Videokanál klubu

Ďakujem všetkým za vaše faktické.
Chcel by som sa len tak, akože poznámka pod čiarou, spýtať pána poslanca Šimka, že tá verejná celospoločenská diskusia, že kedy prebehla a kde, na akej platforme. Alebo sme si ju nevšimli, pretože taká bola verejná, že nás nezasiahla? Alebo, že kedy, kde? Viete mi to, prosím vás, pripomenúť? Naozaj. A možno, keby ste tu viacej sedeli cez deň, tak nájdete aj odpovede na svoje otázky, ktoré ste čítali v tom texte.
Takže ešte raz, všetkým kolegom a kolegyniam vďaka za podporu, ale myslím si, že najväčšiu vďaku si za Progresívne Slovensko zasluhuje naša vlajkonosička Lucia Plaváková. Bez nej by sme neboli až takí viditeľní (potlesk) v tejto téme. Takže ďakujeme.

Ďakujem ti, Michal. Ja som pred chvíľkou videla na mojom Instagrame fotky dvoch mladých žien, ktoré odchádzajú zo Slovenska. Odchádzajú za iným životom tam, kde budú rešpektované. Jedna z nich sa napríklad tu na Slovensku starala o seniorov v Senior House. A takíto ľudia, ktorí aj pomáhajú dennodenne iným, slabším, tak proste od nás odídu, lebo nemajú prečo počúvať tieto otrasné a zraňujúce reči, ktoré sú namierené voči nim od tejto koalície. A to je proste naozaj smutné a pridávam sa aj k tomu trápnemu pocitu, ktorý opisovala Natália.
Táto koalícia sa tu dneska oháňala tými dátami, áno, nejakej agentúry, a teda že ako teraz zrazu vnímame nejaké dáta, ktoré potrebujeme hneď zakomponovať do ústavy. Ale keď sa tu menil Trestný poriadok a znižovali sa tresty za korupciu, tak vtedy 77 % opýtaných nesúhlasilo so znižovaním trestu za korupčné tresty a dokonca to boli aj voliči vládnej koalície, SMER, HLAS, SNS, z ktorých bolo 72 % voličov HLAS-u, 70,9 voličov SNS a 65,7 % voličov SMER-u. Ani oni nesúhlasili s týmito zmenami Trestného poriadku, a vtedy to ignorovali títo ľudia, pretože oni si idú iba svoje, ale že iba svoje. A to ubližovanie už asi majú v DNA, ja už naozaj nerozumiem, ako to takto môže byť.
A asi pred rokom, keď sme riešili tie trestné zákony, som tak v rýchlosti vypočítala, ako tu strávime deň a že to stojí nejakých 50-tisíc eur. Teraz som si to znova hodila do kalkulačky po novom a je to zhruba 75-tisíc eur za deň, je to, čo platia daňoví poplatníci nás, parlament, ktorý tu dnes je a ktorý neurobil nič pre ľudí dobré, naopak, im ublížil. Ja nechápem, že toto vy chcete, že pod toto sa chcete podpísať, že s týmto chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
A predovšetkým ďakujem tebe, kolega Sabo, za tvoju otvorenosť a úprimnosť, ktorá naozaj nie je ani jednoduchá, ani samozrejmá, ani bežná. Ja som presvedčená, že úprimnosť je tiež dôležitá hodnota a už predtým pri príspevku od kolegu Prostredníka sme veľa hovorili o tom, že koľko pokrytectva je aj v tejto spoločnosti, aj v tejto konkrétnej rozprave a poviem, aj v tejto konkrétnej koalícii.
Je to pokrytecké tváriť sa, že tu musíme vyzdvihovať nejaké tradičné hodnoty a de facto tým tabuizovať alebo útočiť na menšiny. A o to viac si vážim toto vystúpenie, ktoré bolo úprimné a myslím si, že keď sa tu bavíme o legislatíve, ktorá má dopad na nejakú konkrétnu skupinu ľudí, tak by sme mali týchto ľudí počúvať. A presne ako to aj odznelo, ja neviem, koľkí z vás sa rozprávali s transrodovými ľuďmi na Slovensku, ale odporúčam vám, že ak budete hlasovať za pozmeňovák, ktorý okliešťuje ich práva, porozprávajte sa s nimi. Porozprávajte sa s nimi a zistite, že čo v skutočnosti riešia. Alebo si povedzte, že vás ich životy nezaujímajú, lebo sa chcete venovať väčším témam, lebo sa chcete venovať zdravotníctvu a mostom a cenám potravín a tým veľkým témam, nazvem to, ale potom im nekomplikujte život.
Ešte raz ďakujem za tvoje vystúpenie.

Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Michal, ďakujem ti za tvoj príspevok. Ja sa naozaj veľmi hanbím za spoločnosť, ktorá nedokáže prijať vás a chcem povedať, že je skvelé, že máš stále výdrž a chceš hovoriť ten svoj príbeh a už poobede si sa mi páčil, keď si v nejakej faktickej povedal, že ty s tvojím manželom a s tvojimi dvoma psíkmi ste najnudnejšia rodina na vašej ulici a podľa mňa je to hrozne pekné.
A ja si tiež myslím, že tento návrh a chcem to teda odkázať navrhovateľom, že ubližuje queer ľuďom a vyháňa týchto ľudí z krajiny. Moja sestra odišla z tejto krajiny pred dvadsiatimi rokmi, pretože to, ako sú tu nastavené pravidlá pre queer ľudí, tak jej nestačilo na to, aby žila svoj život podľa svojich predstáv, ako ho chcela žiť. Takže žije v Anglicku, žije v Londýne, vydala sa a žije tam veľmi spokojne so svojou manželkou. Do tejto krajiny sa nemieni vrátiť, pretože tu by jej manželku nikto neuznal.
A ja si myslím, že v 21. storočí my akože naozaj takto sa nemôžeme chovať k občanom tejto krajiny. A ja som sa dnes tiež rozprávala s transrodovou ženou, ktorá sem poctivo chodí na každý takýto návrh a je úžasná a tiež obdivujem tú jej výdrž, že ako toto vôbec dokáže, hej? Chodí sem vlakom niekde z Považia a naozaj je tu vždy, keď sa tu riešia tieto otázky. A je mi naozaj trápne, keď to sem stále prinášate.
Takže ďakujem ti, Michal, ešte raz, bol to skvelý príspevok, ďakujem. (Potlesk.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Lackovič.

Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo.
Tvojím vystúpením si mi, Michal, pripomenul jeden taký rozhovor, ktorý som čítal, respektíve počúval cez víkend. Bol so šachovým veľmajstrom, Slovákom známym, Jánom Markošom, ktorý povedal, že tie dve pohlavia v ústave sú prejavom zúfalej túžby po jednoduchom svete. A aj mne to tak celé pripadá. To doslovné znenie, ktoré tam má po novom byť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy, tak ono v skutočnosti sa to tak zdá a javí, že vy by ste tam najradšej vpísali také vaše zbožné želanie, že prajeme si, aby bol svet jednoduchý a prehľadný, bezpečný, aby všetko zostalo po starom. No lenže problém je, že už svet taký nie je. Svet sa mení a aby všetko ostalo po starom, si jednoducho želať v 21. storočí nemôžeme. Čiže tá zúfalá túžba po jednoduchom svete jednoducho neobstojí, pretože svet sa posúva a to bolo asi aj také memento toho tvojho výstupu, takže ďakujem ti veľmi pekne.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Kleinert.

Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Musím povedať teda, že od rána, odkedy tu sedím, tak táto celá diskusia je pre mňa osobne mimoriadne boľavá. Ale zároveň tu boli také malé pozitívne deviácie, ostrovčeky nádeje, ako napríklad vystúpenie mojej kolegyne Beáty Jurík, ktorá začala s tým, že predostrela rôzne svoje identity. A ja si myslím, že keby sme viacej rozprávali o svojich rôznych identitách, že by sme sa aj lepšie spoznali a že by sme si boli tak trošku bližšie a možno, nehovorím, že so všetkými, ale možno by sme si boli bližšie a že by sme tak nejak akože vedeli nájsť tú debatu.
Tak to skúsim teda, hej? Som progresívec, som Petržalčan, som farmár, som psíčkar, som vegán, som environmentalista, som publicista, som dobrovoľník, som syn, brat, strýko, som váš kolega, som člen LGBTI komunity, muž môjho muža, ale pre mnohých z vás som nejaká kultúrno-etická otázka. Ja teda úplne úprimne že mám dosť jasno v tom, že kto som a možno keby niektorí a niektoré z vás v sebe našli kúsok empatie, tak možno keby ste prišli a spýtali ste sa nielen mňa, ale aj iných LGBTI ľudí, tak by sme možno k sebe mali bližšie a možno by sme nemali ani túto diskusiu. Možno by ste presne vedeli, ako a čím žijeme, ako nám prípadne viete pomôcť k dôstojnejšiemu, k rovnejšiemu životu, takému aspoň sčasti ako má majoritná spoločnosť. Neboli by sme pre vás žiadna otázka, ani kultúrna, ani etická, ani žiadna iná. Vedeli by ste, že sme živé, cítiace osoby so svojimi túžbami, s emóciami, s cieľmi a videli by ste, že sme presne takí istí, ako ste vy.
Ale nie. Ja som dnes počul v tomto pléne rečniť pána podpredsedu parlamentu, pána Danka, ktorý nás tak konštantne nazýva títo ľudia. Nie je jediný, samozrejme. Títo ľudia sme pre viacerých z vás, ktorí aj o nás tak trochu chcete rozprávať, ale neviete vlastne ako a je vám to celé také akože nepríjemné, okúňate sa, tak akože ošívate sa, že ako o nás vlastne hovoriť, lebo je vám to vlastne trošku nepríjemné, tak pre vás sme títo ľudia, ľudia, s ktorými sa nejako treba vysporiadať, niekam nás prípadne odpratať, hodiť na nás nejakú čiernu deku, nech nás nevidno, nech neotravujeme, nech stále na seba neupozorňujeme. Títo ľudia. Koľkí z vás ani neviete vysloviť gay, lesby, bisexuáli, transrodové osoby. Pre vás sme jednoducho títo ľudia. Niečo medzi kultúrno-etickou otázkou a ukazovacím zámenom. Paráda. Jednoducho radosť žiť.
Pán podpredseda Danko teda dnes rečnil a okrem toho teda, že sme títo ľudia, fasa, tak povedal, a to ma celkom tak prekvapilo, to bolo aj zaujímavé, poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť párom rovnakého pohlavia. On, samozrejme, povedal mnoho ďalších vecí, ale teda zaznela aj táto veta. Vďaka za to. Ja som tak celkom akože vďačný, ak tento zámer alebo ten záujem je úprimný. Škoda, že túto diskusiu tak neriadene, pustením balónika, chce otvoriť najmenší koaličný partner po štyroch vládach SMER-u, pričom pre SNS to teda nie je tenkrát poprvé vo vláde. A najmä ak tento balónik vypúšťa, keď celý civilizovaný svet má absolútne jasno v právach párov rovnakého pohlavia. A má v tom jasno už pomerne dosť dávno. Ale okej, radšej neskoro ako nikdy. Vďaka za to, ak je ten záujem úprimný. Ale zároveň musím dodať, že ťažko tomu veriť, že tento záujem môže byť úprimný, keď podporíte pri hlasovaní pozmeňujúci návrh, ktorým chcete zakázať právne uznanie dúhových rodín.
Pán Danko dnes tiež povedal, a to ma teda úplne prekvapilo, citujem: "Poďme sa rozprávať, ako pomôcť transrodovým ľuďom." Mňa naozaj prekvapilo, že to vôbec vyslovil a bol som v šoku teda, že to vyslovil aj pomerne citlivo, ale naozaj ma to prekvapilo. No opäť, ja mám naozaj ťažký pocit, že môžem uveriť, že tento záujem je úprimný, ak zvažujete, že podporíte pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zaviedol zákaz právnej zmeny pohlavia. Teda ak schválite ten pozmeňovák, tak transrodoví ľudia si už nebudú môcť zmeniť svoje meno, priezvisko, svoje rodné číslo v dokladoch a pohlavie už vôbec nie.
Ak ste sa dnes pýtali, viacerí ste sa pýtali, špeciálne som si zapamätal pána Hazuchu, že komu konkrétne táto zmena ústavy ublíži, no tak verte, že nielenže tá zmena ústavy, ak teda prejde, ublíži, už táto diskusia, ktorá sa tu dnes vedie, ubližuje. Ubližuje konkrétnym ľuďom, ubližuje dúhovým rodinám, ubližuje intersexosobám, ktoré ako keby ste ani nevideli, ubližuje transrodovým osobám, ubližujete nám LGBTI komunite, ubližujete a ublížite, ak novelizujete Ústavu Slovenskej republiky.
A verte mi, že je naozaj veľmi ťažké uveriť predkladateľom, keď na jednej strane hovoria, že ústavnou zmenou sledujú nejaký dobrý zámer, hej? Ale zároveň tiež hovoria, že rešpektujú dôstojnosť všetkých. Ja stále hľadám ten dobrý zámer. Dobrý zámer koho? Čo je dôstojné na tom, že chcete vedome komplikovať život konkrétnym ľuďom už v beztak komplikovaných životných situáciách?
Slovami premiéra Fica v diskusii o zmene ústavy odznelo toho mnoho, ale okrem iného povedal, že do ústavy sa dostane to, čo je normálne. A pritom, opravte ma, ak sa mýlim, to, čo je normálne, v ústave už dávno máme. To, čo je normálne, máme konkrétne teda v ústave v čl. 13, kde sa píše, citujem: "Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona." Ale zároveň to, čo je normálne, máme tiež v čl. 18, kde sa veľmi jasne píše o práve na dôstojnosť, ktoré sa považuje za základný princíp ochrany ľudských práv. No a potom je tam čl. 1 ústavy, kde sa píše, že Slovenská republika je demokratický právny štát, ktorý rešpektuje ľudské práva a základné slobody. Toto je normálne. Normálne vo všetkých slušných vyspelých demokraciách, v krajinách, ktoré rešpektujú každého a každú, všetkých ľudí bez rozdielu. V krajinách, kde politici a političky netriedia ľudí ako na separačnej linke na občanov prvej, druhej, tretej, štvrtej a neviem koľkej kategórie. Netriedia ľudí, lebo sa rozhodli, lebo teraz sa im to hodí, lebo môžu, lebo sa im chce, lebo si myslia, že tak to nejako má byť. Lebo krehkou väčšinou a bez širokej spoločenskej diskusie chcú rozhodnúť o tom, čo je normálne a podľa dnešnej diskusie v tomto pléne sa ešte aj prikrývajú nejakým pofidérnym prieskumom verejnej mienky pofidérnej prieskumnej agentúry. Nehnevajte sa, ale naozaj? Na toto sme si mali akože zvyknúť v tejto diskusii, že takto to budete robiť, že vy si objednáte prieskum nejakej pofidérnej verejnej prieskumnej agentúry a to budete dávať pomaly ešte do dôvodovej správy, že to je ono, to je ten dôvod, prečo to ideme meniť? Perfektné. Výborné. Gratulujem vám.
Ale ešte raz. To, čo je normálne, už v ústave máme. Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona. Toto je normálne, kolegovia, kolegyne, v civilizovanej spoločnosti. Čiže tí z vás, ktorí zvažujete, že pri hlasovaní podporíte novelizáciu ústavy, tým pádom slovenskej verejnosti hovoríte niečo také, ako pred zákonom sú si rovní a právo na rovnakú ochranu zákonom majú iba tí, ktorí povieme my. Nikto iný. My sa rozhodneme, kto má právo na ochranu. My a nikto iný. Viete, ono je nekonečne únavné a otravné a boľavé a nechutné, že vôbec stále sme objektom riešenia. Že počúvame, akí sme, čo chceme a že vôbec niečo si dovoľujeme chcieť, čo môžeme, čo nemôžeme, že sme zneužívaní na vytĺkanie lacných politických bodov a že toto celé musíme konštantne počúvať vždy, keď sa niekto rozhodne, že práve teraz potrebuje si trošku nahnať v prieskumoch nejaké body, že to padá, tak to ideme vylepšiť. Je to ubližujúce a hlavne je to perfídne, keď od navrhovateľov počúvame, ako na jednej strane tieto škodlivé zmeny navrhujú, a zároveň tvrdia, že rešpektujú ľudskú dôstojnosť. A že určite ale garantovane nikomu nechcú nijako ublížiť, nikdy v živote nechcú nikomu ublížiť. A pritom celé to, čo robíte a ako o tom rozprávate, ako to prezentujete, je ubližujúce a predsa to robíte. Robíte to vedome. Vedome ubližujete a možno aj ublížite, ak táto novela prejde.
Nikomu touto novelou nepomôžete, iba ublížite. A najviac zo všetkého ublížite tej najmenšej možnej menšine zo všetkých menšín na Slovensku, a nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najmenšou možnou menšinou zo všetkých menšín sú transrodové osoby. Mňa by naozaj úprimne zaujalo, keďže mám viacero ľudí, s ktorými som v kontakte pravidelnom z tejto komunity, že či ste sa vôbec aspoň s jednou transrodovou osobou ako navrhovatelia, navrhovateľky rozprávali, či ste sa vôbec stretli, pýtali ste sa, počúvali ste aktívne. Ja o tom naozaj úprimne, úprimne pochybujem.
Čl. 14 ústavy, už budem končiť, čl. 14 ústavy píše, štát zabezpečuje ochranu práv menšín. A preto, ak novelizáciou ústavy idete obmedziť práva transrodových ľudí, zameriavate sa na najmenšiu zo všetkých menšín. Zameriavate sa na ani nie 1 % populácie, a pritom trans ľudia nie sú dôvodom, prečo sú na Slovensku drahé potraviny. Trans ľudia nie sú dôvodom, prečo na Slovensku padajú mosty a v nemocniciach padajú plafóny. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo ľudia na Slovensku tak kriticky majú nedostupné bývanie. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo slovenskí žiaci a slovenské žiačky zlyhávajú v čitateľskej, či matematickej gramotnosti. Trans ľudia nie sú dôvodom, prečo Slovensko nedokáže efektívne čerpať eurofondy. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo je naša krajina tak fatálne zraniteľná a nepripravená na dopady klimatickej zmeny. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo pol milióna ľudí žije v obciach bez dobudovaných vodovodov a poldruha milióna ľudí v obciach bez dobudovanej kanalizácie. Trans ľudia nie sú ani dôvodom, prečo je vybúchaná PP-ačka a tak ďalej a tak podobne. Trans ľudia naozaj nie sú dôvodom, prečo štyri Ficove vlády po takmer dvoch desaťročiach nedokážu krajinu opravovať, rozvíjať, budovať tak, aby Slovensko prosperovalo.
Kolegovia, kolegyne, ak hľadáte dôvody, prečo Slovensko v roku 2025 naozaj nie je úspešným príbehom, tak ja neviem.
Vážení navrhovatelia, vážené navrhovateľky, mrzí ma to, ale naozaj sa zameriavate na zlé 1 % populácie. Skúste napríklad u seba (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán Mikloško, ja nemám žiadny ďalší argument alebo doplnenie. Iba som vám chcel povedať, že vám ďakujem za tento prejav a vlastne za to, že ste sa vrátili a že ste tu s nami. Nebol to prvý zásadný prejav, ktorý ste tuto v pléne mali a som rád, že som si ho mohol vypočuť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok aj za váš postoj, ktorý ste zaujali pri tejto novele ústavy. A vy ste hovorili, že hoci máte výhrady proti niektorým progresivistickým ideám, ale že tento zápas si musia kresťanskí demokrati a progresívci vybojovať spoločne.
A ja som v podstate tento dialóg zažila aj priamo osobne s vami. Konkrétne, keď sme diskutovali hlbšie a osobne o tejto novele ústavy. A ja by som aj teraz dodatočne chcela opätovne poďakovať za to, že sme tento dialóg viedli. Pre mňa to bolo mimoriadne dôležité, pretože mi to dalo nádej, že spoločne vieme viesť Slovensko k lepšej budúcnosti, a to je dôležité. To je to, o čo tu dnes ide.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za toto vaše vystúpenie. Naozaj je za ním cítiť roky, roky skúseností a zastávania si hodnôt. Páči sa mi, ako to tak dávate na jednu úroveň, že čo je protidemokratické a protikresťanské alebo naopak, už neviem, v ktorom poradí ste to povedali, ale bolo to akoby na jednej úrovni. A podobne, čo je neľudské, je nekresťanské.
A už je taká pokročilá hodina, tak ja si dovolím takú osobnú poznámku, že v mojej rodine bolo veľmi málo ľudí, ktorí by vstúpili do nejakej politickej strany za posledných 30 rokov. Ale moja prateta bola členka KDH, aj keď sa nikdy výrazne neangažovala a ona bola presne ten prototyp kresťanky, katolíčky, ktorá ešte ako 80-ročná chodila dobrovoľníčiť a varila jedlá ľuďom bez domova a každý týždeň sa s nimi stretávala na Obchodnej a dávala im teda nielen to jedlo, ale aj tú ľudskosť. A presne toto cítim aj z vás a veľmi to obdivujem, keď naozaj to kresťanské aj v tej politike je spojené s tou láskou k blížnemu svojmu.
Takže ďakujeme pekne.

Ďakujem pekne.
Pán Mikloško, mne je veľmi smutno, ako som vás tu počúvala, keď ste hovorili, že tu stojíte ako kresťan, ale hovoríte sám za seba. Je mi veľmi ľúto, že práve vás v KDH nepočúvajú, pretože ste hovorili múdre predikcie založené na vašej vlastnej skúsenosti.
A áno, Fico kolaborantov zneužije a proste ide si ďalej po svojom. KDH akokoľvek si myslelo, že vykostí vykosťovača, už nikdy nebude tou stranou, na ktorú sa dá tak spoľahnúť, ako sme sa vedeli spoľahnúť doteraz. A to je to, že chráni demokratické hodnoty a naše ukotvenie v Európskej únii.
A ja si myslím, že aj voliči KDH, ktorí to väčšinovo nechcú, aby sa KDH pridalo ku SMER-u v tomto, tak nakoniec kádehákom ukážu, čo si myslia o kolaborantoch. Lebo KDH nevznikla ako takáto strana. Boli tam a sú tam kresťania, ktorí ešte, ako som už dnes spomínala, za komunistov mali tie problémy, že dokonca mali ešte na seba nasadených kňazov, ktorí boli eštebáci, agenti a vy ste toto všetko zvládli a dialo sa to reálne a viem o týchto konkrétnych prípadoch. A zrazu sme o desiatky rokov neskôr a my riešime tu, že KDH bude takýmto spôsobom kolaborovať so SMER-om a to, ako im tu dneska smeráci tlieskali, bolo veľmi smutné.
A ja súhlasím s vami, že tento zápas a poctivý dialóg a poctivú debatu o tom, kde, kam, ako, viac progresívne či konzervatívne sme si mali vybojovať medzi sebou sami. Neviem ako to, ale teraz vaši kolegovia do budúcnosti myslia, ale mne je veľmi smutno, že sadli na tento lep tak príliš ľahko, pritom aké vy máte skúsenosti s celým týmto systémom a s Ficom samotným.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán Mikloško, za vaše vystúpenie. Ja by som chcel zdôrazniť a nadviazať na to, čo ste povedali, lebo ja som to aj viacerým vašim kolegom hovoril v osobných rozhovoroch o tejto možnosti, o tejto hrozbe pre vatikánske zmluvy, že sa tu otvára priestor právny.
Predstavme si situáciu, že budúca nejaká väčšina v parlamente sa rozhodne, že naozaj Slovensko je sekulárny štát, prísne sekulárny a že to je súčasťou našej národnej identity, že budeme sekulárny štát. No v tom prípade, samozrejme, bude si môcť dovoliť Slovensko ignorovať vatikánske zmluvy, takže veľmi ľahko sa môže táto zbraň proti progresivizmu otočiť úplne iným smerom. A na to by mali vaši kolegovia myslieť.
A druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že tá kresťanská morálka, aspoň teda ako ja si teda ju pamätám a z mladosti a z toho, čo ja vnímam u aj niektorých predstaviteľov cirkvi alebo pápežov posledných, je o tom, že každý je vlastne tam vítaný. A že ľudská dôstojnosť je dôležitá hodnota, ktorá je ale dôležitá aj pre nás liberálov. Dôstojnosť človeka je niečo, za čo, vlastne o čo tu ide. Pretože táto novela ústavy vlastne napáda dôstojnosť ľudí, ktorých sa týka, ktorých sa bude osobne dotýkať a ktorí už teraz sú dotknutí už touto rozpravou alebo tým, že sa o tom hovorí v médiách a majú z toho strach, majú z toho úzkosti a boja sa, čo príde ďalej. No, a preto si myslím, že kresťanskí demo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa len v krátkosti chcela dotknúť toho toľko tu zmieňovaného a opakovaného slova aj u kolegu v rozprave, a to je tá suverenita. Ja si myslím, že keď sa schváli tento návrh, tak sa môžeme premenovať na Slovenskú suverenistickú republiku.
A zvlášť teda, čo mňa pritom zaujíma, stále neviem teda, že nad čím ideme budovať tú suverenitu, lebo ja stále neviem napríklad, čo je to tá národná identita. Pre mňa ako asimilovanú Rómku to hrá mimoriadne dôležitý význam, mám o tom hlasovať a neviem teda, či sa ma to týka, či ma to vylučuje, či ma to inkluduje, alebo čo si mám presne, alebo čo si Kefalín pod tým presne predstavuje. Lebo viete, pre mňa národná identita znamená napríklad aj to, že sa politici, ktorí tu pätnásť rokov vládnu, nezbavujú role riadiť štát a netransformujú sa do role internetových influencerov, lebo mám pocit, že tam sa tá politika posledných rokov uberá. Pre mňa je napríklad súčasťou národnej identity aj to, že sme krajina, v ktorej stále platí rule of law a že sa nezačína o desiatej hodine debata o zmene volebného systému a v pléne pred tridsiatimi ľuďmi sa nevydáva za spoločenskú diskusiu.
A čo je úplne ironické, keď sa za suverénnu vydáva krajina zvlášť voči európskemu spoločenstvu, ktorá nevie suverenisticky spojiť dve veľké mestá pätnásť rokov alebo tridsať rokov a vymedzuje sa voči tomu spoločenstvu, voči ktorého rozpočtu natŕča celý čas ruku.
Ďakujem. (Potlesk.)