Videokanál klubu

Ja naozaj ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a naozaj len kratučko. Vždy keď je kompetenčný zákon v pléne, treba sa mať na pozore, takže sme v prvom čítaní, takže len vyjadrujem záujem, že máme sa na pozore a budeme sledovať aj nejaké prípadné pozmeňováky vo výboroch a poslanecké.
A hneď teda tá prvá vec na diskusiu, akože všetko ostatné ja chápem, že ako bol teda ustanovený ten predošlý úrad podpredsedu vlády, že to nebolo úplne najšťastnejšie legislatívne riešenie, takže chápem, že gro toho zákona je nejaké vyčistenie týchto, týchto kompetencií a vzťahov. Ani nieže kompetencií, ale skôr toho legislatívneho postavanie alebo právneho postavenia úradu. Ale tie zahraničné cesty štátnych tajomníkov a predsedov ústredných orgánov štátnej správy ma zaujali. Teda najmä v kontexte toho, že máme niektorých štátnych tajomníkov, ktorí nám tu pobehujú po lesoch na štvorkolkách a poletujú kade-tade ponad národné parky.
Čiže len otázka, ktorú snáď do druhého čítania aj vyriešime, že či tento zoznam pracovných ciest potom bude aj nejak zverejňovaný ministerstvom zahraničných vecí, pretože, samozrejme, keď vláda schvaľuje zahraničné cesty členov vlády, tak je to verejne dohľadateľná informácia, aby nám to teda páni štátni tajomníci, keďže majú tendenciu pobehovať nám v priestoroch, kde by úplne pobehovať nemali, tak aby nám nezačali pobehovať aj v zahraničí, tam, kde by nám pobehovať možno to nebolo želateľné.
Takže či to bude nejak verejne dohľadateľná informácia, alebo to budeme musieť nejak dolovať infožiadosťami potom z ministerstva zahraničných vecí. To asi nie je ani teraz na debatu v rámci pléna, len teda do druhého čítania, dúfam, že to vyriešime.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatku by som iba chcela reagovať, na to, čo tu odznelo a síce, že dúfam, že toto nie je len nejaké opatrenie, ktoré má ľuďom a konkrétne teda ženám, ktoré sú obeťami alebo preživšími násilia vrátane toho sexuálneho násilia a v najhorších prípadoch znásilnenia, ukázať, že predsa len pre ne vláda niečo robí a že sme nemuseli mať takú nechutnú diskusiu, aká tu prebehla počas tej novely Trestného zákona iba kvôli tomu, aby sme sa dopracovali k pomoci týmto ženám. Takže verím, že to nie je len akási záplata, ale že to skutočne vychádza z tej vôle pomôcť organizáciám, ktoré týmto ženám pomáhajú, pretože je tu teda konečne politická vôľa.
V tejto rozprave by som sa chcela oprieť hlavne o analýzu organizácií Fenestra a OZ Hana z júna 2023, ktorá je komplexnou správou súčasného stavu ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie, ale aj o rozhovory, ktoré som absolvovala s organizáciami vrátane teda týchto bezpečných domov.
V správe organizácie hovoria o tom, ako politiky štátu by mali vychádzať z reálnych dát a poznatkov z praxe. Aj preto by som vám chcela tak veľmi v skratke načrtnúť, ako momentálne vyzerá ten prístup k podporným službám. Keď si porovnáme roky 2023 a rok 2012, tak v roku 2012 malo Slovensko deväť špecializovaných poradenských centier a len dva bezpečné ženské domy. Dnes je to 28 poradenských centier, 13 bezpečných ženských domovov a pribudla tiež nonstop národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Zlepšilo sa aj geografické zastúpenie týchto služieb, aj keď stále existujú regióny, kde ženy jednoducho nemajú prístup k špecifickej pomoci. Ja konkrétne som z Banskobystrického kraja a ja som sa stretla len s jediným bezpečným domovom, síce, teda s jedinou organizáciou, ktorá pokrýva celé stredné Slovensko. A to je skutočne málo, hlavne keď sa pozrieme na správy generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že práve stredné Slovensko, neviem z akého dôvodu, je krajom, kde je najväčší problém s rodovo podmieneným násilím.
Problém, hlavný problém je v absencii kvalitného legislatívneho rámca, ktorý by definoval krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí, samozrejme, a nastavil aj ich financovanie. Súčasné nastavenie je také, ako som už načrtla veľmi stručne aj v rozprave o SLK, a síce je také, že je založené na tom, že fungovanie a financovanie týchto podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj dvoch-troch a viac akreditácií rôznymi ministerstvami. Teda nemáme jedno ministerstvo, ktoré by bolo kompetentné, jeden zákon, ale tie organizácie musia jednoducho nejakým spôsobom hľadať v tých zákonoch, čo, kde môžu čerpať na ktoré služby sa môžu obrátiť.
Tá správa, ktorú som citovala, hovorí jasne. Finančných mechanizmov je čo do počtu pomerne dostatok, všetky sú však nesystémové, negarantované a neudržateľné. Mimovládne organizácie poskytujúce špecifické podporné služby sa snažia dlhodobo prežiť v chaotickom systéme, kde teda musia takto žonglovať medzi rôznymi formami pomoci. Podmienky financovania pre mimovládne organizácie sú v porovnaní s financovaním štátnych a verejných organizácií diskriminačné. Financovanie je fragmentované a potvrdzuje dlhodobú odkázanosť Slovenska na zahraničných verejných zdrojoch. V dôsledku nedostatočnej štruktúry, výškových limitov a náročnosti dokladovania poskytujú poradenské pracovníčky niektoré služby zadarmo. A ja som sa skutočne, keď som sa rozprávala s týmito organizáciami, tak som videla zväčša ženy teda, ktoré tam pracujú, ktoré sú skutočne odhodlané, avšak už ľudsky jednoducho vyčerpané, pretože pokrývajú často rôzne, alebo teda suplujú rôzne aktivity, ktoré by mal vykonávať štát alebo aspoň dobre financovať, a jednoducho to sa nedeje a musia to robiť vo svojom voľnom čase a práve preto, že sú také oddané tejto oblasti, tak to aj naďalej robia, avšak skutočne cítia vyčerpanie.
Mimovládne organizácie prežívajú vďaka ich schopnosti fungovať v tomto chaotickom systéme a nie vďaka nemu. Všetky finančné mechanizmy sú navzájom doplnkové, chýba základ, ktorý by pokryl náklady na napĺňanie minimálnych štandardov. Nízka absorpčná možnosť čerpania financií nie je spôsobená organizáciami, ale neadekvátne nastavenými podmienkami čerpania. Čiže v nejakej takejto schéme si viete predstaviť, ako fungujú tieto mimovládne organizácie. Čo z toho vyplýva? No, jedným z dôsledkov tohto stavu je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je jednoducho roztrieštené a nesystémové. Podľa slov Barbory Holubovej, odborníčky na rodovú rovnosť, sa tak stáva, že až 20 až 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli, alebo teda mali za normálnych okolností venovať práve tej podpore a práci s osobami, ktoré zažívajú násilie, a ich deťom, musia, naopak, vypĺňať, musia, naopak, venovať vypĺňaniu rôznych reportov alebo projektov a hľadaním financií. A presne to mi potvrdili teda tie organizácie aj počas stretnutí a je skutočne veľmi smutné, že nemajú len teda nedostatočné financovanie, ale sú aj ľudsky poddimenzované a že napríklad v organizácii, kde je sedem zamestnancov alebo zamestnankýň, je jeden človek špeciálne vyčlenený na hľadanie a zabezpečovanie financovania. Namiesto toho by mohli mať takéto organizácie jedného človeka naviac, napríklad detského psychológa. Aj preto by prioritou štátu malo byť priniesť systematické riešenie vrátane vytvorenia jedného komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovania pre špecifické podporné služby. Myslím, že už stačilo takých tých rôznych injekcií, ako sme tu mali aj za minulej vlády, keď sa nejaké financie uvoľnili počas covidu zo špeciálnej rezervy premiéra a toto sa jednoducho nemôže diať, my musíme skutočne nastaviť ten systém tak, aby tieto organizácie nielen prežívali, ale hlavne aby mohli žiť a vykonávať tieto veľmi dôležité služby.
Toto však tento zákon nerobí, a teda neprináša to systémové riešenie, nevytvára jeden, jeden komplexný legislatívny rámec, avšak vnímame ho ako akési provizórne riešenie, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny príde so skutočným a efektívnym zákonom. My v Progresívnom Slovensku sme pripravené pomôcť s jeho tvorbou, nakoľko už máme takýto zákon pripravený. Ja teda nie som členkou sociálneho výboru, ale kolegyňa Petrík mi spomínala, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude pripravovať takýto návrh zákona spoločne s ministerstvom spravodlivosti a malo by sa tak stať zhruba do roku 2025. Ja dúfam, že by sa možno mohlo nájsť takéto riešenie aj skôr, pretože je skutočne potrebné presne kvôli tomu, čo uvádzate aj v dôvodovej správe k SLK, pretože keď je toto financovanie nedostatočné, teraz konkrétne teda hrozí to, že tieto organizácie prídu o nórske fondy, avšak vieme, že celkovo sú veľmi finančne poddimenzované, tak dôsledkom toho je nedostatočná aj poskytovaná pomoc a tým pádom sa aj naďalej porušujú ľudské práva.
Túto oblasť v našom klube PS nevnímame ako miesto, kde si máme porovnávať farbu politických tričiek, jedná sa o pomoc, ktorá ani tak nie je tak pomocou tým organizáciám, ale hlavne všetkým tým osobám, ktoré sú obeťami a preživšími násilia a musia tieto podporné služby vyhľadať. A tu si myslím, že by mala ísť politika bokom, preto tento zákon, ktorý síce nerieši ten problém vo svojej komplexite, podporíme. Tie organizácie a hlavne všetky tie obete ho, samozrejme, potrebujú.
Zároveň na záver mi dovoľte dodať, že by som si veľmi priala, aby sa rovnako ako sa my veľmi konštruktívne staviame napríklad k tomuto zákonu, rovnako konštruktívne stavala aj koalícia k našim zákonom, napríklad keď navrhujeme nejaké legislatívne riešenia v oblasti rodovo podmieneného násilia, pretože ako aj my teraz dokazujeme tým, že tento zákon podporíme, tak to je skutočne oblasť, kde by sme sa nemali pozerať na to, že z akej politickej strany sme, ale komu ten zákon má pomôcť. A musí pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne a ako som už povedala, tento zákon podporíme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem na záver alebo už pri tomto druhom čítaní veľmi-veľmi vecný a veľmi stručný.
Aby som to zhrnul, jedná sa tu teda o to, že samosprávy, mestá, obce, kraje majú tento rok dostať z DPPO mestá a obce 236 mil. a kraje 101 mil. a z týchto 236 zostáva 157 mil. pre mestá a obce a 67 mil. pre kraje. Obidve tieto tranže, ktoré im mali postupne nabiehať počas celého roku, dostanú teraz do konca mája ´24.
Druhá časť toho zákona sa týka rezervného fondu, resp. toho, že ho budú môcť využiť samosprávy aj na bežné výdavky.
Progresívne Slovensko podporilo túto vec v prvom čítaní, pretože tak ako, pretože tvrdili sme, že v tomto prípade naozaj ide o kritickú chvíľu, kritický okamih a aj záplata je lepšia ako diera v nohaviciach. Zároveň na druhú stranu ale hovoríme a každý deň budeme opakovať, že potrebujeme koncepčné, že potrebujeme systémové a že potrebujeme predvídateľné a dlhodobé financovanie a riešenia pre slovenské samosprávy. K tomuto teda vyzývam aj vládnu koalíciu a ich predstaviteľov. My v Progresívnom Slovensku, ale verím, že aj ostatné opozičné strany majú záujem o slušný, normálny, kultivovaný dialóg, o ktorý sa tu od začiatku pokúšame.
Na záver, mrzí ma, že dnešný výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu bol neuznášaniaschopný a nebol na ňom ani jeden jediný koaličný poslanec. Dnes sme sa tak už po tretíkrát, pretože začalo to minulý týždeň, pokračovalo to, myslím, že v pondelok a bolo to zavŕšené dnes, tri výbory pre regionálny rozvoj a verejnú správu a tomuto, tejto štvrť miliarde pre samosprávy, sme sa nevenovali ani jednou jedinou vetou. To ma mrzí a na to neexistuje asi zo strany vládnej moci žiadne legitímne ospravedlnenie.
Ešte raz opakujem, Progresívne Slovensko stojí za všetkými samosprávami aj za starostami, aj za primátormi, ale bude tvrdošijne bazírovať na systémových, koncepčných, dlhodobých a predvídateľných opatreniach a riešeniach, nie na takýchto malých záplatách, na takýchto, na takomto šití horúcimi ihlami, pretože dlhodobo sa takto fungovať nedá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
No, my sme doposiaľ nepočuli ani jeden, nieto ešte tri alebo päť, ako spomenul kolega Dej, benefity, ktoré by to malo priniesť, tento návrh alebo táto novela, slovenským samosprávam, slovenským mestám a obciam. Verím tomu, že možno v záverečnej reči pána ministra sa dozvieme, pretože tie benefity tu nevidíme a nevidia ich ani samosprávy, ani jednotlivé združenia, či už regionálne, alebo celoslovenské, ktoré samosprávy zastupujú.
Vieme, a to treba prízvukovať, že tento zákon alebo táto novela vznikla z pera pána poslanca Mažgúta, pána poslanca Erika Kaliňáka, a vieme, že vznikla proti bratislavskému primátorovi Vallovi. Tu však, pán minister, by som vás chcel poprosiť, ak budem mať tých pár sekúnd ešte na záver, aby ste skúsili prehodnotiť, že či toto je naozaj to správne riešenie, pretože ubližuje prakticky každej jednej samospráve na Slovensku, neprináša žiadne benefity a naozaj nebol by to dobrý začiatok, aký, ako by ste mali vstúpiť do tohto súboja.
Takže skúste to, prosím vás, ešte prehodnotiť, stále je čas sa o tom baviť a naozaj to možno odsunúť na neskôr alebo ideálne na nikdy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcela ešte znova teda zvýrazniť, že my už pri obciach máme cestný správny orgán, ktorý naozaj zodpovedne rieši tie projekty, kde úplne ideálne je to, keď to robíme v participácii s občanmi, s obyvateľmi, kde keď si len predstavíte ten výkres, snáď každý z vás videl, ako vyzerá taký dopravný výkres, tak tam je akože naozaj množstvo dopravných značení a tá absurdita toho, že sa máme buď pýtať ministerstva dopravy, alebo nás má kontrolovať, prípadne pokutovať, dokonca bezprecedentne vysokými pokutami, to je, to je proste že neuveriteľný nápad, ktorý naozaj nemá logiku. A fakt to tu nikto nepotrebuje, lebo náš cestný správny orgán alebo naše cestné správne orgány pracujú akože úplne v poriadku a naozaj tu nebola vyvolaná spoločenská objednávka po takomto niečom.
A chcela som si, chcela som aj povedať to, že ono ďalší dôvod, prečo je to celé absurdné, je, že mnohé dopravné projekty sú napríklad financované z eurofondov a tam musíte deklarovať aj určitú udržateľnosť toho projektu, to znamená, že tam sa aj nemôže niekoľko rokov akože nič meniť. A teraz my sa máme ako mestá a obce rozhodovať medzi možným platením pokuty alebo teda medzi návratom už preinvestovaných miliónov z Európskej únie alebo že, do Európskej únie, alebo ako to akože chcete urobiť? Že to proste nemá vôbec logiku tento typ návrhu zákona, čiže fakt by som teda ocenila, keby sme to proste vôbec už neriešili a keby teda to minister stiahol.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, poslanci a poslankyne, ja by som sa chcel vo svojom prejave venovať konkrétne jednej vete dôvodovej správy a potom by som chcel poukázať na to, ako by to asi vyzeralo v praxi, ak by tento návrh zákona bol schválený.
V tej dôvodovej správe sa okrem iného píše, teraz citujem, že "návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie" a je tam naozaj doslova že negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Možno je to chyba, neviem, možno tam malo byť, však rozumiem, že mýliť sa je asi ľudské, mohlo sa stať, ale tak ja by som bol rád teda, ak by ste to potom vedeli možno dovysvetliť, ako to bolo myslené v tej dôvodovej správe, ja vám ju môžem aj kľudne dať, ak ju nemáte. (Rečník podával navrhovateľovi dôvodovú správu.) Ono je to napísané... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, super, takže naozaj sa tam píše, že to má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
A teraz by som chcel prejsť k tomu, ako by to asi v praxi vyzeralo, ak by tento návrh zákona vošiel do platnosti. A teda ak tento zákon prejde, tak úrady a obce budú musieť posielať na ministerstvo dopravy všetky žiadosti o umiestnení dopravných značiek, zariadení, či už sú to stĺpy, alebo teda už tú spomínané tie semafory, takže ak to neurobí, ako už bolo spomínané, hrozí tu pokuta, neviem teda, že čo máte od začiatku volebného obdobia stále nejaký konflikt s tými semaformi, ale veď však ja si počkám aj na vysvetlenie. No, tu je ten problém, čo ja najviac vnímam pri tomto návrhu zákona, je, a už to aj kolega Lackovič aj včera vo svojom prejave spomenul, že na jednej strane sa tu akože tvárime, že treba pomáhať mestám a obciam, ja absolútne súhlasím, veď vieme, že tie financie sú obmedzené a že tie mestá a obce naozaj tú pomoc potrebujú, ale na strane druhej teda hneď na druhý deň, ani nie 24 hodín nato, tu týmto zákonom ideme šikanovať mestá a obce.
Bolo to tu spomínané, nechcem to konkrétne opakovať, ale vo vzťahu k tejto legislatíve sa naozaj negatívne vyjadrila aj únia miest a obcí, K8, dokonca aj ZMOS. As sa tu včera dokonca niektorí koaliční poslanci chválili tým, aká je výborná spolupráca medzi úniou alebo teda ZMOS-om a podobne, tak naozaj že tu treba povedať pre tú transparentnosť, že ani tieto celky s týmto návrhom zákona nesúhlasia. A mňa teda mrzí to, že ak by tento zákon vošiel do praxe, tak podľa mňa to len naozaj ukazuje tú absurdnosť, že ako by to v praxi vyzeralo. Ono by to v praxi vyzeralo podľa toho, ako je v tom návrhu zákona tak, že ak by, vymyslím si, ešte donedávna mal to šťastie kolega Lackovič byť starostom jednej obce, chcel by inštalovať možno spomaľovač rýchlosti pred miestnu škôlku, musel by sa teda obrátiť na ministerstvo dopravy, kde by to podľa tohto návrhu zákona posudzovali pravdepodobne nejakí anonymní úradníci. Neviem si to úplne v praxi predstaviť, ako by to teda vyzeralo, pretože nechcem aby to vyznelo že pritiahnuté za vlasy, ale teraz, ja neviem, sadnú si úradníci na ministerstve dopravy a budú posudzovať, či už je to obec Hviezdoslavovo, alebo iná obec na východnom Slovensku, či je v poriadku, či tam ten semafor alebo spomaľovač rýchlosti má byť, nemá byť.
Na jednej strane sa teda tvárite, že chcete nejakým spôsobom odbremeniť ten štát od byrokracie a na druhú stranu je podľa mňa toto obrovská byrokratická záťaž pre rezort dopravy. Tak ako bolo spomínané, veď od toho aj tie mestá a obce máme, že majú nejaké kompetencie, že jednoducho vedia tú pomoc alebo riešenia adresovať oveľa adresnejšie, rýchlejšie. A ja to vnímam tento návrh zákona, že je to zasahovanie do právomocí miest a obcí, ktoré boli úplne legálne demokraticky zvolené, majú tú právomoc rozhodovať o tom, aj napríklad či chcú mať cyklotrasu, alebo ju nechcú mať, bolo to tu spomínané, takisto ste sa prihlásili v programovom vyhlásení vlády k tomu, že chcete podporovať cyklodopravu. Myslím si, že z pohľadu nielen životného prostredia je to veľmi dôležité, a mňa mrzí naozaj, že tento návrh zákona je namierený proti mestám a obciam. Mňa to, mňa to mrzí hlavne z toho dôvodu, pretože mestá a obce majú tú možnosť budovať, keď už sa bavíme o tých cyklotrasách, ktoré nielen teda sú udržateľnejšie z pohľadu dopravy, ale sú aj finančne menej náročné ako dajme tomu jazdiť dennodenne autom.
Mňa by to aj naozaj zaujímalo, pán minister, keď tu ste, veď ja to neberiem vôbec osobne, ale či naozaj akože ministerstvo dopravy je v poriadku s týmto návrhom zákona, lebo bolo to tu spomínané, ono to skôr vyznie, ako keby to mala byť pomsta konkrétnej ulici v Bratislave, ale ja verím tomu, že máte argumenty, ktoré vysvetlia lepšie ako tá samotná dôvodová správa, ako tento návrh zákona pomôže tým mestám a obciam. Lebo naozaj ja mám pocit, že na jednu stranu sa tu usmievate, na druhú tie mestá a obce chcete týmto návrhom zákona doslova bičovať. Takže chcel by som vedieť teda, akým spôsobom toto pomôže a zmení momentálny stav, pretože ak teda predkladáme nejaké návrhy zákona, tak ja od toho očakávam, že majú zlepšiť nejakú aktuálnu situáciu, paradoxne v tomto prípade si myslím, že to ešte viacej tú situáciu zhorší. Si nemyslím osobne, že momentálne ministerstvo dopravy má taký silný aparát, žeby dokázali niečo takéto posudzovať, aby mali na to kapacity. Takže ja si myslím, že to je reálne že proti, proti vašemu vlastnému záujmu ako, ako ministrovi, takže mňa to mrzí. A nechcem teda opakovať mojich predrečníkov, myslím, že to veľmi dobre povedali, ale naozaj ja si myslím, že, že toto je absurdný zákon, ktorý si neviem ani, ani len že v praxi predstaviť. Samozrejme, sú zákony, o ktorých súhlasiť môžeme, nemusíme, môžeme mať iný názor, ale ja si naozaj neviem predstaviť tento zákon, ako to bude vyzerať, keď vojde do platnosti, že či nejaká obec na východnom Slovensku by teraz chcela nejaký semafor a musela by sa teda obrátiť na ministerstvo, resp. ak by aj sa rozhodli ten semafor tam umiestniť, tak by im mohla hroziť pokuta, voči ktorej sa vlastne ani nemôžu odvolať, takže... Hovorím, ani tá dôvodová správa, v ktorej sa píše, že to má pozitívny vplyv na verejný rozpočet, bolo to tu spomínané, ono to má, paradoxne, negatívny vplyv na verejný rozpočet vzhľadom na to, že to je obrovská byrokratická záťaž.
A takisto nerozumiem tej vete v tej dôvodovej správe, že to má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, neviem, možno to je chyba, ale tak naozaj to tu je, takže by som bol naozaj možno radšej aj pri príklade iných miest a obcí, keby v iných krajinách, kedy naozaj sa buduje tá cyklodoprava, udržateľná forma verejnej dopravy, je to, myslím si, že v našom vlastnom záujme bez ohľadu na teraz nejaké stranícke knižky, pretože vidíme, že naozaj globálne otepľovanie je téma, a myslím si, že mestá a obce vo vlastnom záujme by mali voči, voči tomuto bojovať, či už teda tým, že si tie cyklotrasy budujú, alebo, naopak, im nedáva štát polená pod nohy.
Takže ja som chcel len toľko. Myslím si, že to veľmi dobre moji predrečníci spomenuli, ale ja naozaj si myslím, že tento zákon je ideologicky zafarbený, bolo to tu spomínané, vieme asi, o čo ide, ale príde mi absurdné, že podstate ministerstvo, ktoré ja osobne si myslím, že tento návrh zákona skomplikuje ich prácu, je to podľa mňa pre nich záťaž, niečo takéto tu predkladajú, zákon, ktorý nikomu nepomôže, skôr to je podľa mňa účelovo voči niektorým mestám a obciam, aby ich teda mohli šikanovať. A voči tomuto sa postavila aj K8-čka, ZMOS a únia miest a obcí, takže ani, ani tu naozaj nepanuje nejaké veľké nadšenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Dej, prosím, máte slovo.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, samozrejme, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kým moja kolegyňa Dana Kleinert rozprávala o tomto návrhu z pohľadu samosprávy, samo osebe je to vicestarostka Starého Mesta Bratislavy, rozprávala o obsahu samotného návrhu, tak aby som sa v závese po nej neopakoval, vo svojom vystúpení som sa rozhodol, že sa zameriam na zdravotný a environmentálny rozmer dopravy a na to, čo nutne potrebujeme v sídlach, a to je utlmovať individuálnu automobilovú dopravu a podporovať rozvoj udržateľnej mobility, a práve v týchto kategóriách mi pri tomto návrhu, cestnou terminológiou, bliká kontrolka.
Isto to máte všetci pomerne v čerstvej pamäti, nebolo to až tak dávno, na predchádzajúcej schôdzi sme tu veľmi intenzívne a často počúvali o masívnom porušovaní ľudských práv. A ak teda rešpektujeme Ústavu Slovenskej republiky, čo teda verím, že všetci rešpektujeme, a ak rešpektujeme univerzálne ľudské práva, čo teda tiež verím, že všetci rešpektujeme, tak právo na čisté zdravot.. na zdravé a čisté životné prostredie je základné ľudské právo a toto právo je na Slovensku, teda terminológiou z minulej schôdze, masívne porušované. Preto si opakovane v tomto pléne dovoľujem tvrdiť, že ako verejné zdravie, tak životné prostredie, aj udržateľná mobilita by mali byť v modernej krajine Európskej únie premiérskou témou, respektíve premiérskymi témami. No nie sú, pretože kvalita, respektíve v našej realite nekvalita ovzdušia je mimoriadny problém, ktorý na Slovensku dlhodobo neriešime, systémovo už vôbec nie a politicky pred týmto problémom zatvárame oči a sme si toho vedomí aj vďaka, v úvodzovkách vďaka, žalobe Európskej komisie. A áno, pôvodcom tohto enormného problému, ktorý pred sebou stále tlačíme, je aj, samozrejme, množstvo dopravných emisií. Je to náš celonárodný problém bez ohľadu na to, v ktorej aglomerácii sa človek nachádza od západu na východ, od juhu na sever, ale ak dovolíte, keďže vznik tejto legislatívy a tohto návrhu legislatívneho inšpirovalo hlavné mesto, tak na chvíľu ostaneme v Bratislave.
Nedávne meranie, mimoriadne meranie ukázalo, že vzduch v našom hlavnom meste Bratislave je mimoriadnym rizikom pre zdravie obyvateľov, obyvateliek, návštevníkov a návštevníčok. Toto meranie znečistenia ovzdušia v našom hlavnom meste realizovala skupina odborníkov a odborníčok z nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe, ktorí a ktoré namerali mimoriadne vysoké hodnoty oxidu dusíka a ultrajemných častíc. A v prípade týchto ultrajemných častíc platí, že čím je tá častica menšia, tak tým hlbšie sa do organizmu vie dostať a spôsobiť o to väčšie zdravotné komplikácie. A tu hovoríme o naozaj širokom spektre zdravotných problémov vrátane problémov respiračných, napríklad astmy, cez poškodenie imunitného systému, cez poruchy neurologického vývoja, špeciálne pri deťoch, ale vedecky dokázané je tiež, že znečistenie ovzdušia môže u ľudí spustiť sériu duševných chorôb od schizofrénie cez bipolárnu poruchu až po depresiu. Znečistenie ovzdušia je hrozba pre všetkých ľudí bez rozdielu, no najvýraznejšie vie znečistenie ovzdušia zaťažiť zdravie detí, ako som spomínal, tehotných, ale rovnako mimoriadne postihuje ľudí v seniorskom veku a ľudí s chronickými chorobami. A tu sa hádam všetci zhodneme v tomto pléne, aj tí, ktorí a ktoré tu nie sú, že nemôžeme tento problém viac ignorovať, pretože vyvíja ďalší zbytočný tlak na náš aj tak už dosť výrazne vyčerpávaný zdravotnícky systém.
Aké je teda riešenie? Riešením rozhodne nie je nečinnosť a ignorácia faktov, ktorých sme si vedomí dlhé roky. Riešením určite nie je regulácia regulácie individuálnej automobilovej dopravy. A práve možnosť takejto štátnej regulácie prináša návrh zákona, o ktorom v tomto momente v tomto pléne rokujeme. Naopak, existujú kvantá dát a na vaše požiadanie rád dodám, kvantá dát, že podpora a rozvoj udržateľnej dopravy sú príležitosťou, a ono to bude znieť tak vznešene, až bilbordovo, sloganovo, ale naozaj lepší, kvalitnejší, zdravší a udržateľnejší život pre všetkých ľudí bez ohľadu na to, či žijú v mestách, alebo v obciach. A zároveň je dokázané a sú na to dobré príklady, že podpora udržateľnej mobility je zároveň impulzom pre lokálne podnikanie, na čo tiež existujú dôkazné dáta a dobré príklady, ktorými sa vieme inšpirovať. Nemusíme nič vymýšľať, stačí to len skopírovať. Všetky moderné a najmä zodpovedné vlády a samosprávy sa vydali na cestu priamej podpory udržateľnej mobility a podstupujú systematické politické kroky na to, aby rozvíjali verejnú dopravu a aby utlmovali a presmerovávali individuálnu automobilovú dopravu, špeciálne z historických centier miest.
Zavše si dovolím na tomto mieste uviesť jeden jediný príklad, ktorý je z kategórie tak blízko a tak strašne ďaleko. Máme ho kúsok, keď sa spustíme po Dunaji, tak sa dostaneme do Budapešti, ktorá získala minulý rok európsku cenu mobility. A ak sa pýtate, prečo Budapešť, tak Budapešť preto, pretože dnes je európskym lídrom dostupnosti bezpečnejšej a udržateľnejšej dopravy. Okrem mnohého iného, čo toto mesto robí v udržateľnej doprave, podčiarkujem, že Budapešť aktuálne buduje novú zónu na nábreží Dunaja, ktorá bude kompletne bez áut, priateľská k peším, k cyklodoprave, k športujúcim, k rodinám, ku mladým ľuďom, k ľuďom v seniorskom veku, ktorí chcú aktívne tráviť svoj voľný čas vo svojom rodnom, alebo v meste, v ktorom, ktoré navštevujú alebo v ktorom žijú.
Áno, pochopiteľne, aj tam bol proti týmto zmenám na začiatku masívny odpor. Aj tam odporcovia veštili dopravný kolaps, armagedon, koniec všetkého, koniec zemegule kvôli zmenám v doprave a ako isto viete, Budapešť naďalej stojí. Mesto investovalo veľké úsilie do toho, aby začalo utlmovať dopravu, aby mesto rozpohybovalo, rozbicyklovalo, aby mesto presadilo do verejnej dopravy, aby znížilo dopravné emisie, pretože Budapešť je mesto v tomto odvážne a dnes z tohto všetkého Budapešť profituje, pretože urobilo to, čo je po prvé nevyhnutné a po druhé využilo príležitosť.
Dámy a páni, v tomto pléne sedia župani, sedia tu vicežupani aj poslankyne, poslanci krajských, mestských, miestnych zastupiteľstiev a aj napriek tomu, že v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, tak verím, že sa zhodneme na mále. A zhodneme sa na tom, že pre naše mestá, pre naše obce, pre našich obyvateľov a obyvateľky chceme iba a len to najlepšie. A verejné zdravie je podľa mňa jedna z kľúčových vecí, ktoré chceme pre ľudí na Slovensku. Hádam všetci chceme, aby sme námestia miest a ulice obcí vrátili ľuďom, deťom, komunitnému životu, aby tieto verejné priestory ožili, aby tam ľudia sa vracali, aby tam radi trávili svoj voľný čas a hlavne aby tam trávili čas bezpečne. Všetci do jedného a do jednej hádam chceme, aby sme kontinuálne zvyšovali bezpečnosť ľudí, atraktivitu našich verejných priestorov., zároveň aby sme zlepšovali úroveň verejného zdravia a tiež ruka v ruke s tým aby sme podporovali aj adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu, ktorej dopady sú čoraz akútnejšie a agresívnejšie. To je jednoducho holý fakt. A k tomuto odo mňa len taká malá poznámka pod čiarou. Bez adaptačných opatrení v sídlach letné prívalové dažde, suchá či horúčavy jednoducho nezvládneme.
A preto chcem podčiarknuť, že práve centrá miest, a špeciálne na Slovensku, kde máme vybetónované eurofondové námestíčka, sú tie najcitlivejšie miesta pre dopady klimatickej zmeny a zároveň sú extrémnym rizikom pre verejné zdravie a má na to, samozrejme, priamy vplyv aj doprava. Veď si len spomeňte napríklad na minulé alebo predminulé leto. V letných horúčavách sa centrá miest mimoriadne prehrievajú a čím vzniká aj tzv. efekt mestských tepelných ostrovov, kde sú spevnené plochy často životu nebezpečné. Hádam nikomu z vás nemusím pripomínať, ako v lete stúpa počet záchranárskych výjazdov, keby sme tu mali Ferka Majerského, tak nám to potvrdí. Tie počty vieme vykázať tu a teraz. Len aby ste vedeli, o akých číslach rozprávame, minulý rok záchranári iba za mesiac jún riešili 3 364 kolapsov z tepla. A potom prišiel rovnako kritický júl a august.
No a keď sa vrátim ku znečisteniu ovzdušia, tak to na rozdiel od tých kolapsov z tepla je nie až tak ľahko vyčísliteľné, ale predsa máme na to mozgy a kapacity, ktoré to vedia vyčísliť, toho tichého zabijaka. Podľa oficiálnych štatistík si znečistené ovzdušie na Slovensku ročne vyžiada až 5 000 zbytočných predčasných úmrtí, špeciálne napríklad na kardiovaskulárne alebo respiračné ochorenia. No a systémovou politickou odpoveďou na toto by malo byť aj riešenie priamo v teréne. Riešenia, ktoré utlmia dopravu v sídlach, vytvoria prostredie pre lepší pohyb peších, pre kvalitnejšiu, modernejšiu, dostupnejšiu, bezpečnejšiu hromadnú dopravu napríklad.
Ale ani toto nie je našou realitou, dámy a páni. Včera sme tu rozprávali o tom, ako aj kolega Lackovič pred chvíľou hovoril, že v akom finančnom stave sú naše samosprávy. Tak si zoberme napríklad, lebo včera tu odznelo, že my progresívci žijeme v bratislavskej bubline. To nie je pravda. Zoberme si napríklad mesto Púchov. Mesto Púchov, ktoré je jedným z najzelenších miest na Slovensku, ktoré ide ukážkovým príkladom v mnohých environmentálnych aktivitách a robia to, musím povedať, až nad rámec toho, čo je štandardom na Slovensku, a teda ten štandard je dosť nízky, hej? Púchov buduje kvalitnú segregovanú cyklistickú infraštruktúru. Púchov ako jedno z mála miest u nás na Slovensku poskytuje svojim občanom a občiankam bezplatnú hromadnú dopravu. Púchov tiež aktívne utlmuje individuálnu automobilovú dopravu v meste. A toto všetko robí, lebo to pani primátorka so svojím tímom považuje za jednu zo svojich priorít. A toto všetko robí aj napriek tomu, že mesto je finančne poddimenzované, presne tak ako iné samosprávy v tejto krajine. No a teraz si predstavte, že vďaka, alebo kvôli tomuto návrhu zákona má mesto ešte tŕpnuť, či náhodou neurobilo nejakú dopravnú úpravu, ktorá sa niekomu na ministerstve dopravy, nejakej komisii, bude zdať ako nevhodná a mesto za to, nedajbože, bude v budúcnosti platiť pokutu. Veď to je absolútny nonsens.
Na záver, aby som sa neopakoval, v skratke len pripomeniem, že tento návrh je v priamom rozpore s prijatým dokumentom strategického plánu rozvoja dopravy na Slovensku do roka 2030. Konkrétne teda ide proti cieľom udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti dopravných módov a zvyšovania bezpečnosti. A tiež chcem pripomenúť to, čo hovorila kolegyňa Kleinert, k akej vízii sa prihlásila vláda Slovenskej republiky a napísala si to vo svojom programovom vyhlásení. A ja to chcem odcitovať, pretože tam, v tom programovom vyhlásení, v kľúčovom dokumente tejto vlády stojí, citujem, že "vláda Slovenskej republiky chce podporovať rozvoj cyklistickej dopravy ako integrálnej súčasti udržateľnej dopravy s cieľom zvyšovania kvality života v mestách". A aha, skúška realitou. Realita je taká, že jedna jediná, veď nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, jedna jediná cyklotrasa tu inšpirovala zákonodarcov, aby prišli s legislatívou, ktorá neprináša žiaden benefit, ani zdravotný, ani enviromentálny, ani finančný, ani antibyrokratický, a rozhodne nevytvára priaznivé ani povzbudzujúce prostredie pre utlmovanie dopravy a rozvoj udržateľnej mobility.
Práve naopak, dámy a páni, práve naopak. A chcem tiež pripomenúť ten odpor, ktorý voči tejto legislatíve od začiatku sledujeme, spomenúť to, že tento návrh prešiel, teda ja si nepamätám, že by niektorý návrh som videl, že by mal také rozsiahle rozporové konanie s desiatkami pripomienok od ZMOS-u, od únie miest, od ... od vyšších územných celkov, od SK8-čky ako takej, od verejnosti a pripomeňme si, že ten počet pripomienkujúcich bol naozaj extenzívny. No aj napriek tomu celému tu rokujeme o novele, ktorá nikomu nepomôže a takmer nikto ju nechce. Teda s výnimkou jej ideových otcov, samozrejme.
Ja chcem len na záver povedať, že právo šoférovať svoje auto naozaj v tejto republike ani na tejto planéte nie je ľudské právo, hej? A ja sa pýtam na záver to donutilovské: komu tím prospějete?
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, samozrejme vážený pán minister, vážený spravodajca. Kým moja kolegyňa Dana Kleinert rozprávala o tomto návrhu z pohľadu samosprávy, samo o sebe je to vicestarostka Starého mesta Bratislavy, rozprávala o obsahu samotné návrhu, tak aby som sa v závese po nej neopakoval, vo svojom vystúpení som sa ...(nezrozumiteľne vyslovené)....zameriam na zdravotný a enviromentálny rozmer dopravy a na to nutne potrebujeme v sídlach, a to je utlmovať individuálnu automobilovú dopravu a podporovať rozvoj udržateľnej mobility a práve v týchto kategóriách mi pri tomto návrhu cestnou terminológiou - bliká kontrolka.
Isto to máte všetci pomerne v čerstvej pamäti, nebolo to až tak dávno, na predchádzajúcej schôdzi sme tu veľmi a intenzívne počúvali o masívnom porušovaní ľudských práv. A ak teda rešpektujeme Ústavu Slovenskej republiky, čo teda verím, že všetci rešpektujeme a ak rešpektujeme univerzálne ľudské práva, čo teda tiež verím, že všetci rešpektujeme, tak právo na čisté zdravot.., na zdravé a čisté životné prostredie je základné ľudské právo a toto právo je na Slovensku, teda terminológiou z minulej schôdze, masívne porušované. Preto si opakovane v tomto pléne dovoľujem tvrdiť, že ako verejné zdravie, tak životné prostredie, aj udržateľná mobilita by mali byť v modernej krajine Európskej únie premiérskou témou, respektíve premiérskymi témami. No nie sú, pretože kvalita, respektíve v našej realite nekvalita ovzdušia je mimoriadny problém, ktorý na Slovensku dlhodobo neriešime, systémovo už vôbec nie a politicky pred týmto problémom zatvárame oči a sme si toho vedomí aj vďaka, v úvodzovkách vďaka, žalobe európskej komisie. A áno, pôvodcom tohto enormného problému, ktorý pred sebou stále tlačíme je aj samozrejme množstvo dopravných emisií. Je to náš celonárodný problém, bez ohľadu na to, v ktorej aglomerácii sa človek nachádza, od západu na východ, od juhu na sever, ale ak dovolíte, keďže vznik tejto legislatívy a tohto návrhu legislatívne ho inšpirovalo hlavné mesto, tak na chvíľu ostaneme v Bratislave.
Nedávne meranie, mimoriadne meranie ukázalo, že vzduch v našom hlavnom meste Bratislave je mimoriadnym rizikom pre zdravie obyvateľov, obyvateliek, návštevníkov a návštevníčok. Toto meranie znečistenia ovzdušia v našom hlavnom meste realizovala skupina odborníkov a odborníčok z nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe, ktorí a ktoré namerali mimoriadne vysoké hodnoty oxidu dusíka a ultrajemných častíc. A v prípade ultrajemných častíc platí, že čím je tá častiča, častica menšia, tak tým hlbšie sa do organizmu vie dostať a spôsobiť o to väčšie zdravotné komplikácie. A tu hovoríme o naozaj širokom spektre zdravotných problémov, vrátane problémov respiračných, napríklad astmy, cez poškodenie imunitného systému, cez poruchy neurologického vývoja, špeciálne pri deťoch. Ale vedecky dokázané je tiež, že znečistenie ovzdušia môže u ľudí spustiť série dušených chorôb od schizofrénie, cez bipolárnu poruchu, až po depresiu. Znečistenie ovzdušia je hrozba pre všetkých ľudí bez rozdielu, no najvýraznejšie vie znečistenie ovzdušia zaťažiť zdravie detí, ako som spomínal, tehotných, ale rovnako mimoriadne postihuje ľudí v seniorskom veku a ľudí s chronickými chorobami. A tu sa hádam všetci zhodneme, v tomto pléne, aj tí ktorí a ktoré tu nie sú, že nemôžeme tento problém viac ignorovať, pretože vyvíja ďalší zbytočný tlak na náš, aj tak už dosť výrazne vyčerpávaný zdravotnícky systém.
Aké je teda riešenie. Riešením rozhodne nie je nečinnosť a ignorácia faktov, ktorých sme si vedomí dlhé roky. Riešením určite nie je regulácia regulácie individuálnej automobilovej dopravy. Práve možnosť takejto štátnej regulácie prináša návrh zákona o ktorom v tomto momente v tomto pléne rokujeme. Naopak existujú kvanta dát a na vaše požiadanie rád dodám. Kvanta dát, že podpora a rozvoj udržateľnej dopravy sú príležitosťou, a to bude znieť tak vznešene, až billboardovo, sloganovo, ale naozaj, lepší, kvalitnejší, zdravší a udržateľnejší život pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či žijú v mestách alebo v obciach. A zároveň je dokázané, a sú na to dobré príklady, že podpora udržateľnej mobility je zároveň impulzom pre lokálne podnikanie, na čo tiež existujú dôkazné dáta a dobré príklady, ktorými sa vieme inšpirovať. Nemusíme nič vymýšľať, stačí to len skopírovať. Všetky moderné a najmä zodpovedné vlády a samosprávy sa vydali na cestu priamej podpory udržateľnej mobility a podstupujú systematické politické kroky na to, aby rozvíjali verejnú dopravu a aby utlmovali a presmerovávali individuálnu automobilovú dopravu špeciálne z historických centier miest.
Zavše si dovolím na tomto mieste uviesť jeden jediný príklad, ktorý je z kategórie tak blízko a tak strašne ďaleko. Máme ho kúsok, keď sa spustíme po Dunaji, tak sa dostaneme do Budapešti, ktorá získala minulý rok európsku cenu mobility. A ak sa pýtate, prečo Budapešť, tak Budapešť preto, pretože dnes je európskym lídrom dostupnosti bezpečnejšej a udržateľnejšej dopravy. Okrem mnohého iného, čo toto mesto robí v udržateľnej doprave, podčiarkujem, že Budapešť aktuálne buduje novú zónu na nábreží Dunaja, ktorá bude kompletne bez áut, priateľská k peším, k cyklodoprave, k šporutujúcim, k rodinám, ku mladým ľuďom, k ľuďom v seniorskom veku, ktorí chcú aktívne tráviť svoj voľný čas vo svojom rodnom, alebo v meste v ktorom, ktoré navštevujú, alebo v ktorom žijú.
Áno, pochopiteľne, aj tam bol proti týmto zmenám na začiatku masívny odpor. Aj tam odporcovia veštili dopravný kolaps, armagedon, koniec všetkého, koniec zemegule kvôli zmenám v doprave a ako isto viete, Budapešť naďalej stojí. Mesto investovalo veľké úsilie do toho, aby začalo utlmovať dopravu, aby mesto rozpohybovalo, rozbicyklovalo, aby mesto presadilo do verejnej dopravy, aby znížilo dopravné emisie, pretože Budapešť je mesto v tomto odvážne a dnes z tohto všetkého Budapešť profituje, pretože urobilo to, čo je po prvé nevyhnutné a po druhé využilo príležitosť.
Dámy a páni, v tomto pléne sedia župani, sedia tu vicežupani, aj poslankyne, poslanci krajských, mestských, miestnych zastupiteľstiev a aj napriek tomu, že v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, tak verím, že sa zhodneme na mále. A zhodneme sa na tom, že pre naše mestá, pre naše obce, pre našich obyvateľov a obyvateľky chceme iba a len to najlepšie. A verejné zdravie je podľa mňa jedna z kľúčových vecí, ktoré chceme pre ľudí na Slovensku. Hádam všetci chcem, aby sme námestia miest a ulice obcí vrátili ľuďom, deťom a komunitnému životu. Aby tieto verejné priestory ožili, aby tam ľudia sa vracali, aby tam radi trávili svoj voľný čas a hlavne, aby tam trávili čas bezpečne. Všetci do jedného a do jednej hádam chceme, aby sme kontinuálne zvyšovali bezpečnosť ľudí, atraktivitu našich verejných priestorov. Zároveň, aby sme zlepšovali úroveň verejného zdravia a tiež ruka v ruke s tým, aby sme podporovali aj adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu, ktorej dopady sú čoraz akútnejšie a agresívnejšie. To je jednoducho holý fakt. A k tomuto odo mňa len taká malá poznámka pod čiarou. Bez adaptačných opatrení v sídlach, letné prívalové dažde, suchá, či horúčavy, jednoducho nezvládneme.
A preto chcem podčiarknúť, že práve centrá miest a špeciálne na Slovensku, kde máme vybetónované eurofondové námestíčka sú tie najcitlivejšie miesta pre dopady klimatickej zmeny. A zároveň sú extrémnym rizikom pre verejné zdravie a má na to samozrejme priamy vplyv aj doprava. Veď si len spomeňte, napríklad na minulé alebo predminulé leto. V letných horúčavách sa centrá miest mimoriadne prehrievajú a čím vzniká aj takzvaný efekt mestských tepelných ostrovov, kde sú spevnené plochy často životne nebezpečné. Hádam nikomu z vás nemusím pripomínať, ako v lete stúpa počet záchranárskych výjazdov, keby sme tu mali Ferka Majerského, tak nám to potvrdí. Tie počty vieme vykázať tu a teraz. Len aby ste vedeli o akých číslach rozprávame. Minulý rok záchranári iba za mesiac jún riešili 3364 kolapsov z tepla. A potom prišiel rovnako kritický júl a august.
No a keď sa vrátim ku znečisteniu ovzdušia, tak to na rozdiel od tých kolapsov z tepla je nie až tak ľahko vyčísliteľné, ale predsa máme na to mozgy a kapacity, ktoré to vedia vyčísliť. Toho tichého zabijaka. Podľa oficiálnych štatistík si znečistené ovzdušie na Slovensku ročne vyžiada až 5000 zbytočných predčasných úmrtí, špeciálne napríklad na kardiovaskulárne alebo respiračné ochorenia.
No a systémovou politickou odpoveďou na toto by malo byť aj riešenie priamo v teréne. Riešenia, ktoré utlmia dopravu v sídlach, vytvoria prostredie pre lepší pohyb peších, pre kvalitnejšiu, modernejšiu, dostupnejšiu, bezpečnejšiu hromadnú dopravu, napríklad.
Ale ani toto nie je našou realitou, dámy a páni. Včera sme tu rozprávali o tom, ako aj kolega Lackovič pred chvíľou hovoril, že v akom finančnom stave sú naše samosprávy. Tak si zoberme, napríklad, lebo včera tu odznelo, že my progresívci žijeme v bratislavskej bubline. To nie je pravda. Zoberme si, napríklad mesto Púchov. Mesto Púchov, ktoré je jedným z najzelenších miest na Slovensku, ktoré ide ukážkovým príkladom v mnohých eniviromentálnych aktivitách a robia to, musím povedať, až nad rámec toho, čo je štandardom na Slovensku a teda ten štandard je dosť nízky, hej. A Púchov buduje kvalitnú segregovanú cyklistickú infraštruktúru. Púchov ako jedno z mála miest u nás na Slovensku poskytuje svojim občanom a občiankam bezplatnú hromadnú dopravu. Púchov tiež aktívne utlmuje individuálnu automobilovú dopravu v meste. A toto všetko robí, lebo to pani primátorka so svojím tímom považuje za jednu zo svojich priorít. A toto všetko robí aj napriek tomu, že mesto je finančne poddimenzované, presne tak, ako iné samosprávy v tejto krajine. No a teraz si predstavte, že vďake, alebo kvôli tomuto návrhu zákona má mesto ešte tŕpnuť, či náhodou neurobilo nejakú dopravnú úpravu, ktorá sa niekomu na ministerstve dopravy, nejakej komisii, bude zdať ako nevhodná a mesto za to, nedajbože, bude v budúcnosti platiť pokutu. Veď to je absolútny non sense.
Na záver, aby som sa neopakoval, v skratke len pripomeniem, že tento návrh je v priamom rozpore s prijatým dokumentom strategického plánu rozvoja dopravy na Slovensku do roka 20 - 30. Konkrétne teda ide proti cieľom udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti dopravných módov a zvyšovania bezpečnosti. A tiež chcem pripomenúť to, čo hovorila kolegyňa Kleinert, k akej vízii sa prihlásila vláda Slovenskej republiky a napísala si to vo svojom programovom vyhlásení. A ja to chcem odcitovať, pretože tam, v tom programovom vyhlásení, v kľúčovom dokumente tejto vlády stojí, citujem: "že vláda Slovenskej republiky chce podporovať rozvoj cyklistickej dopravy, ako integrálnej súčasti udržateľnej dopravy s cieľom zvyšovania kvality života v mestách."
A aha, skúška realitou. Realita je taká, že jedna jediná, veď nebude chodiť okolo horúcej kaše, jedna jediná cyklotrasa tu inšpirovala zákonodarcov, aby prišli s legislatívou, ktorá neprináša žiaden benefit, ani zdravotný, ani enviromentálny, ani finančný, ani antibyrokratický a rozhodne nevytvára priaznivé, ani povzbudzujúce prostredie pre utlmovanie dopravy a rozvoj udržateľnej mobility. Práve naopak, dámy a páni, práve naopak. A chcem tiež pripomenúť ten odpor, ktorý voči legislatíve od začiatku sledujeme
=====

Ďakujem pekne, ak včera sme prerokúvali pomoc pre samosprávy, 167 miliónov pre mestá a obce do 31. mája 24, 67 miliónov pre samosprávne kraje do 31. mája 24, uvoľnenie rezervných fondov do 31. 12. 2024 na použitie na bežné výdavky a dnes, ani nie o 24 hodín neskôr dávame štátu moc rozhodovať o miestnych cestách, dávame štátu možnosť, alebo ministerstvu dopravy po novom, aby za neplnenie nariadení mohli samosprávy sankcionovať a to dokonca opakovane. Nerozumiem tomuto správaniu, kedy jeden deň samospráve pomáhame a druhý deň, naopak, samospráve škodíme. Jednou rukou dávame, druhou rukou berieme. My v Progresívnom Slovensku na toto budeme upozorňovať a rozhodne toto nie je to, čo samosprávy posilní a čo im pomôže, práve naopak, nehovoriac už o tom kontexte, že len včera, pred pár hodinami sme im naozaj významným spôsobom pomáhali.
Ďakujem veľmi pekne.