, navrhovaný model riadenia však, naopak, podporuje nesystémové opatrenia a motivuje k rezignácii na dlhodobé stratégie.
Vyhlásenie vlády avizuje dialóg s kultúrnou verejnosťou, avšak zrušenie verejného vypočutia dialóg s kultúrnou verejnosťou, naopak, úplne vylučuje. Je to práve súčasne platný model, ktorý najlepšie realizuje deklarované ciele v programovom vyhlásení vlády, tak aký je dôvod ho rušiť? Neobmedzený mandát štatutárov sa v minulosti ukázal ako neúčinný a nielen teda že on spiatočnícky pôsobí, on takým aj naozaj je. Stanovenie určitého obdobia funkčného výkonu pôsobí ako efektívny stimul pre motiváciu, umožňuje hodnotenie výkonnosti a úspechu aktuálneho vedenia a smerovania organizácií a inštitúcií. Dlhé roky sa odborná obec snažila presne o to, aby v kultúrnych inštitúciách neboli na dlhé roky či desaťročia zabetónovaní ľudia, ktorí tam našli už len pohodlné miesto bez nejakých špeciálnych nárokov. Pred pár rokmi sa tento systém zaviedol a ukazuje sa ako naozaj dobrá prax, tak prečo teda ho chcete likvidovať?
Limitované obdobie na strane štatutára alebo vedúceho pôsobí na vyššiu motiváciu, akceleráciu v pracovnom výkone. Na strane zriaďovateľa zas vedie k vyššej reflexii stavu a aktivít inštitúcie, aktualizácií vlastných očakávaní a podobne. Odborná, ale aj širšia kultúrna verejnosť Slovenska vníma päťročné funkčné obdobie ako primeraný časový rámec pre realizáciu výziev štatutára, vedúceho predstavenú vo verejnom výberovom konaní. Tento časový limit je na rozdiel od jeho zrušenia štandardným európskym nástrojom kultúrnej politiky, ktorého efekt spočíva okrem iného v možnosti pružnejšej manažérskej výmeny na riadiacich postoch, to znamená, že v praxi maximálne päť rokov s možnosťou opätovnej obhajoby mandátu; pri spochybneniach alebo neplnení cieľov teda je to obdobie aj kratšie, samozrejme. Verejné vypočutie predstavuje kľúčovú časť výberového procesu, kde sa zvyšuje transparentnosť výberu. Verejné vypočutie umožňuje odbornej, ale aj laickej verejnosti, ale najmä tej odbornej, overiť kvalifikáciu kandidátov. Ale dôležité na takomto procese je aj to, že on poskytuje tomu vybranému kandidátovi alebo kandidátke oprávnenú legitimitu, ktorá je na začiatku nového pôsobenia veľmi dôležitá. Ak sa povinnosť verejného vypočutia zruší, hrozí tu reálne riziko nejasného a neodborného postupu pri výbere štatutárnych orgánov alebo vedúcich pracovníkov.
A chcela by som ešte niečo k tým štandardom múzeí a galérií vo svete a na Slovensku. Štandardy nie sú nejakou novinkou, to treba povedať, vždy je však dôležité vidieť kontext. Medzinárodné organizácie, ako napríklad medzinárodná rada múzeí, vytvárajú a aktualizujú svoje štandardy, aby odrážali najlepšie praxe a boli prispôsobené meniacim sa potrebám múzeí a galérií a ich publika. Štandardy, ony pokrývajú rôzne aspekty tejto praxe, napríklad v oblastiach, ako je zbierková politika, výstavná prax, vzdelávanie a verejné programy, starostlivosť o zbierky, dostupnosť a prístupnosť, ale aj etické štandardy, kde sa zaoberajú otázkami, ako sú pôvod a vlastníctvo objektov, transparentnosť v operáciách a integrita vo vzťahoch s verejnosťou a inými inštitúciami. Taktiež aj manažment a financovanie, kde sa riešia efektívne riadenie zdrojov, správne finančné riadenie a strategické plánovanie pre udržateľnosť inštitúcie.
Pokusy o vypracovanie múzejných štandardov v Slovenskej republike trvajú v múzejnej obci už niekoľko rokov, nebol zatiaľ vypracovaný, predložený a schválený žiaden kompletný materiál, s ktorým by sa mohli múzeá zapísané v registri múzeí a galérií Slovenskej republiky oboznámiť a riadiť sa ním. V roku 2017 v rámci projektu zväzu múzeí na Slovensku štandardy odborných múzejných činností na Slovensku, podporenom Fondom na podporu umenia, vypracoval autorský kolektív materiál, ktorý bol predstavený múzejnej odbornej obci. Písomnou i ústnou formou sa odborní pracovníci slovenských múzeí mohli k obsahu vyjadriť a následne bol pôvodný materiál upravený. Ale! Štandardy múzeí a galérií predkladateľ pozmeňovacieho návrhu žiadnym spôsobom neodôvodňuje, bližšie nerozvíja a ani nevysvetľuje. Neboli prediskutované s odbornými organizáciami, ktoré pôsobia v rezorte. A práve sme počuli, že taká iniciatíva tu už bola, respektíve je.
V súvislosti s čerstvou skúsenosťou s Fondom na podporu umenia, s RTVS, s Kunsthalle, s Bibianou, ale aj s množstvom, jemne povedané, nemúdrych verejne vyjadrených názorov a krokov ministerky Šimkovičovej máme veľmi dôvodnú obavu, že štandardy, v úvodzovkách, budú využité, pardon, zneužité ako nástroj politického zasahovania do výstavných programov týchto inštitúcií. Typickými príkladmi, ako by eventuálne mohlo politické vedenie zasahovať cez štandardy do výstavných programov, sú nasledovné. Napríklad financovanie. Štandardy a smernice môžu určovať podmienky pre financovanie, ktoré môžu byť manipulované tak, aby presadzovali určité politické agendy alebo obmedzili výstavu kontroverzného obsahu. Aký obsah to bude, by asi chcela rozhodovať Slovenská národná strana. Je to napríklad výber a cenzúra výstav. Štandardy môžu byť využité na odôvodnenie výberu alebo vylúčenia určitých tém alebo diel z výstavných programov, čím sa politicky ovplyvňuje, čo je verejnosti prezentované. Môže byť ovplyvňovaná zbierková politika, politický vplyv môže zasahovať do toho, aké artefakty sú získavané alebo vylúčené zo zbierok na základe ich kultúrnej, historickej alebo politickej významnosti.
Personálna politika. Štandardy týkajúce sa výberu a pôsobenia štatutárnych orgánov môžu byť ovplyvnené tak, aby zabezpečili, že kľúčové pozície v múzeách a galériách zaujmú osoby s politickými žiaducimi názormi. Tieto praktiky môžu ovplyvniť, ako verejnosť vníma kultúrne dedičstvo a umenie, predpokladám, že asi o to vám tu ide. Preto je dôležité, aby múzeá a galérie udržiavali vysokú úroveň transparentnosti a nezávislosti vo svojom fungovaní, aby sa minimalizoval potenciálny politický vplyv na ich operácie, a preto je opäť veľmi nemúdre ustupovať od zaužívanej dobrej praxe verejných vypočutí.
Ešte by som chcela aj ako vicestarostka mestskej časti sprostredkovať pohľad samospráv. Mestá, obce i samosprávne kraje zriaďujú a majú na starosti správu múzeí a galérií vrátane ich financovania a prevádzky. Výber osoby na pozíciu štatutára alebo vedúceho týchto organizácií vyžaduje dôkaz odbornej spôsobilosti na riadenie múzea a galérie. Transparentný proces výberu, podľa ktorého postupujú samosprávy, je navrhnutý tak, aby zabezpečil kvalitu a odbornosť a zároveň minimalizoval obavy z preferencie určitých politických skupín alebo osobných záujmov. Veď to každý štatutár chce, každý naozaj taký, ktorý by teda nechcel byť spolitizovaný. Zrušenie takéhoto výberového konania by obmedzilo zapojenie odborníkov aj verejnosti do rozhodovacieho procesu, pričom verejné prezentácie a transparentné výberové postupy sú bežnou praxou, ktorá zvyšuje dôveru v účinnosť a transparentnosť miestneho samosprávneho systému. Ak by malo dôjsť k odvolaniu štatutára alebo vedúceho galérie či múzea, malo by sa to naozaj zakladať na konkrétnych dôvodoch alebo preukázateľných odborných chybách a nie inak.
Zhrnula by som teda, že máme tu myšlienky a už aj činy týkajúce sa politického zasahovania do umenia a kultúry. Predchádzajúca rozprava o naozaj zlikvidovaní nezávislosti fondu pre umenie to len dokazuje, tu máme teraz ďalší zákon, ktorý vôbec ničomu nepomáha. A ja tiež rovnako ako pani Jaurová by som sa chcela hlásiť k tomu, že keď už tu toľko debatujeme o kultúre, poďme naozaj tvoriť kvalitné politiky a kvalitný systém pre kultúrnu obec a nielen likvidovať, čo tu sme doteraz mali funkčné. Zatiaľ robíme iba toto, je to veľmi-veľmi frustrujúce. Úsilie týkajúce sa zmien v tomto zákone by malo byť zamerané na celkovú revíziu zákona namiesto obmedzených zmien zameraných len na personálne otázky.
Tento návrh oslabuje dôležitosť kvality a odbornosti v pamäťových inštitúciách a v súčasnej podobe by mal byť naozaj odmietnutý. Navrhované zmeny nijako neprispievajú k zlepšeniu situácie galérií a múzeí na Slovensku. Opäť je asi jasné, komu treba za k ničomu neprospievajúci zákon, v úvodzovkách, poďakovať.
Ďakujem za pozornosť a nezabudnime, bez kultúry nie sme.

Ďakujem pekne. No, my sa vraciame k takej veľmi prerušenej debate z piatku, takže je aj ťažko nadviazať na ňu už takto po tom celom dlhom víkende, ale teda bavili sme sa tu o tom návrhu reformy FPÚ, kde vlastne predkladatelia hovoria, že keď to budú viacej kontrolovať ľudia z ministerstva, tak to bude aj lepšie fungovať. A ja by som chcela upriamiť pozornosť aj kolegov poslancov a poslankýň na to, že ministerstvo kultúry, ešte mu ostala po tej reforme, kedy sa väčšina dotácií dala do fondov, mu ostala jedna dotačná schéma, ktorá sa volá Obnovme si svoj dom, z ktorej sa financujú rekonštrukcie pamiatok, ktorú dnes stále administruje ministerstvo, a teda po nástupe pani ministerky Šimkovičovej uzávierka na žiadosti z tohto fondu bola 30. 11. 2023, potom ju predĺžili na 31. 12. 2023. Do dnešného dňa ešte ani neboli sformované komisie, ktoré, samozrejme, tým pádom nezasadli. Čiže aj keby dnes sa tým ministerstvo začalo zaoberať, tak reálne tie dotácie dostanú žiadatelia niekedy v auguste a pri týchto investičných projektoch nie som si istá, či ktokoľvek z nich dokáže ich minúť do konca roka.
A tým iba chcem ilustrovať, že, že ministerstvo kultúry ani zďaleka nie je lepší správca týchto vecí, alebo že by lepšie administroval dotácie do kultúry, práve naopak, a to je aj jeden z dôvodov, prečo si myslím, že ten navrhovaný zákon nie je správny a že to nie je krok dobrým smerom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakcie, kolegovia. A teraz len taká výzva na pani ministerku, že ak by ste chceli vystúpiť v rámci rozpravy, že by sme mohli na vás aj reagovať, ak tam budú nejaké pripomienky, si to vysvetliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No, mal by som reagovať na, na pána Hargaša, ale tam len takú ako kebyže malú poznámku na môjho kolegu Michala.
Ja by som tomu dal šancu. A dal by som tomu šancu preto, lebo to, čo navrhol Jano Hargaš, vlastne umožní lepšiemu implement... lepšej implementácii toho zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sme tu mali pred chvíľou, pred dvoma hodinami. To znamená, že, že bude oveľa viacej obstarávania, oveľa rýchlejšieho a tí lokálni starostovia a primátori, ktorí sú aj z HLAS-u, aj zo SMER-u, aj, aj nezávislí, aj možno z PS-ka, budú mať oveľa lepšiu prácu pri posudzovaní všetkých tých ako kebyže registrov, ktoré proste musia, musia sa dokladať pri verejných obstarávaniach, musia mať rôzne aj, aj proste ako kebyže napríklad musia doložiť, že či majú financovanie z banky na to, aby to vedeli realizovať, to verejné obstarávanie. To znamená, že v zásade tento Janov návrh pomôže tomu návrhu, čo ste vlastne chceli doobedu pretlačiť. To znamená, že ja byť koalíciou, ja by som ten akože zaujímavý návrh prijal a podľa mňa sa to zlepší či už len, či už podnikateľské prostredie, ale takisto aj život samospráv.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za krásne vystúpenie. A ako si aj sám hovoril, je naozaj taká veľká škoda, že táto vláda sa rozhodla ísť ako cestou spálenej zeme aj totálneho konfliktu práve aj pri takých témach, ako je znižovanie byrokracie a podpore podnikateľského prostredia, pretože naozaj tam podľa mňa nejde o žiadnu ideológiu, ale tak ako kedysi sami, myslím, že aj Robert Fico to rozprával a viacerí politici terajšej vládnej koalície, že keď sú dobré zákony, tak ich podporia. Naozaj že toto je taká technická vec, ktorú by bez problémov mohli podporiť, špeciálne v zákone, ktorý sa aj volá, že je o zlepšovaní podnikateľského prostredia a znižovaní administratívnej záťaže, pritom sám obsahuje naozaj iba také malé vylepšenia a my sami aj v minulej, aj na minulej schôdzi, aj teraz týmto pozmeňovákom sme sa snažili prinášať rôzne opatrenia, ktoré boli aj prepočítané rozpočtovou radou a naozaj by, naozaj by veľmi-veľmi pomohli podnikateľskému prostrediu. Ale, žiaľ, škoda, že politika je proste taká, že tu sa na argumenty nepočúva a raz je niekto na jednej strane, potom je na druhej, a tým pádom si radšej ťuká do mobilu, aby to nepočul a nemusel, nemusel, nemusel proste vyjsť v ústrety niekomu inému, pretože sa bojí, že by to bolo potom zneužívané na politickú, politický súboj, pritom je to iba proste dobré opatrenie, malé technické, ktoré pomôže ľuďom, a podľa mňa presne na toto sme tu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja som rada, že som nakoniec stihla na teba reagovať, lebo teda prišla som na poslednú chvíľu, ale počúvala som ťa v aute, ako som išla sem. A musím povedať, že naozaj všetky výhrady, ktoré si uviedol, sú veľmi opodstatnené. A to, čo mne ako keby najviac z toho rezonuje, sú presne tie tri ponuky. A proste toto by sa naozaj limitovať nemalo, lebo ja som sa veľmi často stretla s poslancami a s poslankyňami z rôznych obecných zastupiteľstiev, kde naozaj toto bol problém aj teraz pri tom limite do 10-tisíc eur, že veľakrát o tej súťaži firmy nevedeli. A myslím si, že práve zvyšovaním tej možnosti zapojiť sa sa dáva presne príležitosť k tomu, aby, čo si aj ty spomínal, že sa dokážu verejné zdroje naozaj vo veľkej, veľkej miere šetriť a naozaj dochádza potom k tomu, že tá cena sa reálne tou súťažou znižuje a vlastne, tým vla... to znamená aj pre malé obce napríklad, alebo teda však to už je jedno, pri akej veľkosti, ale skutočne podľa mňa to je najdôležitejšie, aby sme my z tých peňazí, ktoré obce a mestá majú, dokázali vyprodukovať čo najviac. A tá súťaž je podľa mňa veľmi dôležitá, aby bola transparentná, aby sa do nej dokázalo zapojiť čo najviac firiem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Jano, že si takto široko a v kontexte uviedol tento zákon alebo to, ako ho vnímame my, v zásade nemusím už vystúpiť, tak to skúsim urobiť v faktickej poznámke. Veľmi správne si ocenil otvorenosť pána ministra Rašiho a osobne prijímam túto výzvu aj ja a budeme veľmi konštruktívne pripomienkovať tento zákon. A znovu, chcem ťa rozšíriť alebo doplniť, lebo si uviedol kontext, v akom prijímame tento zákon, a keby to bolo úplne izolované, tak by sme sa tým až tak netrápili a vôbec by sme nejaké bočné úmysly tomuto zákonu neprisudzovali.
A skúsim teda ešte rozšíriť tie tvoje argumenty. V zásade vy ste povedali, pán Raši, že vlastne tento zákon bude aj kontrolovaný, ako ste povedali, tretím sektorom alebo mimovládnymi organizáciami, ale momentálne máme na stole zákon o obmedzovaní funkcií tretieho sektora respektíve NVO. Zároveň ste povedali, že vlastne bude ten úrad na, pre verejné obstarávanie to kontrolovať, no ale máme zákon, ktorý v zásade má aj cez iné zákony obmedzenú, obmedzovanie funkciu alebo kontroly verejného obstarávania. Ste hovorili, že bude to kontrolované médiami, ale vaši kamaráti z SNS predkladajú zákon o obmedzovaní právomoci médií alebo ich nezávislosti. Ste povedali, že to bude aj OČTK kontrolovať, no ale vlastne sme šesť mesiacov riešili to, ako náš zákon prijatý touto Národnou radou vlastne vytvára prostredie pre kvitnutie krimiscény na Slovensku. To znamená, že to je ten problém, že ten kontext je problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. So všetkým súhlasím s pánom poslancom Dostálom, ale reagovala by som na pána Michelka. No ten pozmeňovací návrh je preto taký rozsiahly, lebo vy ste riešili tú vec pozmeňovacím návrhom a na to, aby sme zmenili tie veci, tak sme tam museli dať všetky tie paragrafy, ale v skutočnosti oproti súčasnému stavu mení len tri jednoduché veci.
Jedna je, že pridáva odvolaciu kompetenciu rade aj za presne definovaných podmienok, ktoré zaručia to, že rada nebude zahltená tými, že nie každý, kto nedostane, sa bude odvolávať. To druhé je, že mení teda počet členov rady, keďže, keďže zjavne je po tom dopyt, a keďže bol dopyt po zastúpení ľudí ako keby z regionálnych organizácií. A tá tretia vec, ktorá je podľa mňa tiež dôležitá, je, že mení účinnosť toho zákona kvôli tomu, že tá, ktorú ste navrhli, je nereálna.
A ja vás iba poopravím, že vy hovoríte, že teda, problém je, že ministerstvo či má, alebo nemá väčšinu. Ministerstvo má absolútnu väčšinu. Ministerstvo dnes, minister kultúry nominuje všetkých členov rady. Akurát, niektorých z nich na návrhy profesijných organizácií, ale aj tam si minister vyberá z tých návrhov, ktoré mu prídu. To znamená, že meniť to ešte tým spôsobom, akým to robíte vy, je vlastne v podstate mierne obskúrne, a to, ako je to pôvodne navrhnuté, že je tam ten pomer, momentálne je to štyri ku piatim, v tom mojom návrhu je to päť ku šiestim, to má nejakú logiku, pretože ako keby ten minister si musí zodpovedať za tie rozhodnutia.
Takže naštudujte si, ja sa s vami o tom rada porozprávam, a verím, že to nejako zvlád... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, ja upozorňujem, že budem na konci čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Ja vlastne už v tejto ústnej rozprave by som len chcela zareagovať na niektorých predrečníkov v miere, v ktorej sa to nevošlo do faktických poznámok a teda potom prísť s tým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Pán Malatinec tu hovoril veľa o tom regionálnom rozmere podpory kultúry, čo je podľa mňa veľmi dôležitá téma a možno by sme sa o nej tu mohli rozprávať aj trocha viac a v trocha širších kontextoch a je to dôležitá téma aj v súvislosti s Fondom na podporu umenia, lebo ten fond od začiatku mal ambíciu oveľa viac fungovať aj v regiónoch, ale, bohužiaľ, nikdy na to nemal rozpočet, na to napríklad, aby mal nejaké regionálne zastúpenia, o čom sa rozpráva, odkedy ten fond existuje. Čiže opäť sa dostávame k téme, že rozpočet fondu je problém.
A ja by som len uviedla na pravú mieru, lebo vlastne pán Malatinec spomínal, že v rade fondu nie sú zastúpení ľudia z regiónov. No momentálne je v rade fondu napríklad pani Lukáčová, ktorá je z Banskej Bystrice, pani Součková, ktorá je z Prešova, alebo pán Piačka, ktorý je z Pezinka, takže myslím, že zastúpenie v tejto rade určite ľudia z regiónov majú. A padli tu aj také nejaké poznámky, že nevieme, kto je v tých komisiách, no tak všetci členovia komisie sú, samozrejme, zverejnení na webe, sú tam zverejnené dokonca aj ich životopisy a profesionálny nejaký background.
Zachytila som tu potom, myslím si, že od pani poslankyne Vaľovej taký výraz, že tá činnosť fondu je absolútne nekontrolovaná, tak ja iba chcem upozorniť, že Fond na podporu umenia za posledné roky mal každý rok minimálne tri veľké kontroly. Každý rok mal kontrolu z NKÚ, každý rok prešiel vládnym auditom, každý rok mal kontrolu z ministerstva kultúry. Ja by som skôr si tipla, že Fond na podporu umenia je hádam najkontrolovanejšia inštitúcia, verejná, momentálne, takže určite výhrady voči tomu, že nikto tento fond nekontroluje, nie sú úplne korektné.
Pán poslanec Grendel navrhol vo svojom doplňujúcom návrhu vlastne tú inflačnú valorizáciu, ak tomu dobre rozumiem, rozpočtu fondu, čo určite je veľmi dobrý návrh, lebo všetci vieme, že ten fond má momentálne stanovenú sumu v zákone a nie nejaký koeficient a teda aj, aj pán poslanec Michelko to ocenil. No z môjho pohľadu je troška škoda, že s týmto návrhom neprišla vláda a neprišla pani ministerka kultúry, lebo tento návrh má podrobne spracovaný s paragrafovým znením v šuflíku, kde jej ho pripravila predchádzajúca úradnícka vláda, ktorá to 18. októbra predložila aj na vládu, len oni nemohli schvaľovať takéto veci, lebo sa týkali rozpočtu, stačilo to z toho šuflíka vytiahnuť. A keď hovoríte, že to je ťažké vyjednať, no tak ja neviem, načo máme tú ministerku, však hádam špeciálne na to, že teda má ísť za tým svojím kolegom pánom Kamenickým a má to ísť vyjednať. Už sme tu ten návrh zákona mohli mať a podľa mňa by sme zaňho všetci hlasovali.
Zároveň tu bola výhrada, že my všetci teda hľadáme, ako sa to nedá realizovať, to, čo tu bolo navrhnuté. Ja znovu hovorím, že podľa mňa problém nie je, že my hľadáme, že sa to nedá, ale že vy ste to navrhli tak, ako sa to nedá urobiť a my len na to upozorňujeme, a to bez ohľadu na to, že či súhlasíme s tou filozofiou toho návrhu, alebo nie, ale tu sedia ľudia, ktorí poznajú naozaj praktické fungovanie fondu a sedeli v tých orgánoch a my vieme, že to, čo navrhujete, v tom časovom horizonte, v akom to navrhujete, je proste prakticky nemožné zrealizovať.
No a tá najdôležitejšia vec, ktorú tu chcem povedať, že my vlastne od začiatku kritizujeme predovšetkým ten proces, ktorým sa tento zákon prijíma, a to aj preto, že ten proces dôsledne v každom jednom bode vylúčil akúkoľvek odbornú alebo vlastne akúkoľvek diskusiu. A ja sa tu dnes dozviem, že vlastne ja som mala s niekým viac diskutovať za ostatných osem dní a keďže som nediskutovala, tak to je problém, prečo to už dnes je ten zákon na stole. Ja som opozičná poslankyňa, podotýkam. Čiže, čiže ešte dokonca, že som vlastne nediskutovala s pánom Michelkom, ale s nejakými inými členmi výboru pre kultúru, tak ja si myslím, že my sme naozaj o tom veľmi veľa diskutovali, pán Michelko, ja som to tu už spomínala. Ale, bohužiaľ, naozaj je problém, že vy ste zvolili ten proces, ktorý tú debatu vylúčil veľmi dôsledne.
Vy ste to dali poslaneckým návrhom, nebolo MPK, vy ste ani medzi prvým a druhým čítaním to malé MPK, čo bolo, sa týkalo toho pôvodného návrhu, ktorý sme schválili v prvom čítaní. Vy ste to dali pred ôsmimi dňami do výboru, dokonca ste si to neprediskutovali ani so svojimi koaličnými kolegami a my tu teraz ako opozícia čelíme výhradám, že sme mali o tom skôr diskutovať? Kedy teda a kde sme o tom mali diskutovať? Však ani na tom výbore o tom tá diskusia nebola. A ale teda napriek tomu ja si myslím, že toho času je dosť ešte stále, že stále sme iba v druhom čítaní, na to má ten legislatívny proces niekoľko čítaní, na to má všelijaké aj opravné prostriedky a máte to plne v rukách. Vy ako predkladatelia to máte plne v rukách, stačí sa dohodnúť na návrh troch poslaneckých klubov, môžte to odložiť kedykoľvek, môžme opakovať druhé čítanie, je milión možností, akými vieme, keďže je evidentné z tejto debaty, že ten konsenzus presahuje delenie medzi koalíciou a opozíciou o tom, že treba ešte o tom debatovať. A ja vám naozaj viem sľúbiť, že budem s kýmkoľvek kedykoľvek diskutovať, koľko len bude možné, koľko budem mať času, aby sme našli lepšie riešenie na tie problémy, ktoré chcete riešiť.
A teda ako by to mohlo vyzerať napríklad, o tom hovorí ten pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý chcem predniesť, aj keď teda musím povedať, že vzhľadom k tomu, že vy ste zvolili stratégiu riešenia tej problematiky pozmeňujúcim návrhom vlastného návrhu, tak je veľmi ťažké legislatívne čisto robiť pozmeňovací návrh pozmeňovacieho návrhu, čo vlastne ani nie je možné, a preto vlastne ten môj návrh vyzerá, ako vyzerá. Takže budem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 151.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„1. V § 4 ods. 2 písmeno d) znie:
„d) oboznamuje sa s informáciou o pridelení finančných prostriedkov fondom, ktorú jej pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov (ďalej len „zmluva”) so žiadateľom predkladá riaditeľ, rada môže uznesením požiadať riaditeľa o predloženie stanoviska k žiadosti aj so žiadosťou a jej hodnotením podľa § 17 ods. 8 na účely vyhodnotenia uplatnenia zásad a priorít podpornej činnosti fondu,
2. V § 4 ods. 2 písmeno r) znie:
„r) rozhoduje o odvolaniach voči rozhodnutiu riaditeľa."."
Ostatné novelizačné body čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby Rada Fondu na podporu umenia získala kompetenciu rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam o financovaní.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 7, ktoré znejú:
"2. V § 4 ods. 2 písmene n) sa slovo „podľa" nahrádza slovami „v súlade”.
3. § 4 ods. 2 znie:
„(2) Rada ako najvyšší orgán fondu
a) schvaľuje štatút fondu, rokovací poriadok rady, organizačný poriadok a rokovací poriadok odborných komisií, organizačný poriadok kancelárie a ďalšie vnútorné predpisy fondu, okrem rokovacieho poriadku dozornej komisie,
b) schvaľuje zásady, spôsob a kritériá hodnotenia žiadosti,
c) schvaľuje zásady poskytovania finančných prostriedkov,
d) oboznamuje sa s informáciou o pridelení finančných prostriedkov fondom, ktorú jej pred uzavretím zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov (ďalej len „zmluva") so žiadateľom predkladá riaditeľ; rada môže uznesením požiadať riaditeľa o predloženie stanoviska k žiadosti spolu so žiadosťou a jej hodnotením podľa § 17 ods. 8 na účely vyhodnotenia uplatnenia zásad a priorít podpornej činnosti fondu,
e) schvaľuje na návrh riaditeľa a aj na základe stanoviska dozornej komisie rozpočet fondu na príslušné rozpočtové obdobie a zmeny rozpočtu fondu počas príslušného rozpočtového obdobia,
f) schvaľuje na návrh riaditeľa a na základe stanoviska dozornej komisie výročnú správu fondu a účtovnú závierku fondu overenú audítorom,
g) schvaľuje v nadväznosti na strategické zámery a dlhodobé koncepcie rozvoja umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike krátkodobé a strednodobé ciele fondu a zásady a priority podpornej činnosti fondu na konkrétne obdobie a priebežne vyhodnocuje ich plnenie,
h) rozhoduje o nakladaní s majetkom fondu podľa osobitného predpisu,
i) prijíma rozhodnutia o návrhoch a k stanoviskám dozornej komisie,
j) volí zo svojich členov predsedu rady a podpredsedu rady na funkčné obdobie dvoch rokov a odvoláva ich z funkcie,
k) volí a odvoláva riaditeľa,
l) rozhoduje o odpísaní pohľadávok fondu alebo o trvalom upustení od vymáhania pohľadávok fondu,
m) vymenúva a odvoláva členov odborných komisií,
n) rozhoduje o novom návrhu zmluvy v súlade s § 22 ods. 5,
o) poveruje riaditeľa rozhodovaním o poskytnutí finančných prostriedkov fondom podľa § 18 ods. 8.".
4. § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Rada vykonáva ďalšie funkcie súvisiace s činnosťou fondu.".
5. § 5 odsek 1 znie:
„§ 5 Zloženie rady a členstvo v rade
(1) Rada má jedenásť členov. Piatich členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "minister") bez návrhu. Jedného člena vymenúva a odvoláva minister na návrh Združenia miest a obcí Slovenska, SK8, Únie miest Slovenska. Piatich členov rady vymenúva a odvoláva minister na návrh profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré sú registrované alebo evidované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, alebo na návrh právnických osôb zriadených zákonom, ktoré pôsobia v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, tak, aby bol
a) jeden člen rady za oblasť hudobnej tvorby,
b) jeden člen rady za oblasť divadla,
c) jeden člen rady za oblasť literatúry,
d) jeden člen rady za oblasť vizuálneho umenia,
e) jeden člen rady za oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva.".
6. § 6 ods. 1 sa dopĺňa takto: „Každé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov rady.".
7. V § 6 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3. Ostatné novelizačné body čl. I sa primerane prečíslujú."
4. V čl. I bod 3 znie:
„3. § 10 odsek 1 znie:
„(1) Dozorná komisia má päť členov. Dvoch členov dozornej komisie volí a odvoláva rada v tajnom hlasovaní. Troch členov dozornej komisie vymenúva a odvoláva minister, z toho jedného vymenúva minister na návrh ministra financií Slovenskej republiky."." .
5. V čl. I sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 12, ktoré znejú:
„4. V čl. I § 10 ods. 4 znie:
„(4) Člen dozornej komisie je povinný bezodkladne písomne oznámiť zmenu všetkých skutočností podľa odsekov 2 a 3 ministrovi.".
5. V čl. I § 12 ods. 1 písm. b) znie:
„b) vzdaním sa funkcie, pričom členstvo zaniká dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie ministrovi, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,".
6. V § 17 ods. 1 znie:
„(1) Na posudzovanie všetkých žiadostí fond zriaďuje odborné komisie.".
7. V § 17 ods. 3 znie:
„(3) Člen odbornej komisie ani jemu blízka osoba nesmie byť štatutárnym orgánom alebo nesmie byť členom štatutárneho orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou, členom riadiaceho, kontrolného alebo členom dozorného orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou, a nesmie byť žiadateľom v tých programoch, v ktorých je hodnotiteľom žiadostí. Člen odbornej komisie ani jemu blízka osoba nesmie byť v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti predloženej odbornej komisii na posúdenie a hodnotenie. Priamym realizačným vzťahom sa na účely tohto zákona rozumie najmä autorský alebo aj iný realizačný podiel na projekte alebo majetkový podiel v právnickej osobe, ktorá je žiadateľom vo vzťahu k príslušnej žiadosti.".
8. V § 17 ods. 7 znie:
„ (7) Odborné komisie hodnotia každú žiadosť v súlade so zásadami, spôsobom a kritériami hodnotenia žiadostí a aj s prioritami schválenými radou z hľadiska
a) umeleckého a tvorivého potenciálu,
b) celkového prínosu pre umenie, kultúru a kreatívny priemysel v Slovenskej republike,
c) opodstatnenosti a primeranosti požadovaných finančných prostriedkov.".
9. V § 17 odsek 8 znie:
„ (8) Odborné komisie predkladajú svoje hodnotenie v písomnej forme riaditeľovi; v písomnom hodnotení odporučia alebo neodporučia poskytnutie finančných prostriedkov a navrhnú sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom fondu a základný časový rámec pre poskytnutie a použitie finančných prostriedkov.".
10. V § 17 ods. 9 znie:
„ (9) Hodnotenie odborných komisií musí byť v súlade s týmto zákonom a všetkými vnútornými predpismi fondu.".
11. V § 18 odseky 8 a 9 znejú:
„(8) O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje riaditeľ do 90 pracovných dní od posledného dňa obdobia určeného fondom na predkladanie žiadostí, ktorá je úplná, a to na základe hodnotenia odbornej komisie. Riaditeľ rozhodne o
a) poskytnutí finančných prostriedkov, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť odborná komisia odporučila a ak je poskytnutie finančných prostriedkov v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu,
b) neposkytnutí finančných prostriedkov, ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť odborná komisia neodporučila alebo ak poskytnutie finančných prostriedkov nie je v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.
(9) Rozhodnutie riaditeľa podľa odseku 8 fond zverejní v súlade s § 26 na svojom webovom sídle. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať len v prípade, ak sa pri konkrétnej žiadosti podľa § 4 ods. 2 písm. d) preukáže nedostatočné uplatnenie zásad a priorít podpornej činnosti fondu. Rada fondu sa bude odvolaním zaoberať, pokiaľ ho na rokovanie predloží nadpolovičná väčšina členov rady.".
12. V § 20 ods. 11 znie:
„(11) Žiadosť, ktorá je úplná, predkladá kancelária príslušnej odbornej komisii na jej posúdenie. Odborná komisia žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladá riaditeľovi na rozhodnutie.".".
5. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
6. Čl. II znie:
„Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.".
Odôvodnenie: Navrhujú sa doplniť kompetencie rady v odvolacom konaní žiadateľov. Ak odvolanie predloží na radu nadpolovičná väčšina členov rady, rada toto podanie prerokuje.
Skončila som. Ďakujem.